Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. júl 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9Csp/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325202182
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Lisyová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4325202182.1

Uznesenie

9Csp/34/2025
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
9Csp/34/2025 – 22
IČS: XXXXXXXXXX

U Z N E S E N I E

Okresný súd Levice v spore žalobkyne: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, XXX XX H.,
proti žalovanému: Eurvest, s.r.o., so sídlom Dlhá 927/95A, 010 09 Žilina, IČO: 53 260 155, o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

9Csp/34/2025
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
9Csp/34/2025 – 22
IČS: XXXXXXXXXX

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného nariadenia z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

9Csp/34/2025
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
9Csp/34/2025 – 22
IČS: XXXXXXXXXX

O d ô v o d n e n i e

1. Žalobkyňa sa dňa 09.07.2025 podaným návrhom vo veci samej domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy
kzmluveč.0004692015/13.06.24zodňa13.06.2024uzavretejmedzižalobkyňouažalovaným,aktorým
by súd uložil žalovanému povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne Obchodná akadémia Zlaté
Moravce, so sídlom Bernolákova 26, 953 01 Zlaté Moravce, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy

v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy.2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že ako dlžník so žalovaným
uzavrela Zmluvu o pôžičke č. 0004692015/13.06.24 zo dňa 13.06.2024, (ďalej aj ako „Zmluva o pôžičke“
alebo „Úverová zmluva“) v ktorej žalobkyňa vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ a žalovaný koná

v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Na základe Zmluvy o pôžičke žalovaný vystupuje ako
spoločnosť, ktorej poskytol neidentifikovaný veriteľ peňažné prostriedky na požiadanie a v prospech
dlžníka prostredníctvom webovej platformy. Služby mali byť poskytované odplatne za aukčný poplatok
za poskytnutie pôžičky v prospech žalovaného (čl. II bod 2 písm. d) zmluvy o pôžičke), platbu do
garančného fondu (čl. II bod 2 písm. f) zmluvy o pôžičke) a administratívny poplatok za zabezpečenia

poskytnutia a spracovania pôžičky v prospech žalobcu, ako aj spoločnosti Peer2Peer admin. s.r.o. (čl.
II bod 2 písm. g) zmluvy o pôžičke). Ďalej uviedla, že považuje takúto Zmluvu o pôžičke pre rozpor s
§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Spolu s Úverovou zmluvou uzavrela aj Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 13.06.2024 (ďalej aj ako
„Dohoda o zrážkach zo mzdy“). Táto dohoda ako akcesorický záväzok nemôže byť dohodnutá platne,
ak sa na základe nej majú vykonávať zrážky zo mzdy tak, že sa uspokojí pohľadávka v neoprávnenej

výške. V zmysle dojednania bod 7. Dohody o zrážkach zo mzdy je súčasný, aj budúci zamestnávateľ
žalobkyne povinný vykonávať zrážky z jej mzdy až do úplného uspokojenia zabezpečenej pohľadávky. Z
uvedeného podľa názoru žalobkyne vyplýva, že ak sú zmluvné dojednania hlavného záväzku - v zmluve
o úvere neplatné, pričom majú vplyv na výšku záväzku, nemôže byť platná ani Dohoda o zrážkach zo
mzdy, nakoľko nie je určitá pokiaľ ide o výšku plnenia, kde žalobkyňa odkazuje na uznesenie Krajského

súdu v Trenčíne (sp. zn. 5Co/38/2018 zo dňa 14.03.2018). Žalobkyňa považuje takúto zmluvu v zmysle
s § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatnú. Dohoda nespĺňala ani podmienky určitosti pri
označenísubjektovnastraneveriteľov.VdohodejetotižveriteľidentifikovanýibaoznačenímVSsčíslom
veriteľa, ktorý je iba kombináciou viacerých číslic, nie je však vo forme mena a priezviska konkrétnej
fyzickej osoby a tak identifikácia investora ako veriteľa jeho menom a priezviskom ako konkrétnej

