Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 7S/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101815
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724101815.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD.,

LL.M. (sudca spravodajca) a členiek senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej
veci žalobkyne: A. B. A., bytom C. D. XX, XXX XX E., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, zastúpená:
Advokátska kancelária Ettor & Niess s.r.o., so sídlom Živnostenská 2, 811 06 Bratislava – mestská časť
Staré Mesto, IČO: 55 471 081, proti žalovanému: Mestský súd Bratislava IV, so sídlom Saratovská 1/
A, 844 54 Bratislava IV, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedníčky Mestského súdu
Bratislava IV č. 1SprR/67/2024 zo dňa 11.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodnutie predsedníčky Mestského súdu Bratislava IV č. 1SprR/67/2024 zo dňa

11.10.2024 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie predsedníčky Mestského súdu Bratislava

IV č. 1SprR/67/2024 zo dňa 11.10.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 41 ods. 2
písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. (pozn. správneho súdu – v napadnutom rozhodnutí je uvedený zákon
č. 358/2000 Z. z.) o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“) predsedníčka žalovaného rozhodla tak, že žalobkyni zrušila
povolenie plniť funkčné povinnosti sudkyne v domácom prostredí v dňoch pondelok a štvrtok, ktoré jej
bolo povolené rozhodnutím predsedu Okresného súdu Bratislava III zo dňa „25.06.20218.“

2. K zrušeniu práce v domácom prostredí došlo z dôvodu, že v rámci vykonanej previerky súdneho
oddelenia sa zistilo, že si žalobkyňa neplní riadne svoje povinnosti sudkyne, a to tým, že:

(i) v rozpore s § 30 ods. 6 „zákona č. 358/2000 Z. z. o sudcoch“ nevyužíva riadne pojednávacie dni,
v dôsledku čoho sa zvyšuje počet nevybavených a nerozhodnutých vecí v súdnom oddelení sudkyne,
najmä tých reštančných,
(ii) v mnohých spisoch starších ako 4 roky v súdnom oddelení sudkyne napriek urgenciám, sťažnostiam,

či rozhodnutiam Ústavného súdu Slovenskej republiky o porušení práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov už niekoľko rokov neurobila úkon,
(iii) nedôsledne dodržiava čas určený platným Rozvrhom práce Mestského súdu Bratislava IV, počas
ktorého je povinná sa zdržiavať na pracovisku,(iv) neposkytuje riadnu súčinnosť kancelárii predsedníčky súdu pri vybavovaní sťažností od strán sporu,
ich právnych zástupcov a ústavných sťažností týkajúcich sa konaní, v ktorých je zákonnou sudkyňou
(nevyjadruje sa v lehote a vecne),

(v) odmietla v rozpore s uloženou povinnosťou zapisovať spisy odnášané z budovy súdu na účel štúdia
alebo vyhotovovanie rozhodnutia do zoznamu odnášaných súdnych spisov.

3. Na podklade vyššie uvedených skutočností bola žalobkyňa aj písomne upozornená na neplnenie si
povinností sudkyne.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne

4. Žalobkyňa podala na Správny súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu zo dňa 10.12.2024 (ďalej
len „žaloba“), ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jeho zrušenia.

5. Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu, že (i) výrok napadnutého
rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise vedenom žalovaným v tejto veci, keďže sa v ňom
nenachádzali žiadne podklady, z ktorých žalovaný vychádzal pri svojom rozhodovaní, (ii) v konaní,
ktoré vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo, došlo k podstatnému porušeniu zákona, ktoré

mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, (iii) napadnuté rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a (iv) zistenie skutkového stavu bolo
nedostatočné na riadne posúdenie veci.

6. Žalobkyňa poukázala na to, že napadnuté rozhodnutie jej bolo doručené dňa 11.10.2024, pričom

v rovnaký deň jej bolo doručené aj druhé podanie žalovaného označené ako „Upozornenie na
neplnenie si povinností sudkyne A. B. A.“, datované k 11.10.2024, č. 1SprV/742/2024 (ďalej len
„upozornenie“). Z dôvodu, že žalobkyňa z obsahu napadnutého rozhodnutia nevedela zistiť, aké boli
jeho dôvody, dostavila sa dňa 16.10.2024 do kancelárie predsedníčky a požiadala o nahliadnutie
do spisu, pričom toto jej bolo najprv odmietnuté a po naliehaní jej bolo umožnené, avšak okrem

upozornenia a napadnutého rozhodnutia spis neobsahoval žiadne iné dokumenty. Dňa 16.10.2024
žalobkyňa požiadala o vyhotovenie kópie spisov. Dňa 16.10.2024 jej bolo následne dané: (i) pokyn na
vyžiadanie originálu rozhodnutia o povolení práce v domácom prostredí a (ii) pokyn, aby bol žalobkyni
doručený kalendár pojednávaní.

