Rozhodnutie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. jún 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Csp/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224202946
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8224202946.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XX, zastúpenej: Mgr. Matúš Macko, advokát, so sídlom Karpatská 804/10, Svidník,
IČO: 50 424 777, proti žalovanému: 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO:
31 340 890, zastúpenému: Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie
8A, Bratislava, IČO: 47 232 471, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 904,39

eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 120 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej

sumy, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.10.2024 domáhala od žalovaného zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 904,39 eur. Voči žalovanému si uplatnila nárok na
náhradu trov konania.

2. Podanú žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn.
5Csp/5/2021 o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky (ďalej
aj ako „Základné konanie“), bola ako žalobca v postavení spotrebiteľa. V predmetnom konaní bola
úspešná, keď Okresný súd Bardejov vyhovel žalobkyňou podanej žalobe v celom rozsahu rozsudkom
sp. zn. 5Csp/5/2021-88, z 31.08.2021. Súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

bezdôvodné obohatenie vo výške 604,39 Eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z tejto
sumy od 28.01.2021 až do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a určil, že
zmluvná podmienka uvedená v bode 5.6. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, dostupná
pôžička - šikovnárezerva, Zmluvy o úvere č. 1965019810, zo 06.12.2010 je neprijateľná zmluvná
podmienka a z toho dôvodu neplatná. Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 5Csp/5/2021-88,
z 31.08.2021, nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2021. Poukazuje na odôvodnenie predmetného

rozhodnutia.Nakoľkovsúdenejvecidošlokporušeniuspotrebiteľskýchprávzmluvouč.1965019810,zo
06.12.2010, na predmetnú právnu vec je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov. Ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie spotrebiteľských
práv. Svoje práva musela brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie (ďalej len
„PFZ“) má sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň má aj funkciu

relutárnu, ktorá predstavuje obohatenie spotrebiteľa vo výške priznaného PFZ proti dodávateľovi za to,
že spotrebiteľ podstúpil súdne konanie, v ktorom bol ako spotrebiteľ na súde úspešný. Slovo primeranýmá viacero synoným a jedným z nich je slovo spravodlivý. Výška PFZ preto nemôže mať len symbolický
význam, nakoľko PFZ, len v symbolickej výške, nemôže byť ani primeraným ani spravodlivým. V tejto
súvislosti dáva do pozornosti, že na rozdiel od iných inštitútov finančného zadosťučinenia existujúcich

v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa na prvé miesto kladie morálne
zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri inštitúte PFZ je možné
zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej strane postihu nečestného
dodávateľa a na druhej strane je PFZ odmenou spotrebiteľa za úspech na súde v spotrebiteľskom
právnom vzťahu. Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním PFZ v takej výške aby

malo, nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby malo tieto funkcie aj reálne,
čoPFZpriznanévsymbolickejvýškespĺňaťnemôže.AjkeďvýškaPFZsanedokazujeasúdjustanovuje
voľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity porušenia
spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa. Vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná
čiastka je jediným objektívnym kritériom, ktoré by malo byť rozhodujúcim pre určenie výšky PFZ, suma
o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil, alebo sa chcel obohatiť. Pri nepeňažných nárokoch,

z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia, by takýmto kritériom mala byť recidíva porušovania
spotrebiteľského práva, s tendenciou zvyšovania PFZ pri zistení opätovného opakovaného porušenia
spotrebiteľského práva. Keďže je žalobkyňa spotrebiteľom, ktorý úspešne uplatnil porušenie svojho
práva na súde, bola tým splnená hypotéza vyššie citovanej právnej normy, PFZ požaduje vo výške
904,39 Eura, pričom nárok tak ako ho požaduje zohľadňuje skutočnosť, že žalovaný sa na jej úkor

bezdôvodne obohatil o sumu 604,39 Eura, ktorú musela vymáhať súdnou cestou a že žalovaný v
predmetnej zmluve používal neprijateľnú zmluvnú podmienku, za ktorú požaduje 300 eur. V prípade
ako je tento, kde je uplatnených viacero nárokov, ktoré mohli byť uplatnené samostatnými žalobami,
ale boli spojené do jednej žaloby, by mala výsledná suma PFZ zohľadniť PFZ vo vzťahu ku každému
s týchto samostatných nárokov. Navrhuje, aby v prípade úspechu žaloby, bolo v rozsudku vyjadrené, v

akej výške bolo PFZ priznané, ku ktorému z dvoch porušení spotrebiteľského práva, a to z dôvodu, že
ak by strana konania nepovažovala za správnu výšku PFZ priznanú len vo vzťahu k niektorému z dvoch
samostatných porušení spotrebiteľského práva, ako samostatných nárokov, len spojených žalobou
do jedného konania, aby tak mala strana možnosť domáhať sa nápravy opravným prostriedkom, len
ohľadne tej ktorej žalobou spojenej veci. Čo sa týka otázky rozsahu porušenia spotrebiteľského práva,

tak táto otázka je definovaná rozsudkom v Základnej veci, t. j. rozsudkom Okresného súdu Bardejov
sp. zn. 5Csp/5/2021-88 z 31.08.2021 a jeho odôvodnením, ktoré je hmotnoprávnou podmienkou nároku
na primerané finančné zadosťučinenie a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať, ako
záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského práva, v Základnej veci, nie je možné v
konaní o primerané finančné zadosťučinenie, ani rozširovať, ani zužovať, ani revidovať.