fyzickej osoby nie je možná. Zamestnávateľom žalobkyne je Obchodná akadémia Zlaté Moravce, so
sídlom Bernolákova 26, 953 01 Zlaté Moravce, kde žiadosť žalovaného zamestnávateľovi o vykonanie
zrážok zo mzdy preukazuje listom zo dňa 14.05.2025, tým zároveň osvedčuje vecnú súvislosť medzi
zrážkami zo mzdy a spornou Dohodou o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa uviedla, že ide o tzv. mimosúdne
zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do

kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných
podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ďalej uvádza, že žalovaný už vyzval
zamestnávateľa, aby vykonával zrážky zo mzdy a bude ich vykonávať aj napriek nesúhlasu žalobkyne.
Žiadosťou o zrážky zo mzdy žiadal žalovaný zamestnávateľa o realizáciu zrážok zo mzdy v súvislosti
pohľadávkou, ktorá údajne má vyplývať bližšie nešpecifikovanej osobe označenej v Dohode o zrážkach

zo mzdy ako VS: 0171566731. Žalobkyňa má za to, že pre právne posúdenie je nevyhnutné definovať
postavenie žalobcu a žalovaného, ako aj definovať činnosť žalovaného, ktorý na jednej strane vystupuje
ako poskytovateľ služby v prospech žalobcu, a na druhej strane háji záujmy tretej strany neznámeho
veriteľa, ako aj svoje ekonomické záujmy, ako zástupcu veriteľa, investora, ako aj spoločnosti Peer2Peer
admin s.r.0., s ktorou žalobkyňa dňa 17.04.2024 uzavrela Rámcovú zmluvu o spolupráci, (ďalej aj

ako „Rámcová zmluva“) ktorá sa touto zmluvou zaviazala pre dlžníka – teda žalobkyňu vyhľadávať
investora na meno a účet dlžníka uzatvárať Zmluvy o pôžičke s investormi, a to za odplatu a za
podmienok dohodnutých v tejto zmluve, všeobecných obchodných podmienkach (ďalej aj ako „VOP“)
a Sadzobníku poplatkov. V zmysle Rámcovej zmluvy je internetový portál prevádzkovaný a spravovaný
spoločnosťou Peer2Peer admin s. r. o., v spolupráci so spoločnosťou Eurvest s. r. o., teda žalovaným.

Vlastníkom internetového portálu je žalovaný. Spoločnosť Peer2Peer admin s.r.o., je na základe zmluvy
uzatvorenej so žalovaným oprávnená využívať doménu internetového portálu, jeho software, databázu,
ako i sprostredkovať prístup, využívanie a správu internetového portálu pre jednotlivých žiadateľov o
pôžičku. Podľa Rámcovej zmluvy sú jej neoddeliteľnou súčasťou VOP spoločnosťou Peer2Peer admin
s. r. o., (vrátane Sadzobníka poplatkov, ktorý je ich prílohou), žalobkyňa uviedla, že tieto jej však

spoločnosťou Peer2Peer admin s. r. o., ani neboli predložené a k dispozícii má len VOP žalovaného.
Uviedla, že v predmetnom právnom vzťahu vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ a žalovaný koná
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa ďalej v návrhu odkázala na ustanovenia
zákona§37ods.1Občianskehozákonníkaktorýhovorí,žeprávnyúkonsamusíurobiťslobodne,vážne,
určito a zrozumiteľne, inak je neplatný. Má za to, že za podstatné náležitosti právneho úkonu je potrebné

považovať dostatočné označenie účastníkov daného vzťahu a dostatočné označenie predmetu plnenia,
že kategória určitosti sa posudzuje nie z pohľadu účastníkov právneho úkonu (zmluvného vzťahu), ale
vo všeobecnosti, t.j. právny úkon nesmie vzbudzovať pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb,
ktoré účastníkmi neboli. Adresnosť právneho úkonu predpokladá, že ten komu je úkon adresovaný, jev ňom dostatočne identifikovaný. Vo vzťahu k náležitosti osoby ide nielen o náležitosť z pohľadu jej
spôsobilosti, resp. existencie, ale tiež z pohľadu jej adresnosti – dostatočnej identifikácie. Z hľadiska
určitosti tohto právneho úkonu je podľa názoru žalobkyne nevyhnutné, aby bolo nepochybné, kto v tejto

