Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2023

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: PE-6Cb/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3620201089
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2023:3620201089.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PE - 6Cb/9/2020

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
trvalebytomD.,E.XXXX/XX,zastúpenéhoKOTRUSZ-BENČÍK,s.r.o.,advokátskakanceláriasosídlom
Nitra, Štefánikova 57, IČO: 47 237 252 proti žalovanému: BENCROS s.r.o., so sídlom Bošany, Nábrežie
Ľ. Štúra 1173/25, IČO: 45 375 283 zastúpenému REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Bratislava, Tichá 45, IČO: 36 783 188, o splnenie povinnosti, takto

r o z h o d o l :

PE - 6Cb/9/2020
I. Žalovaný je povinný do tridsiatich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku umožniť žalobcovi prístup

k nasledovným dokladom žalovaného a umožniť vyhotovenie fotokópií dokladov na náklady žalobcu v
nasledovnom rozsahu:

• prijatých faktúr za roky 2016 až 2022, hodnota plnenia z ktorých jednotlivo prevyšuje 1/12-inu hodnoty
finančných účtov žalovaného podľa účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce obdobiu,
v ktorom boli faktúry prijaté, a tých faktúr prijatých v uvedenom období, z ktorých vyplynula povinnosť
na plnenie osobe alebo osobám, ktoré boli v čase ich prijatia spoločníkom žalovaného,

• vystavených faktúr za roky 2016 až 2022, hodnota plnenia z ktorých jednotlivo prevyšuje 1/12-inu
hodnoty finančných účtov žalovaného podľa účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce
obdobiu, v ktorom boli faktúry vystavené,

• príjmových a výdavkových pokladničných dokladov spoločnosti za roky 2016 až 2022, hodnota plnenia
z ktorých jednotlivo prevyšuje 1/12-inu hodnoty finančných účtov žalovaného podľa účtovnej závierky za
účtovné obdobie predchádzajúce obdobiu, v ktorom boli doklady vystavené, alebo z ktorých vyplynula

povinnosť na plnenie osobe alebo osobám, ktoré boli v čase ich vystavenia spoločníkom žalovaného,

• výpisov z bankových účtov spoločnosti vedených bankami a pobočkami zahraničných bánk v
Slovenskej republike a prípadne v iných štátoch v prospech spoločnosti za roky 2016 až 2022 a to
vo vzťahu ku všetkým bankovým produktom vrátane podnikateľských účtov, kontokorentných účtov a
úverov,

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

PE - 6Cb/9/2020(1) Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému vydania fotokópií dokladov špecifikovaných
v žalobe a písomného poskytnutia informácií o obchodnej činnosti žalovaného špecifikovaných v žalobe.
Žalobu odôvodnil tým, že je menšinovým spoločníkom v obchodnej spoločnosti žalovaného v podiele

24,5%. Konateľ žalovaného mu poskytuje len obmedzené informácie o obchodnej činnosti žalovaného
a neumožnil mu nahliadnuť do účtovných dokladov žalovaného. Jeho písomnými požiadavkami na
informácie sa konateľ žalovaného dostatočne nezaoberal, poskytol mu len informácie v rozsahu
účtovných dokumentov zasielaných do zbierky listín obchodného registra alebo daňovému úradu, ktoré
sú prístupné každému. V roku 2020 mu bol doručený návrh na hlasovanie o navýšení kontokorentného

úveru, ku ktorému nemal podstatné informácie. Žalovaného vyzval listom zo dňa 15.05.2020 na
poskytnutie účtovnej evidencie za roky 2016 – 2020, žalovaný mu neodpovedal. Na opakovanú žiadosť
mu listom zo dňa 10.06.2020 odpovedal tak, že poskytnutie informácií podmieňoval uzavretím dohody
o ochrane dôverných informácií, informácie mali byť čiastočne anonymizované a žalobca si mal
vybrať niekoľko faktúr na kontrolu. Mesačné výkazy poistného mu odmietol poskytnúť s poukazom na
nariadenie EÚ o ochrane osobných údajov. Žalobca s podmienkami žalovaného nesúhlasil. V súčasnosti

nie je prepojený so žiadnou spoločnosťou konkurujúcou žalovanému. Žalovaný neuviedol žiaden dôvod,
kedy by žalobca ako spoločník postupoval v rozpore so záujmami žalovaného a bezdôvodne mu
odmieta poskytnúť požadované informácie. V žalobe poukázal na povinnosť zachovávať mlčanlivosť
o záležitostiach spoločnosti. Právne poukázal na ustanovenie § 122 ods. 2 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“). Spoločenská zmluva

žalovaného nešpecifikuje žiadne obmedzenia či podmienky, za ktorých môže spoločník svoje právo
uplatňovať. Žalobca sa domáha sprístupnenia účtovných dokladov žalovaného za obdobie rokov 2016
až 2020 z dôvodu, že mieni kontrolovať nakladanie s majetkom spoločnosti žalovaného.
(2) Ako dôkazy v žalobe označil e-mailovú správu zo dňa 31.01.2019, výzvu na poskytnutie informácií
zo dňa 08.02.2019, upozornenie na porušovanie práv spoločníka zo dňa 20.02.2019, pozvánku na

mimoriadne valné zhromaždenie zo dňa 04.03.2019, vyhlásenie spoločníka k mimoriadnemu valnému
zhromaždeniu dňa 08.04.2019, e-mailovú správu zo dňa 07.08.2019, vyhlásenie spoločníka k valnému
zhromaždeniu dňa 10.09.2019, žiadosť spoločníka o poskytnutie informácií na základe návrhu zo dňa
25.03.2020, odpoveď na žiadosť spoločníka vyhotovená dňa 25.04.2020, reakciu na odpoveď konateľa
vyhotovenú dňa 15.05.2020, opakovanú žiadosť spoločníka o poskytnutie informácií – predžalobnú

výzvu vyhotovenú dňa 04.06.2020, odpoveď na žiadosť spoločníka o poskytnutie informácií vyhotovenú
dňa 10.06.2020, žiadosť spoločníka o poskytnutie informácií – predžalobnú výzvu vyhotovenú dňa
29.06.2020, odpoveď na predžalobnú výzvu spoločníka o poskytnutie informácií vyhotovenú dňa
07.07.2020, odpoveď na list zo dňa 07.07.2020 vyhotovenú dňa 16.07.2020 a výpis zo stránky finstat.sk.
(3) Súd žalobu spolu s jej prílohami a poučením strany sporu o procesných právach a povinnostiach

doručil žalovanému a umožnil mu k žalobe sa vyjadriť.
(4) Žalovaný svoje právo využil a prostredníctvom svojho právneho zástupcu k žalobe v písomnom
vyjadrení uviedol, že nesúhlasí so skutkovými tvrdeniami žalobcu. Je ochotný a pripravený poskytnúť
mu informácie o záležitostiach žalovaného a umožniť mu nahliadnuť do svojich dokladov, avšak
v určitej forme, pričom žalobca toto právo nevyužil a do dokladov žalovaného nenahliadol. Žalobca sa

domáha nahliadnutia do dokladov, ktoré mu žalovaný poskytol alebo sú verejne dostupné alebo ich
žalovaný nemá k dispozícii, preto žalobu považuje za nedôvodnú. Žalovaný pravidelne a priebežne
informuje svojich spoločníkov o svojom hospodárení osobne prostredníctvom konateľa, telefonicky a pri
zasielaní pozvánok na valné zhromaždenia, respektíve následne, avšak vždy pred konaním valných
zhromaždení, ktorých sa žalobca nezúčastňuje napriek riadnym pozvánkam. Účtovná závierka spolu

s poznámkami a hlavnou účtovnou knihou za rok 2018 mu boli zaslané spolu s pozvánkou na valné
zhromaždenie dňa 06.08.2019 a správa audítora za rok 2018 o účtovnej závierke mu bola zaslaná
dňa 16.08.2019. Vo svojom vyjadrení sa ďalej vyjadruje k svojmu obratu a zisku. Konateľ žalovaného
poskytoval žalobcovi informácie o záležitostiach žalobcu vždy v dostatočnej miere, informácie nad
rámec poskytnutých informácií (ich neposkytnutie) vždy náležite odôvodnil objektívnymi skutočnosťami

a navrhol žalobcovi realizáciu tak, aby nedošlo k ohrozeniu záujmov žalovaného. Výzva a upozornenia
zo dňa 08.02.2019 a 20.02.2019 boli koncipované neurčito a obsahovali neprimerane krátku lehotu.
Žalovanýlistomzodňa07.03.2019zaslalpísomnéstanovisko,kdepotvrdil,žepošpecifikáciipožiadavky
je pripravený poskytnúť doklady v primeranej dobe e-mailom aj poštou, na čo žalovaný (zrejme mal
na mysli žalobcu – pozn. súdu) a jeho právny zástupca nereagovali. Žalovaný poukázal na to, že

jeho účtovníctvo je preskúmavané a schválené nezávislou audítorskou spoločnosťou, pričom o správe
vždy informuje svojich spoločníkov. Konatelia žalovaného vždy boli ochotní sa stretnúť s každým
spoločníkom a vysvetliť mu záležitosti týkajúce sa hospodárenia. Otázky týkajúce sa kontokorentného
úveru žalovaný žalobcovi zodpovedal telefonicky aj písomne. Žalovaný sa vo vyjadrení venuje aj účelučerpania kontokorentného úveru. Uviedol aj, že žalobca požadoval poskytnutie dokladov v neprimeranej
lehote, dokladov, ktorými žalovaný nedisponuje alebo mu ich nemôže poskytnúť a nezúčastňoval sa
žiadneho z valných zhromaždení. Dňa 10.06.2020 mu žalovaný odpovedal na žiadosť poukazom na

