Rozhodnutie – Vlastnícke právo… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. december 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224202929
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8224202929.6

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E. X – F., G. H., zastúpeného: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokát, so
sídlom Plynárenská 1, Michalovce, IČO: 35 557 192, proti žalovanému: E. I., na neznámom mieste,
zastúpenému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam v katastrálnom
území J., obec Varadka, okres F., zapísaným na LV č. XXX ako:

· parcela EKN č. 97/1 – trvalý trávny porast o výmere 143 m2,
· parcela EKN č. 98/1 - trvalý trávny porast o výmere 405 m2,
· parcela EKN č. 99/1 - trvalý trávny porast o výmere 434 m2.

II. Do výlučného vlastníctva žalobcu JUDr. Alexandra Fedoročka, rodeného C., nar. XX.XX.XXXX p r i k
a z u j e nehnuteľnosti v katastrálnom území J., obec Varadka, okres F., zapísaným na LV č. XXX ako:

· parcela EKN č. 97/1 – trvalý trávny porast o výmere 143 m2,

· parcela EKN č. 98/1 - trvalý trávny porast o výmere 405 m2,
· parcela EKN č. 99/1 - trvalý trávny porast o výmere 434 m2.

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému peňažnú náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume
545,55 eur v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.10.2024 domáhal voči žalovanému, neznámemu
vlastníkovi zastúpenému Slovenským pozemkovým fondom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území J., obec Varadka, okres F., zapísaným na
LV č. XXX ako: parcela EKN č. 97/1 – trvalý trávny porast o výmere 143 m2, parcela EKN č. 98/1
- trvalý trávny porast o výmere 405 m2, parcela EKN č. 99/1 - trvalý trávny porast o výmere 434

m2, ktoré navrhol prikázať žalobcovi do jeho výlučného vlastníctva. Za účelom úplného vyporiadania
podielového spoluvlastníctva navrhuje, aby súd žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu
za jeho spoluvlastnícky podiel vo výške 177,78 eur, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Voči
žalovanému si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalobca a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi nasledovných

nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., obec J., okres Bardejov: Pozemok - parcela
registra ,,E“, parc. č. 97/1 o výmere 143 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast, Pozemok - parcelaregistra ,,E“, parc. č. 98/1 o výmere 405 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast, Pozemok - parcela
registra ,,E“, parc. č. 99/1 o výmere 434 m2, druh pozemku: Trvalý trávny porast zapísaných na liste
vlastníctva č. XXX vedeného Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor s výškou spoluvlastníckeho

podielu žalobcu 96/108 k celku a výškou spoluvlastníckeho podielu žalovaného 12/108 k celku. Žalobca
je výlučným vlastníkom nasledovnej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území J., obec
Varadka, okres Bardejov: Stavba - Rodinný dom so súpisným číslom XX, postavený na pozemku parcely
registra ,,C“, parc. č. 116 zapísanej na liste vlastníctva č. XX vedenom Okresným úradom Bardejov,
katastrálny odbor. Právny vzťah k pozemku parcely registra „C“, parc. č. 116, na ktorom je postavená

stavba so súpisným číslom 34 nie je evidovaný na liste vlastníctva. Z mapy katastrálneho územia J.
vyplýva, že Rodinný dom so súpisným číslom 34 sa nachádza na parcele registra „E“, parc. č. 99/1,
ktorý je predmetom tejto žaloby. Vychádzajúc zo znenia zákonnej úpravy možnosti zrušenia podielového
spoluvlastníctva v Občianskom zákonníku § 137 a nasl. a najmä zo zásady, že nikoho nemožno
nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve a tiež s prihliadnutím na zamýšľaný účel budúceho
využitia predmetných nehnuteľností sa žalobca rozhodol podať túto žalobu o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva. Žalobca nemá záujem naďalej zotrvať v podielovom spoluvlastníctve
k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko ako podielový spoluvlastník nemôže predmetné nehnuteľnosti
účelne užívať a naplno uplatňovať svoje vlastnícke práva najmä z dôvodu, že na predmetných
nehnuteľnostiach sa nachádza stavba rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalobcu a je nútený
domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi stranami súdnou cestou.

