Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Sfk/46/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200524
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:4021200524.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry

Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra Macha, PhD. (sudca
spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): marand plus, s. r. o., so sídlom Levická 7, Nitra, IČO:
47 617 292, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s. r. o., so sídlom Štefánikova 7, Nitra,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499
500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100439948/2021 z 15. marca 2021, v konaní
o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. NR-11S/130/2021-116
z 25. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k.
NR-11S/130/2021-116 z 25. apríla 2024 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100439948/2021 z 15. marca
2021 zrušuje a vec žalovanému vracia na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania pred kasačným súdom
a správnym súdom.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra (ďalej „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty.
Na základe výsledkov daňovej kontroly a vyrubovacieho konania správca dane vydal rozhodnutie č.
101582094/2020 z 14. októbra 2020, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2.248,- eur za
zdaňovacie obdobie december 2017 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“). Správca dane prvostupňové
rozhodnutie odôvodnil tým, že si daňový subjekt neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z
dokladov, ktorých vecná opodstatnenosť nebola preukázaná, lebo nepreukázal reálne dodanie tovarov
a služieb od dodávateľov: Salanci - LMS s. r. o., Adept School, s. r. o. a AUTOSERVIS QUATRO, s. r.

o. v kontrolovanom zdaňovacom období a nebolo možné preveriť skutočnosti ohľadom dodania tovarov
a služieb.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 100439948/2021 z 15. marca 2021 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie)
prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keďže nebolo preukázané splnenie základnej podmienky uplatnenia
práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

3. Správca dane a žalovaný neuznali žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z dodaní od
dodávateľov Salanci - LMS s. r. o., Adept School, s. r. o. a AUTOSERVIS QUATRO, s. r. o.4. Správca dane si vyžiadal od žalobcu predloženie relevantnej časti účtovníctva. Konateľ žalobcu sa
vyjadril, že spoločnosť Adept School, s. r. o. zabezpečovala vzdelávanie pracovníkov a poskytovala
služby technického charakteru. Spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s. r. o. poskytovala externé služby

v oblasti servisu motorových vozidiel a administratívne služby (archiváciu, párovanie dokladov, triedenie
projektovej dokumentácie, výkazníctvo a pod.). Spoločnosť Salanci - LMS s. r. o mala vykonať dopravu
stavebného materiálu. Kontakt na oboch dodávateľov bol zabezpečený prostredníctvom C.. L. E..

II. Konanie pred správnym súdom

5. Proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu. Správny súd v
Bratislave (ďalej „správny súd“) rozsudkom č. k. NR-11S/130/2021-116 z 25. apríla 2024 (ďalej
„preskúmavaný rozsudok“) žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej
„SSP“) zamietol.

6. Správny súd uviedol, že námietka o neprimeranom zaťažení žalobcu dôkazným bremenom bez
splnenia si povinnosti ho opakovane vyzvať k súčinnosti a k vysvetleniu predložených dôkazov a
odstráneniu pochybností, bola nedôvodná. Podľa správneho súdu vo všeobecnosti prenos dôkaznej
povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá bola ustálená rozhodovacou
činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Zákonodarca prioritne zaťažil

dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane
práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať
len po formálnej stránke, ale predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade
vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt.

7. Správca dane podľa správneho súdu vlastným šetrením zistil také objektívne skutočnosti, na
základe ktorých mal dôvodnú pochybnosť o reálnom uskutočnení deklarovaných plnení, ktoré žalobca
neodstránil. Žalobca bol preukázateľne opakovane vyzvaný na predloženie dokladov na preukázanie
svojich tvrdení deklarovaných na faktúrach a na vysvetlenia, pričom bol ešte pred vydaním protokolu
podrobne oboznámený s kontrolnými zisteniami listom z 01. júla 2020 spolu so špecifikovanými

pochybnosťami a výzvou na predloženie dôkazov (čím došlo k prenosu dôkazného bremena). Žalobca
nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce skutočné naplnenie zákonných podmienok
uvedených v § 49 zákona o DPH. V písomnom oznámení o kontrolných zisteniach a aj v protokole
správca dane podrobne špecifikoval nepresnosti a nezhody, ktoré zistil, najmä vyplývajúce z faktúr
predkladaných žalobcom v porovnaní s faktúrami získanými od subjektov označovaných žalobcom za

dodávateľov, ako aj nezhody vyplývajúce z vyjadrení Ing. Lubomíra Salanciho zo spoločnosti Salanci -
LMS s. r. o., Jozefa Ballaya a Milana Staníka zo spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s. r. o. a Mgr. Márie
Hlozákovej zo spoločnosti Adept School, s. r. o. v porovnaní s obsahom faktúr predložených žalobcom,
informácií získaných od Kriminálneho úradu finančnej správy či informácií z daňovej kontroly.

