Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. december 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 20Saz/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100573
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Roman Die

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Romanom Die, v právnej veci žalobcu: mal. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: Afganská islamská republika, paštúnska národnosť, bez dokladov
totožnosti, adresa posledného trvalého pobytu v zahraničí v obci Bazaval – bez bližšieho určenia, obec
Nangarhár, Afganistan, toho času miesto pobytu: Centrum pre deti a rodiny Medzilaborce, Kpt. Nálepku
č. 369/5, 068 01 Medzilaborce, právne zastúpeného: Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice,
Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad,
Pivonková 6, 812 72 Bratislava, v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. ČAS: MU-PO-62-17/2025-Ž zo dňa 25.08.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou vo veci azylu, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny
súd“) dňa 29.09.2025 sa žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného ČAS:
MU-PO-62-17/2025-Ž zo dňa 25.08.2025 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), zrušenia tohto

rozhodnutia, vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a náhrady trov konania.

II. Administratívne konanie

2. Žalobca bol po svojom nelegálnom príchode policajnou hliadkou zadržaný na území Slovenskej
republiky (ďalej aj ako „SR“), následne mu bol Mestským súdom Bratislava 2 ustanovený opatrovník
(Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Stropkov), ktorý v žalobcovom mene požiadal dňa 11.04.2025

o udeleniu azylu alebo doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o jeho život pred militantným
hnutím Taliban. Dňa 11.04.2025 bola za prítomnosti opatrovníka a tlmočníka do jazyka paštu spísaná
zápisnica o podaní vysvetlenia podľa § 17 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Žalobca
v rámci podania vysvetlenia uviedol svoje meno, priezvisko a dátum narodenia s tým, že nemá pri
sebe žiadny cestovný doklad, je moslim-sunit, má ukončených desať tried základnej školy, pracoval ako
pouličný predajca kávy a čaju, rodičia a súrodenci (päť bratov a šesť sestier) žijú v Afganistane. Uviedol,
že z Afganistanu vycestoval asi pred tromi mesiacmi s ďalšími osobami, a to trasou cez Pakistan – Irán

– Turecko – Bulharsko – Srbsko – Maďarsko, s cieľom v Nemecku. Následne sa omylom ocitli na území
SR, kde sa prihlásili na polícii. Uviedol, že na územie SR sa dostal za pomoci prevádzača, nemá žiadnu
finančnú hotovosť, na Slovensku nemá žiadnych príbuzných, má bratranca v Nemecku, nebol členom
žiadnej politickej strany, nebol trestaný, nebol vojakom, nebol prenasledovaný pre náboženstvo, ani prepolitické názory. Záverom uviedol, že sa jedná o jeho prvú žiadosť o azyl, ktorú odôvodnil obavou o svoj
život, keďže ho chcel Taliban naverbovať do svojich radov.

3. Za účelom zdôvodnenia žiadosti o udelenie azylu bol so žalobcom dňa 13.05.2025 za prítomnosti
tlmočníka a opatrovníka vykonaný vstupný pohovor. V rámci tohto pohovoru žalobca úvodom uviedol,
že sa cíti dobre, môže vypovedať, tlmočníkovi rozumie a následne zopakoval svoje osobné údaje, resp.
dosiahnuté vzdelanie (desať tried) s tým, že v štúdiu ďalej nepokračoval z bezpečnostných dôvodov,
keďževoblastikdežilpôsobíteroristickáorganizáciaislamskýštát–ISIS-K(ďalejajako„ISIS“),ktorýich

chcel verbovať. Uviedol tiež, že býval s rodičmi a súrodencami, s bratom mali čajovňu, kde obsluhoval
až do svojho odchodu a že vojakom nebol. V súvislosti s jeho naverbovaním uviedol, že ISIS verbuje
mladých, slobodných a bezdetných ľudí, oznámili (prišli k nim domov a oznámili to jeho rodičom) jeho
rodine, že majú takýchto členov rodiny vydať, aby šli trénovať a bojovať pre ISIS. Rodičia podľa žalobcu
zástupcom ISIS oznámili, že sa poradia a neskôr im oznámia ako sa rozhodli, na čo mali zástupcovi
ISIS reagovať, že o tri dni sa vrátia a vybraných členov rodiny zoberú na svoju základňu. Na vzniknutú

situáciu rodina reagovala podľa žalobcových slov: „Rodičia hovorili, že s tým nesúhlasia, teda s ich
politikou nesúhlasia. A ak by som šiel s nimi, určite by ma podľa rodičov poslali niekam do bojov a už
ma nikdy neuvidia, kde zahyniem.“. Vo vzťahu k členom rodiny uviedol mená rodičov, ich približný vek
s tým, že otec bol stavebný robotník, ale už nepracuje a matka bola v domácnosti. Žalobca uviedol mená
všetkýchpiatichbratovaichvek(33,30,25,23a20rokov)stým,ženajstaršíanajmladšísnímpracovali

v čajovni, ďalší z bratov pracuje na hydinovej farme, ďalší je vodičom autobusu, ďalší vyrába pirôžky,
ktoré predáva a všetci žijú spoločne s rodičmi. Podľa slov žalobcu všetci bratia sú ženatí a v Afganistane
nemali konkrétne problémy. Žalobca uviedol tiež mená šiestich sestier, z ktorých je päť vydatých, k týmto
však vek uviesť nevedel a najmladšia má 15 rokov a žije spolu s bratmi a rodičmi. Podľa slov žalobcu
všetci bratia sú ženatí a jeho súrodenci v Afganistane nemali konkrétne problémy. S rodinou je žalobca

v kontakte cez whatsapp, rodina sa podľa slov žalobcu má dobre, avšak otravuje ich ISIS s tým, že
kde sa nachádza on (žalobca), na čo rodina reaguje, že o ňom nemá informácie, že utiekol. Žalobca
následne uviedol, že je slobodný, bezdetný, má 130 €, hnuteľný, ani nehnuteľný majetok nevlastní, nemá
pas, doklad totožnosti, ani iný doklad pri sebe, ani v Afganistane. Žalobca následne opísal priebeh cesty
z Afganistanu až na územie SR, obdobne ako 11.04.2025 pri podaní vysvetlenia. Uviedol, že cieľom

cesty bolo Nemecko kde má bratranca ale nie je s ním v kontakte a nemá o ňom informácie. Uviedol
tiež, že nebol trestne stíhaný a nebol ani politicky aktívny.

