Uznesenie – Starostlivosť o maloletých… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, December 22, 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/135/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123209978
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123209978.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, dieťa matky: C. D., narodená XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu E., F. A. XXXX/XX,
zastúpená splnomocnencom: AK Petrovič s. r. o., IČO: 54 980 682, adresa sídla Trnava, Kollárova

566/32, a otca: G. B., narodený XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu E., F. A. XXXX/XX, o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Trnava č.k. 40P/137/2023 - 118 z 12. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v časti určenia rozsahu vyživovacej povinnosti
otca k maloletému A. a v závislom výroku III. z r u š u j e a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a
na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd maloletého A. s účinnosťou od 22.12.2023 na čas do rozvodu zveril do osobnej
starostlivosti matky (výrok I.) a otcovi uložil povinnosť od 22.12.2023 do 27.11.2024 prispievať na výživu
maloletého A. sumou 960 eur mesačne vždy do 18. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na
zročnom výživnom za obdobie od 22.12.2023 do 27.11.2024 v sume 4.392 eur otcovi uložil povinnosť
zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.).

1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa
22.12.2023 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd na čas do rozvodu manželstva zverí maloletého
A. do osobnej starostlivosti matky a otcovi uloží povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 1.150
eur mesačne od podania návrhu dôvodiac, že otec sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval koncom júla
2023. Matka zabezpečuje kompletnú starostlivosť o maloletého, uspokojuje jeho potreby, preto navrhla

maloletého zveriť do jej osobnej starostlivosti, pričom aj otec v rámci rozvodového konania navrhol
zveriť maloletého do starostlivosti matky. Otec si plní vyživovaciu povinnosť k maloletému len čiastočne.
Vzhľadom na vek maloletého navrhla styk otca s maloletým neupravovať. Otec s návrhom nesúhlasil
majúc za to, že za obdobie od začatia konania do rozvodu si plnil vyživovaciu povinnosť k maloletému v
dostatočnej miere, pričom poukázal na to, že na čas po rozvode súhlasil s nadštandardným výživným.
Kolízny opatrovník sa o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému počas konania pred

súdom prvej inštancie nevyjadril.

1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že rodičia maloletého boli v rozhodnom
období pre určenie výživného zo strany otca manželmi, avšak nežili v spoločnej domácnosti.

1.2.1 Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 38P/69/2023-336 z 4.11.2024, právoplatným dňa

27.11.2024, súd manželstvo rodičov maloletého rozviedol a na čas po rozvode schválil rodičovskú
dohodu, v zmysle ktorej sa maloletý zveruje do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budúmaloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec sa zaviazal prispievať na
maloletého výživným 1.150 eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku.

1.2.2 Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 33Pc/38/2023-69 z 27.5.2024 bola otcovi ako manželovi
matky uložená povinnosť platiť výživné na manželku vo výške 600 eur mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám manželky a vo zvyšku bol návrh zamietnutý. Nedoplatok na zročnom výživnom
za obdobie od 22.12.2023 do 27.5.2024 vo výške 1.344 eur bol manžel povinný zaplatiť v pravidelných
6 mesačných splátkach po 224 eur spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia. Rozsudok

je vykonateľný, nie je právoplatný z dôvodu podaného odvolania manželky. Z odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že manželka pôvodne žiadala priznať výživné 600 eur mesačne, s čím manžel súhlasil, neskôr
manželka zmenila návrh na 900 eur mesačne. Súd vychádzal z priemerného mesačného netto príjmu
otca vo výške 4.656 eur, pri výpočte nedoplatku zohľadnil v rámci výživného manželke sumu 306
za energie, mobil a internet. Súd pri určení výšky výživného započítal mesačné výdavky manžela vo
výške 533 eur na hypotéku, 650 eur na svoj prenájom a 1.200 eur na ďalšie bežné výdavky na stravu,

cestovanie, ošatenie, hygienu, záľuby (teda v rovnakej výške ako manželke - v zásade rovnaká životná
úroveň manželov). Zo zápisnice z pojednávania sp. zn. 33Pc/38/2023 z 27.5.2024 vyplýva, že nesporné
platby otca (manžela) v sume 306 eur na energie, mobil, internet za obdobie január 2024 - marec 2024
majú byť započítané na výživné na manželku. Na manželku sa započítavala 1/2 zrealizovaných platieb
manžela. Manželka uviedla, že od apríla 2024 platila výdavky na energie, internet a mobil ona.

1.2.3 Matka spolu s maloletým bývala v rodinnom dome patriacom do BSM rodičov. Okrem vyživovacej
povinnosti k maloletému A. nemala inú vyživovaciu povinnosť. Bola zamestnaná u zamestnávateľa A. H.
I., kde dosahovala priemerný mesačný netto príjem vo výške 903 eur. Od januára 2024 poberala daňový
bonus a rodinné prídavky na maloletého.

1.2.4 Otec bol v rozhodnom čase zamestnaný u zamestnávateľa A. J. K. K. K., kde dosahoval priemerný
mesačný netto príjem vo výške 631,75 eur. Od 1.1.2024 bol zároveň zamestnaný vo L. K. K., kde
dosahoval priemerný mesačný netto príjem vo výške 4.003 eur. Do 31.12.2023 bol zamestnaný v M. K.
K., I.. Iný príjem otca v konaní preukázaný nebol. Otec nebol s maloletým v žiadnom kontakte.