7.Žalobkyňatakmalazato,ževspisevedenomžalovanýmsa6dnípovydanínapadnutéhorozhodnutia
nenachádzali žiadne podklady, z ktorých mal žalovaný vychádzať pri vydávaní napadnutého rozhodnutia
– nenachádzalo sa v ňom ani len rozhodnutie o udelení povolenia, z ktorého by žalovaný mohol zistiť
presný obsah a rozsah povolenia udeleného žalobkyni, ale ani žiadne iné dokumenty, z ktorých by mohli
vyplývať závery uvedené v napadnutom rozhodnutí. Žalobkyňa tak zastala názor, že došlo k vydaniu

napadnutého rozhodnutia bez toho, aby došlo k zabezpečeniu podkladov, z ktorých by bolo možné
identifikovať dôvody pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

8. Žalobkyňa ďalej namietla, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia a upozornenia s ňou žalovaný
neprerokoval žiadne z porušených povinností, ktoré boli konštatované v napadnutom rozhodnutí a

upozornení. Žalobkyňa bola presvedčená, že ak by mala možnosť vyjadriť sa k zisteniam a záverom,
ku ktorým žalovaný dospel, mohla na svoju obranu predložiť dôkazy, ktoré by tieto závery vyvrátili.
Uvedeným postupom podľa žalobkyne došlo k porušeniu § 53 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o z mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“),
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

9. Nad rámec vyššie uvedeného žalobkyňa uviedla, že žalovaný zjavne nepovažoval za potrebné
si vyžiadať pred vydaním napadnutého rozhodnutia ani stanovisko sudcovskej rady Mestského súdu
Bratislava IV alebo stanovisko príslušných predsedov senátov a predsedov kolégií alebo grémií
Mestského súdu Bratislava IV v súlade s § 41 ods. 3 zákona o sudcoch. Žalobkyňa uviedla, že si je

vedomá, že sa nejednalo o povinnosť, ale v prípade, keď si žalovaný nezabezpečil žiadne dôkazy, bolo
žiadúce si vyžiadať aspoň predmetné stanoviská.10. Žalobkyňa ďalej považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov. Uviedla, že žalovaný vytýka v napadnutom rozhodnutí žalobkyni, že v rozpore
s § 30 ods. 6 zákona o sudcoch nevyužíva riadne pojednávacie dni, v dôsledku čoho sa zvyšuje

počet nevybavených a nerozhodnutých vecí v jej súdnom oddelení (najmä reštančných) – s uvedeným
žalobkyňa vyjadrila nesúhlas, pričom nebolo ani zrejmé, na základe akých podkladov a údajov k danému
žalovaný dospel.

11. Napriek tomu, že v napadnutom rozhodnutí nie je vytýkané nevyužívanie pojednávacích dní žiadnym

spôsobom časovo ukotvené, žalobkyňa uviedla, že v roku 2024 (od 01-09/2024) využila z celkového
počtu 76 pojednávacích dní až 70 dní, pričom zo 6 nevyužitých pojednávacích dní bolo len 5 z dôvodov
na strane žalobkyne, a preto táto výhrada nemôže obstáť. K výhrade, že mala žalobkyňa pojednávať
najmenej 4 veci v jeden pojednávací deň uviedla, že sa jedná o výhradu, ktorá nebola uvedená
v napadnutom rozhodnutí, ale len v upozornení, pričom sa jedná o vecne nedôvodnú výhradu, založenú
na účelovo interpretovaných štatistických údajoch, ktorá nereflektuje stav a charakter vecí v súdnom

oddelení žalobkyne. Daná výhrada nereflektovala skladbu vecí žalobkyne a súčasne nebolo zrejmé, na
základe čoho bol formulovaný záver o tom, že v jeden pojednávací deň je žalobkyňa povinná prejednať
minimálne 4 veci. Uvedené nevyplýva zo žiadneho všeobecne záväzného a ani iného právneho
predpisu, pričom je na prvý pohľad zrejmé, že takýto počet vecí nie je možné stanoviť všeobecne, en
bloc pre všetky veci bez ohľadu na ich skutkovú a právnu zložitosť.

