Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 16Sa/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2018200101
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:2018200101.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou v právnej veci žalobcu:

A. B. C., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XX/XX, C., zastúpený Advokátskou kanceláriou
Borgulová & Péteriová s.r.o., so sídlom Farská 4, Nitra, IČO: 461 040 020, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 31. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 31. januára 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaná
zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie pobočky žalovanej č. XXXXX-XX/XXXX-XX z 26.
júna 2017, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006, ale toto mu zaniklo dňa 30. júna 2008.
2. Žalovaná dôvodila, že Okresný úrad Trnava rozhodnutím č. XX/XXXXX-XXX/XXX z 20. apríla
1995 povolil žalobcovi poskytovať zdravotnícku starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení, v
odbore gynekológia a pôrodníctvo, a to počnúc 1. májom 1995. Krajský úrad v Trnave rozhodnutím

č. XX/XXXXX-XX/XXX z 30. augusta 1996 vyhovel žalobcovej žiadosti o rozšírenie predmetu činnosti
v povolení vydanom Okresným úradom v Trnave č. XX/XXXXX-XXX/XXX z 3. októbra 1995 a
povolil žalobcovi poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení, v odbore
gynekológia a pôrodníctvo, s rozšírením predmetu činnosti o základné ultrazvukové vyšetrenia v
uvedenom odbore. Slovenská lekárska komora vydala žalobcovi licenciu č. D./XX na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe v povolaní lekár, s dňom vzniku oprávnenia 18. mája 2006. Takáto licencia na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe (licencia typu A) je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona

o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá právne postavenie samostatne zárobkovo činnej
osoby na účely sociálneho po zistenia. Žalovaná v súčinnosti so Slovenskou lekárskou komorou dňa
16. augusta 2017 preverila, či údaje poskytnuté Slovenskou lekárskou komorou, nachádzajúce sa v
informačnom systéme Sociálnej poisťovne, sú správne, a či účastníkovi konania bola skutočne vydaná
licencia č. D./XX na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. Slovenská lekárska komora
žalovanej potvrdila správnosť údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej, teda, že
účastníkovi konania bola vydaná licencia č. D./XX a táto je naďalej aktívna.

3. Trnavský samosprávny kraj rozhodnutím č. E. z 13. júna 2006 vyhovel žiadosti spoločnosti C. F., G., o
vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a povolil jej prevádzkovať zdravotnícke
zariadenie – ambulanciu v špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, ultrazvuk v gynekológii a
pôrodníctve s tým, že činnosť prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia začína dňom 1. júla 2006.4. Žalobca dňa 17. júla 2006 predložil pobočke žalovanej registračný list fyzickej osoby - odhlášku z
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej
osoby s dňom zániku týchto poistení k 30. júnu 2006.

5. Keďže predložený registračný list fyzickej osoby – odhláška, ktorý bol žalobcom predložený, bol
považovaný za sporný, bolo po preukázaní všetkých skutočností súvisiacich s predmetnou vecou,
vydané napadnuté rozhodnutie.
6. Napriek skutočnosti, že spoločnosti C. F., G. bolo rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja
č. E. z 13. júna 2006 od 1. júla 2006 povolené prevádzkovať zdravotnícke zariadenie – ambulanciu v

špecializačnom odbore gynekológia a pôrodníctvo, ultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve, mal žalobca
na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 30. júni 2006,
pretože mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je
licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (licencia typu A) a jeho príjem zo
samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2004, 2005 a 2006 presiahol sumu ustanovenú zákonom.
7. Z údajov Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky bolo ďalej zistené, že príjem žalobcu zo

samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2004 presiahol zákonom ustanovenú sumu 78.000,- Sk (jeho
príjem bol vo výške 1.550.403,- Sk), za rok 2005 presiahol zákonom ustanovenú sumu 82.800,- Sk
(jeho príjem bol vo výške 1.584.631,- Sk) a taktiež za rok 2006 presiahol zákonom ustanovenú sumu
91.200,- Sk (jeho príjem bol vo výške 1.287.065,- Sk), na základe čoho bol žalobca v období, ktoré je
predmetomnapadnutéhorozhodnutia,povinnenemocenskypoistenouapovinnedôchodkovopoistenou

samostatne zárobkovo činnou osobou.
8. Z dôvodu, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba nemal za rok 2007 žiaden príjem
zo samostatnej zárobkovej činnosti, zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie dňa 30. júna 2008.
II. Správna žaloba