1.2.5 Maloletý A. sa nachádzal v osobnej starostlivosti matky a bol študentom strednej školy. Matka
vyčíslila pravidelné výdavky maloletého v celkovej sume 1.317 mesačne (strava doma 450 eur, strava v
škole 58 eur, drogéria a hygiena 80 eur, oblečenie 100 eur, PC hry 20 eur, voľnočasové aktivity 80 eur,
pobyty a dovolenky 125 eur, lieky a vitamíny 80 eur, školské potreby 20 eur, školské poplatky a výlety

15 eur, pohonné hmoty 50 eur, sporenie 50 eur, bývanie na osobu 58 eur, mobil 9 eur, kozmetička 50
eur, krúžok gitara 34 eur, kaderník-holič 38 eur, vreckové 50 eur), plus mimoriadne výdavky na zubný
strojček, 1600 eur, ventilátory do počítača, myš, slúchadlá 400 eur, posteľné obliečky, uteráky, korčule
na ľad 50 eur, kolieskové korčule 70 eur, taška na korčule 50 eur, školská taška 100 eur, bicykel 500 eur,
prilba na bicykel 70 eur, herné kreslo 200 eur, lyžiarske oblečenie 260 eur, birmovka 30 eur, učebnice

80 eur, gitara 80 eur, zubár 175 eur, školský výlet 90 eur).

1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodičov maloletého dieťaťa, ako aj nárok maloletého dieťaťa na úpravu
výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva podľa § 36 ods.
1, § 24 ods. 1, 4 a ods. 5, § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a ods. 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 zákona

č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“ a nárok povinného
na určenie dlhšej ako trojdňovej paričnej lehoty na zaplatenie dlhu podľa § 232 zákona číslo 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „CSP“ a dospel k záveru,
že výživné zo strany otca vo výške 960 eur mesačne je postačujúce na krytie odôvodnených potrieb
maloletého A. a zodpovedá možnostiam a schopnostiam jeho rodičov prispievať na jeho výživu, a že

zohľadniac výšku nedoplatku otca na zročnom výživnom, ako aj výšku samotného výživného, ktoré
je otec povinný platiť na výživu maloletého, je dôvodným otcovi uložiť 30 dňovú lehotu na zaplatenie
nedoplatku na zročnom výživnom.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že pri určovaní výšky výživného vychádzal súd zo

skutočností, že rodičia maloletého boli v rozhodnom období manželia, že nežili v spoločnej domácnosti
a že maloletý sa nachádzal v osobnej starostlivosti matky. Matka spolu s maloletým bývala v rodinnom
domepatriacomdoBSMrodičov.Otecajmatkamalivyživovaciupovinnosťlenkmaloletému.Matkabola
zamestnaná u zamestnávateľa A. H. I., podľa výplatných pások bol jej priemerný mesačný netto príjemza obdobie od augusta 2023 do marca 2024 vo výške 903 eur. Matka od januára 2024 poberala daňový
bonus a rodinné prídavky na maloletého. Matka v konaní poukázala na výdavky na maloletého, ktoré
vyčíslila v konaní o rozvod. Otec bol v rozhodnom čase zamestnaný u zamestnávateľa A. J. K. K. K.,

kde podľa doloženého potvrdenia mal v období od januára 2024 do júla 2024 priemerný mesačný netto
príjem vo výške 631,75 eur. Od 1.1.2024 bol zároveň zamestnaný vo L. K. K., kde podľa doloženého
potvrdenia mal v období od januára 2024 do júla 2024 priemerný mesačný netto príjem vo výške 4.003
eur. Do 31.12.2023 bol zamestnaný v M. K. K., I.. Súd vychádzal zo sumy priemerného mesačného netto
príjmu z pracovnej činnosti otca vo výške 4.600 eur, keď prihliadol na skutočnosť, že u zamestnávateľa

L. K. K. bol zamestnaný až od 1.1.2024, pričom vychádzajúc z doložených potvrdení o zdaniteľných
príjmoch zo závislej činnosti otca za rok 2023 u zamestnávateľov A. J. K. K. K. a M. K. K. I., vychádza
nižší priemerný mesačný netto príjem za rok 2023 (4.106 eur). Iný príjem otca v konaní preukázaný
nebol. Tvrdenia matky o tom, že otec má príjem aj od ďalších osôb, neboli v konaní preukázané. Otec
to poprel a táto skutočnosť nebola dokazovaním zistená.