12. Za nepravdivé tvrdenie žalobkyňa označilo to, že od vzniku Mestského súdu Bratislava IV počet
nevybavených vecí v oddelení žalobkyne stúpol. Zo štatistickým výkazov žalobkyne však vyplynulo, že
tento počet nielenže nestúpa, ale aj napriek neustálemu nárastu počtu veci v dôsledku opakovaného
prerozdeľovania vecí po kolegoch klesá. K námietke, že žalobkyňa napriek urgenciám, žiadostiam, či

rozhodnutiam Ústavného súdu Slovenskej republiky neurobila v spisoch ani úkon žalobkyňa uviedla,
nemá vedomosť, že by v niektorej z jej pridelených vecí niekoľko rokov zavinene nekonala, táto výhrada
nebola bližšie konkretizovaná, v dôsledku čoho k nej nemôže žalobkyňa zaujať stanovisko. K námietke
o tom, že žalobkyňa nedodržiava čas určený platným rozvrhom práce Mestského súdu Bratislava
IV, počas ktorého je povinná sa zdržiavať na pracovisku uviedla, že je nedôvodný. Tu odkázala na

§ 39 ods. 1 a 2 zákona o sudcoch, na podklade ktorého je pracovný čas sudcu najviac 40 hodín,
pričom si žalobkyňa nebola vedomá, že by bol v rozvrhu práce Mestského súdu Bratislava IV na
rok 2024 určený pre sudcov čas, po ktorý sú povinní sa zdržiavať na pracovisku – pracovný čas bol
stanovený pre zamestnancov súdu, pričom vo vzťahu k sudcom kopíroval zákonnú úpravu. Okrem
daného v napadnutom rozhodnutí nevyplýva, kedy mala žalobkyňa uvedenú povinnosť porušiť, a preto

je daná výhrada arbitrárna a nepreskúmateľná.

13. Ako arbitrárnu výhradu považuje žalobkyňa aj výhradu, že neposkytuje súčinnosť kancelárii
predsedníčky súdu pri vybavovaní sťažností strán sporu – žalobkyňa si nebola vedomá daného konania.
Aj poslednú výhradu o tom, že žalobkyňa mala odmietnuť zapisovať spisy odnášané z budovy súdu

považuje žalobkyňa za nedôvodnú. Žalobkyňa si nie je vedomá porušenia tejto povinnosti, pričom
z napadnutého rozhodnutia nevyplýva žiaden konkrétny prípad. Sumarizujúco žalobkyňa uviedla, že ani
jeden z dôvodov nebol daný a ani jeden nemal oporu v administratívnom spise.

14. Posledne žalobkyňa namietla, že žalovaný nezistil skutkový stav veci dostatočne na to, aby tento

riadne posúdil. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný pri svojich záveroch o nevyužívaní pojednávacích dní
a o stúpajúcom počte nevybavených a nerozhodnutí veci nevychádzal zo štatistických výkazov, pretože,
ak by z nich vychádzal, nemohol by dospieť k svojmu záveru. Žalobkyňa bola presvedčená, že žalovaný
nezistil skutkový stav v predmetnej veci dostatočne.

III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.05.2025, pričom uviedol, že napadnuté rozhodnutie

úzko súviselo s upozornením, ktoré bolo vydané v rovnaký deň ako napadnuté rozhodnutie a ktoré bolo
prijaté ako opatrenie na odstránenie nedostatkov porušenia plynulosti súdneho konaniach v zmysle §
53 ods. 3 zákona o súdoch.16. Žalovaný uviedol, že upozornením došlo k reakcii na výsledky kontroly súdneho oddelenia
žalobkyne, a to aj v oblasti plynulosti súdnych konaní. Kontrola oddelenia žalobkyne bola vykonaná za
obdobie od 01/2024 do ukončenia kontroly v 09/2024, výsledkom ktorej bolo upozornenie a vydanie

napadnutéhorozhodnutia,pričomvzhľadomknedostatočnémuvyužívaniupojednávacíchdníanízkemu
počtu rozhodnutých vecí bola žalobkyňa dňa 24.01.2024 vyzvaná vedením súdu na riadne využívanie
pojednávacích dní, na základe čoho prisľúbila nápravu.

17. Žalovaný sa ďalej vyjadril ku vykonanej kontrole, k opatreniam, ktoré boli vykonané (napr. určenie

zoznamu reštančných vecí, uloženie povinnosti riadne využívať pojednávacie dni, povinnosť dodržiavať
čas na pracovisku súdu a i.), a z dôvodu, že žalobkyňa uvedené neplnila, došlo k vydaniu napadnutého
rozhodnutia.

