Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 23Cb/59/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8823201210
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8823201210.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou žalobcu: JUDr. Melánia Burdová, IČO: 17

223 245, Hraničná 2, 040 17 Košice, správca konkurznej podstaty v konkurze B.C.D.1. spol. s r.o.,
IČO: 30 689 464, Ružová 2387/12, 075 01 Trebišov, v konaní právne zastúpený: Advokátska kancelária
Michaľov, s.r.o., IČO: 52 290 514, Tajovského 17, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, proti
žalovanému: JUDr. Anton Hajduk, IČO: 53 556 283, Štúrova 101/5, 09301 Vranov nad Topľou, v konaní
právne zastúpený: Mgr. Vlastimil Hajduk, advokát, IČO: 52 623 564, Štúrova 101/5, 093 01 Vranov nad
Topľou, o vydanie hnuteľnej veci, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, o ktorých ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 15.06.2023 sa žalobkyňa
domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vrátiť žalovanému finančné prostriedky vo výške 11
850,23 Eur, ktoré majú tvoriť súčasť konkurznej podstaty.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že v konkurznom konaní sp. zn. 6K/85/2004 voči úpadcovi

B.C.D.1. spol. s r.o. so sídlom Ružová 2387/12, 07501 Trebišov zastúpeného terajším správcom
konkurznej podstaty, žalovaný počas výkonu funkcie správcu konkurznej podstaty v konkurznom
konaní sp.zn. 6K/85/2004 uzatvoril zmluvu o poskytnutí strážnej služby medzi spoločnosťou úpadcu a
spoločnosťou LUCUS spol. s r. o. so sídlom Ružová 2387/12, 07501 Trebišov, za nájom, úschovu a
stráženie hnuteľného majetku uhradil 11 850,23 Eur. Finančné prostriedky uviedla, že predstavujú podľa
ustanovenia§6ods.1zák.č.328/1991Zb.okonkurzeavyrovnaníkonkurznúpodstatu, bývalýsprávca
Ing. Kollárová vypracovala podľa ustanovenia § 29 ods. 1 zákon o konkurze a vyrovnaní konečnú správu

na základe podkladov odovzdaných JUDr. Hajdukom. Proti konečnej správe podal zabezpečený veriteľ
Slovenská konsolidačná a.s., námietky týkajúce sa rozsahu pohľadávky proti podstate zaradenej do
rozvrhu. Žalobkyňa mala za to, že uvedené finančné prostriedky mal vrátiť žalovaný, nakoľko správca
mieni vyhovieť námietkam zabezpečeného veriteľa voči neúčelnosti a neprimeranosti vynaložených
nákladov uvedených v tejto žalobe.

3. Následne bol spis predložený Okresným súdom Vranov nad Topľou tunajšiemu súdu v zmysle

ustanovenia § 22 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej tiež CSP).

4. Tunajší súd uznesením zo dňa 26.07.2023 č. k. 23Cb/59/2023 - 42 vyzval žalovaného, aby sa vyjadril
k žalobe.5. Vyjadreniu žalovaného

6. Žalovaný sa podaním zo dňa 21.08.2023 (č.l. 45) k žalobe vyjadril uviedol, že považuje žalobu za
nedôvodnú. Poukázal na to, že žalobkyňa je označená menom a priezviskom a identifikačným číslom
a sídlom advokáta a zároveň ako správkyňa konkurznej podstaty. V žalobe sa uviedla, ako správkyňa
konkurznej podstaty sp.zn. 6K/85/2004 v procesnom postavení žalobcu, žalobkyňa je osobou znalou
práva. Uplatnený údajný nárok žalobkyne v žalobe je označený ako žaloba o vydanie hnuteľnej veci

s tým, že v petite žaloby túto hnuteľnú vec nešpecifikuje. Hnuteľná vec by mala byť uvedená tak, aby
nebola zameniteľná s inou vecou.

7. Žalovaný uviedol, že popiera uplatňovaný nárok aj z dôvodu, že žalobca ani žalovaný nie sú z
objektívneho hľadiska nositeľmi hmotného práva. Zároveň namietol aktívnu a pasívnu legitimáciu, ktorá
v tomto prípade absentuje z hmotnoprávneho hľadiska súčasne aj s procesno právneho hľadiska.

Uviedol, že údajný nárok na vrátenie, respektíve vydanie veci v podobe finančných prostriedkov vo
výške 11 850,23 Eur medzi sporovými stranami nikdy nevznikol. Podľa navrhovaného petitu žalobkyňa
identifikuje svoju žalobu ako žalobu na vydanie, respektíve vrátenie finančných prostriedkov, pričom
žalovaný nikdy žalobkyni nedlžil finančné prostriedky a tieto skutočnosti žalobkyňa nijakým spôsobom
nepreukázala ako dominus litis neuniesla dôkazné bremeno. Ďalej žalovaný poukázal na to, že zo

skutkového stavu vyplýva, že požadovaný nárok sa má vraj týkať finančných prostriedkov, ktoré majú
patriť do konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti B.C.D.1. spol. s r.o., v konečnej správe úpadcu
predloženej žalobkyňou ako dôkaz však nie sú uvedené. Žalobkyňa žiada finančné prostriedky, ktoré
vraj zadržiava od 18.06.2007. Žalovaný uviedol, že v prípade, že súd bude kvalifikovať predmet žaloby
ako zaplatenie tejto sumy tak, ako uviedla žalobkyňa žalovaný má zato, že nárok je premlčaný, pričom

lehota začala plynúť od neschválenia konečnej správy a preto, podľa žalovaného uplynula najneskôr
18.06.2010 z toho dôvodu vzniesol námietku premlčania.

