Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/111/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522201592
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7522201592.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek

senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Alžbety Beňákovej v spore žalobcov: 1.) A. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XXX, X.) D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, X.) G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
F. XX, 4.) H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, 5.) I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, všetci zast.:
JUDr. Viktor Sásfai, advokát so sídlom Mlynárska 15, Košice, proti žalovaným: 1.) G. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom K. XXXX/X, F., 2.) L. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX, obaja zast.: JUDr. Juraj Kula, advokát,
so sídlom Mäsiarska 20, Košice, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalovaných
proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 4. júla 2024, č.k. K3-14C/18/2022- 49

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcom proti žalovaným náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom určil, že
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. územie C., obec Ploské, J. F.- J., ako parcely reg. „C“, parc.
č. 8/2 zastavané plochy s výmerou 153 m2 a parc. č. 18/2 záhrady s výmerou 489 m2, patria v celosti do
dedičstva po neb. H. B., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom C. XXX, M. E. XX.X.XXXX. Zároveň priznal
žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovaným.

2. Pôvodný žalobca v konaní sp. zn. 14C/2772/2014 sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že
žalovaný je povinný zdržať sa všetkých zásahov do vlastníckeho práva pôvodného žalobcu, vstupu
a užívania sporných nehnuteľností a odstrániť všetky dreviny a kríky, ktoré vysadil. Súd v predmetnej
veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 14C/272/2014 zo dňa 14.4.2022 v spojení s opravným uznesením
14C/272/2014 zo dňa 19.5.2022 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.9.2023 tak, že
žalobu zamietol, vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie, žalovaným priznal voči žalobcom

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, štátu priznal voči žalobcom náhradu trov konania
v rozsahu 100%, odvolací súd odmietol odvolanie proti výroku II. a žalovaným v 1. až 5. rade
priznal proti žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Predmetom
sporu po vylúčení veci na samostatné konanie je určenie vlastníckeho práva. V podanej žalobe
v tu prejednávanej veci žalobcovia dôvodili, že skutočná vlastnícka hranica je totožná s hranicou
v prírode reálne rešpektovanou plotom, preto ku dňu smrti 30.1.2015 bol právny predchodca žalobcov
aj skutočným vlastníkom tej časti pozemku, ktorá je v súčasnosti zameraná ako parc. č. 8/2 zastavané

plochy s výmerou 153 m2 a parc. č. 18/2 záhrady s výmerou 489 m2 a nedôvodne a nesprávne od roku
2004 je vedená na LV č. XXXX kat. územie C. ako vlastníctvo žalovaných a nebolo možné nehnuteľnosť
pre nesprávnu evidenciu prejednať v dedičskom konaní 10D/84/2015 po pôvodnom žalobcovi. Súd
vychádzal zo skutkových zistení v konaní vedenom pod sp. zn. K3-14C/272/2014.3. Vec právne posúdil podľa § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 127 ods. 1, § 134 ods. 1, 3 a 4 OZ
a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z vykonaného dokazovania v konaní vedenom pod sp.

zn. K3-14C/272/2014 (pred vylúčením vzájomnej žaloby na samostatné konanie) mal preukázané
skutočnosti vyplývajúce z predmetného konania a to konkrétne oboznámením sa s predloženým
súkromným znaleckým posudkom č. 6/2018 zo dňa 8.8.2018, ktorý vyhotovil znalec z odboru geodézie
akartografieN.H.O.,P.XX,C..Súdnazákladevykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žepredmetné
pozemky nepatria do vlastníctva žalovaných z dôvodu, že ich nadobudol právny predchodca žalobcov

a to predovšetkým vydržaním ku dňu 1.1.1992 po splnení podmienok 10- ročnej dobromyseľnej,
nerušenej držby v rozsahu rozdelenia a stojaceho plotu. Pri posúdení vydržania súd vychádzal
z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/80/2001 z 30.10.2001, R
83/2002, sp. zn. 5Cdo/172/2009 z 29.4.2010. Od predmetného dátumu súd nemal preukázanú žiadnu
skutočnosť,ktorábymohlamaťzanásledokzmenuvlastníckehoprávadoROEPvroku2004vprospech
predchodcu žalovaných, a to ani po tomto dátume. Zároveň vyhodnotil, že žalobcovia majú naliehavý

právny záujem zosúladiť evidovaný právny stav so skutočným vlastníckym stavom.

4. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru znalca, ktorý uviedol, že geometrický základ súčasnej
mapy katastra nehnuteľností tvorí mapa bývalého pozemkového katastra v mierke 1:2880 vyhotovená
v roku 1868 tak, ako je to uvedené v tiráži mapového listu. Znalec pri skúmaní dospel k záveru, že

pri mechanickom prevzatí polohových bodov hraníc pozemkov z vektorových máp pre vytyčovanie
pozemkov v nových súradnicových sústavách pri použití aparatúr GPS vznikajú prirodzené posuny.
Posun v zobrazení je spôsobený rozdielnym geometrickým základom pôvodnej mapy v mierke 1:2880
oproti súčasnému záväznému systému- štátnej priestorovej observačnej službe. Geodet N. H. Q., ktorý
vypracoval geometrický plán v roku 2013 zrejme neinformoval žalobcov o formálnom posune hraníc

pozemkov vo vektorovej mape katastra nehnuteľností vo vzťahu k parcelám 8 a 18. Je prirodzené, že
v tejto časti je vlastnícka hranica medzi parcelami registra CKN č. 6/7 a parcelou registra CKN č. 8
dlhodobo ustálená a prechádza po existujúcom oplotení. To isté platí aj o druhej strane oplotenia medzi
parcelou CKN č. 8 a parcelou registra CKN č. 9. Na základe priameho merania znalec zistil, že oplotenie
medzi parcelami účastníkov je postavené v súlade s geometrickým plánom z roku 1977. Hranice v tom

čase tvorili pozemky o rovnakej šírke. Znalec zistil nesúlad pri porovnaní skutkového stavu v teréne
so stavom zobrazeným v súčasnej nečíselnej vektorovej mape. Súd zistil, že žalobcovia odôvodnili
dobromyseľný vstup do držby ich právneho predchodcu. Mal preukázané, že v roku 1974 predchodca
žalovaných postavil plot na hranici medzi susednými parcelami č. 8 a 18 na strane žalovaných a č. 9
a 19 na strane žalobcov a v dvorovej časti pokračovali v roku 1977, kedy bol vyhotovený aj geometrický

plán. Súd konštatoval, že oplotenie je výrazným a viditeľným vyznačením hranice pozemku v prírode
a je prvotným prostriedkom vymedzenia toho, o akú plochu pri právnom úkone ide. Od predmetnej doby
nikým nerušene bez rozporov užívali svoje pozemky v rozsahu po existujúci plot. Išlo o dobromyseľnú
a nerušenú držbu nielen z dôvodov postavenia plota predchodcom žalovaných po rozmeraní parciel
v prírode, ale išlo dokonca o plot umiestnený na skutočnej právnej hranici susedných pozemkov

evidovanej v evidencii nehnuteľností v mapových operátoch.

5. Súd mal tiež preukázané, že kópiou z katastrálneho mapového operátu v geometrickom pláne
z 21.8.1963, je postrehnuteľná rovnaká šírka aj dĺžka susedných samostatných parciel č. 18 a 19
s hranicami označenými plotom, teda aj rovnaká výmera, ako to vyplýva z predloženého geometrického

plánu č. D-315-257/201-920-63 z 21.8.1963. Súd mal z výpovedí strán sporu preukázané, že plot medzi
pôvodnými parcelami 18 a 19 v záhradnej časti staval na hranici týchto, už samostatných parciel,
ktoré mali stále rovnakú šírku, právny predchodca žalovaných v roku 1974 a v takom rozsahu boli
tieto parcely bez akýchkoľvek sporov v rozsahu postaveného oplotenia ako vlastníckej hranice užívané
až do roku 2007. Až po zmene ROEP v roku 2004, a to posunu hranice aj susedných parciel, vo