Teda podľa svojho názoru je žalobca oprávnený si nárokovať, aby súd zrušil predmetné podielové
spoluvlastníctvo. Zároveň je žalobca toho názoru, že po zrušení podielového spoluvlastníctva je
potrebné postupovať podľa zásad tykajúcich sa vyporiadania rozdeleného podielového spoluvlastníctva
a najprv skúmať, či je účelne a dobre možné rozdelenie predmetných nehnuteľností. Žalobca je preto
toho názoru, že v tejto veci existuje neúčelnosť a aj nemožnosť reálneho rozdelenia nehnuteľností,

najmä z dôvodu ich účelného budúceho využitia a skutočnosti, že na pozemku s parc. č. 99/1 v k.
ú. J., ktorý je predmetom žaloby sa nachádza stavba so súpisným číslom 35, evidovaná na liste
vlastníctva č. XX k. ú. J., ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Z vyššie uvedených dôvodov
má za to, že v tomto prípade nie je dobre možné nehnuteľnosti reálne rozdeliť, a preto je potrebné
uplatniť druhý zákonný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom navrhuje, aby tieto

nehnuteľnosti pripadli do výlučného vlastníctva žalobcu, s povinnosťou žalobcu vyplatiť žalovanému
na vyrovnanie za odchádzajúci spoluvlastnícky podiel primeranú náhradu. Primeranú výšku peňažnej
náhrady za prikázaný spoluvlastnícky podiel sme určili na základe všeobecnej (trhovej) hodnoty
vypočítanej na základe odborného vyjadrenia, ktoré bolo vyhotovené na základe objednávky žalobcu vo
veci ohodnotenia nehnuteľností na stanovenie všeobecnej hodnoty vyššie špecifikovaných pozemkov

v k.ú. J., ktorým bola všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností vyčíslená spolu na sumu 1 600
eur. Teda vychádzajúc z výšky spoluvlastníckeho podielu, ktorý ma na predmetných nehnuteľnostiach
žalobca a celkovej obvyklej hodnoty predmetných nehnuteľností je hodnota vyrovnávacieho podielu za
zrušené nehnuteľnosti pre žalovaného v sume 177,78 eur.

3. Žalobca k žalobe priložil grafické vyobrazenie vyporiadavaných nehnuteľností a LV č. XXX B. XX pre
k.ú. J..

4. Zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 15.04.2025 uviedol, že pokiaľ ide o samotné zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, SPF spravidla nemá výhrady voči zrušeniu podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v jeho správe a nakladaní, a čo sa týka spôsobu vyporiadania
podielového spoluvlastníctva uprednostňuje reálne rozdelenie nehnuteľnosti, čo je aj v súlade s ust.
§ 142 Občianskeho zákonníka, ktoré určuje poradie vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Pri
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd prihliada aj na to, aby sa vec mohla účelne
využiť, pričom vyporiadanie pozemkov nie je len čo do výmery, pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel

jednotlivých spoluvlastníkov, ale aj čo do hodnoty a kvality pozemkov. V prvom rade je potrebné
v tomto prípade vysporiadať sa s možnosťou a účelnosťou reálneho rozdelenia sporných parciel.
Na spoluvlastnícky podiel žalobcu na sporných parcelách, kat. úz. J., pripadá výmera 873 m2. Na
spoluvlastnícky podiel žalovaného na sporných parcelách pripadá výmera 109 m2. Sporné parcely
sa nachádzajú v intraviláne obce Varadka. Ako vyplynulo z ortofotosnímku k sporným parcelám,

parcely KN „E“ 98/1 a KN „E“ 99/1 sú čiastočne zastavané rodinným domom so súpis. číslom 34 vo
výlučnom vlastníctve žalobcu. Taktiež parcela KN „E“ 99/1 je čiastočne zastavaná ďalšou stavbou (v
južnej časti parcely). Spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou tak,
že by vznikli samostatné parcely v prospech žalobcu a žalovaného, vzhľadom na tvar pozemkov ačiastočnú zastavanosť niektorých parciel stavbami, možno považovať za neúčelný. Preto SPF súhlasí
so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k sporným parcelám tak, že budú prikázané
do výlučného vlastníctva žalobcovi za primeranú náhradu. Ak súd na základe vykonaného dokazovania

