Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. november 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-6C/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123240181
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6123240181.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou A. B. C. v právnej veci žalobcu: D. E., F., IČO: XX XXX XXX, G. XX,

XXX XX H. B., zastúpený: B., E., I. & E. J., IČO: XX XXX XXX, K. L. K., B. M. XX, XXX XX H. B. proti
žalovanému: N. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX C. O., o zaplatenie 142,39 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 142,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 142,39 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa X.X.XXXX domáhal vydania rozhodnutia,

ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 142,39 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 142,39 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca
žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, ktorým
vzniklo poistenie motorového vozidla P. Q. v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. Dňa XX.XX.XXXX prišlo k
dopravnejnehode,priktorejprišlokpoškodeniumajetkupoškodeného.Žalovanýporušilsvojupovinnosť
účastníka poistnej udalosti a túto nenahlásil žalobcovi. Žalobca ako poistiteľ vyplatil poškodeným poistné
plnenie v celkovej sume 1423,87 eur. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z.: „Poisťovateľ

má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z
dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom
a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.“ Žalobca z
dôvodu nižšieho stupňa závažnosti porušenia povinností žalovaného uplatnil postih vo výške 142,39 eur.
Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v rozsahu 142,39 eur titulom postihu poistného
plnenia avšak bez reakcie zo strany žalovaného. Žalovaný bol povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa
doručenia výzvy na zaplatenie, pričom túto výzvu si prevzal XX.XX.XXXX, čo sa považuje za deň

doručenia. Žalovaný bol povinný zaplatiť do XX.XX.XXXX, pričom za prvý deň omeškania sa považuje
XX.XX.XXXX. Ku dňu podania žaloby eviduje žalobca neuhradený dlh vo výške 142,39 eur.

2. Proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní podal žalovaný odpor v ktorom uviedol,
že po obdržaní výzvy na zaplatenie nároku na náhradu poistného plnenia dňa 01.03.2021, následne
08.03.2021 poslal poisťovni v zákonnej lehote Odvolanie proti zaplateniu, ktorého kópiu prikladá.
Zároveň prikladá kópiu podacieho lístka z dátumom odoslania. Uviedol, že v odvolaní uviedol svoje

námietky voči výške preplatenej čiastky, keďže na poškodenom aute bola len malá preliačina za ktorú
si naúčtovali 1400 eur. Svoje tvrdenie doložil fotografiou poškodeného auta z miesta nehody, ktorú
k odvolaniu priložil. Až z faktúry servisu priloženej k spisu zo súdu sa dozvedel, čo všetko si tam
neoprávnene zarátali. Po zaslaní odvolania plynula zo zákona povinnosť poisťovni vyjadriť sa v lehote30 dní, či už kladne alebo zamietavo k jeho odvolaniu. Mal za to, že jeho odvolaním bola výzva na
zaplatenie poisťovne pozastavená a čakal na odpoveď. Po uplynutí 30 dňovej lehoty bez odpovede a
novej výzvy na úhradu usúdil, že poisťovňa asi uznala jeho námietky a vec považoval za vybavenú.

Odpoveď zo strany poisťovne nedostal do dnešného dňa, t.j. viac ako dva roky po nehode. Počas celej
doby nebol kontaktovaný zo strany poisťovne či už písomne alebo telefonicky. Nie je teda pravda, že by
sa vyhýbal plateniu. Bol ochotný sa dohodnúť na platbe, ale primeranej tak, ako je to uvedené v jeho
odvolaní. Keďže zo strany poisťovne nebol viac kontaktovaný a nedostal žiadnu výzvu na platbu, nemal
ani čo platiť. O čo viac bol prekvapený, keď obdržal rozhodnutie súdu. Vôbec nemal tušenie, že voči

nemu prebieha súdne konanie a tak sa nemohol brániť. Keby bol vedel, že to všetko takto dopadne, nie
poisťovňa ale on by bol podal žalobu na nich pre nekalé praktiky a poistné podvody. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti a nesplnenie si povinnosti poisťovne v zákonom stanovenej lehote odpovedať
na jeho odvolanie, peňažný nárok uvedený v platobnom rozkaze neuznáva v celom rozsahu. Keďže
zo strany poisťovne nebol viac kontaktovaný, odmieta platiť úroky z omeškania a už vôbec nie súdne
náklady ich právneho zástupcu.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
žalovaného. Rešpektujúc zásadu „Iura novit curia“ poukazuje na to, že v danom prípade si žalobca
neuplatňuje náhradu škody, ale uplatňuje si tzv. postih poistného plnenia, t. j. nárok, ktorý nie je nárokom
vyplývajúcim zo zmluvy, ani žiadneho iného dokumentu, ani nárokom na náhradu škody. Jedná sa o

