Uznesenie – Nezákonný zásah orgánu verejnej… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. december 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-1Sa/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7023200148
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200148.2

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Súkromná materská škola, so sídlom Vihorlatská
1420/8, 069 01 Snina, IČO: 42 029 520, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Popovič
& Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mojmírova 8, 040 01, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia
životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice, so sídlom Rumanová 14, 040 53 Košice,
v konaní o správnej žalobe proti inému zásahu Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu

životného prostredia Košice, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh udalostí predchádzajúcich správnemu súdnemu konaniu

1.Žalovaný vykonal voči žalobcovi štátny dozor podľa ust. § 71 ods. 1 písm. b) zákona č. 543/2002
Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov ( ďalej ako „zákon o ochrane prírody a
krajiny“ ) zameraný na zabezpečenie ochrany prírody a krajiny. Štátny dozor bol iniciovaný anonymným
občianskym podnetom podaným telefonicky dňa 15.03.2022, ktorého obsah smeroval k podozreniu z
porušenia ust. § 47 zákona o ochrane prírody a krajiny, poškodením a zničením drevín nachádzajúcich

sa v objekte ( areáli ) žalobcu.

2.Vykonaním miestneho šetrenia v dotknutom areáli žalobcu dňa 24.03.2022 dospel žalovaný ku
kontrolnému zisteniu, že v dotknutej lokalite došlo k orezaniu určeného počtu a výrubu určeného počtu
špecifikovaných drevín.

3.Následne žalovaný vyhotovil Protokol o kontrole č.: 6198/55/2022-41430/2022 s dátumom 20.12.2022
( ďalej ako „Protokol“ ), v ktorom konštatoval kontrolou zistené nedostatky a síce, že kontrolovaná osoba
( teda žalobca ), vykonala činnosť zakázanú ust. § 47 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny a to tým
spôsobom, že v období od januára až do marca 2022, v presne nezistenom dni, vykonala neodborný
rez 26 kusov špecifikovaných drevín a výrub 2 kusov špecifikovaných drevín bez súhlasu príslušného
orgánu ochrany prírody podľa ust. § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny.

4.Písomnosťou č. 6198/55/2022-41431/2022 zo dňa 22.12.2022 označenou ako „Zaslanie protokolu
o kontrole na oboznámenie s kontrolnými výsledkami“ vyzval žalovaný žalobcu predložiť písomné
vyjadrenie ku kontrolným zisteniam. Žalobca reagoval písomnosťou zo dňa 16.01.2023 označenou ako
„Námietky voči Protokolu o kontrole, č. 6198/55/2022-41430/2022 z 20.12.2022“.

5.Žalovaný písomnosťou č. 6198/55/2022-6373/2023 zo dňa 17.02.2023 označenou ako „Oznámenie o
ukončení štátneho dozoru“ ( ďalej ako „Oznámenie“ ) konštatoval, že žalobca vo svojom vyjadrení kukontrolným zisteniam neuviedol žiadne nové skutočnosti, preukazujúce nesprávnosť kontrolných zistení
a súčasne v tomto Oznámení žalobcu oboznámil, že v súlade s ust. § 71 ods. 16 zákona o ochrane
prírody a krajiny považuje štátny dozor za ukončený.

II. Správne súdne konanie

6.Správnou žalobou proti inému zásahu zo dňa 01.03.2023, doručenou pôvodne Krajskému súdu
v Košiciach 02.03.2023 sa žalobca cestou svojho zvoleného právneho zástupcu domáha určenia

nezákonnosti jednak vykonaného štátneho dozoru, ako aj Protokolu v spojení s Oznámením,
alternatívne uloženia zákazu žalovanému pokračovať v predmetnom inom zásahu a uloženia povinnosti
žalovanému obnoviť stav pred iným zásahom.

7.V správnej žalobe žalobca dôvodí s odkazom na ust. § 191 ods. 1 písm. b) Správneho súdneho
poriadku (ďalej ako „SSP“), že Protokol a Oznámenie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona

oprávnený; na ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP, že Protokol a Oznámenie vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci; na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP, že Protokol a Oznámenie sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov; na ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP, že
zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci; na
ust. § 191 ods. 1 písm. f) SSP, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého

rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a na
ust. § 191 ods. 1 písm. g) SSP, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci
samej. S odkazom na ust. § 13 ods. 1 SSP, § 64 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody a krajiny
a § 9 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobca považuje Protokol a Oznámenie za
rozhodnutie vydané v prvom stupni, čo podľa neho zakladá miestnu príslušnosť správneho súdu.