dospeje k záveru, že rozdelenie veci nie dobre možné, prikáže vec za primeranú náhradu jednému
spoluvlastníkovi. Pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady, žalobca v žalobe navrhuje výšku primeranej
náhrady podľa odborného vyjadrenia, ktoré doposiaľ súdu ani žalovanému nezaslal. V údajnom
odbornom vyjadrení mala byť stanovená všeobecná hodnota na sporných parcelách vo výške 1 600
eur (čo by predstavovalo pravdepodobne 1,62 eur/m2). Takto stanovenú cenu (odborným vyjadrením,

ktoré nebolo ani preukázané) možno považovať iba za tvrdenie žalobcu, ktoré nie je ničím preukázané,
a z ktorého nemožno ani vychádzať. SPF má za to, že žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal,
že navrhovaná suma za odstupujúci spoluvlastnícky podiel žalovaného je primeraná. Je potrebné
zdôrazniť, že v zmysle platnej judikatúry žalobca za účelom preukázania svojich tvrdení má uniesť
dôkazné bremeno a súdu predložiť adekvátny dôkaz o výške náhrady za vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o výšku primeranej náhrady, podľa § 18 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z.z. SPF

môže previesť (teda aj vyporiadať) vlastníctvo k nehnuteľnostiam v jeho správe a nakladaní najmenej za
cenuzistenúpodľacenovéhopredpisu.Doúvahypretoprichádzaajvyhotovenieznaleckéhoposudkuna
stanovenie všeobecnej hodnoty spornej parcely. Z hľadiska stanovenia primeranej náhrady je potrebné
vychádzať aj z trhovej hodnoty spornej parcely. Na webovej stránke obce Varadka je v sekcii „povinné
zverejňovanie“ zverejnená aj kúpna zmluva zo dňa 28.9.2022, predmetom ktorej bol predaj pozemku v

kat.úz.J.za5eur/m2.Zaúčelomstanoveniaobjektívnejvýškyprimeranejnáhradypovažujezapotrebné
vykonať ďalšie dokazovanie vyžiadaním kúpnych zmlúv o realizovaných prevodoch porovnateľných
pozemkov v danom kat. území. Konečné stanovisko SPF k výške primeranej náhrady bude závisieť od
ďalšieho dokazovania a záverečného posúdenia dôkazov. Pokiaľ ide o zaplatenie primeranej náhrady,
táto sa v prípade pozemkov nezistených vlastníkov uhrádza na depozitný účet SPF vedený v Štátnej

pokladnici. Pokiaľ ide o trovy konania, navrhuje, aby súd rozhodol vo svojom výroku rozsudku tak,
že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa podľa § 257 Civilného sporového poriadku, keďže majetkovoprávne vysporiadanie
vzťahov k sporným parcelám je v prospech všetkých strán sporu, tak žalobcu aj žalovaného. Konanie o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je osobitným druhom konania, v ktorom sa koná o

rovnom vlastníckom práve všetkých účastníkov, v ňom všetci účastníci majú v konaní zhodné procesné
postavenie žalobcu aj žalovaného. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa každému
zo spoluvlastníkov dostane určitá hodnota vychádzajúca z jeho podielu, buď vo forme veci, ku ktorej sa
vyporiadava podielové spoluvlastníctvo alebo formou finančnej náhrady.

5. Zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 20.06.2025 uviedol, že s prihliadnutím na obsah žaloby zo dňa
21.10.2024 a vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.04.2025 došlo medzi sporovými stranami k zhodným
tvrdeniam ohľadne zrušenia podielového spoluvlastníctva a o spôsobe vyporiadania podielového
spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu.
V zmysle citovaného ust. § 186 ods. 2 CSP, v uvedenej právnej veci je jedinou spornou otázkou

určenie výšky primeranej náhrady. Žalobca v súvislosti s určením primeranej náhrady za vyrovnanie
podielu zo zrušeného spoluvlastníctva, po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia žalovaného a dôkazmi,
ktoré žalovaný navrhol vykonať za účelom doplnenia dokazovania, uvádza, že naďalej trvá na tom,
že primeranú výšku peňažnej náhrady je potrebné určiť primárne na základe všeobecnej (trhovej)
hodnoty nehnuteľností. Žalobca však s prihliadnutím na prostriedky procesnej obrany žalovaného

uplatnené vo vyjadrení zo dňa 15.04.2025 a záujem žalobcu na rýchlom ukončení súdneho sporu
uvádza, že súhlasí s navýšením výšky primeranej náhrady za vyrovnanie a to na sumu 4,75 eur
za m2, čo odôvodňuje nasledovne: Primeranú výšku peňažnej náhrady za prikázaný spoluvlastnícky
podiel žalobca upravuje na základe všeobecnej (trhovej) hodnoty predmetných nehnuteľností určenej
na základe kúpnych cien za prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam v intraviláne obce Varadka, k. ú.