1.5 S prihliadnutím na Metodiku MS SR pre výpočet výživného súd otcovi určil výživné vo výške 24
% z príjmu povinného rodiča (otca), keďže maloletý navštevuje strednú školu a otec má vyživovaciu
povinnosť len k nemu. Súd v danom prípade vychádzal z príjmu otca vo výške 4.000 eur (zistený príjem
zo zamestnaní 4.600 eur mínus platené výživné na manželku 600 eur). Príjem otca zo zamestnaní
mal súd preukázaný z listinných dôkazov. V súlade so súdnou praxou súd od príjmu otca odpočítal

600 eur na výživné na manželku platených otcom v rozhodnom období. V konaní o rozvod rodičia
uzavreli rodičovskú dohodu na čas po rozvode o výživnom 1.150 eur mesačne. Matka požadovala
v tomto konaní rovnaké výživné argumentujúc, že pomery otca boli rovnaké. Na čas do rozvodu
je potrebné zohľadniť podstatnú okolnosť, že v tomto rozhodnom období mal otec výdavok 600 eur
výživné na manželku, ktorá povinnosť právoplatnosťou rozsudku o rozvode zanikla. Hoci rozsudok sp.

zn. 33Pc/38/2023 z 27.5.2024 o výživnom na manželku nie je právoplatný, keďže rozsudky o výživnom
sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP), jedná sa o skutočný výdavok otca v tomto období. Pokiaľ
odvolací súd vyhovie podanému odvolaniu manželky, a dôjde k zvýšeniu určenej sumy výživného na
manželku, bude doplatené dodatočne v inom období. Zo sumy 4.000 eur súd určil výživné vo výške
24 % z príjmu povinného otca, t.j. vo výške 960 eur mesačne na maloletého, keď takto určené výživné

spolu s prídavkom na dieťa vo výške 60 eur a výživným zo strany matky pokryje odôvodnené potreby
maloletého a zároveň takto stanovené výživné zodpovedá zárobkovým možnostiam, schopnostiam a
majetkovým pomerom otca v rozhodnom období.

1.6 V konaní o rozvod manželstva matka vyčíslila pravidelné výdavky maloletého v celkovej sume 1.317

mesačne, pričom na tomto vyčíslení zotrvala aj v konaní o úprave na čas do rozvodu. Súd uvádza,
že takto vyčíslené výdavky maloletého sú vzhľadom na jeho vek a potreby nadštandardné. Otec sa
na otázku k podieľaniu na mimoriadnych výdavkoch maloletého vyjadril, že s nimi nesúhlasí. Bol by
ochotný sa na nich podieľať, pokiaľ by mal možnosť ísť s maloletým zakúpiť jednotlivé veci, čím by
mal možnosť s ním stráviť čas a pracovať na ich vzťahu, keďže v súčasnosti sa s maloletým vôbec

nestretáva. Súd má za to, že z určenej sumy výživného môžu byť uhradené odôvodnené bežné výdavky
maloletého a zároveň aj odôvodnené mimoriadne výdavky maloletého s prihliadnutím na skutočnosť, že
časť výdavkov bude hradená aj z vyživovacej povinnosti matky a vyplácaného prídavku na dieťa. Súd
poznamenáva, že matka môže hradiť dieťaťu výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné, resp. sú nadštandardné,
ak na to má dostatok finančných prostriedkov, avšak nemôže žiadať od otca podieľanie sa na ich úhrade

v prípade, ak otec s nimi nesúhlasí, a neboli s ním ani vopred odkonzultované. Podľa § 75 ods. 1 ZR
pri určení výživného prihliadne súd len na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd v súlade s § 24
ZR v prospech otca bral do úvahy skutočnosť, že otec v konaní o rozvod pristúpil na rodičovskú dohodu
a súhlasil s výživným na maloletého na čas po rozvode v sume 1.150 eur, ktoré umožňuje maloletému
hradiťajnadštandardnévýdavky,atonapriekskutočnosti,žeotecsmaloletýmniejevžiadnomkontakte.

Otec prejavil záujem stretávať sa s maloletým a v rámci spoločne stráveného času mu kupovať veci nad
rámec bežného výživného.

1.7 Vzhľadom k tomu, že súd uložil otcovi povinnosť platiť výživné od podania návrhu - od 22.12.2023 do
27.11.2024,otecmalzadanéobdobiezaplatiťvýživnévsume10.774eur(alikvotnáčasťdecembra2023

-10dní+10celýchmesiacov+alikvotnáčasťnovembra2024-27dní).Súdzistilnedoplatoknazročnom
výživnom v danom období v sume 4.392 eur po tom, čo z dlžného výživného odpočítal preukázané
platby otca na výživnom na maloletého v danom období v celkovej sume 3.950 eur, zaplatených 306
eur (za energie, internet, mobil) a 1/3 zaplatených splátok hypotekárneho úveru za dom obývanýmatkou a maloletým v danom období. Na základe doložených detailov transakcií a zhodných tvrdení
účastníkov mal súd preukázané, že otec v danom období zaplatil na maloletého výživné 3.950 eur. Z
konania 33Pc/38/2023 ako aj z vyjadrení účastníkov súd zistil, že otec do marca 2024 platil energie

na rodinný dom v BSM rodičov a z preukázaných platieb bola 1/2 v sume 306 eur započítaná na
výživné na manželku. Druhú polovicu v sume 306 eur preto súd započítal na výživné na maloletého,
nakoľko v danom období v rodinnom dome bývala len matka a maloletý. Otec býval v podnájme, kde
si platil s tým spojené výdavky. Počas celého obdobia otec tiež platil splátky hypotekárneho úveru na
dom v BSM v sume 533 eur. Z obsahu konania 33Pc/38/2023 bolo zistené, že výška výživného na