8.Žalobca v správnej žalobe formuluje tvrdenie, že procesný postup žalovaného vykazuje znaky
arbitrárnosti až svojvoľnosti, ktoré majú podľa neho za následok nezákonnosť celého procesného

postupu. Žalobca v konkrétnosti dôvodí, že mu nebolo napriek jeho opakovaným žiadostiam, umožnené
zo strany žalovaného nahliadnuť do administratívneho spisu, v čom vidí žalobca porušenie jeho
základných práv zaručených čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V ďalšom
bode žalobca rozsiahlo argumentuje, že sa žalovaný kvalifikovane a včas nevysporiadal s námietkami
zaujatosti, ktoré mu žalobca adresoval, čo podľa presvedčenia žalobcu malo za následok nezákonnosť

dotknutých realizovaných úkonov a tiež nimi produkovaných dôkazov. Žalobca ďalej spochybňuje
pravdivosť skutočností uvedených v Protokole a v Oznámení. Takisto namieta, že administratívny spis
neobsahuje kvalifikované dôkazy, na základe ktorých by bolo možné urobiť jednoznačný skutkový záver,
že sa mal prípadného protiprávneho konania ( poškodenia a zničenia drevín ) dopustiť práve žalobca.
Žalobca tiež objasňuje, že vo svojom vyjadrení k Protokolu navrhoval doplniť dokazovanie v otázke

stotožnenia osoby, ktorá sa mohla prešetrovaného protiprávneho konania dopustiť, a to vypočutím
špecifikovaných svedkov, žalovaný však navrhované dôkazy nevykonal. Z tohto dôvodu hodnotí žalobca
ako nepravdivé vyjadrenie žalovaného prezentované v Oznámení a síce že žalobca ku kontrolným
zisteniam neuviedol žiadne nové skutočnosti.

9.Žalovaný predložil svoje vyjadrenie k správnej žalobe v podaní zo dňa 02.06.2023, v ktorom v prvom
rade poukázal na nesplnenie zákonných podmienok prípustnosti rozhodovania o inom zásahu. Citoval
pritom ust. § 252 ods. 1 SSP, podľa ktorého sa žalobca môže žalobou domáhať ochrany pred iným
zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho
opakovanie a ust. § 252 ods. 2 SSP, podľa ktorého sa žalobca môže žalobou domáhať aj určenia

nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo
možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody
alebo inú ochranu práv žalobcu. Žalovaný mal za to, že je nepochybné, že štátny dozor, ktorý žalobca
považuje za iný zásah je už ukončený, a to doručením Oznámenia, ďalej podľa neho je cieľom štátneho
dozoru iba zdokumentovanie skutkového stavu a kontrolovanej osobe, teda žalobcovi, neboli uložené

žiadne povinnosti, štátny dozor je tak bez následkov a preto tieto nemôžu trvať. Rovnako podľa neho
nie je splnená ani podmienka, že počas trvania zásahu nebolo možné podať správnu žalobu, keďže
uskutočnený štátny dozor nezahŕňal iba krátke obdobie spôsobujúce nemožnosť podať správnu žalobu,
išlo totiž o obdobie trvajúce až jedenásť mesiacov. Podľa žalovaného nie je splnená ani podmienka, žerozhodnutie správneho súdu je dôležité pre účely náhrady škody alebo inú ochranu žalobcových práv,
kdežalobcovuargumentáciu,ktorousasnažípreukázaťsplnenietejtopodmienkyhodnotíakoabsurdnú.
Žalovaný považuje vykonaný štátny dozor za zákonný, podľa neho boli rešpektované relevantné

ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny a tiež zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej
správe v znení neskorších predpisov ( ďalej ako „zákon o kontrole v štátnej správe“ ). Citované zákony
neupravujú podľa žalovaného možnosť kontrolovaného subjektu nazerať do spisu, čo však neznamená,
že by tento nemal príležitosť sa ku kontrolným zisteniam vyjadriť, je totiž oprávnený sa počas výkonu
kontroly písomne k vykonaným zisteniam vyjadrovať a po oboznámení sa s protokolom je oprávnený

do určeného termínu podať voči kontrolným zisteniam námietky. Žalovaný tiež podotkol, že záznam
z miestneho šetrenia bol žalobcovi odovzdaný, žalobca sa však do skončenia dozoru k zisteniam
miestneho šetrenia nevyjadril. Žalovaný takisto vylúčil opodstatnenosť námietok žalobcu, v ktorých tento
poukazoval na nesprávny postup žalovaného v súvislosti s ním uplatnenými námietkami zaujatosti.
Vysvetlil, že zákon o ochrane prírody a krajiny odkazuje v otázke predpojatosti na osobitný predpis
( zákon o kontrole v štátnej správe ), v zmysle ktorého podanie námietok nemá odkladný účinok.