J.. Žalobca pri úprave všeobecnej (trhovej) hodnoty predmetných nehnuteľností vychádzal z Kúpnych
zmlúv, ktoré boli žalobcovi doručené konajúcim súdom dňa 05.06.2025, označené ako anonymizované
listiny. Zároveň žalobca poukazuje aj na Kúpnu zmluvu zo dňa 30.11.2020, zverejnenú na webovej
stránke obce Varadka v sekcii „Zverejňovanie“, podsekcii „Zmluvy“, pričom predmetom zmluvy bol predaj
pozemku v intraviláne obce Varadka, k. ú. J. za kúpnu cenu 0,26 eur za m2. Teda vychádzajúc z výšky

spoluvlastníckeho podielu, ktorý má na predmetných nehnuteľnostiach žalobca a z celkovej obvyklej
hodnoty predmetných nehnuteľností (cca 4,75 eur/m2) je hodnota vyrovnávacieho podielu za zrušené
nehnuteľnosti pre žalovaného v sume 518,28 eur.6. Zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 19.11.2025 uviedol, že súhlasí so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva k sporným parcelám tak, že budú prikázané do výlučného vlastníctva
žalobcovi za primeranú náhradu. Spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnou

deľbou tak, že by vznikli samostatné parcely v prospech žalobcu a žalovaného, vzhľadom na tvar
pozemkov a čiastočnú zastavanosť niektorých parciel stavbami, možno považovať za neúčelný. Pokiaľ
ide o výšku primeranej náhrady tu uvádza, že do tohto súdneho konania boli zabezpečené kúpne zmluvy
z Okresného úradu Bardejov, katastrálny odbor, ktorých predmetom bol predaj pozemkov v kat.úz.
Varadka za kúpnu cenu 4,1 eur/1m2, 4,2 eur/1m2, 5 eur/1m2, 5 eur/1m2, 5,8 eur/1m2. Na základe

uvedených skutočností a všetkých ďalších listinných dôkazov (prihliadnuc aj na kúpnu zmluvu s K. J.
zo dňa 28.9.2022 – kúpna cena 5 eur/m2), SPF navrhuje v tomto súdnom konaní stanoviť primeranú
náhradu za odstupujúce spoluvlastnícke podiely žalovaného na sporných parcelách vo výške najmenej
5 eur/m2. Vo vzťahu k trovám konania navrhuje, aby súd rozhodol podľa § 257 CSP.

7. Súd si na základe návrhu zástupcu žalovaného vyžiadal od Okresného úradu Bardejov, katastrálny

odbor: Kúpnu zmluvu zo dňa 17.06.2021, V-1786/2021 zo dňa 13.07.2021 – v.z. 17/21, uvedená ako
titul nadobudnutia pod 12, LV č. XXX, kat. úz. J., Kúpnu zmluvu zo dňa 07.09.2021, V-2700/2021 zo dňa
27.09.2021 – v.z. 24/21, uvedenú ako titul nadobudnutia pod 12, LV č. XXX, kat. úz. J., Dodatok č. 1
ku kúpnej zmluve zo dňa 26.10.2021, V-2701/2021 zo dňa 27.10.2021 – v.z. 27/21, uvedená ako titul
nadobudnutia pod 12, LV č. XXX, kat. úz. J., Kúpnu zmluvu zo dňa 15.12.2021, V-3868/2021 zo dňa

10.01.2022 – v.z. 2/22, uvedenú ako titul nadobudnutia pod 12, LV č. XXX, kat. úz. J., Kúpnu zmluvu zo
dňa 28.09.2022, a dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 21.12.2022 – V 3068/2022 zo dňa 11.01.2023 –
v.z. 1/23, uvedenú ako titul nadobudnutia pod 1, LV č. XXX, kat. úz. J..

8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 20.11.2025, ktorého sa zúčastnil zástupca

žalobkyne. Žalobca, žalovaný ani zástupca žalovaného sa pojednávania nezúčastnili, pričom zástupca
žalovaného svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd preto
rozhodol o vykonaní pojednávania v ich neprítomnosti. Následne súd odročil pojednávanie na termín
01.12.2025 za účelom vyhlásenia rozhodnutia.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, písomnými vyjadreniami zástupcov sporových
strán a ústnym prednesom právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní a zistil tento skutkový a právny
stav:

10. Zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe ako aj na svojich vyjadreniach s

výnimkou hodnoty vypriadavaných nehnuteľností. Žalobca súhlasí s hodnotou nehnuteľnosti vo výške 5
eur za m2 v zmysle návrhu zástupcu žalovaného. Navrhol zrušiť podielové spoluvlastníctvo sporových
strán k vyporiadavaným nehnuteľnostiam a tieto navrhol prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu za
náhradu, ktorá zodpovedá cene 5 eur za m2, ktorá bude vyplatená v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

11. Na zabezpečenom výpise z LV č. XXX pre katastrálne územie J. sú evidované parcely EKN č. 97/1
– trvalý trávny porast o výmere 143 m2, EKN č. 98/1 - trvalý trávny porast o výmere 405 m2, EKN
č. 99/1 - trvalý trávny porast o výmere 434 m2, pozemky umiestnené v zastavanom území obce. Ako
podieloví spoluvlastníci sú vedení pod B6, B7 žalobca v spoluvlastníckom podiele celkom 96/108 a pod

B2 žalovaný v spoluvlastníckom podiele 12/108. K vlastníkovi pod B2 je evidovaná správa SPF.

12. Z kúpnych zmlúv vyžiadaných od Okresného úradu Bardejov vyplýva hodnota obdobných
nehnuteľností v k.ú. J..

13. Žalobca sa podanou žalobou domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam, preto pri právnom posúdení veci súd vychádzal predovšetkým z príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve.

14. Podľa § 136 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) vec môže byť

v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.15. Podľa § 137 ods. 1, 2 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

16. Podľa § 139 ods. 1 až 3 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a
povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o dôležitú zmenu

spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

17. Podľa § 141 ods. 1, ods. 2 OZ spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o
vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa
vyporiadali,aknemalauždohodaozrušeníspoluvlastníctvaaovzájomnomvyporiadanípísomnúformu.

18. Podľa § 142 ods. 1 až 3 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného
zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci
a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť
vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.

Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce
na nehnuteľnosti.

19. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, spoluvlastníctvo zruší súd, ktorý
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Znamená to, že ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov

sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Návrh na zrušenie spoluvlastníctva
sa musí podať voči všetkým ostatným spoluvlastníkom, teda aj voči tým, ktorí mimosúdne so zrušením
súhlasili. Je tomu tak preto, aby sa výkon rozhodnutia mohol uskutočniť proti všetkým spoluvlastníkom.
Je tiež možné, aby na strane žalobcov vystúpilo viac spoluvlastníkov a na strane žalovaných zvyšní
spoluvlastníci.

20. O zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje na základe návrhu jedného alebo viacerých
spoluvlastníkov súd, ktorý pri svojom rozhodovaní zoberie do úvahy predovšetkým to, či je rozdelenie
spoločnej veci reálne možné, ďalej bude prihliadať na veľkosť spoluvlastníckych podielov a možnosť vec
účelne využívať. Zákon dáva súdu smernice, ako si má počínať pri vyporiadaní, ak ani na súde pokus

o zmierne vybavenie veci nevedie k cieľu.

21. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vykoná súd jedným z týchto troch spôsobov: a) reálne
rozdelenie veci podľa výšky podielov, b) prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za
primeranú náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov.

22. Ustanovenie § 142 ods. 1 OZ stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité tieto jednotlivé spôsoby
vyporiadania. Ani prípadný súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním nie je
dôvodom, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím

uvedeným v zákone. Výnimka z uvedenej zásady sa súdnou praxou pripúšťa iba v prípade, keby sa pred
súdom uzavrel súdny zmier (tak pred začatím konania, ako aj v jeho priebehu). V takom prípade by si
sami spoluvlastníci mohli zvoliť spôsob vyporiadania formou zmieru, ktorý podlieha schváleniu súdom.

23. Rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov je v OZ uvedené na prvom mieste. Súd môže vykonať

spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní veci jednému z viacerých
spoluvlastníkov za primeranú náhradu alebo v nariadení predaja a rozdelenia výťažku, len pokiaľ nie je
rozdelenie veci dobre možné.24. Hľadiská, ktorými sa musí súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva riadiť, uvádza § 142
ods.1 prvá veta OZ. Je to predovšetkým veľkosť spoluvlastníckych podielov a účelné využitie veci.

25. V prvom rade je teda súd povinný skúmať, či neprichádza do úvahy reálne rozdelenie veci medzi
spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Tento spôsob vyporiadania súd zváži aj v tom prípade, keby návrh
na zrušenie podielového spoluvlastníctva obsahoval iný spôsob vyporiadania. Predpokladom použitia
tohto spôsobu vyporiadania je reálna deliteľnosť veci, pričom nejde len o faktickú možnosť rozdelenia
veci(napr.vprípadebudovyniejeprípustnéjejhorizontálnerozdeleniepodľaposchodí,alelenvertikálne

delenie) a súlad s právnymi predpismi (napr. stavebnými predpismi).

26. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle § 142 OZ je iudicium duplex.
Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie (1/ rozdelenie veci, 2/ prikázanie veci za náhradu,
3/ nariadenie jej predaja), ktoré je pre súd záväzné (R 1/89, str. 3, tiež Rc 54/73, obdobne Najvyšší

súd Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 169/95, sp.zn. 2 M Cdo 3/2004). Pri zrušení a vyporiadaní
spoluvlastníctva zákonná úprava trvá na tom, aby súd prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov
a na účelné využitie veci. Zo systematiky právnej úpravy (§ 142 ods. 1 OZ) vyplýva, že uvedené pravidlo
sa má použiť na každý spôsob vyporiadania (pri reálnom rozdelení i prikázaní veci), mimo predaja
veci. Pokiaľ ide o posúdenie možnosti uplatnenia prvého spôsobu vyporiadania spoločnej veci - jej

reálneho rozdelenia, súd tu prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov i na účelné využitie veci
vzniknutej rozdelením. Prihliadnutie na veľkosť podielov neznamená, že v každom prípade súd bude
rozdelenie veci podriaďovať aritmetickému vyjadreniu veľkosti podielov, ale ich účelnému využitiu. To
znamená, že konečné rozdelenie z hľadiska účelu užívania nemusí vyjadrovať absolútnu mieru veľkosti
spoluvlastníckeho podielu a do úvahy preto prichádza i finančná náhrada (reálne rozdelenie veci tzv.

kombinovanýmspôsobomvyporiadania).Pritomsúddbá,abyrozdelenímnevzniklinefunkčnévecialebo
aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných
podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii
nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy
a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia

pozemkov, tu sa vychádza z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám
a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia (2 Cz 47/70). Ďalej je potrebné zohľadniť
polohu pozemkov, ich tvar i celkovú plochu (Rc 54/1973). Určujúcim hľadiskom pre možnosť reálneho
rozdelenia pozemku na viac samostatných pozemkov je zistenie, či u novovzniknutých pozemkov je
zabezpečený prístup z komunikácie, a to buď priamo z komunikácie alebo cestou po cudzom pozemku.

Na rozdeľovaných pozemkoch možno zriadiť podľa § 142 ods. 3 OZ vecné bremeno spočívajúce v práve
cesty (R 1/ 89, str. 8). Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemku zastavaného stavbou, súd
vždy prihliada k tomu, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup k stavbe,
zabránené v jej riadnom užívaní vrátane bežného udržiavania.

27. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, zriaďuje sa
Slovenskýpozemkovýfond(ďalejlen„pozemkovýfond“).Pozemkovýfondjeprávnickáosobaazapisuje
sa do podnikového registra. Sídlom pozemkového fondu je Bratislava. Pozemkový fond môže zriaďovať
organizačné útvary a určovať ich sídla.

28. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkový fond nie je zriadený na podnikanie. Svoju
činnosť vykonáva podľa tohto zákona a osobitných predpisov vo verejnom záujme a z tejto činnosti mu
vznikajú práva a záväzky.

29. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkový fond predstavuje poľnohospodárske
nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti
vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých
vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej
nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Postup pozemkového fondu pri prenajímaní a skončení

nájmu, predaji, zámene a nadobúdaní nehnuteľností pozemkovým fondom a kritériá pre určovanie výšky
nájomného pri prenajímaní nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej
republiky.30. Podľa § 34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach

nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v
osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo
štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo
vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a správca vo veciach pozemkov a
podielov spoločnej nehnuteľnosti, podľa osobitných predpisov. Ak sa v konaní pred orgánom verejnej

správy podľa osobitných predpisov vyžaduje súhlasné stanovisko fondu a fond sa nevyjadrí v lehote
určenej osobitným predpisom alebo v lehote 60 dní, ak lehota nie je určená osobitným predpisom, platí,
že fond vydal súhlasné stanovisko; to sa nevzťahuje na stanovisko a vyjadrenie vzťahujúce sa k územiu
európskej sústavy chránených území.

31. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k

pozemkom v znení neskorších predpisov fond (Slovenský pozemkový fond) nakladá podľa tohto zákona
a podľa osobitných predpisov s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v §
14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len "pozemok vo vlastníctve štátu"), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), c) ktorých
vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a
v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje

správca.

32. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred
orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne
postupuje správca.

33.Podľa§17ods.1a2zákonač.180/1995Z.z.fondprinakladaníspozemkamiuvedenýmiv§16ods.
1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy. Fond prijíma aj náhrady
za vyvlastnenie pozemkov uvedených v § 16 ods. 1 písm. b) a c). Prijatú náhradu vyplatí vlastníkovi,
ako ňu požiada; to platí aj pre náhrady prijaté fondom na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo

správneho orgánu. Náhradu nie je možné previesť na tretiu osobu. Náhrada je splatná najneskôr do
dvoch rokov odo dňa podania žiadosti.

34. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., fond nemôže pozemky uvedené v § 16 ods. 1 sám
užívať, ale ich prenajíma na účely poľnohospodárstva alebo lesného hospodárstva, prípadne v súlade s

rozhodnutím príslušného orgánu štátnej správy vydaného podľa osobitných predpisov dočasne aj na iný
účel; povinnosť fondu prenajímať pozemky uvedené v § 16 ods. 1 sa nevzťahuje na podiely na spoločnej
nehnuteľnosti, ktorej vlastníci sú členmi pozemkového spoločenstva.

35. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z., ak pozemky uvedené v § 16 ods. 1 nemožno využívať

na účely uvedené v odseku 1, fond ich môže prenajímať aj na iný účel. Tým nie sú dotknuté ustanovenia
osobitných predpisov.

36. Podľa § 18 ods. 3 zákona č 180/1995 Z.z., fond môže previesť vlastníctvo k pozemkom uvedeným
v § 16 ods. 1 len v prípadoch ustanovených zákonom.

37. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z. z. fond môže previesť vlastníctvo k pozemku najmenej za
cenu zistenú podľa cenového predpisu alebo na pozemku zriadiť vecné bremeno.

38. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a

iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

39. Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam,
parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľností, druh pozemku, geometrické určenie a výmera

katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových
bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnovernéa záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela registra „E“.

40. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností - parcely EKN č. 97/1 – trvalý trávny porast o výmere 143 m2, EKN č. 98/1 - trvalý trávny
porast o výmere 405 m2, EKN č. 99/1 - trvalý trávny porast o výmere 434 m2, zapísaných v katastri
nehnuteľnosti vedeného Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. 317,
pre obec: Varadka a katastrálne územie: J.. Žalovaný je na LV označený ako „I. E., D:(SPF), dátum

narodenia:-„. Ide teda o neznámeho podielového spoluvlastníka, ktorého spoluvlastnícky podiel spravuje
Slovenský pozemkový fond.

41. Nikoho nemožno nútiť aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval a keďže žalobkyňa ako podielový
spoluvlastník pozemku podala návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva, pričom k dohode o jeho
zrušení nedošlo, súd v súlade s § 142 ods. 1 OZ v prvom výroku rozsudku podielové spoluvlastníctvo

strán k nehnuteľnostiam - parcelám EKN č. 97/1 – trvalý trávny porast o výmere 143 m2, EKN č. 98/1 -
trvalý trávny porast o výmere 405 m2, EKN č. 99/1 - trvalý trávny porast o výmere 434 m2, zapísaným v
katastri nehnuteľnosti vedeného Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom na liste vlastníctva
č. XXX, pre obec: Varadka a katastrálne územie: J. zrušil.

