Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. máj 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125201499
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125201499.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. František Komka, advokát, so
sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, proti žalovanému: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4,
Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova
8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186 o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička č.
1923053852, zo dňa 17.12.2019 v časti [4] Práva a povinnosti zmluvných strán, bod 4.4, v časti, v znení:
„V prípade riadneho nesplácania Úveru je Banka oprávnená: (iii) úročiť sumu, s ktorou úhradou je Dlžník/

Spoludlžník v omeškaní popri úroku aj zákonným úrokom z omeškania počnúc prvým dňom omeškania
až do jej zaplatenia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička č.
1923053852, zo dňa 17.12.2019 v časti [5] Ďalšie zmluvné dojednania, bod 5.1., v znení: „Každá z osôb
podpisujúcich túto ZoÚ, a to každá z nich jednotlivo, vyhlasuje, že nemá osobitný vzťah k Banke v zmysle
Zákona o bankách a je si vedomá, že nepravdivosť tohto vyhlásenia spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a

okamžitú splatnosť poskytnutého Úveru ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.
Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ je povinná ihneď informovať Banku o zmene jej osobitného vzťahu
k Banke.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička č.
1923053852, zo dňa 17.12.2019 v časti [5] Ďalšie zmluvné dojednania, bod 5.6, v znení: „Vo vzťahu
k zvolenému Poisteniu Dlžník vyjadruje súhlas s podmienkami Poistnej zmluvy uvedenými vo VPP
a vyhlasuje, že sa pred podpisom tejto ZoÚ oboznámil s VPP, ktoré mu boli poskytnuté spolu s

Informačným dokumentom o poistnom produkte pre Poistenie schopnosti splácať úver a ďalšími údajmi
podľa § 792a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrápôžička
č. 1923053852, zo dňa 17.12.2019 v časti [6] Záverečné ustanovenia, bod 6.3, v znení: „Dlžník/
Spoludlžník sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami Úveru uvedenými vo Formulári pre
štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere a OP a súhlasí s nimi, čo potvrdzuje svojím podpisom.“

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 3.3.2025 domáhal určenia neprijateľných zmluvných
podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. 1923053852 zo dňa 17.12.2019, ktoré
v žalobe špecifikoval.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V písomnom podaní zo dňa 25.3.2025 dôvodil, že žalobca úver
nepreplatil. Žiadal aplikovať kritérium dobrých mravov a namietal šikanózny výkon práva zo strany
žalobcu. Dôvodil, že otázka kumulácie zmluvných a zákonných úrokov už bola vyriešená. Namietal,
že oznámenie osobitného vzťahu k banke vyplýva priamo zo zákona a zároveň oboznámenie sa

s úverovou dokumentáciou ani nie je fakticky zmluvnou podmienkou. Navrhol výsluch žalobcu, žalobu
žiadal zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

3. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním 10.4.2025 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný
dlhodobo nerešpektuje právoplatné rozhodnutia. Tvrdil, že je to práve žalovaný, ktorý porušuje dobré
mravy. Namietané zmluvné podmienky sú notoricky známymi, pričom je potrebné chrániť záujem

spotrebiteľov a verejný záujem. Poukázal na rozhodnutia súdov ako aj na fakt, že pre súdenú vec je
rozhodujúce, že existuje hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú
podmienku za neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. Navrhol žalobe vyhovieť.

4.Kvyjadreniužalobcusaeštepísomnýmpodanímzo17.4.2025vyjadrilžalovaný,ktorýpoprelskutkové

tvrdenia žalobcu a žalobu považoval za šikanóznu a nedôvodnú. Uviedol, že žalobca bola zo strany
dodávateľa v rozumnej miere dobre informovaný o o obsahu úverovej dokumentácie. Opätovne navrhol
žalobu zamietnuť.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi prečítaním obsahu celého spisu

konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 12 a nasl. je zmluva
o spotrebiteľskom úvere – dobrá pôžička, na č. l. 18 a nasl. je vyjadrenie žalovaného, na č. l. 52 a nasl.
je vyjadrenie žalobcu, na č. l. 59 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu tzv. duplika, na
č. l. 66 sa nachádza ospravedlnenie žalovaného z neúčasti na dnešnom pojednávaní, ako aj ostatného
spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 17.12.2019 bola uzavretá zmluva o úvere dobrá pôžička č. 1923053852 medzi Poštovou bankou
– právnym predchodcom žalovaného a žalobcom. Zmluva je formulárová. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie úveru vo výške 1.600 eur, pričom v zmluve bola uvedená úroková sadzba 12,50 %, RPMN
vo výške 15,70 %, priemerná RPMN vo výške 8,25 %, počet splátok 96, pričom výška mesačnej splátky

bola určená na 28,36 eur, konečná splatnosť 15.12.2027.

7. Žalobca z tejto zmluvy uhradil žalovanému celkovo sumu 1.930,14 eur, čo medzi stranami sporu
nebolo sporné.

8. Na pojednávaní konanom 20.5.2025 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca trvá na podanom
návrhu v celom rozsahu a rovnako tak aj na dôvodoch, ktoré boli uvedené v žalobe. Z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že žaloba je dôvodná a je potrebné jej vyhovieť. Vo vzťahu
k vyjadreniu právnej zástupkyne žalovaného uviedol, že žalované nároky ako v tomto prípade vo vzťahu
k neprijateľným zmluvným podmienkam, sa nepremlčujú. Navrhol preto žalobe v zmysle argumentácie

tam uvedenej vyhovieť a v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania v rozsahu 100%, nemal
návrhy na doplnenie dokazovania.

9. Žalobkyňa na tomto pojednávaní uviedla, že sa stretla s jednou pani, ktorá bola v podobnej situácii ako
ona, mala viacero úverov a následne cez internet našli Združenie na ochranu spotrebiteľov, s ktorými

komunikovala a títo jej poradili, čo má ďalej robiť. V tom čase pracovala, avšak mala príjem iba 180 eur,
syn potreboval nejaké peniaze a keď bola v banke, tak pani v banke jej uviedla, že má predschválený
úver vo výške 1.600 eur, ktorý akceptovala. Následne pracovala ako upratovačka, znova jej v banke
uviedli, že môže mať predschválený úver 1.600 eur so splátkou 20 eur mesačne. Následne neskôr
začala pracovať ako upratovačka, príjem sa jej zvýšil zhruba na 300 eur mesačne, kde už jej v banke

ponúkali predschválený úver vo výške 3.000 eur a tak sa to dialo dookola. Ešte doplnila, že bolo jej
potom ponúkaných neskôr aj viac ako 3.000 eur, teda asi 5.000 eur, presne si nepamätala. Uviedla,
že má stály príjem, ale stále jej bolo ponúkané možnosť vziať si úver, ktorý je predschválený, avšak
nemá na to dostatočný príjem, aj keď má stálu prácu a teda už ďalšie úvery si nebrala. Vypovedala, ženebola informovaná o obsahu zmluvy, dostala však do rúk fyzicky zmluvu a prečítala si ju. Uviedla, že
žalované zmluvné podmienky ju neovplyvnili, pričom zmluva už bola vytlačená a pripravená, dali jej ju
len k podpisu. Banka od nej potvrdenia o príjmoch alebo finančnej situácii nežiadala.

10. Právny zástupca žalovaného na tomto pojednávaní uviedol, že popiera v celom rozsahu skutkové
tvrdenia žalobkyne ako boli uvedené v žalobe. Konštatovala, že žalobkyňa dobrovoľne a predčasne
splatila úver a to už dňa 8.7.2021, pričom žaloba bola podaná až takmer po 4 rokoch od tohto
dobrovoľného predčasného splatenia úveru. Poukázala na to, že v danej veci z pohľadu žalujúcej