8. Správny súd ďalej vyhodnotil námietku o nedostatočnom zistení skutkového stavu za nedôvodnú.
Účelom daňovej kontroly je podľa správneho súdu overiť pravdivosť a úplnosť podaného daňového
priznaniapodľaúčtovnejevidencieaprvotnýchdokladovdaňovníka,abydaňbolaodvedenádoštátneho
rozpočtu v správnej výške. Keďže si žalobca uplatnil nárok na odpočet dane z dodávateľských faktúr,
správca dane aj sám zisťoval objektívne skutočnosti a preukázal svoje tvrdenia. Správca dane viedol

dokazovanie v zmysle zásady objektívnej pravdy, snažil sa presne a úplne zistiť skutkový stav veci tým,
že si zaobstaral podklady a dôkazy nevyhnutné pre rozhodnutie, použil aj vyjadrenia konateľov iných
daňových subjektov. Správny súd mal za to, že žalobca v daňovom konaní a ani v žalobe neuviedol také
dôkazy a argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť závery správcu dane o tom, že žalobca nepreukázal
nadobudnutie tovarov a služieb od dodávateľov.

9. Námietka žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu pre nevykonanie ním navrhovaných
svedkov bola nedôvodnou rovnako ako aj námietka nevypočutia svedkyne Mgr. Márie Hlozákovej v jeho
prítomnosti, keďže podľa správneho súdu menovaná nebola v administratívnom konaní vypočúvaná ako
svedkyňa (správca dane použil len dokumenty získané v súvislosti s inou daňovou kontrolou ohľadom

iného daňového subjektu, v ktorom bola menovaná konateľkou, nie účtovníčkou). Správca dane použil
ako dôkaz len dokumenty, o čom bol správcom dane spísaný aj úradný záznam z 26. marca 2020, a
so zistenými skutočnosťami oboznámil aj žalobcu. Obdobne správca dane postupoval aj pri spoločnosti
AUTOSERVIS QUATRO, s. r. o.10. Námietku žalobcu o nevypočutí C.. L. E. ako svedka ohľadom jeho vedenia účtovníctva v spoločnosti
Adept School, s. r. o. vyhodnotil správny súd tiež ako nedôvodnú. Správca dane oboznámil žalobcu

so zisteniami týkajúcimi sa dodávateľov žalobcu vo výzve z 01. júla 2020, kedy zároveň vyzval
žalobcu na predloženie ďalších dokladov preukazujúcich žalobcom tvrdené skutočnosti, pričom žalobca
na toto oboznámenie reagoval iba požiadavkou na vykonanie miestneho zisťovanie u žalobcu, teda
ani neposkytol také vyjadrenie, že by mohli byť pochybnosti o reálnosti obchodovania žalobcu so
spoločnosťou ENVIRO s. r. o. (ako aj ďalšími dodávateľskými spoločnosťami) odstránené práve

výsluchom osoby nekontaktnej a nespolupracujúcej. Navyše uviedol, že výpovede osôb, akými boli
bývalí konatelia deklarovaných dodávateľov kontrolovaných daňových subjektov, zo svojej podstaty
nemôžu mať charakter rozhodujúcich dôkazov, pretože ich obsah, vzhľadom na postavenie takýchto
svedkov, môže mať len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré je potrebné ďalej preukazovať priamo
u dodávateľského subjektu.

11. Námietku o nesprávnom vyhodnotení dôkazov považoval súd za nedôvodnú, keďže daňový
poriadok určuje procesný postup daňového orgánu, ktorý je povinný vykonať z vlastnej iniciatívy také
dokazovanie, ktoré môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez návrhu účastníkov
konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, a ktoré skutočnosti stačí
osvedčiť inými podkladmi. Žalobca na svoju obranu uviedol všetky dôkazy, ktoré predložil správcovi

dane, ale z administratívneho spisu vyplynulo, že medzi nimi neboli žiadne relevantné dôkazy, ktoré by
vyvrátili tvrdenia konateľov dodávateľov, že tovar ani služby žalobcovi neposkytli, ani dôkazy, ktorými by
napríklad zdôvodnil, prečo mal v jeho predložených faktúrach uvádzané iné čísla účtov a bánk ohľadom
úhrad.