4.Ksamotnejžiadostioudelenieazylužalobcauviedol,žeužskôrpovedal,ževAfganistanejeohrozený
jeho život z dôvodu verbovania jeho osoby zo strany ISIS. S rodičmi sa dohodol, že je to pre neho

nebezpečné, že by v radoch islamského štátu zahynul, preto sa dohodli, že odíde do zahraničia. Podľa
žalobcu ISIS teraz naberá mladých ľudí, pretože ich potrebuje z dôvodu, že vládne Taliban. Na otázku,
či žalobca poznal niekoho z tých ľudí a či vedel, že to boli členovia islamského štátu žalobca uviedol,
že od susedov mali informácie, že ISIS chodí zisťovať kde žijú mladí a slobodní ľudia. Žalobca uviedol,
že v čase, kedy u jeho rodičov boli predstavitelia islamského štátu, bol on v čajovni a tým pádom

konkrétnych ľudí nevidel, ale rodičia mu o tom povedali. Na otázku, či mal predtým v Afganistane
nejaké problémy žalobca uviedol, že keď padla bývalá vláda, síce nedochádza k bojom, ale všetko
je obmedzené, ženy nemôžu študovať a pracovať, mladých ľudí verbujú do ISIS a celkovo vládne
nepriaznivá situácia. Na otázku, či žalobca osobne niekedy prišiel do kontaktu s predstaviteľom ISIS
žalobca uviedol, že do priameho kontaktu nikdy neprišiel, ale videl, kde majú základňu a obec kde žil

plne ovládal. Na otázku, či pred záujmom ISIS bolo všetko v poriadku žalobca odpovedal, že: „Mám
info, že aj Taliban niekedy verbuje mladých ľudí, no ISIS ich asi predbehlo, kontaktovali nás prví.“ V tejto
súvislosti žalobca uviedol že nepozná nikoho, koho by ISIS naverboval. Jeho situáciu by podľa žalobcu
neriešilo ani presťahovanie v rámci Afganistanu, pretože by bolo len otázkou času, kedy by sa ho na
inom mieste rozhodol naverbovať Taliban. Žalobca prejavil obavu z návratu do Afganistanu, keďže mal

za to, že ISIS, by ho určite uniesol, alebo by ho zabili, keďže utiekol a hľadajú ho, návrat by bol pre neho
nebezpečný. Žalobca prejavil záujem zotrvať na území SR, naučiť sa jazyk, študovať, pracovať. Žalobca
záverom, napriek predchádzajúcemu zámeru dostať sa do Nemecka, prezentoval prosbu poskytnutia
nejakejmedzinárodnejochrany,abymoholostaťžiťvbezpečí,ajsohľadomnato,žepotomakorodičom
prezentoval, že sa ocitol na území SR, tak s tým boli v poriadku, že je v bezpečí.

5. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia právny zástupca žalobcu predložil žalovanému písomné
vyjadrenie k predmetnému azylovému konaniu žalobcu zo dňa 11.08.2025, v ktorom zhrnul obsah
výpovede žalobcu a jeho dôvody podania žiadosti o udelenie azylu a poukázal na obsah polytematickejsprávy o krajine pôvodu žalobcu, z ktorej uviedol konkrétne informácie na podporu opodstatnenosti
žiadosti žalobcu o udelenie azylu, ktoré obdobným spôsobom použil neskôr v rámci žalobnej
argumentácie. Záverom navrhol udelenie azylu žalobcovi z humanitných dôvodov.

III. Napadnuté rozhodnutie

6. Dňa 25.08.2025 vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým žalobcovi neudelil azyl podľa § 13
ods. 1 písm. a/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako

„Zákonoazyle“)aposkytolžalobcovidoplnkovúochranupodľa§13aods.1a§20ods.4Zákonaoazyle.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí úvodom v krátkosti zhrnul skutkový stav a následne odôvodnil
výrok napadnutého rozhodnutia o neudelení azylu, ako aj výrok o poskytnutí doplnkovej ochrany.
V rámci tohto odôvodnenia uviedol, že za účelom objektívneho posúdenia žiadosti žalobcu boli okrem
žalobcovej výpovede využité informácie z databázy migračného úradu ku krajine pôvodu Afganistan
zo dňa 03.07.2025, informácie poskytnuté opatrovníkom, právnym zástupcom, ako aj ďalšie verejne

dostupné informácie. Tieto informácie žalovaný hodnotil vo vzťahu k výpovedi žalobcu a dôvodom, kvôli
ktorýmopustilkrajinupôvoduačitietodôvodyspĺňalikritériáprenasledovania.Žalovanýskonštatoval,že
žalobca svoju žiadosť založil na obave o svoju bezpečnosť pred príslušníkmi hnutí ISIS a Taliban. V tejto
súvislosti žalovaný zhrnul s odkazom na získané informácie o Afganistane bezpečnostnú situáciu v tejto
krajine s tým, že moc v krajine je aktuálne v rukách hnutia Taliban, ktoré sa dostáva do stretov s hnutím

ISIS, ktoré sa snaží získať kontrolu nad odľahlými časťami Afganistanu. V prípade ISIS ide o neštátneho
aktéra možného prenasledovania, ktorý robí nábor nových príslušníkov najmä medzi osobami, ktoré
zodpovedajúprofilužalobcu.Vdanomprípadevšaknábor,akohoopísalžalobcanemožnopovažovaťza
prenasledovanie podľa § 2 písm. d) Zákona o azyle. Žalovaný skonštatoval, že v danom prípade žalobca
neopísal žiadne fyzické ani psychické násilné správanie príslušníkov ISIS, bez prítomnosti vyhrážok

s tým, že žalobca je s rodinou v kontakte a neuviedol, že by mala rodine akékoľvek problémy súvisiace
s tým, že opustil krajinu. Z dostupných informácií pre žalovaného vyplynulo, že nábory ISIS sú prevažne
dobrovoľné, motivované ideológiou, sociálnymi a ekonomickými faktormi, avšak vyskytujú sa aj nábory
nútené, a to najmä v oblastiach, kde si ISIS potrebuje udržať vplyv. Následne žalovaný opísal aktivity
ISIS a Talibanu pri vzájomných stretoch s tým, že Taliban má, napriek nestabilnej bezpečnostnej situácii,

záujem chrániť územie Afganistanu a svojich obyvateľov pred hrozbami ISIS. V tejto súvislosti poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd“) sp. zn. 1Sža/45/2011
zo dňa 27.11.2011, podľa ktorého je prenasledovaním len taká situácia, kedy zo strany štátnych orgánov
moci dochádza k systematickému odmietaniu poskytnutia ochrany jednotlivcom pred vyhrážkami či
činmi súkromných osôb. Poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sža/26/2024 zo dňa