9. Voči napadnutému rozhodnutiu podal žalobca včas správnu žalobu, navrhujúc napadnuté rozhodnutie
spolu s prvostupňovým rozhodnutím pobočky žalovanej zrušiť a vrátiť jej vec na ďalšie konanie.
10. Žalobca úvodom žaloby ozrejmil, že mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na základe
rozhodnutia vydaného Okresným úradom v Trnave č. XX/XXXXX-XXX/XXX z 3. októbra 1995 a
povolenia vydaného Krajským úradom v Trnave č. XX/XXXXX-XX/XXX z 30. augusta 1996, a lekársku

činnosť mohol vykonávať a aj vykonával ako samostatne zárobkovo činná osoba od roku 1996 na
základe uvedených v povolení. V roku 2006 založil spoločnosť C. F., G. so zámerom vykonávať svoju
lekársku činnosť nie ako samostatne zárobkovo činná osoba, ale formu právnickej osoby. Z uvedeného
dôvodu bolo na žiadosť žalobcu zo 16. mája 2006 vydané rozhodnutie Trnavského samosprávneho
kraja č. E. z 13. júna 2006, ktorým bolo vydané povolenie uvedenej spoločnosti na prevádzkovanie

zdravotníckeho zariadenia v ambulancii v kategórii lekár v špecializačnom odbore gynekológia a
pôrodníctvo, ultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve, a zároveň bolo zrušené povolenie udelené žalobcovi
ako samostatne zárobkovo činnej osobe na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia vydané
Okresným úradom v Trnave č. XX/XXXXX-XXX/XXX z 3. októbra 1995 a povolenie vydané Krajským
úradom v Trnave č. XX/XXXXX-XX/XXX z 30. augusta 1996 v odbore gynekológia a pôrodníctvo a

ultrazvukové vyšetrenia v gynekológii a pôrodníctve.
11. Vo vzťahu k rozhodnutiu Trnavského samosprávneho kraja z 13. júna 2006 žalobca uviedol že
jeho vydanie bolo podmienené splnením zákonom ustanovených podmienok uvedených v zákone č.
578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských
organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom jednou z nich bolo

predloženie príslušných licencií, v predmetnom prípade rozhodnutí Slovenskej lekárskej Komory č. D./
XX a č. D./XX.
12. Súvislosti so zrušením povolenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby podal žalobca
súčasne aj odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
s dátumom zániku poistenia 30. júna 2006. Uvedený dátum zániku poistenia pobočka žalovanej

akceptovala a to až do vydania napadnutého resp. prvostupňového rozhodnutia.
13. V neposlednom rade žalobca uviedol, že po zániku poistenia vykonáva lekársku činnosť výlučne
formu právnickej osoby C. F., G. ktorej je zamestnancom a ako zamestnanec platí pravidelne aj odvody
poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie a tieto odvody platil aj v spornom období
roku 2006 až 2008.

14. Vo vzťahu k namietanej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol, že to bolo vydané
iba na základe údajov poskytnutých elektronických slovenskou lekárskou komorou ktorá uviedla že
žalobca má vydanú licenciu č. D./XX na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a táto je naďalej aktívna.
Žalobca však namieta že takto špecifikované rozhodnutie Slovenskej lekárskej Komory nevlastní,v dokladoch nenašiel a nemá k dispozícii, keďže lekársku činnosť vykonáva výlučne na základe
rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č. E. z 13. júna 2006 vydaného na základe rozhodnutí -
licencií Slovenskej lekárskej Komory č. D./XX a č. D./XX.