Podľa žalovaného tak vykonanie žalobcom namietaných úkonov ( kontrolnej úlohy ) prebehlo zákonne,
pričom zaujatosť zamestnancov orgánu štátneho dozoru nebola preukázaná. Žalovaný priznal v tomto
smere pochybenie a síce nedodržanie prepísanej lehoty na vybavenie námietky zaujatosti, toto však
nemalo podľa žalovaného za následok nezákonnosť štátneho dozoru, pretože jej nedodržanie nemalo
vplyv na výsledok vybavenia námietky zaujatosti, išlo teda o vadu nemajúcu dopad na zákonnosť

vykonaného štátneho dozoru. Napokon žalovaný vyhodnotil ako tendenčnú a zmätočnú argumentáciu
žalobcu, v ktorej tento poukazoval na absenciu jednoznačných dôkazov preukazujúcich, že sa mal
nezákonného konania ( poškodenia a zničenia drevín ) dopustiť práve on. Žalovaný vysvetlil, že je
zodpovednosť právnických osôb za spáchanie správnych deliktov objektívna a preto pokiaľ došlo k
porušeniu zákona v areáli žalobcu, je irelevantná úvaha žalobcu o totožnosti možného skutočného

páchateľa. Žalovaný v závere navrhol správnu žalobu ako neprípustnú odmietnuť, alternatívne ako
nedôvodnú a neopodstatnenú zamietnuť.

10.Žalobca v reakcii zo dňa 29.10.2023 v podstate zotrval na svojich záveroch uvedených v
správnej žalobe. Mal za to, že žalovaný vo svojom vyjadrení nezaujal žiadne stanovisko k žalobcom

prezentovanýmpreukázanýmahrubýmvadámjehoprocesnéhopostupu.Žalobcaopakovanezdôraznil,
že nemal počas vykonávaného dozoru dostatok informácií k uplatňovaniu ochrany svojich práv. Mal
tiež za to, že žalovaný úmyselne pri kontrolnej činnosti opomenul zohľadniť ust. § 10 ods. 3 zákon o
kontrole v štátnej správe upravujúce otázku predpojatosti v kontrolnej činnosti. Žalobca napokon dodal,
že žalovaný nezistil všetky okolnosti posudzovanej veci a nezabezpečil všetky dôkazy nevyhnutné pre

riadne ustálenie skutkového stavu veci.

11.Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.12.2023 uviedol, že zotrváva na všetkých svojich záveroch
uvedených v jeho predchádzajúcom vyjadrení a má za to, že týmito závermi vyvrátil všetky tvrdenia
žalobcu. V závere navrhol správnu žalobu ako neprípustnú odmietnuť.

12.Ďalšie písomné vyjadrenia už v tomto konaní jeho účastníci neposkytli.

13.Aj keď sa konanie o správnej žalobe začalo na Krajskom súde v Košiciach, s účinnosťou od
01.06.2023 je v zmysle znenia ust. § 10 a § 13 SSP, na konanie a rozhodnutie o nej príslušný Správny
súd v Košiciach, ktorý zároveň v tento deň ( 01.06.2023 ) začal svoju činnosť. Ku dňu 01.06.2023 došlo

k prechodu výkonu súdnictva z krajských súdov na správne súdy ( okrem iných z Krajského súdu v
Košiciach na Správny súd v Košiciach ) vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, vrátane prerokúvanej veci.

14.Vzhľadom na existenciu ust. § 493e SSP procesný postup správneho súdu v tomto konaní sa musí

riadiť ustanoveniami SSP v jeho znení účinnom do 30. júna 2023.

