Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Pavel Rohárik
Legislation area – Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/17/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124284670
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124284670.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
10C/17/2024
OkresnýsúdBanskáBystricarozhodujúcsudcomJUDr.PavlomRohárikom,vovecižalobkyneA.B.,nar.
XX. XXXXXXX XXXX, XXX XX C. C., C. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Danielou Bacíkovou, advokátkou,
974 01 Banská Bystrica, Lazovná 45, IČO:42 008 816, proti žalovanému D. E., nar: XX. XXXXXXXX
XXXX, XXX XX F. XXX, zastúpenému G. H., XXX XX C. C., I. XXXX/XX, IČO: 29 041 975, o vrátenie
pôžičky v sume 2 500 eur s príslušenstvom a vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 320,- eur, takto
r o z h o d o l :
10C/17/2024
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2 500,- eur s úrokom z omeškania 9,5% ročne
zo sumy 2 500,- eur od 1. februára 2024 do zaplatenia, a sumu 320,- eur, všetko v lehote 15 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100% v lehote 3 dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.
o d ô v o d n e n i e :
10C/17/2024
1. Žalobkyňa sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným súdu dňa
26. apríla 2024 domáhala, aby súd uložil žalovanému vrátiť jej pôžičku v sume 2 500,- eur (s úrokom
z omeškania vo výške 9,5% ročne od 1. februára 2024 do zaplatenia) a vydať bezdôvodné obohatenie
v sume 320,- eur. Uplatnila si i náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Súd návrhu žalobkyne vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. 37Up/889/2024 zo dňa 13. júna
2024 (ďalej len „platobný rozkaz“). Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, čím došlo k zrušeniu
platobného rozkazu v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 307/2017 Z. z. o Upomínacom konaní.
3. Na výzvu súdu zo dňa 28. októbra 2024 udelila žalobkyňa súhlas s pokračovaním v konaní. Vec bola
postúpená Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu príslušnému na prejednanie veci podľa § 14
CSP (pod spisovou značkou 10C/17/2024).
4. Predmetom tohto konania je žalobkyňou uplatnený nárok odôvodnený tým, že žalovanému poskytla
finančnú pôžičku v sume 2 500,- eur, tak, že dňa 10. februára 2022 mu poukázala sumu 1 500,- eur
na jeho bankový účet IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a následne žalovanému odovzdala
v hotovosti dvakrát sumu 500,- eur. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaný mal podľa dohody tieto finančnéprostriedky v čo najkratšom možnom čase vrátiť. Okrem toho na žiadosť žalovaného poukázala na
bankový účet exekútora IBAN: F. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu 320,- eur ako výživné na
jeho dve maloleté deti. Žalobkyňa uvádza, že žalovaného opakovane vyzvala na úhradu dlžnej sumy
prostredníctvom elektronickej komunikácie (Facebook, e - mail) i predžalobnou výzvou prostredníctvom
právnej zástupkyne. Napriek tomu žalovaný svoj záväzok nesplnil.
5. Na preukázanie svojho nároku žalobkyňa súdu predložila potvrdenie o transakciách zo dňa 16.
decembra 2022 a zo dňa 10. februára 2022, nedatované prehlásenie strán o poskytnutí pôžičky (ďalej
len „prehlásenie o pôžičke“), screenshoty Facebookovej konverzácie,
e-mailovú výzvu na zaplatenie zo dňa 19. januára 2024 a predžalobnú výzvu s podacími lístkami.
6. Žalovaný namieta žalobkyňou uplatnený nárok čo do dôvodu a výšky. Tvrdí, že od žalobkyne
nikdy neprijal žiadnu pôžičku a žalobkyňa nepreukázala, že mu dvakrát odovzdala sumu 500,- eur.