15. Žalobca zhrnul, že žalovaná neuviedla, na základe čoho ho definovala ako samostatne zárobkovo
činnú osobu aj s účinnosťou od 1. júla 2006, keďže samotná licencia na predmetnú činnosť bez ďalších
povolení neoprávňuje fyzickú osobu na vykonávanie tejto činnosti, žalobca od 1. júla 2006 nemal žiaden
príjem z výkonu činnosti v zmysle licencie Slovenskej lekárskej komory č. E. na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe a platnosťou od 18. júna 2006 a napokon, vykonal všetky úkony z ktorých vyplýva,

že nemal ďalej záujem vykonávať lekársku činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba a od 1. júla
2006 si riadne a včas plnil odvodové povinnosti z titulu povolania lekára ako zamestnanec spoločnosti
C. F., G., v ktorej je aj spoločníkom a konateľom.
16. Žalobca poukázal aj na ustanovenie § 209 ods. 1 v spojení s ustanovením § 178 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. z ktorého vyplýva, že v nesporných prípadoch žalovaná nevydáva rozhodnutia o vzniku,
prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. Keďže žalovaná oznámenie žalobcu

o zániku poistenia k 30. júnu 2006 akceptovala po dobu takmer 11 rokov bez potreby vydania osobitného
rozhodnutia, žalobca mal za to, že sa jednalo o nesporný prípad. Žalobca v tejto súvislosti uplatnil
námietku res iudicata a námietku premlčania.
III. Vyjadrenie žalovanej a replika žalobcu
17. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Úvodom

rozsiahlo ozrejmila problematiku posudzovania statusu lekárov na účely sociálneho poistenia, z ktorých
vyplynulo, že za samostatne zárobkovo činné osoby sa považujú fyzické osoby vymedzené v § 5
zákona č. 461/2003 Z. z.. Skutočnosťou rozhodujúcou na rozhodnutie právneho postavenia samostatne
zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 je aj
udelenie oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Ak fyzická osoba spĺňa právnu

kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby, t. j. ak má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná
mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do
31. decembra 2010 status samostatnej zárobkovo činnej osoby bez ohľadu na to, či činnosť na základe
oprávnenia podľa osobitného predpisu vykonáva.

18. Za osobitný predpis v súvislosti s posudzovaním statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na
účely sociálneho poistenia sa považuje aj zákon č. 578/2004 Z. z., ktorým upravuje 4 typy licencií, a v
zmysle ktorého sa za oprávnenie na výkon činnosti zakladajúcej takýto status fyzickej osoby považuje
povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe (L1A) vydané podľa zákona č. 578/2004 Z. z. . Žalobca bol považovaný za samostatne zárobkovo

činnú osobu na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
účinnom do 31. decembra 2010 na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, číslo:
D./XX, pričom skutočnosť, že žalobca je držiteľom tejto licencie na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe potvrdila žalovanej aj Slovenská lekárska komora, ktorá túto licenciu žalobcovi vydala, a to
prostredníctvom e-mailovej komunikácie zo dňa 18. septembra 2017. Znamená to, že v čase, kedy

bolo žalobcovi zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti č. j. XX/XXXXX-XXX/ D.
zo dňa 3. októbra 1995 a povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti č. j. XX/XXXXX-XX/
XXX zo dňa 30. augusta 1996 bol žalobca držiteľom aj ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti
podľa osobitného predpisu. Nakoľko žalobca bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z., označovanej ako L1A, ktorá sa považuje

za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie
status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia aj po 30. júna 2006, kedy
mu bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, povinné nemocenské a povinné
dôchodkové poistenie mu nezaniklo dňom 30. júna 2006, ale podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. až 30. júna 2008, kedy stratil status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho

poistenia. Poukázala ďalej na to, že samotné nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo
činnej osoby na účely sociálneho poistenia automaticky nezakladá samostatne zárobkovo činnej osobe
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik
povinnéhonemocenskéhopoisteniaapovinnéhodôchodkovéhopoisteniasamostatnejzárobkovočinnej
osobe závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1

