Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Potvrdené, Zmenené Judgement was issued on Monday, November 24, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/23/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7223202749
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Radomská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7223202749.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Radomskej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci manželov: D. U., F.. XX.XX.XXXX,
Q.T.G.XXXX/X,P.-F.D.I.,právnezast.:LangerLegals.r.o.,sosídlomFloriánska19,Košice,aE..O.U.,
S.. W., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. G. XXXX/., P. - F. D., právne zast.: JUDr. Jolana Fuchsová, advokátka so
sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o návrhu manžela na rozvod manželstva a úpravu rodičovských
práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom: E. U., F.. XX.XX.XXXX, J. U., F.. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, a A. U., F.. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny P.Š., J. F. X, P., o odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu Košice

č.k. K2-17P/49/2023-491 zo dňa 9.9.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II. v časti zverenia maloletého A. do osobnej starostlivosti otca a vo
výrokoch IV., VIII.

II. Mení rozsudok vo výroku V. tak, že matka je povinná prispievať na výživu maloletého A. sumou vo
výške 110 eur mesačne k rukám otca vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou
výroku o rozvode manželstva.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov a úprava výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom na čas po rozvode.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2.MestskýsúdKošiceakosúdprvejinštancie(ďalejajako„súd“alebo„súdprvejinštancie“)napadnutým
rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Manželstvo účastníkov konania D. U., F.. XX.X.XXXX a E.. O. U., S.. W., F.. XX.X.XXXX uzavreté
XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu H. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane
XXX, pod por. č. XXX, r o z v á d z a.

II. Na čas po rozvode z v e r u j e mal. E. U., F.. XX.XX.XXXX a J. U.P., F.. XX.X.XXXX do osobnej
starostlivosti matky a mal. A. U., F.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti otca.III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

IV. Otca z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. E. a J. sumou vo výške 200 eur mesačne na každé dieťa

k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc od právoplatnosti rozsudku vo výroku o
rozvode manželstva opakovane do budúcna.

V. Matku z a v ä z u j e prispievať na výživu mal. A. sumou vo výške 150 eur mesačne k rukám otca vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc od právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva

opakovane do budúcna.

VI. Styk otca s mal. E. a J. n e u p r a v u j e.

VII. Styk matky s mal. A. n e u p r a v u j e.

VIII. Rodičom a mal. E., J. I. A. ukladá výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému
sociálnemu poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny P. v rozsahu 30 hodín od právoplatnosti rozsudku.

IX. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1-3, § 37
ods. 2 písm. d), § 62 ods. 5, § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu v zmysle § 52

zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

5. Na čas po rozvode súd zveril mal. E. a J. do osobnej starostlivosti matky zohľadňujúc vôľu maloletých,
vedené trestné konanie a vzťah otca s mal. E. a J., ktorý je vážne narušený. Voči otcovi je vedené
trestné konanie na základe trestného oznámenia matky pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby

podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona vo vzťahu k mal. E. a J.. Podľa záverov znaleckých
posudkov vypracovaných v tomto konaní maloletí E. a J. boli vystavovaní správaním obvineného
dlhodobému vzťahovému násiliu, ktoré malo charakter nátlakového kontrolujúceho násilia, pri ktorom
obvinený získal moc a kontrolu nad maloletými. Maloletí stratili nezávislosť a nemohli dať najavo svoje
skutočné emócie voči obvinenému, boli vystavení permanentným traumatizujúcim situáciám, ktoré mali

vplyv na destabilizáciu ich psychického stavu, v dôsledku pokračujúceho psychického násilia nastalo
závažné narušenie ich psychickej integrity, ktorá sa klinicky manifestuje spektrom posttraumatických
reakcií. L- skóre (lži skóre) je u maloletých nízke, teda možno konštatovať, že nemajú sklony prezentovať
sa klamne pozitívne, v lepšom svetle.
Spornou v konaní bola otázka starostlivosti o mal. A., ktorého obaja rodičia žiadali zveriť do svojej

starostlivosti. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v najlepšom záujme mal. A. je jeho
zverenie do osobnej starostlivosti otca, čo zodpovedá i vôli maloletého. Maloletého súd v konaní
vypočul opakovane, nakoľko od odchodu otca zo spoločnej domácnosti sa mal. A. nachádzal spolu
so súrodencami v osobnej starostlivosti matky a od 4.5.2024 býva u otca. Vzťah otca s mal. A. nie
je narušený, čo v konaní potvrdila i matka, na pojednávaní dňa 13.11.2023 potvrdila, že otec dokáže

maloletému zabezpečovať riadnu starostlivosť. Následne v priebehu konania rodičovské kompetencie
otca spochybňovala, jeho starostlivosť o maloletého považovala za nedostatočnú s poukazom na
zhoršený prospech maloletého, zvýšený počet vymeškaných hodín. Otec uviedol, že s výchovou
maloletého nemá problémy. Maloletý sa v starostlivosti otca nachádza od 4.5.2024 v dôsledku jej
rozhodnutia, kedy ho k nemu poslala na dobu 2 týždňov, pričom maloletý u otca ostal. Maloletý sa