situáciu v dôsledku šírenia choroby COVID-19 a na to, že na jeho požiadavky nie je možné reagovať
obratom. Žalobcom požadované doklady boli v rozsahu poskytnutia citlivých a dôverných informácií,
preto ho žalovaný informoval o forme poskytnutia dokladov k nahliadnutiu (dohoda o mlčanlivosti)
a o neposkytnutí informácií z dôvodu ochrany osobných údajov. Žalovaný si voči žalobcovi splnil všetky
povinnosti a žalobca nevykonával svoje práva zákonom predpísaným spôsobom a jeho požiadavky

hraničili so šikanóznym výkonom práva. Žiadne právo žalobcu nebol porušené a žalovaný má záujem
poskytnúť mu informácie o svojich záležitostiach a umožniť mu nahliadnuť do svojich dokladov, avšak
spôsobom, aký sám navrhol. Poukázal na povinnosť konateľov zachovávať mlčanlivosť podľa § 135a
ObZ a na žiadosť žalovaného, aby žalobca uzavrel dohodu o mlčanlivosti, ktorej podľa neho nebráni
žiadny právny predpis. Žalovaný uvádza, že musí zabrániť poskytnutiu informácií tretím osobám alebo
ich prezradeniu, pretože by mu to mohlo spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy alebo záujmy

ostatných spoločníkov. Poukázal na to, že žalobca bol spoločníkom v spoločnostiach vykonávajúcich
výrobu v odvetví ako žalovaný. Menšinový spoluvlastník by mohol absolútnym uplatňovaním práva
na informácie získať informácie, s ktorými by mohol nakladať vo vlastný prospech a v neprospech
žalovaného a ostatných jeho spoločníkov. Žalobca dohodu o mlčanlivosti odmietol uzavrieť. Žalovaný
(zrejme má na mysli žalobcu – pozn. súdu) opakovane uplatňuje svoje právo podľa § 122 ods.

2 ObZ bez toho, aby ho realizoval zákonom predpokladaným spôsobom. Nerealizoval ho ani na
valnom zhromaždení 01.10.2020. Podozrenia o nekorešpondovaní účtovných dokladov so skutočným
stavom boli vyvrátené audítorskou správou. Petit žaloby je podľa neho nevykonateľný, pretože žalobca
sa domáha vydať kópie účtovných dokladov za rok 2020, ktoré v tom čase ešte neexistovali.
Požaduje aj splnenie povinnosti, ktorú žalovaný preukázateľne splnil. Žiada aj poskytnutie informácií

o činnostiach konateľov žalovaného, ktorými žalovaný nemá dôvod disponovať. Znova žiada informácie
o kontokorentnom úvere a jeho čerpaní, hoci mu ich žalovaný predložil listom zo dňa 25.04.2020.
Poukázal aj na e-mailovú správu banky o zvážení vyplácania dividend z dôvodu straty v prvom polroku
2020.
(5) Ako dôkazy vo svojom vyjadrení označil výpis z obchodného registra žalovaného, úplné znenie

spoločenskej zmluvy žalovaného, zápisnicu z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 08.04.2019
spolu s pozvánkou, zápisnicu z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 10.09.2019 spolu
s pozvánkou a jej prílohami, e-mail konateľa žalovaného o zaslaní audítorskej správy za rok 2018,
audítorskú správu žalovaného za rok 2018, zápisnicu z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa
10.09.2019 spolu s pozvánkou a jej prílohami, e-mail konateľa žalovaného o zaslaní audítorskej správy

za rok 2018, audítorskú správu žalovaného za rok 2018, finstat.sk – výpis žalovaného, výzvu zo dňa
08.02.2019, upozornenie zo dňa 20.02.2019, e-mail právneho zástupcu žalovaného zo dňa 07.03.2019,
stanovisko zo dňa 07.03.2019, audítorskú správu žalovaného za rok 2018, výsluch žalobcu, stanovisko
zo dňa 07.03.2019, odpoveď žalovaného zo dňa 25.04.2020, odpoveď žalovaného zo dňa 10.06.2020,
e-mail právneho zástupcu žalobcu zo dňa 07.07.2020, odpoveď právneho zástupcu žalovaného zo

dňa 07.07.2020, úplný výpis spoločnosti RUBBER 24, s.r.o., úplný výpis spoločnosti BAMIPA, s.r.o.,
internetovú stránku spoločnosti RUBBER 24, s.r.o., internetovú stránku spoločnosti BAMIPA, s.r.o.,
odpoveď žalovaného zo dňa 10.06.2020, zápisnicu z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa
01.10.2020 spolu s prezenčnou listinou a jej prílohami, zápisnicu z valného zhromaždenia žalovaného
zo dňa 01.10.2020 spolu s prezenčnou listinou a jej prílohami, pozvánky na valné zhromaždenie

žalovaného, informácie z orsr.sk a zrsr.sk, odpoveď žalovaného zo dňa 25.04.2020 a prílohy k zápisnici
z valného zhromaždenia zo dňa 01.10.2020.
(6) Súd vyjadrenie doručil právnemu zástupcovi žalobcu a umožnil mu urobiť v určenej lehote k nemu
repliku.
(7) Žalobca v replike prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že žalovaný po celý

čas podmieňoval výkon jeho práv spoločníka splnením podmienok, ktoré nemajú oporu v zákone
ani v spoločenskej zmluve a sú teda nedôvodné. Nebol ochotný poskytnúť mu všetky doklady
ainformácie.Poskytovalmulenselektovanéinformáciepodľavlastnéhouváženia,čomuneumožňovalo
kontrolovať konanie žalovaného. Aj ďalší spoločník si uplatňoval právo na predloženie účtovných
dokladov žalovaného a žalovaný mu nevyhovel. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre

zo dňa 16.01.2014 vo veci sp. zn. 26Cob/86/2013, kde súd konštatoval, že právo nahliadať do
dokladov spoločnosti je materiálne neobmedziteľné a zákon v žiadnom zo svojich ustanovení nekladie
žiadne obmedzenia s prihliadnutím na konkrétny charakter dokladov spoločnosti. Spoločníci majú
právo nahliadať do dokladov obsahujúcich obchodné tajomstvo alebo aj do dokladov vyžadujúcichsi zachovávanie mlčanlivosti. Právo na informácie prirovnal k právu odborovej organizácie realizovať
kontrolu u zamestnávateľa. Poukázal aj na to, že právna úprava neobsahuje žiadne ustanovenie
umožňujúce právo spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným nahliadať do dokladov spoločnosti

preventívne obmedziť na základe obavy, že by spoločník takto získané informácie mohol použiť
k cieľu odporujúcemu záujmom spoločnosti. Nie je daný žiadny dôvod, aby mu žalovaný odopieral
poskytnúť informácie a dokumenty o záležitostiach žalovaného v požadovanom rozsahu. Žalobca
v replike ďalej analyzuje informácie poskytované žalovaným, pričom uvádza, že spoločník z nich nevie
nič o hospodárení spoločnosti. Účtovné závierky uvádzajú len súhrnné údaje a audítorské správy

môžu vychádzať z nesprávnych informácií (nesprávne uvedených údajov v účtovných závierkach).
Poukázal na svoje podozrenia odôvodňujúce potrebu informácií zo strany žalovaného – podľa neho nie
je možné istiť, či došlo k rozhodnutiu o schvaľovaní odmien konateľov ako aj či medzi spoločnosťou
žalovaného a spoločnosťou v ktorej pôsobí syn konateľa žalovaného nedochádza k obchodom a či
sú takéto transakcie medzi nimi pre žalovaného prospešné a obvyklé. Poukázal aj na to, že konateľ
žalovaného je spoločníkom a konateľom najmenej dvoch spoločností mimo územia Slovenskej republiky

a je podozrenie, že tieto spoločnosti vstupovali do obchodných vzťahov so žalovaným za odplatu.
Z údajov uvedených v účtovnej závierke alebo výročnej správe nie je možné zistiť, či transakcie
boli pre žalovaného prospešné a obvyklé. Vyjadril sa aj k svojej účasti na valných zhromaždeniach
a k vykonateľnosti ním uvedeného žalobného návrhu.
(8) Ako ďalšie dôkazy označil v replike rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 16.01.2014 sp. zn.