manželku bola určená nižšia práve s prihliadnutím na platenie splátok hypotéky otcom. Nie však celá
suma splátok. Súd považoval za potrebné túto skutočnosť rovnako zohľadniť pri určení výživného na
maloletéhovrozhodnomobdobí,pretožetýmtospôsobombolazabezpečenábytovápotrebamaloletého
v vďaka tomu nevznikali ďalšie výdavky maloletého súvisiace s bývaním. Preto 1/3 zo zaplatených
splátok hypotekárneho úveru súd odpočítal zo zročného výživného. Lehotu na zaplatenie nedoplatku na
zročnom výživnom súd v súlade s návrhom matky a § 232 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku

určil 30 dní od právoplatnosti, pričom dlhšiu lehotu (30 dní) súd určil s prihliadnutím na výšku nedoplatku,
ako aj výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému.

1.8 O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.Takétosvojerozhodnutieodôvodnilprávnepoukazomna§52CMPavecnetýmževkonaniach

podľa CMP je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu a nie zavinenia,
pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. CMP nezistil.

2. Rozsudok vo výroku II. a vo výroku III. (v závislom výroku o trovách konania ) napadla riadnym
a včasným odvolaním matka maloletého s návrhom na jeho zmenu tak, že odporcovi bude uložená

povinnosť prispievať od 22.12.2023 do 27.11.2024 na výživu maloletého sumu 1.150 eur mesačne
vždy do 18. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým, že nedoplatok na zročnom výživnom v sume
8.649,97 eur bude otec povinný zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, uplatňujúc odvolacie
dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f) a písm. h) CSP.

2.1 Na odôvodnenie dovolania uviedla, že súd pri svojom rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej
povinnosti otca k maloletému vychádzal z nesprávnej výšky zisteného príjmu otca v rozsahu cca 4.000
eur, keď jeho netto príjem vo výške 4.600 eur ponížil o výživné na manželku vo výške 600 eur, a to v
rozpore s Metodikou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre výpočet výživného rodičov k
deťom, v ktorej sa takáto schéma neuvádza, že súd nezapočítal do príjmu otca platby od tretích osôb v

rozhodnom období, ktoré vyplývajú z výpisov z účtov otca a predstavujú mesačný príjem otca v rozsahu
cca 190 eur napriek tomu, že tieto boli Okresnému súdu Trnava známe zo spisu vedeného Okresným
súdom Trnava pod spisovou značkou 38P/69/2023 o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k
maloletému dieťaťu.

2.2 Súd neustálil výšku odôvodnených výdavkov maloletého A. a k týmto uviedol iba to, že sú
neštandardné, a preto je v tejto časti rozsudok nepreskúmateľný. Okrem toho ten istý súd v rozvodovom
konaní považoval tie isté výdavky maloletého vyčíslené matkou za primerané, a preto aj schválil
rodičovskú dohodu v časti určenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému, a to tak, že otec
bude povinný platiť na výživu maloletého sumu 1.150 eur.

2.3 Nakoľkosúdurčilnesprávnerozsahvyživovacejpovinnostiotcakmaloletému,taknesprávnevyrátal
aj zročný dlh otca na výživnom. V tejto súvislosti matka konštatuje, že pokiaľ by otec bol zaviazaný na
platenie výživného vo výške 1.150 eur mesačne, dlh na výživnom by predstavoval sumu 12.905,97 eur,
z ktorej sumy bolo dôvodné odpočítať sumu vo výške 3.950 eur, ktorú sumu otec na výživu maloletého

v rozhodnom období zaplatil, ako aj sumu vo výške 306 eur, teda spolu sumu 4.250 eur. Nedoplatok na
zročnom výživnom by potom predstavoval sumu 8.649,97 eur.

2.4 Súd zároveň nesprávne zohľadnil a započítal do dlhu na zročnom výživnom 1/3 zaplatených splátok
hypotekárneho úveru za dom obývaný matkou a maloletým v danom období, nakoľko sa nejedná o

výdavok dieťaťa, ale ide o výdavok rodičov na majetok v BSM.

3. Otec a kolízny opatrovník maloletého odvolací návrh nepodali.4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, stotožniac sa s jeho závermi, ako aj právnym
posúdením veci.

5. Matka vo svojom vyjadrení sa ku vyjadreniu kolízneho opatrovníka k jej odvolaniu zotrvala na svojich
doterajších tvrdeniach a odvolacích návrhoch, považujúc jeho vyjadrenie za nedostatočné, formálne a
nezohľadňujúce najlepší záujem maloletého.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP] po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba – matka maloletého (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, preskúmal v odvolaním napadnutom rozsahu napadnutý rozsudok, ako aj
konanie mu predchádzajúce, tu však bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP)
a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné a rozsudok je potrebné v odvolaním napadnutých

výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie [§ 389 ods. 1
písmeno b) a písm. c) CSP].