nachádza v masívnom konflikte lojality, v dôsledku čoho opakovane nesúhlasil s oboznámením rodičov
o obsahu jeho výpovede pred súdom. Maloletý vníma rozdielny prístup rodičov. Matka uvedené popiera,
avšak dovolenku v zahraničí trávila iba s mal. E. a J., pričom sama potvrdila, že na túto chcel s nimi ísť
i mal. A.. Skutočnosť, že v najlepšom záujme mal. A. je jeho zverenie do starostlivosti otca preukazuje i
to, že odkedy sa maloletý nachádza v starostlivosti otca, jeho vzťah s matkou sa zlepšil, počas letných

prázdnin trávil s matkou a súrodencami dlhší čas. Súd má za to, že jeho pomery sa čiastočne stabilizovali
auvedenéprispelokharmonizáciijehovzťahusmatkouisúrodencami.Keďžemaloletýtrávičasumatky
a súrodencov, v čom mu otcom nie je bránené, jeho zverením do starostlivosti otca nedôjde k narušeniu
ich súrodeneckej väzby. Dodáva, že pokiaľ matka poukazovala na nevhodnosť výchovného prostrediau otca vzhľadom na hádky s jeho matkou súd uvádza, že k hádkam dochádza i v jej domácnosti, čo
potvrdila a k tejto skutočnosti sa maloletý taktiež vyjadril.
Matka žiadala zaviazať otca prispievať na výživu maloletých detí sumou 250 eur mesačne na každé

dieťa, otec žiadal určiť výživné matky na mal. A. vo výške 200 eur mesačne. Otec je starobným
dôchodcom, poberá dôchodok vo výške 629,90 eur a z Č. vo výške cca 380 eur mesačne. Pracuje v Q. J.
na základe pracovnej zmluvy s týždenným pracovným časom v rozsahu 5 hodín a mesačnou mzdou 100
eur brutto. Podľa vyjadrenia otca z tejto činnosti dosahuje maximálny príjem 180 eur mesačne. Zo svojho
príjmu uhrádza mesačne za bývanie svojej matke 100 eur, mobil 40 eur, mesačník C. 12,50 eur. Uhrádza

potreby mal. A. spojené so zabezpečovaním stravy vo výške 100 eur, oblečenia, obuvi 50 eur mesačne.
Za mobil mu uhrádza 30 eur, mesačník MHD 12,50 eur. Na začiatku školského roka mu zakúpil školské
pomôcky podľa zoznamu školy, tašku do školy a učebnice. Na výživu mal. E. a J. uhrádza sumu 150 eur
mesačne na každé dieťa. Príjem matky spolu s vyplateným daňovým bonusom prevyšuje sumu 1.000
eur mesačne. Výdavky na mal. E. vyčíslila v celkovej sume 372,30 eur, mal. J. vo výške 334,30 eur. Ich
súčasťou sú i výdavky na sporenie detí v mesačnej výške 30 eur, čo nemožno považovať za odôvodnený

výdavok detí, nakoľko výživné je určené na okamžité uspokojenie odôvodnených potrieb detí. Aktuálne
v tomto školskom roku mal. E. a J. navštevujú X. ročník G., v súvislosti s čím sa zvýšili výdavky matky.
Mal. E. aktuálne krúžok nenavštevuje, mal. J. sa naďalej venuje futbalu. Svoje výdavky matka vyčíslila
sumou 204,50 eur, výdavky domácnosti sumou 508,42 eur. Na výživu mal. A. otcovi neprispieva.
Súd posúdil pomery účastníkov a otca zaviazal prispievať na výživu mal. E. a J. sumou 200 eur mesačne

na každého z nich. Vyživovaciu povinnosť matky na mal. A. určil vo výške 150 eur mesačne. Pri
určení výšky výživného vychádzal z ich príjmov, pričom je zrejmé, že otec dosahuje z činnosti Q. vyšší
príjem, než je príjem deklarovaný pracovnou zmluvou. Je však potrebné uviesť, že vykonávanie prác
v obmedzenom rozsahu je odôvodnené vekom otca, ktorý je starobným dôchodcom. Výživné na mal.
A. v nižšej sume je odôvodnené tým, že maloletý doposiaľ navštevuje W. školu. Zároveň poukazuje na

skutočnosť, že matka bude na maloletého A. naďalej uplatňovať daňový bonus, nakoľko otec, tento ako
starobný dôchodca a zamestnanec v kratšom pracovnom pomere, nedokáže uplatniť.
Styk rodičov s deťmi súd neupravil, nakoľko rodičia tento nežiadali upraviť.
Keďže vzťahy v rodine sú vážne narušené a konfliktné, súd nariadil rodičom a deťom výchovné
opatrenie spočívajúce v odbornom sociálnom a psychologickom poradenstve na Referáte poradensko-

psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v P., J. F. Č.. X, P., v rozsahu 30 hodín
za účelom zlepšenia komunikácie rodičov, tlmenia negatívnych emócií pred deťmi s cieľom eliminovať
ich vťahovanie do problémov a konfliktov medzi rodičmi, ako aj zlepšenia vzťahov medzi súrodencami.
I napriek vedenému trestnému konaniu súd nariadil výchovné opatrenie i mal. E. a J. s rešpektovaním
princípuprezumpcieneviny,ataktiežspoukazomnapreukázanénarušenievzťahovmedzisúrodencami

v dôsledku vážnej rodinnej situácie.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu

6. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletých detí, a to voči výroku II., IV., V. a

VIII. Namieta spôsob vedenia výsluchu s maloletým A. uskutočnený na pojednávaní bez prítomnosti
psychologičky. Ďalej uviedla, že došlo k významnej zmene skutkových okolností, keďže otec sa
presťahoval, bolo potrebné prešetriť jeho pomery, jedná sa o 1-izbový byt a nie je zrejmé, ako bude
maloletý A. tráviť čas počas nočných služieb otca. Namieta, že súd zamietol jej návrhy na vykonanie
dokazovania znaleckým posudkom, vypočutie maloletého E. a J., čo by objasnilo vzťahy medzi rodičmi

a deťmi a súrodencami navzájom, keďže medzi súrodencami ide o bežné nezhody, ktoré nemôžu byť
dôvodom na odlúčenie a separáciu súrodencov. Namieta určenie vyživovacej povinnosti. Maloletý E.
a maloletý J. majú neporovnateľne vyššie náklady v porovnaní s A., pričom rozdiel v ich vyživovacích
povinnostiach je iba 50 eur. E. má problém so zubami, čo predstavuje zvýšené náklady. V prílohe
predložila rozpis jázd otca v rámci Q., z ktorých je zrejmé, že deklarovaný príjem vodiča Q. je nereálny,

čo potvrdzujú aj výpisy z účtu otca maloletých týkajúcich sa tankovania, kde objemy tankovania paliva
vyvracajú jeho tvrdenia o príležitosti jeho činnosti ako vodiča Q.. Od 1.1.2025 dôjde k poklesu jej príjmu
z dôvodu zníženia daňového bonusu, čo je potrebné zohľadniť. S výživným vo výške 150 eur súhlasila
v silnom citovom rozrušení neuvedomujúc si, že pri súčasných nákladoch a znížení príjmu od 1.1.2025
ho nebude schopná uhrádzať. Jej súdom zistený príjem bol ovplyvnený odmenou, ktorú zamestnanec

dostáva po odpracovaní 5, resp. 10 rokov, čo do veľkej miery skreslilo jej príjem a ide o jednorazový
príspevok. Matka rešpektuje vôľu maloletého A. tráviť čas so svojím otcom, avšak rozhodnutie o jeho
zverení do osobnej starostlivosti nie je správne, preto navrhuje, aby bol maloletý zverený do jej osobnej
starostlivosti, alternatívne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, po prešetrení pomerov nastrane otca a vykonaní znaleckého dokazovania. Za rovnako nesprávny považuje aj výrok VIII. z dôvodu
prebiehajúceho trestného konania a následnej viktimizácie maloletých. Je nevhodné, aby súd prvej
inštancie nariadil výchovné opatrenie, keď maloletí E. a J. vylučujú stretávanie sa s otcom, a to aj za

prítomnosti zamestnancov ÚPSVaR. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v relevantnej
časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne napadnuté rozhodnutie zmenil
a rozhodol v intenciách odvolania.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uvádza, že považuje rozsudok za vecne správny a zákonný.

Poukazuje na to, že maloletý bol opakovane súdom vypočutý. Samotná matka na pojednávaní potvrdila,
že vzťah otca s maloletým A. nie je narušený, dokáže sa o neho postarať, posiela ho k otcovi.
Otec sa o neho dobre stará, pripravuje sa s ním do školy a zabezpečuje mu riadnu starostlivosť.
Uvádza, že je trestne stíhaný na základe trestného oznámenia matky, s čím nesúhlasí a cíti sa byť
nevinný. Matka osobne navštívila domácnosť otca na H. ulici, kde mu ponúkla možnosť, aby sa spolu
s maloletým A. vrátili do ich bytu a aby sa situácia vrátila na začiatok, čo otec odmietol. Otec je stíhaný

za týranie maloletého E. a J., pričom skutkové okolnosti, pre ktoré je stíhaný, by sa dali veľmi ľahko
porovnať so správaním sa matky voči maloletému A.. Otec nepovažuje za potrebné vykonávať znalecké
dokazovanie, ani vykonávať výsluchy maloletých detí. Matka s návrhom otca vo vzťahu k maloletému
E. a maloletému J. súhlasila a účelovo spochybňuje rozsah otcovej pracovnej činnosti. Navrhuje, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdil.

8. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že opakovane realizovala rozhovor s maloletým A.,
ktorý sa jej zveril, že chce byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti, preto žiada, aby bol teda
zistený a potvrdený názor maloletého A. prostredníctvom kolízneho opatrovníka alebo odvolacieho súdu
s tým, že pokiaľ bude otec so striedavou starostlivosťou A. súhlasiť, je pripravená uzavrieť v tomto smere

rodičovskú dohodu; ak nebude, navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v uvedenej časti
a zveril maloletého A. do striedavej osobnej starostlivosti v týždňovom intervale. Výživné na maloletého
A. popri striedavej starostlivosti navrhuje neurčiť. Je presvedčená, že je potrebné, aby syn u nej trávil
viac času, bude to v jeho prospech, ako výchovne, tak aj študijne, keďže otec veľa pracuje, častokrát
aj v noci a vtedy si syn môže robiť, čo chce. Syn je vo voľnom čase neustále na mobile, hrá hry alebo

pozerá si stránky, videá na internete, nad čím otec nemá dohľad. Syna nikdy z bytu nevyhodila, nie je
pravdou, že by uprednostňovala maloletého J. a E. pred A.. Problém s výchovou spočíva len v tom, že
otec mu vždy ponúka ľahšie možnosti, ľahšie riešenia, ktoré syn pochopiteľne rád príjme. Trvá na tom,
že zápisky o príjmoch otca z Q. činnosti sú písané rukou otca, otec si pravidelne písal, koľko zarobil na
jednotlivých jazdách a podľa jej vedomostí je to 100-200 eur za zmenu, mesačne 1.000-2.000 eur.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66
CMP), nariadil odvolacie pojednávanie, doplnil dokazovanie zisťovaním názoru mal. A., výsluchom

rodičov a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia §
387 ods. 1 CSP vo výrokoch II. (v časti zverenia mal. A. do osobnej starostlivosti otca), IV. (o určení
výživného na mal. E. a J.), VIII. (o uložení výchovného opatrenia) a vo výroku V. (o určení výživného na
mal. A.) bolo potrebné rozsudok zmeniť postupom podľa § 388 CSP.

10. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie námietky matky maloletých je preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o zverení
maloletého A. do osobnej starostlivosti otca (výrok II.), o určení výživného na mal. E. a J. (výrok IV),
zaviazal matku na plnenie vyživovacej povinnosti k maloletému A. (výrok V.) a rozhodol o uložení
výchovného opatrenia (výrok VIII.).

11. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd
v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudkuiba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie
odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie,
s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa

18.07.2018).

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, vo vzťahu k
výrokom II. (v časti zverenia mal. A. do osobnej starostlivosti otca, IV. (o určení výživného na mal. E. a
J. ), VIII. (o uložení výchovného opatrenia) dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci

zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel k správnym skutkovým zisteniam a
tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahamiprihodnotenídôkazovnastranejednejaprávnymizáverminastranedruhej.Súdprvejinštancie
neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom
posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

Súd prvej inštancie vo vzťahu k zvereniu mal. A. do osobnej starostlivosti otca vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné.
Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú
racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku
je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací

súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom
prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú
presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len
konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387
ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo vzťahu k zvereniu mal.

A. do starostlivosti otca, k určeniu výživného na mal. E. a J. a uloženiu výchovného opatrenia preto
poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty matky v odvolaní.

13. Matka svoju odvolaciu argumentáciu vo vzťahu k zvereniu mal. A. do osobnej starostlivosti otca
postavila na svojom presvedčení, že má pochybnosti o dostatočnej starostlivosti otca o maloletého,

tvrdí, že maloletý A. sa jej opakovane zveril, že si želá striedavú osobnú starostlivosť. Má výhrady
k starostlivosti otca počas nočných pracovných zmien a tvrdí, že otec nemá primeraný dohľad nad
maloletým, ktorý trávi veľa času na mobile. Matka sa domáha zverenia dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti a chce preukázať nekompetentnosť otca vo vzťahu k mal. A.. Namietala, že súd nepreveril
zmenené skutkové okolnosti na strane otca, najmä jeho presťahovanie sa do jednoizbového bytu

a otázku zabezpečenia starostlivosti o maloletého počas otcom uvádzaných nočných služieb. Ďalej
namietala, že súd zamietol jej návrhy na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom a výsluchom
maloletých E. a J., čo podľa nej mohlo objasniť skutočnú povahu vzťahov medzi rodičmi a súrodencami,
keďže podľa matky ide medzi deťmi len o bežné súrodenecké konflikty, ktoré neodôvodňujú ich
separáciu. Matka tiež nesúhlasila s určením výživného, keďže podľa nej sú náklady maloletých E. a

J. vyššie ako náklady maloletého A., poukazujúc na zvýšené náklady súvisiace so zdravotným stavom
maloletého E. a na podľa nej nereálne vykázané príjmy otca z Q., čo podporila predloženým rozpisom
jázd a výpismi z účtu. Vo vzťahu k výroku o výchovnom opatrení namietala, že prebieha trestné konanie
voči otcovi a jeho realizácia by mohla viesť k viktimizácii maloletých E. a J., ktorí podľa nej odmietajú
kontakt s otcom. Na druhej strane otec tvrdí, že maloletý A. bol súdom opakovane vypočutý a že sama

matka potvrdila, že vzťah medzi otcom a maloletým je dobrý, otec sa o dieťa riadne stará a pripravuje
sa s ním do školy. K prebiehajúcemu trestnému konaniu otec uviedol, že sa cíti byť nevinný.

14. Odvolací súd preskúmal námietky matky týkajúce sa procesného postupu pri výsluchu maloletého,
aktuálnych životných pomerov otca, odmietnutia ďalšieho znaleckého dokazovania a namietanej

nesprávnosti skutkových záverov.