vyhotovenej vektorovej mape katastra, začal si právny predchodca žalovaných nárokovať na časť
pozemku aj za postaveným plotom, dovtedy do ROEP vlastnícky patriacom aj podľa právneho stavu
evidovanom v katastri nehnuteľností a užívanom predchodcom žalobcov, na ktorom boli vysadené
právnym predchodcom žalobcov stojace staré stromy pri hranici, ktorú tvorí stojaci plot z jeho strany
plotu. Len v dvorovej časti bola rozdelená parc. č. 8 a 9 geometrickým plánom z roku 1977 č.

762-051-77. To potvrdil aj znalec. Pri parcelách 8 a 18 na jednej strane a 9 a 19 na strane druhej až
do roku 2004 bol stále aj právne v podkladoch katastra evidovaný skutočný vlastnícky stav, totožný
so stavom právnym, parcely boli nielen výmerou, ale aj šírkou rovnaké, čo vyplynulo aj z pozemkovej
mapy podľa kópie z pozemkovej mapy z 1.9.1989, potvrdzuje to aj znalec. Na základe rozmeraniaa postavenia plotu predchodcom žalovaných za súhlasu predchodcu žalobcov v roku 1974, dokonca
umiestneného na právnej vlastníckej hranici evidovanej v operáte evidencie nehnuteľností medzi
evidovanými parcelami č. 18 zo strany žalovaných a parcely č. 19 zo strany žalobcov v záhradnej časti

až do dvora a v pokračovaní plotu náväzne aj v dvorovej časti, zameranej geometrickým plánom č.
762-051-77 v roku 1977, v rozmedzí tejto skutočnej vlastníckej hranice tvorenej v prírode plotom, boli
nehnuteľnosti bez akýchkoľvek sporov susedmi užívané predchodcom žalovaných parc. č. 8 a 18 po
postavený plot a predchodcom žalobcov parc. č. 9 a č. 19 taktiež po vlastnícku hranicu tvorenú v prírode
plotom a porastami. Žalovaní, resp. ich právny predchodca bol k spornej ploche pri plote zo strany

žalobcom zameranej následne v roku 2013 ako parc. č. 8/2 a č. 18/2 zapísaný v katastri nehnuteľností až
po ROEP v roku 2004 podľa znalca jednoznačne na základe posunu skutočných aj dovtedy existujúcich
mapových právnych hraníc pri vyhotovovaní vektorovej mapy z dôvodov nedostatočnosti mapových
podkladov. Posun hraníc pri vyhotovovaní novej vektorovej mapy v rámci ROEP nemôže byť titulom
a skutočnosťou zmeny dovtedy existujúceho vlastníckeho práva u susedných parciel, výlučne len zmeny
evidencie v katastri nehnuteľností.

6. Súd prvej inštancie poukázal na povinnosť tvrdenia, bez splnenia ktorej nemôže strana v spore splniť
povinnosť dôkaznú. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena
tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať väčšinou za následok pre jednu zo sporových strán nepriaznivé
rozhodnutie. Právo súdu je v tom, že rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná. Súd s poukazom na následky

sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol na návrhy žalovaných na vykonanie dokazovania,
vzhľadom na to, že žalovaní mali dostatočný časový priestor navrhované dôkazy súdu predložiť a to už
aj v predchádzajúcom konaní vedenom pod sp. zn. K3-14C/272/20214, ktoré sa týkalo podanej žaloby
žalovaných o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva. Súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná
a preto jej vyhovel.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal procesne plne úspešným
žalobcom nárok na náhradu trov konania voči neúspešným žalovaným v rozsahu 100%, nezistiac
dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalovaní z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b) a h) CSP a navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na nové rozhodnutie. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP uviedli,
že súd prvej inštancie pochybil pri právnom posúdení veci, ktorá má priamy vplyv na rozhodovanie
súdu vo veci samej. Poukázali na geometrický plán č. 20/2013 na oddelenie parciel 8/1, 8/2 a 18/1