zmluve vystupuje tak na strane veriteľa, ako aj na strane dlžníka. Zo Zmluvy o pôžičke vyplýva, že
bola uzavretá medzi veriteľom označeným variabilným symbolom (VS: 0171566731) a žalobkyňou ako
dlžníkom. Má za to, že v prípade takto označeného investora – veriteľa, ani za použitia výkladových
pravidielpodľa§35ods.2Občianskehozákonníkaniejemožnévymedziťidentifikáciukonkrétnejosoby,
ktorá úkon na strane veriteľa urobila. Nie je možné určiť či sa jedná o fyzickú osobu, právnickú osobu

resp. iný subjekt. Rovnako nie je možné identifikovať toho, kto urobil právny úkon, adresou bydliska
či sídla, a dokonca ani nie je zrejmé a zistiteľné, či uvedený subjekt vôbec disponuje spôsobilosťou
na právne úkony. V Zmluve o pôžičke je síce dlžník, t. j. žalobkyňa riadne označený a identifikovaný
(menom, priezviskom, dátumom narodenia, a pod.), avšak veriteľ je identifikovaní iba ako tzv. VS, ktorý
predstavuje iba číselný kód. Z takéhoto označenia subjektu na strane veriteľa, nemožno identifikovať
konkrétne fyzickú osobu. Veriteľ teda nie je v písomne vyhotovenej zmluve identifikovaný, a teda žalobca

ako dlžník z obsahu zmluvy nemá možnosť zistiť, kto v zmluve vystupuje na druhej strane ako veriteľ.
Už samotná táto skutočnosť by podľa názoru žalobcu mala mať za následok absolútnu neplatnosť
Zmluvy o pôžičke pre jej neurčitosť pri označení účastníkov zmluvných strán. Žalobkyňa uviedla, že
Dohoda o zrážkach zo mzdy je tiež pre neurčitosť a absenciu obligatórnych náležitostí (označenie strán
dohody) absolútne neplatným právnym úkonom a z vyššie uvedených dôvodov nemôže byť právne

záväzná pre jej zamestnávateľa, a ani pre ňu. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za rozpornú s § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom žalobkyňa nemôže žiadnym spôsobom
zabrániť vykonaniu zrážok zo mzdy, a to aj napriek tomu, že žiadny súd postihnutie môjho majetku
neschválil.Jedinýmúčinnýmprostriedkomochranyjevydanieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmjemožné

dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Práva žalobkyne boli mimoriadne negatívne dotknuté,
čo je potvrdené tým, že, suma požadovaná v dohode o zrážkach je sporná a zrážky sa majú vykonávať
na základe nejudikovaného titulu, zrážky zo mzdy prijíma neoprávnený subjekt, skutočný veriteľ je
zatajovaný, Dohoda o zrážkach, Zmluva o pôžičke, ako aj Rámcová zmluva sú absolútne neplatnými
právnymi úkonmi. Existuje odôvodnená obava, že ďalšími vykonanými zrážkami zo mzdy, by zo strany

žalovaného došlo k získaniu peňažných prostriedkov, na ktoré v skutočnosti nemá platný právny titul.
Za daného stavu je možné tento nezákonný proces voči žalobkyni zastaviť iba vydaním neodkladného
opatrenia, nakoľko žalobkyňa podľa obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy nemá oprávnenie túto dohodu
pred splatením pohľadávky vypovedať od nej odstúpiť alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť.
Žalovaný okrem iného, v Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi žiada

zaplatiť aj zmluvnú pokutu, a to až vo výške 74,49 Eur. Žalobkyňa má za to, že prípadné práva veriteľa
vydaním predbežného opatrenia pritom nijako nebudú dotknuté, pretože je namieste, aby sa vykonávali
spôsobom, ktorý rešpektuje právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, keďže z už uvedeného
sa javí, že predmetná Rámcová zmluva by mala byť považovaná v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka za spotrebiteľskú zmluvu. Práva veriteľa nariadením neodkladného opatrenia

dotknuté nebudú, nakoľko mu nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný
všeobecný súd.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverneosvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §

326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

13. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené.

14. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

15. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

16. . Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

17. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

18. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom

je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

19. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

20. Podľa § 551 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda

predložila.Ustanoveniaodsekov1a2platiaajpreinépríjmy,sktorýmisaprivýkonerozhodnutianakladá
ako so mzdou.21. Podľa § 688 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

22. Podľa § 689 Občianskeho zákonníka, Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

23. Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava právnych pomerov strán. Ako vyplýva z tohto
procesného inštitútu, ide o dočasné opatrenie, nariadením ktorého súd poskytne dočasnú ochranu
práv a právom chránených záujmov strán konania. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá,

aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy.
Účelom neodkladného opatrenia nie je prejudikovať rozhodnutie súdu v samotnom merite sporu.
Pred začatím, počas konania ako aj po jeho skončení, je možné nariadiť neodkladné opatrenie
z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov strán a druhým je zabezpečenie
exekúcie, ak by táto mala byť ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je
ich predbežný charakter. Znamená to, že sa nimi dočasne upravujú pomery strán alebo zabezpečuje

exekúcia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Neodkladné opatrenie musí mať
preto vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Neodkladné
opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdenia navrhovateľa bez toho, aby boli osvedčené
aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana. Nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnené a prípustné vtedy, ak sa

takýmto rozhodnutím neprimerane nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami, takýto zásah
musí byť primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov.
Bez osvedčenia, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť preukázané
nielen všeobecným tvrdením navrhovateľa (žalobcu) o hrozbe, ale musí byť preukázané konkrétnymi
skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi záver, že právo navrhovateľa je bezprostredne ohrozené, že

je tu reálna obava zo zmarenia jeho práva a bez nariadenia neodkladného opatrenia bude toto právo
navrhovateľa ohrozené, súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie.

24. Okresný súd sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zaoberal otázkou
jeho prípustnosti a dôvodnosti. V tomto smere preto skúmal najmä existenciu zákonného dôvodu

potrebného na nariadenie neodkladného opatrenia a to: či sú v danej veci splnené podmienky podľa §
325 ods. 1 CSP, za ktorých možno neodkladné opatrenie nariadiť a teda - potreba bezodkladnosti úpravy
pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, spolu s priloženými listinnými

dôkazmi, a to so žiadosťou o vykonanie zrážok zo mzdy zo dňa 14.05.2025, so Zmluvou o pôžičke
č. 0004692015/13.06.24 zo dňa 13.06.2024, s prílohou č. 1 k Zmluve o pôžičke/dohoda o zrážkach
zo mzdy, so všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti Peer2Peer admin, s.r.o., s Rámcovou
zmluvou o spolupráci zo dňa 17.04.2024 ako aj s ostatnými priloženými listinnými dôkazmi.

26. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení. V tomto smere sa pre naplnenie požiadavky rýchlej a efektívnej ochrany (§ 328
ods. 2 CSP) nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré by mal mať súd zistené pred vydaním rozhodnutia
v merite veci. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom
opatrení mal súd vykonávať riadne dokazovanie (§ 185 a nasl. CSP), t. j. rozhoduje sa spravidla

bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska
je teda zásadným determinantom pre rozhodnutie súdu obsah samotného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ povinný osvedčiť relevantné skutkové tvrdenia, z
ktorých vyvodzuje splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia v zákonom udržateľnom rámci je postačujúce, ak sú okolnosti,

z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie neodkladného (dočasného) opatrenia aspoň
osvedčené, pričom samotná miera osvedčenia je korelatívna konkrétnosťou toho daného prípadu. Je
však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň tie fundamentálne skutočnosti, ktoré poskytujú udržateľný
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že
existuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