15. Odvolací súd konštatuje, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP) a vyhodnotenie uvedie v odôvodnení
rozsudku.Voľnéhodnoteniedôkazovneznamenáľubovôľu.Súdhodnotíjednotlivýdôkazzhľadiskajeho

dôležitosti, teda relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti z pohľadu jeho získania,
ako aj vykonania a z hľadiska pravdivosti, teda hodnovernosti jeho zdroja. Následne súd hodnotí všetky
dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov môže v
zásade dôjsť len nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, prípadne porušenímpravidiel formálnej logiky. Posúdenie úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a hodnotiace úvahy
súdu, na základe správne a zákonne vykonaných dôkazov bez mylnej interpretácie z nich vyvodených
skutočností však nie je možné považovať za nesprávne skutkové zistenie.

16. Pokiaľ matka poukazovala na nevykonanie dôkazov (vykonanie dokazovania znaleckým posudkom
a výsluchom maloletých E. a J.), odvolací súd môže len zdôrazniť, že dôkazy, ktoré súd považuje pre
svoje rozhodnutie za významné (zvyšné dôkazy, ktoré považuje za nedôležité, nepodstatné, duplicitné,
neplatné resp. neúčinné, nevzťahujúce sa k veci vytriedi a nehodnotí) súd hodnotí podľa svojej úvahy,

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlopočaskonanianajavo,pričomjehohodnotiacaúvahamusízodpovedaťzásadámlogiky,vychádzať
zo zisteného skutočného stavu veci, musí byť preskúmateľná odvolacím súdom. Z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že sa uvedeným postupom pri hodnotení dôkazov riadil.
Pokiaľ súd prvej inštancie niektoré z návrhov na vykonanie dokazovania považoval za nesúvisiace
s danou vecou, nadbytočné, nemajúce pre vec význam, resp. preukazujúce nesporné tvrdenia alebo

už preukázané skutočnosti, bolo legitímnou možnosťou súdu prvej inštancie tieto dôkazy vytriediť a
nehodnotiť ich. Súd prvej inštancie riadne odôvodnil (bod 51. odôvodnenia), prečo nepovažoval ďalšie
dokazovanie za potrebné. Zo spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali narušenie
psychického, emocionálneho alebo sociálneho vývinu maloletého A. u otca. Znalecké dokazovanie sa
vykonáva len vtedy, keď je potrebné objasniť odborné otázky presahujúce bežné skutkové posúdenie.

Takáto potreba preukázaná nebola. Výsluch maloletých súrodencov nie je potrebný, pretože ich
názor nemá priamy význam pre posúdenie najlepšieho záujmu maloletého A., a súd musí zároveň
minimalizovať riziko ich sekundárnej viktimizácie v prebiehajúcom trestnom konaní.

17. Ani odvolací súd nepovažoval za potrebné doplňovať dokazovanie vykonaním dokazovania

znaleckým posudkom a výsluchom maloletých E. a J., pretože skutočný stav zistený súdom prvej
inštancie bol dostatočný pre prijatie rozhodnutia o najvhodnejšej úprave výkonu rodičovských práv a
povinností vo vzťahu k mal. A.Š.. Odvolací súd konštatuje, že vyjadrenia účastníkov konania zisťoval
súd prvej inštancie priebežne a odvolací súd má za to, že ich ďalší výsluch nie je potrebný aj vzhľadom
na ich vzájomný konflikt a napätie, ktoré vyvolávali vzájomné jednotlivé vyjadrenia. Odvolací súd v

tomto smere uvádza, že vzhľadom na dĺžku konania a doposiaľ vykonané dokazovanie, s poukazom
aj na hospodárnosť konania, ako aj stanovisko kolízneho opatrovníka, by doplňovanie dokazovania
vykonaním dokazovania znaleckým posudkom a výsluchom maloletých E. a J., aj podľa názoru
odvolacieho súdu neprinieslo žiadne nové výsledky vzhľadom na už ustálený skutočný stav veci zistený
ďalšími dôkazmi, realizovanými na súde prvej inštancie, správami kolízneho opatrovníka a ktorý vyplynul

i z celkového správania sa účastníkov v priebehu súdneho konania, ktoré začalo už v roku 2023.

18. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

19. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

20. V preskúmavanom prípade má najvyššiu prioritu najlepší záujem mal. A.. Ten vyhodnocuje súd v
každej jednotlivej veci osobitne, za pomoci kritérií, demonštratívne vymedzených zákonodarcom v čl.

5 Zákona o rodine.

21. K námietke matky o nezistení aktuálnych pomerov otca po presťahovaní odvolací súd konštatuje,
že súd prvej inštancie disponoval dostatočnými informáciami o bytových a osobných pomeroch otca. Zvykonaného dokazovania vyplýva, že maloletý sa u otca zdržiava dlhodobo, pričom otec zabezpečuje
všetky bežné potreby dieťaťa a neboli zistené okolnosti ohrozujúce jeho vývoj. Skutočnosť, že otec býva
v jednoizbovom byte, sama osebe nepredstavuje prekážku zverenia dieťaťa do jeho starostlivosti, pokiaľ

jebývaniehygienickyabezpečnostnevyhovujúceavzťahymedzirodičomadieťaťomsústabilné.Pokiaľ
ide o nočné pracovné zmeny otca, odvolací súd nezistil, že by dochádzalo k zanedbávaniu starostlivosti
o maloletého. Odvolací súd preto považuje bytové aj osobné pomery otca za postačujúce a primerané
pre výkon osobnej starostlivosti.