8. Žalovaný uviedol, že nikdy nedĺžil a ani nemal hnuteľnú vec žalobkyne. Poukázal na to, že ho vyzvala
listom zo dňa 29.03.2023 na vrátenie finančných prostriedkov, pričom na to reagoval listom zo dňa

04.04.2023, kde vysvetľuje všetky okolnosti súvisiace so strážnou službou počas konkurzného konania
a nárok žalobkyne účinne poprel.

9. Uviedol, že list podrobne vysvetľuje, že v konaní pod sp.zn. 6K/85/2004 Krajského súdu v Košiciach
uskutočňoval svoju činnosť ako vtedajší správca konkurznej podstaty, tieto vysvetlenia žalobkyňa

neakceptovala preto podala žalobu.

10. Konečná správa zo dňa 18.06.2007 podrobne dokumentuje činnosť vtedajšieho správcu konkurznej
podstaty z odovzdávacieho protokolu vyplýva, aká finančná čiastka bola v predmetnej konkurznej veci
ďalej odovzdaná, ďalšej správkyni ustanovenej v tomto konkurze. Uviedol, že tieto skutočnosti možno

preukázať pripojením konkurzného spisu sp.zn. 6K/85/2004 s tým, že žalovaný žiadal pripojiť tento spis
ako dôkaz, ktorý dokumentuje, že vtedajší správca konkurznej podstaty si žiadne finančné prostriedky
neponechal a preto nemá čo vydávať. Žalovaný navrhol tento dôkaz vykonať iba v tom prípade, že by
vyššie hmotnoprávne námietky neboli dostatočné pre zamietnutie žaloby.

11. Súd následne uznesením zo dňa 28.08.2023 podľa § 167 ods. 3 CSP vyzval žalobkyňu, aby sa
vyjadrila k vyjadreniu žalovaného.

12. Vyjadrenie žalobkyne č.l. 51

13. Žalobkyňa sa vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 02.10.2023 a uviedla, že žaloba bola podaná
úpadcom, ktorý je zastúpený správcom konkurznej podstaty, ktorý koná v mene a na účet úpadcu a
zabezpečuje všetky činnosti spojené s nakladaním s konkurznou podstatou.

14. Uviedla, že v petite jasne uvádza nárok, ktorý si uplatňuje vrátenie finančných prostriedkov v zmysle

§ 6 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, pretože patria do konkurznej podstaty úpadcu
spoločnosti B.C.D.1. spol. s r.o., má za to, že žalovaný finančné prostriedky mal vrátiť z dôvodu, že
ako bývalý správca uvedeného konkurzu uzavrel v čase výkonu funkcie správcu zmluvu o poskytovaní
strážnej služby, kde za nájom, úschovu a stráženie hnuteľného majetku uhradil finančné prostriedky,ktoré žalobca žiada vrátiť, nakoľko súčasný správca mieni vyhovieť námietkam proti konečnej správe
zabezpečeného veriteľa voči neúčelnosti a neprimeranosti vynaložených nákladov vo výške 11 850,23
Eur.

15. Žalobkyňa uviedla, že v prebiehajúcom konkurze bol uznesením súdu zo dňa 26.10.2005 žalovaný
ustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty v poradí 3. správca. Uznesením Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 11.10.2007 bol žalovaný zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty a bol
ustanovenýďalšísprávca:A.B.C.,ktoráKrajskémusúduvKošiciachpredložila(prepracovanú)konečnú

správuospeňažovaníasprávemajetkukonkurznejpodstatyavyúčtovanieodmenyavýdavkovsprávcu,
v ktorej boli uvedené nároky zo zmlúv uzatvorených správcom konkurznej podstaty za nájom, úschovu
a stráženie hnuteľného majetku vo výške 11.850,23 Eur v zmysle zmluvy o poskytovaní strážnej služby,
ktorú v mene úpadcu uzavrel dňa 31.10.2005 žalovaný. Uviedla, že predložená konečná správa bola
vyvesená na úradnej tabuli súdu dňa 13.02.2013. Proti vyvesenej konečnej správe mohli podľa § 29 ods.
3 zákona o konkurze a vyrovnaní podať veritelia námietky do 15 dní. Proti konečnej správe dal námietky

zabezpečený veriteľ Slovenská konsolidačná, a.s. námietky.

16. Žalobkyňa uviedla, že pokiaľ ide o námietku premlčania, že s ňou nesúhlasí, nakoľko proti konečnej
správe o speňažovaní majetku podal zabezpečený veriteľ námietky a do dnešného dňa nedošlo
k schváleniu konečnej správy. Lehota na plnenie nemohla uplynúť dňa 18.06.2010 ako to uvádza

žalovaný. Poukázala na to, že v zmysle § 30 ods. 1 zákona o konkurze a výrobné ani súd po
právoplatnosti uznesenia o schválení konečnej správy a vyúčtovaní odmeny a výdavkov vydá rozvrhové
uznesenie. V zmysle doručeného oznámenia Krajského súdu Košice, sa správca konkurznej podstaty
najprv musí vysporiadať s námietkami zabezpečeného veriteľa proti konečnej správe voči neúčelnosti
a neprimeranosti vynaložených nákladov, uhradených žalovaným vo výške 11 850,23 Eur a až po

schválení konečnej správy bude možné vypracovať rozvrhové uznesenie a následne uspokojiť veriteľov
z finančných prostriedkov, ktoré patria do konkurznej podstaty, ktoré žiadal žalobca vrátiť.

