Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 6Ssk/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6022200554
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viola Takáčová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:6022200554.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Neuman Aluminium Components
s.r.o., so sídlom Bystrická 657, 966 81 Žarnovica, IČO: 48 162 949 (predtým Neuman Aluminium
Services Slovakia, s. r. o., so sídlom Bystrická 1608, Žarnovica, IČO: 47 605 995), právne zast.: Legal
Care, s. r. o., so sídlom Zochova 3, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 815 371,
proti žalovanému: Inšpektorát práce Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 98, 974 33 Banská

Bystrica, IČO: 00 166 375, o preskúmanie zákonnosti protokolu žalovaného č. IBB-18-72-2.3/P-B24,
A25-2022 zo dňa 12. júla 2022 v znení dodatku č. 1 k protokolu žalovaného č. IBB-18-72-2.3/P-B24,
A25-2022 zo dňa 19. augusta 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v
Banskej Bystrici z 18. decembra 2024, č. k. BB-71S/74/2022-124 v spojení s opravným uznesením z 9.
januára 2025, č. k. BB-71S/74/2022-135, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh správneho súdneho konania

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd“) napadnutým uznesením z 18. decembra

2024, č. k. BB-71S/74/2022-124 v spojení s opravným uznesením z 9. januára 2025, č. k.
BB-71S/74/2022-135, postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti protokolu žalovaného č. IBB-18-72-2.3/P-B24, A25-2022 z 12. júla 2022 v znení dodatku
č. IBB-18-72-2.3/P-B24, A25-2022 zo dňa 19. augusta 2022 (ďalej len ,,protokol“). Žalovaný vykonal u
žalobcu v dňoch od 20. januára 2022 do 12. júla 2022 inšpekciu práce podľa zákona č. 125/2006 Z.

z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o inšpekcii práce“) zameranú
na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín podľa
§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o nelegálnej práci“) v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) a b)
uvedeného zákona. O výsledku inšpekcie vydal správnou žalobou napádaný protokol v spojení s jeho

dodatkom, v ktorom bolo žalobcovi uložené opatrenie odstrániť zistené nedostatky v bodoch 1., 2., v
lehote do 30 dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce, pričom žalobcovi ako zamestnávateľovi bola
uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov (uvedených v bodoch
1. až 5. protokolu) a ich príčin. Opatrenia sa týkajú všetkých zamestnancov, nielen kontrolovaných
zamestnancov. Zároveň mu bola uložená povinnosť doručiť inšpektorátu práce na meno inšpektora
práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin do rúk

inšpektora práce vrátane predloženia dokladov o odstránení nedostatkov v lehote do 10 dní po ukončení
lehoty na odstránenie nedostatkov.2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného protokolu žalovaného preskúmal v intenciách § 2 ods. 1 a
2, § 3 ods. 1 písm. c), § 6 ods. 1, § 7 písm. e), § 97 a § 98 ods. 1 písm. g) SSP a dospel k záveru, že v
predmetnej veci predstavuje protokol opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré

nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a preto nejde o spôsobilý predmet
prieskumu v správnom súdnictve podľa § 7 písm. e) SSP, v dôsledku čoho žalobu ako neprípustnú
odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
3. V?úvode právneho odôvodnenia napadnutého uznesenia správny súd poukázal na rozhodnutie
Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 4. decembra

2023: ,,Opatrenie inšpektora práce obsiahnuté v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému
subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce ukladá „odstrániť
zistené nedostatky“, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým
menej do subjektívneho práva kontrolovaného, a preto je jeho prieskum v správnom súdnictve vylúčený
na základe § 7 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku. Správny súd však musí v medziach
žalobných bodov skúmať, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto opatrenie

ukladá kontrolovanému konkrétne povinnosti, ktoré takýto zásah predstavujú.“
4. Správny súd v nadväznosti na spomínané uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu
SR poukázal na to, že opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce sa neukladajú vo
forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval Správny poriadok a inšpektor práce nemá na presadenie
týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon rozhodnutia, exekúciu). Pokiaľ

z protokolu nevyplývajú žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom
je obsahom všeobecne formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne
predpisy a záväzky, ktoré kontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne
kolektívnych zmlúv. Protokol a tam uvedené opatrenie predstavuje len jeden z podkladov, z ktorého
môže inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, samy

osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom
chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Opatrenie, ktorým sa podľa § 12 ods. 2 písm. b)
zákona o inšpekcii práce kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“
beztoho,žebysatýmmenilojehoprávnepostavenie,niejespôsobilézasiahnuťdojehopráv,povinností
alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho práva kontrolovaného.

5. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR pripustil prieskum opatrení uložených v protokole za
určitých okolností. Pôjde o opatrenia, ktoré formálne odkazujú na § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii
práce, ale svojím obsahom zodpovedajú niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) zákona
o inšpekcii práce. Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený
nedostatok môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce môže

kontrolovaný subjekt splniť len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom, čo môže znamenať
celkom konkrétny zásah do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie,
či na podklade žalobných bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou
správneho súdu, ktorý skúma procesné podmienky podľa § 97 SSP v zmysle § 7 písm. e) v spojení s
§ 98 ods. 1 písm. g) SSP.

6. Správny súd skúmal, či nie sú splnené predpoklady na aplikáciu výnimky podľa druhej vety výroku
rozhodnutia Veľkého senátu, teda, či osobitosti konkrétnej veci neopodstatňujú záver, že aj takéto
opatrenie ukladá žalobcovi konkrétne povinnosti, ktoré predstavujú zásah do jeho práv. Najprv skúmal, či
nejde o opatrenia, ktoré svojím obsahom zodpovedajú niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c)
až j) zákona o inšpekcii práce napriek formulácii odstrániť zistené nedostatky zodpovedajúcej § 12 ods.

2 písm. b) zákona o inšpekcii práce. Správny súd konštatuje, že uložené opatrenia ukladajú žalobcovi
len povinnosť odstrániť zistený nedostatok s povinnosťou prijať opatrenia na odstránenie zistených
porušení predpisov a ich príčin a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení uvedených opatrení.
Opatreniami v protokole nebola obsahovo uložená ani jedna z povinností podľa § 12 ods. 2 písm. c) až
j) zákona o inšpekcii práce. Ďalej skúmal, či v predmetnej veci nastala taká osobitná situácia, v rámci

ktorej aj uložené opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce môže žalobca splniť
len konkrétnymi krokmi s presným obsahom, čo môže znamenať celkom konkrétny zásah do jeho práv,
povinností alebo právom chránených záujmov.
7. V závere správny súd zhrnul, že ani pri prípadnom nedodržaní opatrení uložených v protokole
žalobcom, nemôže žalovaný bez ďalšieho zasiahnuť do práv žalobcu. Žalovaný môže v súlade so

zákonom o inšpekcii práce zasiahnuť do práv žalobcu pri konštatovaní nelegálneho zamestnávania
jedine uložením pokuty v samostatnom správnom konaní podľa Správneho poriadku v zmysle § 19
zákona o inšpekcii práce. Protokol predstavuje len jeden z podkladov pre toto konanie a v ňom urobený
záver môže byť prehodnotený, či úplne vyvrátený ďalším dokazovaním alebo právnou argumentáciou.Rozhodnutie o pokute je samostatným správnym aktom preskúmateľným v správnom súdnictve, pričom
v rámci tohto rozhodnutia (a aj v rámci jeho súdneho prieskumu) môže byť skúmané, či žalobca uvedené
osoby skutočne nelegálne zamestnával, nakoľko v konaní o uložení pokuty musí byť preukázaný

samotný skutkový dej. Závery z protokolu o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania nie sú
pre žalovaného záväzné v tom zmysle, že by ich musel prevziať do rozhodnutia o uložení pokuty.
Tiež sa nemení právny vzťah medzi žalobcom a dotknutými fyzickými osobami (ktoré mal nelegálne
zamestnávať), pretože vydaním protokolu sa medzi nimi nezakladá pracovnoprávny vzťah. Aby mohlo
dôjsťkzmeneprávnehopostavenia,muselibysadotknutéosobydomáhaťsvojichprávpodľaZákonníka

práce na civilnom súde (napr. určenia, že medzi nimi a žalobcom vznikol pracovný pomer alebo iný
obdobný vzťah). Protokol je v tomto prípade len aktom predbežnej, resp. procesnej povahy, ktorým bez
následného rozhodnutia (či už civilného súdu alebo správneho orgánu o uložení sankcie) nemôže dôjsť
k zásahu do práv žalobcu, pretože sa jeho vydaním nemení právne postavenie žalobcu.
8. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 ods. 1 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

9. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
10. Namietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods.