22. K námietkam matky ohľadom súrodeneckej väzby odvolací súd uvádza, že z dokazovania vyplynulo,
že maloletý A. pravidelne trávi čas u matky a so súrodencami, od zverenia k otcovi sa vzťahy medzi
deťmi dokonca zlepšili, otec kontakt neobmedzuje. Súrodenecké väzby nie sú zverením narušené. Súd
prvej inštancie správne uviedol, že práve stabilizácia pomerov u otca prispela k obnoveniu komunikácie
medzi súrodencami.

23. K trestnému konaniu vedenému voči otcovi je potrebné uviesť, že samotné prebiehajúce trestné
konanie nie je prekážkou úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, ak neexistujú dôkazy o jeho
negatívnom dopade na dieťa. Trestné konanie je navyše dlhodobé a v štádiu, v ktorom nebol vyvodený
žiaden záver o vine otca. Neboli zistené žiadne aktuálne skutočnosti, ktoré by naznačovali ohrozenie
maloletého A. v starostlivosti otca.

24. K námietke matky týkajúcej sa spôsobu výsluchu maloletého odvolací súd konštatuje, že z obsahu
spisu vyplýva, že maloletý A. bol v konaní vypočutý opakovane, v súlade so zásadou rešpektovania
najlepšieho záujmu dieťaťa. Výsluch bol vykonaný primerane veku a rozumovej vyspelosti maloletého,
bez známok nátlaku alebo neprimeraného zasahovania. Skutočnosť, že matka tvrdí, že v prítomnosti

psychológa by maloletý vypovedal inak, nie je sama osebe dôvodom na záver o nesprávnosti alebo
neúplnosti procesného postupu súdu. Matka svoje tvrdenie nepodložila žiadnym objektívnym dôkazom a
jeho obsah zostáva len jej subjektívnym stanoviskom. Súd zvolil bežný procesný postup, čo zabezpečilo
kontinuitu sledovania jeho názoru. Vek, vývinové nastavenie a konflikt lojality sú prirodzeným faktorom,
ale neumenšujú vierohodnosť jeho autenticky vyjadrenej vôle. Maloletý opakovane potvrdil, že sa u otca

cíti bezpečne, rešpektuje ho a v starostlivosti otca je spokojný.

25. Odvolací súd doplnil dokazovanie zisťovaním názoru maloletého A. za účelom zistenia skutočného
stavu pre prijatie rozhodnutia o najvhodnejšej forme úpravy starostlivosti o maloletého. Odvolací súd v
tomto smere uvádza, že zistený názor mal. A. len potvrdil ustálený skutočný stav veci zistený ďalšími

dôkazmi, realizovanými na súde prvej inštancie, správami kolízneho opatrovníka a ktorý vyplynul i z
celkového správania sa a konania účastníkov v priebehu súdneho konania.

26. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku matky vo vzťahu k forme osobnej starostlivosti otca, túto
vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnenú. Odvolací súd v rovine vyhodnotenia vhodnosti osobnej

starostlivosti otca poukazuje primerane a podporne na to, že v súčasnosti je jeho výchovné prostredie
najvhodnejšie na zabezpečenie zdravého fyzického, sociálneho a psychického vývoja maloletého.
Odvolací súd zdôrazňuje, že závery súdu prvej inštancie sú presvedčivé aj vo vzťahu analýzy
vzájomných vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, skúmania osobnostných predpokladov
rodičovprezabezpečenieďalšejstarostlivostiomaloletého,dopadukonfliktovmedzirodičminamaloleté

dieťaaajpokiaľideoskúmanievhodnostivýchovnéhoprostrediapremaloletédieťa.Odvolacísúdnemal
pochybnosti o správnosti záverov súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie o zverení maloletého
do osobnej starostlivosti otca založil aj v kontexte ďalších vykonaných dôkazov (rozvedených podrobne
v odôvodnení napadnutého rozsudku, bod 50. odôvodnenia). Súd vyhodnocoval záujem maloletého
spoločne so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli počas konania najavo a následne ich vyhodnotil nielen

vo vzťahu k aktuálnym, ale aj budúcim vývinovým a vzťahovým potrebám maloletého, zohľadnil všetky
kritériá významné pre rozhodnutie o vhodnej forme osobnej starostlivosti o maloletého, vysporiadal sa s
najvýznamnejšími skutkovými okolnosťami. Súd prvej inštancie preukázateľne starostlivo a komplexne
posudzoval záujmy maloletého A., čím dal súd jasne najavo, že dieťa nie je len pasívnym a objektívnym
pozorovateľom udalostí, ktoré sa ho týkajú, ale je predovšetkým dôležitým subjektom práva, ktorému