a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o daní z príjmov v znení neskorších predpisov alebo výnosu súvisiaceho
s podnikaním a s inou samostatne zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci
kalendárny rok.19. Ďalej zopakovala, že z údajov, ktoré žalovanej poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky
vyplýva, že príjmy žalobcu z podnikania za rok 2005 (v sume 1 584 631,- Sk) boli vyššie ako zákonom
stanovená suma 82 800,- Sk, a preto bol v období od 1. júla 2006 do 30. júna 2007 povinne nemocensky

poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Rovnako tiež príjmy
žalobcu z podnikania za rok 2006 (v sume 1 287 065,- Sk) presiahli zákonom stanovenú sumu
91 200,- Sk, a preto žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej, a to v období od 1. júla 2007 do 30. júna
2008. Poukázala ďalej na to, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie

žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. dňa 30. júna 2008 z dôvodu, že v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2007 nedosiahol príjem
z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1.7.2008. Vzhľadom k tomu, že žalobca po 30.6.2006
nepotreboval licenciu L1A, mohol si ju kedykoľvek pozastaviť, resp. si ju zrušiť, avšak v spornom období
tak neurobil a preto predmetná licencia bola naďalej v platnosti. Za tohto stavu na účely sociálneho

poistenia bol žalobca považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona č.
461/2003 Z. z. v znení zákona do 31. decembra 2010. Nakoľko podanie odhlášky žalobcu z povinného
poistenia nemalo oporu v zákone, príslušná pobočka žalovanej bola povinná podľa § 178 ods. 1 písm. a)
rozhodnúť o zániku poistenia ako o spornom prípade, pričom sporným sa stal až potom, ako Slovenská
lekárska komora žalovanej poskytla údaje o lekároch, ktorí k dátumu poskytnutia údajov mali platnú

licenciu na výkon zdravotníckej praxe.
20. Žalobca v replike namietal, že vyjadrenie žalovanej je plné rozporov. Žalovaná tvrdí, že lekár
nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby dňom vydania licencie na výkon samostatnej
zdravotníckejpraxeSlovenskoulekárskoukomorou(t.j.licenciupovažujezaoprávnenienavykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu) no na druhej strane v rozhodnutí z 26. júna 2017 tvrdí, že postavenie

samostatne zárobkovo činnej osoby nadobudol žalobca na základe rozhodnutí správnych orgánov
(a nie Slovenskej lekárskej komory). Taktiež zdôraznil, že žalovaná na jednej strane akceptovala
jeho odhlášku z povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia dňom 30. júna
2006 a na druhej strane až v roku 2017 svoju akceptáciu anulovala a to iba na základe e-mailovej
komunikácie so Slovenskou lekárskou komorou. Žalobca od roku 2006 vykonáva činnosť lekára výlučne

v pracovnoprávnom resp. obdobnom pomere v spoločnosti C. F., G. a teda od uvedeného roku
nevykonáva činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba. Žalobca nemal a nemá z činnosti na
základe licencie L1A žiaden príjem, takúto licenciu nemá, nevyužíva ju, vo svojich dokladoch ju nenašiel
a nemá ju k dispozícii.
IV. Ďalšie konanie na správnom a kasačnom súde

21. Správny súd rekapituluje, že krajský súd prvýkrát zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej rozsudkom
č. k. 43Sa/9/2018-98 z 18. marca 2019 z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti ako aj z dôvodu podstatného
porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Tento rozsudok bol zrušený rozsudkom
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/83/2019 z 27. apríla 2022, ktorý
s poukazom na rozhodnutie veľkého senátu č. 1Vs/3/2019 konštatoval, že ten poskytuje odpoveď na

spornú otázku týkajúcu sa statusu žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby na základe licencie
L1A.
22. Krajský súd, viazaný právnym názorom kasačného súdu vec opätovne prejednal a v poradí druhýkrát
rozhodol rozsudkom č. k. 43Sa/12/2022-157 z 12. septembra 2022 tak, že napadnuté rozhodnutie
opätovne zrušil iba z dôvodu nepreskúmateľnosti, keďže touto otázkou sa kasačný súd v zrušujúcom

rozsudku nezaoberal a teda nedospel k opačnému záveru. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
rozsudkom sp. zn. 6Ssk/39/2023 z 31. októbra 2023 zrušil aj tento druhý rozsudok krajského súdu
konštatujúc, že rozhodnutie je hoci stručné, no preskúmateľné.
23. V poradí tretím rozsudkom č. k. 16 Sa/20/2023-213 rozhodol správny súd dňa 6. februára 2025
tak, že napadnuté rozhodnutie opätovne zrušil, no tentokrát z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. f)