1 písm. g/ SSP), odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/
SSP) a podanie považoval za nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP).
11. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vyjadril nesúhlasné stanovisko so záverom správneho súdu,
že protokol nemôže byť spôsobilý mať za následok zásah do subjektívnych práv žalobcu, a teda
nemôže byť predmetom prieskumu správnym súdom. Vo vzťahu k nedostatku zistenému v bode 5.

protokolu (nelegálne zamestnávanie) má pritom uloženie povinnosti žalovaným ďalekosiahle následky.
Žalovaný videl u žalobcu porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v situácii, v ktorej žalobca
využíval služby externej spoločnosti HSV-PSV práce, Milan Debnár, s.r.o. na špecializované práce
údržby vyhradených elektrotechnických zariadení. Externý dodávateľ plnil túto zmluvu prostredníctvom
svojich poverených osôb, ktoré pre externého dodávateľa pracovali ,,na živnosť“, pričom aj tieto osoby

boli povinné každá individuálne mať právnymi predpismi určené oprávnenie na údržbu vyhradených
elektrotechnických zariadení. Žalovaný našiel v spôsobe výkonu dodávok zo strany príslušných
živnostníkov znaky závislej práce, ktoré bez ohľadu na existenciu obchodnoprávnej zmluvy medzi
žalobcom a externým dodávateľom pripísal žalobcovi ako zamestnávateľovi a v napadnutom protokole
vyslovil názor, že žalobca má priamy právny vzťah s príslušnými fyzickými osobami, že tento vzťah

je vzťahom závislej práce, a že využívanie služieb na strane žalobcu predstavuje porušenie zákazu
nelegálneho zamestnávania.
12. Sťažovateľ je názoru, že žalovaný mu uložil v protokole povinnosti, z ktorých mu vyplývajú konkrétne
povinnosti,ktorévkontextepodnikaniažalobcupredstavujúrozsiahlyzásahdojehosubjektívnehopráva
a Ústavou garantovaného práva na slobodu podnikania podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR. Je názoru, že

vzhľadom na uloženú povinnosť odstrániť zistené porušenia a jeho príčiny nemá žalobca v dôsledku
tohto opatrenia žalovaného inú možnosť, než ukončiť zmluvu s doterajším dodávateľom; uzatvoriť
pracovné zmluvy so živnostníkmi - podnikateľmi, ktorý doteraz dodávateľským spôsobom poskytovali
služby pre externého dodávateľa žalobcu. Sťažovateľ poukázal na čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, že každý má
právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú

činnosť. Súčasťou práva slobodne podnikať je aj zmluvná autonómia (nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 6/96).
13. Sťažovateľ poukázal na konanie o správnom delikte voči žalobcovi, v ktorom mu bola uložená pokuta
a po vyčerpaní opravného prostriedku žalobca podal správnu žalobu proti rozhodnutiu Národného
inšpektorátu práce, o ktorej rozhoduje Správny súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.
5S/62/2024. Uznesením z 3. decembra 2024 prerušil Správny súd v Košiciach konanie o správnej

žalobe až do právoplatného rozhodnutia v tu prejednávanej veci, a to vzhľadom k tomu, že protokol
je kľúčovým podkladom pre rozhodnutie o správnom delikte. V tejto súvislosti uviedol, že podľa jeho
názoru protokol o inšpekcii v rozsahu zistenia nelegálnej práce a opatrení uložených inšpektorátom by
nebol nikdy spôsobilý súdneho prieskumu, nakoľko vo vzťahu k nelegálnemu zamestnávaniu je protokol
vždy ,,iba“ podkladom pre rozhodnutie o správnom delikte v samostatnom konaní. Takéto vylúčenie

súdneho prieskumu protokolov špecificky vo vzťahu k nelegálnemu zamestnávaniu však nevyplýva ani
zo spomínaného uznesenia Veľkého senátu.
14. Sťažovateľ poznamenal, že mu nie je úplne zrejmé, čo správny súd citovaním rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/78/2023 z 30. apríla 2024 v odôvodnení napadnutéhouznesenia sledoval. Je názoru, že tým sleduje rozlišovanie medzi opatreniami uloženými podľa §
12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce a povinnosťami podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce,
pričom sa mu ďalej javí, že správny súd s odkazom na predmetné rozhodnutie zaujíma názor, že