26Cob/86/2013 a dodatok správy audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou.
(9) Súd repliku doručil právnemu zástupcovi žalovaného a umožnil mu urobiť k nej dupliku.
(10) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v duplike zopakoval skutkové tvrdenia
a argumentáciu z predchádzajúceho vyjadrenia. Opätovne poukázal na to, že žalobcovi boli zasielané
účtovné závierky a hlavná kniha za daný rok a audítorská správa týkajúca sa toho – ktorého

roku. Navyše je účtovná závierka zverejňovaná. Žalovaný uviedol, ktoré dôkazy nemôže žalobcovi
predložiť (týkajúce sa roku 2020 a niektoré týkajúce sa roku 2019). Opätovne sa vyjadril k požiadavke
poskytnúťinformácieoobchodnýchčinnostiachkonateľovžalovanéhoaosvojejpripravenostiposkytnúť
žalobcovi doklady a informácie pri dodržaní ním určeného postupu. Poukázal na § 135a Obchodného
zákonníka, na potrebu ochrany obchodného tajomstva ako aj na neúčasť žalobcu na valných

zhromaždeniach žalovaného. Vyjadril sa k požiadavke ďalšieho spoločníka na predloženie účtovných
dokladov a poukázal na to, že žalovaný postupuje vo vzťahu ku všetkým spoločníkom rovnako.
Poukázal na to, že žalovaný pravidelne zvoláva valné zhromaždenia a žalobca nerealizuje výkon
práv spoločníka zákonom predpokladaným spôsobom. Žalovaný podmieňuje poskytnutie dokladov
a informácií uzavretím dohody o ochrane dôverných informácií. Účtovných dokladov, ktoré žalobca

žiada, sú tisíce, čím je fyzicky neuskutočniteľné poskytnúť ich ako žiada žalobca. Žalobca sa snaží
získať prístup k dokladom a informáciám, aby získal neoprávnený prospech voči žalovanému a ostatným
spoločníkom žalovaného. Žalovaný uvádza, že poskytuje žalobcovi informácie o všetkých svojich
podstatných záležitostiach. Poukázal na to, že mu poskytol účtovné závierky, hlavnú knihu, audítorskú
správu a informácie o kontokorentnom úvere. Z poskytnutých informácií a dokladov vyplývajú informácie

o hospodárení žalovaného a nákladoch na pracovnú silu a iných nákladoch a obchodných aktivitách
žalovaného. Vyjadril sa k audítorskej správe a jej obsahu. Poukázal aj na spôsob ustanovenia konateľa
žalovaného do funkcie a na vykonávanie predaja, marketingu a výrobného poradenstva pre žalovaného
spoločnosťami uvedenými v replike, kde je činný syn konateľa žalovaného.
(11) Ako dôkaz v duplike uviedol výsluch žalovaného.

(12) Súd nariadil na prejednanie sporu pojednávanie na 04.08.2021. Predvolal naň právnych zástupcov
strán. Z dôvodu na strane právneho zástupcu žalovaného bol termín pojednávania zmenený na nový
termín 13.09.2021, pričom o zmene boli informovaní riadne a včas právni zástupcovia oboch strán.
(13) Na pojednávaní dňa 13.09.2021 súd umožnil žalobcovi preniesť žalobu a žalovanému vyjadriť sa
k prednesu žalobcu. Potom súd v súlade s § 181 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) uviedol, ktoré podstatné skutkové tvrdenia
považujemedzistranamizaspornéaktorézanesporné,ktorénavrhnutédôkazyvykonáaktorénieaako
vec predbežne právne posúdil. Nato žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol zmenu
žaloby, ktorá po posúdení súdom bola podľa obsahu vyhodnotená aj ako čiastočné späťvzatie žaloby.
Zmenenou žalobou sa domáha proti žalovanému umožnenia prístupu k špecifikovaným dokladom

a umožnenia vyhotovenia fotokópií dokladov na náklady žalobcu. Iného sa žalobou nedomáha.
(14) Keďže o žalobe po jej navrhnutej zmene je naďalej príslušný rozhodovať tunajší súd a o zmenenej
žalobe bolo možné konať a rozhodnúť aj na podklade dovtedy predložených dôkazov, súd v súlade s
§ 139 CSP zmenu žaloby pripustil.(15) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu síce uviedol, že so zmenou žaloby nesúhlasí,
avšak jeho súhlas či nesúhlas súd nepovažuje za relevantný, pretože je to výlučne žalobca, kto určuje,
čo bude predmetom žaloby a tým aj predmetom konania a rozhodovania súdu.

(16) Súd nato vykonal dokazovanie listinným dôkazmi, ktorými sú: e-mailová správa zo dňa 31.01.2019
na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 10, výzva na poskytnutie informácií zo dňa 08.02.2019 na č.l. 11,
upozornenie na porušovanie práv spoločníka zo dňa 20.02.2019 na č.l. 12, pozvánka na mimoriadne
valné zhromaždenie zo dňa 04.03.2019 na č.l. 14, vyhlásenie spoločníka k mimoriadnemu valnému
zhromaždeniu dňa 08.04.2019 na č.l. 16, e-mailová správa zo dňa 07.08.2019 na č.l. 17, vyhlásenie

spoločníka k valnému zhromaždeniu dňa 10.09.2019 na č.l. 23, žiadosť spoločníka o poskytnutie
informácií na základe návrhu zo dňa 25.03.2020 na č.l. 24, odpoveď na žiadosť spoločníka vyhotovená
dňa 25.04.2020 na č.l. 25, reakcia na odpoveď konateľa vyhotovená dňa 15.05.2020 na č.l. 27,
opakovanážiadosťspoločníkaoposkytnutieinformácií–predžalobnávýzvavyhotovenádňa04.06.2020
na č.l. 29, odpoveď na žiadosť spoločníka o poskytnutie informácií vyhotovená dňa 10.06.2020 na č.l.
31, žiadosť spoločníka o poskytnutie informácií – predžalobná výzva vyhotovená dňa 22.06.2020 na

č.l. 33, odpoveď na predžalobnú výzvu spoločníka o poskytnutie informácií vyhotovená dňa 07.07.2020
na č.l. 36 a na č.l. 111, odpoveď na list zo dňa 07.07.2020 vyhotovená dňa 16.07.2020 na č.l. 38,
výpis zo stránky finstat.sk na č.l. 39, Výpis z obchodného registra žalovaného na č.l. 62, úplné znenie
spoločenskej zmluvy žalovaného na č.l. 63, zápisnica z VZ žalovaného zo dňa 08.04.2019 spolu s
pozvánkou na č.l. 66, zápisnica z VZ žalovaného zo dňa 10.09.2019 spolu s pozvánkou a jej prílohami

na č.l. 79, email konateľa žalovaného o zaslaní audítorskej správy za rok 2018 na č.l. 106, audítorská
správa žalovaného za rok 2018 na č.l. 88, finstat.sk – výpis žalovaného na č.l. 107, email právneho
zástupcu žalovaného zo dňa 07.03.2019 na č.l. 110, stanovisko zo dňa 07.03.2019 na č.l. 108, úplný
výpis spoločnosti RUBBER 24, s.r.o. na č.l. 131a, úplný výpis spoločnosti BAMIPA s.r.o. na č.l. 191,
internetová stránka spoločnosti RUBBER 24, s.r.o. na č.l. 115, internetová stránka spoločnosti BAMIPA

s.r.o. na č.l. 114, zápisnica z VZ žalovaného zo dňa 01.10.2020 spolu s pozvánkou, s prezenčnou listinou
a jej prílohami na č.l. 116, informácie z orsr.sk a zrsr.sk na č.l. 123 a 124, prílohy k zápisnici VZ zo dňa
01.10.2020 na č.l. 121, dodatok správy audítora o overení súladu výročnej správy s účtovnou závierkou,
na č.l. 146.
(17) Súd následne pojednávanie odročil na 10.11.2021, pričom umožnil žalovanému vyjadriť sa

k zmenenej žalobe a konateľovi žalovaného urobiť vo veci písomné vyjadrenie.
(18) Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu prostredníctvom svojho právneho
zástupcu opäť zopakoval, že považuje žalobu za nedôvodnú. Poukázal na to, že žalobca sa
nikdy nedomáhal nahliadnutia do dokladov spoločnosti, žalovaný teda nemal možnosť dobrovoľne
splniť právo žalobcu. Poukázal na e-mailovú komunikáciu žalobcu a konateľa žalovaného. Žalovaný

poukazuje na to, že sa žalobca nedomáhal nahliadnutia do dokladov, ale poskytnutia ich kópií, pričom
neposkytol potrebnú súčinnosť pri nahliadnutí do dokladov, lebo sa nedostavil a nezúčastnil sa valného
zhromaždenia. Svoje práva vykonáva šikanóznym spôsobom a v rozpore s dobrými mravmi a poctivým
obchodným stykom. Žaloba je predčasná a nedôvodná. Zmenený žalobný návrh je neurčitý, nevyplýva
z neho určenie času nahliadnutia do dokladov žalovaného. Nejasný je aj rozsah dokladov, do ktorých

chce žalobca nahliadnuť. Žalovaný prezentoval vlastný výklad ustanovenia § 122 ods. 1 ObZ. Ako dôkaz
označil e-mailovú správu na č.l. 10 zo dňa 01.02.2019.
(19) K podaniu pripojil vyjadrenie konateľa žalovaného, ktorý sa vyjadruje k svojej podnikateľskej
činnosti a k podnikateľskej činnosti žalobcu. Uviedol, že chráni záujmy žalovaného a že účtovníctvo
žalovaného je transparentné a k dispozícii spoločníkom. Poukázal na neúčasť žalobcu na valných

zhromaždeniach žalovaného a na ochotu stretnúť sa so žalobcom a odpovedať mu na jeho otázky
a poskytnúť požadované informácie, čo žalobca odmietol alebo neodpovedal.
(20) Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v stanovisku k podaniu žalovaného uviedol, že
žalovaný bol ochotný poskytnúť mu len čiastočne anonymizované údaje a obmedzený počet dokladov
a niektoré odmietol poskytnúť úplne. Pripustenou zmenou žaloby sa nezmenil účel získania informácií,

ich rozsah ani sledovaný výsledok. Výsledky doterajšieho dokazovania preto zodpovedajú skutkovému
a právnemu stavu relevantnému pre rozhodnutie o zmenenom petite žaloby. Žalovaný nikdy neprejavil
výhrady výlučne k technickej podobe poskytovania informácií ani nikdy nenavrhoval spôsob poskytnutia
informácií uvedený v zmenenej žalobe. Nič mu nebránilo, aby žalobcu kontaktoval po pojednávaní, že je
pripravený predložiť mu tieto informácie a dokumenty a umožniť mu vyhotoviť si fotokópie. Kontaktoval