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“),
pretože v administratívnom spise sa nenachádzala licencia č. D./XX na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe v povolaní lekár s dňom vzniku oprávnenia 18. mája 2006 od Slovenskej lekárskej komory,
ktorá by osvedčovala status žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Aj predmetný rozsudok
správneho súdu kasačný súd zrušil rozsudkom sp. zn. 6Ssk/73/2025 z 30. júna 2025 s pripomienkou, že

správny súd je viazaný pri novom rozhodovaní právnymi názormi vyslovenými v predošlých rozsudkoch
kasačnéhosúduakoajvtompredmetom,pričomkasačnýsúdboltohonázoru,žeemailovákomunikácia
medzi žalovanou a Slovenskou lekárskou komorou bola dostatočná pre osvedčenie existencie licencie
L1A vydanej žalobcovi. Pokiaľ by mal však správny súd naďalej pochybnosti o obsahu emailovejkomunikácie medzi žalovanou a Slovenskou lekárskou komorou a teda o existencii licencie L1A,
s poukazom na ustanovenie § 204 SSP mu nič nebráni doplniť dokazovanie jej vyžiadaním, prípadne aj
ďalších informácií, či je uvedená licencie naďalej aktívna, nebola zrušená, pozastavená a podobne.

24. Správny súd na základe posledného zrušujúceho rozsudku kasačného súdu dopytoval o poskytnutie
súčinnosti Slovenskú lekársku komoru, ktorá mu dňa 5. septembra 2025 zaslala fotokópiu licencie D./
XX vydanej žalobcovi dňa 25. apríla 2006 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár
v odbore gynekológia a pôrodníctvo s dňom vzniku oprávnenia 18. mája 2006. Zároveň mu zaslala
rozhodnutie č. D./XX-XXXX/XXXX z 8. februára 2022, ktorým na základe žiadosti žalobcu doručenej dňa

26. januára 2022 mu licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe D./XX z 25. apríla 2006 zrušila.
V. Právne posúdenie veci správnym súdom
Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania
správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
25. Správny súd v Bratislave po vrátení veci z kasačného súdu a viazaný jeho právnym názorom ako

súd vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe fyzickej osoby v
sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi [§ 134 ods.
2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej
ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho
spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia (§ 493e v spojení s § 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba
nie je dôvodná.
26. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 27. novembra 2025, nakoľko boli splnené
podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP a ani jeden z účastníkov konania o nariadenie pojednávania
nepožiadal. Správny súd zároveň nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné. Oznámenie

o mieste a čase vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo zverejnené
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle správneho súdu.
27. Predmetom prieskumu zo strany správneho súdu je rozhodnutie žalovanej z 31. januára 2018 vo veci
povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia. Pobočka žalovanej totiž dňa 26. júna
2017 rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské

a dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006, ale toto mu zaniklo až dňa 30. júna 2008. Zistila totiž, že
hoci žalobca podal k 30. júnu 2006 odhlášku z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia,
mal aj po tomto dátume naďalej postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho
poistenia, pretože mal naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu,
ktorým je licencia L1A (D./XX z dňom vzniku oprávnenia od 18. mája 2006) a jeho príjem za roky 2004 až