a 18/2 a oddelenie parciel 6/39, 6/40, 6/40, 6/37 a 7/3 vypracovaný geodetom N. H. Q.. Geodet
adresoval dňa 3.11.2020 Okresnému úradu Košice- okolie, katastrálny odbor žiadosť o opravu polohy
bodov z dôvodu ich nesprávneho určenia pri vyhotovení geometrického plánu s prílohou žiadosti 2x
vyhotoveným ZPMZ (Záznamom podrobného merania zmien) č. 717 k oprave časti ZPMZ č. XXX k.
ú. C.. Pri katastrálnej kontrole vyhotoveného geometrického plánu z roku 2013 sa zistilo, že pôvodné

body z ZPMZ č. 478-17 a 478- 9, nie sú identické s novým stavom, keďže po odstránení vegetácie
sa ich poloha dala spresniť a nahradili sa bodmi zo ZPMZ 717-1,2,3. Okresný úrad Košice- okolie,
katastrálny odbor v Protokole o oprave chyby v katastrálnom operáte medzi predmetnými parcelami
18/1, 8/1 a 6/39, 6/40, 6/9, 6/6 konštatoval, že predmetná oprava nemá vplyv na priebeh hranice
v teréne medzi týmito vyššie uvedenými parcelami, pričom tieto tvoria vlastnícku hranicu zo západu

medzi žalobcami a tretími osobami, ktorými sú R. a tieto tretie osoby nie sú stranami tohto súdneho
konania. Geometrickým plánom č. 762-051-77 z roku 1977, boli vytvorené dva nové pozemky č. 18
a č. 19 o rovnakej ploche, t.j. o rovnakej výmere, o rovnakom tvare, s rovnakými šírkami 12 m, pre
dvoch nových vlastníkov s vytyčovaním hraníc v teréne, podľa Poľného nákresu č. 008/1977 pre
Geometrický plán pod č. 762-051-77 z roku 1977, ktorý je nedeliteľnou súčasťou tohto geometrického

plánu. Geodet N. H. Q. zistil, že priebeh vlastníckej hranice medzi parcelami 18 a 19 a 8 a 9 tak, ako bol
vytvorenýgeometrickýmplánomvroku1977nezodpovedásúčasnémuskutkovémupriebehuvlastníckej
hranice v teréne a nezodpovedá ani samotnému geometrickému plánu č. XXX-XXX-XX z roku 1977,
z dôvodu nesúladu medzi SPI (súbor popisných informácií- LV, výmera, zapísaní vlastníci) a SGI (súbor
grafických informácií- dané súradnice, tvar pozemku a omerné miery medzi lomovými bodmi hraníc).

Z dôvodu nepresnej mierky mapy 1:2880 došlo k deformácii vlastníckej hranice medzi parcelami 18 a 19
a 8 a 9. Geodet tak stanovil pôvodnú vlastnícku hranicu medzi parcelami 18 a 19 podľa pôvodného
geometrického plánu z roku 1977, so šírkou 12 m u parciel 18 a 19 podľa Poľného nákresu č. 008/77,ktorý je nedeliteľnou súčasťou geometrického plánu z roku 1977. Súd podľa názoru odvolateľov zistil
skutkový stav tak, že pôvodná parcela č. 18 mala šírku iba 9 m.