23.09.2014 a vo väzbe na závery z tohto rozsudku skonštatoval, že v prípade žalobcu boli splnené
zákonné podmienky na poskytnutie medzinárodnej ochrany vo forma azylu. Žalovaný mal za to, že
v prípade žalobcu nebolo preukázané, že v krajine pôvodu by bol prenasledovaný. Motivácia hnutia ISIS
o doplnenie svojich radov nie je motivovaná politicky, nábožensky, rasovo, národnostne, či v dôsledku
príslušnosti k určitej sociálnej skupine, na základe čoho sa nejedná o prejav azylovo relevantného

prenasledovania, ale o prejav vážneho bezprávia, ktoré bolo zohľadnené poskytnutím doplnkovej
ochrany žalobcovi. Vo vzťahu k neudeleniu azylu žalobcovi z humanitných dôvodov žalovaný uviedol,
že vzhľadom na poskytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi, neboli splnené podmienky na udelenie azylu
z humanitných dôvodov.

7. V súvislosti s možnosťou náboru pre vládne hnutie Taliban, žalovaný uviedol, že hnutie Taliban je
aktuálne v Afganistane štátnym aktérom bez toho, aby malo potrebu vykonávať nútený nábor, a to aj
s ohľadom na vyžadovanú loajalitu k tomuto hnutiu. Nútený nábor Taliban využíval výnimočne v čase
občianskej vojny a prevratu v auguste 2021. Verboval osoby prevažne s vojenským pôvodom a z madrás
Afganistane a Pakistane a žalobca do tejto kategórie osôb nespadá. Uviedol tiež, že hnutie Taliban po

prevzatí moci v krajine prestalo do svojich radov verbovať neplnoletých chlapcov a motivácie obyvateľov
Afganistanu vstúpiť do radov hnutia Taliban sú prevažne sociálne a ekonomické. V prípade regrutovania
žalobcu hnutím Taliban, by sa jeho rodina mohla obrátiť na radu starších, ktorá je tradičným orgánom
v miestnych podmienkach a jednou z možností ako sa brániť proti verbovaniu maloletých, keďže
historicky zohrávala významnú úlohu pri riešení sporov, avšak v danom prípade ide len o možnosť

s neistým záverom v závislosti na konkrétnych okolnostiach.

8. Žalovaný tiež uviedol, že vzhľadom na maloletosť žalobcu zohľadňoval tiež najlepší záujem dieťaťa,
žalobca bol umiestnený v centre (v Medzilaborciach) určenom pre maloletých, teda je v bezpečnomprostredí špecializovaného zariadenia, kde je mu poskytovaná pomoc, podpora a služby ako iným
maloletým v tomto centre. Vek žalobcu bol zohľadnený aj pri vedení pohovoru, ktorý bol vedený za účasti
kvalifikovaného pracovníka špecializujúceho sa na prácu s maloletými. V tejto súvislosti však žalovaný

tiež uviedol, že z ustanovení Dohovoru, ani Zákona o azyle, nevyplýva, že by vek žiadateľa, resp. jeho
maloletosť alebo zraniteľnosť, mala byť oprávneným dôvodom na poskytnutie medzinárodnej ochrany.

9. Záverom tejto časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že na základe
komplexného posúdenia žiadosti žalobcu a všetkých relevantných informácií dospel žalovaný k záveru,

ževdanomprípadenebolisplnenézákonnépodmienkynaudelenieazylunaúzemíSRpodľa§8Zákona
o azyle, keďže nebolo preukázané, že obava, pre ktorú žalobca odišiel z Afganistanu, by mala akúkoľvek
súvislosť s jeho rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením alebo príslušnosťou
k určitej sociálnej skupine, alebo s uplatňovaním politických práv a slobôd, na základe čoho žalovaný
v prípade žalobcu nepristúpil k udeleniu azylu.

10. V ďalšom texte odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný odôvodnil poskytnutie doplnkovej
ochrany žalobcovi.

11. Záverom žalovaný v napadnutom rozhodnutí reagoval na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu zo
dňa 11.08.2025, ku ktorému v kratšej forme zhrnul odôvodnenie z predchádzajúcej časti odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia ohľadne neudelenia azylu a nad rámec uvedeného k tradícii C. C. uviedol,
že žalobca nikdy nebol príslušníkom hnutia Taliban, s týmto konaním sa nestretol a ani počas pohovoru
takúto obavu neprezentoval. Žalovaný uviedol, že poskytovanie medzinárodnej ochrany je založené
na individuálnom princípe a ak vychádzal z toho, aké formy prenasledovania by mohli hroziť každému
maloletému chlapcovi v Afganistane, musel by byť udelený azyl každému takémuto žiadateľovi čo by

bolo v rozpore s individuálnym princípom poskytovania medzinárodnej ochrany.

IV. Správna žaloba

12.Žalobcapodanousprávnoužalobouvoveciazyluiniciovalsúdnyprieskumnapadnutéhorozhodnutia

a v podanej správnej žalobe úvodom zhrnul skutkový stav a obsah a dôvody napadnutého rozhodnutia
žalovaného. Ďalej uviedol, že s napadnutým rozhodnutím vo vzťahu k časti o neudelení azylu nesúhlasí
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že na základe vykonaného dokazovania
žalovaný dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca úvodom tejto časti podanej správnej
žaloby citoval ustanovenia § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok (ďalej aj ako