je venovaná pozornosť. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zohľadňuje záujem maloletého, osobnosť
rodičov, vzťah rodičov k dieťaťu, vzťah maloletého ku každému rodičovi a súrodenecké väzby.27. K návrhu matky na zverenie maloletého A. do jej osobnej alebo striedavej starostlivosti odvolací súd
poukazuje na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplýva, že maloletý A. má stabilné vzťahy s otcom, je
naňho citovo naviazaný a dlhodobo u neho trávi väčšinu času. Otec poskytuje maloletému adekvátnu

starostlivosť, podporuje jeho školské povinnosti, aj voľnočasové aktivity. Odvolací súd považuje za
podstatné aj to, že matka opakovane mení svoje stanoviská k rozsahu starostlivosti, čo neprispieva
k stabilnému výchovnému prostrediu. Striedavá starostlivosť je možná len vtedy, ak sú medzi rodičmi
vytvorené predpoklady pre pravidelnú komunikáciu a spoluprácu, čo v danej veci preukázané nebolo.
Súdprvejinštanciepretosprávnerozhodol,keďmaloletéhozverildoosobnejstarostlivostiotca.Odvolací

súd uzatvára, že zverenie maloletého A. otcovi zodpovedá jeho vôli, je v súlade s jeho stabilizačnými
potrebami, rešpektuje princíp najlepšieho záujmu dieťaťa (čl. 5 Zákona o rodine). Preto odvolací súd
výrok II. v tejto časti potvrdil.

28. Spornou otázkou výkonu rodičovských práv a povinností ostáva aj výška vyživovacej povinnosti.
Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu mal. E. a J. sumou vo

výške 200 eur mesačne na každé dieťa (výrok IV.) a matke prispievať na výživu mal. A. sumou vo výške
150 eur mesačne k rukám otca (výrok V.). Pri rozhodovaní zohľadnil odôvodnené potreby mal. detí, aj
príjmové pomery rodičov, ako mu to ukladá ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Matka s rozhodnutím súdu
nesúhlasí. Po oboznámení sa s obsahom spisu však odvolací súd považuje napadnutý rozsudok vo
výroku IV. (o určení výživného na mal. E. a J.) za vecne správny a vo výroku V. (o určení výživného

na mal. A.) bolo potrebné vykonať miernu korekciu výživného matky, v súlade s aktuálnymi potrebami
dieťaťa a pomermi rodičov. Prijatý právny záver argumentuje odvolací súd nasledovne

29. Súd prvej inštancie vo vzťahu k výživnému uviedol skutkový stav, z ktorého vychádzal, a z tohto
skutkového stavu vychádza aj odvolací súd bez toho, aby tento skutkový stav opätovne uvádzal vo

svojom rozhodnutí. Rovnako odvolací súd neopakuje právne závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred
odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim
rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe

tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR
sp. Zn. 5Obdo/98/2018 zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08).

30. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku IV. (o určení výživného na
mal. E. a J.) v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové
závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho
súdu svoje opodstatnenie.

31. Podľa § 62 ods. 2 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

32. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

33. Matka odvolanie voči výroku IV. (o určení výživného na mal. E. a J.) síce formálne podala, avšak jej
argumentáciasmerovalavýlučnekzvereniuA.akposúdeniujejvlastnéhovýživného.Námietkytýkajúce
sa výživného otca boli len okrajové a materiálne neodôvodnené. Matka namietala svoj budúci pokles
príjmuvdôsledkuzníženiadaňovéhobonusu,„emocionálnerozrušenie“včasejejsúhlasu,vyššiepríjmy
otca než otec deklaruje a malý rozdiel vo výživnom medzi deťmi.

34. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku v bodoch 52.-56. odôvodnenia napadnutého
rozsudku a v plnom rozsahu na neho poukazuje. Odôvodnené potreby mal. E. a J. boli v konaní
kvantifikovanéazhrnutévbode55.odôvodnenianapadnutéhorozsudku.Matkouprezentovanévýdavkyna zabezpečovanie ich výživy nevybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku, preto o ich
výške nemal pochybnosti ani odvolací súd. Súdom určené výživné zodpovedá matkou preukázaným
výdavkom a neprevyšuje odôvodnené potreby mal. synov. Otec je starobným dôchodcom, jeho príjem

nie je vysoký, starostlivosť o A. mu vzniká v plnom rozsahu. Matka dosahuje stabilný čistý príjem nad
1.000 eur, jednorazové odmeny síce zvyšovali priemer, ale aj po odpočítaní ostáva jej príjem výrazne
vyšší než príjem otca. Pokles daňového bonusu bol preukázaný, avšak nedosahuje intenzitu, ktorá by
odôvodňovala zníženie výživného pod štandardnú úroveň pre dieťa školského veku.

35. K príjmom otca matka predložila ručne písané záznamy údajne vedené otcom a tvrdí, že otec zarába
až 100-200 eur na zmenu. Odvolací súd hodnotí tieto záznamy ako nedostatočný dôkaz, pretože neboli
vyhotovené nezávislou osobou, nie je preukázané, že ich písal otec, neobsahujú údaje o odpočítaní
nákladov Q. (palivo, servis, odvody). Vyšší príjem otca z Q. sa nepreukázal v miere potrebnej pre záver,
že by bol schopný plniť vyššie výživné.