9. Ďalej odvolatelia citovali odsek 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku. S právnym záverom súdu
nesúhlasili s poukazom na nevykonaný dôkaz žalovaných, ktorý bol prednesený právnym zástupcom
na pojednávaní dňa 6.6.2024 a to výsluchom geodeta N. H. Q. z dôvodu vysvetlenia priebehu
právnej hranice podľa aktuálneho stavu, zachyteného v geometrickom pláne č. 20/2013 a Protokolu
o oprave chyby v katastrálnom operáte vydanom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom

dňa 23.2.2021. Na pojednávaní bol tento návrh na výsluch zamietnutý bez odôvodnenia. V odseku
24 rozsudku súd uvedené odôvodnil s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania z dôvodu, že
žalovaní mali dostatočný časový priestor na predloženie tohto návrhu v predchádzajúcom konaní
vedenompodsp.zn.K3-14C/272/2014.Nesúhlasilistýmtoodôvodnenímakonštatovali,žetentočasový
priestor nemali. Ostatné pojednávanie v konaní sp. zn. 14C/272/2014 sa konalo dňa 2.9.2020 o 9.00
hod. v pojednávacej miestnosti č. 012. Súd vyhlásil dokazovanie za skončené a odročil pojednávanie

za účelom vyhlásenia rozsudku. Uznesením vlády SR č. 587 z 30.9.2020 uverejneným v Zbierke
zákonov pod č. 175/20201 Z.z. bol vyhlásený núdzový stav (Covid 19). Uznesením vlády SR č. 260
z 14.5.2021 dňom 14.5.2021 prestal na území SR platiť núdzový stav. Súd počas obdobia od 30.9.2020
do 14.5.2021 vo veci samej nevyhlásil rozsudok. Geodet N. H. Q. podal dňa 3.11.2020 Okresnému úradu
Košice- okolie, katastrálny odbor žiadosť o opravu polohy bodov z dôvodu ich nesprávneho určenia pri

vyhotovení GP, s prílohou žiadosti 2x vyhotoveným ZPMZ č. 717 k oprave časti ZPMZ č. 478 k. ú. C..
Protokolom o oprave chyby z 22.2.2021 Okresný úrad Košice- okolie, katastrálny odbor opravil chyby
v katastrálnom operáte, teda až 22.2.2021 počas núdzového stavu došlo ku náprave. Žalovaní, v tom
čase žalobcovia, sa najskôr 22.2.2021 dozvedeli o oprave právnej hranice v zmysle žiadosti geodeta
a od tohto dátumu mohli súdu navrhovať vykonať tento dôkaz. V tom čase už súd vo veci samej ukončil

dokazovanie, vyhlásil o tom uznesenie a odročil pojednávanie na vyhlásenie rozsudku. Nebolo preto
v ich možnostiach navrhnúť dokazovanie. Tým boli porušené práva žalovaných na spravodlivý proces,
čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

10. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo doručené.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

12. Odvolatelia uplatnili odvolacie dôvody, podľa ktorých súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

13. Odvolací súd má za to, že tieto odvolacie dôvody neboli naplnené.

14. Odvolatelia v odvolaní uplatnili o.i. odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Opodstatnenosť odvolacieho dôvodu
videli v zamietnutí návrhu na vykonanie dôkazu a to výsluchu geodeta N. H. Q. z dôvodu vysvetlenia
priebehu právnej hranice podľa aktuálneho stavu, zachyteného v geometrickom pláne č. 20/2013
a Protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte vydanom Okresným úradom Košice, katastrálnym
odborom dňa 23.2.2021 (správne má byť 22.2.2021: poznámka odvolacieho súdu). Mali za to, že

súd prvej inštancie tento návrh zamietol na pojednávaní bez uvedenia dôvodu zamietnutia. Následne
v odôvodnení rozhodnutia (bod 24) súd uviedol, že žalovaní mali dostatočný časový priestor navrhované
dôkazy súdu predložiť v predchádzajúcom súdnom konaní sp. zn. K3-14C/272/2014, s ktorým tvrdením
zásadne nesúhlasili.

15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať
eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípadeide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

16. Do obsahu práva na spravodlivý proces patrí právo na prístup k súdu, právo na zákonného
sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach a

povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, právo vyjadriť sa
k dokazovaniu a k právnej stránke veci, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami súdom,
právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na preskúmanie rozhodnutia. Hoci porušenie
ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu predstavuje pochybenie súdu, o naplnenie tohto
odvolaciehodôvodupôjdevtedy,keďpostupsúduznemožňujúcirealizáciuprocesnýchprávstranysporu

dosiahnetakúmieru,ktoráodôvodňujezáver,ževkonanídošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.

17. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prioritne dôkaz navrhnutý žalovanými nevykonal
s poukazom na následky sudcovskej koncentrácie konania.

18.Podstatnýarelevantnýdôvod,prektorýsúdnevykonalžalovanýminavrhnutédôkazy,tedaspočívalv
okolnosti,žetietozostranyžalovaných(ichzástupcu)neboliuplatnenévčas.Uvedenésúvisísinštitútom
sudcovskej koncentrácie konania upravenej v § 153 CSP, na ktorý poukázal vo svojom rozsudku tiež
súd prvej inštancie a ktorý znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné
úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany,

ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom stanovených
podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia týchto úkonov sa prejaví v tom, že súd na procesný
úkon neprihliada. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali
spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Napríklad nie je želateľné, aby strana sporu predkladala
skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už

nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že
predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade
dôvodné, napríklad ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany
vyhodnotívokolnostiachkonkrétnehoprípadusúdajeponechanénajehoúvahe,čiprípadnéomeškanie

procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na
procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky (Civilný sporový poriadok, Komentáre,
Števček a kol., Nakladatelství C.H.Beck, 2016, strana 578).

19. Aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 530/2018 vyplýva: Keďže sudcovskú koncentráciu

konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na
prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať.

20. V prejednávanej veci z obsahu spisu sp. zn. K3-14C/272/2014 odvolací súd zo Zápisnice

o pojednávaní zo dňa 7.10.2020 zistil, že súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené dňa
7.10.2020 za účelom vyhlásenia rozsudku v súlade s ust. § 219 ods. 2 CSP na termín 4.11.2020.
Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30.9.2020 uverejneným v Zbierke zákonov pod č.
175/2021 Z.z. bol vyhlásený núdzový stav (Covid 19). Uznesením Vlády Slovenskej republiky č.
260 z 14.5.2021 prestal na území Slovenskej republiky platiť núdzový stav. V období od 30.9.2020

do 14.5.2021 nebol vyhlásený rozsudok vo veci samej. Následne súd predvolal strany na verejné
vyhlásenie rozsudku na termín 24.3.2022, ktorý z dôvodu mimoriadnej situácie bol odročený na termín
14.4.2022, kedy súd vyhlásil rozsudok vo veci samej. Odvolatelia podľa obsahu odvolania sa o oprave
chyby v katastrálnom operáte dozvedeli najskôr dňa 22.2.2021 po vydaní Protokolu o oprave chyby
v katastrálnom operáte z 22.2.2021. Odvolatelia teda mali za to, že po skončení dokazovania vo veci

samej uznesením až do vyhlásenia rozsudku nebolo v ich možnostiach predmetný dôkaz navrhnúť
na vykonanie. Odvolací súd konštatuje, že odvolateľom v dotknutom období nič nebránilo navrhnúť
dôkaz výsluchom geodeta N. H. Q.. Uznesenie, ktorým bolo dokazovanie vyhlásené za skončené, je
uznesením o vedení konania a nie je pre súd záväzné. Odvolatelia mali preto dostatočný časový priestorna predloženie návrhu na vykonanie dôkazu a to minimálne od 14.5.2021, kedy bol skončený núdzový
stav, až do 14.4.2022. Odvolací súd poznamenáva, že v konaní sp. zn. K3-14C/272/2014 sa pritom
rozhodovalo len o žalobe, pričom vzájomná žaloba bola vylúčená na samostatné konanie, kde mali

žalovaní rovnako dostatočný časový priestor. Vzájomná žaloba bola zapísaná pod sp. zn. 14C/18/2022
ešte dňa 9.3.2022, pričom odvolací súd, ktorý potvrdil rozsudok sp. zn. K3-14C/272/2014, rozhodol dňa
19.9.2023. Následne v konaní sp. zn. 14C/18/2022, kde sa už rozhodovalo o vzájomnej žalobe, bol
návrh na výsluch geodeta prvýkrát prednesený žalovanými až na pojednávaní dňa 10.4.2024, dovtedy
boli nečinní.