„Správny poriadok“) § 8 písm. a), § 2 písm. d) bod 1 a 6, § 19a ods. 1 písm. a) a c), § 19a ods. 2 a 6 a §
19a ods. 4 písm. d) Zákona o azyle, čl. 3 bod 1, čl. 6 bod 1 a 2, čl. 22 bod 1 a čl. 37 písm. a) Dohovoru
o právach dieťaťa, čl. 1, čl. 2 a čl 4 Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa. Žalobca mal za to,
ženapadnutérozhodnutiejezmätočnéaprotirečivé.Žalovanýpodľažalobcuneodôvodnenespochybnil,
že dochádza k násilnému regrutovaniu detí do ozbrojených konfliktov, hoci obsahom spisu sú aj

informácie svedčiace o opaku. Žalovaný podľa žalobcu nehodnotil žalobcu ako maloletého a nezohľadnil
jeho vek, mieru vyspelosti a ďalšie špecifiká s tým, že v prípade núteného regrutovania maloletých ide
o formu prenasledovania. Mal za to, že závery žalovaného sú nesprávne, keďže žalobca pochádza
z oblasti kde pôsobí ISIS a patrí do skupiny osôb, ktoré sú primárnym cieľom náborových aktivít tejto
teroristickej organizácie. Náborové praktiky ISIS sa vyznačujú prvkami zastrašovania, donucovania,

využívania sociálnej a ekonomickej zraniteľnosti, ako aj hrozieb voči rodinným príslušníkom osôb,
ktoré odmietnu vstup. Nábor do ISIS nikdy nemožno chápať ako slobodné rozhodnutie jednotlivca,
pretože odmietnutie so sebou nesie riziko odplaty vrátane fyzického násilia, či smrti. Podľa žalobcu
už samotná existencia regrutácie zo strany teroristickej organizácie napĺňa znaky prenasledovania
v zmysle § 2 písm. d) Zákona o azyle, ako aj medzinárodných štandardov. Sám žalovaný nevylúčil

možnosť násilnej regrutácie. Nesúhlasil so záverom, že hnutie Taliban vyvíja snahu chrániť obyvateľov
Afganistanu, pretože samotné toto hnutie predstavuje pre žalobcu riziko regrutácie. Medzinárodné právo
nepožaduje absolútnu ochranu každého jednotlivca, ale poskytnutie účinnej a dostupnej ochrany pred
prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. Žalobca tiež spochybnil závery žalovaného ohľadne toho,
že hnutie D. po prevzatí moci v krajine prestalo s násilným verbovaním maloletých. Podľa žalobcu

bolo povinnosťou žalovaného skúmať aké formy vážnych porušení základných ľudských práv môžu
postihovať osobitne deti. Žalovaný podľa žalobcu sám priznal, že k núteným náborom zo strany Talibanu
dochádza, a preto je žalobca presvedčený, že jeho obava o to, že bude regrutovaný je objektívna,
predstavuje opodstatnený strach a má oporu v objektívnej situácii v jeho domovskej krajine. Žalobcatiež poukázal na špecifikum azylového konania, v ktorom sa uplatňuje zásada – v pochybnostiach
v prospech žiadateľa. Poukázal tiež na princíp najlepšieho záujmu dieťaťa, ktorý vyžaduje, aby bola
ujma hroziaca maloletému žiadateľovi o azyl, dieťaťu, posudzovaná z pohľadu dieťaťa. V tejto súvislosti

uviedol špecifiká a väčší rozsah práv, ktoré patri deťom. Žalobca zopakoval, že medzi špecifické formy
prenasledovania patrí aj regrutovanie.

13. Záverom žalobca zhrnul, že v krajine pôvodu mu bezpochyby hrozí regrutovanie a z tohto dôvodu
aj utiekol zo svojej domovskej krajiny a požiadal o poskytnutie medzinárodnej ochrany na území SR.

Záver žalovaného, ktorým mu o nebol udelený azyl je neodôvodnený, neopodstatnený a nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní. Žalobca splnil dôvody pre udelenie azylu v zmysle § 8 Zákona o azyle,
nakoľko bol prenasledovaný vzhľadom na špecifické okolnosti jeho prípadu. Žalovaný prijal záver, že
u žalobcu nie sú naplnené dôvody pre splnenie zákonnej definície pojmu prenasledovania v podstate
z jediného dôvodu, a to že prenasledovanie žalobcu nebolo uskutočňované z dôvodu politických,
náboženských, či príslušnosti k určitej sociálnej skupine, s čím sa žalobca nestotožnil. Žalovaný vôbec

nezohľadnil zákonné ustanovenie Zákona o azyle, v zmysle ktorého pri posudzovaní žiadosti o udelenie
azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré
spôsobujújehoprenasledovanie,aksúmuprisudzovanépôvodcomprenasledovania.Maloletížiadatelia
o azyl zriedka vyslovene prejavujú svoje politické názory a presvedčenie, napriek tomu im môže
byť prisudzované (tzv. imputované) zo strany prenasledovateľa. Napriek tomu žalobcovo odmietnutie

byť bojovníkom ISIS a Talibanu je možné subsumovať pod prejav jeho politického presvedčenia ako
nesúhlasu s militantnými aktivitami a „politikou“ hnutia Taliban a ISIS. Žalovaný túto skutočnosť vôbec
nezohľadnil a preto vec nesprávne právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca
splnil všetky zákonné podmienky v zmysle § 8 Zákona o azyle pre udelenie azylu.

V. Vyjadrenia účastníkov konania

14. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 16.10.2025 v krátkosti zhrnul skutkový stav a dôvody
na ktorých založil napadnuté rozhodnutie. V ďalšom texte vyjadrenia žalovaný reagoval na žalobnú
argumentáciu žalobcu. Mal za to, že žalobca nesprávne navodzuje dojem, že rozhodnutie odmieta

existenciu azylovo relevantného prenasledovania mladistvého žalobcu výlučne z dôvodu dobrovoľnosti
náboru. Takáto interpretácia podľa žalovaného nezodpovedá skutočnosti. Dobrovoľnosť náborov je v
rozhodnutí uvádzaná žalovaným na základe podkladov zo Správy o krajine pôvodu. Nenásilný charakter
náboru, ktorý žalovaný v rozhodnutí konštatoval, a ktorý zodpovedá opisu žalobcu, predstavuje skutkové
zistenie o povahe konkrétneho náboru žalobcu. Rozhodnutie o azyle vychádza výlučne z azylovo

relevantných dôvodov podľa § 2 a § 8 Zákona o azyle. V prípade žalobcu sa podľa žalovaného
nejednalo o prejav azylovo relevantného prenasledovania, ale o prejav vážneho bezprávia, ktoré je
zohľadnené pri poskytnutí doplnkovej ochrany. Žalovaný si je vedomý, že podľa usmernení Úradu
Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Opčného protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa
o zapájaní detí do ozbrojených konfliktov môže nútené verbovanie detí na účely ich priamej účasti