17. Uznesením podľa ustanovenia § 167 ods. 4 CSP zo dňa 23.11.2023 (č.l. 58) súd vyzval žalovaného,
aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu.

18. Vyjadrenie žalovaného (č.l. 61)

19.Žalovanýsavyjadrilauviedol,ževplnomrozsahupopierauplatňovanýnárokajzdôvodu,žežalobca
ani žalovaní nie sú z objektívneho hľadiska nositeľmi hmotného práva. Žalovaný zotrval na podaných

námietkach aktívnej aj pasívnej vecnej legitimácii, ktoré v tomto prípade absentuje z hmotnoprávneho
hľadiska a súčasne aj procesnoprávneho hľadiska. Uviedol, že údajný nárok na vrátenie respektíve
vydanie veci v podobe finančných prostriedkov vo výške 11 850,23 Eur medzi sporovými stranami nikdy
nevznikol. Namietal nedostatok návrhu, ktorý sa žalovanému javí ako neurčitý, ktorý je elementárnou
náležitosťou žaloby. Vzniesol námietku premlčania aj pre prípad zmeny základu žaloby na náhradu

škody, ako aj z dôvodu, že aj po vyvesení konečnej správy na úradnej tabuli súdu dňa 13.02.2013
taktiež uplynula lehota na uplatnenie nároku a to nielen subjektívna, ale aj objektívna. Pokiaľ ide o to,
že žalobkyňa mieni vyhovieť námietkam veriteľa, poukázal na to, že k týmto tvrdeniam neposkytla
žiadne dôkazy, sama tvrdí, že konečnú správu predložila správkyňa A. B. C. a táto bola vyvesená na
úradnej tabuli dňa 13.02.2013. Voči tejto správkyni si žalobu podľa informácií žalovanej jeho neuplatnila.

Žalovaný uviedol, že odovzdal celú spisovú agendu správcu ešte v roku 2007, od podania námietok
veriteľa do podania žaloby uplynula taktiež premlčacia doba a preto aj za tohto skutkového stavu vznáša
námietku premlčania.

20. Poukázal na to, že zákon neupravuje spočívanie premlčacej lehoty ani v jednom prípade skutkového

stavu uvedeného v žalobe, teda pre neúčelnosť a neprimeranosť vynaložených nákladov, ktoré
navyše žalobkyňa nepreukázala žiadnym dôkazom. Naopak uviedol, že trvá na svojich skutočnostiach
uvedených v liste zo dňa 04.04.2023 a poukázal na body 5, 6 a 7 a listu zo dňa 04.04.2023. Pokiaľ
ide o uznesenie podľa ustanovenia § 167 ods. 3 CSP, ktorým súd vyzval žalobkyňu, aby sa v lehote
desiatich dní vyjadrila k vyjadreniu žalovaného zo dňa 21.08.2023 uviedol, že žalobkyni bolo doručené

do elektronickej stránky dňa 28.08.2023 súdom určená lehota uplynula dňa 07.09.2023. Z uznesenia
súdu zo dňa 23.11.2023 uviedol, že vyplýva, že žalobkyňa nereagovala v súdom určenej 10 dňovej
lehote a nepodala vyjadrenie včas nakoľko vyjadrenie doručila až dňa 02.10.2023. V kontexte na
uvedené navrhol, aby súd neprihliadal na uvedené vyjadrenie žalobkyne. Žalovaný teda navrhol žalobuzamietnuť s poukazom na nedôvodnosť, neoprávnenosť nároku a ako dominus litis poukázal, že
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, považoval nárok za neurčitý nezrozumiteľný a premlčaný a
taktiež poukázal na absenciu aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie.

21. Podaním doručeným súdu dňa 04.04.2024 (č. l. 81) žalobkyňa doplnila svoju žalobu a uviedla, že
žalovanýbolustanovenýdofunkciesprávcukonkurznejpodstatyuznesenímKrajskéhosúduvKošiciach
č. k. 6 k/85/2004 - 39 zo dňa 26.10.2005. následne uznesením zo dňa 11.10.2007 bol zbavený funkcie
správcu konkurznej podstaty a ustanovená bola A. B. C.. Uznesením zo dňa 07.10.2014 bola zbavená

funkcie správcu a ustanovená bola A. B. D., uznesením zo dňa 24.11.2015 bola aj táto zbavená funkcie
správcu konkurznej podstaty a ustanovená bola Správcovská a poradenská, k. s., uznesením zo dňa
30.11.2018 bola žalobkyňa ustanovená do funkcie nového správcu konkurznej podstaty. Žalobkyňa
uviedla, že dňa 15.12.2009 predložila správkyňa A. C. súdu konečnú správu, v ktorej uviedla priebehu
speňažovania majetku úpadcu, získané príjmy v konkurznom konaní, výdavky správcov a návrh na
rozdelenie výťažku medzi veriteľov. Na strane č. 4 boli uvedené celkové výdavky za nájom hnuteľného

majetku do doby jeho speňaženia vo výške 11 850,23 eur. Správa bola prepracovaná a doručená súdu
dňa 11.05.2010. V Obchodnom vestníku č. 28/2013 zo dňa 08.02.2013 bolo zverejnené upovedomenie
úpadcu a konkurzných veriteľov o konečnej správe o speňažovaní majetku ktoré boli vyvesené na
úradnej tabuli súdu dňa 13.02.2013. Voči tejto správe podal námietky veriteľ s veľkým písmenom
Slovenská konsolidačná, a.s. a to v časti týkajúcej sa výdavkov na strážnu službu pre zjavný nepomer

za cenu strážnej služby ku kúpnej cene za stráženie majetok.

22. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný uzatvoril počas výkonu svojej funkcie zmluvou zo
dňa 31.10.2005 predmetom, ktorej bolo zabezpečenie výkonu - strážnej služby podľa licencie PS
000324 ohľadne majetku úpadcu: software, cestné vozidlo, drevená unimobunka a príves. Zmluva bola

uzavretá na dobu určitú a súčasne bolo dojednané automatické predĺženie do doby predaja majetku. Za
poskytovanie strážnej služby bola dohodnutá cena 25 000 Sk + DPH mesačne, s tým, že objednávateľ
mohol prípade dostatku finančných prostriedkov na účte poskytnúť dodávateľovi zálohu najviac za
polovičné období trvania zmluvy. Poukázala na to, že výkon mal byť realizovaný mieste vinné pre
majetok štvorkolka a príves 24 hodín nepretržite a mieste Trebišov pre majetok unimobunka a softvér 24

hodín nepretržite. Uviedla, že spoločnosť vystavila faktúru č. 2006238 zo dňa 10.11.2006 splatná dňa
24.11.2006 za obdobie 11/2005 - 10/2006 vo výške 357 000 Sk vrátane DPH. Dňa 15.11.2007 vyplatil
správca sumu 100 000 Sk spoločnosti LUCUS spol. s r.o..

23.Dňa23.11.2006uhradilnaúčettejtospoločnostisumu57000Sk.Dňa19.02.2007uskutočnilsprávca

výber v hotovosti z účtu úpadcu vo výške 200 000 Sk a v rovnaký deň 19.02.2007 uhradil správca sumou
200 000 Sk spoločnosti LUCUS spol. s r.o..

24. Žalobkyňa uviedla, že Krajský súd v Košiciach dňa 06.11.2006 vydal opatrenie, ktorom súhlasil
s predajom majetku úpadcu a žalovaný bol povinný uzatvoriť kúpnu zmluvu do tridsiatich dní od

právoplatnosti opatrenia, opatrenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.11.2006, 15.11.2006 uzatvoril
kúpnu zmluvu za cenu 130 000 Sk. Žalobkyňa ďalej uviedla, že správkyňa A. C. vyzvala žalovaného,
aby sa vyjadril k námietkam veriteľa Slovenskej konsolidačnej a.s., ktoré sa týkajú výdavkov spojených
so strážením a úschovou majetku. Žalovaný uviedol, že úpadca nemal vlastný priestor a záver, že
išlo o neprimeranú sumu za stráženie nepovažoval správny, správkyňa vyzvala správcu listom zo dňa

29.03.2023 na vrátenie finančných prostriedkov do konkurznej podstaty a žalovaný uviedol v oznámení
zo dňa 04.04., že ide o vykonštruovaný nárok. Žalobkyňa poukázala na to, že správca je povinný pri
výkone funkcie konať s odbornou starostlivosťou pričom správca zodpovedá podľa § 8 ods. 2 zákona
o konkurze a vyrovnaní za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu
ich uloží súd. Namietala, že cena získaná speňažením majetku v konkurznom konaní predikuje, že

hodnota majetku, ku ktorému žalovaný dohodol stráženie nebola vysoká a teda cena za strážnu službu
bola neprimeraná, takmer trojnásobne viac ako následne kúpna cena. Namietala taktiež, že nebolo
potrebné využívať dvoch ľudí 24 hodín denne a pokiaľ ide o softvér tento mohol mať správca u seba
poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - trestné kolégium sp.zn. Tpj 28/2017, ako aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR - obchodné kolégium sp.zn. 4 Obo/5/2019 a 5 Obo/83/2011 s

tým, že predpokladmi zodpovednosti za škodu sú porušenie povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť
a zavinenie. Poukázala, že správca disponuje prostriedkami získanými v konkurznom konaní, mal
povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, mal zabezpečiť primeranú úschovu za primeranú odplatu
k čomu nedošlo. Mala za to, že správcovi konkurznej podstaty možno pričítať zodpovednosť zmysle§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poukázal, že porušenie povinnosti spočíva v porušení konať s
odbornou starostlivosťou a porušení povinnosti správcu konať tak, aby nedošlo k ukráteniu veriteľov pre
neprimeranevysokéaneúčelnevynaloženéfinančnéprostriedky,škodavzniklavovýške11850,23eura

príčinnú súvislosť videla v tom, že je dané že správca svojím konaním v rozpore s § 8 zákona o konkurze
a vyrovnaní uzatvoril nevýhodnú zmluvu o strážnej službe. Navrhla, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 11 850,23 eur (pričom preformulovala, pôvodný žalobný návrh, ktorým žiadala, aby
súd uložil žalovanému aby vrátil finančné prostriedky vo výške 11.850,23 eur, ktoré majú tvoriť súčasť
konkurznej podstaty).