7. Predmetom konania je návrh matky maloletého na úpravu výkonu práv a povinností rodičov
k maloletému A. na čas po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie maloletého A. s účinnosťou od

22.12.2023 na čas do rozvodu zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať
na výživu maloletého v období od 22.12.2023 do 27.11.2024 sumou 960 eur mesačne s tým, že
nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 22.12.2023 do 27.11.2024 v sume 4.392 eur povolil
otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

7.1 Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o určení
rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému, o vyčíslení nedoplatku otca na zročnom výživnom a
uložení povinnosti otcovi tento nedoplatok zaplatiť k rukám matky (výrok II.), ako aj posúdenie správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania (výrok III.). Rozhodnutie súdu prvej inštancie o
zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky (výrok I.) nebolo napadnuté odvolaním, a preto

nebolo ani predmetom prieskumu odvolacím súdom.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len,
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom [písm. b)] a keď súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho
právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím
súdom [písm. c)].

9. Matka odvolaciu argumentáciu založila predovšetkým na tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

je v časti o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému nepreskúmateľné, nakoľko
z predmetného rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd určil výživné na maloletého práve v rozsahu
uvedenom v rozsudku, nakoľko odôvodnené potreby maloletého neboli v priebehu konania súdom
riadne ustálené, pričom neobstojí len poukaz súdu na to, že matkou vyčíslené výdavky spojené s
uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletého A. sú nadštandardné, a preto matka nemôže žiadať

od otca podieľať sa na ich úhrade, že z rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že otec má
schopnosti a možnosti bez ďalšieho prispievať na úhradu oprávnených potrieb maloletého len v rozsahu,
ako to súd určil a že z rozhodnutia ďalej nie je zrejmé, prečo súd nezahrnul do príjmov otca aj príjmy z inej
ako závislej činnosti, ktoré boli zistené v konaní o rozvode manželstva účastníkov konania. Odvolací
súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj postupu súdu, ktorý rozhodnutiu predchádzal, dospel

k záveru, že odvolacie námietky matky o nesprávnom procesnom postupe znemožňujúcou otcovi, aby
uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces
(pre riadne neodôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku v časti určenia rozsahu vyživovacej
povinnosti otca voči maloletému dieťaťu), ale aj námietky o nesprávnom právnom posúdení veci (a to
či už z dôvodu, že súd vo svojej podstate nevykonal pre rozhodnutie vo veci potrebné dokazovanie

a o nároku na výživné rozhodol len na základe skutkových tvrdení prednesených účastníkmi konania,
ale aj z dôvodu, že na vec sa vzťahujúce právne predpisy interpretoval nesprávne) za plne dôvodné.10. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa

26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,
a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval

(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

10.1 Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10.2 Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,

možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10.3 Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

10.4 Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

10.5 Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10.6 Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

10.7 Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

10.8 Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné
na zistenie skutočného stavu veci.

10.9 Podľa § 24 ods.1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do

osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

10.10 V zmysle vyššie uvedeného, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia
povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť,
poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného

ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v
zásadevyživovaciupovinnosťprevažneposkytovanímvecnýchplneníaosobnoustarostlivosťou.Rodič,
ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky
vyživovacejpovinnostijesmerodajnáživotnáúroveňkaždéhozrodičov,nakoľkodieťamáprávopodieľať
sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Výšku životnej úrovne rodiča môže preukazovať výška

mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých
položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty
za mobilný telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné látky do auta, poistky, sporenia a podobne).
Určujúcou môže byť tiež výška prevzatého hypotekárneho úveru, nakoľko nie je pravdepodobné, žepeňažný ústav poskytne vyšší hypotekárny úver záujemcovi, ktorý dostatočne nepreukáže schopnosť
splácať ho v určenej výške. Výpovednú hodnotu má aj skutočnosť, na akom motorovom vozidle rodič
jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo, kde býva, aké má koníčky, či sú finančne náročné,

alebo nie a podobne. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností
a majetkových pomerov. Pokiaľ dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je neporovnateľne nižšia
než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých
preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý
rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb

dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase
vyhlásenia rozhodnutia. Tento je však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča,
ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (ako
je jeho fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti
v odbore a podobne). Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča teda sú rozhodujúce
jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom,

nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne.

10.11 Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je
vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu
vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže

súd rezignovať ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov
na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby
bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie
jeho potrieb, ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná
starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa,

poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 730/2014 v zmysle, ktorého „... položky, ktoré
sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu
mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne), je nutné uviesť
v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotníckych

pomôcok, škola v prírode, letné tábory) sa na jednotlivé mesiace rozpočítajú tak, že celková úhrada
každého náklad sa vydelí dvanástimi mesiacmi, a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba
suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny na zabezpečenie
bývania alebo napríklad telekomunikačného pripojenia sa do nákladov dieťaťa započítajú iba vo výške
zodpovedajúcej na jedného člena rodiny. Pokiaľ sa vyčísľujú súčasne náklady na viac detí tých istých

rodičov, potom je potrebné trvať na striktnom oddelení nákladov každého dieťaťa osobitne tak, aby
bolo v budúcnosti možné zmeniť len časť rozhodnutia týkajúcu sa jedného dieťaťa (ak by to bolo
potrebné)“. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že len základné bežné potreby dieťaťa pokrýva
vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo
objektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pokiaľtoživotnáúroveňrodičovdovoľuje,je

potrebné zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarske kurzy
a podobne tak, aby sa deti podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Práve pri posudzovaní
otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne
rodičov a dieťaťa.