ho len so všeobecnými požiadavkami na stretnutie a vymenoval rôzne možnosti zmeny vlastníckych
pomerov v spoločnosti bez toho, aby naplnil právo žalobcu ako spoločníka na informácie o hospodárení
spoločnosti.(21) Súd na pojednávaní dňa 10.11.2021 pokračoval v dokazovaní písomným vyjadrením konateľa
žalovaného na č.l. 208 až 211 s prílohou na č.l. 212 až 214. Keďže strany vykonanie žiadnych ďalších
dôkazov nenavrhli, súd im umožnil urobiť vo veci záverečné vyjadrenia. Nato rozhodol o ukončení

dokazovania a vyhlásení dokazovania za skončené a vyhlásil rozhodnutie vo veci samej.
(22) Súd z dokazovania vykonaného na pojednávaniach a z nesporných zhodných skutkových tvrdení
strán zistil pre potreby rozhodnutia nasledujúci skutkový stav.
(23) Žalobca je spoločníkom žalovaného. Žalovaný je spoločnosť s ručením obmedzeným.
(24) Žalobca sa u žalovaného domáhal e-mailom zo dňa 31.01.2019 informácií o zozname

zamestnancov,ktorímajúbydliskovinomštáteakonaSlovenskuaozoznamespoločnostívystavujúcich
žalovanému faktúry. Konateľ žalovanému mu odpovedal dňa 01.02.2019 s tým, že ho pozval na
stretnutie v utorok o 13:00 s tým, že v inom čase nebude k dispozícii. K zamestnancom uviedol, že je
jediným takým zamestnancom a k faktúram uviedol, že nerozumie dôvodu, prečo žalobca potrebuje tieto
informácie. (č.l. 10)
(25) Písomnou výzvou zo dňa 08.02.2019 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu

domáhal s poukazom na § 122 ods. 2 ObZ poskytnutia kópie dokladov – kompletnej účtovnej evidencie
spoločnosti, prípadne sprístupnenie požadovaných dokladov za účelom vyhotovenia kópie z nich, do 5
dní od doručenia výzvy. (č.l. 11)
(26) Upozornením zo dňa 20.02.2019 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne
vyzval žalovaného na poskytnutie kópie dokladov – kompletnej účtovnej evidencie spoločnosti, prípadne

na sprístupnenie požadovaných dokladov za účelom vyhotovenia kópie z nich. (č.l. 12)
(27) Pozvánkou zo dňa 04.03.2019 žalovaný pozval žalobcu na valné zhromaždenie na 08.04.2019
s tým, že programom malo byť otvorenie valného zhromaždenia a zvolenie predsedu a zapisovateľa
valného zhromaždenia, vymenovanie A. F. za nového konateľa spoločnosti a záver. (č.l. 14, 15, 66)
(28) Žalobca písomne ospravedlnil svoju neúčasť na valného zhromaždení, pričom v písomnom

ospravedlnení uviedol svoj nesúhlas s menovaním navrhovaného nového konateľa. (č.l. 16, 68)
(29) Zo zápisnice z uvedeného valného zhromaždenia vyplýva, že žalobca sa ho nezúčastnil. (č.l. 67)
(30) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 07.03.2019 poskytol žalobcovi
stanovisko, že si riadne plní všetky svoje povinnosti voči svojim spoločníkom a po bližšej špecifikácii
je žalobcovi možné poskytnúť kópie dokladov, na ktoré má nárok, v primeranej lehote. V liste sa

uvádza, že konateľ žalovaného opakovane kontaktoval žalobcu za účelom stretnutia k vysvetleniu
hospodárenia žalovaného a objasneniu jeho hospodárskych záležitostí, na čo žalobca nereagoval.
Poukázal na to, že žalobca neuvádza, za aké obdobie účtovnú evidenciu žiada a ním uvedenú lehotu
považoval za neprimeranú. Požiadavku žalobcu považuje za požiadavku, ktorá nemá oporu v právnych
predpisoch. Žiadal o jej konkretizovanie, pričom si vyhradil oznámenie lehoty na poskytnutie kópií po

zistení technických možností u žalovaného. Poukázal na to, že účtovníctvo žalovaného bolo v tom čase
u audítora. Prejavil ochotu konateľa stretnúť sa so žalobcom a rokovať a diskutovať o záležitostiach
žalovaného. Stanovisko bolo zaslané právnemu zástupcovi žalobcu e-mailom dňa 07.03.2019 (č.l. 108
až 110)
(31) Konateľ žalovaného odoslal žalobcovi dňa 07.08.2019 e-mailom pozvánku na valné zhromaždenie

konané dňa 10.09.2019 s programom rokovania otvorenie valného zhromaždenia a zvolenie predsedu
a zapisovateľa valného zhromaždenia, schválenie účtovnej závierky spoločnosti za rok 2018,
rozhodnutie o použití hospodárskeho výsledku za rok 2018, rozdelenie časti hospodárskeho výsledku –
zisku spoločnosti a vyplatenie podielu na rozdelenom zisku spoločnosti spoločníkom a záver. Prílohami
bola účtovná závierka spoločnosti za rok 2018 a hlavná účtovná kniha spoločnosti za rok 2018. (č.l. 17

až 22, 69 až 84)
(32) Žalobca ako spoločník písomne vyhlásil, že ospravedlňuje svoju neúčasť na valnom zhromaždení
z vážnych osobných dôvodov. Nesúhlasil so schválením účtovnej závierky z dôvodu, že vedenie
spoločnosti nedostatočne informuje spoločníkov o hospodárení s majetkom spoločnosti a o úkonoch
uskutočňovanýchvmenespoločnostiažebolapredloženánaschválenieažpotom,akobolapredložená

daňovým orgánom, čím sa zo schválenia stal len formálny krok. (č.l. 23, 87)
(33) Ako vyplýva zo zápisnice z valného zhromaždenia, žalobca sa ho nezúčastnil. (č.l. 85 až 86)
(34) Žalobca písomne žiadal žalovaného (ako adresát je uvedený žalovaný a jeho konateľ G. H.
I.) o poskytnutie informácií potrebných k prijatiu rozhodnutia spoločníkov na základe návrhu zo dňa
25.03.2020. Reagoval na návrh konateľa na schválenie postupu konateľov, ktorí v mene spoločnosti mali

navýšiť kontokorentný úver do výšky 750 000 €. Požadoval oznámenie, aký je vtedajší stav čerpania
kontokorentného úveru, na aký účel plánuje spoločnosť využiť navýšený rámec kontokorentného
úveru a za akých situácií bude čerpaný, ako budú spoločníci informovaní o čerpaní prostriedkov
z kontokorentného úveru konateľmi spoločnosti, aké budú náklady spoločnosti spojené s navýšenímkontokorentného úveru a o koľko sa zvýšia náklady spoločnosti na vedenie kontokorentného účtu a aké
hospodárske výsledky dosiahla spoločnosť za minulý účtovný rok a za prvé tri mesiace roka 2020
a či jej potreba navrhovaného navýšenia kontokorentného úveru vyvolaná hospodárskymi výsledkami

spoločnosti. O poskytnutie informácií žiadal do 25.04.2020. (č.l. 24)
(35) Žalovaný odpovedal žalobcovi písomne listom zo dňa 25.04.2020 s tým, že poukázal na to, že
žalobcovi informácie poskytol telefonicky. Uviedol, že úver sa používa iba v rámci prevádzkových potrieb
spoločnosti iba v prípade skutočnej potreby, nepoužíva sa na nákup investícií, majetkov či iných statkov
nesúvisiacich s výrobným procesom a na konci mesiaca je zostatok čerpania nulový. Čerpaný mal

byť za rovnakých situácií ako dovtedy, potreba navýšenia bola odôvodnená krízovou situáciou na
trhochtovarovaslužiebzapríčinenoupandémiouCOVID-19.Konateliaspoločnostinečerpaliprostriedky
úveru, ale čerpala ich spoločnosť. Spoločnosť úver používala už niekoľko rokov, pričom dovtedy nikto
zo spoločníkov nežiadal informácie o jeho využívaní. Išlo o štandardný nástroj financovania tokov
spoločnosti. V odpovedi sa nachádza vyčíslenie ročného poplatku za vedenie úveru a účtu k úveru.
Navýšenie úveru malo byť opatrením z dôvodu pandémie. Hospodárske výsledky spoločnosti za

predchádzajúci rok boli v odpovedi uvedené ako zisk pred zdanením, pričom boli uvedené aj priebežné
výsledky za január až marec 2020, pričom hospodársky výsledok za toto obdobie bol odôvodnený. List
bol odoslaný e-mailom dňa 30.04.2020. (č.l. 25 - 26)
(36) Žalobca na list reagoval písomne s tým, že poukázal na to, že konateľ žalovaného pán I. mu
v obmedzenej miere poskytoval informácie o hospodárení žalovaného. Vyzval žalovaného (list adresuje

druhému z konateľov p. F.) na umožnenie kontroly činnosti spoločnosti a poskytnutie všetkých informácií
o hospodárení spoločnosti vrátane práva nahliadať do účtovných a evidenčných dokladov spoločnosti,
zmlúv a dokumentov súvisiacich s činnosťou spoločnosti. Žiadal o poskytnutie kópie dokladov –
kompletnej účtovnej evidencie spoločnosti a informácií o činnosti spoločnosti za obdobie rokov 2016 až
2020 s tým, že príkladom špecifikoval, ktoré doklady a informácie požaduje. O ich poskytnutie žiadal do