3.Akodôkazynapreukázaniesvojichtvrdenížalobkyňavžalobeoznačilaavprílohepredložilarozsudok
Okresného súdu Bardejov č.k. 5Csp/5/2021 – 88 zo dňa 31.08.2021.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.01.2025 podanom cestou právneho zástupcu, so žalobou

nesúhlasil. Uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu. Podľa názoru Okresného súdu Martin, sp. zn.
10Csp/59/2017 podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ
zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, a to a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva, alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva, alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované zákonné ustanovenie podľa
presvedčenia súdu však nemožno vykladať tak, že právo na primerané finančné zadosťučinenie má
každý spotrebiteľ, ktorý vytkne a to úspešne, napr. nejakú vadu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa presvedčenia súdu je ho nutné vykladať tak, že poskytnutím finančného zadosťučinenia má
byť kompenzovaná istá ujma, ktorá spotrebiteľovi v dôsledku porušenia práv priznaných mu právnymi

predpismi dodávateľom vznikla. Žalobkyňa pri zdôvodňovaní nároku na poskytnutie primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur argumentovala tým, že sa jej banka vyhrážala exekúciou,
neprestajne jej posielala upomienky, keď sa dostala do omeškania s úhradou splátok a pod. Obdobne
vypovedala aj jej sestra. Obe konštatovali, že je v dôsledku takéhoto postoja banky boli vystresované.Súd konštatuje, že zasielanie upomienok pri omeškaní dlžníka s úhradou splátok, prípadne upozornenie
na možné súdne vymáhanie pohľadávky a následnú exekúciu, je štandardný a obvyklý postup veriteľov,
ktorí sú bankovými, ale aj nebankovými subjektmi. Je samozrejmé, že dlžník je v takomto období

vystresovaný, nakoľko si uvedomuje vlastnú insolventnosť a jej možné následky, čo je opäť pocit,
ktorý je u dlžníkov bežný a prirodzený. Na to aby sa mohol žalobca domáhať priznania primeraného
finančného zadosťučinenia je potrebná, aby mala v prvom rade právoplatný rozsudok, v tomto prípade
o určení neprijateľných zmluvných podmienok. Bez existencie takéhoto právoplatného rozhodnutia nie
sú splnené podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalovanému nie je jasné

z čoho vychádzal Žalobca pri určení výšky finančného zadosťučinenia a prečo žiada od Žalovaného
sumu 904,39 eur. V žalobe Žalobca uvádza, že nárok, ktorý požaduje zohľadňuje skutočnosť, že
žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil o sumu 604,39 eur a za neprijateľnú podmienku požaduje
žalobca 300 eur. Žalobca výšku finančného zadosťučinenia žiadnym spôsobom neodôvodnil a ani
v tomto smere nepredložil a nenavrhol žiaden dôkaz. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie
podlieha voľnej úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu súdu. Pre svoju úvahu súd musí mať k

dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých súd pri svojich úvahách musí
vychádzať. Je nutné prihliadnuť k tomu, akým spôsobom výšku zadosťučinenia žalobca zdôvodňuje, aké
dôkazy v tomto smere označuje, avšak rozhodnou je úvaha súdu, ktorá smeruje k zisteniu primeranosti
priznávaného zadosťučinenia v peniazoch. Súd musí o výške primeraného finančného zadosťučinenia
uvažovať v intenciách konkrétneho sporu a vychádzať z konkrétnych zistených skutkových okolností.

Súd prihliadne na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, vplyv tohto konania, intenzitu trvania
a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Až
na základe takto zistených skutočností je možné určiť výšku zadosťučinenia. Odvolací súd zdôrazňuje,
že hlavným kritériom pri finančnom zadosťučinení je kritérium primeranosti (výšku uvedenú v petite
nemôže súd prekročiť). V tomto smere pritom podľa Žalovaného nie je postačujúce, pokiaľ Žalobca

navrhuje určitú sumu primeraného finančného zadosťučinenia, avšak túto požadovanú výšku žiadnym
spôsobom neodôvodní v tom smere, aký vplyv malo alebo mohlo mať porušenie práva spotrebiteľa na
jeho osobu, a to zvlášť za skutkových okolností tohto prípadu. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal
nevyčísliteľné straty, ktoré utrpel. Je na voľnej úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu súdu. Pre
svoju úvahu súd musí mať k dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých súd pri

svojich úvahách musí vychádzať. Je nutné prihliadnuť k tomu, akým spôsobom výšku zadosťučinenia
žalobcazdôvodňuje,akédôkazyvtomtosmereoznačuje,avšakrozhodnoujeúvahasúdu,ktorásmeruje
k zisteniu primeranosti priznávaného zadosťučinenia v peniazoch. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu
zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.