36. Matka v odvolaní uviedla, že s výškou výživného súhlasila v citovom rozpoložení, avšak toto tvrdenie
nemá právny význam. Úprava výživného nevyplýva z dohody účastníkov, ale z rozhodnutia súdu, ktorý
skúma najmä potreby dieťaťa a možnosti a schopnosti rodiča.

37. Z vyhodnotenia príjmov oboch rodičov, potrieb maloletých a pomerov v rodine vyplýva, že rozdiel v

životných nákladoch jednotlivých detí odôvodňuje určenú výšku výživného. Matka nepreukázala, že by
maloletý E. vyžadoval nadštandardné výdavky nad rámec bežnej zdravotnej starostlivosti.

38. Odvolací súd považuje súdom prvej inštancie určenú sumu 200 eur mesačne na mal. E. a J. za
adekvátnu ich potrebám s poukazom na príjem, schopnosti a možnosti otca. Odvolací súd preskúmaním

napadnutého rozsudku vo výroku o určení výživného na mal. E. a J. zistil, že súd prvej inštancie správne
ustálil osobné a majetkové pomery oboch rodičov, a tiež odôvodnené potreby maloletých detí, z čoho
mal za preukázané, že na strane otca ako povinnej osoby vo vzťahu k maloletým, sú dané dostatočné
pomery pre to, aby boli potreby maloletého pokryté výživným v rozsahu, v akom určil súd prvej inštancie,
t.j. vo výške 200 eur mesačne pre každého z nich. Odvolací súd pri určení výživného nezistil vybočenie

z medzí zaužívanej rozhodovacej činnosti súdov.

39. K odôvodneným potrebám mal. A. odvolací súd uvádza, že A. navštevuje W.P. školu, jeho potreby sa
stabilizovali po prechode do starostlivosti otca, pričom neboli preukázané žiadne mimoriadne náklady.
Odvolací súd zohľadnil, že otec síce nesie plnú osobnú starostlivosť o mal. A., no na druhej strane obaja

starší synovia sú zverení do starostlivosti matky, ich výdavky sú nepochybne vyššie ako výdavky mal.
A., keďže obaja navštevujú G..

40. Odvolací súd preto zmenil určené výživné súdom prvej inštancie a určil výživné tak, aby primerane
zaťažil matku, rešpektoval potreby mal. A., zohľadňoval nižší príjem otca, podporoval rovnováhu vo

finančnom zaťažení oboch rodičov. Výživné vo výške 110 eur mesačne na mal. A. považuje odvolací súd
za primerané pomerom, finančne únosné pre matku a zodpovedajúce zásade rovnakej životnej úrovne
dieťaťa ako rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

41.Zvykonanéhodokazovaniaďalejvyplýva,ževzťahymedziotcomamaloletýmiE.aJ.súnarušenédo

takej miery, že podporujú potrebu odborného vedenia kontaktov, aby nedošlo k prehĺbeniu odcudzenia.
Výchovné opatrenie v podobe asistovaného kontaktu je primerané a zodpovedá najlepšiemu záujmu
detí. Prebiehajúce trestné konanie nie je dôvodom na jeho zrušenie, keďže kontakt prebieha za
prítomnosti odborných pracovníkov, ktorí zabezpečujú ochranu maloletých.

42. Matka namietala, že vzhľadom na trestné konanie je nevhodné ukladať maloletým E. a J. výchovné
opatrenie a že by išlo o ich viktimizáciu. Odvolací súd konštatuje, znalecké posudky potvrdili vážne
narušenie rodinných vzťahov, deti majú za sebou traumatické zážitky, konflikt medzi súrodencami
bol preukázaný, vzťahy medzi rodičmi sú vysoko konfliktné. Výchovné opatrenie v rozsahu 30 hodín
psychologického a sociálneho poradenstva je miernejšou formou intervencie, nemá povahu trestu,

neslúži na konfrontáciu s otcom, je zamerané na podporu emočnej stability detí a zlepšenie komunikácie
v rodine. Princíp prezumpcie neviny bol zachovaný - opatrenie nie je založené na uznaní viny otca, ale
na aktuálnej potrebe detí, ktorá bola objektívne preukázaná. Preto odvolací súd výrok VIII. o výchovnom
opatrení potvrdil.43. Za daného stavu odvolací súd nevzhliadol opodstatnenosť podaných odvolacích dôvodov týkajúcich
sa výrokov II. (v časti zverenia mal. A. do osobnej starostlivosti otca), IV. (o určení výživného na mal.

E. a J.), VIII. (o uložení výchovného opatrenia) rozsudku. Súd prvej inštancie dospel pri rozhodovaní
k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil, preto odvolací súd potvrdil napadnutý
rozsudok vo výrokoch II. (v časti zverenia mal. A. do osobnej starostlivosti otca), IV. (o určení výživného
na mal. E. a J.), VIII. (o uložení výchovného opatrenia) ako vecne správny postupom vyplývajúcim z
ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Odvolací súd dospel k záveru, že vo výroku

V. (o určení výživného na mal. A.) bolo potrebné vykonať miernu korekciu výživného matky v súlade s
aktuálnymi potrebami dieťaťa a pomermi rodičov, preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v tomto
výroku postupom vyplývajúcim z ust. § 388 CSP.

44. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa 396 ods. 2 CSP za použitia
ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).