18.Žalovanýuviedol,žepredsedasúduvsúlades§53zákonaosúdochdohliadanadodržiavaniezásad
plynulosti súdnych konaní, pričom o. i. sleduje a hodnotí efektivitu práce súdneho oddelenia a efektivitu

využívania pojednávacích dní, a v prípade porušenia zásad plynulosti súdneho konania je povinný prijať
opatrenia, ktoré zákon nešpecifikuje. Jedným z opatrení je aj zaužívaná ústna výzva na riadne plnenie
si povinností a následné písomné upozornenie na neplnenie si povinností a odstránenie prípadných
prieťahov.Keďžebolvýkonžalobkynevyhodnotenýakonedostatočnýazdôvodu,žeporušilasudcovské
povinnosti, došlo k zrušeniu práce v domácom prostredí.

19.Ďalejžalovanýuviedol,žezúradnéhozáznamuzodňa24.01.2024vyplýva,žepodpredsedoviasúdu
upozornili ústne žalobkyňu na nedostatočné využívanie pojednávacích dní a málo rozhodnutých vecí,
na čo žalobkyňa prisľúbila nápravu. Náprava vykonaná nebola, pretože žalobkyňa pojednávala bežne
len jednu alebo dve veci, pričom veľká časť vecí boli len verejné vyhlásenia rozsudku bez prejednania vo

veci samej. Žalobkyňa tak rozhodovala (mimo platobných rozkazov) mesačne nízky počet vecí v merite,
čo sa odrážalo na stave jej oddelenia.

20. Pri zisteniach o nedostatočnom využívaní pojednávacích dní žalovaný vychádzal z kalendára od
súdnej tajomníčky súdneho oddelenia a do úvahy bolo vzaté obdobie od 01/2024 do 09/2024. Žalovaný

uviedol, že časť vecí uvádzaných v mesačných štatistikách ako rozhodnuté – skončené inak, tvoria veci
po reklamácii, pričom často išlo o reklamáciu z jedného registra do druhého, pričom to zostáva tomu
istému sudcovi – jednalo sa tak len o formálnu vybavenosť veci.

21. K námietke žalobkyne, že nie je v žiadnom právnom predpise uvedené, koľko pojednávaní je

dostatočných žalovaný uviedol, že predseda zodpovedá za dodržiavanie zásad plynulosti súdnych
konaní, a preto v prípade žalobkyne (vo vzťahu k jej stavu oddelenia) bolo posúdenie využívanie
pojednávacích dní ako neefektívne. Z prehľadu výkonnosti za rok 2024 vyplynulo, že žalobkyňa
pojednávala v kontrolovanom období v priemere 2-2,5 veci v 1 pojednávací deň, pričom neznižovala
reštančné veci.

22. K počtu vecí žalovaný uviedol, že žalobkyňa nastúpila s počtom 315 nevybavených spisov ku dňu
01.06.2023, v 10/2024 mala v oddelení 374 nevybavených vecí. Žalobkyňa tak stav svojho oddelenia
neznížila.

23. Ďalej žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie úzko súvisí s upozornením, ktoré obsahuje
konkrétny zoznam súdnych konaní, v ktorých sa nekonalo.

24. K nedodržiavaniu pracovného času žalovaný odkázal na opatrenie predsedníčky súdu o vymedzení
prítomnosti sudcov na pracovisko zo dňa 06.09.2023, z ktorého vyplýva, že sudcovia a sudkyne sú

povinní vykonávať svoju funkciu v úradných miestnostiach súdu v čase od 09.00 hod. do 14.00 hod.,
okrem prípadov, kedy majú povolené plniť svoje funkčné povinnosti v domácom prostredí. Stávalo sa,
že v danom čase nebolo možné žalobkyňu zastihnúť.

25. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa nedodržiavala lehoty, ktoré jej boli dané vo vzťahu k sťažnostiam,

žalobkyňa sa vyjadrovala po lehote a v jej vyjadreniach často absentoval vecný obsah súvisiaci so
samotnou sťažnosťou. K výhrade ohľadom nosenia spisov domov žalovaný uviedol, že túto informáciu
poskytla tajomníčka súdneho oddelenia na dopyt. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.26. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila replikou zo dňa 23.06.2025, pričom zotrvala
na svojej žalobnej argumentácii. Žalovaný reagoval duplikou zo dňa 31.07.2025 a zotrval na svojej
predchádzajúcej argumentácii. Žalobkyňa následne zaslala vyjadrenie zo dňa 26.09.2025.

27. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

28. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako
vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm.
d) a f) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

29. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.
SSP na deň 03.12.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za
splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

30. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

31. Podľa § 41 ods. 1 zákona o sudcoch, ak tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak, sudca
vykonáva svoju funkciu v úradných miestnostiach súdu. Sudcovi, ktorý nie je disciplinárne stíhaný, môže
predseda súdu na základe jeho žiadosti povoliť v odôvodnených prípadoch, aby plnil svoje funkčné

povinnosti v domácom prostredí, a to v rozsahu určenom zásadami prijatými súdnou radou po dohode
s ministrom. Ak predseda súdu žiadosti sudcu nevyhovie, musí zamietnutie žiadosti odôvodniť.

32. Podľa § 41 ods. 2 zákona o sudcoch, predseda súdu môže vykonávať kontrolu plnenia funkčných
povinností sudcu v domácom prostredí. Predseda súdu zruší povolenie podľa odseku 1 s uvedením

dôvoduvprípadea)nedostatočnéhovýkonufunkciesudcualebopreporušeniesudcovskýchpovinností,
alebo b) právoplatného disciplinárneho rozhodnutia, ktorým bol sudca uznaný za vinného zo spáchania
disciplinárneho previnenia.

33. Podľa § 41 ods. 3 zákona o sudcoch, pri posudzovaní žiadosti podľa odseku 1 a zrušení povolenia

podľa odseku 2 písm. a) si predseda súdu môže vyžiadať stanovisko sudcovskej rady, ako aj stanovisko
príslušných predsedov senátov a predsedov kolégií alebo grémií.

34. Podľa § 53 ods. 3 zákona o súdoch, ak predseda súdu zistí, že došlo k porušeniu zásad sudcovskej
etiky, zásad dôstojnosti súdneho konania a plynulosti súdneho konania, je povinný prerokovať zistené

nedostatky s dotknutým sudcom, súdnym úradníkom alebo zamestnancom súdu, ktorý plní úlohy pri
výkone súdnictva, a podľa potreby uložiť opatrenia v jeho pôsobnosti vedúce k náprave zistených
nedostatkov a k odstráneniu ich príčin. Sudcovia v rozsahu svojich povinností podľa osobitných
predpisov, odborní justiční stážisti, súdni úradníci a zamestnanci súdu sú povinní postupovať v súlade
s opatreniami predsedu súdu uloženými podľa prechádzajúcej vety.

35. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať napadnuté rozhodnutie, pričom správny súd zameral
správny súdny prieskum na to, či napadnuté rozhodnutie dostatočným spôsobom odráža zistený
skutkovýstavveci,čimátentoskutkovýstavoporuvadministratívnomspise,čijenapadnutérozhodnutie
preskúmateľné a či žalovaný postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

K pasívnej legitimácii žalovaného

36. Žalobkyňa vo svojej replike namietla, že žalovaným je predsedníčka Mestského súdu Bratislava IV
ako správny orgán a nie Mestský súd Bratislava IV, a preto by správny súd nemal prihliadať na podania

Mestského súdu Bratislava IV. K danému správny súd poukazuje na § 32 ods. 2 SSP, ktorý stanovuje, že
žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Súčasne
§ 35 ods. 1 SSP stanovuje, že procesnú spôsobilosť má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti,orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva, pričom s odkazom na § 35 ods. 2 SSP má procesnú
spôsobom v plnom rozsahu aj orgán verejnej správy.

37. To, čo sa rozumie pod orgánom verejnej správy, upravuje § 4 SSP, ktorý v písm. a) uvádza, že
orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú orgány štátnej správy. Súčasne druhá veta
§ 180 ods. 1 SSP stanovuje, že ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným
je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. Teda, aj napriek tomu, že napadnuté
rozhodnutie vydala predsedníčka Mestského súdu Bratislava IV, žalovaným je orgán verejnej správy, na

čele ktorého stojí. Tu správny súd poukazuje na: „kasačný súd považuje za nevyhnutné poznamenať, že
v prípade označenia osoby stojacej na čele orgánu verejnej správy, teda v danom prípade žalovaného 1/,
táto osoba koná za orgán verejnej správy spravidla v rovnakom rozsahu, ako by konal správne označený
orgán verejnej správy, na čele ktorého daná osoba stojí. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že
zákon konkrétnej osobe zveruje právomoc rozhodnúť o odvolaní alebo ho priamo za odvolací orgán
označuje ... žalovaný orgán verejnej správy nie je určený tvrdením žalobcu/sťažovateľa, ale priamo

zákonom, správny súd v súlade so zásadou iura novit curia nie je viazaný označením žalovaného
v žalobe, ale je povinný sám žalovaného určiť, v závislosti od predmetu prieskumu označeného
žalobcom“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/7/2018 zo dňa 30.05.2019).
Súčasne je potrebné uviesť, že „podľa ustálenej súdnej praxe žalovaným je orgán štátnej správy, aj
keď rozhodnutie v druhom stupni (ktoré je napadnuté žalobou) vydala osoba, ktorá stojí na jeho čele, v

danom prípade vedúci. Právnu subjektivitu má orgán štátnej správy, a nie jeho vedúci, ako osoba stojaca
v jeho čele“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/9/2015 zo dňa 30.03.2017).
V predmetnom prípade je tak žalovaným orgánom verejnej správy Mestský súd Bratislava IV.