15 dní od doručenia výzvy. Výzva je datovaná 15.05.2020 a odoslaná bola e-mailom dňa 15.05.2020.
(č.l. 27 až 28)
(37) Opakovanou žiadosťou adresovanou spoločnosti k rukám oboch konateľov sa žalobca s poukazom
na výzvu zo dňa 15.05.2020 domáhal poskytnutia kópie dokladov – kompletnej účtovnej evidencie
spoločnosti a informácií o činnosti spoločnosti za obdobie rokov 2016 až 2020, pričom ich v liste

príkladomšpecifikoval.Žiadalnadoručenieinformáciíadokumentovdo15dní,prípadneoinformovanie,
že si ich môže prevziať v sídle spoločnosti. V liste uviedol, že spoločnosť na jeho predchádzajúcu žiadosť
neposkytla žiadne informácie. List je datovaný 04.06.2020 a odoslaný bol e-mailom dňa 05.06.2020 (č.l.
29 až 30)
(38) Žalovaný v odpovedi zo dňa 10.06.2020 uviedol, že v spoločnosti nie je formalizovaný spôsob

poskytovania informácií o záležitostiach spoločnosti. Poukázal na to, že z dôvodu pandémie nemohla
spoločnosť reagovať obratom. Ďalej poukázal na § 122 ObZ, pričom podľa jeho vyjadrenia v liste
spoločníkmávykonávaťsvojeprávatýkajúcesariadeniaakontrolyspoločnostinavalnomzhromaždení.
Žalovaný uviedol, že požaduje pred poskytnutím informácií uzavrieť dohodu o ochrane dôverných
informácií, pričom po jej uzavretí poskytne zoznam čiastočne anonymizovaných prichádzajúcich

a odchádzajúcich faktúr rozdelených po jednotlivých rokoch. Z toho si mal žalobca vybrať niekoľko
faktúr (do 30 za kalendárny rok), ktoré budú pripravené v spoločnosti k nahliadnutiu v čiastočne
anonymizovanej forme. Zároveň žalovaný po uzavretí dohody o ochrane dôverných informácií bol
pripravený poskytnúť žalobcovi príjmové a výdavkové pokladničné doklady a čiastočne anonymizované
výpisy z bankového účtu za ním vybrané mesiace (do jedného kalendárneho mesiaca za kalendárny

rok). Rovnako bol žalovaný pripravený poskytnúť informácie o všetkých úverových, kontokorentných
a iných bankových produktoch, hoci tie už boli poskytnuté v rámci informácií potrebných k písomnému
hlasovaniu. Mesačné výkazy poistného odmietol poskytnúť z dôvodu ochrany osobných údajov. Verejne
dostupné údaje nepovažoval za dôvodnú požiadavku na výkon práva spoločníka. List bol odoslaný e-
mailom dňa 11.06.2020. (č.l. 31 až 32)

(39) Listom zo dňa 22.06.2020 žalobca opätovne žiadal o poskytnutie informácií. Poukázal na to, že
nie je personálne prepojený so žiadnou spoločnosťou, ktorá by sa vo vzťahu k činnosti žalovaného
správala konkurenčne. Poukázal na to, že kontrolu nemôže z dôvodu časovej tiesne uskutočniť
na valnom zhromaždení. So žalobcom navrhovaným spôsobom poskytnutia informácií nesúhlasil,
pričom uviedol argumenty, pre ktoré nesúhlasí. Poukázal na svoju povinnosť zachovávať mlčanlivosť,

preto odmietol uzavretie dohody o mlčanlivosti. Takisto namietal, že poskytnuté údaje by mali byť
anonymizované, pričom poukázal na to, že má právo na kontrolu činnosti spoločnosti. Poukázal na to,
že spoločenská zmluva žalovaného nešpecifikuje žiadne obmedzenia či podmienky, za ktorých môže
spoločník uplatňovať svoje práva. Preto trval na tom, že si uplatňuje predloženie účtovných dokladovza celé obdobie rokov 2016 až 2020, nie len za jeden vybraný mesiac v roku. Poukázal na to, že
z nariadenia o ochrane osobných údajov (GDPR) nevyplýva, že by spoločnosť nemohla poskytnúť
osobné údaje zamestnancov svojmu vlastnému spoločníkovi. Preto žiadal o poskytnutie kópie dokladov,

ktoré príkladom špecifikoval, prípadne na ich sprístupnenie za účelom vyhotovenia kópie z nich, do 5
dní od doručenia výzvy. (č.l. 33 až 35)
(40)Žalovanýžalobcoviodpovedalprostredníctvomsvojhoprávnehozástupculisomzodňa07.07.2020,
pričom zopakoval rovnaké argumenty ako v predchádzajúcej korešpondencii. Žalobcovi vyčítal, že sa
nezúčastňuje valných zhromaždení a písomných hlasovaní spoločníkov. Právo uplatňované žalobcom

považoval za šikanózne, poukázal na to, že doklady majú rozsah tisícov až desiatok tisíc strán. Poukázal
na to, že žalovaný má právo a povinnosť chrániť záujmy aj ostatných spoločníkov. Vyslovil obavu,
že spoločník môže použiť získané informácie k cieľom odporujúcim záujmom spoločnosti, pričom
poukázal na obchodné tajomstvo a ochranu osobných údajov. Žiadal o potvrdenie, či žalobca má záujem
o uzavretie dohody o ochrane dôverných informácií. (č.l. 36 až 37, 111 at 112) E-mail bol odoslaný
právnemu zástupcovi žalobcu 07.07.2020 (č.l. 113)

(41) Žalobca odpovedal listom zo dňa 16.07.2020, že vždy riadne reagoval na pozvánky na valné
zhromaždenia a ak sa nemohol osobne zúčastniť, zaslal svoje písomné stanovisko. Poukázal na to, že
o chod spoločnosti sa zaujímal osobne aj telefonicky. Poprel obavu o zneužitie získaných informácií zo
svojej strany, poukázal na to, že je povinný zachovávať mlčanlivosť o informáciách, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spôsobiť žalovanému škodu alebo ohroziť jeho záujmy. Poukázal na

rozhodnutieNajvyššiehosúduSRvoveci4Obo101/1999,podľaktoréhosamaskutočnosť,žespoločník
má živnostenské oprávnenie na činnosti, ktoré sú predmetom činnosti spoločnosti, ešte nie je porušením
zákazu konkurencie a tým ani porušením povinnosti spoločníka. Porušenie zákazu konkurencie je až
skutočný výkon obchodnej činnosti, ktorá je aj predmetom činnosti spoločnosti. Poukázal na to, že
žalobca neporušil svoju zákonnú povinnosť lojality, nie je majetkovo ani personálne prepojený s inou

obchodnou spoločnosťou s rovnakým predmetom činnosti ako žalovaný, ani nevykonáva takú obchodnú
činnosť, ktorá je predmetom činnosti žalovaného. S dohodou o mlčanlivosti nesúhlasil, nepovažoval
ju za dôvodnú s poukazom na zákonnú povinnosť žalobcu zachovávať mlčanlivosť. Opätovne vyzval
žalovaného na sprístupnenie dokladov za účelom vyhotovenia kópie z nich alebo na poskytnutie kópií
do 5 dní od doručenia výzvy. (č.l. 38)

(42) Dňa 07.08.2020 žalovaný pozvánkou pozval žalobcu na riadne valné zhromaždenie s predmetom
rokovania otvorenie valného zhromaždenia a zvolenie predsedu a zapisovateľa valného zhromaždenia,
schválenie účtovnej závierky spoločnosti za rok 2019 a rozhodnutie o použití hospodárskeho výsledku
– zisku za rok 2019. (č.l. 116)
(43) Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na valnom zhromaždení s poukazom na zhoršujúcu sa

epidemickú situáciu v Slovenskej republike. (č.l. 117)
(44) Zo zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 01.10.2020 vyplýva, že žalobca sa
ho nezúčastnil. Iný spoločník žalovaného sa dožadoval rozšírenia programu o predloženie všetkých
účtovných dokladov žalovaného spoločníkom, k tomu však nedošlo a konateľ žalovaného uviedol, že
spoločnosť pripravila postup k nahliadnutiu do dokladov. Nato spoločník, ktorý sa dovtedy valného

zhromaždenia zúčastňoval, valné zhromaždenie opustil. (č.l. 117, 119 až 122)
(45) Z údajov zo stránky finstat.sk vyplýva, že žalovaný v roku 2018 znížil zisk o 17% a tržby mu klesli
o 4%. Z údajov ďalej vyplýva okrem iného, že žalovaný nemal nedoplatky a dlhy. Uvedené sú jeho
celkové výnosy, zisk, aktíva, vlastný kapitál, celková zadlženosť, hrubá marža. (č.l. 39 až 41, 107)
(46) Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že ku dňu 28.10.2020 spoločníkmi žalovaného boli I. I.