27. Súd má zato, že žalobkyňa s poukazom na ustanovenie § 325 ods. 1 CSP neosvedčila potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, pretože neodkladné opatrenie možno nariadiť iba zo
zákonných dôvodov, ktoré majú za cieľ dočasne upraviť pomery strán sporu a to v prípade ak savyžaduje ich dočasná úprava alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Preto neodkladné
opatrenie nemožno nariadiť, ak žalobca neosvedčí danosť aspoň základných skutočností, ktoré musia
byť nepochybné a presvedčivé, pričom umožňujú súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť dočasná ochrana. Žalobca tak musí osvedčiť, či je obava z ohrozenia reálna, pričom
subjekt, ktorému navrhuje žalobca uložiť neodkladným opatrením nejakú povinnosť koná tak /realizuje
faktické ako aj právne úkony/, že môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania alebo
rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia.
Ohrozenie nároku žalobcu tak musí byť dostatočne špecifikované a sporová strana ho musí vždy

osvedčiť. Preto nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv sporovej strany a to
z dôvodu, že chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, pretože je
základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.

28. Súd uvádza, že primárne tak, ako to uvádza aj žalobkyňa vo svojom návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je potrebné ustáliť a pre právne posúdenie nevyhnutné definovať postavenie

žalovaného a žalobkyne. Dňa 13.06.2024 bola uzavretá Zmluva o pôžičke medzi investorom (veriteľom)
a žalobkyňou ako dlžníkom, kde sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške
a spôsobom dojednaným v tejto Zmluve a dlžník sa zaväzuje peňažné prostriedky vo forme pôžičky
veriteľovi vrátiť, zaplatiť úroky a splniť iné povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy, spôsobom
ustanovením v Zmluve, kde prílohou č. 1 k Zmluve o pôžičke je Dohoda o zrážkach zo mzdy, na základe

ktorejžalovanýŽiadosťouzodňa14.05.2025požiadalzamestnávateľažalobkyneovykonaniezrážokzo
mzdy. Zmluva uzavretá medzi investorom (veriteľom) a žalobkyňou ako dlžníkom nie je spotrebiteľskou
zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka, ako to uvádza a tvrdí žalobkyňa priamo v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ale ide o zmluvu o pôžičke, ktorú treba posudzovať podľa § 657
Občianskeho zákonníka. Veriteľ (investor) a aj dlžník sú fyzickými osobami, pričom ani jedna zmluvná

strana pri uzatváraní a plnení zo zmlúv o pôžičke nekoná v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti t.j. nie je dodávateľom podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a preto uzavreté zmluvy nie sú
spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ani spotrebiteľskými úvermi, na
ktoré by sa vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, najviac išlo o pôžičku vo výške
350 eur so splatnosťou do jedného mesiaca. Hoci žalobkyňa uzavrela s crowdfundingovou platformou

Peer2Peer admin, s.r.o. Rámcovú zmluvu, na základe ktorej jej spoločnosť Eurvest, s.r.o., ako žalovaný
sprostredkoval uzavretie Zmluvy o pôžičke, táto Zmluva o pôžičke nie je od tejto rámcovej zmluvy závislá
a tak ani z tohto dôvodu neprichádza do úvahy posúdenie týchto zmlúv ako spotrebiteľských zmlúv podľa
§ 52a Občianskeho zákonníka.

29. V tomto smere súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR č. 2Ndc 11/2018
zo dňa 31. 01. 2019, podľa ktorého v obdobnej veci (pôžička cez internetový portál) „nejde o vzťah
medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Ide tu o vzťah viacerých fyzických osôb, z ktorých ani jeden
nie je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka t. j. nie je osoba, ktorá koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Vzťahy medzi účastníkmi vznikli na

základe crowdfundingu, ktorý patrí medzi alternatívne finančné nástroja a ktorý vznikol ako dôsledok
rozvoja finančných technológií. Prostredníctvom týchto portálov je možné požičať prostriedky konkrétnej
osobe, ktorá má možnosť získať lepší prístup k peňažným prostriedkom. Peer to peer pôžičky vznikli
na základe myšlienky, že na jednej strane existuje veľké množstvo ľudí, ktorí potrebujú peniaze a
nedostanú bežné bankové pôžičky a na druhej strane existujú ľudia, ktorí pre svoje peniaze hľadajú