originálny nárok žalobcu ako poisťovateľa, ktorý vychádza priamo zo zákona a poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010 sp. zn. 3 Cdo 326/2009. Nárok podľa § 12 zákona č. 381/2001 Z. z. je
charakteristický skutočnosťou, že predpokladá taxatívne vymedzený okruh situácií, kedy môže žalobca
ako poisťovateľ uplatniť tento nárok. Uvedený okruh situácií nemožno rozširovať na základe zmluvy.
Rovnako však tiež toto ustanovenie možno považovať za ustanovenie garantujúce právo poistiteľovi, ak

sú splnené zákonné predpoklady. Nárok poisťovne podľa § 12 je limitovaný výlučne výškou vyplateného
poistného plnenia a samotnou hypotézou právnej normy § 12 zákona č. 381/2001 Z.z. Poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/48/2017 zo dňa 31. 05. 2017. Pre uplatnenie nároku
žalobcu je potrebné preukázať naplnenie hypotézy právnej normy uvedenej v § 12 zákona č. 381/2001
Z. z. a preukázať vyplatenie peňažných prostriedkov žalobcom. Žalovaný porušil povinnosť ohlásiť

dopravnú nehodu žalobcovi, pričom s týmto porušením povinnosti zákon spája možnosť postihu zo
stranyžalobcu.Žalobcadávanazreteľ,žesohľadomnanižšiuzávažnosťporušeniapovinnostízostrany
žalovaného pristúpil k uplatneniu postihu len vo výške 10%, hoci zákon umožňuje pri každom porušení
§ 12 zákona č. 381/2001 Z. z. uplatnenie postihu do výšky 100%. Žalobca zdôrazňuje, že si škodu
v žiadnom prípade nevymyslel, pričom vykonal šetrenie na základe predložených dokladov, pričom tu

poukazujemenapredloženélistinnédoklady,ktoréodôvodňujúvynaloženénákladynaopravu.Žalovaný
podpísal správu o nehode, z ktorej vyplýva opis škodovej udalosti totožne s tým, či uviedol poškodený v
hlásení poistnej udalosti. Uvedené závery potvrdil tiež mobilný technik v zápise o poškodení vozidla a v
neposlednom rade tiež samotný servis vykonávajúci opravu. Sama skutočnosť, že žalovaný nesúhlasí
s výškou škody, predstavuje len subjektívny názor žalovaného, ktorý však nemá oporu v predložených

dôkazoch. Žalobca zdôrazňuje, že podstatou opravy je navrátiť poškodené vozidlo do stavu pred jeho
poškodením, t. j. v tomto prípade vrátane ťažného zariadenia a opravy elektriky. Žalobca trvá na tom,
že zo strany žalovaného k porušeniu povinnosti prišlo a neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by
preukazovali opak a ani nebol predložený žiaden dôkaz, ktorý by spochybňoval výšku spôsobenej škody
okrem vlastného skutkového tvrdenia žalovaného. Žalobca preto žiada podanej žalobe vyhovieť.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

5. Žalobca ako dôkazy označil a predložil Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení (D. X), Hlásenie
škodovej udalosti z 9.11.2020 (D. XX), Správu o nehode z 23.10.2020 (D. XX), Zápis o poškodení vozidla

z 3.12.2020 (D. XX), faktúru z 3.2.2021 (D. XX), výpis z účtu (D. XX), výzvu na zaplatenie z 12.2.2021(D.
XX), doručenku (D. XX).

6. Žalovaný ako dôkazy označil a predložil Odvolanie proti zaplateniu nároku na náhradu poistného
plnenia z 7.3.2021 (D. XX), podací lístok (D. XX), fotografie (D. XX-XX).

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou, odporom, vyjadrením žalobcu,
listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, obsahom celého spisu, keď pojednával v neprítomnosti
právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jehoneprítomnosti a zároveň pojednával v neprítomnosti žalovaného v zmysle § 180 CSP, ktorý svoju
neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Z nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca uzatvoril so
žalovaným Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla P. Q. v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z., čo vyplynulo aj z predloženej Zmluvy (D. X).
Nesporné tiež bolo, že dňa 23.10.2020 prišlo k dopravnej nehode, pri ktorej prišlo k poškodeniu vozidla
Q. B. zn. Q. F. EČ: K., čo bolo preukázané aj Správou o nehode (D. XX), z ktorej zároveň vyplýva,

že na jeho vozidle bolo ohnuté ťažné zariadenie a poškodený nárazník. Z hlásenie škodovej udalosti
adresovanej žalobcovi (D. XX) mal súd preukázané, že poškodený Q. B. dňa X.XX.XXXX oznámil ako
poškodený žalobcovi škodovú udalosť a v popise poškodenia uviedol, že motorové vozidlo má ohnuté
ťažné a poškodený zadný nárazník. Zo zápisu o poškodení vozidla vypracovaného mobilným technikom
žalobcu zo dňa 3.12.2020 (D. XX) vyplýva, že poškodené diely sú zadný nárazník a ťažné zariadenie.
Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 3.2.2021 (č.l. 17) vyplýva, že B. R. J., Q. XX, K. vystavil faktúru B. Q., M. H.