G., G. H. I. a žalobca. Konateľmi žalovaného boli A. F. F. a G. H. I.. V mene spoločnosti konal konateľ
samostatne. (č.l. 62)
(47) Zo spoločenskej zmluvy žalovaného vyplýva, že spoločnosť si neupravila rozsah a spôsob
vykonávania práv spoločníkov na riadenie spoločnosti a kontrolu jej činnosti. (č.l. 63 až 65)
(48) Z výročnej správy žalovaného za rok 2018 vyplýva okrem údajov o spoločnosti aj správa o jej

činnosti a návrh na rozdelenie zisku. Výročná správa je v rozsahu sedem strán. (č.l. 88 až 92)
(49) Z audítorskej správy na žalovaného a z dodatku k nej vyplýva, že kontrolované účtovné doklady
a knihy boli v súlade so zákonom o účtovníctve. (č.l. 93 až 94, č.l. 146) Audítorská správa bola žalobcovi
zaslaná e-mailom dňa 16.08.2019. (č.l. 106)
(50) Z webovej stránky spoločnosti Bamipa vyplýva, že sa zaoberá výrobou gumených podrážok

a technickej gumy pre lodný priemysel. (č.l. 114) Spoločnosť Rubber24 sa podľa svojej webovej stránky
zaoberá výrobou gumených výrobkov. (č.l. 115)(51) Banka žalovaného mu e—mailom zo dňa 01.10.2020 odporučila prehodnotiť výplatu dividend na
rok 2020 z dôvodu straty v 1. polroku 2020, aj s poukazom na podporu žalovaného zo strany banky
kontokorentným úverom. (č.l. 118)

(52) Z informácií v obchodnom registri a živnostenskom registri vyplýva, že G. H. I. bol činný len
v spoločnosti žalovaného a osoba „F. F.“ bola činná v štyroch spoločnostiach, pričom nie je zrejmé, či
ide o jedného a toho istého človeka (č.l. 123, 124)
(53) Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že žalobca bol spoločníkom a konateľom spoločnosti
RUBBER 24 s.r.o. do 21.05.2019. (č.l. 131a)

(54) Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že žalobca bol spoločníkom a konateľom spoločnosti
BAMIPA s.r.o. do 03.05.2019. (č.l. 191)
(55) Z e-mailovej komunikácie konateľa žalovaného a žalobcu vyplýva, že žalobca bol pozvaný na
stretnutie, ktorého sa nemohol zúčastniť bez tlmočníka a z dôvodu pokynov od právnika nestretávať sa
a nekomunikovať s nikým, kto je angažovaný v súdnom konaní (č.l. 214). Konateľ žalovaného ponúkol
žalobcovi možnosť diskusie a odpovede na otázky. (č.l. 213)

(56) Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 16.01.2014 sp. zn. 26Cob/86/2013 nebol vykonaný ako
dôkaz, pretože neobsahuje žiadne skutkové okolnosti relevantné pre posúdenie tohto sporu. Nejde
ani o ustálenú rozhodovaciu prax, pretože nejde o rozhodnutie najvyšších súdnych autorít. Nebol ani
vypočutý žalovaný, hoci taký výsluch bol navrhnutý, konateľ žalovaného mal možnosť vyjadriť sa k veci
samej písomne, ktorú možnosť aj v konaní využil. Jeho osobný výsluch už potrebný nebol. Súd prihliadal

aj na to, že žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 13.09.2021 vyjadril
súhlas s písomným vyjadrením konateľa žalovaného namiesto jeho osobného výsluchu.
(57) Na základe zisteného skutkového stavu, po aplikácii § 122 ods. 1, ods. 2, § 135 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ) a § 145 ods. 2
CSP, súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 10.11.2021 č.k. 6Cb/9/2020-240 tak, že žalobe sčasti

vyhovel a v časti, v ktorej žalobca vzal žalobu späť, konanie zastavil. V časti o zastavení konania je
rozsudok právoplatný. Rozhodol aj o trovách konania. V časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, vychádzal
vzásadeztoho,žežalobcasadomáhaprotižalovanémuuplatneniasvojichprávspoločníkažalovaného.
Ide o spoločnosť s ručením obmedzeným. V spore bolo preto potrebné aplikovať ustanovenie §
122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Keďže žalobca je spoločníkom a žalovaný je spoločnosťou, v

ktorej je žalobca spoločníkom, je žalobca aktívne a žalovaný pasívne legitimovaný na podanie žaloby.
Žalovaný bol ochotný žalobcovi predložiť len verejne dostupné doklady, respektíve predloženie iných
dokladov podmieňoval podpisom dohody o mlčanlivosti, respektíve sám si vyhradzoval rozsah a spôsob
poskytnutia dokladov (len niektoré doklady, len čiastočne anonymizované doklady). Žalovaný neumožnil
žalobcovi oboznámiť sa so všetkými svojimi dokladmi. Súd v rozsudku vyložil ustanovenie § 122 ods.

2 ObZ tak, že je povinnosťou spoločnosti umožniť spoločníkom nahliadať do dokladov spoločnosti
a informovať ich o záležitostiach spoločnosti. Táto povinnosť môže byť upravená konkrétnejšie v
stanovách alebo v spoločenskej zmluve. V žalovanej spoločnosti taká povinnosť osobitne upravená
nie je. Preto bolo pri jej realizácii podľa názoru súdu vyloveného v rozsudku potrebné vychádzať
výlučne z ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ. Právny rámec žalobcovi dáva v takomto prípade priamo

ustanovenie § 122 ods. 2 ObZ. Ten pritom podľa vyjadreného názoru súdu nepodmieňuje výkon práva
spoločníka podľa § 122 ods. 2 nijakými podmienkami. Výkon práva na informácie a nahliadanie do
dokladov spoločnosti zákon neviaže na aktívny výkon iných práv spoločníka, napríklad na využitie
práva účasti na valnom zhromaždení. Ak výkon tohto práva nie je šikanózny, v rozpore s dobrými
mravmi, respektíve so zásadami poctivého obchodného styku, nie je podľa vyjadreného názoru súdu

možné toto právo spoločníkovi obmedziť žiadnym spôsobom. Nie je možné ani odoprieť výkon tohto
práva s poukazom na to, že môže byť jeho výkonom spôsobená škoda, respektíve ohrozené obchodné
tajomstvo. Spoločník má zákonnú povinnosť správať sa pri výkone svojho práva tak, aby ku škode
nedošlo a ak by k nej predsa len došlo, za škodu zodpovedá. Rovnako je povinný zachovávať obchodné
tajomstvo (a spoločnosť má v prípade porušenia proti nemu k dispozícii zákonný spôsob nápravy

podľa § 20 ObZ). Vznik škody ani porušenie obchodného tajomstva však nie je možné prezumovať
a z dôvodu takejto prezumpcie výkon práv spoločníka obmedziť. Ani účasť žalobcu v spoločnostiach
s rovnakým predmetom činnosti ako má žalovaný v minulosti nie je dôvodom obmedzenia jeho práv
podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Ani rozhodnutie publikované v časopise Zo súdnej praxe
č. 19/2001 (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obo 122/2000), na ktoré žalovaný poukázal,

nehovorí nič o tom, že by malo byť právo spoločníka podľa § 122 ods. 2 ObZ obmedzené. Zaoberá sa
len neobmedzeným vstupom spoločníka do sídla spoločnosti, ktorý podľa citovaného rozhodnutia zo
zákona nevyplýva. V tejto veci sa však žalobca neobmedzeného vstupu do sídla žalovaného nedomáha.
Žalovaný môže svoju povinnosť vyplývajúcu z rozhodnutia splniť aj na inom mieste ako vo svojomsídle. Neobstoj však ani analógia s kontrolou vykonávanou odborovou organizáciou (ktorú predniesol
žalobca), pretože táto má iný účel a spravuje sa inou právnou normou. Dôvody, pre ktoré sa spoločník
rozhodne využiť svoje právo nahliadnuť do dokladov spoločnosti, súd nepovažoval za podstatné pre

výkon tohto práva. Či má spoločník podozrenia o nehospodárnom nakladaní s majetkom spoločnosti,
prípadne o konaní konateľov v rozpore so záujmami spoločnosti, alebo či ho ku kontrole hospodárenia
spoločnosti vedú iné dôvody, nie je vôbec podstatné pre splnenie povinnosti spoločnosti umožniť mu
nahliadnuť do svojich dokladov. Zákon, ani spoločenská zmluva žalobcovi neukladali ani neukladajú
povinnosť preukázať dôvod, pre ktorý sa domáha nahliadať do dokladov spoločnosti, respektíve pre

ktorý vyžaduje informácie o záležitostiach spoločnosti. Žalobca teda podľa prezentovaného názoru súdu
v prvom rozsudku má ničím (okrem obmedzenia dobrými mravmi, respektíve poctivým obchodným
stykom, prípadne povinnosťou predchádzať škodám či ohrozeniu obchodného či iného tajomstva)
neobmedzené právo nahliadať do akýchkoľvek dokumentov žalovaného. Toto právo nie je obmedzené
ani nariadením GDPR, ani iným právnym predpisom, žalobca je osobou oprávnenou oboznamovať
sa s osobnými údajmi zozbieranými žalovaným, ktoré sú súčasťou jeho obchodnej evidencie, jeho

oprávnenie vyplýva priamo z ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ. Pri realizácii oprávnenia podľa § 122 ods.
2 ObZ podľa názoru súdu nebolo podstatné ani to, že žalobca žalovanému kópie niektorých žiadaných
dokladov poskytol, respektíve že niektoré sú verejne dostupné (najmä účtovné závierky). Súd uzavrel,
že bol daný základ nároku žalobcu na nahliadanie do všetkých dokladov žalovaného. Čo sa týka
určitosti žalobného návrhu, súd ho považoval za dostatočne určitý. Je evidentné, že žalobca sa domáhal