25. Súd následne vytýčil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi
a to uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.11.2018 č. k. 6K/85/2004 - 303 č.l. 4, uznesením
Krajského súdu v Košiciach č. k. 6 k 85/2004 - 39 zo dňa 26.10.2005 , zmluvou o poskytovaní strážnej
služby zo dňa 31.10.2005 č.l. 6 , konečnou správou zo dňa 14.12.2009 č.l. 10 , rozdelením sumy 14
062,41 eur č.l. 15 , výdavkami proti podstate č.l. 16 , neuspokojenými veriteľmi č.l. 16, rozdelením

sumy 481 629,27, - Sk č.l. 18, správou Slovenskej konsolidačnej a.s. č.l. 19 až 20, výzvou zo dňa
29.03.2023 č.l. 21 , oznámením žalovaného na výzvu zo dňa 29.03.2023 č.l. 22, konečnou správou
zo dňa 18.06.2007 č.l. 23 , odovzdávacím a preberacím protokolom uzatvoreným vo veci 6 k/85/2004
medzi žalovaným a preberajúcou A. B. C. č.l. 20 008 , prílohou číslo 1, zmluvou o poskytnutí strážnej
služby zo dňa 31.10.2005 č.l. 31.

26. Na vytýčenom termíne pojednávania žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu navrhla, aby
súd neprihliadol na námietku premlčania pre rozpor s dobrými mravmi.

27. Žalovaný opätovne navrhol žalobu zamietnuť, a to pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou

ako aj s poukazom na to, že nárok je premlčaný, nezrozumiteľný a nedostatok aktívnej a pasívnej
legitimácie. Žalovaný namietal, že žalobkyňa v priebehu konania žiadala zmenu žaloby a uplatňuje si
iné právo, taktiež išlo o podstatné doplnenie rozhodujúcich skutočností a teda išlo o kvalitatívnu zmenu
žaloby, nakoľko namiesto vydania sa domáhala zaplatenia, respektíve náhrady škody.

28. Súd vo veci poukazuje na to, že výzvou zo dňa 03.11.2023 uložil žalobkyni lehotu desiatich dní, kde
ju poučil o povinnosti ako strany sporu uviesť podstatné a rozhodujúce okolnosti a k nim označiť dôkazy
načo žalobkyňa reagovala len tým, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a žiadne dopĺňajúce
skutkové okolnosti neuviedla. Následne súdu doručila vyjadrenie až dňa 04.04.2024 teda po uplynutí 10
dňovej lehoty v ktorej súd umožnil žalobkyni realizovať svoje procesné práva vzhľadom na koncentráciu

konania.

29. V konaní nebolo sporné to, že žalobkyňa bola ustanovená do funkcie správcu konkurznej podstaty
úpadcu. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 6K/85/2004 - 303 zo dňa 30.11.2018.

30. Žalobkyňa predložila uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.05.2005 č. k. 6K/85/2004 -
39 (č. l. 5), ktorý rozhodol o zbavení funkcie správcu konkurznej podstaty JUDr. Lenky Molčanovej a
ustanovil žalovaného za nového správcu konkurznej podstaty , rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 22.11.2005.

31. Dňa 31.10.2005 žalovaný ako správca konkurznej podstaty spoločnosti B.C.D.1. spol. s r.o., uzavrel
zmluvu o poskytovaní strážnej služby (č. l. 6) ako objednávateľ s dodávateľom spoločnosťou LUCUS
spol. s r. o. podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka predmetom, ktorej bolo zabezpečenie výkonu -
strážnej služby podľa licencie PS000324 a podľa zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti
súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to zamestnancami dodávateľa

majetok objednávateľa za podmienok stanovených touto zmluvou a to majetok : software, cestné vozidlo
- štvorkolka Yamaha YFN 600, drevená unimobunka a príves.

32. Podľa článku II. zmluvy bodu 1. zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.11.2005 do 01.11.2006.
Podľa bodu 2. ak v dobe do 06.11.2006 sa majetok objednávateľa neodpredá, zmluva sa automaticky

predlžovala do doby predaja majetku. Podľa bodu 3. zmluva zaniká pri odpredaji majetku aj pred dobou
uvedenou v bode 1.33. Podľa článku IV. zmluvy bodu 1. zmluvné strany sa dohodli na cene podľa zákona NR SR č. 18/1996
Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov, vyhlášky NR SR č. 87/1996 Z.z. za predmet zmluvy, ktorá
sa stanovuje dohodou zmluvných strán.

34. Podľa článku IV. zmluvy bodu 2. účastníci sa dohodli na výške odmeny mesačne 25000 Sk + DPH s
tým, že objednávateľ môže v prípade dostatku finančných prostriedkov na účte poskytnúť dodávateľovi
zálohu najviac za polovičné obdobie trvania zmluvy. Účastníci sa dohodli, že záloha sa stane konečnou
sumou služby, ak ďalšie výdavky proti podstate neumožnia jej doplatenie. V opačnom prípade za službu

bude možné fakturovať iba za obdobie uvedené v článku III. bod 1. t.j. maximálne 12 mesiacov.

35.Súdmalpreukázané,žekonečnúsprávuvkonkurznejvecivyhotovilasprávkyňakonkurznejpodstaty
A. B. C., ktorá bola ustanovená do funkcie po žalovanom dňa 05.12.2007 (č. l. 10). Uvedenej v konečnej
správe však predchádzala správa, ktorá bola vypracovaná samotným žalovaným ku dňu 18.06.2007 (č.
l. 26 až 27.