10.12 Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k
určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Pri určení
tejto miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho-ktorého rodiča, majetkové pomery,
životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti aj
osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj

plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom
nauvedenéjepretopotrebnéuvedenéfaktoryobochrodičovporovnaťnavzájomazohľadniťtiežosobnú
starostlivosť o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť. Preto aj v prípade, ak sa preukáže,
že možnosti rodičov ako povinných sú približne rovnaké a sú primerané potrebám dieťaťa, musí súd
zaviazať toho z nich, ktorý sa o dieťa osobne nestará, na plnenie v miere vyššej, než zodpovedá 1/2

preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa. Po porovnaní všetkých kritérií oboch rodičov súd rozdelí
náklady na dieťa medzi rodičov tak, že jednému z nich (ktorému nebude dieťa zverené do osobnej
starostlivosti) určí výživné. V tejto súvislosti ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že každý rodič má povinnosť
v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančnéprostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 ZR). Nie je preto prípustná taká
disproporcionalita, keď rodič s nadštandardnými nákladmi na svoj život bude povinný hradiť dieťaťu len
výživné v takej výške, aby boli zabezpečené jeho základné bežné výdavky. V takom prípade by išlo o

zjavný nepomer v miere životnej úrovne rodiča a dieťaťa, ktorý je v rozpore s ustanovením § 62 ods.
2 ZR, ale aj v rozpore s ustanovením článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý garantuje právo
každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny
rozvoj, pričom základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok, nevyhnutných pre vývoj
dieťaťa, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností rodičia, respektíve iné osoby, ktoré sa

o dieťa starajú. Nemožno tiež opomenúť aktuálne poberanú výšku rodinných prídavkov na dieťa podľa
zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov a rodičom uplatňovaný daňový bonus na dieťa podľa zákona č.
595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predmetné sumy je potrebné vyčísliť.

10.13 Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd vo veci v zmysle vyššie uvedených

zásad dôsledne nepostupoval a riadne nezisťoval osobné a majetkové pomery otca maloletého A.,
jeho možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči nemu, ako ani odôvodnené potreby
maloletého. Z rozhodnutia súdu nie je možné sa nič dozvedieť o tom, aké v skutočnosti sú odôvodnené
potreby maloletého A. vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, školské a mimoškolské aktivity, a to
či už kultúrne, športové alebo iné voľnočasové aktivity a pod. Nestačí len konštatovanie súdu ako

vyčíslila matka svoje výdavky vynakladané na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého (ako
to urobil v práve prejednávanei veci súd prvej inštancie), nakoľko je úlohou súdu ustáliť, ktoré výdavky
prezentované matkou súd považuje aj vzhľadom na vyjadrenie otca a kolízneho opatrovníka maloletého
za odôvodnené a v akom rozsahu.

10.14 Tak, ako to namietala aj matka maloletého, z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je vôbec
zrejmé, ako súd ustálil mesačné výdavky matky potrebné na krytie odôvodnených potrieb maloletého A..
Súd v bode 15. rozsudku poukazuje len na to, ako výdavky na maloletého vyčíslila matka v inom konaní
a následne, že súd v tejto súvislosti uzatvára, že takto vyčíslené výdavky sú vzhľadom na jeho vek a
potreby nadštandardné, že tieto nadštandardné výdavky môže hradiť maloletému matka, ak na to má

dostatok finančných prostriedkov, avšak nemôže žiadať od otca podieľať sa na ich úhrade v prípade, ak
otec s nimi nesúhlasí a neboli s ním ani vopred odkonzultované. Z rozhodnutia však nie je zrejmé, ktoré
konkrétne výdavky a v akej výške súd považuje za nadštandardné, ktoré výdavky a v akom rozsahu otec
spochybnil čo do ich výšky a potreby ich vynakladať, respektíve, ktoré výdavky neboli s otcom vopred
odkonzultované.Pokiaľtedasúdprvejinštanciejednoznačnenestanovilkonkrétnuvýškuodôvodnených

priemerných mesačných nákladov na maloletého, nemohol ani pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na
stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov.

