Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/90/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200546
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200546.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci
žalobcu: Trnavská vodárenská spoločnosť, a. s., Priemyselná 10, Piešťany, IČO: 36 252 484, zast.:
Michal Mrva - advokátska kancelária, s.r.o., Trenčianska 38, Bratislava, IČO: 50 145 860, proti
žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia – ústredie, Grösslingova 5, Bratislava, IČO:
00 156 906, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1394000620/900-6667/22 zo dňa
27.02.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava, Stále
pracovisko Nitra, Odbor inšpekcie ochrany vôd (ďalej aj len „prvostupňový orgán“ alebo ,,inšpekcia“)
rozhodnutím č. 1394203119/8264-38178/Maj z 16.10.2019 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“)

uložila žalobcovi v zmysle § 75 ods. 9 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) (ďalej aj
len ,,vodný zákon“) pokutu vo výške 41 250,- Eur za správny delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného
zákona. Správneho deliktu sa žalobca mal dopustiť tým, že dňa 21.06.2019 vypúšťal odpadové vody
z odľahčovacej komory OK 2 na zberači „C“ v r.km 4,261 a z odľahčovacej komory OK 4 na zberači
„B“ 5,550 do toku Dubová bez právoplatného povolenia orgánu štátnej vodnej správy. Následkom
vypúšťania odpadových vôd z odľahčovacích objektov bez právoplatného povolenia orgánu štátnej

vodnej správy došlo k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vody (ďalej len „MZV“), ktoré sa prejavilo najmä
úhynom rýb a výskytom tuhých látok a zhlukmi splaškov vo vodnom toku Dubová. Uvedeným konaním
porušil žalobca povinnosti ustanovené v § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, v spojení s § 36 ods. 13
vodného zákona, čím došlo k MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, v spojení s § 76 ods. 1 zákona
o vodách.

2. Dňa 21.6.2019 inšpekcii nahlásil člen rybárskej stráže Piešťany, že vo vodnom toku Dubová, na Dlhej

ulici v meste Piešťany je spozorovaný úhyn rýb. Po príchode na miesto MZV za účasti pracovníkov
OÚ Piešťany, mesta Piešťany, pracovníkov spoločnosti žalobcu, OOPZ Piešťany, RVPS Trnava a člena
rybárskej stráže, vykonala ohliadku vodného toku A. B. C. A. D. B.. Ohliadkou bolo zistené, že vodný
tok bol zakalený, trávnaté porasty vyskytujúce sa na priľahlých brehoch boli uľahnuté vplyvom vysokejhladinyvodyvtokuavovodnomtoku,akoajpopribrehoch,bolispozorovanéuhynutéryby.Podľatvrdení
zúčastnených bola v predchádzajúci deň, t.j. dňa 20.6.2019 o cca 20.00 h v meste Piešťany silná búrka.
Člen rybárskej stráže uviedol, že uvedená situácia v toku sa opakuje pravidelne niekoľko rokov po sebe,

po intenzívnych zrážkach dôjde k odľahčovaniu odpadových vôd a k hromadnému úhynu rýb. Podľa
jeho tvrdení uhynulo cca 3 000 kusov rýb, bližšie špecifikovaných druhov. Taktiež uviedol, že väčšia časť
uhynutých rýb bola vplyvom silného prúdu vody v toku odplavená. V čase riešenia MZV bolo zistené, že
prívalový dážď v Piešťanoch bol takej intenzity, že odpadové vody museli byť odľahčované. Na verejnej
kanalizácii mesta Piešťany je vybudovaných 9 odľahčovacích objektov. Pri riešení MZV bolo zistené,

že problémové sú dva odľahčovacie objekty, a to odľahčovací objekt OK 2 na zberači „C“ v r.km 4,261
a odľahčovací objekt OK 4 na zberači „B“ 5,550. Pri odľahčovaní odpadových vôd z uvedených dvoch
objektovvytekaladovodnéhotokuDubováodpadovávodasprímesouhrubýchnečistôt(vlhčenéutierky,
dámske vložky a taktiež ostatné nečistoty). Inšpekcia skonštatovala, že takéto hrubé nečistoty, ani pri
odľahčení nesmú končiť v toku, ale musia byť zachytené na hrabliciach prípadne na ČOV - na hrubých a
jemných hrabliciach, resp. česlách). Pracovník SVP, š.p. OZ Piešťany po vykonaní ohliadky toku uviedol,

že ich pracovník priamo dňa 20.06.2019 zdokumentoval stav, kedy z odľahčovacieho objektu, vytekali
neriedené splaškové odpadové vody, ktoré tvorili v toku masívne zhluky. Ďalej uviedol, že úhyn rýb bol
spozorovaný v úseku cca 2 km, a to od obchodného domu Prior až po Dlhú ulicu pri zimnom štadióne.

3. Inšpekcia o uvedenej situácií informovala predsedu predstavenstva žalobcovej spoločnosti, ktorá

zodpovedá za prevádzku verejnej kanalizácie mesta Piešťany, ktorej súčasťou sú aj vybudované
odľahčovacie objekty. Počas riešenia MZV pracovníčka Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy
Trnava odobrala vzorky rýb. V rámci riešenia MZV bolo predložené Povolenie na osobitné užívanie vôd,
vydané Obvodným úradom životného prostredia Piešťany, odbor štátnej vodnej správy zložiek životného
prostredia, rozhodnutím č. ŠVS/2009/00050-Mi zo dňa 07.01.2009 (ďalej aj len ,,povolenie“, ktorým

príslušný orgán štátnej vodnej správy vydal účastníkovi konania, povolenie na vypúšťanie odpadových
vôd z odľahčovacích objektov verejnej kanalizácie mesta Piešťany. Celkovo sa jedná o 9 odľahčovacích
objektov na kanalizácií a jeden na ČOV. V bode 10 povolenia je stanovené, že sa vypúšťanie
odpadových vôd sa povoľuje na dobu 10 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti, pričom povolenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.02.2009. Inšpekcia skonštatovala, že pôvodca MZV – žalobca nemal

od19.02.2019vydanéprávoplatnépovolenienavypúšťanieodpadovýchvôdzodľahčovacíchobjektovv
zmysleustanovení§21ods.1písm.c)vodnéhozákonaavčaseriešeniaMZVvypúšťalodpadovévodyz
odľahčovacích objektov do vodného toku Dubová bez povolenia. Nedovoleným vypúšťaním odpadových
vôd bez právoplatného povolenia podľa inšpekcie došlo k náhlemu, nepredvídanému zhoršeniu kvality
vody v toku, ktoré sa prejavilo najmä výskytom tuhých látok a zhlukmi splaškov v toku a úhynom

rýb. Uvedeným došlo k naplneniu znakov MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona. Súčasne žalobca
(pôvodca MZV) porušil povinnosti ustanovené v § 36 ods. 13 vodného zákona.

4. V rámci riešenia MZV inšpekcia vydala žalobcovi bezprostredné opatrenia na zneškodnenie
MZV, ako aj opatrenia na odstránenie škodlivých následkov MZV, z riešenia MZV bola zhotovená

fotodokumentácia a videodokumentácia, ktorá je súčasťou spisu riešeného MZV. Územie spadá do II.
Ochranného pásma prírodných liečivých zdrojov, III. Ochranného pásma vodárenských zdrojov RH-9,
RH-13, RH-16 –časť vodného toku.

5. Inšpekcia po vykonanom riešení MZV skonštatovala, že v dôsledku náhleho a nepredvídaného

zhoršenia kvality vôd, spôsobeného vypúšťaním odpadových vôd bez právoplatného povolenia orgánu
štátnej vodnej správy cez odľahčovaciu komoru OK 2 na zberači „C“ v r.km 4,261 a odľahčovací objekt
OK 4 na zberači „B“ 5,550 do toku Dubová, došlo k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vody, ktoré sa
prejavilo najmä výskytom tuhých látok a zhlukmi splaškov v toku a úhynom rýb a úhynom rýb. Uvedeným
došlo k naplneniu znakov MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona. Pôvodca MZV – žalobca porušil

povinnosti ustanovené v § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona a § 36 ods. 13 vodného zákona. Konaním
žalobcu teda došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného
zákona.

6. Všetky zistené skutočnosti z riešenia MZV inšpekcia uviedla v Protokole č. 2, evidovaného pod

č. 6688-24507/326/2019/Maj z 02.07.2019 (ďalej aj len ,,protokol“), ktorý bo žalobcovi zaslaný na
vyjadrenie. Žalobca na protokol reagoval vyjadrením, v ktorom namietal, že správny orgán prekročil
svoju právomoc tým, že žiadal o správu o zistených príčinách vzniku MZV. Taktiež vo svojom vyjadrení
uviedol, že nepreskúmateľným je aj záver správneho orgánu, že hrubé nečistoty (vlhčené utierky,dámske vložky a pod.) majú pôvod v technologickej prevádzke ČOV a jej zlyhaní. Na vyjadrenie žalobcu
reagovala inšpekcia vyjadrením č. 6688-28757/326/2019/Maj z 05.08.2019, v ktorom poukázala na §
41 ods. 10 vodného zákona a § 41 ods. 6 písm. c) vodného zákona, v zmysle ktorých vydala žalobcovi

ako pôvodcovi MZV príkaz na vykonanie opatrení, a to: „Vypracovať a zaslať na SP Nitra, OIOV
správu o zistených príčinách vzniku MZV a vypúšťania odľahčovaných odpadových vôd do toku cez
odľahčovacieobjektybezprávoplatnéhopovolenianavypúšťanieOV.“Príkazbolvydanýnazamedzenie
ďalšieho znečistenia a šírenia znečistenia vodného toku. Inšpekcia ďalej uviedla, že príčinou MZV
bolo nedovolené vypúšťanie odpadových vôd z OK 2 na zberači „C“ v r.km 4,261 a odľahčovacieho

objektu OK 4 na zberači „B“ 5,550 bez právoplatného povolenia orgánu štátnej vodnej správy. Keďže
na kanalizačnej trase je vybudovaných celkovo 9 odľahčovacích objektov a len OK 2 na zberači „C“ v
r.km 4,261 a OK 4 na zberači „B“ 5,550 sú problematické, inšpekcia žiadala žalobcu, aby zistil príčinu,
prečo práve z uvedených odľahčovacích objektoch vytekali do toku Dubová odpadové vody s hrubými
nečistotami (vlhčené utierky, dámske vložky a taktiež ostatné nečistoty). Žalobca v liste z 25.07.2019
(s. 6) uviedol, že pôvod hrubých nečistôt mu nie je známy, pretože v rámci rekonštrukcie odľahčovacích