5. Právny zástupca žalobkyne vo vyjadrení zo dňa 26.03.2025 uviedol, že s argumentmi uvedenými
vo vyjadrení žalovaného nesúhlasí a je toho názoru, že rozhodovacia prax súdov sa s nimi už dávno
vyporiadala tak, že dospela k záveru o ich nedôvodnosti a neopodstatnenosti. Žalovaný nesprávne
pochopil inštitút primeraného finančného zadosťučinenia a práve z tohto nepochopenia pramenia
nesprávne závery, o ktoré žalovaný opiera svoje tvrdenia o nedôvodnosti podanej žaloby. V zmysle

tretej vety § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sa spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Pokiaľ ide o správne pochopenie
toho, čo je potrebné považovať za úspešne uplatnenie práva, tak v tejto súvislosti poukazuje na

odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 20Co/192/2016, z 30.11.2017. Žalobkyňa
je toho názoru, že v danej veci by nemali existovať žiadne pochybnosti o tom, že z jej strany
došlo k úspešnému uplatneniu spotrebiteľských práv. Žalobkyňa na ochranu svojich spotrebiteľských
práv aktívne vystupovala a iniciovala súdne konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Úspešným uplatnením práva na súde, v zmysle zákona o ochrane

spotrebiteľa, na ktoré žaloba a konanie o primerané finančné zadosťučinenie nadväzuje, je v súdenej
veci konanie vedené na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 5Csp/5/2021 (ďalej len Základné konanie).
Z príslušných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že súd prvej inštancie sa v konaní o
primeranomfinančnomzadosťučinenímôžezaoberaťlentým,čibolasplnenáhmotnoprávnapodmienka
priznania nároku na primerané finančné zadosťučinenie v základnom konaní, teda, či bol spotrebiteľ

v spotrebiteľskom spore úspešný a v súdenej veci to znamená, že súd prvej inštancie sa môže
zaoberať len tým, či žalobkyňa bola v súdnom konaní, vedenom na Okresnom súde Bardejov pod sp.
zn. 5Csp/5/2021, ako spotrebiteľ, v zmysle zákona, proti žalovanému úspešná. Inštitút primeraného
zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúcehoprostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne
so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach
Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry, sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie

sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages v práve
Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať
žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi
spôsobil škodu a odradiť odporcu, alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v
budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk európskych

predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda funkciu
preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva „odradzujúci“). Pripustením argumentácie žalovaného
o nedôvodnosti požiadavky na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia by bola popretá
samotná podstata a zmysel tohto inštitútu v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý
má mať sankčný a odradzujúci charakter, keďže zo strany žalovaného dochádza na finančnom trhu k
dlhodobému a opakujúcemu sa porušovaniu práv spotrebiteľov. Dáva súdu do pozornosti, že žalovaný

v základnom konaní neprejavil žiadnu sebareflexiu. Práve postupom, keď žalovaný všemožnými
prostriedkamiprocesnejobranypopieraljejnárok,jejstresovésituácieapsychickévypätielenstupňoval.
Aj táto okolnosť predmetnej veci by mala byť podľa názoru žalobkyne zohľadnená pri hodnotení
primeranosti žalobkyňou požadovaného finančného zadosťučinenia. Žalovaný jej odmietol bezdôvodné
obohatenie vo výške 604,39 Eura, ktoré vzniklo na jeho strane dobrovoľne vydať. Nespravil tak ani

po tom, čo mu bola doručená žaloba v základnom konaní. Postoj žalovaného počas celého tohto
konania bol taký, že žalovaný popieral dôvodnosť požiadaviek žalobkyne. Súdne konanie, v ktorom
sa úspešne domohla uplatnenia spotrebiteľských práv trvalo takmer rok. Za celé toto obdobie bola
v stave neistoty. K primeranosti požadovaného finančného zadosťučinenia uvádza, že ak má primerané
finančné zadosťučinenie reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním primeraného finančného

zadosťučinenia v takej výške aby malo, nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu,
ale aby malo tieto funkcie aj reálne, čo primerané finančné zadosťučinenie priznané v symbolickej
výške spĺňať nemôže. Aj keď výška primeraného finančného zadosťučinenia sa nedokazuje a súd ju
stanovuje voľnou úvahou, tak kritéria z ktorých by mala voľná úvaha vychádzať, vyplývajú z intenzity
porušenia spotrebiteľského práva zo strany dodávateľa, k čomu sa vyjadrila vyššie v texte. Primerané