10.15 Obdobne z rozhodnutia súdu nie je vôbec zrejmé, kde a s kým žije otec maloletého, aké
má ukončené vzdelanie a v akom odbore získal zručnosti, aké má konkrétne výdavky spojené s

uspokojovaním svojich osobných potrieb, aký majetok vlastní (hnuteľný, nehnuteľný, prípadne finančný
- úspory, akcie, cenné papiere a podobne) a akým spôsobom a v akom rozsahu v rozhodnom období
prispel na výživu maloletého popri platení výživného. Obdobne z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je
zrejmé, aké má matka ukončené vzdelanie, v akom odbore získala zručnosti, aké má výdavky spojené s
uspokojovaním svojich osobných potrieb a v neposlednom rade, aj aký majetok vlastní. Pokiaľ bolo súdu

z úradnej činnosti zrejmé, že matka v súvislosti s ustálením príjmu otca (hoc aj v inom konaní) namietala,
že otec má príjmy aj z inej ako závislej činnosti a tieto preukazovala výpismi z osobného účtu otca, bolo
úlohou súdu sa s takýmito námietkami zaoberať, respektíve aj z úradnej povinnosti zisťovať, či otec má
v skutočnosti aj iné príjmy, ako ním prezentované príjmy zo závislej činnosti a následne sa s výsledkami
takéhoto zisťovania vysporiadať v konečnom rozhodnutí. Zo spisu súdu prvej inštancie je totiž zrejmé že

Okresný súd Trnava konajúci tou istou sudkyňou vo veci vedenej pod spisovou značkou 38P/69/2023
na pojednávaní konanom dňa 4.1.2025 rozhodol, že nevykoná dokazovanie výpismi z účtu manžela,
z čoho je zrejmé, že pravdivou je odvolacia námietka matky, že v predmetnom konaní existoval návrh
matky na vykonanie takéhoto dokazovania, a teda, že súd z úradnej činnosti disponoval informáciou o
prípadných ďalších príjmoch otca maloletého. V takomto prípade potom nestačí len konštatovanie súdu,

že v práve prebiehajúcom konaní otec poprel skutkové tvrdenia matky o tom, že má príjmy aj z inej ako
závislej činnosti a že z dokazovania (ktoré vôbec nebolo zamerané na zisťovanie ďalších príjmov otca
z výpisov z jeho účtu) nebolo možné prijať záver, že by takáto námietka matky bola pravdivá. Nakoľko v
konaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča k maloletému dieťaťu je súd povinný,chrániac najlepšie záujmy maloletého, konať z úradnej povinnosti a vykonať dokazovanie aj nad rámec
návrhov účastníkov konania, neobstojí jeho záver, že z účastníkmi navrhnutého dokazovania nebolo
možné prijať záver o ďalších príjmoch otca, najmä ak samotný súd zanedbal svoju povinnosť zistiť v

záujme maloletého dieťaťa skutočný stav veci.

11. Pre poriadok je potrebné uviesť, že dôvodnou bola aj námietka matky, že súd nesprávne zohľadnil a
započítal do dlhu na zročnom výživnom 1/3 zaplatených splátok hypotekárneho úveru za dom obývaný
matkou a maloletý v danom období, nakoľko sa nejedná o výdavok dieťaťa, ale ide o výdavok

rodičov na majetok v BSM. Aj podľa názoru odvolacieho súdu splátky hypotekárneho úveru nemožno
započítavať s pohľadávkami dieťaťa na výživné zo strany jeho rodičov. Pokiaľ rodičia maloletého dieťaťa
za účelom zabezpečenia bývania nadobudli nehnuteľný majetok, ktorého kúpna cena bola uhradená
z hypotekárneho úveru, tak splátky takéhoto úveru sú jednoznačne nákladmi rodičov vynakladané na
nadobudnutie ich nehnuteľného majetku, na ktorom majetku sa maloleté dieťa bez ďalšieho nepodieľa,
a tak nie je možné takéto splátky započítavať s pohľadávkami maloletého dieťaťa na výživné od jeho

rodičov.

12. Pokiaľ ide o námietku matky, že v neprospech maloletého bolo ustálenie priemerného mesačného
netto príjmu otca vo výške 4.000 eur ako sumy, z ktorej je potrebné vychádzať pri určení rozsahu
jeho vyživovacej povinnosti k maloletému A. (ponížiac doposiaľ zistený príjem otca o 600 eur mesačne

titulom výživného plateného manželke) odvolací súd uvádza, že takáto námietka neobstojí (pravdaže
v tomto prípade neberúc do úvahy aj prípadné ďalšie príjmy otca ako už bolo uvedené vyššie), nakoľko
napriek tomu, že v Metodike (podľa ktorej postupoval súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní)
sa takáto schéma neuvádza, teda, že samotná Metodika pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
rodiča k maloletému dieťaťu na jednej strane konkrétne v tabuľke pre výpočet výživného doposiaľ

nezohľadňuje vyživovaciu povinnosť manžela k manželke ponížením nároku výživou oprávnených detí
zo strany výživou povinného rodiča o konkrétne percento, avšak na druhej strane bez akýchkoľvek
pochybností výdavok manžela na výživu manželky aj Metodika považuje za plne odôvodnený výdavok
(podľa názoru odvolacieho súdu ide o iný výdavok, ako výdavok na krytie odôvodnených potrieb
povinného rodiča, nakoľko neslúži na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb, nie je v jeho moci

rozhodnúť sa, či ho bude vynakladať alebo nie a v prejednávanej veci ani nie je v jeho moci určiť jeho
výšku – v konečnom dôsledku ju určí súd vo veci samej) s potrebou na neho prihliadnuť pri určovaní
rozsahu vyživovacej povinnosti k deťom. Pokiaľ ho súd prvej inštancie zohľadnil tým spôsobom, že
od ustáleného príjmu manžela odpočítal celú sumu výživného plateného manželke (druhému výživou
povinnému rodičovi) a následne z takto upraveného príjmu vychádzal pri určení rozsahu vyživovacej