12. K námietke žalobcu o nevykonaní miestneho zisťovania priamo u neho správny súd uviedol, že
daňovými orgánmi bolo spochybnené dodanie tovaru a služieb od konkrétnych dodávateľov, preto
miestne zisťovanie u žalobcu v tomto smere nebolo spôsobilé zmeniť doterajšie výsledky dokazovania
a prípadne by zdokladovalo len existujúci tovar, resp. službu, ale nie to, že tieto boli dodané konkrétnymi
dodávateľmi.

13. Námietka žalobcu, že sa správca dane nezaoberal ním predloženými dôkazmi bola nedôvodná,
keďže z obsahu administratívneho spisu ako aj prvostupňového rozhodnutia a preskúmavaného
rozhodnutia bolo zrejmé, že správca dane sa podrobne zaoberal dôkazmi, ktoré mu boli v rámci
daňového a vyrubovacieho konania predložené, vyhodnocoval ich jednotlivo aj vo vzájomných

súvislostiach, porovnával jednotlivé získané dôkazy. To, že dôkazy správca dane nevyhodnotil podľa
predstáv žalobcu, nemohlo byť hodnotené ako vada konania správcu dane.

III. Kasačná sťažnosť

14. Proti preskúmavanému rozsudku správneho súdu podal žalobca (ďalej „sťažovateľ“) v zákonnej
lehotekasačnúsťažnosť,ktorúformálneodôvodnilpodľa§440ods.1písm.f/g/ah/SSPtak,žesprávny
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd preskúmavaný rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie, alternatívne, aby zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.
15. Na úvod sťažovateľ poukázal na totožnosť preskúmavaného rozsudku s rozsudkom sp. zn.
NR-11S/135/2021-108 z 28. marca 2024, konkrétne body 41 až 70 boli totožné s bodmi 49 až 77

preskúmavaného rozsudku. Rozdiel bol podľa sťažovateľa len v označení rozhodnutia a obdobia
daňovej kontroly. Správny súd podľa sťažovateľa len mechanicky opísal svoje staršie rozhodnutie bez
náznaku individuálneho posúdenia prípadu, čím spôsobil arbitrárnosť a porušenie zásady nestrannosti
a nezávislosti, keďže nevyhodnocoval dôkazy ani právnu argumentáciu sťažovateľa.

16. Sťažovateľ uviedol, že mu bolo upreté právo klásť akékoľvek otázky svedkom, ktorí boli správcom
dane vypočutí, či už osobne alebo písomne. Ďalej poukázal na vykonanie výsluchu pani Hlozákovej bez
toho, aby bol o tom sťažovateľ upovedomený (a teda nemohol klásť žiadne otázky). Podľa sťažovateľatelefonický výsluch svedkov nebol pre konanie spôsobilým dôkazom, nakoľko mu bolo zamedzené právo
klásť svedkom otázky, ktoré by mohli ozrejmiť reálne dodanie zdaniteľných plnení.

17. Sťažovateľ taktiež navrhoval vo svoj prospech výsluch C.. L. E., ktorý bol pri jednotlivých obchodných
operáciách zjavným spojením medzi sťažovateľom a ostatnými dotknutými daňovými subjektmi.

18. Ďalej sťažovateľ uviedol, že mu žalovaný neumožnil nahliadnuť do celého spisového materiálu,
čo bolo zistené až v rámci nahliadnutia do súdneho spisu po doručení vyjadrenia žalovaného, ktoré

obsahovalo ďalšie listiny odlišné od pôvodného administratívneho spisu. K tejto podstatnej námietke
sa správny súd vôbec nevyjadril, pričom išlo o dôležitý aspekt celého správneho konania. Okrem toho
časť spisu nebola v čase vydania prvostupňového rozhodnutia zažurnalizovaná, a teda nebolo ani
sťažovateľovi umožnené sa k tejto časti dokazovania vyjadriť.

19. Na záver sťažovateľ poukázal na viaceré rozhodnutia kasačného súdu v otázke aspektov

výsluchu svedka (6Sžf/28/2011, 6Sžf/33/2012, 6Sžf/34/2012 alebo 3Sžf/12/2012). Tieto rozhodnutia
odôvodňovali záver, že ak sa mala fyzická osoba vyjadriť k dôležitým okolnostiam, ktoré jej boli známe,
ide o výsluch svedka.

20. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti

21. Prejednávaná vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu SR (ďalej „kasačný súd“) ako
súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu v

medziach sťažnostných bodov, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou
v zákonnej lehote a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná, kasačný súd vo
veci nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je
dôvodná. Rozsudok bol vyhlásený verejne po predpísanom oznámení dňa jeho vyhlásenia.
22. Kasačný súd z vlastnej rozhodovacej činnosti zistil, že obdobné námietky sťažovateľa už boli

predmetom viacerých konaní pred kasačným súdom. Tieto sa týkali záverov z totožnej daňovej kontroly,
obdobného skutkového stavu i právneho posúdenia nároku na odpočet DPH, napríklad rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/27/2025 z 24. júna 2025 (zdaňovacie obdobie január 2017),
sp. zn. 4Sfk/13/2025 z 21. mája 2025 (zdaňovacie obdobie marec 2017), sp. zn. 4Sfk/12/2025 z
24. júna 2025 (zdaňovacie obdobie marec 2018), sp. zn. 4Sfk/10/2025 z 21. mája 2025 (zdaňovacie

obdobie august 2017), sp. zn. 8Sfk/19/2025 z 29. mája 2025 (zdaňovacie obdobie apríl 2019), sp.
zn. 8Sfk/57/2024 z 29. mája 2025 (zdaňovacie obdobie december 2018), sp. zn. 8Sfk/53/2024 z 29.
mája 2025 (zdaňovacie obdobie marec 2019), sp. zn. 8Sfk/50/2024 z 29. mája 2025 (zdaňovacie
obdobie apríl 2018). sp. zn. 3Sfk/57/2024 z 19. júna 2025 (zdaňovacie obdobie september 2018), sp. zn.
2Sfk/48/2024 z 25. júna 2025 (zdaňovacie obdobie júl 2017), 4Sfk/46/2024 z 24. júna 2025 (zdaňovacie

obdobie november 2017), 2Sfk/44/2024 z 25. júna 2025 (zdaňovacie obdobie máj 2018), 4Sfk/42/2024
z 21. mája 2025 (zdaňovacie obdobie máj 2019), 4Sfk/41/2024 z 21. mája 2025 (zdaňovacie obdobie
október 2017), 2Sfk/37/2024 z 25. júna 2025 (zdaňovacie obdobie december 2016), 4Sfk/35/2024 z 24.
júna 2025 (zdaňovacie obdobie september 2017), 3Sfk/3/2024 z 05. júna 2025 (zdaňovacie obdobie
november 2016) Kasačný súd v týchto konaniach uznal sťažovateľovu argumentáciu, v dôsledku čoho

bolo kasačným sťažnostiam vyhovené.

23. Kasačný súd, v podstatnom sa stotožňujúc s rozsudkom Najvyššieho správneho súdu sp. zn.
8Sfk/19/2025 z 29. mája 2025 (týkajúcim sa zdaňovacieho obdobia apríl 2019, kde vystupovali rovnakí
deklarovaní dodávatelia ako v teraz súdenej veci; okrem spoločnosti Salanci - LMS s. r. o. - vo vzťahu k

posúdeniu okolností týkajúcich sa tohto dodávateľa však kasačná sťažnosť nič špecifické neuvádzala),
postupom podľa § 464 ods. 1 SSP naň odkazuje a nižšie z neho cituje podstatné časti. Istou odlišnosťou
je, že na rozdiel od odkazovanej veci, sťažovateľ nenamietal porušenie práva na zákonného sudcu, ale
na neumožnenie nahliadnutia do celého spisu. Pre posúdenie dôvodnosti kasačnej sťažnosti vo vzťahu
kudržateľnostinapadnutéhorozsudkuipreskúmavanéhorozhodnutiavčastivyhodnoteniadokazovania

a právneho posúdenia v otázke (ne)splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane je však
tento rozdiel nevýznamný.

„IV.1.K dôkaznému bremenu v daňovom konaní, pochybnostiam správcu dane a žalovaného a návrhom
sťažovateľky na vykonanie dokazovania

50. V súvislosti s nastolenými právnymi otázkami dáva kasačný súd do pozornosti, že v rámci daňového
konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok
priznania daňových oprávnení, (ii) formálnych podmienok priznania práva daňových oprávnení, (iii)
odopretím nároku na daňové oprávnenia z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na
daňové oprávnenia z dôvodu zneužitia práva.

51. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane

z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“), § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale aj rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet
zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods. 1 zákona o DPH, či

rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra
2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci
Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne
podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa,
resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora

Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo
veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

52. Slovenská republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte
ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej

hodnoty (§ 4 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako
zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa
ako platiteľa dane (§ 4 zákona o DPH v znení účinnom do 30. septembra 2019). Platiteľom dane je pritom
osoba registrovaná pre daň z pridanej hodnoty. Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako
podmienka priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH

v znení účinnom do 30. septembra 2019.

53. Kasačný súd dáva do pozornosti, že hmotnoprávne podmienky priznania práva na odpočítanie
dane sú viazané na dodanie tovaru/poskytnutie služby (čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 167 a čl. 63
Smernice, alternatívne § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 2 ods. 1 písm. a) a b) a § 8 a § 9 zákona o DPH). Z

tohto dôvodu je právo na odpočítanie dane podmienené dôkazom o skutočnom/faktickom uskutočnení
obchodu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci W. sp. z o.o., C-114/22 zo dňa 25. mája
2023, bod 31). Obchod, ktorého obsahom nie je reálne dodanie tovaru/poskytnutie služby, teda obchod
bez materiálnej podstaty, sa považuje za tzv. simulovaný/fiktívny obchod. Simulované/fiktívne obchodné
transakcie podľa európskeho práva nemôžu založiť právo na odpočítanie dane (rozhodnutie Súdneho

dvora Európskej únie vo veci EN.SA. srl, C-712/17 zo dňa 8. mája 2019, body 24 a 25). Dôkazné
bremenovovzťahukpreukázaniuuskutočneniaobchodu-reálnehododaniatovaručiposkytnutiuslužby
pritom ťaží práve daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci Lucreţiu Hadrian Vădan, C-664/16 zo dňa 21. novembra 2018, bod 44, vo veci Ferimet SL,
C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 29 a iné).

54. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie členské štáty Európskej únie sú
oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje
Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia
však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny

zákazuplatňovaniatakýchopatrení,ktorésystematickyspochybňujúprávonaodpočítanieDPHaprincíp
neutrality DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo
dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020,
bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci SenatexGmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20
zo dňa 9. decembra 2021, bod 28).

55. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

56. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

57. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

58. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že

prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok daňových
oprávnení práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku;
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016,
sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019
a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou

faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje
tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť daňové oprávnenie uznané (rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn.

6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).

59. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné, resp.
neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3.

septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov

povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým
subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti

spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.
novembra 2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra 2009). Inými slovami,

nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných
dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový
subjekt na predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 Daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné
bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 zo dňa 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS

pod č. 71/2017).

60. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosťdôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie daňového oprávnenia (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa
15. februára 2022).

61. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie

získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to,
že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy
jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo, aj v prospech daňového subjektu (§ 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku).
62. Je potrebné dodať, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom
subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne

nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa
snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol
uskutočnený“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 zo dňa 31. mája
2018, bod 77).

63. V súvislosti s obchodnými prípadmi sťažovateľky so spoločnosťami Adept School, s.r.o. a
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. správny súd uzavrel, že orgány finančnej správy spochybnili reálne
uskutočnenie fakturovaných plnení. Kasačný súd takýto právny záver správneho súdu, vychádzajúci
z vykonaného dokazovania, prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia žalovaného, nepovažuje za

excesívny.

64. Vo vzťahu k deklarovaným dodaniam od spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. považoval
správny súd za kľúčové zistenia správcu dane, že medzi vystavenými faktúrami spoločnosti
AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. sa nenachádzali faktúry pre sťažovateľku, spoločnosť AUTOSERVIS

QUATRO, s.r.o. neevidovala uhradené faktúry a pohľadávky voči sťažovateľke vo svojom účtovníctve,
celkový vzhľad faktúr dodávateľskej spoločnosti bol iný, ako vzhľad faktúr, ktoré predložila sťažovateľka
a účty, na ktoré boli realizované úhrady, nevlastnila spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., ale ich
disponentombolC..L.E..Kformálnympochybnostiamtýkajúcimsavzhľaduaskutočnostíuvedenýchna
faktúrach pristúpila tiež skutočnosť, že konatelia spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. pri otázkach

na sťažovateľku uviedli, že u nej nakupovali stavebný materiál, avšak dodávanie služieb a tovarov jej
popreli.