povinnosti uložené inšpektorátom práce podľa § 14 ods. 2 vôbec nemôžu byť spôsobilé súdneho
prieskumu, pretože za ich porušenie nie je možné uložiť sankciu, s čím sa sťažovateľ nestotožnil.
Uvedené vidí ako nesúlad s rozhodnutím Veľkého senátu, v zmysle ktorého relevantným rozlišovacím
kritériom pre preskúmateľnosť protokolu z inšpekcie práce nie je uloženie povinností v protokole, ktoré
sú sankcionovateľné, ale uloženie povinností, ktoré sú spôsobilé predstavovať zásah do subjektívnych

práv, čím podľa názoru sťažovateľa správny súd nesprávne aplikoval závery Veľkého senátu. V dôsledku
čoho odmietol prieskum napadnutého protokolu v tomto rozsahu a tým aj porušil právo sťažovateľa na
súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Aj vzhľadom na vyššie uvedené žiadal zrušiť
rozhodnutie správneho súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.
15. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s
napadnutým uznesením súdu a s jeho odôvodnením. Je rovnako názoru, že protokol v predmetnej veci

predstavuje opatrenie predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ktoré nemohlo mať za následok
ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a preto nejde o spôsobilý predmet prieskumu v správnom
súdnictve podľa § 7 písm. e) SSP. Vzhľadom na uvedené navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť, nakoľko
nie je dôvodná.
16. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 17. februára 2025.

III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11
písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a

po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
18. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov
verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 7 písm. b) SSP správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy,
ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej
osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia
upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a

opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
24. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd odmietne žalobu, ak je neprípustná.
25. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského
súdu.

26. Podľa § 452 SSP na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto
zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.
28. Najvyšší správny súd mal zo súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis

žalovaného, za preukázané, že:
- žalovaný vykonal u žalobcu v dňoch od 20. januára 2022 do 12. júla 2022 inšpekciu práce podľa zákona
o inšpekcii práce zameranú na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania štátnychpríslušníkov tretích krajín podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm.
a) a b) uvedeného zákona;
- Protokol č. IBB-18-72-2.3/P-B24, A25-2022 z 12. júla 2022 v spojení s dodatkom č. 1 z 19. augusta

2022 (ďalej len ,,Protokol“), v časti ,,pracovnoprávne vzťahy, štátnozamestnanecké vzťahy“ bod B) 1.
až 5. boli uvedené zistené nedostatky:
1. žalobca upravil pracovným poriadkom z 21. decembra 2018 podmienky nerovnomerného rozvrhnutia
pracovného času zamestnancov a jeho vyrovnávacieho obdobia rozdielne, ako boli dohodnuté v
uzatvorenej dohode so zástupcami zamestnancov, čím porušil § 84 ods. 2 zákona č. 311/2011 Z. z.

Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“),
2. žalobca neposkytol jednému zamestnancovi za vyčerpanú dovolenku v mesiaci 01/2022 časť náhrady
mzdy v sume jeho priemerného zárobku, čím porušil § 116 ods. 3 Zákonníka práce,
3. žalobca vydal 11 zamestnancom pri vyúčtovaní mzdy za mesiac 01/2022 doklady (výplatné pásky),
ktoré obsahujú rozdielne údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v
súvislosti so zamestnaním a o celkovej cene práce, čím porušil § 130 ods. 5 Zákonníka práce,

4. žalobca tiež neospravedlnil neprítomnosť zamestnanca v práci počas celodenného ošetrovania
chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu dňa 06. januára 2022, čím porušil § 141 ods. 1
Zákonníka práce,
v časti ,,nelegálne zamestnávanie“ bod B)
5. žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 20. januára 2022 v čase o 14:50 hod.

využíval závislú prácu 2 osôb na kontrolovanom pracovisku spoločnosti: Neuman Aluminium Services
Slovakia, s.r.o., so sídlom Bystrická 1608, Žarnovica 966 81, bez založenia pracovnoprávneho vzťahu
podľa Zákonníka práce, čo je v rozpore s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o
nelegálnom zamestnávaní.
- v Protokole bolo žalobcovi uložené opatrenie odstrániť zistené nedostatky v bodoch 1., 2., v lehote

do 30 dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce, pričom žalobcovi ako zamestnávateľovi bola uložená
povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov (uvedených v bodoch 1.
až 5. Protokolu) a ich príčin. Opatrenia sa týkajú všetkých zamestnancov, nielen kontrolovaných
zamestnancov. Zároveň mu bola uložená povinnosť doručiť inšpektorátu práce na meno inšpektora
práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin do rúk

inšpektora práce vrátane predloženia dokladov o odstránení nedostatkov v lehote do 10 dní po ukončení
lehoty na odstránenie nedostatkov;
- písomnými správami zo dňa 19. augusta 2022 a 29. septembra 2022 žalobca informoval žalovaného
o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov (v bodoch 1. až 4. Protokolu);
- na Správnom súde v Košiciach je vedené konanie o správnej žalobe o správnom delikte sp. zn.