K dôkazu ,,prehlásenie o pôžičke“ uviedol, že tento nepotvrdzuje existenciu zmluvy o pôžičke ako
predpokladá § 657 Občianskeho zákonníka, ide len o jednostranné prehlásenie žalobkyne, ktoré trpí
neodstrániteľnými vadami (je nedatované a absentuje tam jeho podpis). Nie je mu zrejmé, prečo si
žalobkyňa uplatňuje sumu 320,- eur, ktorú uhrádzala pravidelne od roku 2022 na základe ich dohody, že
úhradu výživného bude vykonávať práve ona, lebo prijímateľ výživného (exekútor) mal zriadený bankový
účet v rovnakej banke ako žalobkyňa, čo malo zabezpečiť okamžitý prípis výživného (SEPA Platba).
Žalovaný tvrdí, že sumu 320,- eur odovzdal žalobkyni (tak ako každý mesiac) v hotovosti. Vyjadril sa
aj k dôkazu - screanshot obrazovky z mobilného telefónu žalobkyne. Argumentuje, že na tomto dôkaze
je zachytený len prevod finančných prostriedkov z neznámeho bankového účtu neznámeho bankového
inštitútu na jeho účet, čo podľa jeho názoru nepreukazuje pôžičku, lebo chýba akýkoľvek údaj, ktorý
by existenciu pôžičky dokazoval. Preto žalovaný žiada súd, aby žalobu zamietol a priznal mu nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Súd vykonal dokazovanie vo veci výsluchom strán, svedka Ing. JUDr. Bohuša Saboliča (ďalej len
„svedok“), a oboznámením sa s listinnými dôkazmi - ,,prehlásením o pôžičke“, výpismi z bankového účtu
žalobkyne, elektronickou komunikáciou strán, výzvou adresovanou právnou zástupkyňou žalobkyne
žalovanému dňa 5. marca 2024, podacím lístkom, výpisom z obchodného vestníka 87/2020 zo dňa
7. mája 2020, písomným vyjadrením zástupcu žalovaného zo dňa 19. decembra 2024, písomnými
podaniami zástupcov strán, e-mailovou komunikáciou strán, dohodou o pracovnej činnosti, dohodou
o ukončení dohody o pracovnej činnosti, výplatnými lístkami za mesiace marec a september 2022,
uznesenie Okresnej prokuratúry Banská Bystrica č.k. 2 Pv 11/24/6601 - 6 zo dňa 15. februára 2024, a
na tomto základe zistil pre rozhodnutie významné nasledovné :
8. Žalobkyňa pred súdom po poučení potvrdila existenciu ústnej dohody so žalovaným o spôsobe
vykonávania úhrad výživného na jeho dve maloleté deti s tým, že žalovaný jej priebežne tieto peniaze
v hotovosti vyplácal, no v decembri 2022. tak neurobil. Uviedla, že so žalovaným boli partnermi asi štyri
roky, poprela, že by spolu podnikali, u žalovaného pracovala na základe dohody o pracovnej činností.
Nevedela uviesť, či požičanú sumu 1 500,- eur poslala žalovanému na jeho osobný alebo podnikateľský
účet.Tvrdila,žedvesumypo500,-eurmuodovzdalažalovanémuvofebruári2022osobne,bezsvedkov,
pravdepodobne u neho doma.
9. Žalovaný pred súdom po poučení tvrdil, že žalobkyňa mu žiadne finančné prostriedky neposkytla,
a ak áno, bol to vklad do spoločného podnikania v pohostinstve na Strelníkoch. Žalobu považuje za
akt osobnej pomsty za to, že žalobkyni nepreviedol časť nehnuteľnosti. Žalovaný nespochybnil pravosť
podpisu na „prehlásení o pôžičke“, ale tvrdil, že podpísal prázdnu listinu, čo bolo bežnou praxou pri
zabezpečovaní chodu pohostinstva v jeho neprítomnosti.