K námietke žalobkyne, že napadnuté rozhodnutie nemá oporu v administratívnom spise

38. Žalobkyňa namietla, že napadnuté rozhodnutie nemá oporu v administratívnom spise, pretože
v tomto administratívnom spise sa podľa jej názoru nenachádzali žiadne podklady, z ktorých možno
vychádzať pri vydaní napadnutého rozhodnutia. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako
dôvodnú.

39. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd uvádza, že tento vo vzťahu k napadnutému
rozhodnutiu obsahuje výlučne (i) napadnuté rozhodnutie, ktorého prílohou bola kópia rozhodnutia
o povolení práce v domácom prostredí, (ii) pokyn zo dňa 16.10.2024 (teda po vydaní napadnutého
rozhodnutia) na vyžiadanie originálu rozhodnutia o povolení práce v domácom prostredí, spolu so

žiadosťou a (iii) doručenie tohto originálu dňa 23.10.2024. V administratívnom spise sa ďalej nachádza
vyjadrenie žalobkyne k napadnutého rozhodnutiu zo dňa 03.12.2024. Iné dokumenty / dôkazy sa
v administratívnom spise vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu nenachádzajú. Nie je tak správnemu
súdu z administratívneho spisu zrejmé, na základe akých relevantných dôkazov dospel žalovaný
k vydaniu napadnutého rozhodnutia, keďže tieto v administratívnom spise úplne absentujú.

40. Správny súd súčasne udáva, že v administratívnom spise sa síce nachádza zložka, týkajúca
sa upozornenia, avšak správny súd upozorňuje, že predmetom správneho súdneho prieskumu je
napadnuté rozhodnutie a nie upozornenie. Súčasne je potrebné uviesť, že upozornenie bolo vyhotovené
k 11.10.2024, teda v rovnaký deň ako napadnuté rozhodnutie, pričom až po doručení upozornenia

bol žalobkyni dňa 16.10.2024 doručený kalendár pojednávaní v súlade s odsekom 3 upozornenia.
Jedná sa teda o dôkazy, ktoré boli do administratívneho spisu založené po vydaní ako napadnutého
rozhodnutia, tak aj upozornenia. Ak žalovaný v rámci svojho vyjadrenia k žalobe predložil dôkazy na
podporu správnosti jeho záverov, tak neušlo pozornosti správneho súdu, že (i) tieto sa nenachádzajú
v administratívnom spise a (ii) zároveň sú zjavne vyhotovené po doručení napadnutého rozhodnutia –

na jednotlivých dôkazoch sa nachádza rukou písané, že „nariadené po upozornení na 11/24“. Jedná sa
tak o dôkazy, ktoré boli vyprodukované po vyhotovení napadnutého rozhodnutia.

41. K danému správny súd poukazuje na § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého je na rozhodnutie správneho
súdurozhodujúcistavvčasevyhláseniaalebovydaniarozhodnutiaorgánuverejnejsprávy.Toznamená,

že správny súd preskúmava napadnuté rozhodnutie k momentu jeho vydania, pričom k tomuto momentu
preskúmava aj administratívny spis. K zrušeniu rozhodnutia z dôvodu toho, že toto rozhodnutie nemá
podklad v administratívnom spise dochádza vtedy, pokiaľ nie sú súčasťou správneho spisu dôkazy,z ktorých správny orgán pri rozhodovaní vychádzal (a teda sú súčasťou administratívneho spisu ku času
vydania preskúmavaného rozhodnutia).

42. Na podklade uvedeného tak správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nemá oporu
v administratívnom spise, keďže v ňom absentujú akékoľvek relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Ak žalovaný aj odkázal na to, že dňa 24.01.2024
sa so žalobkyňou vykonalo stretnutie, tu je potrebné uviesť, že úradný záznam nie je súčasťou
administratívneho spisu a z jeho obsahu (tento bol priložený k vyjadreniu k žalobe) vyplýva, že sa jednalo

o neoficiálne stretnutie. Uvedené samo o sebe nepostačuje na to, aby bolo možné konštatovať, že
napadnuté rozhodnutie má oporu v administratívnom spise.