5S/62/2024, ktoré bolo uznesením z 3. decembra 2024 prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia v
predmetnej veci.
29. Predmetom prerokúvanej veci je?preskúmanie Protokolu o?výsledku kontroly inšpekcie práce v?
znení dodatku č. 1. Inšpekcia práce je podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. v podstate
dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne a štátnozamestnanecké

vzťahy (Zákonník práce, zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov), právnych
predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (zákon č. 124/2006 Z.z. o?bezpečnosti
a?ochrane zdravia pri práci a?o?zmene a?doplnení niektorých zákonov), právnych predpisov, ktoré
upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania (zákon č. 85/2005 Z.z), ďalej záväzkov
z kolektívnych zmlúv, ako aj určitých ďalších špecifických povinností. V?prípade zistenia nedostatkov u

kontrolovanej osoby je inšpektor práce podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.z. povinný vypracovať
protokol a ten s ňou prerokovať. Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona v protokole inšpektor práce
navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h)
a i) a uloží povinnosť kontrolovanému subjektu (i) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení
predpisov a (ii) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o spôsobe splnenia prijatých

opatrení a ich príčin.
30. Najvyšší správny súd zo súdneho spisu, ako aj z administratívneho spisu zistil nasledovné
skutočnosti. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal zrušenia Protokolu o?výsledku inšpekcie
práce zo dňa 12. júla 2022, Číslo: IBB-18-72-2.3/P-B24 v?znení Dodatku č. 1 z 19.?augusta 2022.
V?protokole boli žalovaným uvedené zistené nedostatky 1.-5. (viď bod 28) a uložené opatrenie:

odstrániť zistené nedostatky v bodoch 1., 2., v lehote do 30 dní od ukončenia výkonu inšpekcie
práce, pričom žalobcovi ako zamestnávateľovi bola uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie
zistených porušení predpisov (uvedených v bodoch 1. až 5. Protokolu) a ich príčin. Opatrenia sa týkajú
všetkých zamestnancov nielen kontrolovaných zamestnancov. Zároveň mu bola uložená povinnosťdoručiť inšpektorátu práce na meno inšpektora práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie
zistených porušení predpisov a ich príčin do rúk inšpektora práce vrátane predloženia dokladov o
odstránení nedostatkov v lehote do 10 dní po ukončení lehoty na odstránenie nedostatkov, čo si vo

vzťahu k zisteným nedostatkom 1.-4. splnil (písomné správy zo dňa 19. augusta 2022 a 29. septembra
2022). Zistený nedostatok (5.) v časti ,,nelegálne zamestnávanie“: ,,žalobca porušil zákaz nelegálneho
zamestnávania tým, že dňa 20. januára 2022 v čase o 14:50 hod. využíval závislú prácu 2 osôb na
kontrolovanompracoviskuspoločnosti:NeumanAluminiumServicesSlovakia,s.r.o.,sosídlomBystrická
1608, Žarnovica 966 81, bez založenia pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce, čo je v

rozpore s § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnom zamestnávaní,“ považuje
žalobca za konkrétny zásah do jeho subjektívneho práva, teda základného práva žalobcu na podnikanie
(v rámci neho na zmluvnú autonómiu).
31. Na prvom mieste najvyšší správny súd uvádza, že v?predmetnom prípade bolo potrebné zistiť,
tak ako to urobil aj správny súd v?napadnutom uznesení, či žalobcom označený predmet súdneho
prieskumu je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v?správnom súdnictve, a?to?s?poukazom na