10. Svedok po poučení súdu vypovedal, že žalobkyni a žalovanému poskytoval podnikateľské
poradenstvom v súvislosti s podnikaním v pohostinstve na Strelníkoch. Uviedol, že zo správania
žalobkyne bolo možné usudzovať, že ide o spoločné podnikanie strán, hoci z jemu dostupných informácií
investoval do podnikania len žalovaný. Svedok stranám navrhol uzatvoriť zmluvu o združení, ktorú
pripravil, ale oni túto neuzavreli. Svedok potvrdil, že žalobkyňa v pohostinstve pracovala najmä počas
víkendov.11. Súd konštatuje, že listina označená ako ,,prehlásenie o pôžičke“ obsahuje text o požičaní sumy
2 500,- eur a sumy 320,- eur žalobkyňou žalovanému, i podpisy oboch.
12. Z prehľadu pohybu na účte súd konštatuje, že dňa 16. decembra 2022 vykonala žalobkyňa podľa
exportu pohybu z bankového účtu bezhotovostný prevod na účet exekútora IBAN: F. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX v sume 320,- eur s poznámkou „A. J. F.“.
13. Z prehľadu pohybu na účte súd konštatuje, že dňa 10. februára 2022 vykonala žalobkyňa podľa
exportu pohybu z bankového účtu bezhotovostný prevod na bankový účet žalovaného IBAN: F. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 1 500,- eur.
14. Z e-mailovej komunikácie strán súd konštatuje, že žalobkyňa dňa 19. januára 2024 vyzvala
žalovaného na úradu dlžnej sumy 2 820,- eur najneskôr 31. januára 2024.
15. Dňa 5. marca 2024 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzvala žalobkyňa predžalobnou
výzvou žalovaného na dobrovoľné bezodkladné plnenie s poučením, že v prípade márneho uplynutia
lehoty bude pohľadávku vymáhať súdnou cestou.
16. Žalobkyňa predložila súdu nepodpísanú, ale dňom 15. marca 2022 datovanú Dohodu o pracovnej
činnosti na dôkaz, že pracovala u žalovaného v pohostinstve na Strelníkoch. Na podporu svojho tvrdenia
o pracovnom vzťahu predložila i žalovaným vystavené výplatné pásky z mesiacov marec a september
2022. Podľa žalobkyňou predloženej dohody ukončila žalobkyňa u žalovaného pracovnú činnosť dňa
14. októbra 2022.
17. Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. 4OdK/271/2020 zo dňa 30. apríla 2020,
zverejneným v Obchodnom vestníku č. 87/2020 zo dňa 7. mája 2020 vyhlásil na majetok dlžníka (tu
žalovaného) konkurz. Za správkyňu ustanovil Mgr. Martinu Klačanovú. Konkurz na majetok dlžníka bol
zrušený zverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku č. 141/2020 zo dňa 23. júna 2020 z dôvodu, že
konkurzná podstata nepokryla náklady konkurzu. Tu súd uvádza, že nárok uplatňovaný v tomto konaní
vznikolpotom,akobolnamajetokdlžníka(žalovaného)konkurzzrušený,atedaniejedotknutýúčinkami
konkurzu.
18. Prípisom a rozhodnutím Okresnej prokuratúry Banská Bystrica má súd za preukázané, že proti
žalovanému bolo vedené trestné stíhanie pre trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1 zákona
Trestného zákona, ktoré bolo zastavené uznesením Okresnej prokuratúry Banská Bystrica č. k. 2 P
11/24/6601- 6 zo dňa 15. februára 2024 z dôvodu premlčania trestného stíhania.
19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
20. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.
21. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
23. Na základe dokazovaním zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia dospel súd k záveru
o oprávnenosti žaloby, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
24. Pre zachovanie zrozumiteľnosti súd konštatuje, že žalobkyňa si sumu 2 500,- eur uplatnila titulom
pôžičky, a sumu 320,- titulom bezdôvodného obohatenia. Preto tieto nároky posúdil súd samostatne.25. V časti uplatneného nároku 2 500,- eur je zrejmé, že napriek tomu, že konanie strán možno
považovať za neformálne (právny úkon nemal štandardnú písomnú formu uzatvorenia zmluvy o pôžičke
s jej podstatnými náležitosťami) v skutočnosti išlo o konkludentné uzatvorenie zmluvy o pôžičke.