v ozbrojených operáciách predstavovať formu prenasledovania. Samotná existencia takejto praxe na
určitom území však automaticky nezakladá individuálny nárok na udelenie azylu. Vystavenie sa riziku
možnej regrutácie, ako ho opisuje žalobca, a s tým súvisiaci strach o bezpečnosť, bez preukázania
súvislosti s niektorým z dôvodov uvedených v § 8 Zákona o azyle (rasa, národnosť, náboženstvo,
politické presvedčenie alebo príslušnosť k sociálnej skupine), nemožno považovať za prenasledovanie

v zmysle § 2 písm. d) Zákona o azyle a článku 1A ods. 2 Ženevského dohovoru o právnom postavení
utečencov. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že nezohľadnil, že teroristické hnutie ISIS počas
náboru mladistvého prisudzovalo politické názory, a že jeho odmietnutie vstupu do hnutia predstavuje
prejav politického presvedčenia. Počas pohovoru dňa 13.05.2025 žalobca uviedol, že ISIS, ktoré verbuje
mladých, slobodných a bezdetných, oznámilo jeho rodine, že majú vydať slobodných a mladých, aby s

hnutím išli trénovať a bojovať. Rodičia si vyžiadali čas na rozhodnutie, ktoré mali príslušníkom hnutia
oznámiť o tri dni. Keďže nesúhlasili s politikou hnutia a obávali sa, že žalobca bude poslaný do bojov
a už sa nevráti, rozhodli, že mladistvý žalobca opustí Afganistan. Z opisu skutkového stavu v súvislosti
s regrutáciou žalobcu, ktorá sa mala realizovať prostredníctvom rodičov a pri ktorej sám osobne nebol
prítomný, je zjavné, že rodičia chránili svojho syna, a že odmietavá reakcia mladistvého zúčastniť sa

nebezpečných bojov bola prirodzená. Reakcia mladistvého žalobcu odráža bežnú snahu chrániť vlastný
život a bezpečie a nemožno z nej vyvodiť politicky motivované konanie. Zo žalobcom uvádzaných
okolností nie je možné vyvodiť, že mladistvý žalobca konal z politických dôvodov alebo na základe
ideového či hodnotového presvedčenia, ktoré by bolo v takýchto okolnostiach prirodzené pre dospelúosobu. Rovnako nemožno dospieť k záveru, že by mu ISIS prisudzovalo konkrétne politické alebo
hodnotové presvedčenie. Zo samotného opisu udalostí vyplýva, že ISIS oslovuje osoby predovšetkým
na základe ich dostupnosti a výkonnosti pre bojové účely a osobného stavu. Regrutácia osôb, ktoré

by hnutie ISIS alebo Taliban považovalo za ideologických odporcov, by pritom bola v rozpore s ich
vnútornou logikou a cieľom posilňovať vlastné rady o lojálnych a použiteľných bojovníkov. Žalovaný
dospel k záveru, že tvrdenie žalobcu o imputovanom politickom presvedčení nemá skutkový základ
a nemožno ho subsumovať pod dôvod podľa § 8 Zákona o azyle. Námietku žalobcu, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že na základe vykonaného dokazovania dospel

orgán k nesprávnym skutkovým zisteniam, žalovaný označil za nedôvodnú. Žalovaný poukázal na
skutočnosť, že Správa o krajine pôvodu zo zdroja MZV USA uvádza, že Taliban, ktorý je aktuálne pri
moci, vydal Dekrét zakazujúci nábor osôb mladších ako 18 rokov a ich vstup do svojich síl hnutia.
Vláda Spojeného kráľovstva v správe Politika krajiny a informačná poznámka: Deti bez sprievodu,
Afganistan z novembra 2024 zase uvádza, že „po prevrate aj napriek príkazu vodcu Talibanu o vyradenie
neplnoletých a zákazu ich náboru, sa občas tieto snahy objavili, avšak podľa z verejne dostupných

informácií išlo o dobrovoľný vstup, motivovaný vstupom k Talibanu vysokou nezamestnanosťou a inými
ekonomickými faktormi, z ktorých je zrejmé, že tlaky pôsobiace na osoby vstupujúce do Talibanu sú
skôr sociálne a ekonomické. Pričom aj v takomto prípade boli neplnoleté osoby z radov Talibanu
prepustené. Správa uvádza pokles náborov a využívania detí od septembra 2023 a možný nábor aj
napriekDekrétuaDohodámTalibanuniejesystémovouchybou,aleindividuálnymzlyhanímjednotlivca.“

Judikatúra Súdneho dvora EÚ (napr. rozsudok vo veci C-465/07, Elgafaji) a Európskeho súdu pre
ľudské práva (rozsudok vo veci N.A. v. Spojené kráľovstvo, F.H. v. Švédsko) podľa žalovaného uvádza,
že správy MZV a medzinárodných ľudsko-právnych organizácií možno zaradiť medzi relevantné a
dôveryhodné podklady pre hodnotenie rizika prenasledovania či zlého zaobchádzania. Odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia sa podľa žalovaného opiera o relevantné a dôveryhodné informácie štátnych

a ľudsko-právnych inštitúcií zo Správy o krajine pôvode, a zdroje spĺňajú metodologické požiadavky
kladené Európskou agentúrou pre azyl (EUAA) na objektívnosť, aktuálnosť, presnosť a transparentnosť
informácií (EUAA COI Report Methodology, 2023). Pri opodstatnenosti uvádzaného strachu žalobcu
pred hnutím ISIS a pred hnutím Taliban žalovaný nehodnotil prítomnosť objektívneho prvku tak, ako
je uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžak/15/2019 „objektívny prvok je predstavovaný

oprávnenosťou obáv žiadateľa pred prenasledovaním zo zastávania určitých náboženských alebo
politických názorov, čo znamená, že jeho obavy, či strach musia mať oporu v istej objektívnej situácii v
jeho domovskom štáte.“ V prípade žalobcu takáto objektívna situácia nebola preukázaná a subjektívny
strach žalobcu pred hnutím ISIS a Taliban podľa žalovaného nestačí na existenciu opodstatnenej obavy,
tak ako je stanovené v § 8 Zákona o azyle. Žalovaný mal za to, že žalobca nespĺňa podmienky na