komôr boli tieto vybavené zariadením na zachytávanie plávajúcich látok. Inšpekcia ďalej uviedla, že
v protokole nekonštatovala záver, že hrubé nečistoty majú pôvod v technologickej prevádzke ČOV a jej
zlyhaní, ale uviedla, že odľahčovacie objekty, z ktorých vytekali tieto hrubé nečistoty sa nachádzajú cca
2-3 km pred ČOV a tieto predmety mali dôjsť na hrubé predčistenie prevádzky ČOV. K námietke žalobcu,
že nečistoty sa dostali do toku vypúšťaním žumpových vôd od občanov mesta Piešťany, inšpekcia

uviedla, že počas riešenia MZV bolo jednoznačne preukázané, že hrubé nečistoty boli vypúšťané do
toku Dubová z OK 2 na zberači „C“ v r.km 4,261 a odľahčovacieho objektu OK 4 na zberači „B“ 5,550, o
čom inšpekcia disponuje video nahrávkou a fotodokumentáciou vyhotovenou za prítomnosti polície SR.
V ďalšom vyjadrení z 22.8.2019 žalobca namietal, že „krátkodobo“ prevádzkoval odľahčovacie komory
č. 2 a č. 4 bez povolenia príslušného orgánu, čomu inšpekcia prisudzuje v rámci procesu voľného

hodnotenia dôkazov neprimerane veľkú váhu a vyvodzuje z nej záver bez adekvátnej príčinnej súvislosti.
Závery v protokole považoval za neúplné a nevystihujúce príčiny úhynu rýb. Namietal nedostatočné
zistenie skutkového stavu. Taktiež namietal, že autoritatívnym vyžiadaním správy o zistených príčinách
MZV bol porušený zákon, pretože § 41 ods.10 vodného zákona neumožňuje pod „príkazmi na vykonanie
potrebných opatrení“ chápať príkazy na uľahčenie dôkaznej situácie správneho orgánu, ktorý má príčiny

vzniku MZV zisťovať sám v súčinnosti s príslušnými subjektmi, a nie túto zodpovednosť prenášať na
ďalšie subjekty dúfajúc, že sa tieto pri splnení predmetných príkazov k správnemu deliktu alebo dokonca
trestnému činu dobrovoľne priznajú.

7. Inšpekcia reagovala na uvedené vyjadrenie žalobcu, pričom v odpovedi uviedla, že v zmysle § 41

ods. 4 vodného zákona sa za pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd považuje ten, kto prevádzkoval
zariadenie v čase, keď mimoriadne zhoršenie vôd vzniklo a keď sa preukázala príčinná súvislosť s jeho
prevádzkovaním. V § 41 ods. 1 vodného zákona sú explicitne vyjadrené znaky MZV, jedným z ktorých
je aj „vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd bez povolenia“. Časový rozsah protiprávneho
konania (vypúšťanie odpadových vôd bez povolenia) nie je rozhodujúci a námietka účastníka konania,

že išlo o krátkodobé porušenie je bezpredmetná. V § 41 ods. 1 vodného zákona sú ďalej exemplifikatívne
vymenovanéďalšieznakyMZV,medziktoréokreminýchpatríaj„výskytuhynutýchrýb“.Inšpekciamáza
to, že protiprávnosť konania zo strany žalobcu bola riadne preukázaná. K tvrdeniu, že vyžiadaním správy
o zistených príčinách MZV bol porušený zákon inšpekcia uviedla, že zákon o vodách zveruje inšpekcii
právomoc okrem iného vydávať príkazy smerujúce k zisteniu príčin vzniku mimoriadneho zhoršenia vôd.

Inšpekcia ďalej k tvrdeniu, že mala spochybniť ČOV uviedla, že proces odľahčovania spočíva (ako už
samotný názov implikuje) v odľahčení systému čistenia odpadových vôd v čase prívalových dažďov
odľahčovacími objektmi, nakoľko samotná ČOV by nebola schopná technicky dané množstvo odpadovej
vody spracovať. Predmetné odľahčovacie objekty sa nachádzajú cca 2 km nad ČOV, čiže logicky počas
odľahčovania odpadové vody dorazia skôr do odľahčovacích objektov, ktoré však technologicky majú

byť vybavené tak, aby hrubé nečistoty zachytili, čo sa v tomto prípade nestalo. Inšpekcia trvala na tom,
že z jej strany sa jednalo len o konštatovanie, nezaoberala sa pri riešení MZV kontrolou ČOV.

8. Následne inšpekcia listom č. 8264-33254/326/2019/Maj z 12.09.2019 oznámila žalobcovi začatie
správneho konanie o uložení pokuty podľa vodného zákona a v súlade s ustanoveniami § 33 zákona

o správnom konaní bola žalobcovi daná možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia na
ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 07.10.2019. Vo svojom vyjadrení zástupcovia žalobcu
uviedli, že zotrvávajú na svojich doterajších vyjadreniach a stanoviskách s tým, že v zmysle § 41 ods. 4
zákona o vodách nebolo jednoznačne preukázané, že MZV vzniklo v príčinnej súvislosti s prevádzkoužalobcu. Zároveň poukázali na to, že toho času je už vydané právoplatné povolenie na prevádzkovanie
odľahčovacích komôr, s tým, že tieto boli rekonštruované v roku 2018 a boli do nich investované značné
finančné prostriedky. Dali na zváženie potrebu doplniť dokazovanie preukázaním skutočnosti, či k MZV

nedošlo v súvislosti s vyplavením sedimentov nedostatočne udržiavaného koryta potoka, prípadne v
súvislosti s činnosťou tretích osôb. Správny orgán počas ústneho pojednávania uviedol, že preukázal,
že žalobca ako pôvodca MZV vypúšťal odpadové vody cez odľahčovaciu komoru OK 2 na zberači
„C“ v r.km 4,261 a odľahčovací objekt OK 4 na zberači „B“ 5,550 do toku Dubová, bez právoplatného
povolenia orgánu štátnej vodnej správy, čím došlo k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vody, ktoré sa

prejavilo najmä úhynom rýb, ako jedným z prejavov vzniknutého mimoriadneho zhoršenia vôd. Ďalší
prejav bol výskyt hrubých nečistôt v toku Dubová, čo je jednoznačne uvedené aj v protokole. Správny
orgán v tejto súvislosti zotrváva na svojom stanovisku. Správny orgán počas celého riešenia MZV
nezistil vypúšťanie odpadových vôd do vodného toku žiadnou inou osobou, resp. „tretími“ osobami,
nebol zistený úhyn rýb alebo vypúšťanie splaškových odpadových vôd „tretími“ osobami nad alebo
pod inkriminovanými odľahčovacími komorami. Napriek tomu, že inšpekcia takéto skutočnosti nezistila,

splnila si oznamovaciu povinnosť a odstúpila informáciu policajnému zboru. To, že žalobca predložil už
vydané právoplatné povolenie zo dňa 6.9.2019, nemení skutkový stav zistenej veci, ale správny orgán
túto skutočnosť zohľadnil pri udelení sankcie.

9. Inšpekcia po vykonanom správnom konaní a z uvedených dôkazov, konštatovala, že žalobca porušil

povinnosti ustanovené § 21 písm. c) vodného zákona v spojitosti s § 36 ods. 13 vodného zákona, čím boli
splnené podmienky pre uloženie pokuty. Výsledok kontroly a správneho konania preukázal naplnenie
skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona. K určeniu výšky
uloženej pokuty inšpekcia poukázala na § 75 ods. 9 vodného zákona. Pri stanovení výšky pokuty podľa
§ 75 ods. 9 vodného zákona sa v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 vodného zákona prihliadalo na rozsah

porušenia povinností pri vypúšťaní odpadových vôd do vodného toku Dubová, ako aj na okolnosti, za
ktorých k porušeniu prišlo. Správny orgán pri ukladaní pokuty vzal do úvahy, že územie na ktorom
došlo k MZV, spadá do II. Ochranného pásma prírodných liečivých zdrojov, III. Ochranného pásma
vodárenských zdrojov RH-9, RH-13, RH-16 –časť vodného toku. Zároveň správny orgán vzal do úvahy
aj skutočnosť, že zo strany pôvodcu sa nejednalo o prvé MZV v uvedenom úseku, ale ide o pravidelne

sa opakujúci stav pri intenzívnych dažďoch. Dňa 16.08.2019 bolo z Okresného úradu Piešťany, odbor
starostlivosti o životné prostredie, na inšpekciu doručené: Postúpenie podania „Oznámenie priestupku“.
Z uvedeného je zrejmé, že k úhynu rýb došlo aj dňa 08.08.2019, kedy túto skutočnosť spozoroval
vedúci odboru životného prostredia Okresného úradu Piešťany. Správny orgán pri ukladaní výšky pokuty
zohľadnilskutočnosť,žeprotiprávnekonanietrvalolenurčitýčasovýúsek,atovčasetrvaniaprívalového

dažďa s veľkou intenzitou, ktorý mal plošný rozsah, a to dňa 20.06.2019 od cca 20.00. h a krátkodobo
po ňom. Taktiež správny orgán zohľadnil tú skutočnosť, že účastník konania na ústnom pojednávaní
predložil nové povolenie zo dňa 06.09.2019. Správny orgán zohľadnil aj, že žalobca vo vyjadrení
k protokolu priznal skutočnosť, že vypúšťal odpadové vody z odľahčovacích objektov bez právoplatného
povoleniaaprihliadalajnato,žežalobcavroku2018zrealizovalinvestičnúakciuaodľahčovaciekomory

zrekonštruoval. Okrem vyššie uvedeného správny orgán prihliadal aj na majetkové pomery žalobcu
z verejne dostupných zdrojov, ako aj na špecifiká konkrétneho prípadu a účel sankcie (preventívna
arepresívnafunkcia).Stanovenávýškapokuty41250,-eurjevdolnejhranicirozpätiapodľaustanovenia
§ 75 ods. 9 vodného zákona, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 25 % z najvyššej možnej sadzby.

10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, v ktorom namietal, že prvostupňové
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z neúplného zisteného a
vyhodnoteného skutkového stavu v dôsledku čoho bola pokuta nesprávne individualizovaná
v neprospech žalobcu.

11. K námietke, že krátkodobé prevádzkovanie dotknutých odľahčovacích komôr bez povolenia
automaticky neznamená, že práve prevádzkovaním týchto zariadení v daný deň bol spôsobený škodlivý
následok na potoku Dubová žalovaný uviedol, že dňa 21.06.2019 vo vodnom toku Dubová vzniklo MZV,
ktoré sa prejavilo úhynom rýb vo vodnom toku ako aj na priľahlom brehu vodného toku, zakalením
vodného toku, výskytom tuhých látok a zhlukmi splaškov vo vodnom toku Dubová. Uvedené javy

spozorovanévovodnomtokuDubovájasnepoukazovalinaskutočnosť,žeišlooMZVpodľaustanovenia
§ 41 ods. 1 vodného zákona. Na základe riešenia MZV prvostupňový správny orgán zistil, že príčinou
MZV bolo vypúšťanie splaškových odpadových vôd z odľahčovacích objektov OK 2 a OK4, ktoré sú
vybudované na kanalizačnej sieti v meste Piešťany, ktoré v čase vzniku MZV boli takmer zatopené.Žalovaný poukázal na to, že podľa vodného zákona, ten kto vypúšťa odpadové vody má mať právoplatné
povolenie na vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd, v tomto prípade na vypúšťanie
odpadovýchvôdzodľahčovacíchobjektov,čožalobcavčasevznikuMZVnemal.Žalovanýďalejuviedol,

že žalobca sa ako prevádzkovateľ a vlastník vodnej stavby odľahčovacieho objektu OK2 a OK4 nemôže
zbaviť zákonnej povinnosti vyplývajúcej mu z vodného zákona, t. j. vlastniť právoplatné povolenie orgánu
štátnej vodnej správy na vypúšťanie odpadových vôd aj z odľahčovacích objektov, ktoré sú umiestnené
na verejnej kanalizácii a sú zaústené do vodného toku Dubová.

12. K tvrdeniu, že pôvodcom MZV je úplne iná neznáma osoba a jej konanie je v príčinnej súvislosti s
MZV žalovaný uviedol, že počas celého riešenia MZV nebolo zistené, že vypúšťanie odpadových vôd
do vodného toku Dubová bolo spôsobené inou osobou. Skutočnosť, že z predmetných odľahčovacích
objektov boli vypúšťané splaškové vody bolo zdokumentované aj správcom toku, keď z odľahčovacieho
objektu vytekali neriedené splaškové vody, ktoré v toku vytvorili masívne zhluky splaškov, z čoho bola
vyhotovená fotodokumentácia. Žalovaný poukázal na to, že prvostupňový orgán počas riešenia MZV,

aby sa zistila príčinná súvislosť so vznikom MZV a tak sa vylúčila iná osoba/neznáma osoba, ktorá
by mohla vypúšťať odpadové vody do vodného toku oslovil Okresný úrad Piešťany so žiadosťou o
poskytnutie informácie o nelegálnom napojení a následne vypúšťaní odpadových vôd do vodného toku
Dubová, pričom Okresný úrad Piešťany uviedol, že v mesiacoch jún a júl nezaevidoval žiadne nelegálne
vypúšťanie odpadových vôd do predmetného vodného toku, okrem vypúšťaných odpadových vôd

spoločnosťou žalobcu. Pokiaľ žalobca poukazoval na jemu doručené podnety opisujúce mechanizmus
vypúšťania odpadových vôd inou osobou, tak žalovaný uviedol, že ide o podnet, ktorý elektronickou
poštou dňa 23.06.2019 o 22:50h a dňa 11.07.2019 o 22:31h poslal p. A. E. na sekretariát žalobcu, kde
ho informoval o znečisťovaní vodného toku A., t.j. 2 dni po vzniku MZV, a preto uvedený dokument
nemá relevantnú váhu k prejednávanej veci. Navyše žalobca reagoval na podnet tak, že ďakuje za jeho

zaslanie a postúpi ho ďalej k prešetreniu, avšak ako vyplynulo z vyjadrení Okresného úradu Piešťany,
ako aj F. B., nebol im doručený žiaden podnet na nelegálne nakladanie s odpadovými vodami.

13. K námietke, že prvostupňový správny orgán nezistil príčinnú súvislosť medzi vypúšťaním
odpadových vôd z odľahčovacích objektov OK2 a OK4, s odvolávaním sa na Protokol o skúške

Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu, veterinárny a potravinový ústav v Bratislave, skúšobné
laboratórium č 10152/2019, s tvrdením že úhyn rýb nemohol byť spôsobený vypúšťaním odpadových
vôd z daných odľahčovacích komôr, žalovaný uviedol, že v pitevnom náleze rýb bolo uvedené, že žiabre
u vyšetrovaných rýb boli zlepené hlienom, bahnom, pričom bahno sa vyskytlo aj v ústnej dutine. Tieto
výsledky však nevylučujú, že dôsledkom úhynu rýb boli splaškové odpadové vody, keďže nevyčistené

splaškové odpadové vody okrem iného obsahujú aj jemne rozptýlené nerozpustné látky – kaly.

14. K námietke, že nebola preukázaná súvislosť medzi úhynom rýb, vznikom MZV, vypúšťaním
odpadových vôd z odľahčovací objektov a uložená pokuta bola určená podľa nesprávne zvoleného
pokutového pásma žalovaný uviedol, že riešením MZV bolo jednoznačne preukázané, že došlo k

naplneniu znakov MZV podľa ustanovenia § 41 ods. 1 vodného zákona, keďže MZV bolo spôsobené
vypúšťaním odpadových vôd bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy z odľahčovacích objektov OK2
a OK4, ktoré sa prejavilo najmä výskytom uhynutých rýb na vo vodnom toku Dubová, jeho zakalením,
výskytom tuhých látok a zhlukmi splaškov.

15. Na základe vyššie uvedeného prvostupňový správny orgán musel postupovať podľa ustanovenia §
75 ods. 9 vodného zákona, keďže nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd došlo k MZV. Žalovaný
poukázal na to, že žalobca vo svojom vyjadrení k protokolu z 19.07.2019, nespochybnil skutočnosť, že
v čase MZV vypúšťal odpadové vody z odľahčovacích objektov bez povolenia orgánu štátnej vodnej
správy, čím porušil ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, čím došlo k naplneniu znakov

MZV podľa ustanovenia § 41 ods. 1 vodného zákona.

16. Žalovaný ďalej uviedol, že ustanovenia vodného zákona a povinnosti vyplývajúce z príslušných
ustanovení vodného zákona, ako aj z právnych predpisov vydaných na jeho základe sú koncipované
hlavne ako preventívne opatrenia na zamedzenie ich znečistenia, predchádzanie škôd v prostredí

súvisiacom s vodou vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov, pričom
vodný zákon chápe prevenciu ako jeden z prostriedkov predchádzania škôd. Podľa žalovaného niet
pochybností o naplnení znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ustanovenia § 74 ods. 1
písm. e) vodného zákona, za ktorý správny orgán uloží pokutu podľa ustanovenia § 75 ods. 3 vodnéhozákona. V prípade, ak dôjde k MZV, tak ako to bolo v tomto prípade preukázané, správny orgán uloží
pokutu podľa ustanovenia § 75 ods. 9 vodného zákona. Žalovaný ďalej konštatoval, že prvostupňový pri
rozhodovaní o výške uloženej pokuty postupoval v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 vodného zákona,

keď prihliadal najmä na rozsah porušenia povinností pri vypúšťaní odpadových vôd do recipientu A., ako
aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu prišlo. Vzal do úvahy, že územie v ktorom došlo k MZV spadá do
II. ochranného pásma prírodných liečivých zdrojov, III. ochranného pásma vodárenských zdrojov RH-9,
RH-13, RH-16 – časť vodného toku. Ďalej, že u žalobcu nešlo o prvé porušenie, ale ide o pravidelne
sa opakujúci stav, pri intenzívnych zrážkach, ako aj na skutočnosť v prospech žalobcu, že predložil

právoplatné povolenie na vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacích komôr z 06.09.2019, a preto
bola pokuta podľa ustanovenia § 75 ods. 9 vodného zákona uložená v dolnej hranici rozpätia.

17. Na základe vyššie uvedeného žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

II.
Žaloba

18.Žalobcazastúpenýadvokátompodalvčasvočinapadnutémurozhodnutiuvspojenísprvostupňovým
rozhodnutím rozsiahlu správnu žalobu z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP.

19. Namietal, že v dôsledku nesprávnych právnych úvah a pochybení pri objasňovaní a vyhodnocovaní
skutkového stavu bola uložená sankcia nesprávne individualizovaná v neprospech žalobcu, keďže
správneorgánysanevysporiadalisopakovanýmargumentomžalobcu,žebolidanéokolnostivylučujúce
protiprávnosť skutku.

20. Žalobca uviedol, že prvotnou príčinou všetkých javov na recipiente Dubová bola extrémne silná
búrkováčinnosťvPiešťanochdňa20.6.2019,ktorúneboloobjektívnemožnépredpokladaťaniovplyvniť.
Podľa žalobcu výsledný stav v podobe úhynu rýb a výskytu tuhých látok či zhlukov splaškov nemohol
byť spôsobený v príčinnej súvislosti s prevádzkou predmetných odľahčovacích komôr bez povolenia.

21. Žalobca poukázal na to, že deliktuálne spôsobilý subjekt môže byť uznaný za vinného zo spáchania
správneho deliktu len v prípade, ak sa naplnia obligatórne znaky skutkovej podstaty príslušného
deliktu. K tomu uviedol, že § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona je jednoznačný a k prevádzkovaniu
dotknutých odľahčovacích komôr bez príslušného povolenia sa žalobca dobrovoľne priznal a túto

skutočnosť oľutoval. Poukázal na to, že ku skutku došlo v období bezprostredne nasledujúcom po
uplynutí pôvodného povolenia. K tomu uviedol, že v dôsledku personálnej fluktuácie u žalobcu a
náročnej situácie v r. 2018/19 nebolo internými procesmi vyhodnotené, že povolenie je na konci svojej
platnosti a je potrebné požiadať o jeho predĺženie. V tomto smere podľa žalobcu nemožno žalobcovi
uprieť, že k svojmu nedbanlivostnému pochybeniu sa priznal, situáciu úprimne oľutoval a poskytoval v

správnom konaní riadnu súčinnosť. Žalobca namietal, že teda nemožno konštatovať úmyselnú formu
zavinenia.

22.Ďalejnamietal,žehocisakukonaniupriznal,argumentovalkonanímvkrajnejnúdziatietoargumenty
nebolizostranysprávnychorgánovreflektované.Vtejtosúvislostiargumentoval,ževprípadepotvrdenia

tejto okolnosti vylučujúcej protiprávnosť skutku nie je možné konanie žalobcu subsumovať pod § 74
ods. 1 písm. e) v spojení s § 75 ods. 3, 9 vodného zákona vôbec, keďže tomuto konaniu chýba
prvok protiprávnosti. Podľa žalobcu bolo jeho konanie vedené jediným úmyslom - zamedziť značne
škodlivému následku na životnom prostredí a verejnom majetku a zdraví obyvateľov mesta Piešťany.
Napriekuplynutiuprevádzkovéhopovolenianebolomožnéukončiťprevádzkudotknutýchodľahčovacích

objektov, iba ak za cenu riskovania ohrozenia primárne verejného zdravia. Ak by ich prevádzka bola
prerušená, aj pri slabšej búrkovej činnosti by odpadové vody v meste Piešťany totiž vyrazilo z kanalizácie
cez kanalizačné poklopy a iné vpusty a tiež aj prípojky a splašky s tuhým odpadom by stekali po uliciach
mesta Piešťany a mali ich obyvatelia prítomné aj v domovoch (v prípade bytových domov obyvatelia
na nižších poschodiach). Takéto zhoršenie epidemiologickej situácie, škody značného rozsahu na

verejnom a súkromnom majetku nebolo možné akceptovať a tak musel žalobca pokračovať v prevádzke
dotknutých odľahčovacích objektov. Žalobca v nadväznosti na uvedené konštatoval, že boli splnené
kritériá konania v krajnej núdzi - odvracalo sa nebezpečenstvo, ktoré priamo hrozilo, chráneným bol
záujem životného prostredia, existujúce nebezpečenstvo nebolo možné odvrátiť inak a spôsobenýnásledok nebol škodlivejší v komparácii s následkom, ktorý hrozil. Týmito argumentmi sa však podľa
žalobcu správne orgány nezaoberali.

23. Žalobca namietal, že aj keby správne orgány neuznali existenciu okolnosti vylučujúcej protiprávnosť,
mali pri ukladaní pokuty vychádzať z pokutového pásma podľa § 75 ods. 3 vodného zákona, namiesto
§ 75 ods. 9 vodného zákona. Správne orgány argumentovali nepredvídaným a náhlym zhoršením
kvality vôd (§ 41 ods. 1 vodného zákona), avšak bez skúmania príčinných súvislostí vyvodili, že stav
na recipiente musí nevyhnutne súvisieť s neoprávneným krátkodobým prevádzkovaním OK 2 a OK

4. Podľa žalobcu sa týmto správne orgány dopustili chyby logického úsudku, keď na základe časovej
súvislosti dvoch javov vyvodili ich príčinnú súvislosť bez dostatočného a presvedčivého zdôvodnenia. Na
tomto mieste žalobca uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich argumentov vo vzťahu k spochybneniu
preukázania príčinnej súvislosti medzi prevádzkou OK2 a OK4 a náhlym zhoršením kvality recipientu
spojeného s úhynom rýb v recipiente. Podľa žalobcu na úhyne rýb či výskyte tvrdených zhlukov splaškov
nemá žiadne zavinenie.

24. Žalobca namietal, že v prvostupňovom rozhodnutí nie je vo výrokovej časti zmienená forma
prejavenia sa MZV v podobe zakalenia tak, ako to uvádza žalovaný. Ďalej žalobca uviedol, že výsledný
stav je následkom páchania trestnej činnosti úplne odlišnou osobou s tým, že v danej veci má k dispozícii
podnety opisujúce dokonca mechanizmus vypúšťania žumpových vôd do recipientu Dubová, pričom

podnet predložil aj k odvolaniu a považuje ho za vysoko relevantný dôkaz. V tejto súvislosti namietal, že
žalovaný neprerušil konanie napriek existencii prejudiciálnej otázky, týkajúcej sa zodpovednosti týchto
tretích osôb.

25. Žalobca uviedol, že videozáznam z 20.6.2019 ani fotodokumentácia, ktorou žalovaný argumentoval,

neboli žalobcovi doručované, a preto sa k nim nemohol vyjadriť, pričom uvedené sa týka aj správy SVP,
š.p. o meraní sedimentov. Ďalej podľa žalobcu nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi úhynom rýb,
či tuhým odpadom s prevádzkou OK2 a OK4. Žalobca taktiež namietal, že mu žalovaný uložil povinnosť
na vypracovanie správy o zistených príčinách vzniku MZV, čím podľa žalobcu prekročil svoju právomoc.

26. V napadnutom rozhodnutí sa však tento svoj úradný postup snaží dezinterpretovať tým, že vlastne
žiadal len o zistenie príčin, prečo práve z uvedených odľahčovacích objektoch vytekali do toku Dubová
odpadové vody s hrubými nečistotami, čo nie je pravda, nakoľko žiadal o komplexné zhodnotenie príčin
vzniku MZV v správe, ktorú mal bez náležitého poučenia vypracovať žalobca.

27. Žalobca poukázal na to, že sa dobrovoľne priznal, poskytoval súčinnosť, následne požiadal o
povolenie, jeho konanie bolo krátkodobého charakteru, ďalej, že podľa neho mali na škodlivý následok
vplyv tretie osoby, že išlo o konanie v krajnej núdzi a pokiaľ by aj neboli naplnené jeho znaky, tak by to
malo byť vnímané ako poľahčujúca okolnosť, že nekonal úmyselne, že primárny vplyv na situáciu malo
počasie, ďalej, že nepožiadal o povolenie z dôvodu zlyhania interných procesov, že už prejednaním

bol dosiahnutý účel administratívneho konania a, že zrekonštruoval odľahčovacie komory. Vzhľadom na
uvedené považuje pokutu za drakonicky prísnu.

28. Žalobca taktiež namietal, že neboli dodržané predpísané štandardy elektronickej komunikácie a
podpisovania dokumentov. Ďalej žalobca zdôraznil, že výsledok v podobe MZV je daný súhrou viacerých

príčin, čo podľa neho žalovaný opomína, rovnako ako to, že za MZV sú zodpovedné odlišné subjekty.

29. Žalobca navrhol pre prípad, že by súd uznal výrok o uznaní viny za zákonný a vecne správny,
aby súd vykonal peňažnú moderáciu uloženej pokuty vzhľadom na jej zjavnú neprimeranosť a výrok
napadnutého rozhodnutia v tejto časti zmenil tak, že pokutu žalobcovi ukladá vo výške 500 Eur.

III.
Vyjadrenie žalovaného

30. Vo vyjadrení k žalobe sa žalovaný pridržal argumentácie v napadnutom, resp. prvostupňovom
rozhodnutí a navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že je irelevantné, či konal žalobca úmyselne alebo
nie, keďže zodpovednosť právnickej osoby za spáchanie správneho deliktu podľa ustanovenia § 74ods. 1 vodného zákona je postavená na objektívnej zodpovednosti. K argumentácii krajnou núdzou
žalovaný uviedol, že uvedené je v rozpore so žalobcovou argumentáciou ohľadom toho, že spáchal
správny delikt neúmyselne, a teda nevedel o svojom protiprávnom konaní, keďže konanie v krajnej

núdzi naopak predpokladá vedomé konanie, teda uvedomenie si situácie, že hoci daná konkrétna osoba
vie, že porušuje právne predpisy, ale v danom konkrétnom prípade je jeho protiprávne konanie pre
spoločnosťprospešnejšie,akokebybolnečinný.Ďalejktejtoargumentáciiuviedol,žeokonanievkrajnej
núdzi môže ísť vo vzťahu ku konkrétnej udalosti, t. j., ak by napríklad práve pri začatí búrky spustili
prevádzku dotknutých odľahčovacích objektov s cieľom ochrániť tak verejný záujem, avšak k takejto

situácii nedošlo, keďže žalobca nikdy neprestal prevádzkovať odľahčovacie objekty, ktorým exspirovalo
povolenie.

31. K námietke žalobcu, ktorej predmetom je spochybnenie existencie príčinnej súvislosti medzi
MZV a spáchaným správnym deliktom, žalovaný uviedol, že počas riešenia MZV nebolo zistené, že
vypúšťanie odpadových vôd do vodného toku Dubová bolo spôsobené iným subjektom, práve naopak,

bolo zistené, že výustné objekty, z ktorých vytekali nečistené splaškové odpadové vody do vodného
toku Dubová boli odľahčovacie objekty OK2 a OK4, ktorých vlastníkom je žalobca. V čase riešenia
mimoriadneho zhoršenia vôd predmetné odľahčovacie objekty boli takmer zatopené, vytekala z nich
splašková odpadová voda s prímesou hrubých nečistôt a iných nečistôt a vodný tok Dubová bol zakalený
do biela, čo je jedným z dôkazov surovej odpadovej vody, ktorá neprešla čistením, t.j. nečistených

splaškových odpadových vôd. K tomu žalovaný poukázal na fotodokumentáciu, ktorá je súčasťou
administratívneho spisu. Pokiaľ žalobca argumentoval listom p. E., ktorý zaslal podnet o dlhodobom
znečisťovaní recipientu Dubová a ktorý bol zaslaný dva dni po úhyne rýb, pričom tvrdí, že takýto podnet
je vysoko relevantným dôkazným prostriedkom, tak žalovaný uviedol, že predmetný podnet nemá žiaden
súvis s prejednávanou vecou a vo vzťahu k riešeniu MZV je irelevantný. MZV je v zmysle zákonnej

definície „náhle, nepredvídané a závažné zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd“, teda ide o
stav, ktorý nastal neočakávane, a keďže podnet bol zaslaný 2 dni po riešení mimoriadneho zhoršenia
vôd, nemá k prejednávanej veci relevanciu. K tomu žalovaný ďalej poukázal na to, že Okresný úrad
Piešťany na výzvu žalovaného informoval, že v mesiacoch jún a júl nezaevidoval žiadne nelegálne
vypúšťanie odpadových vôd do vodného toku Dubová, okrem vypúšťania odpadových vôd spoločnosťou

žalobcu. Taktiež mesto Piešťany uviedlo, že mu nie sú známi žiadni znečisťovatelia toku Dubová, ktorí
by v rozpore so zákonom o vodách vypúšťali odpadové vody do tohto toku a nebol mu doručený žiaden
podnet na nezákonné vypúšťanie odpadových vôd do tohto toku.

32. K namietanej existencii videozáznamu žalovaný uviedol, že videozáznam ako aj fotografie boli

predsedovi predstavenstva spoločnosti žalobcu G. H. predložené a odovzdané na zasadnutí pracovnej
skupiny dňa 28.06.2019, ešte pred prerokovaním protokolu. Okrem uvedeného sú aj súčasťou
administratívnehospisu.ObdobneknamietanémunesprístupneniusprávySVP,š.p.žalobcovi,žalovaný
uviedol, že predmetná správa SVP, š.p. bola za prítomnosti žalobcu na ústnom pojednávaní dňa
07.10.2019 predložená a v zápisnici z ústneho pojednávania č. 8264-36672/326/2019/Maj zo dňa

07.10.2019 bola citácia z predmetnej správy uvedená na strane 6.

33. K námietke, že smerodajné bolo, že na recipiente nebol zistený zápach po splaškových vodách,
žalovaný uviedol, že predmetná skutočnosť nevylučuje, že došlo k vypúšťaniu odpadových vôd z
odľahčovacích objektov, čím došlo k MZV, ktorého definícia neobsahuje požiadavku zápachu. K

námietke, že žalovaný prekročil svoju právomoc vydaním príkazu na vypracovanie a zaslanie správy o
zistených príčinách vzniku MZV a vypúšťania odľahčovaných odpadových vôd do toku cez odľahčovacie
objekty bez právoplatného povolenia prekročil, žalovaný uviedol, že žalobca ako pôvodca MZV je v
zmysle ustanovenia § 41 ods. 10 vodného zákona povinný poskytnúť súčinnosť a prvostupňový správny
orgán chcel týmto príkazom zamedziť v budúcnosti opakovaniu situácie, keďže nešlo o prvé MZV na

predmetných odľahčovacích objektoch.

34. K namietaniu porušenia zásady nemo tennetur se ipsum accusare žalovaný uviedol, že predmetná
zásada porušená nebola. V čase riešenia mimoriadneho zhoršenia kvality vôd postupoval prvostupňový
správny orgán v zmysle ustanovenia § 41 ods. 10 vodného zákona, pričom v takomto prípade nemožno

hovoriť o produkovaní dôkazov proti sebe, ale o plnení zákonných povinností. Navyše, postup podľa
ustanovenia § 41 ods. 10 vodného zákona bol uplatnený ešte v štádiu pred začatím správneho konania.
K tomu žalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sž/2/2016.35. K výške uloženej pokuty žalovaný poukázal na rozhodnutie Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn.
5 As 14/2015 ohľadom individualizácie sankcie. V tejto súvislosti poukázal na to, že správne orgány
zohľadnili: i) rozsah porušenia povinností – žalobca si nesplnil jednu zo svojich základných povinností

pri vypúšťaní odpadových vôd z odľahčovacích komôr, a to mať pri takejto činnosti platný súhlas
príslušného orgánu; ii) skutočnosť, že k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vôd došlo v II. Ochrannom
pásme prírodných liečivých zdrojov, v III. Ochrannom pásme vodárenských zdrojov RH-9, RH-13,
RH-16- časť vodného toku; iii) skutočnosť, že ide o opakované porušenie ustanovení vodného zákona
zo strany žalobcu; iv) skutočnosť, že protiprávne konanie trvalo len určitý časový úsek; v) skutočnosť, že

žalobca následne predĺžil platnosť súhlasu; vi) skutočnosť, že žalobca sa k svojmu činu sa priznal; vii)
skutočnosť, že žalobca investoval zrealizoval investičnú akciu a zrekonštruoval komory; viii) majetkové
pomery žalobcu.

36. K argumentácii, že už samotné prejednanie správneho deliktu malo preňho výchovný charakter,
žalovaný uviedol, že žalovaný je povinný v zmysle ustanovení vodného zákona sankciu uložiť tak, aby

sankcia zodpovedala miere porušenia povinností a zhoršenia kvality vôd, teda vplyvu konania žalobcu
na životné prostredie. Keďže inšpekcia porušenie povinností zistila, bola povinná postupovať v zmysle
ustanovenia § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona a uložiť žalobcovi pokutu. Skutočnosť, že žalobca
protiprávny stav po uskutočnenej kontrole napravil, neznamená, že sa zbavil zodpovednosti za svoje
protiprávne konanie, avšak predmetné bolo zohľadnené pri určení výšky uloženej pokuty. Pokiaľ žalobca

tvrdil, že ide o jeho prvý správny delikt, žalovaný namietol uvedené ako nepravdivé a poukázal na to,
že za posledných 10 rokov bolo žalobcovi uložených celkovo 8 pokút za porušenie ustanovení zákona
o vodách v celkovej výške vyše 15 000,- eur s tým, že špecifikoval čísla rozhodnutí ako aj konkrétnu
výšku uložených pokút v jednotlivých konaniach.

37. K námietke, že výška pokuty je drakonicky prísna, žalovaný uviedol, že pri ukladaní výšky pokuty sa
prihliadalo na všetky skutočnosti, tak ako je to uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a s prihliadnutím
na zákonom stanovené medze je pokutou primeranou a zároveň pokutou zodpovedajúcou zistenému
protiprávnemu stavu a charakteru porušenia zákona a od uloženej pokuty sa očakáva nielen represívny,
ale aj preventívny účinok. Zároveň žalovaný uviedol, že v zmysle § 75 ods. 9 vodného zákona je možné

uložiť pokutu do výšky 165 000 eur, pričom najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške najnižšej pokuty pre
správny delikt, v dôsledku ktorého došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd.

IV.
Replika žalobcu

38. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou, v ktorej sa v zásade pridržal svojej
predchádzajúcej argumentácie. Doplnil, že sa však výlučne priznal k tomu, že prevádzkoval dotknuté
odľahčovacie objekty bez toho, aby mal k tomu potrebné povolenie, avšak zodpovednosť za tvrdený
protiprávny následok odmietol s tým, že neexistuje kauzálny nexus, ktorý by spájal samotnú prevádzku
dotknutých odľahčovacích objektov s následkom v podobe MZV. K otázke zavinenia uviedol, že je

pravdou, že ide o objektívnu zodpovednosť, avšak táto skutočnosť je podstatná pre individualizáciu
sankcie a pre skúmanie naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty. Žalobca zotrval na tom, že
skutkový stav skúmaného prípadu nebol dostatočne ustálený, keďže nebola vyvinutá dostatočná snaha
k odhaleniu osôb, ktoré nesú skutočnú zodpovednosť za úhyn rýb v recipiente a za MZV. Namietal,
že zo strany žalovaného došlo k rozšíreniu výroku prvostupňového, keď sa do vymedzenia objektívnej

stránky skutkovej podstaty tvrdeného správneho deliktu doplnila forma prejavenia sa MZV v podobe
zakalenia. Namietal, že žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom, že videozáznam odovzdal na USB
nosiči niekdajšiemu predsedovi predstavenstva žalobcu a uviedol, že lustráciou interných databáz bolo
zistené, že žiadny USB kľúč, ani videozáznam ani fotodokumentácia vzťahujúca sa k MZV a recipientu
Dubová neboli žalobcovi doručené, pričom ak by tomu tak bolo, museli by sa tieto súbory zaevidovať v

interných databázach a táto skutočnosť by bola poznamenaná v protokoloch či iných listinách z daného
stretnutia.

V.Konanie na správnom súde

39. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 151/2022 Z.
z.“) začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na
ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre vo veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec

v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom
v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/90/2020.

VI.

Pojednávanie

40. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP rozhodol na pojednávaní dňa 31. októbra 2025 rozsudkom.
Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu a poverená zamestnankyňa žalovaného.

41. Právny zástupca žalobcu sa pridržal argumentácie uvedenej v žalobe, pričom zdôraznil najmä
námietky týkajúce sa porušenia zásady nemo tennetur se ipsum accusare, ďalej námietku týkajúcu
sa toho, že správne orgány nevzali do úvahy podnet pána Blaha o tom, že pôvodcom MZV mohli byť
tretie subjekty, ďalej poukázal na to, že úhyn rýb bol spôsobený bahnom, a nie kalom, a teda uvedené

nie je spôsobené činnosťou žalobcu a zdôraznil, že sa pridŕža argumentácie týkajúcej sa nesprávnej
individualizácie sankcie. Podľa žalobcu bol opomenutý najmä účel sankcie, k čomu poukázal na to,
že pokiaľ by žalobca neprevádzkoval uvedené odľahčovacie komory, tak by mohlo byť spôsobené
zaplavenie splaškovými vodami majúce za následok poškodenie zdravia ľudí. Pridržal sa žalobného
návrhu a napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím navrhol zrušiť a vec vrátiť

žalovanému na ďalšie konanie.

42. Poverená zamestnankyňa žalovaného sa taktiež pridržala predchádzajúcej argumentácie
žalovaného. Poukázala na to, že žalobca bol zistený ako jediný pôvodca MZV, ďalej v súvislosti
s namietanou zásadou nemo tennetur se ipsum accusare uviedla, že išlo o štádium pred začatím

správneho konania a žalobca je v tomto štádiu povinný poskytovať súčinnosť inšpekcii. Žalobu navrhla
zamietnuť.

VII.
Relevantná právna úprava

43. Podľa § 74 ods. 1 písm. e) zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), v znení účinnom do
08.04.2020,vypúšťaodpadovévodyaleboosobitnévodydopovrchovýchvôdalebodopodzemnýchvôd
alebo vypúšťa priemyselné odpadové vody alebo osobitné vody s obsahom prioritných nebezpečných

látok do verejnej kanalizácie bez povolenia orgánu štátnej vodnej správy alebo v rozpore s ním [§ 21
ods. 1 písm. c) a § 38 ods. 1].

44. Podľa § 75 ods. 3 zák. č. 364/2004 Z. z., pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. e) možno uložiť do výšky
trojnásobku poplatku za ročné vypúšťanie odpadových vôd alebo osobitných vôd. Ak nemožno takto

určiť výšku pokuty, vypočíta sa násobkom sadzby 1 eura za 1 m3 a množstva vypúšťaných odpadových
vôd alebo osobitných vôd, najdlhšie však za obdobie predchádzajúceho roka. V obidvoch prípadoch
možno uložiť najnižšiu pokutu 2 000 eur.

45. Podľa § 75 ods. 9 zák. č. 364/2004 Z. z., ak nepovoleným vypúšťaním odpadových vôd alebo

nedovoleným zaobchádzaním so znečisťujúcimi látkami dôjde k mimoriadnemu zhoršeniu vôd, pokutu
možno uložiť do 165 000 eur. Najnižšiu pokutu možno uložiť vo výške najnižšej pokuty pre správny delikt,
v dôsledku ktorého došlo k mimoriadnemu zhoršeniu vôd.46. Podľa § 76 ods. 1 zák. č. 364/2004 Z. z., pri ukladaní pokuty podľa § 75 ods. 3 až 7 a 9 sa prihliada
najmä na škodlivé následky porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili, a ako
sa právnická osoba alebo fyzická osoba-podnikateľ pričinili o odstránenie alebo zmiernenie škodlivých

následkov.

47. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 364/2004 Z. z., mimoriadne zhoršenie kvality vôd alebo mimoriadne
ohrozenie kvality vôd (ďalej len "mimoriadne zhoršenie vôd") je náhle, nepredvídané a závažné
zhoršenie alebo závažné ohrozenie kvality vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd alebo

osobitných vôd bez povolenia alebo spôsobené neovládateľným únikom znečisťujúcich látok, ktoré sa
prejavujú najmä zafarbením alebo zápachom vody, tukovým povlakom, vytváraním peny na hladine,
výskytom uhynutých rýb49a) alebo výskytom znečisťujúcich látok v prostredí súvisiacom s povrchovou
vodou alebo podzemnou vodou.

48. Podľa § 44 ods. 4 zák. č. 364/2004 Z. z., za pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd sa považuje

ten, kto prevádzkoval zariadenie v čase, keď mimoriadne zhoršenie vôd vzniklo a keď sa preukázala
príčinná súvislosť s jeho prevádzkovaním.

49. Podľa § 44 ods. 5 zák. č. 364/2004 Z. z., pôvodca mimoriadneho zhoršenia vôd je povinný vykonať
bezprostrednéopatrenianazneškodneniemimoriadnehozhoršeniavôd,akoajopatrenianaodstránenie

jeho škodlivých následkov.

50. Podľa § 44 ods. 10 zák. č. 364/2004 Z. z., inšpekcia zisťuje príčiny vzniku mimoriadneho zhoršenia
vôd, riadi práce pri jeho riešení a vydáva príkazy na vykonanie potrebných opatrení. Inšpekcia je
oprávnená vyžadovať spoluprácu orgánov štátnej správy, pôvodcu mimoriadneho zhoršenia vôd, ak

je známy, správcu vodného toku, užívateľa rybárskeho revíru, poverenej osoby, záchranných zložiek
integrovaného záchranného systému,52) obcí alebo iných právnických osôb a fyzických osôb. V rámci
tejto spolupráce môže inšpekcia ustanoviť z ich zástupcov pracovnú skupinu.

51. Podľa § 44 ods. 11 zák. č. 364/2004 Z. z., ten, kto sa zúčastní zisťovania alebo zneškodňovania

mimoriadneho zhoršenia vôd, je povinný poskytnúť inšpekcii potrebné údaje, informácie, technickú
pomoc a odbornú pomoc; správca vodného toku vykonáva za úhradu overovanie príznakov
mimoriadneho zhoršenia vôd vo vodnom toku a opatrenia na zachytávanie a odstraňovanie
znečisťujúcich látok, uhynutých rýb, zabezpečuje odber vzoriek vôd a ich rozbory a vykonáva
mimoriadnu manipuláciu na vodných stavbách.

VIII.
Právne posúdenie

52. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie v spojení

s prvostupňovým rozhodnutím, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 41 250,- Eur za správny
delikt podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona na tom skutkovom základe, že žalobca vypúšťal
odpadové vody z konkrétnych odľahčovacích komôr do toku Dubová bez právoplatného povolenia
orgánu štátnej vodnej správy, čím došlo k mimoriadnemu zhoršeniu kvality vody, ktoré sa prejavilo najmä
úhynom rýb a výskytom tuhých látok a zhlukmi splaškov vo vodnom toku Dubová. Uvedeným konaním

porušil žalobca povinnosti ustanovené v § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, v spojení s § 36 ods. 13
vodného zákona, čím došlo k MZV podľa § 41 ods. 1 vodného zákona, v spojení s § 76 ods. 1 zákona
o vodách.

53. Vzhľadom na to, že správny súd mimo žalobných bodov nezistil, že by boli dané vady uvedené v §

195SSP,neaplikovalpostuppodľa§196SSP,resp.neaplikovalplnújurisdikciuanapadnutérozhodnutie
žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím preskúmaval v medziach žalobných bodov, ktoré
vyhodnotil ako relevantné.

54. Pokiaľ žalobca v žalobe argumentoval tým, že k protiprávnemu konaniu, ktoré predstavuje objektívnu

stránku správneho deliktu (vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacích komôr do toku Dubová bez
povolenia) došlo v dôsledku nedbanlivosti, tak správny súd konštatuje, že v prípade správneho deliktu,
o aký ide vo veci samej [§ 74 ods. 1 písm. e)], ide z hľadiska subjektívnej stránky o tzv. absolútnu
objektívnu zodpovednosť, a teda prípadné zavinenie, resp. úmysel zodpovedného subjektu nebude maťna vyvodenie zodpovednosti vplyv. V danom prípade sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti.
Správny súd v nadväznosti na uvedené dopĺňa, že vodný zákon ako aj samotný charakter subjektívnej
stránky správneho deliktu (t.j. absolútna objektívna zodpovednosť) nepredpokladá žiadne liberačné

dôvody, a preto neobstojí ani žalobcova argumentácia, že k nepredĺženiu povolenia došlo v dôsledku
personálnej fluktuácie, resp. zlyhaním interných procesov.

55. Je pravdou, že žalobca sa priznal ku skutku (vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacích komôr do
toku Dubová bez povolenia), svoje konanie oľutoval a poskytoval súčinnosť správnym orgánom, avšak

uvedené nemá vplyv na samotné vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti, ale býva zohľadnené v rámci
ukladania pokuty vo vzťahu k určovaniu jej výšky.

56. Žalobca namietal vo vzťahu k vzniku MZV, že prvotnou príčinou všetkých javov na toku Dubová
bola extrémne silná búrková činnosť, ktorú nebolo objektívne možné predpokladať ani ovplyvniť, a preto
žalobcu výsledný stav v podobe úhynu rýb a výskytu tuhých látok, či zhlukov splaškov nemohol

byť spôsobený v príčinnej súvislosti s prevádzkou predmetných odľahčovacích komôr bez povolenia.
K uvedenému správny súd konštatuje, že nemožno bez ďalšieho vylúčiť, že búrková činnosť mohla
mať ako neovládateľný faktor sprievodný vplyv na následok v podobe MZV, avšak uvedené nič nemení
na skutočnosti, že dôvodom bolo zanedbanie si povinností zo strany žalobcu, ktorý ako zodpovedný
subjekt porušil svoje povinnosti ustanovené v § 21 ods. 1 písm. c) vodného zákona, v spojení s § 36

ods. 13 vodného zákona. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že inšpekcii bol najprv zo strany člena
rybárskej stráže nahlásený nežiaduci stav toku Dubová, pričom tento sa prejavil ako MZV. Až následne
v rámci riešenia tohto MZV sa zistilo, že jeho príčinou bolo vypúšťanie splaškových odpadových vôd
z odľahčovacích objektov OK 2 a OK4, ktoré sú vybudované na kanalizačnej sieti v meste Piešťany,
pričom tieto boli v čase vzniku MZV takmer zatopené. Z uvedeného vyplýva, že žalobca prevádzkoval

v čase búrkovej činnosti dva vyššie uvedené problematické odľahčovacie objekty bez povolenia. Vodný
zákon v § 36 ods. 13 výslovne upravuje, že odpadové vody z odľahčovacích objektov možno vypúšťať do
povrchových vôd v rámci povoleného vypúšťania odpadových vôd z verejnej kanalizácie počas trvania
prívalových dažďov. Pri výstavbe a prevádzke stokovej siete treba vykonať s prihliadnutím na miestne
pomery opatrenia na zmiernenie nepriaznivého vplyvu vypúšťaných odpadových vôd na recipient podľa

vykonávacieho predpisu. Prívalový dážď je dážď krátkodobého trvania s veľkou intenzitou, ktorý má
malý plošný rozsah.

57. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že vodný zákon teda aj sám predpokladá, že
môže prísť aj k náhlej situácii, akou je prívalový dážď (v prejednávanej veci búrka) a aj v tejto situácii

umožňuje vypúšťanie odpadových vôd z odľahčovacích objektov, avšak za predpokladu, že je takéto
vypúšťanie už povolené a taktiež je uvedené potrebné vykonávať v medziach tohto povolenia (v cit.
ustanovení vyjadrené slovami ,,v rámci povoleného vypúšťania odpadových vôd“). Okrem uvedeného
vodný zákon pri vypúšťaní odpadových vôd počas prívalových dažďov v podstate prezumuje aj určitú
preventívnu odbornú starostlivosť dotknutého subjektu, spočívajúcu v tom, že pri prevádzke stokovej

siete, ktorej súčasťou sú aj tzv. odľahčovacie komory, ktoré chránia potrubie pred preplnením a v čase
dažďa odvádzajú nariedenú odpadovú vodu mimo potrubia stokovej siete, napr. do vodného toku, treba
vykonať s prihliadnutím na miestne pomery opatrenia na zmiernenie nepriaznivého vplyvu vypúšťaných
odpadových vôd.

58. V tejto súvislosti neobstojí argumentácia žalobcu, že nebolo objektívne možné predpokladať ani
ovplyvniť následky búrkovej činnosti, pretože ak už samotný zákon predpokladá osobitnú situáciu, kedy
dochádza k prívalovým dažďom a s touto situáciou spája povinnosť vykonania preventívnych opatrení
na zmiernenie nepriaznivého vplyvu vypúšťaných odpadových vôd na recipient, tak možno dôvodne
predpokladať, že žalobca, súc si vedomý tejto svojej povinnosti, by vykonaním príslušných opatrení

bol schopný ovplyvniť, resp. zmierniť prípadný vplyv búrkovej činnosti na znečistenie vodného toku
Dubováspôsobenéprimárnetouskutočnosťou,žesadotohtovodnéhotokuDubovávypúšťaliodpadové
vody prostredníctvom problematických odľahčovacích komôr, v dôsledku čoho sa do vodného toku
dostali nečistoty (vlhčené utierky, dámske hyg. potreby a taktiež ostatné nečistoty). Práve na základe
prítomnosti týchto tuhých nečistôt v spojení so zakalením vodného toku, výskytom zhlukov splaškov

a úhynom rýb, ktoré boli preukázateľne spôsobené problematickou prevádzkou odľahčovacích komôr
inšpekcia konštatovala vznik MZV. V zmysle uvedeného preto odôvodňovanie vzniku MZV poukazom
výlučne na búrkovú činnosť neobstojí a naopak, je možné konštatovať priamu príčinnú súvislosť medzivznikom MZV a prevádzkovaním problematických odľahčovacích komôr bez príslušného povolenia
(spáchaný správny delikt).

59. Správny súd ďalej uvádza, že vznik MZV je určitým kvalifikačným kritériom (t.j. ide o špecifický
následok), ktorého zohľadnenie podmieňuje aplikáciu osobitného ustanovenia upravujúceho osobitné
hranice sadzby pokuty (§ 75 ods. 9 vodného zákona). Bez preukázania naplnenia skutkovej podstaty
správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona by však faktická existencia MZV nemala
sama o sebe za následok vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti. V tejto súvislosti je však potrebné

konštatovať, že v správnom konaní, o aké ide vo veci samej, bolo preukázané, že žalobca v rozhodnom
čase vypúšťal odpadové vody z konkrétnych odľahčovacích komôr do toku Dubová bez právoplatného
povolenia orgánu štátnej vodnej správy, čím naplnil objektívnu stránku správneho deliktu podľa § 74 ods.
1 písm. e) vodného zákona. Žalobca toto svoje konanie napokon ani nepoprel, takže možno konštatovať,
že spáchanie správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona bolo spoľahlivo preukázané.

60. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú taktiež námietku žalobcu, že išlo o konanie v krajnej núdzi,
v dôsledku čoho je vylúčená protiprávnosť jeho konania. K tejto argumentácii správny súd uvádza, že
vodný zákon neobsahuje osobitnú úpravu krajnej núdze, a preto je potrebné využiť analogický postup,
pričom vzhľadom na skutočnosť, že ide o správny delikt, najbližšia právna úprava týkajúca sa okolností
vylučujúcich protiprávnosť medzi normami správneho práva, je v tomto prípade zákon Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej aj len ,,priestupkový zákon“). Skutočnosť, že
v prípade prejednávanej veci ide o správny delikt založený na objektívnej zodpovednosti, nemá na
uvedené vplyv. V ustanovení § 2 ods. 2 písm. b) priestupkového zákona je upravený inštitút krajnej
núdze, z ktorého per analogiam možno vyvodiť, že eliminuje protiprávnosť konania, ktorým dotknutý
subjekt odvracia nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním

nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo
nebolo možné v danej situácii odstrániť inak. Pre možnosť konštatovania krajnej núdze tak musia
byť kumulatívne splnené štyri podmienky a to: i) bezprostredne/priamo hroziace nebezpečenstvo –
musí ísť o reálne a okamžité nebezpečenstvo; ii) záujem chránený zákonom; iii) proporcionalita a iv)
subsidiarita. S poukazom na skutkové okolnosti prejednávanej veci správny súd konštatuje, že neboli

splnené podmienky pre krajnú núdzu, keďže s prihliadnutím na časové hľadisko, ktoré má pre posúdenie
tejto otázky mimoriadnu relevanciu, žalobca prevádzkoval odľahčovacie komory nie len v deň búrky,
resp. bezprostredne pred alebo po tomto rozhodnom dni, takže je zrejmé, že jeho konanie nemožno
považovať za konanie, ktorým odvracal okamžité, bezprostredné nebezpečenstvo. Keďže podmienky
krajnej núdze je potrebné splniť kumulatívne, tak už nenaplnenie jednej z nich odôvodňuje nemožnosť

aplikácie tejto okolnosti vylučujúcej protiprávnosť konania žalobcu.

61. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú taktiež námietku žalobcu, že správne orgány mali pri
určovaní pokuty vychádzať z pásma peňažnej sankcie podľa § 75 ods. 3 vodného zákona, namiesto
§ 75 ods. 9 vodného zákona. Ako už správny súd uviedol, spáchanie vyššie uvedeného správneho

deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. e) vodného zákona žalobcom bolo spoľahlivo preukázané, pričom
z vykonaného dokazovania vyplynula príčinná súvislosť medzi spáchaním tohto správneho deliktu
a vznikom MZV. Vodný zákon jednoznačne ustanovuje, že ak bolo MZV spôsobené nepovoleným
vypúšťaním odpadových vôd, tak je potrebné postupovať pri určovaní výšky pokuty v rámci sadzieb
uvedených v § 75 ods. 9 vodného zákona, pričom cit. ustanovenie upravuje minimálnu ako aj maximálnu

výšku sadzby pokuty, resp. ich výpočet.

62. Žalobca namietal, že v prvostupňovom rozhodnutí nie je vo výrokovej časti zmienená forma
prejavenia sa MZV v podobe zakalenia tak, ako to uvádza žalovaný, čím podľa neho žalovaný rozšíril
výrok prvostupňového rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že formu zakalenia toku

žalovaný zmienil len v rámci odôvodnenia, pričom išlo v zásade len o spresnenie prejavov, čo nemohlo
mať za následok rozšírenie výroku prvostupňového rozhodnutia, keďže naopak z výroku napadnutého
rozhodnutia je zrejmé, že tento nemenil prvostupňové rozhodnutie v žiadnej jeho časti, ale potvrdzoval
prvostupňové rozhodnutie a zamietal odvolanie žalobcu. Žalovaný nemôže odôvodnením meniť výrok
prvostupňového rozhodnutia.

63. Pokiaľ žalobca uviedol, že výsledný stav (MZV) je následkom páchania trestnej činnosti úplne
odlišnou osobou a že má k dispozícii podnet pána E., tak správny súd konštatuje, že žalovaný sa
riadne zaoberal týmto tvrdením, kedy na príslušných orgánoch verejnej správy (Okresný úrad Piešťany,mesto Piešťany) overoval existenciu prípadných podozrení (oznámení), či konaní vedených vo veci
nelegálneho nakladania s odpadovými vodami, ktorá sa však nepotvrdila. Pokiaľ ide o podnet pána E.,
ktorý bol doručený žalobcovi, tak správny súd v podstate v zhode so žalovaným konštatuje, že tento bol

z časového hľadiska doručený 2 dni po vzniku MZV, a teda aj vo svetle zistení inšpekcie ho nemožno
považovať za relevantný v tom smere, že by vylučoval príčinnú súvislosť medzi správnym deliktom
žalobcu a vznikom MZV. V správnom konaní nebolo preukázané, že by na vznik MZV mala vplyv činnosť
tretej osoby, ani nebolo toho času vedené iné konanie, v ktorom by sa táto otázka riešila, a preto uvedené
nemožno považovať za existenciu predbežnej otázky, ako namietal žalobca.

64. Správny súd považoval za nedôvodnú taktiež námietku žalobcu, že mu nebol doručený
videozáznam, resp. fotodokumentácia. Uvedené tvrdenie žalobcu je v rozpore s tvrdením žalovaného,
ktorý uviedol, že videozáznam ako aj fotografie boli predsedovi predstavenstva spoločnosti žalobcu G.
H. predložené a odovzdané na zasadnutí pracovnej skupiny dňa 28.06.2019, avšak možno prisvedčiť
žalobcovi, že v administratívnom spise sa nenachádza výslovný záznam o tom, že tieto podklady boli

odovzdané, avšak uvedené podklady sú spomínané aj v rozhodnutiach správnych orgánov, pričom
žalobca ich neobdržanie namietal až v žalobe. Čo je v tejto súvislosti však podstatné, je to, že podklady
sú súčasťou administratívneho spisu a pokiaľ sa žalobca domnieval, že mu neboli doručené, napriek
tomu, že na ne správne orgány poukazovali, tak mal možnosť oboznámiť sa s týmito podkladmi
prostredníctvom nahliadnutia do administratívneho spisu.

65. Pokiaľ žalobca namietal, že mu žalovaný uložil povinnosť na vypracovanie správy o zistených
príčinách vzniku MZV, čím podľa žalobcu prekročil svoju právomoc, správny súd uvádza, že je potrebné
prihliadnuťjednaknaskutočnosť,ževypracovaniesprávyvyžiadalainšpekciaeštepredzačatímkonania
o správnom delikte žalobcu, čo je dôležité aj v kontexte zásady nemo tennetur se ipsum accusare, ktorej

porušenie žalobca namietal. Keďže v tomto štádiu sa riešilo MZV, ktoré samo o sebe nie je správnym
deliktom, ako už správny súd naznačil vyššie, ale je kvalifikačným znakom, tak nemožno namietať
nedodržanie zásady nemo tennetur se ipsum accusare, keďže konanie o správnom delikte žalobcu ešte
nezačalo. S uvedeným súvisí aj skutočnosť, že vyžiadaním vyššie uvedenej správy inšpekcia sledovala
účel ustanovenia § 41 ods. 10 vodného zákona, v zmysle ktorého inšpekcia zisťuje príčiny vzniku MZV,

riadi práce pri jeho riešení a vydáva príkazy na vykonanie potrebných opatrení, pričom je oprávnená
vyžadovať súčinnosť od viacerých vymenovaných subjektov, vrátane orgánov štátnej správy; pôvodcu
MZV, ak je známy; alebo iných právnických osôb a fyzických osôb. Správny súd v nadväznosti na
uvedené konštatuje, že žalobcom namietané prekročenie právomoci je nedôvodné.

66. Pokiaľ žalobca namietal, že nemohol prerušiť činnosť odľahčovacích komôr napriek tomu, že
nemal platné povolenie, čím poukazoval na určitú účelnosť a na predchádzanie škodlivých následkov
prerušenia prevádzky odľahčovacích komôr, tak správny súd uvádza, že žalobca musí konať s určitou
odbornoustarostlivosťouazodpovednosťou,pretoskutočnosť,žeodstavenímprevádzkyodľahčovacích
komôr by taktiež mohla vzniknúť škoda, ho samé o sebe nezbavuje plnenia si svojich povinností

spočívajúcich v tom, že v rozhodnom čase mal disponovať príslušným povolením na vypúšťanie
odpadových vôd.

67. Správny súd neprisvedčil ani námietke žalobcu ohľadom nesprávnej individualizácie sankcie, s čím
následne spájal aj svoj návrh na sankčnú moderáciu. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že ukladanie

sankcie je založené na dvoch základných princípoch – zákonnosti sankcie a individualizácie sankcie.
Pri posudzovaní zákonnosti uloženej sankcie správny súd k žalobnej námietke preskúma, či správny
orgán pri stanovení druhu a výšky sankcie zohľadnil všetky zákonom stanovené kritériá, či jeho úvahy
o výške trestu sú racionálne, ucelené, koherentné a v súlade so zásadami logiky, či správny orgán
nevybočil z medzí správneho uváženia alebo ich nezneužil. Individualizáciu sankcie a či nedošlo k jej

excesu správny súd naopak skúma v rámci svojho moderačného oprávnenia. Skúma, či pri rozhodnutí,
ktoré z hľadiska zákona obstojí, bolo prihliadnuté na všetky špecifiká konkrétneho prípadu a či bol v
rámci zákonnej sankcie uložený taký druh trestu a v takej výmere, ktorá splní účel trestu a nie je zjavne
neprimeraná (rozsudok Nejvyššího správního soudu ČR sp.zn. 3 As 149/2022). Je potrebné zdôrazniť,
že musí ísť o zjavnú neprimeranosť, a teda o sankciu, ktorej výška alebo druh celkom zreteľne nie je

adekvátny vo vzťahu k okolnostiam konkrétneho prípadu.

68. Pokiaľ ide o vyššie uvedenú zákonnosť, správny súd konštatuje, že z odôvodnení rozhodnutí
správnychorgánovjezrejmé,žepostupovalivsúlades§76ods.1vodnéhozákonaapriukladanípokutyprihliadli na škodlivý následok porušenia povinností, na okolnosti, za ktorých sa povinnosti porušili.
Taktiež vzhľadom na vznik MZV správne aplikovali osobitné ustanovenie vo vzťahu k rozmedziu výšky
pokuty (§ 75 ods. 9 vodného zákona). Pokiaľ ide o individualizáciu, správny súd konštatuje, že inšpekcia

ako aj žalovaný prihliadali aj na konkrétne špecifické okolnosti prejednávanej veci, z ktorých niektoré boli
aj v prospech žalobcu. Neprihliadali bez ďalšieho len na znenie skutkovej podstaty, ale vzali do úvahy
konkrétne okolnosti prípadu, ako napr. význam chráneného záujmu, resp. rozsah jeho porušenia (t.j.
ochrana vôd, osobitne v tomto prípade išlo o MZV v II. Ochrannom pásme prírodných liečivých zdrojov
a v III. Ochrannom pásme vodárenských zdrojov RH-9, RH-13, RH-16- časť vodného toku), taktiež vzali

do úvahy spôsob spáchania deliktu (žalobca nedisponoval povolením len po krátky čas, neskôr predložil
nové povolenie,) a okrem toho prihliadli aj na podstatné okolnosti týkajúce sa osoby žalobcu v tom
zmysle, že priznal spáchanie správneho deliktu, poskytoval súčinnosť, zrekonštruoval komory a taktiež
správne orgány prihliadli aj na majetkové pomery žalobcu. Správny súd preto nevzhliadol žalobcom
namietanú nesprávnu individualizáciu sankcie, pričom konkrétnejšie k primeranosti sankcie sa správny
súd vyjadrí v rámci posúdenia návrhu na sankčnú moderáciu.

69. Žalobca žiadal v žalobe o ,,peňažnú moderáciu“, kedy navrhol, aby v prípade, ak správny súd uzná
výrok o uznaní viny za správny delikt za zákonný a vecne správny, tak vykonal peňažnú moderáciu
uloženej pokuty vzhľadom na jej zjavnú neprimeranosť a výrok napadnutého rozhodnutia v tejto časti
zmenil tak, že pokutu žalobcovi ukladá vo výške 500,- eur. K tomu správny súd uvádza, že vychádzajúc

z obsahu žaloby a obsahu petitu, mal žalobca zrejme na mysli sankčnú moderáciu podľa § 198 SSP,
nie peňažnú moderáciu podľa § 192 SSP, ako uviedol. Správny súd nepovažoval podmienky pre
vykonanie sankčnej moderácie za splnené. Pre vykonanie sankčnej moderácie je potrebné kumulatívne
naplnenie nasledovných 3 podmienok: i) podanie návrhu žalobcom; ii) vykonanie dokazovania; iii)
naplnenie dôvodov. Pokiaľ ide o prvú podmienku, ktorou je podanie návrhu zo strany žalobcu, táto bola

splnená, pretože napriek žalobcom chybne požadovanej ,,peňažnej moderácie“, je z obsahu podania
zrejmé, že žalobca požadoval sankčnú moderáciu. Keďže je však, vychádzajúc z § 198 ods. 1 SSP,
potrebné splnenie všetkých troch podmienok, správny súd skúmal aj naplnenie ďalších podmienok.
Pokiaľ ide o podmienku, ktorou je vykonanie dokazovania, správny súd uvádza, že podstatou tejto
podmienky (vždy signifikantne spojenej s akýmkoľvek postupom v rámci plnej jurisdikcie v širšom

zmysle) je skutočnosť, že správny súd v samotnej administratívnej veci nielen vydáva rozhodnutie, ale
súčasne si zabezpečuje preň aj podklad. Pod vykonaním dokazovania je pritom potrebné rozumieť
jednak zopakovanie dôkazov už vykonaných v rámci administratívneho konania pred správnym súdom
a tiež i doplnenie dokazovania za účelom náležitého zistenia skutkového stavu. Samotné dokazovanie
bude pritom závislé predovšetkým od uplatneného dôvodu sankčnej moderácie a osobitný význam

bude mať najmä pri zisťovaní likvidačného dopadu sankcie na žalobcu, pretože pôjde o otázku, ktorá
v administratívnom konaní v zásade nebola riešená. Treťou podmienkou je existencia, resp. následné
naplnenie dôvodu peňažnej moderácie, ktorým je v zmysle § 198 ods. 1: a) neprimeranosť sankcie
povahe skutku; b) likvidačný charakter sankcie pre žalobcu; c) dosiahnutie účelu správneho trestania
samotným prejednaním veci.

70. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd najprv predbežne posudzoval, či je daný dôvod
pre vykonanie peňažnej/sankčnej moderácie, pričom tento determinoval žalobca svojim návrhom
tak, že sankciu považoval za neprimeranú z dôvodu ním tvrdenej nesprávnej individualizácie. Až
po konštatovaní existencie dôvodu je totiž z pohľadu správneho súdu možné pristúpiť k vykonaniu

dokazovania a overiť tým aj naplnenie tohto dôvodu. Správny súd totiž spravidla dokazovanie
nevykonáva a v zásade nie je povinný, ale ,,len“ oprávnený vykonať dokazovanie, pokiaľ je na to daný
zákonný dôvod (pozri § 119; § 120; § 197 SSP). Správny súd vychádzajúc z obsahu odôvodnenia
správnych orgánov k otázke určenia výšky pokuty, ako aj z administratívneho spisu, s ktorým sa
oboznámil, nenadobudol pochybnosť o primeranosti uloženej sankcie, a preto musel konštatovať

neexistenciu dôvodu, pre ktorý žalobca navrhoval sankčnú moderáciu. Pod neprimeranou sankciou k
povahe skutku je nutné rozumieť takú sankciu, ktorá bola určená v rozpore so zásadou individualizácie
sankcie, t. j. žalobcovi bol uložený nespravodlivý druh sankcie alebo jej výška. Dôvody takéhoto
pochybenia zo strany žalovaného orgánu verejnej správy môžu byť rôzne, ale primárne sú založené
na nesprávnom vyhodnotení potreby uloženia príslušnej sankcie vo vzťahu k spáchanému skutku.

Neprimeranosť sankcie k povahe skutku je v zásade neurčitým právnym pojmom, ktorý nemôže
byť normatívne presne vymedzený. Práve preto obsah tohto pojmu bude vždy závislý od okolností
konkrétneho prípadu, pričom právna veda a judikatúra majú mať snahu vymedziť aspoň všeobecné
axiómy, ktoré by sa v tomto smere mali zohľadňovať. Neprimeranosť sankcie môže mať objektívny isubjektívny rozmer. Musí však ísť o vyššiu intenzitu neprimeranosti a nestačí len jej „bežný“ rozsah, ktorý
nie je možné jednoznačne identifikovať. Pri posudzovaní tejto otázky sa posudzujú všetky relevantné
skutočnosti. Správny súd by mal v objektívnej rovine prihliadnuť na povahu a závažnosť spáchaného

deliktu a význam chráneného záujmu a súčasne zohľadniť aj subjektívne okolnosti týkajúce sa osoby
páchateľa, spôsobu spáchania, pri priestupku formy zavinenia a pohnútky, u spolupáchateľov mieru
účasti atď. Významným ukazovateľom v tomto zmysle sú majetkové pomery páchateľa a dosah uloženej
sankcie na jeho pracovnú činnosť či zamestnanie, alebo podnikanie, plnenie záväzkov alebo finančnú a
sociálnusituáciuatď.(porovnajrozsudokNajvyššiehosprávnehosúduč.j.1Afs1/2012z3.apríla2012).

71. Správny súd v nadväznosti na uvedené, vychádzajúc zo zistení správnych orgánov konštatoval,
že závažnosť spáchaného deliktu bola determinovaná tým, že územie, na ktorom došlo k MZV, spadá
do II. Ochranného pásma prírodných liečivých zdrojov, III. Ochranného pásma vodárenských zdrojov
RH-9, RH-13, RH-16 –časť vodného toku. Škodlivý následok nedodržania povinnosti zo strany žalobcu
tak mohol mať vplyv aj na životné prostredie, čo je nepochybne veľmi dôležitým verejným záujmom.

Okrem uvedeného správne orgány argumentovali aj tým, že nešlo o prvé MZV v uvedenom úseku, ale
ide o pravidelne sa opakujúci stav pri intenzívnych dažďoch, čo naznačuje, že ide o recidívu, kedy sa
predpokladá vyššia sankcia na účely naplnenia najmä funkcie individuálnej prevencie. Správne orgány
overili aj majetkovú situáciu žalobcu z verejne dostupných zdrojov a zvážili aj okolnosti v prospech
žalobcu(krátkyčasovýúsek,expostvydaniepovolenia),pričompokutabolauloženávdolnej1možného

zákonného rozpätia peňažnej sankcie. Keďže žalobca v návrhu na sankčnú moderáciu neargumentoval
konkrétnymiokolnosťami,zktorýchbyvyplynulapochybnosťoprimeranostianesprávnuindividualizáciu
v zásade odvodzoval len od samotnej výšky sankcie, tak správny súd konštatuje, že nevzhliadol
existenciu dôvodu pre sankčnú moderáciu, ktorý by spočíval v neprimeranosti sankcie. Vzhľadom
na uvedené nepristúpil v tomto smere k vykonaniu dokazovania za účelom overenia naplnenia tohto

dôvodu. V danej veci preto neboli splnené podmienky pre uplatnenie peňažnej/sankčnej moderácie
(naplnenie dôvodov; s tým súvisiace vykonané dokazovanie).

72. Pre doplnenie správny súd uvádza, že vzhľadom na skutočnosť, že z obsahu žalobného návrhu,
ktorým bol správny súd v prejednávanej veci viazaný, keďže neuplatnil tzv. plnú jurisdikciu podľa § 195 a

§ 196 SSP, navyše vyplynulo, že žalobca požadoval v rámci sankčnej moderácie znížiť pokutu na sumu
500,- eur, tak správny súd pripomína, že minimálna výška pokuty je v zmysle § 75 ods. 9 v spojení s
§ 75 ods. 3 zákona o vodách stanovená na 2000,- eur, čiže žalobcom požadované zníženie na sumu
500,- eur by vôbec neprichádzalo do úvahy, ani pri splnení podmienok na zníženie peňažnej pokuty
súdom, keďže správny súd pri sankčnej moderácii v zmysle § 198 ods. 2 SSP môže čo do výšky, resp.

zákonného rozpätia pokuty rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán
verejnej správy. Keďže aj správny orgán by mohol uložiť v zmysle cit. ustanovení zákona o vodách
najnižšiu pokutu vo výške 2000,- eur, tak ani správny súd by nemohol uložiť pokutu nižšiu.

73. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, správny súd vyhodnotil žalobu v celom rozsahu ako

nedôvodnú, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.

74. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak,
že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od
žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

75. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm.
a/ SSP v spojení s § 493e SSP), na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcichskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za

neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.