zaujímavé investičné príležitosti, ktoré im banka neponúka. Spárovanie ponuky a dopytu cez internetový
portál im tak môže priniesť prospech v podobe výhodného úročenia obom stranám. Na tieto pôžičky
sa nevzťahuje zákon o spotrebiteľskom úvere, ide tu totiž o pôžičku medzi fyzickými osobami a jej
poskytovanie sa riadi Občianskym zákonníkom.“ Aj v danom prípade ide o pôžičku “Peer to peer“, ktorá
je alternatívnym finančným nástrojom tzv.crowdfunding, spárovanie ponuky a dopytu cez internetový

portál. Pohyb peňazí a administrácia pôžičiek prebieha cez administrátora, ktorý od oboch strán inkasuje
za svoje služby poplatky. Súd dáva do pozornosti, že Crowdfundingové platformy nepodliehajú dozoru
Národnej banky Slovenska a účasť verejnosti na ich aktivitách je konaním na vlastnú zodpovednosť, na
čo Národná banka Slovenska upozornila.

30. Žalobkyňa ďalej namietala skutočnosť, že tak Zmluva o pôžičke uzavretá medzi veriteľom
označeným ako VS: 0171566731, teda číselným kódom a žalobkyňou ako dlžníkom, a tak i Dohoda
o zrážkach zo mzdy ako akcesorický záväzok sú pre neurčitosť a absenciu obligatórnych náležitostí, t.j.
označenie strán dohody absolútne neplatné a ide o absolútne neplatný právny úkon. Tak ako v Zmluveo pôžičke ani v Dohode o zrážkach zo mzdy nie je reálne označený veriteľ, nie je možné vymedziť
identifikáciu konkrétnej osoby, ktorá úkon na strane veriteľa urobila, veriteľ nie je v písomne vyhotovenej
zmluveidentifikovaný,atedažalobkyňazobsahuzmluvynemámožnosťzistiť,ktovzmluvevystupujena

druhejstraneakoveriteľaužtátosamotnáskutočnosť,bypodľanázoružalobkynemalamaťzanásledok
absolútnu neplatnosť zmluvy pre jej neurčitosť pri označení účastníkov zmluvných strán, nakoľko
uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to
vrátaneplnenízneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokaleborozporskogentnýmiustanoveniamizákona.
Súd uvádza, že domáhať sa absolútne neplatného právneho úkonu v zmysle CSP, resp. určenia právnej

skutočnosti,jemožnélenzapredpokladu,aktovyplývazosobitnéhopredpisu,avšakzároveňpoukazuje
na skutočnosť, že nakoľko ide o povolený nástroj finančného trhu, uzavreté zmluvy o pôžičke nie sú v
rozpore so zákonom a ani ho neobchádzajú a nejde ani o neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto sú
tieto zmluvy platné aj podľa § 39 a nemožno tu aplikovať § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naviac súd
po vzhliadnutí predloženej zmluvy o pôžičke nevzhliadol, že by v tejto absentovali podstatné náležitosti
vyžadované zákonom. Súd opakovane poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 2Ndc/11/2018 zo dňa 31.1.2018, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 23. apríla
2020 sp. zn. 7Co/294/2018, ktoré sa síce týkali inej platformy a to iService, a.s., ale keďže ide o obdobné
veci sú aplikovateľné aj v tejto právnej veci. Navyše v Zmluve o pôžičke, ktorú žalobkyňa uzavrela
v čl. IV. bod 3. je uvedené, že dlžník berie na vedomie a súhlasí, že totožnosť investora mu nebude
známa a zároveň vyhlasuje a súhlasí, aby bol investor označený výlučne svojim Identifikačným kódom.