26. Súd vychádzal z ,,prehlásenia o pôžičke“, z obsahu ktorého vyplýva, že žalobkyňa požičala
žalovanému sumy 2 500,- eur a 320,- eur. Hoci toto ,,prehlásenie o pôžičke“ z právneho hľadiska
nedosahuje úroveň formálnej zmluvy, je z neho zrejmá podstata záväzku. Podľa názoru súdu bola
vysvetlená pôvodná spornosť týkajúca sa absencie podpisu, ako vôle žalovaného na ,,prehlásení
o pôžičke“, tým, že žalujúca strana predložila originál tohto dôkazu. Súd neakceptuje námietku
žalovaného, že ,,prehlásenie o pôžičke“ možno považovať, len za jednostranné prehlásenie žalobkyne
o pôžičke, ktoré trpí neodstrániteľnými vadami v podobe absenciu dátumu podpisu. Uvedenie
dátumu nie je obligatórnou náležitosťou formy právneho úkonu. Pre súd sú podstatné podpisy oboch
strán ,,prehlásenia o pôžičke‘‘ (žalobkyne a žalovaného), lebo tie potvrdzujú autentickosti prejavu vôle.
27. Žalovaný sa bránil aj tvrdením, že podpis na ,,prehlásení o pôžičke“, predchádzal uvedenému
textu, lebo so žalobkyňou existovala takáto prax podpisovania rôznych listín, ktorou zabezpečovali chod
pohostinstva na Strelníkoch v čase jeho neprítomnosti. Toto tvrdenie však žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal.
28. Odhliadnuť od uvedeného súd uvádza, že pre uzatvorenie zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje
písomnú formu. Zmluva o pôžičke je síce neformálnou, avšak reálnou zmluvou, a pre jej vznik sa
vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, v prípade finančnej pôžičky buď bezhotovostným
prevodom na účet dlžníka, či vložením na označený účet, alebo osobným odovzdaním.
29. Súd má za preukázané, že žalobkyňa dňa 10. februára 2022 vykonala bezhotovostný prevod
finančných prostriedkov v sume 1 500,- eur na bankový účet žalovaného vedený pod číslom IBAN: F.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Tieto bankové údaje jej poskytol žalovaný prostredníctvom sociálnej
siete Facebook dňa 9. februára 2022. Súd podotýka, že existuje aj logická súvislosť medzi listinnými
dôkazmi t.j. komunikáciou cez sociálne siete a potvrdením o vykonaní bezhotovostného prevodu. Je
zrejmé, že k samotnej platbe došlo v časovej nadväznosti po tom, ako žalovaný poskytol svoje bankové
údaje žalobkyni.
30. V konaní bolo sporné, či finančné prostriedky, ktoré žalovaná v poskytla žalovanému boli alebo neboli
investíciou do spoločného podnikania. Žalovaný svoju obranu postavil práve na tomto tvrdení, tvrdil, že
neho nejde o dlh, ktorý by bol povinný vrátiť. Na podporu svojho tvrdenia uviedol, že bankový účet, na
ktorý žalobkyňa vykonala bezhotovostný prevod, bol podnikateľský, a nie osobný.