36. Žalobkyňa do spisu medzi listinnými dôkazmi aj doložila druhú stranu (pravdepodobne námietky
Slovenskej konsolidačnej a.s. bez dátumu) (č. l. 19 ), v ktorej je pod bodom 1 uvedené, že vzhľadom na
skutočnosť, že úpadca poskytoval strážne služby , ako aj na to, že majetok konkurznej podstaty tvorila
unimobunka, software, motocykel štvorkolka rok výroby 2001, nákladný príves rok výroby 1993, ktoré

boli speňažené za sumu 130.000 Sk v zmysle opatrenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 06.11.2006
tento výdavok sa javil veriteľovi ako neprimerane vysoký a neúčelný. Nasledovala žiadosť veriteľa, aby
správca konkurznej podstaty bližšie zdôvodnil uvedený výdavok a to najmä doplnil konečnú správu
o informácie v akej výške sa jednalo o výdavok za stráženie a v akej výške za úschovu, uvedenie
akým spôsobom boli spoločnosti vybrané, presné uvedenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré boli

strážené a uschované a na aké obdobie . Taktiež nasleduje poznámka, že správca konkurznej podstaty
sa veriteľovi dňa 27.02.2013 vyjadril a oznámil, že k tejto výdavkovej položke sa nevie vyjadriť nakoľko
k uvedeným výdavkom došlo v čase, keď správcom konkurznej podstaty bola JUDr. Anna Laurincová
alebo JUDr. Anton Hajduk. Veriteľ však uviedol, že k tejto výdavkovej položke mala byť vypracovaná
zmluvnáakoajúčtovnádokumentácia,ktorámalabyťodovzdanáajnovejsprávkynikonkurznejpodstaty

a v prípade, ak odovzdaná nebola mal za to, aby uviedla, aké právne kroky vykonania na jej získanie
realizovala,nakoľkoneodovzdaniedokumentáciemôžemaťzanásledokmareniekonkurznéhokonania.
Veriteľ teda žiadal, aby správca konkurznej podstaty doplnil konečnú správu v súlade s uvedenými
námietkami.

37. Dňa 29.03.2023 správkyňa konkurznej podstaty vyzvala žalovaného na vrátenie finančných
prostriedkov do konkurznej podstaty vo výške 11 850,23 Eur s tým, že tieto boli v čase vykonávania jeho
funkcie správcu konkurznej podstaty v konkurze sp.zn. 6K/85/2004 vynaložené na činnosti, ktoré boli
predmetom zmluvy o poskytovaní strážnej služby a žiadala ich vrátiť v lehote 15 dní.

38. Žalovaný správkyni listom zo dňa 04.04.2023 oznámil, že nešpecifikovala akého porušenia právnej
povinnosti sa dopustil. Uviedol, že nárok považuje za vykonštruovaný a bezpredmetný, uviedol, že
v elektronickej podobe našiel množstvo listín, ktoré v priebehu tohto konania spracoval ako správca
konkurznej podstaty a tieto v origináloch všetky odovzdal nasledujúcej správkyni. Uviedol, že prílohe
zasielaajkonečnúsprávuazmluvuostrážnejslužbetak, akobolispracovanéapodpísanéaodovzdané

súdu a správkyni A. B. C., ktorá prevzala celú agendu vrátane účtovníctva, z ktorých vy vplývajú aké
výdavky počas konkurzného konania boli vyplatené proti podstate a koľko peňazí odovzdal kolegyni.
Poukázal na to, že po ustanovení do funkcie 21.09.2005 a následnom prevzatí majetku na jeho ochranu
zabezpečil zmluvou o poskytnutí strážnych služieb za 31.10.2005 t.j. ihneď keď boli prepustení a
vyplatení všetci zamestnanci úpadcu s tým, že sa tieto služby za 2 pracoviská, bola stanovená vtedy

obvyklá cena 25 000 Sk t.j. 800 Eur za 24 hodín za mesiac teda 400 Eur za jedno pracovisko a
jednu osobu pričom náhrady sa vyplácali priebežne a poukázal na to, že okrem iného zmysle zákona
o konkurze a vyrovnaní medzi základné povinnosti správcu konkurznej podstaty patrí zabezpečiť aj
ostrahu majetku do jeho speňaženia. Navyše poukázal na to, že nárok považuje za nezákonný a
premlčaný.

39. Súd ďalej vykonal dokazovanie vyjadrením zo dňa listom zo dňa 15.10.2013 žalovaný správkyni
konkurznej podstaty A. B. C., ktorá bola správkyňou od 05.12.2007 do 07.10.2014 (podľa samotného
vyjadreniažalobkynezodňa03.04.2024)žalovanýoznamoval,želistomzodňa07.10.2013bolvyzvaný,aby sa podrobne vyjadril ako bývalý správca konkurznej podstaty k námietkam veriteľa Slovenskej
konsolidačnej a.s., Bratislava ďalej poukazoval na to, že z textu námietok vyplýva, že tieto boli zamerané
na výdavky spojené so strážením a úschovou majetku v predmetnom vyjadrení odkazoval na to, že

všetky listiny súvisiace s výdavkov na uloženia stráženie majetku boli odovzdané vrátane účtovných
dokladov. Poukazoval na to, že po ôsmich rokoch si spomína, že úpadca nemal vlastný priestor,
unimobunka bola voľne položená v Trebišove a ostatné veci vrátane najhodnotnejšieho motocykla
boli uložené vo Vinnom. Uvádzal, že majetok prevzal už strážený, súčasne sa nevedel vyjadriť
k obdobiu stráženia tohto majetku a poukazoval na to, že táto skutočnosť vyplýva z príslušných