finančné zadosťučinenie v nižšom rozsahu ako ho požaduje, by žalovaného neodradilo od obdobného
konania v budúcnosti, či už voči žalobkyni alebo iným spotrebiteľom. K výške finančného zadosťučinenia
dáva súdu do pozornosti vývoj rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove. K posudzovaniu výšky
finančného zadosťučinenia poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/53/2016,
zo dňa 04.10.2016. S poukazom na vyššie uvedené navrhuje súdu žalobe v celom rozsahu vyhovieť a

priznať žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 04.04.2025 uviedol, že žalovanému naďalej
nie je jasné z čoho vychádzal žalobca pri určení výšky finančného zadosťučinenia a prečo žiada
od žalovaného sumu 904,39 eur. Žalobca výšku finančného zadosťučinenia žiadnym spôsobom

neodôvodnil a ani v tomto smere nepredložil a nenavrhol žiaden dôkaz. K primeranosti požadovaného
finančného zadosťučinenia žalobca uvádza, že ak má primerané finančné zadosťučinenie reálne plniť
svoj účel, tak je to možné len priznaním primeraného finančného zadosťučinenia v takej výške aby malo
nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby malo tieto funkcie aj reálne, čo
primerané finančné zadosťučinenie priznané v symbolickej výške spĺňať nemôže. Právnemu zástupcovi

žalobcu je určite známa aktuálna rozhodovacia prax súdov vo veci priznávania primeraného finančného
zadosťučinenia, v zmysle ktorej nie je priznávaná uplatňovaná výška primeraného finančného
zadosťučinenia. V súčasnosti súdy Slovenskej republiky, konkrétne aj Okresný súd Prešov priznávajú
v obdobných sporoch primerané finančné zadosťučinenia vo výške rádovo od 50 eur do maximálne
300 eur. Tak ako uviedol Žalovaný v predošlom vyjadrení nárok na primerané finančné zadosťučinenie

podlieha voľnej úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu súdu. Pre svoju úvahu súd musí mať k
dispozícii dostatok tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých súd pri svojich úvahách musí
vychádzať. Je nutné prihliadnuť k tomu, akým spôsobom výšku zadosťučinenia žalobca zdôvodňuje, aké
dôkazy v tomto smere označuje, avšak rozhodnou je úvaha súdu, ktorá smeruje k zisteniu primeranosti
priznávaného zadosťučinenia v peniazoch. Súd musí o výške primeraného finančného zadosťučinenia

uvažovať v intenciách konkrétneho sporu a vychádzať z konkrétnych zistených skutkových okolností.
Súd prihliadne na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania, vplyv tohto konania, intenzitu trvania
a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu. Až
na základe takto zistených skutočností je možné určiť výšku zadosťučinenia. V tomto smere pritompodľa Žalovaného nie je postačujúce, pokiaľ Žalobca navrhuje určitú sumu primeraného finančného
zadosťučinenia, avšak túto požadovanú výšku žiadnym spôsobom neodôvodní v tom smere, aký vplyv
malo alebo mohlo mať porušenie práva spotrebiteľa na jeho osobu, a to zvlášť za skutkových okolností

tohto prípadu. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal nevyčísliteľné straty, ktoré utrpel. Je na voľnej
úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu súdu. Pre svoju úvahu súd musí mať k dispozícii dostatok
tvrdených a preukázaných skutočností, z ktorých súd pri svojich úvahách musí vychádzať. Je nutné
prihliadnuť k tomu, akým spôsobom výšku zadosťučinenia žalobca zdôvodňuje, aké dôkazy v tomto
smere označuje, avšak rozhodnou je úvaha súdu, ktorá smeruje k zisteniu primeranosti priznávaného

zadosťučinenia v peniazoch.

7. V súlade s ust. § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
súd spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko v danom spore ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 05.06.2025, pričom miesto

a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli
súdu vyvesením a súčasne aj na webovej stránke tunajšieho súdu.

8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, jej listinnej prílohy a písomnými vyjadreniami strán a zistil tento
skutkový stav:

9. Žalobkyňa sa v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 5Csp/5/2021 žalobou doručenou súdu
dňa 13.01.2021 domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 604,39 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 604,39 Eur od druhého dňa po dni dourčenia žaloby
žalovanému, do zaplatenia. Ďalej žiadal určiť, že zmluvná podmienka uvedená v článku 5. Splácanie

úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 5.6. Obchodných podmienok pre úver dostupná
pôžička, dostupná pôžička - šikovnárezerva, Zmluvy o úvere č. 1965019810, z 06.12.2010, uzavretej
medzi stranami sporu v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na
to, na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka [2]
úrok z omeškania [3] úrok z úveru [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči

Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia...“
je neprijateľná a napokon žiadala priznať nárok na náhradu trov konania..