udelenie azylu, nakoľko nebolo objektívne preukázané, že by bol, alebo v prípade návratu mohol byť,
prenasledovaný z rasových, národnostných či náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých
politických názorov, príslušnosti k sociálnej skupine alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd v
zmysle § 8 Zákona o azyle. Najvyšší súd podľa žalovaného opakovane zdôraznil, že azyl je výnimočný
inštitút určený len pre prípady prenasledovania z dôvodov taxatívne uvedených v Zákone o azyle a

nemožno ho chápať ako všeobecný prostriedok ochrany pred porušovaním ľudských práv. V prípade
žalobcunebolopreukázané,žemierabezpečnostnéhorizikajetaká,abypredstavovalaprenasledovanie
podľa § 8 Zákona o azyle. Záverom žalovaný uviedol, že dôsledne posúdil situáciu žalobcu a dostupné
informácie o krajine pôvodu týkajúce sa politicko-bezpečnostnej situácie, pričom prihliadal na sporadické
strety medzi ISIS a hnutím Taliban, ktoré sú prítomné v provincii Nangahár. Žalovaný dospel k záveru,

že pri návrate žalobcu do krajiny pôvodu nemožno s istotou vylúčiť, že by mohol byť vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia vo forme mučenia alebo neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo
trestu, ako je definované v § 2 písm. f) bod 2 Zákona o azyle, na základe čoho žalovaný rozhodol
o poskytnutí doplnkovej ochrany na území SR žalobcovi podľa § 13a Zákona o azyle. Napadnuté
rozhodnutie považoval žalovaný za vecne správne a zákonné, a preto navrhol predmetnú správnu

žalobu zamietnuť.

15. Žalobca sa po výzve správneho súdu písomným podaním zo dňa 27.10.2025 vyjadril k vyjadreniu
žalovaného k správnej žalobe. V uvedenom písomnom podaní žalobca zotrval na svojej argumentácii
a návrhoch uvedených v podanej správnej žalobe a zopakoval, že z obsahu administratívneho spisu

jednoznačne vyplývajú informácie, že k verbovaniu chlapcov vo veku 14 až 17 rokov zo strany D.
dochádza neustále a že žalovaný nezohľadnil špecifiká postavenia žalobcu ako maloletej osoby.16. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný svojim písomným podaním zo dňa 10.11.2025, v ktorom
uviedol, že žalobca v replike doplnil ďalšie informácie o krajine pôvodu týkajúce sa verbovaní detí,
žalovaný v tejto súvislosti pripomenul, že žalobca je aktuálne vo veku, kedy v priebehu 8 týždňov

dosiahne plnoletosť (18 rokov). K existencii žalobcom uvádzaného rizika možného regrutovania v
dôsledku jeho veku, žalovaný doplnil, že žalobca v blízkej budúcnosti už nebude mať postavenie
maloletého, a preto je riziko z takéhoto dôvodu prenasledovania neaktuálne a absentuje opodstatnená
obava z prenasledovania z prospektívneho hľadiska. Žalovaný tiež poukázal rozsudok Najvyššieho
súdu sp. zn. 1Sža/48/2014 zo dňa 13.01.2015, podľa ktorého v konaní o medzinárodnej ochrane ide

o prospektívne rozhodovanie, t. j. posudzovanie opodstatnenosti strachu z prenasledovania, či riziko
vážneho bezprávia do budúcnosti. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že v prípade hypotetickej
úvahy o návrate do krajiny pôvodu, by žalobca nebol identifikovaný ako dieťa. Žalovaný mal tiež za to,
že okolnosti konkrétneho verbovania maloletého žalobcu zo strany ISIS, tak ako ich uviedol žalobca,
posúdil žalovaný správne a nie sú prítomné znaky, ktoré by žalovaný mohol subsumovať pod prejav
politického presvedčenia.

17. Na vyššie uvedené vyjadrenie žalovaného bez predchádzajúcej výzvy správneho súdu reagoval ešte
žalobca písomným podaním zo dňa 20.11.2025, v ktorom uviedol, že s týmto argumentom žalovaného
nesúhlasí, nakoľko úlohou žalovaného pri rozhodovaní o udelení azylu je skúmať podmienky a okolnosti
v čase podania žiadosti o udelenie azylu, a teda rozhodujúci moment je dátum podania žiadosti o

azyl. Pri takejto úvahe správneho orgánu, sa maloletý dostáva do nepriaznivej situácie, keď sa správny
orgán spolieha na to, že maloletý v priebehu konania nadobudne plnoletosť a teda stratí privilégiá
vyplývajúceho z jeho postavenia maloletého bez sprievodu. Takýto postup je v rozpore s princípom
právnej istoty, keď žiadateľ nemá možnosť ovplyvniť dĺžku a priebeh azylového konania. V tejto súvislosti
per analogiam poukázal žalobca na rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 12. apríla 2018 C-550/16

- A a S v Staatssecretaris van Veiligheid en Justitie, kde ako hlavná právna otázka vyvstala: Ktorý
moment sa má brať do úvahy pre určenie, či niekto je ,,unaccompanied minor - maloletý bez sprievodu"
podľa smernice o zlúčení rodiny (Directive 2003/86/EC). V zmysle rozhodnutia SD EÚ je rozhodujúci
momentdátumpodaniažiadostioazyl.Tentorozsudokpotvrdzuje,žezásada,,bestinterestsofthechild“
je záväzná a musí byť aplikovaná systematicky v azylových postupoch, ak ide o maloletého žiadateľa.

VI. Vyhlásenie rozsudku

18. Keďže účastníci konania zhodne vo svojich písomných podaniach uviedli, že súhlasia s rozhodnutím
vo veci bez nariadenia pojednávania a správny súd nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by bolo v

predmetnej veci nevyhnutné nariadiť pojednávanie v zmysle § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, rozhodol
v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) postupom podľa § 137 ods. 4 SSP
verejným vyhlásením rozsudku dňa 19.12.2025, ktorým správnu žalobu zamietol a žalovanému právo
na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku
dňa 19.12.2025 bolo zverejnené na webovej stránke a úradnej tabuli správneho súdu v súlade s § 137

ods. 4 SSP dňa 01.12.2025.

VII. Relevantná právna úprava

19. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej

správnejžalobypodanejžalobcomsprávnysúdnatomtomiestepoukazujenaprislúchajúceustanovenia
Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. d/, § 206 a nasl.

20. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom
ju zamietne.