65. Kasačný súd, v zhode so správnym súdom, konštatuje, že vyššie uvedené zistenia predstavujú
dôvodné pochybnosti o tom, že spoločnosť AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. dodala sťažovateľke

deklarované služby a tovary. Na sťažovateľku preto bolo prenesené dôkazné bremeno vo vzťahu k
vyvráteniu vznesených pochybností. Toto dôkazné bremeno sťažovateľka neustála a relevantné dôkazy
a dôkazné návrhy na vyvrátenie pochybností zistených správcom dane a žalovaným, zarámcovaných
správnym súdom, neprodukovala.

66. Pokiaľ ide o navrhovaný výsluch C.. E. v tejto časti ho kasačný súd nepovažoval za nevyhnutný. Totiž
okrem skutočnosti, že konatelia spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. pri otázkach na sťažovateľku
popreli uskutočnenie zdaniteľných plnení, predložili tiež čestné vyhlásenie C.. E., že relevantné
účtovníctvo spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. už nemôže predložiť, keďže bolo zničené
vytopením. C.. E. tak nemohol disponovať dokladmi a preukázateľnými informáciami v rozsahu, aby

vyvrátil tvrdenia konateľov spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. o neuskutočnení deklarovaných
obchodov so sťažovateľkou.

67. Vo vzťahu k obchodom sťažovateľky so spoločnosťou AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. sťažovateľka
v správnej žalobe a v kasačnej sťažnosti v podstatnom namietala len to, že výsluch konateľov tejto

spoločnosti - Jozefa Ballaya a Milana Staníka bol vykonaný bez jej prítomnosti a možnosti klásť svedkom
otázky. V tomto smere kasačný súd, v zhode so správnym súdom, poukazuje na skutočnosť, že
konatelia spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o. neboli vypočutí ako svedkovia v daňovom konaní,
alepodalivysvetlenievsúvislostistrestnoprávnympostupompredKriminálnymúradomfinančnejsprávy(zápisnice o podaní vysvetlenia č. p. 392418/2019 zo dňa 4. júla 2019, č. p. 393165/2019 zo dňa 4. júla
2019, č. p. 406049/2019 zo dňa 11. júla 2019, č. p. 406045/2019 zo dňa 11. júla 2019). Kasačný súd už
vo svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 6Sžfk/26/2020 zo dňa 31. januára 2024, bod 111) „ako dôkaz v daňovom konaní
možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne
určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 24 ods.
4 Daňového poriadku). V daňovom konaní tak možno využívať aj dôkazy získané v iných daňových
či odlišných konaniach alebo v prebiehajúcich trestných konaniach, ktorých účastníkom nevyhnutne

nebol daňový subjekt - žalobkyňa (mutatis mutandis rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci
WebMindLicenses Kft., C-419/14 zo dňa 17. decembra 2015, bod 90).“ V predmetnej veci tak nešlo o
vykonanie neprípustného výsluchu svedkov bez upovedomenia sťažovateľky podľa Daňového poriadku,
ale o zákonné použitie dôkazov z iných konaní v daňovej veci sťažovateľky. Pokiaľ osobitné predpisy
v iných konaniach negarantovali sťažovateľke právo na účasť pri takomto procesnom úkone či právo
klásť pri procesnom úkone otázky, nemožno v tomto smere bez ďalšieho vidieť nezákonnosť získaného

dôkazu.

68. Na druhej strane však kasačný súd dáva do pozornosti, že aj používanie dôkazov z iných odlišných
(vrátane trestných) konaní má svoje limity. Ako už kasačný súd tiež uviedol vo svojej rozhodovacej
činnosti (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/26/2020 zo dňa

31. mája 2024, body 112 a 113) „(i) dotknutá osoba má právo byť oboznámená s dôkazmi, ktoré
sa voči nej použijú a má právo sa k nim účinne vyjadriť, (ii) na žiadosť má tiež dotknutá osoba
právo sa oboznámiť v celosti s dôkazmi získanými v súvisiacich konaniach, na ktorých správca dane
plánuje založiť svoje rozhodnutie (ak nie sú dané dôvody pre obmedzenie tohto prístupu) a (iii) orgány
konajúce v hlavnom konaní (poťažmo súd) musia mať možnosť overiť zákonnosť získania a použitia

takýchto dôkazov z iných konaní ako aj prípadných zistení v správnych rozhodnutiach vydaných proti
dodávateľom daňového subjektu a kľúčových pre rozhodnutie veci daňového subjektu (rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Glencore Agriculture Hungary Kft., C- 89/18 zo dňa 19. októbra
2019)... Kasačný súd dáva do pozornosti, že aj dôkaz získaný z iného konania, má stále povahu
dôkazu, ktorý aj z hľadiska svojho obsahu podlieha hodnoteniu dôkazov (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku).