10. O podanej žalobe rozhodol Okresný súd Bardejov v konaní vedenom pod sp.zn. 5Csp/6/2021
(pôvodné konanie) rozsudkom č.k. 5Csp/5/2021 – 88 zo dňa 31.08.2021, právoplatným dňa 22.10.2021

nasledovne:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 604,39 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 604,39 Eur od 28.01.2021 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v článku 5. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok
a zabezpečenie, bod 5.6. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička -
šikovnárezerva, Zmluvy o úvere č. 1965019810, z 06.12.2010, uzavretej medzi stranami sporu v znení:
„Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba

poukázaná v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka [2] úrok z omeškania [3] úrok z
úveru [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta
započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia...“ j e neprijateľná zmluvná
podmienka a z tohto dôvodu neplatná.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Predmetné rozhodnutie súd odôvodnil tým, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že medzi
účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o úvere č. 1965019810 zo dňa 06.12.2010, na základe
ktorej bol žalobkyni poskytnutý zo strany žalovaného úver, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť spolu

s úrokom. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Právny vzťah medzi žalobkyňou a
žalovaným založený predmetnou zmluvou o úvere súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52
až 54 Občianskeho zákonníka a zároveň podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Súd vychádzal zo skutočnosti, žežalovaný mal v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere postavenie veriteľa tak, ako ho definuje
ustanovenie § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., pretože ako právnická osoba poskytol spotrebiteľský
úvervrámcisvojejpodnikateľskejčinnosti.Žalobcauzavrelpredmetnúzmluvuakofyzickáosoba,pričom

zo zmluvy nevyplýva, aby úver bral na účel výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania, a teda má
vzmysle§2písm.a)zákonač.129/2010Z.z.postaveniespotrebiteľa.Predmetnázmluvajetakvzmysle
§1ods.2zákonač.129/2010Z.z.zmluvouspotrebiteľskou.Zpredloženejzmluvyoúverebolonesporne
preukázané, že táto neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j) citovaného
zákona, t.j. nie sú uvedené predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Zo

zmluvy o úvere nie je vôbec zrejmé, z akých údajov veriteľ vychádzal pri výpočte RPMN. Zároveň v
zmluve o úvere chýba aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, a síce doba
trvania zmluvy spotrebiteľského úveru. Zmyslom uvedeného ustanovenia zákona je, aby spotrebiteľ už
pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje časovú špecifikáciu doby trvania
zmluvy a zároveň dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno

dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a
pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Termín konečnej splatnosti je v zmluve o
úvere uvedený, avšak doba trvania zmluvy absentuje, keďže v nej chýba presné časové vymedzenie
obdobia trvania zmluvy. Takéto vymedzenie doby trvania zmluvy v zmluve o úvere chýba, pričom
nemožno za splnenie uvedenej náležitosti zmluvy považovať tvrdenie žalovaného, že doba trvania

zmluvy a dátum konečnej splatnosti sú totožným údajom. Zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne
rozlišuje dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. Ďalej zmluva o úvere neobsahuje
v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona ani údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť. Zmluva o úvere obsahuje drobným písmom pod náležitosťami zmluvy, že „Celkovú čiastku
úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom“, pričom ako celková

výška nákladov je v zmluve uvedená suma 1.803,42 Eur. Podľa názoru súdu nezodpovedá princípu
transparentnosti, ak priemernému spotrebiteľovi nie sú poskytované prehľadné informácie o úvere,
teda ak v zmluve nie je presne vyčíslená suma, ktorá predstavuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť. Uvedený udaj musí byť spotrebiteľovi zrejmý zo zmluvy a to bez použitia kalkulačky,
resp. matematických operácií. Súdu nie je zrejmý výpočet celkovej výšky nákladov v sume 1.803,42 Eur,

keďže vynásobením počtu splátok, t.j. 70 a výšky mesačnej splátky 54,00 Eur dostaneme sumu 3.780,00
Eur, čo nezodpovedná tvrdeniu v zmluve, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a
celkových nákladov, t.j. 3.803,42 Eur (2.000,00 Eur + 1.803,42 Eur). Vzhľadom na nedodržanie vyššie
uvedených obligatórnych náležitostí zmluvy o úvere, tento sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v
zmysle § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov, žalobkyňa ako dlžník bola povinná žalovanému ako veriteľovi vrátiť iba ním poskytnutú sumu
finančných prostriedkov, t.j. sumu 2.000,00 Eur. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania žalobkyňa
do dňa podania žaloby uhradila na svoj dlh celkovo sumu 2.604,39 Eur. Z uvedeného dôvodu došlo na
strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, keďže tento prijal od žalobkyne plnenie bez právneho
dôvodu a to vo výške 604,39 Eur (2.604,39 - 2.000,00), ktoré je v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka

žalovaný povinný vydať žalobkyni. V zmluve uvedený článok 5. bod 5.6. obchodných podmienok zmluvy
o úvere, ktorý upravuje spôsob započítania úhrad spotrebiteľa na záväzok voči dodávateľovi, považuje
súd bez ďalšieho za značne nerovnovážny v neprospech spotrebiteľa. Preberané ustanovenie vôbec
nezohľadňuje pri poskytovaní platby spotrebiteľom jeho vôľu, ktorý záväzok plní a na ktorú jeho súčasť
má byť platba započítaná, pričom zápočet žalovaného na istinu záväzku až v poslednom rade umožňuje

zvyšovať zadlženosť spotrebiteľa cez úroky z omeškania, prípadne rôzne sankcie. Súd s poukazom na
právny názor vyjadrený v rozhodnutiach odvolacieho súdu dospel k záveru o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky uvedenej v obchodných podmienkach zmluvy o úvere v článku 5. bode 5.6.

12. Je nepochybné, že žalobkyňa pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy mala status spotrebiteľa

a že išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“).

13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámcipredmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie

porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

15. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného

zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie
je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k
takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

16. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Práve inštitút relutárnej náhrady
nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na doplnenie o preventívne účinky pred
diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných smerníc musia byť sankcie za

diskriminačné správanie účinné, primerané a odradzujúce.

17. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je porušenie práva alebo povinnosti
podľa osobitných predpisov slúžiacim na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o ochrane spotrebiteľa, o

spotrebiteľskom úvere, o finančných službách na diaľku, osobitné ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka).

18. Krajský súd v Prešove vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil záver, že pokiaľ bol spotrebiteľ v
predchádzajúcom spore úspešný pri uplatnení porušenia jeho práva ako spotrebiteľa, základ nároku je

daný (napr. uznesenie 9Co/50/2018 zo dňa 26.6.2018 alebo 17Co/17/2018 zo dňa 10.4.2018). Aktuálne
aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019 sa s týmto názorom stotožnil a uviedol
nasledovné: „Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má plniť jednak funkciu satisfakčnú a
jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od protiprávneho konania
vočispotrebiteľom.Možnohovšakchápaťajakoprostriedoknavyvolanieaktivityspotrebiteľovdomáhať

sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom
porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako
slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie
vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že
spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

a osobitnými predpismi. Žiadnu inú podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma,
nevyžaduje.“.

19. Akceptujúc princíp právnej istoty upravený v článku 2 ods. 2 CSP súd prvej inštancie preto rešpektuje
vyššieuvedenývyslovenýprávnyzáver.Keďžežalobkyňaakospotrebiteľbolavpredchádzajúcomspore

úspešná voči žalovanému, pričom jednoznačne boli konštatované porušenia povinností žalovaného ako
dodávateľa voči žalobkyni ako spotrebiteľovi, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala
všetky jej povinné náležitosti a zmluva obsahovala aj neprijateľnú zmluvnú podmienku, boli splnené
zákonné podmienky pre priznanie uplatneného nároku.20. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa úspešne uplatnila
porušenie svojich práv ustanovených osobitným predpisom v konaní vedenom na Okresnom súde

Bardejov sp. zn. 5Csp/5/2021. V predmetnom konaní sa žalobkyňa od žalovaného domohla vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 604,39 eur na skutkovom a právnom základe, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahovala obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedená vada zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobila, že
predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010

Z.z.). Zároveň sa žalobkyňa v predmetnom konaní domohla určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky
podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to ohľadne spôsobu započítavania platieb dlžníka na
dlh voči veriteľovi. Žalobkyňa teda relevantným spôsobom preukázala porušenie zákonnej povinnosti
dodávateľa poskytnúť spotrebiteľský úver v súlade s právnymi predpismi, predovšetkým v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch a bez neprijateľných, a teda neplatných zmluvných podmienok a od
spotrebiteľa nevyžadovať tú časť plnenia, na ktoré pre neplatnosť konkrétnych zmluvných podmienok

nemá nárok. Žaloba je preto čo do základu nároku žalobkyne dôvodná.

21. Keďže výška primeraného finančného zadosťučinenia nie je predmetom žiadnej právnej úpravy, súd
v rámci voľnej úvahy vyhodnocuje primeranosť s ohľadom na konkrétne okolnosti veci. Spotrebiteľ, ktorý
na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Z hypotézy právnej normy
v časti, na základe ktorej možno priznať spotrebiteľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie
od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom (zákonom č. 250/2007
Z. z.) a osobitnými predpismi zodpovedá, jednoznačne vyplýva podmienka úspešného uplatnenia

porušenia práva, alebo povinnosti ustanoveného zákonom č. 250/2007 Z. z., alebo osobitnými predpismi
spotrebiteľom. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká
konkrétna majetková ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde, čo dáva
odpoveď na ťažiskovú obrannú argumentáciu žalovaného, ktorý namietal, že žalobkyňa nepreukázala
utrpenú ujmu, odôvodňujúcu uplatnený nárok.