2006 presiahol zákonom ustanovenú hranicu. Keďže v roku 2007 žalobca nedosiahol žiaden príjem zo
samostatnej zárobkovej činnosti, dňa 30. júna 2008 jeho povinné nemocenské a dôchodkové poistenie
zaniklo.
28. Správny súd s ohľadom na skutočnosť, že o podanej žalobe rozhoduje v poradí už štvrtýkrát, pričom
predmetnému rozhodnutiu predchádzajú tri rozsudky kasačného súdu, ktorého právnymi názormi je

správny súd v zmysle § 469 SSP viazaný, a tieto rozsudky sa zrozumiteľne a vyčerpávajúco vysporiadali
so všetkými námietkami žalobcu, ktorými brojil voči nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, konštatuje,
že mu na tomto mieste nezostalo nič iné, ako na uvedené právne názory a závery v celosti odkázať.
29. Ako už bolo naznačené vyššie, v prvom zrušujúcom rozsudku Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/83/2019 z 27. apríla 2022 sa kasačný súd s odkazom na rozsudok

Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24. novembra 2019 (ktorý
prešiel aj testom ústavnosti, keď bola ústavná sťažnosť odmietnutá uznesením č. k. IV. ÚS 610/2021-22
z 30. novembra 2021) vysporiadal s otázkou statusu držiteľa licencie L1A, keď ustálil, že „Licenciu
L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho
povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti

treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm.
c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., na základe ktorého
je lekár - držiteľ licencie L1A, považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona
o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý
je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti

poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie
L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z.“. Podrobnejšiu odpoveď rozvinul kasačný súd
v bodoch 14 až 25 tohto rozsudku. Vychádzajúc z uvedeného je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, žežalobca, ako v tom čase držiteľ stále aktívnej licencie L1A, bol v spornom období samostatne zárobkovo
činnou osobou podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 18. júla 2006 a teda
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie mu nezaniklo.

30. V druhom zrušujúcom rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Ssk/39/2023 z 31. októbra 2023 bol kasačný súd postavený pred otázku tvrdenej nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktorú zodpovedal v bodoch 29 až 33, pričom konštatoval, že
nevzhliadol jeho nepreskúmateľnosť, a hoci napadnuté rozhodnutie je stručné, obsahuje všetky zákonné
náležitosti a riadne ozrejmuje dôvod, na základe ktorého žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské

poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006, ale až dňa 30. júna 2008, teda z dôvodu,
že bol držiteľom licencie L1A v spornom období. Záverom uviedol, že napadnuté rozhodnutie je plne
v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. a s požiadavkami na odôvodnenie rozhodnutia a to aj v zmysle
ustálenej judikatúry.
31. Napokon v poslednom zrušujúcom rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Ssk/73/2025 z 30. júna 2025 kasačný súd uzavrel, že žalovaná postupovala správne aj čo

do ustálenia skutkového stavu, keď si do konania zabezpečila potvrdenie od Slovenskej lekárskej
komory, že žalobca mal v spornom období vydanú a aktívnu licenciu L1A, hoci jej fotokópiu žalovanej
nepredložila. E-mailovú komunikáciu medzi žalovanou a Slovenskou advokátskou komorou o existencii
licencie D./XX vydanej žalobcovi dňa 25. apríla 2006 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe
vpovolanílekárvodboregynekológiaapôrodníctvosdňomvznikuoprávnenia18.mája2006,považoval

za presvedčivú. Nad rámec uvedeného si jej fotokópiu do konania zabezpečil správny súd, zároveň
zistiac, že vyššie uvedená licencie bola žalobcovi zrušená až dňa 8. februára 2022 rozhodnutím
Slovenskej lekárskej komory č. D./XX-XXXX/XXXX na základe jeho žiadosti podanej dňa 26. januára
2022, t. j. až v priebehu konania pred správnym súdom.
32. Keďže ku dňu rozhodovania sú námietky žalobcu vyčerpané a správny súd má bez pochybností

ustálené, že skutkový stav vychádzajúci z podkladov nachádzajúcich sa v administratívnom spise
(doplnený vykonaným dokazovaním v priebehu konania pred správnym súdom) je náležite zistený, tento
skutkový stav je po právnej stránke správne posúdený a to v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
obsiahnutou v rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2019 z 24.
novembra 2019 a teda nemožno konštatovať, že by bolo napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre

nedostatok dôvodov, správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 190 SSP v spojení
s § 199 ods. 3 SSP.
33. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa
§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanej podľa
§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť na podáva na
Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci.