Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Jozef Turza

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124231633
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124231633.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Turzu a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v spore žalobcu:
Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235,
právne zastúpený: KOVAL & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Komenského 3, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 648 892, proti žalovanému:
M Luxury Bazar s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 21, 010 01 Žilina,
IČO: 51 186 489, právne zastúpený: JUDr. Albín Lancz, advokát, so sídlom Mierová 1435/33, 924 01
Galanta, IČO: 50 962 060, o zaplatenie 5 233,78 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 49C/44/2024-79
zo dňa 12. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k.
49C/44/2024-79 zo dňa 12.09.2024 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5 233,78 EUR,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 5 233,78 EUR od 06.10.2023 do zaplatenia,

a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. (výrok I.). Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).
2. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou (návrhom na vydanie platobného rozkazu)
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 5 233,78 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5%
ročne zo sumy 5 233,78 EUR počnúc dňom 06.10.2023 až do zaplatenia a náhrady trov konania.
3. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.09.2024, na ktorom vec prejednal,
a to v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu

ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní. Súčasne s ospravedlnením žiadal, aby súd
v prípade neprítomnosti žalovaného na pojednávaní rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Okresný
súd konštatoval, že riadne a včas predvolaný žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju
neprítomnosť neospravedlnil. Okresný súd poukázal na riadne poučenie žalovaného o následku
nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Okresný súd
preto za splnenia zákonných podmienok, na základe návrhu žalobcu, podľa § 274 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného,

t. j. žalobe v celom rozsahu vyhovel.
4. O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na úspech v spore žalobcu, a preto v zmysle
§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% priznal
žalobcovi voči žalovanému.5. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa
§ 356 písm. b) CSP s poukazom na § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP, ktorým sa

domáhal zrušenia rozsudku pre zmeškanie a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
6. Žalovaný v odvolaní poukázal na predmetnú právnu úpravu a súdnu prax vydávania rozsudkov
pre zmeškanie. Namietal, že na jeho strane existoval ospravedlniteľný dôvod zmeškania, ktorým bol
nepriaznivý zdravotný stav žalovaného, zapríčinený diagnostikovaným ochorením COVID-19, čo mal

preukazovať pozitívny test na COVID-19 zo dňa 10.09.2024. Ďalej uviedol, že zároveň trpel akútnymi
problémami s vysokým krvným tlakom, ktorý dosahoval hodnoty 210 mmHg, k čomu predložil fotografie
nameraných hodnôt a lekárske správy, ktoré dokumentujú jeho vážny zdravotný stav. Pre svoj závažný
zdravotný stav nebol schopný sa zúčastniť pojednávania a ani o tom súd včas informovať. Uviedol, že
pre kombináciu závažného priebehu ochorenia COVID-19 a hypertenzie, bola komunikácia so súdom
fyzicky a mentálne nemožná.

7. V ďalšom namietal neopodstatnenosť rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie vzhľadom na okolnosti
konania. Uviedol, že ide o fakultatívnu možnosť, nie povinnosť súdu, k čomu poukázal aj na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 233/2019 zo dňa 04.06.2019 a poukázal na nežiadúci formalistický výklad
§ 274 CSP. Namietal, že v konaní nebol nečinný, produkoval viaceré meritórne významné podania

a jeho neprítomnosť na poslednom pojednávaní bola spôsobená zdravotnými dôvodmi, ktoré nemohol
včas oznámiť. Namietal, že vydanie rozsudku pre zmeškanie za týchto okolností by bolo v rozpore so
zásadou spravodlivého procesu. Ďalej poukázal, že na pojednávaní nebol prítomný ani žalobca, ani jeho
právny zástupca, pričom by nebolo spravodlivé, aby žalobca získal výhodu rozhodnutia vo svoj prospech
a vydanie rozsudku pre zmeškanie za týchto okolností by mohlo byť vnímané ako porušenie rovnosti

strán a zvýhodnenie jednej strany na úkor druhej. Aplikáciu rozsudku pre zmeškanie nepovažuje za
spravodlivý a správny procesný postup.
8. Žalovaný súčasne s odvolaním podal aj návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Okresný súd
návrh žalovaného zamietol uznesením č. k. 49C/44/2024-103 zo dňa 23.10.2024, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.11.2024.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť. Nesúhlasil
s tvrdeniami žalovaného a odvolanie považoval za nedôvodné a účelové. Mal za to, že okresný
súd rozhodol správne, nakoľko boli kumulatívne splnené zákonné podmienky v zmysle § 274 CSP.
Žalovaný ospravedlniteľné dôvody zmeškania pojednávania nepreukázal. Pokiaľ žalovaný trpel vážnymi

zdravotnými problémami 2 dní pred pojednávaním, čo nie je zrejmé z predloženej fotodokumentácie,
stále nejde o dôvody, pre ktoré nemohlo dôjsť k ospravedlneniu neúčasti. Uviedol, že nie je zrejmé,
prečo nedošlo k ospravedlneniu neúčasti na pojednávaní zo strany právneho zástupcu žalovaného.
Poukázal na tvrdenie žalovaného, z ktorého je zrejmé, že k zhoršeniu zdravotného stavu došlo už dňa
10.09.2024, teda 2 dni pred termínom pojednávania, preto podľa názoru žalobcu mal žalovaný dosť času

zabezpečiť ospravedlnenie neúčasti. V prípade ak by k ochoreniu došlo náhle v deň pojednávania, bolo
by pochopiteľné, že sa žalovaný nestihol ospravedlniť včas, v tomto prípade však nie je zrejmé, prečo sa
tak nestalo. Poukázal, že nie je zrejmé, kto mal trpieť spomínanými zdravotnými problémami, nakoľko je
žalovaný právnická osoba. K hodnovernosti predložených dôkazov (fotografií) uviedol, že z týchto nie je
zrejmé, kedy mali byť vyšetrenia vykonané, ani to, či skutočne odzrkadľujú zdravotný stav žalovaného.

10. Argumentáciu žalovaného ohľadom porušenia zásady rovnosti strán považoval za irelevantnú,
nakoľko zo strany právneho zástupcu žalobcu došlo k ospravedlneniu ich neúčasti. Súčasne žalobca
žiadal o rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie v prípade neúčasti žalovaného na pojednávaní, čím
bola splnená podmienka pre rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie. Podľa žalobcu by k porušeniu
zásady rovnosti strán konania došlo, ak by súd neprihliadol na splnenie zákonných povinností žalobcu

riadne ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní alebo zamietol návrh žalobcu na rozhodnutie vo veci
rozsudkom pre zmeškanie preto, že by súd opomenul zohľadniť žalovaného neospravedlnenú neúčasť.

11. Ďalšie vyjadrenia neboli stranami v konaní produkované.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 CSP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 356 písm. b) CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní(§ 379, § 380 CSP) a vyhodnotiac odvolanie žalovaného ako nedôvodné rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Rozsudok pre zmeškanie podľa § 274 CSP je procesný inštitút, ktorého účelom je zrýchliť
civilné sporové konanie v situácii, keď sa žalovaná strana, hoci riadne a včas predvolaná na súdne
pojednávanie, tohto pojednávania nezúčastní, pričom bola poučená
o možnosti rozhodnutia kontumačne. V takom prípade na návrh žalobcu súd rozhodne rozsudkom
pre zmeškanie. Proti rozsudku pre zmeškanie nie je odvolanie prípustné, okrem prípadov odvolania

podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolania žalovaného, ktorým namietal
vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, mal z obsahu spisu preukázané, že súd prvej inštancie
nariadil pojednávanie na deň 16.07.2024 o 10:30 hod, na ktoré boli predvolaní právny zástupca
žalobcu a žalovaný. Z tohto pojednávania sa žalovaný ospravedlnil pre zdravotné dôvody. Okresný

súd pojednávanie odročil a určil nový termín pojednávania na deň 12.09.2024 o 13:00 hod., na ktoré
predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Súčasťou predvolania bolo, mimo iných, i poučenie
v znení „Ak sa na pojednávanie vo veci riadne a včas predvolaný nedostavíte a svoju neprítomnosť
včas a vážnymi okolnosťami neospravedlníte, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom
pre zmeškanie (§ 274 a § 278 CSP).“ Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené

dňa 22.07.2024, napriek tomu sa na pojednávanie dňa 12.09.2024 nedostavil a svoju neprítomnosť
neospravedlnil. Okresný súd na pojednávaní dňa 12.09.2024 rozhodol rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného, t. j. žalobe v celom rozsahu vyhovel.

15. Žalovaný podal voči rozsudku pre zmeškanie odvolanie, resp. návrh na zrušenie rozsudku pre

zmeškanie, v ktorom namietal predovšetkým ospravedlniteľné dôvody jeho neúčasti na pojednávaní.
Existenciou ospravedlniteľného dôvodu, ktorá mala brániť žalovanému v účasti na pojednávaní sa
zaoberá okresný súd v prípade podania návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, v ktorom skúma
iba existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý žalovaný zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom
bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Nakoľko žalovaný súčasne s odvolaním podal i návrh na

zrušenie rozsudku pre zmeškanie, žalovaným namietané zdravotné dôvody, pre ktoré sa na pojednávaní
nezúčastnil (ochorenie COVID-19 a hypertenzia), boli predmetom rozhodovania súdu prvej inštancie
o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie v zmysle § 277 ods. 2 a 3 CSP. Okresný súd zamietol
návrh žalovaného uznesením č. k. 49C/44/2024-103 zo dňa 23.10.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 12.11.2024. Zamietnutie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie okresný súd odôvodnil tým,

že žalovaný nepreukázal ospravedlniteľné dôvody neúčasti na pojednávaní, resp. nemožnosti včas
neúčasť sa ospravedlniť.

16. Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie sa pripúšťa len z jediného dôvodu, ktorým je nesplnenie
podmienok pre jeho vydanie. Preto v prípade odvolania proti rozsudku pre zmeškanie je odvolacím

súdompreskúmavanésplnenieprocesnýchpodmienoknavydanierozsudkuprezmeškaniesúdomprvej
inštancie. Jednak splnenie všeobecných procesných podmienok konania, ktorých splnenie sa vyžaduje
v každom súdnom konaní, ako aj splnenie osobitných procesných podmienok na vydanie rozsudku
pre zmeškanie (§ 274 CSP). Odvolací súd nezistil nedostatok všeobecných procesných podmienok.
Stotožňujúc sa s konštatovaním súdu prvej inštancie v prejednávanej veci boli splnené všetky osobitné

zákonné podmienky v zmysle § 274 písm. a) a b) CSP. Jedná sa o druh nároku podľa § 137 písm.
a) CSP (žaloba na plnenie), žalovaný bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie vytýčené na deň
12.09.2024 (predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 22.07.2024), žalovaný bol
poučený o tom, že ak sa na pojednávanie nedostaví a svoju neprítomnosť neospravedlní včas
a vážnymi okolnosťami, rozhodne súd rozsudkom pre zmeškanie a žalobca navrhol vydanie rozsudku

pre zmeškanie.