strany nejde o výkon práva v súlade s dobrými mravmi. Uviedla, že aktuálna rozhodovacia prax je
vedená v tom smere, že je potrebné špecifikovať akým spôsobom potenciálne neprijateľné zmluvné
podmienky zasiahli do bežného života žalobcu, teda spotrebiteľa. Vo vzťahu k prvej neprijateľnej
zmluvnej podmienke poukázala na rozhodnutie R5/2021, pričom tento problém považovala za vyriešený
a rovnako tak poukázala na uznesenie NS SR zo dňa 30.7.2019 sp. zn. 6Cdo/113/2018. Ďalšie
neprijateľné zmluvné podmienky uviedla, že ide o zákonnú povinnosť banky, pričom je to plne v súlade

s § 36 ods. 1, ods. 5 a § 93 ods. 1, písm. a) bod 4 zákona o bankách. Čo sa týka neprijateľnej zmluvnej
podmienky v poradí 3. uviedla, že ide o blanketné ustanovenie a teda ani nemôže ísť o neprijateľnú
zmluvnú podmienku ako takú. Napokon poukázala vo vzťahu k ďalšej neprijateľnej zmluvnej podmienke
aj na rozhodnutie NS SR 4Cdo/9/2019 zo dňa 27.5.2020. Uviedla, že aj z výsluchu žalobkyne vyplynulo,
že údajné neprijateľné zmluvné podmienky nijakým spôsobom neovplyvnili život žalobkyne a nemali

na ňu žiaden dopad. Navrhla preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnila
náhradu trov konania a nemala návrhy na doplnenie dokazovania.

11. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie takto právne posúdil:

12. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

13. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Právny vzťah medzi účastníkmi bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

15. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci, poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom podľa tohto zákona sa rozumie fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania.

17. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou

sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.19. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu.

20. Poskytovanie bankových služieb je predmetom podnikateľskej činnosti právneho predchodcu
žalobcu, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaný pri uzatváraní zmluvy jednal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zamestnania alebo povolania.

21. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou,

konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný
v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Právny vzťah
strán súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona
o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy a všeobecného právneho predpisu
Občianskeho zákonníka.

22. Súd prvej inštancie podrobil preskúmanie prejednávanej veci nielen z pohľadu pozitívnoprávneho,
aleajzpohľadujusnaturalistického,najmäcezprizmudobrýchmravov.Len namargosúdprvejinštancie
poukazuje na fakt, že k inštitútu dobrých mravov treba pristupovať ako k stáročia sa vyvíjajúcemu
inštitútu, ktorý vo svojej bazálnej podstate však ostáva až na drobné výnimky plynúce z celkového
spoločenského vývoja nemenný.

23. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr merítkom etického hodnotenia
konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého správania
a dobra. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré
v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť vystihujú podstatné historické tendencie, sú uznávané

rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

24. Občiansky zákonník, ani iný predpis nedefinuje pojem dobré mravy. Teória a súdna prax však zhodne
považujú dobré mravy za všeobecne uznávané pravidlá morálky, ktoré predstavujú fundamentálny
hodnotový poriadok spoločnosti a zákonodarca ich považuje za tak významné, že ich pomocou odkazu v

právnej norme včleňuje do občianskeho práva. Z toho vyplýva, že tieto morálne pravidlá majú objektívnu
povahu, a preto akékoľvek súhlasné, a teda subjektívne motivované vyhlásenie zmluvných strán, nie je
smerodajné v tom, či nimi uzavretá zmluva je v súlade s dobrými mravmi, alebo nie. (rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28. augusta 2008, sp. zn. 16Co/152/2008.

25. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

26. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou
procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce
pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a

každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten
skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie
na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za
základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení
dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom

procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná
dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je
pravdivá.

28. Žalobca si uplatňuje práva z imperfektnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto je nutné
vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné
vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t. j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie.29. Posudzovaný právny vzťah strán je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou
zmluvou. Žalovaný bol od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalobca v postavení spotrebiteľa.

30. Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné
podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby
spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky,
ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).

31. Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka
poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo
nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú
slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme
skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho

pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SR
I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).

32. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

33. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

34. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

35. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

36. Vo výroku I. tohto rozsudku uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná preto, že pretože uvedené
úročenie predčasne splatnej časti úveru je v zmluve upravené mätúco, pričom priemerný spotrebiteľ
len sťažka môže „dešifrovať“ dodávateľom definovanú zmluvnú podmienku, ktorá už bola viacerými

rozhodnutiami všeobecných súdov právoplatne vyhlásená za neprijateľnú (rozsudky tunajšieho súdu sp.
zn. 8Csp 1/2023 zo dňa 27.4.2023, či 13Csp 169/2018 z 23.11.2021.

37. Ďalšiu neprijateľnú zmluvnú podmienku uvedenú vo výroku II. tohto rozsudku súd vyhlásil za
neprijateľnú, pretože predmetné ustanovenie neuvádza, kto je považovaný za osobu s osobitným

vzťahom k banke, nie je z pohľadu priemerného spotrebiteľa dostatočne určité, čo môže spôsobiť
neschopnosť spotrebiteľa vyhodnotiť jeho vzťah k banke. Z tohto dôvodu je citované ustanovenie
spôsobilé založiť hrubý nepomer vo vzájomných právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
a je preto v zmysle generálnej klauzuly (§53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.Naviactátozmluvnápodmienkaspôsobujetakzávažnédôsledkyakojeneplatnosťzmluvy,

resp. zosplatnenie úveru. K takémuto záveru dospela v prípade obdobného ustanovenia v zmluve
Komisia vo svojom stanovisku, č. 36101/2017/21 zo dňa 24.1.2017. Uvedené zmluvné dojednanie však
umožňuje banke v prípade zistenia existencie osobitného vzťahu klienta k bankovému subjektu vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť každého úverového vzťahu, teda nie len toho rizikového. Skutočnosť, že banka
má zákonnú povinnosť zisťovať, či klient nie je osobou s osobitným vzťahom k banke a že v zmluve s

klientom má byť dohodnuté, že v prípade nepravdivosti daného vyhlásenia klienta je banka oprávnená
použiť sankciu okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy neznamená, že formulácia predmetnej zmluvnej
podmienky nemá obsahovať vysvetlenie pojmov, ktoré nemôžu byť priemernému spotrebiteľovi bez
ďalšieho známe.

38. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania
neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebolaalebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.
Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie

týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí.

39. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer

účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

40. Čo sa týka neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej vo výroku III. a vo výroku IV. rozsudku
súd ich vyhlásil za neprijateľné, pretože dochádza k neprípustnému preneseniu dôkazného bremena
z dodávateľa na spotrebiteľa, všetko vo svetle tej skutočnosti, že ide o spor s ochranou tzv. slabšej

strany, ako to predpokladá druhá hlava prvý, diel Civilného sporového poriadku.

41. Napokon je nutné tiež uviesť, že uvedené, prípadné obdobné neprijateľné zmluvné podmienky už
boli rozhodnutiami všeobecných súdov právoplatne vyhlásené za neprijateľné.

42. Súd prvej inštancie sa zaoberal tiež naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnosti
zmluvných podmienok. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je
potrebné konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa
na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobca musel tento naliehavý právny
záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených

zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
(porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013). Navyše
naliehavý právny záujem vyplýva aj z potreby zosúladenia skutkového a právneho stavu.

43. Len na margo súd prvej inštancie uvádza, že aj z výpovede žalobkyne vyplynulo, že banka jej

poskytoval predschválené úvery opakovane, avšak jej finančná situácia nebola priaznivá, zarábala len
180 eur, resp. 300 eur, pričom banka ju znovu a znovu nabádala k ďalšiemu zaúverovaniu pri existencii
neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve.

44. Napokon naliehavý právny záujem na určení a vyhlásení neprijateľnosti zmluvnej podmienky vyplýva

priamo zo zákona, pričom súd prvej inštancie sa v celom rozsahu pridržiava rozsudku Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 22 Co 79/2017 zo dňa 22.3.2018.

45. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne ustanovenia súd prvej inštancie rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

46. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má voči neúspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiachpodania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí

jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.