V Zmysle čl. II. bod 2.7. VOP Identifikačný kód je jedinečný kód pridelený spoločnosťou užívateľovi od
momentu registrácie a ktorý slúži na identifikáciu Zmluvných strán Zmluvy o pôžičke a na identifikáciu
užívateľa pri spoločnosťou určenom okruhu operácií vykonávaných užívateľom na internetovom portáli
a zároveň v čl. IV. bod. 2 je uvedené že v Zmluve o pôžičke Žiadateľ o pôžičku, teda žalobkyňa a aj
Investor vzájomne vystupujú pod utajenou identitou a ich identifikácia je možná len prostredníctvom

unikátneho identifikačného kódu, jedinečného pre každého užívateľa. Identita oboch zmluvných strán
Zmluvy o pôžičke je známa iba spoločnosti, ktorá hodnoverne pozná identitu oboch zmluvných strán.

31. Na základe uvedeného má súd za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia, nakoľko žalobkyňou tvrdené skutočnosti opísané v návrhu neodôvodňujú

potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Zásadným determinantom pre rozhodnutie súdu je obsah
samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom je navrhovateľ povinný osvedčiť
relevantné skutkové tvrdenia, vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa neosvedčila bezprostredné
ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, preto súd rozhodol tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalobkyňa podľa názoru súdu žalobkyňa neosvedčila

nárok, ktorému sa má v súvislosti s dohodou o zrážkach zo mzdy v rozpore s právnou úpravou
spotrebiteľských zmlúv poskytnúť ochrana, a rovnako neosvedčila, svoje v danom prípade by
vystupovala v postavení spotrebiteľa, a teda nemožno aplikovať ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Neosvedčila, že jej hrozí akákoľvek bezprostredná ujma v súvislosti s uspokojením
pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke č. 0004692015/13.06.24, ktorú súd neposúdil ako

spotrebiteľskú, prostredníctvom zrážok zo mzdy. Žalobkyňa teda nesplnila povinnosť tvrdenia a
povinnosť tieto tvrdenia osvedčiť tak, ako to predpokladá Civilný sporový poriadok. Jednou z foriem
zabezpečenia záväzku je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle §
551 Občianskeho zákonníka ako spôsob zabezpečenia záväzku plní jednak zabezpečovaciu, a jednak
uhradzovaciufunkciu. Tentozabezpečovacíprostriedokjedourčitejmieryobmedzený,atozdôvodu,že

sa môže využiť len v prípadoch, ak je dlžník poberateľom mzdy alebo iného príjmu. Po formálnej stránke
musí byť dohoda o zrážkach zo mzdy písomná. Tento zabezpečovací prostriedok má z hľadiska využitia
isté obmedzenie, a nemožno ho uplatniť na všetky právne vzťahy. Podľa § 5a o ochrane spotrebiteľa
zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy je neprípustné
dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže by

táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia,
a mal možnosť ju odmietnuť. Pod osobitnou listinou treba rozumieť predovšetkým samostatnú listinu
mimo spotrebiteľskej zmluvy, pričom uvedené by deklarovalo, že spotrebiteľ sa mohol sám rozhodnúť,
či takúto dohodu podpíše alebo nie. Za osobitnú listinu treba považovať aj formu notárskej zápisnice.
Pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy predpisuje zákon písomnú formu, čo v danom prípade bolo

splnené. Písomná dohoda sa uzatvára len medzi veriteľom a dlžníkom, pričom platiteľ mzdy nie je
stranou dohody, a nemôže jej existenciu žiadnym spôsobom ovplyvniť. V dohode o zrážkach zo mzdy
si veriteľ a dlžník môžu dohodnúť výšku zrážok. Z hľadiska ochrany dlžníka zákon vymedzuje, že výška
dohodnutých zrážok nesmie byť vyššia, ako by boli jednotlivé splátky pri výkone rozhodnutia. Pokiaľ sistrany medzi sebou nedohodnú výšku jednotlivých zrážok zo mzdy, platí, že výška jednotlivých zrážok
sa určí podľa osobitného predpisu, ktorým je Exekučný poriadok. Z predloženej žiadosti o vykonanie
zrážok zo mzdy zo dňa 14.05.2025 adresovanej žalovaným zamestnávateľovi žalobkyne je zrejmé, že