§ 2 ods. 1 a?ods. 2, § 6 a § 7 SSP. V?systéme správneho súdnictva je právo na prístup k?súdnemu
preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na?základe žaloby determinované
princípom generálnej klauzuly s?negatívnou enumeráciou, z?ktorého vyplýva, že súdy v?zásade
preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú oprávnenia a?povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté,
okrem tých, ktoré zákon výslovne z?prieskumu vylučuje (konkrétne v §?7 SSP, pozn. súdu).
32. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje, že konanie v?správnom súdnictve je založené na
dispozičnej zásade, v?zmysle ktorej konanie súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu je možné začať len na základe žaloby, a?súčasne je na samom žalobcovi, aby určil

predmet súdneho prieskumu.
33. V?súvislosti s?problematikou súdneho prieskumu opatrení, konkrétne protokol o?výsledku inšpekcie
práce, najvyšší správny súd, rovnako ako aj správny súd, poukazuje na rozhodnutie veľkého senátu
najvyššieho správneho súdu zo dňa 4.?decembra 2023, pod sp. zn. 19SVs/2/2022, ktorý sa?zaoberal
práve možnosťou podrobiť súdnym prieskumom aj protokol o?výsledku inšpektorátu práce, pričom

vyslovil záväzný právny názor, že: „Z ustanovenia § 7 písm. e) SSP však podľa veľkého senátu
zároveň vyplýva, že a priori nie je možné vylúčiť, že prieskum opatrení uložených v protokole bude
za určitých okolností prípustný. Formulácia citovaného ustanovenia „nemohli mať za následok“ (a
nie „nemali za následok“) totiž napovedá, že len opatrenia predbežnej, procesnej alebo poriadkovej
povahy, ktoré sú celkom jasne nespôsobilé zasiahnuť do akéhokoľvek subjektívneho práva, sú vylúčené

zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP. Naopak, ak takéto rozhodnutie alebo opatrenie je
svojím obsahom, teda tým, čo?ukladá alebo zakazuje, objektívne spôsobilé do takého práva (prípadne
povinnosti alebo právneho záujmu) zasiahnuť, potom jeho preskúmanie správnymi súdmi nemôže byť
objektívne vylúčené podľa § 7 písm. e) SSP. Pokiaľ ide o opatrenia uložené v protokole z inšpekcie
práce, môže ísť tiež o opatrenie formálne odkazujúce na § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.

z., no ktoré svojím obsahom zodpovedá niektorému z opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. c) až j) cit.
zák. Okrem toho konkrétna skutková situácia u zamestnávateľa, resp. konkrétny zistený nedostatok
môže znamenať, že aj opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. môže kontrolovaný subjekt splniť
len celkom konkrétnymi krokmi s presným obsahom. Z uvedeného vyplýva, že navonok všeobecne
formulovaná povinnosť „odstrániť zistené nedostatky“ môže pre konkrétneho zamestnávateľa znamenať

uloženiepovinnostikonaťcelkomkonkrétnymspôsobom,ktorýmôžeznamenaťcelkomkonkrétnyzásah
do jeho práv, povinností alebo právom chránených záujmov. Vyhodnotenie, či na podklade žalobných
bodov ide o takýto osobitný prípad, je v každom jednotlivom prípade vecou správneho súdu, ktorý skúma
procesné podmienky (§ 97 SSP) a medzi nimi aj prípustnosť predmetu prieskumu v zmysle § 7 písm.
e) v?spojení s § 98 ods. 1 písm. g) SSP.“

34. V?kontexte vyššie uvedeného, veľký senát tiež zdôraznil, že znenie ustanovenia § 3 ods. 1 písm.
c) SSP výslovne vyžaduje, že opatrenie musí byť spôsobilé dotýkať sa práv, právom chránených
záujmov a?povinností priamo. Administratívny akt sa môže priamo dotknúť práva určitej osoby tým, že
úplne alebo čiastočne mení (modifikuje) obsah či?podmienky výkonu tohto práva. V?nadväznosti na
to tiež konštatoval, že opatrenie, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť

zistené nedostatky“, bez toho, že?by?sa tým menilo právne postavenie kontrolovaného subjektu, nie
je spôsobilé zasiahnuť do?práv, povinností alebo oprávnených záujmov a?tým menej do subjektívneho
práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému subjektu žiadne
právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Úlohou správneho súdu je teda pri skúmanípodmienok konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej
správy vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto
subjektívne právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva

zasiahnuť, nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a?správna žaloba
o?jeho preskúmanie nemôže byť prípustná.??
32.
33.
34.