XXX, S. za opravu vozidla Q. F., EČ K., poistná udalosť D. PU: XXXXXXXXXX, poškodená zadná časť
vozidla (nárazník zadný, ťažné zariadenie, režijný materiál, karosár, elektrikár, lak práca + lak materiál
– zadný nárazník), na sumu 1.423,87 eur. Z výpisu z účtu žalobcu vedeného v D., F. (D. T. XX) vyplýva,
že žalobca uhradil dňa 16.2.2021 spoločnosti B. R. J. sumu 1.423,87 eur. Z výzvy žalobcu adresovanej
žalovanému zo dňa 12.2.2021 vyplýva, že dňa 23.10.2020 bola motorovým vozidlom s evidenčným

číslom E. spôsobená škoda, ktorú žalobca za žalovaného nahradil z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX
poškodenému menom Q. B. formou poistného plnenia vo výške 1.423,87 eur. Vzhľadom na uvedené
žalobca vyzýva žalovaného na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti vo výške 10 % =
142,39 eur do 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 1.3.2021
podľa doručenky z D. XX. Žalovaný proti výzve žalobcu na zaplatenie podal dňa 7.3.2021 odvolanie (D.

XX), v ktorom uviedol, že ohlasovaciu povinnosť si splnil, aj keď pozabudol na niektoré údaje, neskôr
ich doplnil. Nesúhlasil s výškou škody, lebo podľa neho na aute bola len malá preliačina.

9. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

10. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

11. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujúzanesporné(1).Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (2).

12. Podľa § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi

stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.

13. Popretie (žalovaným) skutkových tvrdení žalobcu je prostriedok procesnej obrany (pozri komentár

k § 149). Popretie skutkových tvrdení protistrany podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania
(§ 153 a 154). Z ustanovenia § 151 vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia
skutkových tvrdení protistrany (nem. Bestreitungslast). Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité
kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 musí totiž popierajúca strana uviesť
vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie

skutkových tvrdení (§ 150 ods. 1). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení
musí byť substancované (pozri komentár k § 150). Ak strana sporu neunesie bremeno popretia
skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové
tvrdenia protistrany sú nesporné (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 619 – 621).

14. Žalovaný v odpore účinne poprel a zároveň preukázal len skutočnosť, že na výzvu žalobcu na
zaplatenie náhrady poistného plnenia reagoval a žalobcovi zaslal dňa 8.3.2021 podanie označené ako
odvolanie.15. Žalovaný v odpore vôbec nepoprel, že porušil povinnosť písomne oznámiť poisťovateľovi vznik
škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, preto súd uvedenú skutočnosť považoval za nespornú

azároveňzapreukázanúatovspojeníslistinnýmdôkazompredloženýmžalobcom-Hlásenímškodovej
udalosti, ktoré vykonal poškodený Q. B., preto súd považoval za preukázané, že žalovaný porušil
povinnosť písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku.

16. Žalovaný v odpore účinne nepoprel ani výšku škody, nakoľko uviedol len to, že na aute bola len

malá preliačina a až z faktúry sa dozvedel, čo všetko si tam neoprávnene zarátali. Žalovaný však
nekonkretizoval, čo všetko si tam podľa neho neoprávnene zarátali a neuviedol, v akej výške podľa neho
škoda mala byť ani nenavrhol na jej preukázanie žiadny dôkaz, pričom z fotografii ním predložených
žiadna konkrétna výška škody nevyplývala. Žalobca na preukázanie výšky škody predložil faktúru,
ktorú vystavila spoločnosť B. R. J. za opravu poškodeného vozidla v sume 1.423,87 eur, v ktorej je
rozpísané, ktoré časti vozidla boli opravované, materiál aj cena vykonaných prác a ich popis zodpovedá

poškodeným častiam vozidla uvedeným v správe o nehode, ktorú podpísal aj žalovaný a zodpovedá
aj popisu poškodených dielov uvedených v Zápise mobilného technika o poškodení vozidla, preto súd
považoval za preukázané, že škoda, ktorá vznikla na vozidle poškodeného, bola vo výške 1.423,87 eur.

17. Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
ku dňu škodovej udalosti (ďalej len „zák. č. 381/2001 Z.z.“), poistený má právo, aby poisťovateľ za neho
poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto
škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento
zákon neustanovuje inak.

18. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zák. č. 381/2001 Z.z., poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu
poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou
motorového vozidla, ak g) spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného
zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4.

19. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi
vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.

20. Ustanovenie § 12 ods. 1 písm. g/ zák. č. 381/2001 Z.z. priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi

špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Nárok upravený v tomto ustanovení ale nie je nárokom na
náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu spôsobil, ale ide o osobitný (originálny)
nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou (viď. aj rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010 sp. zn. 3 Cdo 326/2009). Nárok poisťovne podľa § 12 je limitovaný

výlučne výškou vyplateného poistného plnenia a samotnou hypotézou právnej normy § 12 zákona č.
381/2001 Z. z.

21. Krajský súd v Žiline v tejto súvislosti v rozhodnutí sp. zn. 6Co/48/2017 zo dňa 31.05.2017 uviedol,
že predpokladmi vzniku nároku poisťovateľa proti poistníkovi v zmysle § 12 ods. 1 písm. g/ zákona č.

381/2001 Z. z. je, že poisťovateľ vyplatil poškodenému za poistníka poistné plnenie z dôvodu škody
spôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidlaažepoistenýporušilsvojezákonnépovinnosti.Niejepritom
rozhodujúce, či a akým spôsobom bol daný nárok formulovaný v poistnej zmluve, pretože jeho základ
je ukotvený v legislatíve, nie v poistnom kontrakte.

22. S poukazom na vykonané dokazovanie ako aj s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení
dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súd považoval za preukázané, že žalobca
ako poisťovateľ uzatvoril so žalovaným ako poistníkom Zmluvu o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým bola dňa 23.10.2020
spôsobená dopravná nehoda, pri ktorej prišlo k poškodeniu vozidla poškodeného. Žalobca ako

poisťovateľ vyplatil poškodenému poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového
vozidlažalovanéhovsume1.423,87eur.Žalovanýakopoistníkporušilsvojupovinnosťpísomneoznámiť
žalobcovi ako poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku vyplývajúcu mu z ust. § 10
ods.1písm.a)zák.č.381/2001Z.z.,pretovzmysle§12ods.1písm.g)zák.č.381/2001Z.z.mážalobcaproti žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Vzhľadom na to, že sa jednalo o menej závažné
porušenie povinnosti, uplatnil si žalobca voči žalovanému nárok na náhradu časti poskytnutého plnenia

v sume 142,39 eur, ktorá predstavuje 10 % z poskytnutého plnenia. Žalovaný predmetnú náhradu časti
poistného plnenia žalobcovi neuhradil, preto súd žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu časti poistného plnenia v sume 142,39 eur.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, ak ide

o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu dňa 17.03.2021, nakoľko žalobca
vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie, ktorú

výzvu si žalovaný prevzal dňa 01.03.2021, avšak v lehote 15 dní od doručenia, t.j. do 16.03.2021 dlžnú
sumu neuhradil, preto sa nasledujúci deň 17.03.2021 dostal do omeškania.

26. K námietke žalovaného, že on podal proti výzve žalobcu na zaplatenie odvolanie a zo strany žalobcu
nebol viac kontaktovaný, preto odmieta platiť úroky z omeškania, súd uvádza, že nakoľko výzva na

zaplatenie dlžnej sumy zo strany poisťovne nemala formu rozhodnutia, nebolo voči nej možné podať
odvolanie ako opravný prostriedok, ktorý by mal odkladný účinok, preto žalovaný bol povinný zaplatiť
dlžnú sumu v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný sa tak nesprávne domnieval, že povinnosť
splniť nemusel, avšak jeho domnienka nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Ani skutočnosť,
že žalobca neodpovedal žalovanému, nezbavovalo žalovaného povinnosti zaplatiť dlžnú sumu. Žalobca

totiž nemal povinnosť odpovedať žalovanému na jeho odvolanie, nakoľko takáto povinnosť mu zo
žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva.

27. Vychádzajúc z uvedeného má žalobca nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5
percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda odo dňa 17.03.2021, kedy výška základnej úrokovej
sadzby k uvedenému dňu bola 0,00 %. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 5,00 % (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 142,39 eur od 17.03.2021 do zaplatenia,
ktorú sumu súd žalobcovi priznal.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.