K námietke žalobkyne ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia

43. Žalobkyňa namietla, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a

nedostatok dôvodov, pretože ani jeden z dôvodov, ktoré boli v napadnutom rozhodnutí nebol daný a nie
sú zrejmé úvahy žalovaného. Správny súd uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil ako dôvodnú.

44.Odhliadnucodtoho,žežalovanývnapadnutomrozhodnutí(akoajvovyjadreníkžalobe)odkazujena
zjavne nesúvisiaci právny predpis (zákon č. 358/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999

Z. z. o daniach z príjmov), čo možno subsumovať pod pisársku chybu, je napadnuté rozhodnutie vo
svojom kontexte nepreskúmateľné. Okrem toho, že nie je zrejmé, akým rozhodnutím bolo povolené
plnenie funkčných povinností žalobkyne v domácom prostrední – nie je v napadnutom rozhodnutí
jednoznačne identifikované toto rozhodnutie svojou značkou a dátum tohto rozhodnutia je zjavne
nesprávny „25.06.20218“, tak dôvody, uvedené v napadnutom rozhodnutí sú všeobecné, nemajúce

podklad v administratívnom spise.

45. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie s odkazom na § 41 ods. 2 písm. a) zákona o sudcoch,
na podklade ktorého predseda súdu zruší povolenie podľa odseku 1 s uvedením dôvodu v prípade
nedostatočného výkonu funkcie sudcu alebo pre porušenie sudcovských povinností, pričom správny

súd uvádza, že uvedenie týchto dôvodov (teda dôvodov v prípade nedostatočného výkonu funkcie
sudcu alebo pre porušenie sudcovských povinností) musí byť dostatočným spôsobom odôvodnené a
musia mať podklad v riadne zistenom skutkovom stave. Nepostačujú len všeobecné tvrdenia bez toho,
aby tieto boli dostatočným spôsobom špecifikované ku konkrétnemu sudcovi. Dostatočné odôvodnenie
rozhodnutia je potrebné aj s odkazom na to, aby len všeobecnými konštatovaniami o nedostatočnom

výkone funkcie sudcu alebo porušení sudcovských povinností nedošlo k účelovému zneužitiu zrušenia
povolenia na prácu v domácom prostredí. Správny súd súčasne podčiarkuje, že rozhodnutie, ktorým
sa nepriznáva (alebo obmedzuje, mení alebo ruší) nejaké právo alebo právom chránený záujem, musí
byť vždy dostatočne odôvodnené.

46. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil na všeobecné konštatovania, a to bez toho, aby
boli akýmkoľvek spôsobom konkretizované vo vzťahu ku konaniu žalobkyne. Ak žalovaný uviedol, že
žalobkyňa nevyužívala riadne pojednávanie dni, v dôsledku čoho za zvyšoval počet nevybavených
a nerozhodnutých vecí, najmä tých reštančných, tak k danému správny súd uvádza, že sa jedná
o všeobecný a ničím nepodložený a nekonkretizovaný nedostatok – nie je z napadnutého rozhodnutia

(a ani z administratívneho spisu) zrejmé, akým spôsobom žalobkyňa riadne nevyužívala pojednávacie
dni a či uvedené malo priamy súvis s tým, že sa jej zvyšoval počet nevybavených a nerozhodnutých
vecí. Všeobecnosť a konkrétnosť je viditeľná aj v ďalších dôvodoch napadnutého rozhodnutia – (i) nie sú
špecifikované spisy staršie ako 4 roky, v ktorých žalobkyňa nevykonala úkon, (ii) nie sú zrejmé konkrétne
okolnosti, na podklade ktorých žalovaný dospel k záveru, že žalobkyňa nedodržiavala čas určeným

platným rozvrhom práce (absentuje akákoľvek relevantná dochádzka, ktorá by uvedené potvrdzovala),
(iii) nie sú konštatované konkrétne prípady, kedy žalobkyňa neposkytla riadnu súčinnosť predsedníčke
súdu a (iv) nie sú uvedené konkrétne prípady, kedy žalobkyňa odmietla zapisovať spisy odnášané
z budovy súdu na účel štúdia alebo vyhotovení rozhodnutia. Ak žalovaný vo svojej duplike uviedol, že
považuje za nadbytočné osobitne časovo ukotviť v napadnutom rozhodnutí skutočnosť, že žalobkyňa