35. Je potrebné poznamenať, že žalovaný vo veci samej žalobcovi nenariaďoval vykonanie žiadneho
konkrétneho opatrenia, v?ktorom by ho zaviazal konať určitým konkrétnym spôsobom tak, aby došlo
k?obmedzeniu či zmene jeho právneho postavenia alebo výkonu jeho práv. Žalovaný žalobcovi
nariadil odstrániť nedostatky identifikované v?časti pracovnoprávne vzťahy (1. - 4.) a v časti
nelegálne zamestnávanie (5.) protokolu a?zároveň mu uložil povinnosť prijať opatrenia na odstránenie
zistených porušení predpisov a?ich príčin. Čo sa týka zisteného nedostatku v časti ,,nelegálne

zamestnávania“, tento žalovaný artikuloval prostredníctvom odkazu na?ustanovenie § 1 ods. 2 a §
1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (,,závislá práca
je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne
zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase
určenom zamestnávateľom. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v

obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v
inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom
vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.“). Vychádzajúc
z týchto skutočností možno konštatovať, že žalobcovi bolo protokolom nariadené, resp. bola mu
uložená povinnosť, aby zabezpečil riadne plnenie si svojej povinnosti vyplývajúcej mu zo Zákonníka

práce, ktorú povinnosť však ostatne má aj bez ohľadu na jej uloženie vo forme protokolu. Žalobca
vníma opatrenie uložené v protokole ako zásah do jeho subjektívneho práva, konkrétne práva
na podnikanie a v rámci neho aj na zmluvnú autonómiu. Kasačný súd konštatuje, že samotné
uvedenie skutkových zistení v protokole a uložené opatrenie nemá materiálny účinok smerujúci k
obmedzeniu vykonávania jeho podnikateľskej činnosti. Zásah do základného práva na podnikanie

si vyžaduje existenčný alebo intenzívny právny účinok, ktorý sa prejavuje v právnej sfére subjektu
tým, že mu autoritatívne bráni vykonávať podnikateľskú činnosť, podmieňuje jej výkon alebo ukladá
konkrétnu povinnosť sankcionovateľnú pri nesplnení. Konštatovanie zisteného skutkového stavu je len
predbežným odborným vyhodnotením kontrolného orgánu, ktoré môže byť následne podkladom pre
správne sankčné konanie. Následky, na ktoré poukazuje žalobca, majú podľa názoru kasačného súdu

iba sprostredkovaný, odvodzovaný charakter a nepredstavujú priamy zásah žalovaného do jeho právnej
sféry. Judikatúra v tomto smere jasne stanovuje, že zásah musí byť objektívne spôsobilý zmeniť jeho
právnu pozíciu.
36. V?neposlednom rade je nutné uviesť, že správne konanie vo veci uloženia pokuty na základe § 19
ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č.

82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov je samostatným konaním, a?v?rámci neho žalobca bude mať možnosť
uplatniť svoje námietky vo vzťahu k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania podrobiť takéto
rozhodnutie aj súdnemu prieskumu správnym súdom. Tak ako uviedol Veľký senát už v spomínanom
rozhodnutí ,,... základným predpokladom uloženia sankcie vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor

práce opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a
aby predstavoval porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle § 2 ods. 1 cit. zák.
Protokol a tam uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce
vychádzať pri ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú
akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3

ods. 1 písm. c) SSP.“
37. Kasačný súd je toho názoru, že v?tu posudzovanom prípade, keď predmetom súdneho prieskumu
bol protokol spolu s?dodatkom, ktorý v?konečnom dôsledku po vyhodnotení najvyšším správnym
súdom nezasahoval do subjektívnych práv žalobcu, nemožno v tejto súvislosti uvažovať o?spôsobilom
predmete súdneho prieskumu. Preto k ostatným námietkam žalobcu vzneseným v?kasačnej sťažnosti

nepovažoval kasačný súd za?potrebné sa osobitne a?vyčerpávajúco vyjadrovať.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd v napadnutom uznesení po zhodnotení
všetkých relevantných kasačných námietok/sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) neidentifikoval
prvok nesprávneho právneho posúdenia (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), ani aby sa správny súd odklonilod ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP), ani aby podanie bolo
nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP) naopak vyhodnotil uznesenie správneho súdu ako
vecne správne, a preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.

39. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto
konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a
žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení
s § 168 veta druhá SSP).
40. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.