22. Významné pre posúdenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je to, o aké vážne
porušenia práva spotrebiteľa išlo. Musí sa vychádzať z konkrétnych skutkových okolností, prihliadať
na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania žalovaného, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých
následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu.

23. Vyhodnotiac všetky okolnosti prípadu súd považoval za primerané finančné zadosťučinenie v
celkovej výške 120 eur v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., a to vo výške 50 eur za určenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky a vo výške 70 eur za úspešne uplatnený nárok žalobkyne na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 604,39 eur. Súd konštatuje, že ide o dva samostatné úspešne

uplatnené nároky žalobkyne voči žalovanému v pôvodnom konaní, za ktoré po posúdení predmetnej
veci prináleží žalobkyni nárok na primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 120 eur.

24. Súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že dodávateľ pripravil zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
ktorá neobsahovala všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň

obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku ohľadne započítavania úhrad dlžníka. Žalovaný vo vzťahu
k žalobkyni požadoval zaplatenie aj tej časti nároku, na ktorú nemal nárok z dôvodu nedodržania
zákonných ustanovení upravujúcich úverové zmluvy uzatvárané so spotrebiteľmi, a táto sa až následne
súdnou cestou domohla vrátenia tejto časti titulom bezdôvodného obohatenia. Preto pri určení výšky
primeranéhofinančnéhozadosťučineniaakonemajetkovejujmysúdpovažovalzadôvodnézohľadňovať

satisfakčnú, ale hlavne tiež sankčnú funkciu primeraného finančného zadosťučinenia, ktorej podstatou
je odradiť dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči spotrebiteľovi. Súd je tak
toho názoru, že celková suma 120 eur ako finančné zadosťučinenie je primeraná pre dovŕšenie
satisfakcie porušených práv žalobkyne ako spotrebiteľa a súčasne popri judikovanej povinnosti na
vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni žalovaného sankcionuje tak, že svojím účinkom prispieva

k upusteniu od uplatňovania obdobných nekalých praktík voči iným spotrebiteľom. Vzhľadom na
konkrétneokolnostisúdenejvecitakpriznanásumaprimeranéhofinančnéhozadosťučineniazodpovedá
zákonom akcentovanej ochrane spotrebiteľa a má aj dostatočnú sankčnú funkciu, aby žalovaný od
obdobného konania v budúcnosti upustil. Dodávateľ ako subjekt podnikajúci v oblasti poskytovaniaúverov má poznať zákonnú právnu úpravu poskytovania úverov, vrátane všetkých náležitostí, ktoré
zákon stanovuje, pričom ním vopred pripravená formulovaná zmluva neobsahuje všetky zákonom
vyžadované náležitosti, čo žalobkyňa ako spotrebiteľ ovplyvniť nemohla a zároveň dodávateľom

pripravená zmluva obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom k uvedenému súd prvým
výrokom rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 120 eur titulom primeraného
finančného zadosťučinenia.

25. Súd sa nestotožnil s názorom žalobkyne, že výška finančného zadosťučinenia má zodpovedať

výške v tomto prípade vzniknutej ujmy (bezdôvodného obohatenia) žalobkyni – spotrebiteľovi. Ide
predovšetkým o prípady, ak súd v predchádzajúcom spore dospeje k záveru o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru. Výška bezdôvodného obohatenia totiž súvisí predovšetkým s výškou úveru
(pri fikcii o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru). Výšku úveru pritom poskytuje dodávateľ na
požiadavku spotrebiteľa, čím spotrebiteľ chce vyšší úver, čomu dodávateľ vyhovie, tým je vyššia
suma bezdôvodného obohatenia pri spomínanej fikcii, hoci by išlo o to isté porušenie povinnosti

dodávateľa, napr. v dôsledku absencie tej istej povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia sa má hodnotiť predovšetkým závažnosť konkrétneho
porušenia povinnosti dodávateľa, a preto pri tom istom porušení by mala nasledovať približne rovnaká
kvantifikácia nároku na finančné zadosťučinenie, ale kritériom nemôže byť výška bezdôvodného
obohatenia, prípadne jej hroziaca výška, najmä ak pri vzniku bezdôvodného obohatenia sa spotrebiteľ

domôže v inom súdnom konaní aj vydania bezdôvodného obohatenia.