21. Z uvedeného potom vyplýva, že súd v súvislosti s predmetným návrhom uplatneným až na
pojednávaní, v súlade s § 153 CSP nemusel na tento návrh prihliadnuť ako na prostriedok procesného
útoku, pretože žalovaní a jeho zástupca tento prostriedok procesného útoku nepredložili včas. Pokiaľ
preto súd rozhodol, že nepripúšťa vykonávanie ďalšieho dokazovania, neporušil právo žalovaných na
spravodlivé súdne konanie. Námietka odvolateľov je preto nedôvodná.

22.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h)CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než

ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu ani tento odvolací dôvod nebol naplnený.
23. Predmetom konania je žaloba o určenie, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. územie C.,
J. C., J. F.- J., ako parcely registra „C“ parc č. 8/2 zastavané plochy s výmerou 153 m2 a parc. č. 18/2
záhradysvýmerou489m2,patriavcelostidodedičstvaponeb.H.B.,nar.XX.X.XXXX,naposledybytom

C. XXX, M. E. XX.X.XXXX. Súd napadnutým rozsudkom zo dňa 14.4.2022 podanej žalobe vyhovel.
Súd prvej inštancie na základe posúdenia dôvodnosti podanej žaloby dospel k záveru, že predmetné
pozemky nepatria do vlastníctva žalovaných z dôvodu, že ich nadobudol právny predchodca žalobcov
a to predovšetkým vydržaním ku dňu 1.1.1992 po splnení podmienok 10- ročnej dobromyseľnej,
nerušenejdržbyvrozsahurozdeleniaastojacehoplotu.Odpredmetnéhodátumusúdnemalpreukázanú

žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla mať za následok zmenu vlastníckeho práva do ROEP v roku 2004
v prospech predchodcu žalovaných, a to ani po tomto dátume. Zároveň vyhodnotil, že žalobcovia majú
naliehavý právny záujem zosúladiť evidovaný právny stav so skutočným vlastníckym stavom.

24. Odvolatelia síce v podanom odvolaní označili ako dôvod nesprávne právne posúdenie, v podanom

odvolaní však neuviedli dôvody spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolatelia
ani netvrdia, aby právny predchodca žalobcov nebol vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti ku dňu smrti
arovnakonespochybňujúanidôvodnadobudnutiavlastníckehoprávavydržaním,čisplneniepodmienok
vydržania. Odvolatelia v odvolaní poukázali na nesprávny právny záver súdu prvej inštancie v tom
zmysle, že nebol zohľadnený Protokol o oprave chyby v katastrálnom operáte medzi parcelami 18/1, 8/1

a 6/39, 6/40, 6/9, 6/6 po tom, čo bolo zistené, že pri katastrálnej kontrole vyhotoveného geometrického
plánu č. 20/2013 pôvodné body z ZPMZ č. 478-17 a 478-19, nie sú identické s novým stavom, keďže
po odstránení vegetácie sa ich poloha dala spresniť a nahradili sa novými bodmi do ZPMZ 717- 1,
2, 3. Odvolatelia teda konštatovali nesprávne právne posúdenie len s ohľadom na skutkové okolnosti
bez spochybnenia skutkového stavu zisteného súdom. Uvedené dôvody odvolateľov tak nenaplnili

aplikovanie ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

25. Argumenty uvedené žalovanými v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.

26.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdil
podľa§387ods.1CSP,vrátanevýrokuotrováchkonaniaakozávisléhovýroku,protiktorémuodvolatelia
osobitné námietky ani nevzniesli.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255

ods.1CSP.Žalobcoviabolisícevodvolacomkonaníúspešní,avšakpreukázateľnétrovyimvodvolacom
konaní nevznikli, preto rozhodol tak, že žalobcom proti žalovaným náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nekoná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).