účtovných dokladov, poukazoval opätovne na to, že ako správca konkurznej podstaty bol povinný,
podľavtedajšiehozákonaokonkurzeavyrovnanízabezpečiťochranumajetku,ktorýpatrildokonkurznej
podstaty uviedol, že určite sa nekonalo výberové konanie na stráženie a uvádzal, že v čase vyhlásenia
konkurzu nepoznal znaleckú hodnotu majetku patriaceho do konkurznej podstaty a znalecký posudok
bol vypracovaný až v priebehu konkurzu . Poukázal na to, že zo súdneho spisu sa dá zistiť, aká bola
vtedy účtovná hodnota majetku, ktorý patril do konkurznej podstaty . Z týchto dôvodov nepovažoval

výdavok za neprimeraný a neúčelný a uviedol, že doba stráženia majetku bola ukončená jeho predajom.

40. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody voči osobe
žalovaného ako bývalého správcu konkurznej podstaty úpadcu, z titulu jeho zodpovednosti za porušenie
povinností pri výkone funkcie správcu.

41. Žalobkyňa nárok proti žalovanému vyvodzovala z tej skutočnosti, že žalovaný ako bývalý správca
konkurznej podstaty úpadcu nakladal s finančnými prostriedkami, bez odbornej starostlivosti, keď
uzavrel zmluvu o poskytovaní strážnej služby kde dohodol stráženie za neprimerane vysokú cenu.

42. Povaha uplatneného nároku smeruje k uloženiu povinnosti správcovi ako fyzickej osobe, z ktorého
činnosti mala žalovaná škoda vzniknúť.

43. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej tiež ZKV), správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou

a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd.

44. V ustanovení § 8 ods. 2 ZKV je upravená osobná zodpovednosť správcu konkurznej podstaty
za škodu ním spôsobenú, pričom po zbavení tohto správcu jeho funkcie, nový správca konkurznej
podstaty za túto škodu osobne nezodpovedá (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.02.2017, sp.

zn. 5Obo/2/2015).

45. Následky konania žalovaného treba považovať za porušenie povinností správcu ako fyzickej osoby
pri výkone jeho funkcie správcu konkurznej podstaty podľa § 8 ods. 2 ZKV v spojení s § 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka, upravujúcim zodpovednosť za škodu.

46. Podľa § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len Občianskeho zákonníka) , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

47. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

48. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších právnych
predpisov, správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá

za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd. Zbavením
funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2 za čas výkonu funkcie. Správca, ktorý bol
zbavený funkcie, je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady (§
8 ods. 5 veta posledná citovaného právneho predpisu).

49. K predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu patrí a) porušenie právnej povinnosti, b) vznik
škody a c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, pričom všetky
tieto predpoklady musia byť splnené, aby súd mohol vysloviť záver ohľadom nároku na náhradu
škody. Pre zistenie či žalovaný nesie zodpovednosť za škodu je rozhodujúce naplnenie objektívnych asubjektívnych predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Žalovaný
sa však s poukazom na § 421 ods. 3 Občianskeho zákonníka môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ak
preukáže, že škodu nezavinil.

50.Knámietkežalovaného,kaktívnejlegitimáciisúdpoukazujenarozhodnutiaNajvyššiehosúduSRsp.
zn. 5Obo/2/2015, 5Obo/16/2015 je ustálené, že vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobkyňa ako súčasnej
správkyni konkurznej podstaty úpadcu, je táto aktívne legitimovaná na podanie žaloby o náhradu škody
podľa § 8 ods. 2 ZKV a § 420 Občianskeho zákonníka. V ust. § 8 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní

je upravená osobná zodpovednosť správcu konkurznej podstaty za škodu ním spôsobenú, pričom po
zbavení tohto správcu funkcie správcu konkurznej podstaty, nový správca konkurznej podstaty za túto
škodu osobne nezodpovedá, ale vo vzťahu ku škode spôsobenej pôvodným správcom konkurznej
podstaty je v postavení poškodeného.

51. Prioritne sa súd zaoberal námietkou žalovaného týkajúcou sa premlčania.

52. Podľa § 106 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa,
keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Právo na náhradu

škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného
činu korupcie, najneskôr za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.

53. Žalovaný namietol, že od podania námietok veriteľa do podania žaloby (15.06.2023) uplynula

premlčacia doba a poukázal tiež na to, že kompletnú spisovú agendu odovzdal správca ešte v roku 2007.

54. K otázke uplatnenia žalovanej sumy včas, resp. k námietke premlčania súd uvádza, že podľa §
106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ust. § 106 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o
škodu na zdraví.

55. V zmysle citovaných ustanovení pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná

premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby
je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé.
Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno
prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí,
a to aj napriek tomu, že poškodenému plynie druhá premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba je

trojročná a začína plynúť v okamihu škodovej udalosti. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a
pre začatie jej plynutia je významný primárny subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek: 1. kedy
sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej
škode určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť, vyčísliť na súde žalobou
(okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o tejto škode sa pritom nemusí kryť okamihom

škodnej udalosti, resp. protiprávnym konaním) a 2. kedy sa poškodený dozvie o tom kto za vzniknutú
škodu zodpovedá. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota sa zo
subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr, ako lehota s objektívne určeným začiatkom,
ale môže skončiť najneskoršie s ňou.