21. Podľa § 2 Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie
a) medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany,
b) azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve
alebo v osobitnom predpise,

c) doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu,
d) prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie
základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným
spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebopsychického násilia vrátane sexuálnehonásilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné
alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie
k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom

trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej
služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13
ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom,
e) pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát, 2. strany alebo organizácie, ktoré
ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať,

že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred
prenasledovaním alebo vážnym bezprávím,
f) vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské
alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo
nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho
ozbrojeného konfliktu.

22. Podľa § 8 Zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu
opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z
dôvodovzastávaniaurčitýchpolitickýchnázorovalebopríslušnostikurčitejsociálnejskupineavzhľadom
na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný

za uplatňovanie politických práv a slobôd.

23. Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ a b/ Zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

24. Podľa § 13a Zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne
dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho
bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 20 ods. 4 Zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,

rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu
a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu
podľa § 15 ods. 3 písm. c).

26. Podľa § 19a ods. 1 Zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a

zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania
o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,
b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže
byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa
vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku, d) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej

jedinýmalebohlavnýmcieľombolovytvorenienevyhnutnýchpodmienoknapožadovaniemedzinárodnej
ochrany, e) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej
si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo.

27. Podľa § 19a ods. 2 Zákona o azyle, skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný alebo utrpel

vážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážneho bezprávia, je
dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia,
ak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo vážne bezprávie sa už nebude
opakovať.

28. Podľa § 19a ods. 3 Zákona o azyle, ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo
pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak
a) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu,
b) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa
iných chýbajúcich náležitostí,

c) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi
sa jeho prípadu,
d) žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po
vstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebov prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o
poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich
medzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a

e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.

29.Podľa§19aods.4Zákonaoazyle,ministerstvopriposudzovanídôvodovprenasledovaniavychádza
z toho, že
a) rasa zahŕňa najmä farbu pleti, pôvod alebo príslušnosť k etnickej skupine,

b) národnosť zahŕňa predovšetkým príslušnosť k určitej skupine určenej jej kultúrnymi, etnickými alebo
jazykovými znakmi, spoločným zemepisným alebo politickým pôvodom alebo jej vzťahom k obyvateľstvu
iného štátu, pričom sa tento pojem neobmedzuje na štátnu príslušnosť,
c) náboženstvo zahŕňa najmä zastávanie teistického, neteistického alebo ateistického presvedčenia,
účasť alebo neúčasť na náboženských obradoch, iné náboženské úkony alebo vyjadrenie názorov
alebo formu osobného alebo spoločenského správania založeného na náboženskom presvedčení alebo

prikázaného náboženským presvedčením,
d) politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných
pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto
názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal,
e) skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené

charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo
presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala
byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od
okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej
charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy

považované za trestné podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 19a ods. 6 Zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či
žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty,
ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

VIII. Závery správneho súdu

31. Správy súd s poukazom na špeciálne ustanovenia správnej žaloby vo veciach azylu, preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného

a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná na základe čoho ju postupom podľa §
219 SSP zamietol.

32. Dôvodom neudelenia azylu žalobcovi bolo nesplnenie podmienok pre udelenie azylu podľa §
8 Zákona o azyle. Správny súd na tomto mieste považuje za nevyhnutné uviesť, že udelenie

azylu je špecifickým dôvodom pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky a azyl je výnimočný
inštitút konštruovaný primárne za účelom poskytnutia ochrany tomu, kto má v krajine pôvodu
opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,
z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a
vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo je v krajine pôvodu

prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. Z obsahu napadnutého rozhodnutia mal
správny súd za preukázané, že v zmysle vyššie uvedeného bola žalovaným hodnotená aj žiadosť
žalobcu o udelenie azylu. Zákon o azyle teda rozlišuje dve situácie, či podmienky, kedy žiadateľ má
buď obavy z prenasledovania v krajine pôvodu alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný. Splnenie
druhej podmienky, že žalobca by bol v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických

práv a slobôd nebolo v administratívnom konaní preukázané, čo žalobca v podanej správnej žalobe
ani nerozporoval. Úlohou žalovaného teda bolo vyhodnotiť, či obavy z prenasledovania prezentované
žalobcom sú opodstatnené. Významným bola v danom prípade najmä opodstatnenosť týchto obáv,
ktorej vyhodnotenie bolo úlohou žalovaného, ale aj samotné dôvody, na ktorých mali byť tieto obavy
založené.

33. Čo možno považovať za prenasledovanie pre potreby rozhodovania o udelení, či neudelení azylu
upravuje Zákon o azyle v ustanovení § 2 písm. d). Musí ísť o závažné alebo opakované konanie
spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení,ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom a toto konanie spočíva či už v násilí rôzneho
druhu, diskriminačných opatreniach, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní, potrestaní,
či treste, prípadne v konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. Ako už bolo

uvedené, vyhodnotenie týchto aspektov bolo úlohou žalovaného.

34. Na tomto mieste považuje správny súd za nevyhnutné uviesť, že konanie o medzinárodnej ochrane
má svoje špecifiká, a to vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia
v konaní vo veci medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide

o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľa a správny orgán. V mnohých
prípadoch však musí správny orgán rozhodovať za dôkaznej núdze, teda v situácii, kedy žiadateľ
ani správny orgán nie sú schopní preukázať, či vyvrátiť určitú skutočnosť, či tvrdenie presvedčivým
dôkazom. V týchto prípadoch ostáva jediným dôkazným prostriedkom výpoveď žiadateľa a táto sa
stáva kľúčovým faktorom pre posúdenie celkovej vierohodnosti žiadateľa a jeho tvrdení, ktorá je
neoddeliteľne spojená s následným vyhodnotením splnenia podmienok na udelenie azylu, v danom

prípade opodstatnenosti obáv z prenasledovania. Keďže žalobca v rámci konania nepredložil žiadne
dôkazy, žalovaný v danom prípade musel vychádzať len z výpovede žalobcu, ktorú musel vyhodnotiť vo
vzťahu k informáciám o krajine pôvodu, ktoré zabezpečil a ktoré sú v podobe správy o krajine pôvodu
súčasťou administratívneho spisu.