15.Správny súd vzhľadom na návrh žalobcu nariadil vo veci pojednávanie na deň 18.12.2025 so
začiatkom o 12.00 hod. v pojednávacej miestnosti P2 v budove Správneho súdu v Košiciach. Na tomto
pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu zhrnul podstatné momenty žalobnej argumentácie a

zástupkyne žalovaného zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach.

16.Podľa ust. § 2 ods. 1 a ods. 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam
alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy arozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej

správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17.Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. e) SSP iným zásahom orgánu verejnej správy sa rozumie faktický postup
vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup

orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo
dotknuté.

18.Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov

orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19.Podľa ust. § 252 ods. 1 a ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom
orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie.

Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu
verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie
správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.

20.Podľa ust. § 261 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením

ju zamietne.

21.Žalobca zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom sa celkom jednoznačne ochrany svojich práv
domáha prostredníctvom žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa ustanovenia § 252
a nasledujúcich SSP.

22.Vychádzajúc z citovaných ustanovení SSP možno konštatovať, že spôsobilým predmetom
správneho súdneho prieskumu je aj faktický zásah orgánu verejnej správy, ktorý zahŕňa prípady
predstavujúce výlučne faktický procesný postup ( napr. pri výkone inšpekcie alebo daňovej kontroly ),
ktorý nie je zakončený vydaním správneho aktu vo forme rozhodnutia ani opatrenia.

23.Primárnou otázkou, ktorú musel správny súd zodpovedať ešte predtým ako by pristúpil k posúdeniu
opodstatnenosti tvrdení žalobcu o nezákonnosti tzv. iného zásahu orgánu verejnej správy, bola otázka,
či žalobcom prezentovaný opis skutkových okolností napĺňa pojem iného zásahu orgánu verejnej správy.
Až v prípade kladnej odpovede na túto otázku je možné prejsť k riešeniu sekundárnej otázky zákonnosti

namietaného iného zásahu orgánu verejnej správy.

24.Pozornosti správneho súdu neušlo, že žalobca totožné skutkové okolnosti aké sú popísané tu
v jeho správnej žalobe prezentoval aj v rámci inej svojej správnej žaloby definovanej ako žaloba
o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného a síce Protokolu a Oznámenia, ktorú adresoval

správnemu súdu dňa 01.03.2023 a ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti a následného zrušenia
Protokolu v spojení s Oznámením. Uznesením Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6S/28/2023
zo dňa 25.07.2024 ( ,ktorého vecná správnosť bola potvrdená uznesením Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/29/2024 zo dňa 24.04.2025 ) bola predmetná správna žaloba
o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného odmietnutá ako neprípustná podľa ust. § 98 ods.

1 písm. g) SSP s odôvodnením, že Protokol v spojení s Oznámením, ktoré boli správnym súdom
kvalifikované ako opatrenia v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. c) SSP, sú podľa ust. § 7 písm. e) SSP z
prieskumu správneho súdu vylúčené vzhľadom na skutočnosť, že Protokol v spojení s Oznámením, nie
sú konečným autoritatívnym rozhodnutím orgánu verejnej správy o právach a povinnostiach žalobcu,
ale len písomnosťou s informatívnym charakterom, ktorá môže slúžiť ako podklad pre vydanie ďalších

rozhodnutí.

25.Je tak celkom zrejmé, že na primárnu otázku, ktorú si správny súd v prvom kroku položil, nie je
možné dať kladnú odpoveď, keďže skutkové okolnosti prezentované žalobcom aj s odkazom na vpredchádzajúcom bode uvedené rozhodnutie Správneho súdu v Košiciach svedčia o tom, že ich nie je
možné kvalifikovať ako iný zásah orgánu verejnej správy ( keďže ide o opatrenie ) a nie je teda možné
prejsť k posúdeniu sekundárnej otázky zákonnosti tzv. iného zásahu.

26.Z uvedeného dôvodu správny súd kvalifikoval správnu žalobu ako nedôvodnú, ktorú bolo potrebné
v zmysle ust. § 261 SSP zamietnuť.

27.Vo veci trov správneho súdneho konania rozhodol správny súd podľa ust. § 168 SSP a keďže žalobca

nemal v konaní úspech a úspešnému žalovanému nevznikli také účelne vynaložené trovy, ktoré by bolo
možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca
od jeho doručenia na správny súd (Správny súd v Košiciach).

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecná náležitosti podania podľa § 57 SSP, to znamená ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
podania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy
bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opis rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejme,

v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh
výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené
v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.