17. Žalovaný v odvolaní namietal, že v konaní nebol nečinný a produkoval viaceré meritórne významné
podania. Predchádzajúca procesná aktivita žalovaného (spravidla vyjadrenie sa k žalobe), nebráni
vydaniu rozsudku pre zmeškanie pre neskoršiu procesnú pasivitu. Žalovaný v konaní podal odpor voči

vydanémuplatobnémurozkazu,kvyjadreniužalobcukodporusažalovanýužnevyjadril.Akbolžalovaný
v predchádzajúcom konaní aktívny (v danom prípade podal odpor voči platobnému rozkazu), avšak
v priebehu ďalšieho konania sa bez ospravedlnenia nedostaví, je možné postihnúť následnú pasivitu
žalovaného vydaním rozsudku pre zmeškanie. Predchádzajúca procesná aktivita (v tomto prípadepodaný odpor), nie je sama o sebe prekážkou na rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu
neospravedlnenej neúčasti žalovaného na pojednávaní, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Preto
žalovaným namietanú procesnú aktivitu nemožno považovať za takú, ktorá by bránila vydaniu rozsudku

pre zmeškanie.

18. Žalovaný namietal, že § 274 CSP nemožno vykladať formalisticky a poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 233/2019 zo dňa 04.06.2019. V prejednávanej veci
všaknebolinaplnenéokolnostibrániacevydaniurozsudkuprezmeškanievintenciáchvyššieuvedeného

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorými sú hľadisko dĺžky konania, zohľadnenie
rozsahu vykonaného dokazovania, počet pojednávaní
s účasťou žalovaného a procesných úkonov strán sporu. V prejednávanej veci okresný súd do vydania
napadnutého rozsudku pre zmeškanie nevykonal žiadne dokazovanie (žalovaný ním v odpore tvrdenú
poistnú zmluvu ani nepredložil, nakoľko sa jednalo o prvé reálne uskutočnené pojednávanie vo veci
samej). Samotné konanie netrvalo dlhšiu dobu a od podania žaloby (návrhu na vydanie platobného

rozkazu) boli plynulo vykonávané jednotlivé procesné úkony. Z tohto dôvodu sa nemožno stotožniť
s názorom žalovaného, že vydanie rozsudku pre zmeškanie bolo nespravodlivé, resp. že by ním mohlo
dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Žalovaný namietal, že bolo potrebné prihliadať
na okolnosti prejednávanej veci. Vo vzťahu k okolnostiam predchádzajúcim vydaniu rozsudku pre
zmeškanie je potrebné poukázať aj na skôr odročené pojednávanie vo veci. Okresný súd pôvodne

vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.07.2024. Z tohto pojednávania sa žalovaný ospravedlnil
dňa 15.07.2024, a to zo zdravotných dôvodov. Okresný súd preto pojednávanie odročil a určil
nový termín pojednávania na deň 12.09.2024, ktorého sa žalovaný bez ospravedlnenia nezúčastnil.
Vydaným rozsudkom pre zmeškanie preto nemohlo dôjsť k porušeniu rovnosti účastníkov konania, ani
k znemožneniu procesných práv žalovaného, ktorý mal možnosť vyjadriť sa

k skutkovej argumentácii žalobcu a zúčastniť sa pojednávaní.

19. Námietka žalovaného vo vzťahu k neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie je nedôvodná. Z dikcie § 274 CSP podmienka
účasti žalobcu, resp. právneho zástupcu na pojednávaní priamo nevyplýva. Žalobca ako aj jeho právny

zástupca vopred svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, žalobca vyjadril súhlas s pojednávaním
v ich neprítomnosti, súčasne s tým navrhli vydať rozsudok pre zmeškanie žalovaného (č. l. 72). Okresný
súd vydal rozsudok pre zmeškanie na návrh žalobcu, z čoho vyplýva splnenie aj tejto podmienky jeho
vydania. Z vyššie uvedeného, žalovaným namietaná neúčasť žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu
nezakladá porušenie rovnosti strán v konaní.

20. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie mal kumulatívne splnené všetky podmienky
normované v ust. § 274 CSP, a preto o žalovanom nároku mohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie
ako procesnej sankcie za pasivitu žalovaného.

21. S poukazom na uvedené skutočnosti a závery odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to

v celom rozsahu, preto mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia
(§ 262 ods. 2 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP. (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP). (§ 427 ods. 1 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.