Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. november 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/110/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125207330
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125207330.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom so sídlom
Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, IČO: 53 450 345, proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s.;
skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne
zastúpenej JUDr. Barborou Tomanovou, advokátkou, so sídlom Kollárova 85, 036 01 Martin, IČO:
50 410 199, o určenie, že úver zo zmluvy Quatropôžička č. 6263294 zo dňa 08.08.2017, je bezúročný
a bez poplatkov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že úver zo Zmluvy Quatro pôžička č. 8580501178 zo dňa 8.8.2017 je bezúročný a bez

poplatkov.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalovaná v postavení žalobkyne (ďalej bude označovaná ako „žalovaná“) sa žalobou podanou na
súde dňa 09.04.2025 domáhala od žalobkyne zaplatenia sumy 3.837,28 eura s príslušenstvom. Žalobu
odôvodnila tým, že s poručiteľom uzatvorili dňa 08.08.2017 Zmluvu Quatropôžička č. 6263294. V zmysle
zmluvy bola poskytnutá pôžička vo výške 5.000,- eur s mesačnou splátkou vo výške 85,86 eura, v

celkovom počte 120 splátok, s ročnou úrokovou sadzbou 18,16%. Vzhľadom na to, že poručiteľ dňa
XX.XX.XXXX zomrel, tak v zmysle ust. § 470 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník: „Dedič zodpovedá
do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za
poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.“ Celkový dlh predstavuje sumu 3837,28
eura.

2. Žalobkyňa v postavení žalovanej (ďalej bude označovaná ako „žalobkyňa“) vo vyjadrení k žalobe

uviedla, že zmluva zo dňa 08.08.2017, od ktorej si žalovaná odvodzuje svoj nárok, neobsahuje zákonom
požadované náležitosti, a preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. K
záväznosti legálnych definícií pojmov, čo sa týka predpísaných obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej
zmluvy, podľa ZoSÚ, poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/234/2021, zo dňa
29.09.2021: „Spornou bola skutková okolnosť. Najvyšší súd zistil, že suma 6945,20 €, je v zmluve
označená názvom: „Celkové náklady dlžníka spojené s Úverom". Skutočnosť, že zmluva použila
nesprávny pojem (názov) je skutkovou okolnosťou, ktorá spôsobuje nezrozumiteľnosť tohto právneho

úkonu, keďže nastal rozpor medzi použitým pojmom a jeho obsahom. Pojmy podmienky úveru, a to
„celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom" a „celková čiastka, ktorú spotrebiteľ
musí zaplatiť" sú samostatne definované priamo zákonom č. 129/2010 Z.z. zhodne so smernicou
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008. Skutočnosť, že ide pojem použitý zákonom(legálna definícia) v zhodne so smernicou vylučuje, aby k takto definovaným pojmom bol priraďovaný
iný obsah, a to vzhľadom na povinnosť euro konformného výkladu. Dovolací súd súčasne vychádzal
z toho, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu, v ktorej jednotlivé použité pojmy sú prísne definované.“ Ďalej

uviedla, že Zmluva neobsahuje správny údaj o výške priemernej RPMN, ktorý je v Zmluve uvedený vo
výške 12,95 %. Priemerná hodnota RPMN podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2017 bola pri spotrebiteľských úveroch vo výške od
1500 € do 6500 € so zmluvnou splatnosťou nad 10 rokov v úrovni 6,44 %. Zmluva bola uzatvorená dňa
08.08.2017 a termín konečnej splatnosti bol daný na 20.08.2027, čo je viac ako 10 rokov (presnejšie 10

rokov a 12 dní). K tomu poukázala na uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 20CoCsp/10/2023-414
zo dňa 22.08.2023. Žalobkyňa v tomto vyjadrení si uplatnila vzájomnú žalobu na určenie, že úver zo
zmluvy Quatropôžička č. 6263294 zo dňa 08.08.2017, je bezúročný a bez poplatkov.

3. Písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.07.2025, vzala žalovaná žalobu v celom
rozsahu späť a navrhla konanie zastaviť. Uznesením zo dňa 25. júla 2025 súd konanie zastavil.

Dopĺňacím uznesením zo dňa 28. júla 2025 súd vzájomnú žalobu zo dňa 25.06.2025 o určenie, že
úver zo zmluvy Quatropôžička č. 6263294 zo dňa 08.08.2017, je bezúročný a bez poplatkov, vylúčil na
samostatné konanie.

4. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 05.11.2025 uviedla, že žalobkyňa nijako bližšie nešpecifikovala prečo

by mal byť úver určený, že je bez poplatkov. Pôvodnú žalobu zobrala späť, konanie bolo zastavené a
zároveň boli právnemu zástupcovi priznané trovy právneho zastúpenia. Podanie vzájomnej žaloby o
určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov sa javí ako nadbytočné a to vzhľadom tak na skutočnosť,
že pôvodná žaloba bola vzatá späť ako aj na skutočnosť, že v tomto prípade nie je ani len zaplatená
celá istina úveru.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

6. Žalovaná a nebohý E. B. uzatvorili Zmluvu Quatropôžička č. 8580501178 zo dňa 08.08.2017, na
základe ktorej bol E. B. poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 5 000,- eur, ktorý sa zaviazal splácať

v 120 mesačných splátkach po 85,86 eura.

7. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

8. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2011

do 29.06.2011 (ďalej aj ako „OZ“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 7 ods.1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od od 01.06.2017 do
31.12.2017 (ďalej ako „ZoSÚ“), Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred
zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou

starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok

ustanovených osobitným zákonom.17).

10. Podľa § 11 ods.2 ZoSÚ, Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubéhoporušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

12. Uzavretú zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaná ako právnická osoba
poskytla v rámci svojho podnikania úver právnemu predchodcovi žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorý
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu zmluvy,
je zrejmé, že sa jedná o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mala žalovaná už pripravený
a dopisovala do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa právneho predchodcu žalobkyne, ktorý obsah

zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, ani neovplyvnil.

13. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

14. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov tak ten vyplýva

z toho, že žalobkyňa nadobudla po nebohom čistú hodnotu dedičstva vo výške 54.484,54 eura. Podľa §
470 ods. 1 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené
s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Naliehavý
právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobkyne,
alebokdebysabeztohtourčeniajejprávnepostaveniestaloneistým.Určovaciažalobajepreventívneho

charakteru a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty
v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých
určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného právneho
vzťahu, takže jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi
jeho účastníkmi. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 137/96). Súd dospel k záveru, že práve

touto určovacou žalobou sa odstráni stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza, aby mala vyriešenú
otázku, aký je skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov. Žalovanej nič nebráni, aby
si opätovne voči žalobkyni uplatnila nárok z úverovej zmluvy, keďže ako aj sama uviedla, nie je ani len
zaplatená celá istina úveru. Navyše spotrebiteľovi vyplýva naliehavý právny záujem na určení aj z § 11
ods. 4 ZoSÚ účinného od 01.01.2018, podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia

neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou.18ba).

15. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Ako dôvod bezúročnosti
a bezpoplatkovosti súd považuje to, že žalovaná hrubo porušila povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, t.j.

s odbornou starostlivosťou neposúdila schopnosť právneho predchodcu žalobkyne splácať úver.

16. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ
existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe
informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri

posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a
na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver
sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o
získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou

vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je
zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v
spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej

schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme
ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, zktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje
veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne

si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané
informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako
situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom
rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/

domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na
bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o
sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.
7CoCsp 16/2021, rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. 9Csp 1/2022, tiež Okresného súdu Bardejov
sp. zn. 7Csp 80/2020).

17. Význam skúmania bonity spotrebiteľov je zdôrazňovaný aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej
únie, pričom súd musí ex offo preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ
(porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-679/18, tiež C-449/13, C- 303/20).

18. Z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný
posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do
príslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu
úveru nebonitným spotrebiteľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2014, CA Consumer
Finance, C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 43; zo 6. júna 2019, Schyns C-58/18, EU:C:2019:467, bod

40, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 20). Taká povinnosť tým, že
má chrániť spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, má pre nich
zásadný význam (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2019, Schyns, C-58/18, EU:C:2019:467, bod
41, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 21, ako aj citovanú judikatúru).