Hoci je hodnotenie dôkazov primárne na úvahe správcu dane a sťažovateľa, aj títo sa musia pri
hodnotení dôkazov vyvarovať svojvôle (bod 79 tohto rozsudku).“ Nemožnosť klásť osobe otázky pri
výkone zabezpečeného dôkazu bude nepochybne jednou zo skutočností, ktoré majú mať vplyv na
posudzovanie výpovednej hodnoty zabezpečeného dôkazu a je úlohou daňových orgánov posúdiť, či
vzhľadom na túto skutočnosť, je potrebné jeho vykonanie v daňovom konaní.

69.Kasačnýsúdvtejtovecipovažovalzáveryorgánovfinančnejsprávyasprávnehosúdu,vychádzajúce
z použitých vysvetlení konateľov spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., za udržateľné, a to
vzhľadom na okolnosti posudzovaného prípadu, že (i) konatelia spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO,
s.r.o. boli v odlišnom konaní vyslovene dopytovaní na obchody so sťažovateľkou a tieto popreli

(výpovedná hodnota vyjadrenia vo vzťahu k obchodom sťažovateľky) a (ii) sťažovateľka v daňovom
konaní neprodukovala návrh na opätovné vypočutie konateľov spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO,
s.r.o. ako svedkov v daňovom konaní za jej prítomnosti (s možnosťou klásť otázky) a v tomto smere
nepredložila ani žalobnú či sťažnostnú argumentáciu. V správnej žalobe a v kasačnej sťažnosti
namietala len procesnú nepoužiteľnosť zápisníc o podaní vysvetlenia č. p. 392418/2019 zo dňa 4. júla

2019,č.p.393165/2019zodňa4.júla2019,č.p.406049/2019zodňa11.júla2019,č.p.406045/2019zo
dňa 11. júla 2019 pre jej neprítomnosť pri vyjadrení konateľov spoločnosti AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o.
a nemožnosť klásť otázky, čo však samo osebe nie je dôvodom na vyslovenie nezákonnosti záverov
daňových orgánov (bod 67 tohto rozsudku).

70. Kasačný súd sa však nestotožňuje so závermi správneho súdu týkajúcimi sa posúdenia
deklarovanéhododaniaodspoločnostiAdeptSchool,s.r.o.Kasačnýsúdnajednejstranenespochybňuje
správnymsúdomakcentovanéformálnezisteniaapochybnostisprávcudane,týkajúcesavzhľadufaktúr,
ich číselného radu (odlišné na iných faktúrach od spoločnosti Adept School, s.r.o. a na tých, ktoré
predložila sťažovateľka) a skutočnosti, že úhrady boli pripísané na účet, ktorého vlastníkom bol C.. Na

druhej strane však podľa kasačného súdu nie je možné posúdiť ako zákonné závery daňových orgánov
o nerealizovaní deklarovaných služieb, ak sú postavené len na týchto formálnych pochybnostiach
a na akcentovanej vysokej cene plnenia. Totiž na rozdiel od obchodného prípadu sťažovateľky so
spoločnosťou AUTOSERVIS QUATRO, s.r.o., v prípade obchodov sťažovateľky so spoločnosťou AdeptSchool, s.r.o. sa správcovi dane nepodarilo relevantne spochybniť, že spoločnosť Adept School, s.r.o.
sa nezúčastnila deklarovaného obchodu.

71. Kasačný súd si je vedomý skutočnosti, že správca dane z inej daňovej kontroly získal zápisnicu
o ústnom pojednávaní č. 102308225/2019 zo dňa 7. októbra 2019 a od Kriminálneho úradu finančnej
správy tiež zápisnicu o podaní vysvetlenia č. p. 414798/2019 zo dňa 17. júla 2019, pri ktorých sa
vyjadrovala konateľka spoločnosti Adept School, s.r.o. Aj podľa názoru kasačného súdu ide o procesne
použiteľný dôkaz a skutočnosť, že v iných konaniach nebolo umožnené klásť sťažovateľke konateľke