26. Odôvodnenie priznanej výšky nároku musí byť presvedčivé, lebo táto podľa zákona č. 250/2007
Z.z. spočíva na voľnej úvahe súdu, ktorá ale nemôže byť svojvoľná. Pri jej stanovení je potrebné
vychádzať zo závažnosti porušenia práv a povinností, z okolností tak na strane žalobkyne ako aj

žalovaného a okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv a povinností. Inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa spotrebiteľov, resp. na kompenzáciu ich
majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku
ochrany. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť podľa názoru súdu najmä okolnosti, za ktorých k
porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia

práv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové
okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.

27. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na porušenie
práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na súde, je

priznanie finančného zadosťučinenia dôvodné. Žalobkyňa musela brániť svoje spotrebiteľské práva
v ňou iniciovanom konaní, pričom už samotné súdne konanie je stresujúcim faktorom, odôvodňujúcim
priznanie finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa však svoj nárok, okrem jeho prípustnosti v zmysle
ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. ničím ďalším neodôvodnila. Žalobkyňa neuviedla, či konanie
žalovaného viedlo aj k vzniku iných negatívnych dôsledkov v jej súkromnom a spoločenskom živote.

Takýmito negatívnymi dôsledkami resp. nepriaznivým okolnosťami prípadu, ktoré by mohli vzniknúť v
súvislosti s nekalým konaním žalovaného je napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v
konkrétnom čase, odkázanosť na iných alebo psychická záťaž a pod. Spotrebiteľské práva žalobkyne
boli porušené, a preto jej vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Neznamená to však, že
jej patrí v takej výške, ako sama požadovala.

28. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia súd prihliadal na všetky vyššie citované okolností
prejednávanej veci a dospel k názoru, že primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne je
suma 120 eur, ktorá zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu
za prežitú nepohodu počas vedenia základného súdneho konania a odradí dodávateľa od ďalšieho

porušovania práv spotrebiteľov. Žalobkyňa zároveň žiadne okolnosti odôvodňujúce výšku uplatneného
nárokudôkazminepreukázala.Vsúvislostisvýškouprimeranéhofinančnéhozadosťučineniajedôkazná
povinnosť a povinnosť tvrdenia na strane spotrebiteľa. Výška nároku musí byť objektívne preukázaná.
Žalobkyňa svoje dôkazné bremeno uniesla len čiastočne, preto súd pri určení výšky uplatneného nároku
zohľadnil úspešné bránenie jej práv v základnom konaní. Vo všeobecnosti podanie žaloby (návrhu na

obnovu konania) a vedenie súdneho sporu každého zaťažuje, ide o zodpovednosť za svoje dôkazy a
tvrdenia, za prípadný jeho negatívny výsledok. Preto je výška primeraného finančného zadosťučinenia v
sume120eurpostačujúcanakompenzáciutejtonekomfortnejsituácie.Kuvedenémusúdpoukazujetiež
na závery súdnej praxe, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje aj v prejednávanej veci, cit. „Nie je snáďani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku
sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade
neúspechu v konaní. Spotrebiteľ, teda žalobkyňa, nie je povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla,

pretože zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už
vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde“ (pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 20CoCsp/31/2021 a ďalšie).

29. Vzhľadom na to, že súd považoval priznané finančné zadosťučinenie vo výške 120 eur za primerané,

v prevyšujúcom rozsahu výrokom II. žalobu zamietol ako nedôvodnú.

30. Záverom súd uvádza, že už podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak

nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade

s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

34. Podľa čl. 3 ods. 2 CSP, výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách
jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu
podľa odseku 1.

35. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie obdobné § 142 ods. 3 O. s. p., ktoré sa uplatňovalo

ako lex specialis vo vzťahu k ust. § 142 ods. 2 O. s. p. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy nová
právna úprava už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty, ale len dve. Na prvom mieste je zásada
úspechu a v prípadoch, keď mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté
v § 255 ods. 2 CSP. Nepatrný neúspech CSP aktuálne nepozná a zohľadňuje teda každý neúspech,
a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na

konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch
však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného
nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku
na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti (str. 906 Komentára k Civilnému sporovému poriadku,
nakladatelství C. H. Beck).

36. Aj z dôvodovej správy k ust. § 255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu
v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium
procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i
systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania

v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide
o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Ako príklad uvádza
dôvodová správa náhradu nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti. Vhodným riešením potom
bude,žežalobcamáprávonaplnúnáhradutrovkonania,avšakvýlučneibazprisúdenejsumy.Priznanie
plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu

pojmuúspechvoveci,keďžetensaskúmačodoprávnehozákladuaniečodovýškypriznanéhonároku.37. Keďže predmetom konania bol nárok žalobkyne na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia, ktorého výška závisela od úvahy súdu, bol žalobkyni priznaný nárok na náhradu trov
konania ako úspešnej strane sporu čo do právneho základu sporu v plnom rozsahu.

38. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP vo výške zodpovedajúcej
prisúdenej sumy primeraného finančného zadosťučinenia po právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci
samej.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.