31. Súdu nebolo preukázané platné uzatvorenie zmluvy o združení alebo inej obdobnej zmluvy. Práve
naopak, bolo preukázané, že žalobkyňa bola u žalovaného zamestnaná na Dohodu o pracovnej činnosti
zo dňa 15. marca 2022, ktorá síce nie je podpísaná, ale napriek tomu žalobkyňa ( čo ani nebolo sporné)
pracovala v pohostinstve na Strelníkoch za dohodnutú mzdu. Potvrdzuje to i fakt, že žalovaný žalobkyni
vystavoval výplatné pásky. Ani žalovaným navrhnutý svedok pred súdom nepotvrdil, že by žalobkyňa
a žalovaný spoločne podnikali. Tvrdenie, že tak žalobkyňa vystupovala, súd považuje za absencie
iných dôkazov za irelevantné. Práve naopak, svedok potvrdil, že žalobkyňa pracovala v pohostinstve u
žalovaného počas víkendov.
32. Súd uzatvára, že sa v konaní nepodarilo preukázať verziu žalovaného o spoločnom podnikaní, resp.
že žalobkyňou uplatňovaný nárok predstavoval vklad do spoločného podnikania. Vykonané dôkazy vedú
k záveru, že medzi stranami bol pracovnoprávny vzťah.
33. Pri posudzovaní (ne)existencie pôžičky súd zohľadnil aj elektronickú komunikáciu strán
prostredníctvom sociálnej siete Facebook. Hoci v nej nie je explicitne uvedená presná výška nároku,
ktorý je predmetom konania, jej obsah a kontext v spojení s ostatnými dôkazmi tvoria obraz významný
pre rozhodnutie. Osobitnú váhu súd prisúdil výpovedným výrokom žalovaného, najmä - „tak že ti to v
krátkom čase vrátim“ a „bol to vklad do spoločného podnikania okrem tých 320,- eur“. Tieto prehlásenia
v kontexte celej komunikácie a súvislosti s ďalšími dôkazmi súd vyhodnotil ako nepriamy dôkaz o
vedomosti žalovaného o existencii záväzku voči žalobkyni.34. V konaní bolo sporné i to, či žalobkyňa poskytla žalovanému finančné prostriedky v sume dvakrát
po 500,- eur ako pôžičku. Žalovaný to kategoricky popieral, pričom argumentoval tým, že žalobkyňa
nepreukázala poskytnutie týchto peňažných prostriedkov žiadnym relevantným dôkazom. Z výpovede
žalobkyne na pojednávaní vyplynulo, že si jednoznačne nepamätá presné okolnosti (čas a miesto)
odovzdania týchto peňazí žalovanému. Uviedla, že mu ich odovzdala vo februári 2022, pravdepodobne
u neho doma bez prítomnosti tretej osoby.
35.Podľanázorusúdufakt,žesižalobkyňapotakmertrochrokochneviepresnevybaviťvšetkyokolnosti
odovzdania peňazí neznamená sama osebe, že ich neodovzdala. Súd si uvedomuje, že absencia
priameho dôkazu o samotnom akte odovzdania finančných prostriedkov môže vzbudzovať otázky, ale
v rámci hodnotenia dôkazov nemožno prehliadnuť existenciu „prehlásenia o pôžičke“, v ktorom je táto
suma výslovne zahrnutá ako súčasť celkového poskytnutého plnenia žalovanému. Preto podľa názoru
súdu uniesla žalobkyňa aj v tejto časti dôkazné bremeno. Žalovaný sumu dvakrát po 500,- eur od
žalobkyne prijal a jeho záväzok z titulu pôžičky trvá, lebo v konaní nepreukázal opak.
36. Čo sa týka žalobkyňou uplatneného nároku v sume 320,- eur titulom bezdôvodného obohatenia,
mal súd za preukázané, že žalobkyňa vykonala úhradu výživného na maloleté deti žalovaného tak, že
dňa 16. decembra 2022 na bankový účet exekútora vedený pod číslom IBAN: F. XX XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX túto sumu poukázala.
37. Niet sporu o tom, že medzi stranami existovala ústna dohoda, a že k tieto platby sa realizovali
opakovane z dôvodu zabezpečenia okamžitého pripísania výživného ku konkrétnemu dátumu na
bankový účet exekútora. Táto prax bola preukázaná aj výpisom z bankového účtu žalobkyne, v ktorom
sú tieto platby zaznamenané. Následne mal žalovaný tieto finančné prostriedky v hotovosti žalobkyni
poskytnúť späť. V konaní bolo sporné, či žalovaný vrátil žalobkyni platbu za výživné za mesiac december
2022, čo sa však žalovanému nepodarilo preukázať.
38. Platí, že dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane, ktorá túto skutočnosť
tvrdí a z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivý výsledok. Bolo preto povinnosťou
žalovanéhopreukázať,žetietofinančnéprostriedkyžalovanejvrátil.Tosamuvšaknepodarilo,neoznačil
a nepredložil súdu dôkaz na preukázanie pravdivosti svojho tvrdenia, a preto súd jeho tvrdenie nemohol
považovať za preukázané.
39. Uvedený skutkový stav súd právne posúdil tak, že žalovanému podľa § 454 Občianskeho zákonníka
vzniklo bezdôvodné obohatenie, keďže žalobkyňa za neho plnila to, čo mal plniť on sám. Žalovaný sa
tak obohatil na jej úkor žalobkyne a v zmysle § 456 ods. 1 Občianskeho zákonníka je povinný toto
bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať.
40. Záverom súd konštatuje, že v stave istej dôkaznej núdze (najmä v časti nároku uplatneného titulom
pôžičky) vychádzal pri rozhodovaní z nepriamych dôkazov, resp. dôkazov, ktoré nemožno považovať
za perfektné. Má však za to, že tieto dôkazy vo vzájomnej súvislosti relevantným spôsobom preukázali
oprávnenosť uplatňovaného nároku žalobkyne. Súd nie je viazaný žiadnymi formálnymi pravidlami
striktne určujúcimi dôkaznú silu jednotlivých dôkazov, ale je povinný hodnotiť ich podľa svojej vnútornej
úvahy založenej sa starostlivosti a vedomí posúdenia všetkých skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo.
41.Pretožesúdmuselrozhodnúťnazákladeajnepriamychdôkazov,zohľadnilidôveryhodnosťstrán.Tu
sažalovanýjavíakonedôveryhodnejšiaosobapreto,ženaotázkusúdu,čibolvminulostitrestnestíhaný
odpovedal, že o tom nemá žiadnu vedomosť. Následne súd na návrh právnej zástupkyne žalobkyne
požiadal Okresnú prokuratúru Banská Bystrica, z odpovede ktorej je zrejmé, že proti žalovanému bolo
vedené trestné stíhanie pre trestný čin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona. Toto bolo
zastavené uznesením Okresnej prokuratúry Banská Bystrica č. k. 2 Pv/11/24/6601-6 zo dňa 15. februára
2024, lebo trestné stíhanie bolo neprípustné z dôvodu jeho premlčania. Súd si je vedomý, že tento fakt
nemá priamy vplyv na posúdenie veci, ale pri hodnotení výpovede žalovaného nebolo možné opomenúť
rozpor medzi jeho tvrdením a objektívne zistenou skutočnosťou. Súd v kontexte celého dokazovania
túto skutočnosť zohľadnil, pričom dodáva, že ide len o posúdenie hodnovernosti výpovedí žalovaného
v konaní. .42. Súd na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu
aaplikovanýchustanoveníprávnychpredpisov,dospelkzáveru,žežalobkyňauniesladôkaznébremeno
ohľadom svojich skutkových tvrdení k uplatnenému nároku, a tento nárok je nutné žalobkyni priznať
a žalobe ako dôvodnej vyhovieť.
38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, t.j. podľa pomeru úspechu strán
sporu. V konaní bola úspešná žalobkyňa, čím žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa
§ 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorý sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
10C/17/2024
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľný rozsudok (exekučný titul)
ukladá, možno na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu, vykonať
exekúciu podľa ustanovení zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších zákonov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.