spoločnosti Adept School, s.r.o. otázky ešte neznamená, že ide bez ďalšieho o nezákonný dôkaz.
Osobitne vtedy, ak sťažovateľka nenavrhla jej výsluch ako svedkyne v daňovom konaní a v tomto smere
neformulovala ani žalobnú a ani sťažnostnú námietku (bod 67 a 68 tohto rozsudku). Kasačný súd však
má výhrady vo vzťahu k hodnoteniu týchto dôkazov zo strany orgánov finančnej správy a správneho
súdu.KonateľkaspoločnostiAdeptSchool,s.r.o.totižnebolavinýchkonaniachkonfrontovanásotázkou,
či obchodovala so sťažovateľkou a ani s faktúrami, ktoré predložila sťažovateľka. Vyjadrovala sa len

vo všeobecnosti k povahe svojej podnikateľskej činnosti, ktorá mala spočívať v poskytovaní výučby
anglického jazyka. Takúto výpoveď možno považovať len za nepriamy dôkaz a nemožno ju posudzovať
tak, že ide o popretie obchodov sťažovateľky so spoločnosťou Adept School, s.r.o.

72. Za tohto stavu, keď spoločnosť Adept School, s.r.o. priamo nepoprela obchody so sťažovateľkou,

jej konateľka v daňovom konaní ani nebola vypočutá ako svedok a ďalšie dôkazy zabezpečené
správcom dane a žalovaným tiež len nepriamo spochybňujú tvrdenia sťažovateľky (formálne vady
účtovných dokladov vo vzájomnom porovnaní), bol podľa názoru kasačného súdu relevantný dôkazný
návrh sťažovateľky spočívajúci vo svedeckej výpovedi C.. E.. C.. E. totiž predstavoval osobu, ktorú
aj sťažovateľka od počiatku označovala za osobu, ktorá sprostredkovávala obchody so spoločnosťou

Adept School, s.r.o. a aj z vyjadrení konateľky spoločnosti Adept School, s.r.o. vyplýva, že malo ísť
o osobu, s ktorou mala spoločnosť Adept School, s.r.o. v rôznych obdobiach spolupracovať ako s
účtovníkom. Navyše C.. E. je tiež osobou, na ktorú bola vedená licencia k programu, z ktorého boli
vystavené sporné faktúry a tiež osoba, ktorá bola vlastníkom účtu, na ktorý mali byť realizované platby
za dodávky spoločnosti Adept School, s.r.o.

73. Podľa názoru kasačného súdu neobstojí argumentácia správneho súdu, že C.. E. nebolo potrebné
vypočuť, keďže pred Kriminálnym úradom Finančnej správy nepodal vysvetlenie z dôvodu, že by sebe
alebo svojim blízkym mohol privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Kasačný súd zdôrazňuje, že
odmietnutie podania výpovede v trestnom konaní (s ohľadom na jeho zásadné dopady na dotknutú

osobu) ešte neznamená, že svedok odmietne podať výpoveď v akomkoľvek inom konaní (vrátane
daňového). Polemika správneho súdu o tom, či by C.. E. využil alebo nevyužil právo odmietnuť výpoveď
v daňovom konaní je nateraz nepodloženou špekuláciou, ktorá nemá žiadnu oporu v administratívnom
spise.

74. S ohľadom na vyššie uvedené kasačný súd zastáva názor, že správca dane a žalovaný vo vzťahu
k obchodom sťažovateľky so spoločnosťou Adept School, s.r.o. formulovali len nepriame a všeobecné
pochybnosti. Sťažovateľka v tomto smere v daňovom konaní navrhla relevantný dôkaz, ktorý sa priamo
týkal formulovaných pochybností - výsluch C.. E.. Správca dane a žalovaný však tento relevantný
dôkazný návrh odmietli vykonať bez racionálneho odôvodnenia, čím znemožnili sťažovateľke uniesť

v daňovom konaní jej dôkazné bremeno. V tomto smere preto správca dane a žalovaný, rovnako
ako správny súd aprobujúci napadnutým rozsudkom ich závery, vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia veci.“

24. Vychádzajúc z vyššie citovaných dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že preskúmavaný rozsudok

správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a
odklonil sa aj od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP. Vadou
nesprávneho právneho posúdenia veci trpí aj preskúmavané rozhodnutie žalovaného. Keďže správny
súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil preskúmavaný
rozsudok správneho súdu tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie

konanie. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu.
25. Pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že žalobný bod o neúplnosti administratívneho spisu bol
vznesený až po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby, preto naň správny súd prihliadať nemohol
(§ 183 SSP).26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP tak, že úspešnému
sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred

správnym súdom. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3 : 0 (§ 463 SSP
v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.