56. Začiatok subjektívnej premlčacej lehoty je viazaný, kedy sa oprávnený, ktorý je zároveň poškodený
t.j. nový správca konkurznej podstaty reprezentujúci konkurznú podstatu dozvedel o tom, že došlo ku
skutočnej škode a tiež o tom, kto za škodu zodpovedá (rozsudok NS ČR 25Cdo 2883/2006 zo dňa
17.12.2008, uverejnený pod č. 98/2009 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek) súd prihliadol na
námietku premlčania, ktorú žalovaný v konaní vzniesol z toho dôvodu, že žalobkyňa nárok na náhradu

škody neuplatnila včas a v súlade s § 106 a § 107 Občianskeho zákonníka, t.j. do dvoch rokov odo
dňa, kedy sa o tom, kto za zníženie majetku úpadcu zodpovedá, dozvedela. Potom, ako bol pôvodný
správca, a teda žalovaný zbavený funkcie správcu nenesie nový správca konkurznej podstaty žiadnu
majetkovú zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobil bývalý správca konkurznej podstaty, a to ani vtedy,keď existencia škody v dôsledku protiprávneho konania bývalého správcu konkurznej podstaty vyjde
najavo až po zmene v osobe správcu konkurznej podstaty. Táto skutočnosť je preto pre posúdenie
námietky premlčania vznesenej odporcom podstatná a má nesporne vplyv na beh premlčacej lehoty.

Žalobkyňa akonovoustanovenásprávkyňa konkurznejpodstatysaotýchtopodstatnýchskutočnostiach
dozvedela najneskôr doručení námietky zabezpečeného veriteľa Slovenská konsolidačná a.s. podľa
predložených listinných dôkazov, konečná správa bola konkurznému súdu (Krajský súd Košiciach č.
l. 10) doručená dňa 05.12.2009 správkyňou A. B. C., žalobkyňa síce predložila súdu v tomto konaní
zrejme účelovo len druhú a tretiu stranu námietky zabezpečeného veriteľa bez dátumu, avšak v zmysle

zákona o konkurze a vyrovnaní ustanovenia § 29 ods. 3 súd preskúma konečnú správu o speňažení
majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, odstráni po vypočutí správcu zistené chyby
alebonejasnostiaupovedomíokonečnejspráveavyúčtovaníúpadcuakonkurznýchveriteľov.Upozorní
pritom, že do 15 dní odo dňa, keď konečná správa a vyúčtovanie boli vyvesené na úradnej tabuli súdu,
môžu proti nim podať námietky. Teda bezpochyby od doručenia námietok zabezpečeným veriteľom
do podania žaloby dňa 15.06.2023 uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba ako aj objektívna

premlčacia doba, o tejto skutočnosti svedčí nepochybne aj predložený listinný dôkaz žalovaným zo
dňa 15.10.2013, ktorým odpovedal na výzvu zo dňa 07.10.2013 predchádzajúcej správkyne konkurznej
podstaty, aby sa podrobne vyjadril ako bývalý správca konkurznej podstaty k námietkam veriteľa
Slovenská konsolidačná a.s.

57. Pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka), súd
má za to, že týmto bola preukázaná vedomosť poškodeného teda žalobkyne ako správkyne konkurznej
podstaty (resp. predchádzajúcej správkyne konkurznej podstaty 07.10.2013) o vzniknutej škode a aj
vedomosť o tom, kto (konkrétny subjekt) za škodu zodpovedá. Od tohto momentu začala plynúť 2-ročná,
tzv. subjektívna premlčacia doba, ktorá uplynula najneskôr 07.10.2015.

58. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, vo vzťahu k nezrozumiteľnosti a neurčitosti samotného nároku,
ktorý bol žalobou uplatnený respektíve k formulácii petitu súd poukazuje na aplikovateľné rozhodnutie aj
vrežimeCivilnéhosporovéhoporiadkuNajvyššiehosúduSRzodňa28.9.2010,sp.zn.5Cdo254/2009,
ktorý uviedol, že požiadavka ustanovenia § 79 ods. 1 vety druhej OSP, aby zo žaloby vyplývalo, čoho

sa žalobca domáha, neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na znenie výroku jeho
rozsudku.Akžalobcaoznačilvžalobepresne,určiteazrozumiteľnepovinnosť,ktorámábyťžalovanému
uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej skutočnosti,
súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho rozhodnutia
rovnaképrávaapovinnosti,ktorýchsažalobcadomáhal.Ibasúdrozhodujeotom,akobudeformulovaný

výrok jeho rozhodnutia; prípadným návrhom žalobcu na znenie výroku rozhodnutia pritom nie je viazaný.
Pri formulácii výroku rozhodnutia súd musí dbať, aby vyjadroval (z obsahového hľadiska) to, čoho sa
žalobca žalobou skutočne domáhal.

59. Pokiaľ išlo o návrh žalobkyne, aby súd neprihliadal na námietku premlčania pre rozpor s dobrými

mravmi súd poukazuje na to, že ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením
hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s
dobrými mravmi, a v prípade, že tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Pokiaľ ide o výkon
práva, ktoré účastníkovi dáva priamo právny predpis, prichádza do úvahy aplikácia tohoto ustanovenia
len vo výnimočných prípadoch.

60. Dobrými mravmi rozumie ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súhrn spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.
Týmto normám zásadne neodporuje, ak namieta niekto premlčanie práva uplatňovaného voči nemu,

nakoľko inštitút premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným a teda
použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje.

61. Z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol.

62. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.63. Súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože
mal plný úspech vo veci. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená
v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.