19. Vo vzťahu k nevyhnutnosti skúmania výdavkov spotrebiteľa pri posudzovaní schopnosti splácať
úver súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 2178/2018-77
z 25.7.2018 cit.: „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého
před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek,
neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a

osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední
řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti
o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto
zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při
posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,

že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s
odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně
nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech. Na
tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. Již gramatickým a logickým výkladem
§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru lze dovodit, že dostatečnými nejsou míněny informace

získané toliko od spotřebitele. Odborná péče předpokládá údaje, které dlužník věřiteli uvedl, ověřit, resp.
objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele dlužníka (srov. Wachtlová, L a Slanina, J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání.
Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185). Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele
využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například státem publikované údaje o životním a

existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a existenčním minimu, a o průměrných
výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a tyto porovnávat se známými nebo
od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho příjmech a výdajích. To ostatně
dovodil ve svém rozhodnutí ze dne 1. 4. 2015, sp. zn. 1 As 30/2015, i Nejvyšší správní soud, jehož
závěry použil na podporu své argumentace již odvolací soud v napadeném rozhodnutí. Závěr odvolacího

soudu dovozující, že spokojila-li se žalobkyně s nedoloženým prohlášením žalovaného o jeho osobních,
výdělkových a majetkových poměrech a nahlédnutím do registru dlužníků, nedostála povinnosti věřitele
ve smyslu ustanovení § 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském úvěru, je správný.“20. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti spotrebiteľa je kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,

že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ
zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver a údajmi z príslušných databáz.

21. Podľa rozhodnutia NSS ČR - 9 As 127/2024 – 34 z 13.08.2024: „[27] Poskytovatel úvěrů je nadto
povinen prověřit schopnost spotřebitele splácet úvěr s odbornou péčí, jíž je třeba rozumět „úroveň

zvláštních dovedností a péče, kterou lze od podnikatele ve vztahu ke spotřebiteli rozumně očekávat
a která odpovídá poctivým obchodním praktikám nebo obecným zásadám dobré víry v oblasti jeho
činnosti“. Postup s odbornou péčí zahrnuje též povinnost věřitele ověřit podstatné informace poskytnuté
spotřebitelem svědčící o jeho schopnosti splácet sjednaný úvěr (rozsudek NSS ze dne 1. 4. 2015, č.
j. 1 As 30/2015-39, č. 3225/2015 Sb. NSS, bod 26, vztahující se k § 9 odst. 1 již neúčinného zákona
č. 145/2010 Sb., jenž při posuzování úvěruschopnosti výslovně přikazoval počínat si s odbornou péčí;

ZSÚ ve svém § 75 zakotvil obecnou povinnost poskytovatele provozovat svou činnost s odbornou
péčí). [28] Věřitel by měl úvěruschopnost dlužníka aktivně zjišťovat a prověřovat, nikoliv se spokojit
pouze s jeho ničím nedoloženými prohlášeními. Informaci o výši příjmu spotřebitele může věřitel ověřit
zejména doklady vydanými spotřebiteli třetí stranou, které budou objektivně a věrohodně vypovídat o
spotřebitelově schopnosti dostát svým závazkům ze smlouvy o úvěru. Pokud by i v případě doložení

těchto dokladů přetrvávaly pochybnosti o bonitě dlužníka, bylo by možné jeho situaci ověřit nahlédnutím
do databází umožňujících posouzení úvěruschopnosti spotřebitele (rozsudek NSS č. j. 1 As 30/2015-39,
body 27 a 29). [34] Pokud jde o námitku, že městský soud bez adekvátního odůvodnění odmítl použití
částky životního minima jakožto referenční hodnoty výdajů vynaložených spotřebiteli, tak stěžovatelka
argumentaci městského soudu zkresluje. Městský soud v bodě 39 napadeného rozsudku upřesnil, že

správní orgány stěžovatelce vytýkaly skutečnost, že z částky životního minima vycházela paušálně. Tuto
částku je dle nich třeba považovat za výchozí bod minimálních nákladů, ke kterému je zásadně nutné
přičíst náklady další. Správní orgány tak učinily mimo jiné s odkazem na komentářovou literaturu, dle
níž je třeba zohlednit i ostatní očekávatelné výdaje (bod 123 prvostupňového rozhodnutí). Následně
městský soud konstatoval, že proti těmto závěrům a jejich aplikaci stěžovatelka žádné konkrétní

námitky nevznesla. Konečně pak připomněl, že správní orgány nezpochybnily, že by životní minimum
nemohlo být nikdy považováno za relevantní ukazatel. [35] Nejvyšší správní soud se s argumentací
správních orgánů ztotožňuje. Částka životního minima, jež představuje státem uznanou minimální
hranici peněžních příjmů fyzických osob k zajištění výživy a ostatních základních osobních potřeb,
nutně nereflektuje konkrétní částku, kterou k zajištění svých individuálních základních životních potřeb