riadne nevyužívala pojednávanie dni, tak daná konštrukcia je nesprávna. Bolo povinnosťou žalovaného
svoju úvahu riadne odôvodniť a podložiť relevantnými dôvodmi, o to zvlášť, ak je žalovaným všeobecný
súd, ktorý by mal mať vždy na zreteli, že základným právom účastníka konania je právo na dostatočné
odôvodnené rozhodnutie, ktoré má základ v riadne zistenom skutkovom stave veci.47. Správnemu súdu neušlo pozornosti, že dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaný ďalej
špecifikoval vo vyjadrení k žalobe a duplike, kedy žalovaný poukazoval už na konkrétne skutočnosti –

napr. na zistenia o nedostatočnom využívaní pojednávacích dní (prílohou bol kalendár pojednávacích
dní), informácia o počte spisov žalobkyne, predloženie štatistiky a pod. Tu správny súd uvádza, že
orgán verejnej správy nemôže dôvody preskúmavaného rozhodnutia dopĺňať vo vyjadrení k žalobe,
ale bol povinný tieto dôvody uviesť v odôvodnení rozhodnutia. Dané je plne v súlade aj s ustálenou
súdnou praxou, ktorá konštatuje, že „vytýkané nedostatky odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia

nemôžu byť konvalidované prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim vyjadrením
správneho orgánu a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru dopĺňať, resp.
absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi a vyvodzovať z nich závery, ku ktorým
mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom odôvodnenia jeho rozhodnutia,
pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci súdu a zároveň zasahuje do
sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom“ (rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/323/2015 zo dňa 26.10.2016).

48. Nad rámec uvedeného správny súd pripomína, že z princípu sudcovskej nezávislosti je nutné
odvodiť, že predseda súdu a ani iné orgány správy súdu nie sú voči sudcovi „nadriadeným vedúcim
zamestnancom“anemôžumutedaani„prideľovaťprácu“aaniinakpodľasvojejúvahyurčovaťpracovný

vzťah sudcu; práva a povinnosti predsedu súdu a iných orgánov správy súdu voči sudcovi (a taktiež
k „pracovnému“ vzťahu sudcov) pridelených alebo predloženým k určitému upravujú právne predpisy.
Obsah „pracovného“ vzťahu sudcu (výkon súdnictva sudcom na súde, ku ktorému bol pridelený alebo
preložený) teda nie je určovaný zmluvou (dohodou) alebo pokynom predsedu súdu ako „nadriadeného
vedúceho zamestnanca“, ale verejne prístupným rozvrhom práce. Prácu a činnosť sudcu si nie je

možné zamieňať s výmennou prevádzkou, u ktorej je z pochopiteľných dôvodov nevyhnutné zaistiť
neustály výkon výroby, a kde pracovná doba zamestnanca končí uplynutím pevne stanovených a
odpracovaných ôsmich hodí. Sudca totižto svoju funkciu skutočne vykonáva nie 8 hodín, ale v mnohých
prípadoch aj niekoľko desiatok hodín denne. Funkcia a práca sudcu totižto v sebe obnáša nutnosť
samovzdelávania, získavania informácií odborného významu a informácií spoločensky významných

(spravodajstvo, poznatky z iných vedných disciplín), diskusiu s kolegami a aj osobami z iných profesií,
sudca je zo zákona oprávnený vykonávať pedagogickú činnosť a požiadavka na jeho prítomnosť presne
40 hodín týždenne v budove súdu sa preto úplne míňa s jeho profesiou a poslaním (tu obdobne pozri
aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 16Kss/10/2013 zo dňa 10.01.2014
alebo rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo/612/2006 zo dňa 05.06.2007).

Správny súd súčasne odkazuje aj na dôvodovú správu k zákonu o sudcoch, v rámci ktorej zákonodarca
uviedol, že aj napriek špecifickému charakteru činnosti sudcu zákon vymedzuje pracovný čas sudcu
v trvaní najviac 40 hodín, pričom sudca si zadeľuje pracovnú dobu sám v závislosti na množstve
a naliehavosti veci pridelených na rozhodnutie.

49. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru o dôvodnosti žaloby, a
preto s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude žalovaný, viazaný právnym názorom vyjadreným v tomto
rozsudku, povinný vec žalobkyne znova prejednať a v prípade, ak dospeje k záveru o tom, že sú
naplnené podmienky na zrušenie rozhodnutia, ktorým bolo povolené plnenie funkčných povinností v

domácom prostredí, tak toto rozhodnutie dostatočným spôsobom odôvodní, pričom bude vychádzať z
dostatočne zisteného skutkového stavu a tento skutkový stav bude mať oporu v administratívnom spise.
Žalovaný tak bude povinný svoje rozhodnutie postaviť na konkrétnych a relevantných dôkazoch, so
zameraním vo vzťahu k žalobkyni.

50. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnej žalobkyni
priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške
rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

51. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia

tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).