tento žiada o ich vykonanie v najvyššej možnej miere prípustnej zákonom č. 233/1995 Z.z., a to až do
splatenia dlžnej sumy, ktorú následne vyčíslil. Splnomocnenie žalovaného vyplýva priamo z Dohody
o zrážkach zo mzdy a to článku II. bodu 5, v rámci ktorého je žalovaný oprávnený v mene veriteľa
predložiť túto dohodu o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy dlžníka, teda žalobkyne po uplynutí splatnosti
pohľadávky, čím vzniká právo na výplatu vykonaných zrážok zo mzdy, pričom tieto bude dlžníkov platiteľ

mzdy poukazovať na bankový účet tam uvedený, s čím veriteľ vyjadril súhlas. V nadväznosti na uvedené
súd uvádza, že samotný Občiansky zákonník umožňuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky veriteľa
písomnou dohodou o zrážkach zo mzdy, pričom súd nevzhliadol dôvody, pre ktorý by Dohoda o zrážkach
zo mzdy mala byť neplatná. Žalobkyňa svoje tvrdenia odvíjala od predpokladu, že má v danom prípade
postavenie spotrebiteľa, pričom tak ako súd uviedol vyššie, takéto postavenie je v danom prípade
nepatrí. Súd nevzhliadol dôvod na skúmanie platnosti, respektíve neplatnosti takejto dohody osobitne

v situácií, keď žalobkyňa neuhradila ani istinu poskytnutého úveru a neosvedčila bezodkladnú potrebu
upraviť pomery strán. Zamestnávateľ realizuje zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo
mzdy, ktorú uzatvorila žalobkyňa s veriteľom zastúpeným žalovaným dňa 13.06.2024, súd má zato
že žalobkyňa nie je oslobodená od povinnosti vrátiť žalovanému ako zástupcovi veriteľovi poskytnuté
finančné prostriedky, na ktoré má legitímny nárok titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 13.06.2024. Nad

rámec uvedeného, súd konštatuje, že žalobkyňa neosvedčila existenciu naliehavej a bezodkladnej
potreby úpravy pomerov strán sporu aj z dôvodu, že nepreukázala, že by v čase podania návrhu
na neodkladné opatrenie bola poškodená na svojich majetkových právach tým, že by bola vystavená
nepriaznivej finančnej situácií v dôsledku platenia nárokov, ktoré nie je povinná platiť, keď naopak
zpredloženejžiadostiovykonaniezrážokzomzdyjezrejméto,žedoposiaľžalobkyňanevrátilaaniistinu

poskytnutého úveru, teda nie je možné konštatovať, že by realizáciou zrážok zo mzdy, mimochodom
vo výške v najvyššej možnej miere prípustnej zákonom č. 233/1995 Z.z., dochádzalo k majetkovej
ujme žalobkyne, ktorá vzhľadom na to ako vyplýva z predloženej dokumentáciu neplnila svoje zmluvné
povinnosti. Žalobkyňa splnenie povinnosti voči veriteľovi netvrdila a ani nepreukázala. V nadväznosti na
uvedené, súd ešte nevyhnutne poznamenáva, že samotné spochybnenie platnosti dohody o zrážkach

zo mzdy ešte automaticky v každom jednom prípade neznamená vznik nároku žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by sa uložila povinnosť žalovanému zdržať sa výkonu práv z dohody
o zrážkach zo mzdy. Takéto rozhodnutie by potom spôsobilo síce dočasný, ale nelegálny zásah do
práv žalovaného, ktorý vystupuje v pozícií zástupcu veriteľa, pričom jeho nárok na vrátenie peňažných
prostriedkov stále trvá a doposiaľ nie je ničím spochybnený.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Nárok na náhradu trov konania posúdil súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Keďže však žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preukázateľne žiadne trovy
konania nevznikli, súd rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

9Csp/34/2025
A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
9Csp/34/2025 – 22
IČS: XXXXXXXXXX

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Levice na Krajský v Nitre, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné

náležitosti, v podaní sa uvedie,a/ ktorému súdu je určené,
b/ kto ho robí,
c/ ktorej veci s týka,

d/ čo sa ním sleduje,
e/ podpis.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolanie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1/ ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania

V Leviciach, dňa 30. júla 2025

D. I. H.
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Patrícia Marková