musí vynaložit potenciální žadatel o úvěr. Nepokrývá zejména výdaje na bydlení, které ji mnohdy
několikanásobně převyšují. Rovněž nereflektuje další nutné výdaje, jako například srážky ze mzdy,
náklady vyvolané zdravotním stavem, či výživné. Z tohoto důvodu je třeba bezvýhradně trvat na
požadavkuindividualizovanéhoposuzováníúvěruschopnosti,přikterémposkytovatelmusíbrátzřetelna
konkrétní situaci konkrétního spotřebitele. V tomto ohledu kasační soud nerozumí tvrzení stěžovatelky,

že toliko z částky životního minima lze vycházet v případech, kdy neexistují důvodné pochybnosti o
schopnosti klienta splácet poskytnuté úvěry. Na jednu stranu ona „neexistence důvodných pochybností“
jednak musí vycházet již z určité formy posouzení úvěruschopnosti. Na straně druhé je jen stěží
představitelné, že by spotřebitelé, kteří jsou schopni své úvěry splácet, byli právě těmi, jejichž výdaje
se rovnají částce životního minima.“

22. Súd vyzval žalovanú, aby uviedla, akým spôsobom skúmala bonitu žalobkyne. Táto uviedla, že
vychádzala pri skúmaní bonity z nasledovných údajov: Počet nezaopatrených detí 0, Údaje o úvere,
Typ žiadosti Slovenská požičovňa, Číslo žiadosti 8580501178, Číslo zmluvy 6263294, Schválená
výška úveru 5 000.00, Splátka schváleného úveru 85.86, Príjem Akceptovaný príjem 710.00, Doklad

preukazujúci príjem Rozhodnutie o poberaní dôchodku, Výdavky Životné minimum žiadateľa 199.48,
Životné minimum všetky nezaopatrené deti 0.00, Mesačné splátky existujúcich úverov (splátky z registra
alebo klientom uvedené ak sú vyššie) 199.00, Doklad preukazujúci existujúce splátky Dopyt do registra
Príjmy – Výdavky Finančná rezerva ( Príjem - výdavky) 311.52 Porovnanie Finančná rezerva vs. Splátka
schváleného. Úveru 225.66 Ukazovateľ schopnosti splácať bol pri posudzovaní tejto žiadosti vypočítaný

v súlade s opatrením NBS č. 10/2017 v hodnote menšej ako 1.

23. Z predložených dôkazov vyplynulo, že právny predchodca žalobkyne predložil žalovanej rozhodnutie
o výsluhovom dôchodku vo výške 519,19 eura a starobnom dôchodku vo výške 187,80 eura. Z registrabankových informácii vyplynulo, že právny predchodca žalobkyne mal jeden úver vo výške 10.000,- eur,
zostatok vo výške 9.852,- eur a výškou mesačnej splátky 182,- eur a jeden úver vo výške 738,- eur,
zostatok vo výške 316,- eur a výškou mesačnej splátky 17,- eur. Žalovaná v konaní nepredložila žiaden

dôkaz o tom, že skúmala výdavky právneho predchodcu žalobkyne. Podľa názoru súdu neskúmanie
výdavkov právneho predchodcu žalobkyne vo svojom súhrne preukazuje hrubé porušenie povinnosti
veriteľa posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Veriteľ
si nezískal, teda následne ani nevyhodnotil a ani neoveril informácie o bonite klienta, z ktorých by
bol schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Nedôsledne zisťoval, a preto ani

nezohľadnil výdavky právneho predchodcu žalobkyne, aj keď mal objektívnu možnosť si ich pred
poskytnutím úveru overiť. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva,
že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie, si má veriteľ
zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je
povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú

iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Za
týchto okolnosti žalovaná zjavne nekonala s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z .z., ale naopak, tieto svoje povinnosti hrubo porušila, a preto je úver bezúročný a bez
poplatkov.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe vyhovel a určil, že úver zo Zmluvy Quatro pôžička č.
8580501178 zo dňa 08.08.2017 je bezúročný a bez poplatkov. Súd v danom prípade v petite určil číslom
zmluvy v súlade s predloženou zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a
preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné nákladysúdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).