povinnosti otca k maloletému dieťaťu, jeho postup nemožno považovať za nelogický, a preto apriori za
nesprávny,nespravodlivýapopierajúciprávamaloletéhonavýživnévočirodičom,čoajlensčasti.Pokiaľ
ide o spôsob určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom za pomoci Metodiky, maloletý
má totiž nárok podieľať sa na životnej úrovni každého z rodičov, a to v rozsahu určenom v Metodike
určitým percentom z príjmu každého z rodičov a súd v rozhodnutí určuje, aký bude podiel rodiča, ktorý

nemá maloletého zvereného do osobnej starostlivosti s tým, že u druhého rodiča predpokladá, že tento
sa bude podieľať na výžive dieťaťa dobrovoľne (pravdaže v zásade taktiež v rozsahu zodpovedajúcom
príslušnému percentu uvedenému v tabuľke pre výpočet výživného). Vychádzajúc z uvedeného potom
suma 600 eur odrátaná z príjmu otca ako výživné na manželku po jej vyplatení manželke v celom
rozsahu zvyšuje životnú úroveň manželky a matky maloletého (to je účelom výživného na manželku),

z ktorej životnej úrovne sa vypočítava percentuálny podiel maloletého na jej životnej úrovni, a tak nárok
maloletého na podiel na tomto príjme 600 eur zostane zachovaný. Nedostane sa mu tohto nároku síce
zo strany otca, ale uspokojený bude zo strany matky. V konečnom dôsledku tak možno uzavrieť, že
maloletý A. takýmto spôsobom určenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca nebude ukrátený na svojich
právach na výživné zodpovedajúce životnej úrovni jeho rodičov, ako sa to snaží nedôvodne podsúvať

odvolaciemu súdu matka.

13. S ostatnými námietkami matky sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za predčasný,
keď súd prvej inštancie síce aplikoval správnu normu, nesprávne ju ale interpretoval a vyvodil z nej
nesprávne právne závery, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie pre
vec rozhodujúcich skutkových okolností. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti za použitia ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie.

15. Na základe uvedeného, súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vyjadreným vyššie (§ 391 ods. 2 CSP) sa po vrátení veci sústredí dokazovanie na zisťovanie
skutočností majúcich podstatný význam pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca maloletého
od právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva (t.j. od 18.9.2022) do vyhlásenia nového

rozsudku (pri zisťovaní priemerného mesačného netto príjmu sa spravidla vychádza z príjmov počas
predchádzajúcich 12 mesiacov pred určením rozsahu vyživovacej povinnosti), najmä:
- zistí odôvodnené potreby maloletého A. v posudzovanom období (bývanie za 1 os., stravovanie,
hygiena, zdravotná starostlivosť, školské výdavky, cestovné, oblečenie/obuv, mimoškolské aktivity
a pod.), pritom vyhodnotí odôvodnenosť jednotlivých potrieb s ohľadom na prípadné námietky otca;

- zistí skutočný príjem rodičov za cca 12 mesiacov predchádzajúcich posudzovanému obdobiu a
ich výdavky v posudzovanom období (t.j. od 22.12.2023 do 27.11.2024, v členení brutto, netto, príplatky
a zrážky, daňový bonus);
- zistí majetkové pomery rodičov, výnosy z tohto majetku a pokiaľ tento majetok rodič nevyužíva,
zohľadní potenciálny príjem, napríklad z prenájmu takéhoto majetku (po zohľadnení výdavkov na

prevádzku majetku a dane);
- zistí životnú úroveň matky a otca, jeho vzdelanie a pracovné zručnosti, za účelom možnosti
posúdenia jeho možného pracovného zaradenia a z toho plynúcej zárobkovej schopnosti, výdavky
rodičov vynakladané na uspokojovanie ich osobných potrieb, a to či už bežných (náklady na bývanie,
dochádzku do práce a pod.) alebo zvýšených vzhľadom na ich zdravotný stav a pod.,

- určí mieru, ktorou sa na stanovených/súdom ustálených odôvodnených mesačných nákladoch
maloletého A. bude podieľať každý z rodičov, pričom pri rozhodovaní o výživnom prihliadne aj na to,
ktorý z rodičov a v akom rozsahu sa o maloletého osobne stará, a teda v akom rozsahu svojou osobnou
starostlivosťou kompenzuje svoj finančný podiel na výživnom voči maloletému a zohľadní, že časť
výdavkov maloletého je hradená prídavkami na dieťa;

- ak vznikne zročné výživné, zohľadní plnenia otca podľa rozsudku a nad rámec súdom určenej
vyživovacej povinnosti od 22.12.2023 do 27.11.2024, a to v súlade s odporúčaniami v Metodike
„Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“,
ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe
súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (schválená ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky,

uverejnená na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR).
Po doplnení dokazovania potom súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, a to aj o trovách tohto
odvolacieho konania (§ 396 CSP), nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220
ods. 2 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby
úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).