42. Čo sa týka vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu, súd riadiac sa poradím
predpísaným v § 142 ods.1 OZ mal za to, stotožniac sa s názorom oboch strán, že vzhľadom na polohu a
funkčné využitie parciel javí sa ako účelný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným
parcelám ich prikázanie do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu. Zástupca žalovaného súhlasil s
prikázaním pozemku do vlastníctva žalobcu, preto súd v druhom výroku rozsudku prikázal predmetnú

parcelu do vlastníctva žalobkyne, čo argumentačne zodpovedá aj požiadavke rozumného usporiadania
veci, keďže reálne spornú parcelu môže využívať iba žalobca.

43. Pri spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním za náhradu je
potrebné, aby sa súd vyporiadal s výškou náhrady za spoluvlastnícky podiel ustupujúceho podielového

spoluvlastníka. Zástupca žalovanéjo navrhol primeranú náhradu vo výške najmenej 5 eur/m2, s čím
žalobca prejavil súhlas, čím mal súd hodnotu vyporiadavaných parciel za nespornú a z tejto hodnoty
vychádzal pri ukladaní povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému peňažnú náhradu za spoluvlastnícky
podiel.

44. Súd po zohľadnení umiestnenia spornej parcely, jej súčasného využitia a cien za obdobné parcely
dospel k záveru, že primeraná náhrada je náhrada vo výške navrhovanej oboma stranami v sume 5
eur za 1 m2. Zohľadnil pritom aj skutočnosti vyplývajúce zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, Cpj 30/97 zo dňa 20.10.1997, a to, že súd pri určení primeranej ceny vychádza aj z poznatkov
orgánov miestnej správy, poznatkov samotných účastníkov o predaji porovnateľných nehnuteľností a

prihliada aj na ponuku a dopyt v danom mieste a čase.

45. Súd sa stotožnil s argumentáciou sporových strán, že sporné parcely sa nachádzajú v intraviláne
obce Varadka. Ako vyplynulo aj z ortofotosnímku k sporným parcelám, parcely KN „E“ 98/1 a KN „E“
99/1 sú čiastočne zastavané rodinným domom so súpisným číslom 34 vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

Taktiež parcela KN „E“ 99/1 je čiastočne zastavaná ďalšou stavbou (v južnej časti parcely). Spôsob
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou tak, že by vznikli samostatné
parcely v prospech žalobcu a žalovaného, vzhľadom na tvar pozemkov a čiastočnú zastavanosť
niektorých parciel stavbami, možno považovať za neúčelný, preto vyporiadavané parcely prikázal do
výlučného vlastníctva žalobcu.

46. Vzhľadom k uvedenému súd v treťom výroku rozsudku rozhodol o povinnosti žalobcu zaplatiť
žalovanému náhradu vo výške 545,55 eur. Pri celkovej výmere vyporiadavaných nehnuteľností 982 m2,
pripadá na žalovaného výmera 109,11 m2 (982 m2 / 108 x 12), čo pri hodnote 5 eur/m2 predstavuje
545,55 eur. Súd zaviazal žalobcu na zaplatenie v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorú súd

považuje vzhľadom na výšku uloženej povinnosti za primeranú.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.48. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

49. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku tak, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania. Súd v tejto súvislosti poukazuje na charakter sporu, kedy

ide o vzájomné vyporiadanie majetkových právnych vzťahov medzi stranami sporu. Spor o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je sporom, ktorý sa môže začať na návrh ktoréhokoľvek
podielového spoluvlastníka, pričom nie je možné konštatovať, že úspech v konaní mal ten, kto podal
návrh na začatie konania. Rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pokiaľ súd
návrhu vyhovie, je rozhodnutím v záujme všetkých účastníkov. Pri zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva sa každému z podielových spoluvlastníkov dostane jeho podielu buď vo forme veci,

ku ktorej sa vyporiadava podielové spoluvlastníctvo, alebo formou finančnej náhrady. Súd na základe
uvedeného ako aj na základe návrhu strán na aplikáciu § 257 CSP žiadnej zo strán nepriznal nárok na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.