35. Podľa § 2 písm. b) zákona o azyle sa azylom rozumie ochrana cudzinca pred prenasledovaním z
dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve alebo v osobitnom predpise. Z charakteru prislúchajúcich
ustanovení Zákona o azyle možno nepochybne dospieť k záveru, že sa jedná o ochranu pred
prenasledovaním založenú na individuálnom princípe, t. z., že napr. samotná existencia javu akým je
regrutovanie mladých ľudí v Afganistane, sám o sebe, bez individuálizácie v tom ktorom konkrétnom

prípade, nepostačuje na prijatie záveru o splnení podmienok pre udelenie azylu. V opačnom prípade
by podmienky na udelenie azylu podľa Zákona o azyle spĺňal každý slobodný a bezdetný štátny
príslušník Afganistanu, čo nepochybne nie je v súlade so zmyslom a účelom azylu ako formy
medzinárodnej ochrany prenasledovaných osôb. Správny súd má za to, že spomenutá individualizácia
sa prejavuje najmä v konkrétnej forme prenasledovania, teda závažného alebo opakovaného konania

spôsobujúceho vážne porušovanie základných ľudských práv alebo ako súbeh rôznych
opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, spočívajúce v rôznom type prevažne
násilného protiprávneho konania. Ale tiež v opodstatnenosti obáv z takéhoto prenasledovania, ktoré
majú svoj podklad v rasových, národnostných alebo náboženských dôvodoch, v dôvodoch zastávania
určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Preto podľa správneho

súdu môže nastať napr. situácia, že v dvoch obdobných prípadoch štátnych príslušníkov Afganistanu
v rovnakom veku, môže byť splnenie podmienok udelenia azylu, na základe žiadosti podanej v
rovnakom čase, vyhodnotené rozdielne, a to s ohľadom na konkrétne okolnosti jednotlivého prípadu.
Uvedené platí najmä pri aplikácii § 19a ods. 2 Zákona o azyle, ktorý predchádzajúcu skúsenosť
s priamou hrozbou prenasledovania považuje za dôležitý znak opodstatnenosti obavy žiadateľa

z prenasledovania. Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu, v prípade žalobcu bola jeho obava
z prenasledovania založená výhradne na sprostredkovaných informáciách bez toho, aby v jeho prípade
došlo k akémukoľvek priamemu kontaktu, či už to s príslušníkmi ISIS, ktorí mali osloviť rodičov žalobcu,
prípadne s príslušníkmi D., možný kontakt s ktorými žalobca prezentoval bez akýchkoľvek konkrétnych
súvislostívovzťahukjehoosobeasvojeobavyzaložilvýhradnenaskutočnosti,žejetohočasuslobodný

a bezdetný.

36. Pokiaľ žalobca v podanej správnej žalobe všeobecne argumentoval násilnými praktikami ISIS
pri verbovaní nových príslušníkov tejto organizácie, z výpovede jeho samotného nevyplynulo, že by
vprípadežalobcudošloktýmtopraktikámvminulosti,prípadne,žebyknimdochádzalovovzťahukjeho

rodinným príslušníkom potom, čo opustil krajinu pôvodu. Rovnako tak z výpovede žalobcu nevyplynula
opodstatnená obava z možného prenasledovania hnutím Taliban formou náboru žalobcu do jeho radov,
keďže žalobca túto obavu prezentoval bez akéhokoľvek základu majúceho súvis s jeho osobou, čo
nemožno vyhodnotiť ako opodstatnenú obavu z prenasledovania založeného na dôvodoch uvedených
v § 8 písm. a) Zákona o azyle. Vo vzťahu k bezpečnostnej situácii v Afganistane, ktorá je opísaná

v polytematickej správe o krajine Afganistan, z ktorej vychádzal tak žalovaný, ako aj právny zástupca
žalobcu pri svojej argumentácii, túto v súvislosti s verbovaním mladých mužov hnutiami ISIS a Taliban
v podmienkach Afganistanu samozrejme možno interpretovať rôznym spôsobom, podľa toho, či sa
informácie z tejto správy vyhodnocujú vo všeobecnej rovine, alebo vo vzťahu k jednotlivcovi, ktorýmje v tomto prípade žalobca. Pokiaľ žalobca neprezentoval dostatok konkrétnych dôvodov spočívajúcich
v jeho osobe, na základe ktorých by informácie z polytematickej správy o krajine Afganistan potvrdzovali
jeho obavy z prenasledovania založeného na dôvodoch podľa § 8 písm. a) Zákona o azyle, nebolo

podľa správneho súdu v predmetnom prípade možné žalovanému vytknúť nesprávne právne posúdenie
veci, ani závery, ktoré žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí, keďže tieto mali v dostatočnej miere
oporu v skutočnostiach zistených žalovaným priamo od žalobcu, ako aj z polytematickej správy o krajine
Afganistan, či verejných zdrojov.

37. Pokiaľ ide o žalobnú argumentáciu žalobcu vo vzťahu k jeho osobe, ako maloletému, správny súd
sa stotožnil so závermi žalovaného prezentovanými v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorých bol tento
status žalobcu zohľadnený v celkovom prístupe k žalobcovi, a to najmä jeho umiestnením v centre.
Správny súd sa rovnako stotožnil so závermi žalovaného, že status žalobcu ako maloletej osoby nemá
vplyv na posúdenie splnenia podmienok pre udelenie azylu podľa § 8 písm. a) Zákona o azyle. V tejto
súvislostisprávnysúddodáva,žepokiaľžalobcatvrdil,žeužlententostatusžalobcuvspojenísmožným

verbovaním jeho osoby postačuje pre prijatie záveru o prenasledovaní, s uvedeným bez ďalšieho
nemožno súhlasiť, keďže pre konštatovanie o prenasledovaní sa vyžaduje určitá intenzita konania
prípadného pôvodcu prenasledovania, ktorú Zákon o azyle určuje ako závažné alebo opakované
konanie, čo v konkrétnom prípade žalobcu nebolo v konaní preukázané.

38. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaný správne právne vec posúdil
a neboli zaznamenané ani žalobcom všeobecne tvrdené nedostatky v dokazovaní, na základe čoho
správny súd neidentifikoval ani jeden z dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods.
1 SSP, na základe čoho považoval napadnuté rozhodnutie za súladné so zákonom a správnu žalobu
z tohto dôvodu postupom podľa § 219 SSP ako nedôvodnú zamietol.

39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní
ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené
trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok
na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť

do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v

správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP
neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.