sprístupnenia účtovnej a inej obchodnej evidencie žalovaného špecifikovanej v žalobnom návrhu. Keďže
sám nie je u žalovaného činný, nie je zodpovedný za vedenie jeho účtovníctva a doteraz k nemu
nemal prístup, nemôže poznať názov, respektíve konkrétne označenie účtovných dokladov, ku ktorým
žiada prístup a umožnenie vyhotovenia kópií. Preto druhové označenie týchto dokladov v žalobnom
návrhu súd považoval za dostatočne určité. Čo sa týka absencie konkrétneho času nahliadania do

dokladov – žalobca mal právo na jedno sprístupnenie všetkých dokladov tak, aby bolo technicky možné
vyhotoviť si ich fotokópie. Umožnením prístupu k všetkým v rozsudku uvedeným dokladom tak, aby
mal žalobca reálnu možnosť vyhotoviť si fotokópie všetkých dokladov povinnosť žalovaného zaniká.
Nebolo možné požadovať určenie konkrétneho rozsahu času na prístup k dokumentom, keďže žalobcovi
nemohol byť známy počet a rozsah dokumentov, do ktorých chcel nahliadnuť. Obmedzenie jeho práva

konkrétnymčasombymohlomaťzanásledokfaktickéznemožnenievykonaniareálnejkontrolydokladov
(nemusel by stihnúť oboznámiť sa s dokladmi, respektíve aj vyhotoviť si fotokópie). Čo sa týka námietok
žalovaného,ženemalmožnosťdobrovoľnesplniťžalobcomvyžadovanúpovinnosť,keďžeažzmenenou
žalobousadomáhaprístupukdokladomaumožneniavyhotoveniafotokópií–súdpoukázalnavykonané
dokazovanie listinnými dôkazmi na č.l. 11, kde sa žalobca už 08.02.2019 domáhal aj sprístupnenia

dokladovzaúčelomvyhotoveniakópieznich,tedatoho,čohosadomáhasamotnýmžalobnýmnávrhom,
pričomtútožiadosťopakovalajvďalšíchpísomnostiachadresovanýchžalovanému.Nešlotedaožiadnu
novú požiadavku vznesenú až na pojednávaní. Okrem toho, žalovanému nič nebránilo splniť žalobcom
vyžadované plnenie po prvom pojednávaní vo veci, na ktorom súd zmenu žaloby pripustil, avšak k tomu
nedošlo.

(58) Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný.
(59) Žalovaný namietal, že rozhodnutie je podľa neho arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Súd
prvej inštancie podľa neho nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd sa podľa neho nevysporiadal

so skutočnosťou, že žalobca sa nezúčastňuje valných zhromaždení, na ktorých by mohol žiadať
o nahliadnutie do dokladov a o informácie. Súd sa podľa neho nevysporiadal s námietkami ohľadom
časuurčenianahliadnutiadodokladov,snámietkouinštruovaniaakozmeniťžalobupredbežnomzávere,
sneurčitosťoužalobnéhonávrhuvovzťahuk„skladovémuhospodárstvuzaroky2016až2020“,nakoľko
žalovaný takto označené doklady v účtovníctve nevedie. Poukázal na to, že žalobca žiadal o poskytnutie

dokladov v širšom rozsahu, ako súd priznal, nezúčastňoval sa valných zhromaždení, nezúčastnil sa
stretnutia ohľadom urovnania sporu, žiadal o zmenu žaloby – len o nahliadnutie do dokladov, ale bez
ospravedlnenia sa nedostavil na valné zhromaždenie, kde sa schvaľovala účtovná závierka za rok
2020, dlhodobo nevykonáva práva spoločníka a výkonu svojich práv sa domáhal v časových termínoch,
na ktoré žalovaný nebol schopný reagovať, išlo teda zo strany žalobcu o šikanózne uplatňovanie si

práva. Opätovne poukázal na neúčasť žalobcu a jeho zástupcu na valnom zhromaždení dňa 27.09.2021
(14 dní po pojednávaní), žalobca ubral žalovaného o možnosť dobrovoľne splniť právo žalobcu a ani
nemá záujem o výkon tohto práva, respektíve nie podľa práv podľa Obchodného zákonníka. Účtovné
závierky za rok 2020 spolu s hlavnou knihou žalovaného boli žalobcovi doručené spolu s pozvánkou navalné zhromaždenie. Poukázal na § 122 ods. 1 ObZ. Úmyslom žalovaného nebolo obmedzovať práva
žalobcu nahliadať do dokladov a bol pripravený mu ich poskytnúť, súd rozsudkom zaviazal žalovaného
na vykonanie niečoho, čo sám ponúkol žalobcovi ešte pred podaním žaloby a žalobca takéto právo

nevyužil. Žalobca sa mohol dostaviť na valné zhromaždenie 27.09.2021, kde sa schvaľovali doklady,
do ktorých sa nahliadnutia domáhal. Svoje právo nevyužil. Žalobca podľa neho očierňuje žalovaného,
respektíve jeho konateľa, nepravdivými informáciami, bez ich preukázania a bez relevancie k tejto veci.
Väčšinový spoločník aj organizačná štruktúra žalovaného boli žalobcovi známe ešte pred jeho vstupom
do spoločnosti kúpou obchodného podielu. Žalobca nemôže vedieť, ako sú vedené valné zhromaždenia,

ak sa tam nedostavil. Ohradil sa aj voči tvrdeniam týkajúcim sa skončenia bývalého konateľa vo
funkcií a tvrdeniam o zhoršení vzťahov medzi žalobcom a ďalším spoločníkom. Poprel vyplácanie
státisícových odmien za konzultingové služby konateľovi žalovaného a jeho rodinným príslušníkom.
Konateľ žalovaného vykonáva svoju činnosť pre žalovaného denne, pričom mu nebola žiadna dividenda
vyplatená.Nevyplácaniedividendvroku2020boloprerokovanénavalnomzhromaždení,knerozdeleniu
zisku došlo na požiadavku banky.

(60) Žalobca poukázal na to, že neúčasť na valných zhromaždeniach nemá negatívny vplyv na
žalovaného. Vzťahy medzi spoločníkmi sú narušené, on považuje svoju účasť na valnom zhromaždení
za zbytočnú a stresujúcu. Konateľ žalovaného podľa neho nevykonáva činnosť v prospech žalovaného,
zneužíva svoje postavenie, odopiera informácie o chode spoločnosti. Ignoruje a prehlasuje požiadavky
menšinových spoločníkov, požaduje podpis účtovnej závierky bez kontroly dokumentov spoločníkmi.

V programe žiadneho valného zhromaždenia nebola zahrnutá možnosť nahliadnutia do dokumentov,
žiadne dokumenty neboli pripravené k nahliadnutiu a neboli na valnom zhromaždení prítomné. Poukázal
na odstúpenie A. F. z funkcie konateľa zo dňa na deň, čím sa stal súčasný konateľ jediným
nekontrolovaným a nekontrolovateľným vládcom nad všetkými firemnými dokumentami. Popísal svoju
nedôveru voči konateľovi žalovaného, poukázal na to, že si mal vyplácať sám a svojim rodinným

príslušníkomstátisícovéodmenyzakonzultingovéslužby,ktorénedokázalodôvodniť.Dividendyvypláca
s oneskorením. K podaniu žaloby ho viedla strata dôvery konateľovi, potreba kontroly efektivity
vynaložených prostriedkov spoločnosti, nemožnosť kontroly výroby a skutočného stavu hospodárskych
a ekonomických výsledkov spoločnosti majúcich zásadný vplyv na výšku dividend a cenu spoločnosti,
teda cenu jeho podielu v nej. Charakteristika listín je dostatočne určitá ich pomenovaním alebo

označenímúčelu(internéúčtovnédoklady,skladovéhospodárstvo).Nedošlokzúženiunímuplatneného
práva, len k zmene spôsobu jeho výkonu. Žalovaný mu informácie odmieta poskytnúť, niektoré chce
poskytnúť v čiastočne anonymizovanej forme, niektoré v obmedzenom počte a niektoré vôbec. Poukázal
na to, že jeho právo na informácie existuje bez ohľadu na charakter vzťahov s konateľom žalovaného.
Pred podaním žaloby sa opakovane domáhal poskytnutia informácií o chode spoločnosti. Žalovaný mu

neodpovedal, až v priebehu súdneho konania poskytoval čiastkové vysvetlenia vo svojich vyjadreniach,
ktoré podporili jeho pochybnosti o transparentnosti a správnosti obchodného vedenia žalovaného jeho
konateľom. On finančné informácie získal z verejne dostupných údajoch v registroch. Žalovaný mu ich
neposkytol.
(61) Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III.

zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podstata zrušujúceho rozhodnutia je v tom,
že právo podľa § 122 ods. 2 nie je neobmedzené. Limitom je charakter a rozsah informácií, ale aj
neuplatňovanie práva šikanóznym spôsobom. Citované ustanovenie nehovorí, že by malo ísť o všetky
doklady a informácie, týkajúce sa všetkých záležitostí spoločnosti, malo by ísť o podstatné informácie
a doklady o podstatných záležitostiach, aby mal spoločník vedomosti o stave spoločnosti. Žiadať

informácie o všetkých záležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti majú
členovia dozornej rady, čo platí aj ak nie je zriadená, vtedy neprechádzajú práva dozornej rady na
spoločníkov alebo iné orgány. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke pod
č. R 44/2019, ktorým sa súd prvej inštancie nezaoberal a závery ktorého sú aplikovateľné v tomto spore.
Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní je posúdiť, či žalobcom požadované doklady sa týkajú len

hospodáreniaspoločnostianakladaniasjejnajvýznamnejšímmajetkom,alebosatýkajúbežnéhochodu
spoločnosti, k nahliadnutiu ktorých je oprávnená dozorná rada. ďalej posúdiť primeranosť požalovaných
dokladov, či majú alebo môžu mať vplyv na likviditu spoločnosti, na hodnotu obchodného podielu
spoločníka, na výšku jeho podielu na zisku spoločnosti alebo iné.
(62) Súd prvej inštancie po vrátení spisu umožnil stranám použiť ďalšie prostriedky procesnej obrany

alebo procesného útoku s určením lehoty na ich uplatnenie.
(63) Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že požadované doklady nie je možné považovať za
informácie a doklady spoločnosti, ktoré sa týkajú hospodárenia spoločnosti a nakladania s jej
významnejším majetkom a ktoré môžu mať vplyv na likviditu spoločnosti a na hodnotu obchodnéhopodielu spoločníka, respektíve na výšku jeho podielu na zisku. Všetky doklady sú dokladmi bežnej
prevádzkovej činnosti žalovaného. Doklady a informácie boli žalobcovi doručované spolu s pozvánkou
na valné zhromaždenie, žalobca nechodí na valné zhromaždenia, čím sa sám pripravuje o možnosť

oboznamovania sa s úplnými informáciami a dokladmi o hospodárení a nakladaní žalovaného, doklady
o podstatných transakciách alebo o významnejšom majetku predložil žalovaný právnemu zástupcovi
žalobcu aj počas tohto konania. Významné doklady žalobca žalovanému predkladal. Výkon práva
spoločníka uplatnený žalobcom sa javí ako šikanózny, v rozpore s dobrými mravmi, respektíve so
zásadami poctivého obchodného styku, lebo všetky doklady o nakladaní s významnejším majetkom mu

boli predložené, respektíve mu bolo umožnené do nich nahliadnuť a on svoje právo nevyužil a teraz
sa ho opakovane domáha súdnou cestou. Podrobne popísal, ktoré zo žalobcom žiadaných dokladov
sa týkajú bežnej prevádzkovej činnosti žalovaného, ktoré sú pre žalobcu dostupné, respektíve mu boli
doručené, respektíve ktoré žiada duplicitne.
(64) Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že konateľ žalovaného, ktorý má byť kontrolovaný,
určuje, ktoré materiály a za akých podmienok sprístupní. Žalovaný sa vyhýba a bráni kontrole,

pričom podľa žalobcu preto, že by sa dali zistiť nezrovnalosti pri výrobe v spoločnosti žalovaného
a v podkladoch predkladaných audítorským firmám, skutočné nakladanie s financiami a majetkom
spoločnosti žalovaného, praktiky a aktivity, ktorými sa zisk a tým aj predajná hodnota spoločnosti
žalovaného udržiava roky na rovnakej úrovni, podozrenie na neevidovanú výrobu v spoločnosti
realizovanú na náklady spoločnosti, tvorenie neodôvodnených nákladov vyplácaním neopodstatnených

služieb rodinným príslušníkom, prípadne iným spoločnostiam a osobám, náklady na osobné výdaje,
služobné cesty za účasti odborníkov a odborníčok, o ktorých ďalší spoločníci nemajú žiadne informácie.
Žalobca má právo osobne poznať zahraničných obchodných partnerov a podmienky, za akých s nimi
žalovaný obchoduje. Žalobca chce vedieť, aká strata vznikla znehodnotením materiálu, aká strata
vznikla odstúpením od zmluvy so spoločnosťou BAMIPA s.r.o. na nákup elektrickej energie, pričom

nákup energie má vplyv na hospodársky výsledok žalovaného a jeho podiel na zisku. Chce vedieť,
prečo sa v priestoroch žalovaného vyrábalo pre spoločnosť JRC International, ktorá neexistovala. Chce
vedieť, pre koho žalovaný vyrábal, čo sa do hospodárenia žalovaného premietli len náklady alebo aj zisk
z výroby, kde skončil zisk z predaja produktov, či ide o jednorazovú aktivitu alebo štandardný postup
pre odčerpávanie zisku. Žalovaným sprístupnené obmedzené informácie nie je možné skontrolovať

žalobcom. Ochota konateľa žalovaného skončí vždy, keď žalobca požiadal o konkrétne informácie alebo
doklady. Konateľ žalovaného odmietol špecifikovať, cez aké agentúry sa realizuje predaj výrobkov,
nákup surovín a získavanie zásielok, kto je ich vlastníkom a v akom objeme sa tieto aktivity realizujú
a aké provízie si firmy účtujú, čo sú informácie kľúčové pre hospodárske výsledky spoločnosti. Vyslovil
podozrenie z porušenia zákona v podobe neevidovanej výroby a vyplácania neopodstatnených odmien

rodinných príslušníkov v súčasnosti jediného konateľa a väčšinového spoločníka v spoločnosti konateľa
žalovaného. Poprel, že by žalovaného šikanoval. Konateľ žalovaného klamal že JRC je len e-mailová
adresa jeho syna, napriek tomu sa pre túto spoločnosť realizovala výroba, čo vyvoláva pochybnosť,
koľko z vyrobených produktov je vedených v účtovníctve a prináša zisk a koľko produktov zvyšuje
nákladyžalovanéhoaleziskkončíinde.Cieľomkonaniajesprístupneniedokumentovscieľomuplatniťsi

oprávnený nárok na kontrolu. Konateľ žalobcu vyúčtoval firmám patriacim jemu a rodinným príslušníkom
v rokoch 2016 až 2020 viac ako 1 347 580 GBP za konzaltingové služby, ktoré nevie vydokladovať,
ktorých prínos sa nepreniesol do chodu a ziskovosti firmy a na ktoré nemá on ani nikto z jeho rodinných
príslušníkov vzdelanie. Žalobca rozšíril žalobu tak, že žiada sprístupnenie požadovaných dokumentov aj
za obdobie rokov 2021 a 2022 a požaduje všetky dokumenty uvedené v žalobe za obdobie rokov 2016

až 2022. Zároveň popísal, z akých dôvodov považuje žiadané doklady za relevantné pre posúdenie
výsledku hospodárenia žalovaného a výšku jeho zisku, ako aj podielu žalobcu na zisku žalovaného.
(65) Súd vyjadrenia stranám (respektíve ich zástupcom) navzájom doručil. Právnemu zástupcovi
žalobcu bolo vyjadrenie doručené 02.09.2023 a právnemu zástupcovi žalovaného 31.08.2023. Na
prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na 11.10.2023.

(66) Na pojednávaní súd pripustil zmenu žaloby tak, že predmetom konania bude povinnosť žalovaného
umožniť žalobcovi prístup k dokladom žalovaného a umožniť vyhotovenie fotokópie dokladov na náklady
žalobcu uvedených v pôvodnej žalobe za roky 2016 až 2022. Keďže o žalobe po jej navrhnutej zmene
je naďalej príslušný rozhodovať tunajší súd a o zmenenej žalobe bolo možné konať a rozhodnúť aj na
podklade dovtedy predložených dôkazov, súd v súlade s § 139 CSP zmenu žaloby pripustil.

(67) Právny zástupca žalobcu síce namietal, že im nebola daná možnosť vyjadriť sa k rozšíreniu žaloby
predtým, ako súd o ňom rozhodol, to však nie je pravdou, pretože rozšírenie žaloby v rámci vyjadrenia
protistrany im bolo doručené už 31.08.2023, teda mali viac ako 6 týždňov na vyjadrenie k nemu. Hoci
ich súd na vyjadrenie výslovne nevyzval, ani im vo vyjadrení nebránil, pričom žalovaný, súc zastúpenýprávnym zástupcom – advokátom si musí byť vedomý práva vyjadriť sa kedykoľvek ku ktorémukoľvek
prostriedku procesného útoku alebo procesnej obrany protistrany. Priestor na vyjadrenie k veci žalovaný
dostal aj na pojednávaní dňa 11.10.2023.

(68) Zároveň súd neprihliadol na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, ktoré súdu doručil dňa
10.10.2023 (teda bezprostredne pred pojednávaním), pretože mu nič nebránilo doručiť toto podanie
súdu už skôr tak, aby mali ako súd, tak aj protistrana možnosť riadne sa s ním oboznámiť. Vzhľadom
na rozsah tohto podania by bolo nevyhnutné pre umožnenie protistrany na reakciu k nemu odročiť
pojednávanie, čo by bolo v rozpore s princípom hospodárnosti konania. S poukazom na § 153 ods. 1,

ods. 2 CSP súd na toto podanie neprihliadal. (Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.)

(69) Súd doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré strany navrhli vykonať po rozhodnutí prvým
rozsudkom, ako aj listinami predloženými právnym zástupcom žalovaného na pojednávaní (ich rozsah
a charakter umožnil ich vykonanie bez potreby odročenia pojednávania, preto v ich prípade súd
sudcovskú koncentráciu konania neuplatnil). Z doplneného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový
stav:

(70) Z e-mailovej komunikácie žalobcu a konateľa žalovaného vyplýva, že (č.l. 297 až 301) 10.11.2022
konateľ žalovaného zaslal žalobcovi e-mail, v ktorom mu ponúkal kúpu jeho podielu v spoločnosti, alebo
predaj svojho podielu v spoločnosti, alebo spoločný predaj podielov spoločnosti. Dňa 28.11.2022 ho
ďalším e-mailom vyzval na diskusiu. Právny zástupca žalovaného e-mailom zo dňa 20.12.2022 požiadal
právneho zástupcu žalobcu o odpoveď na správy konateľa žalovaného, právny zástupca správou zo dňa

12.01.2023 poslal právnemu zástupcovi žalovaného reakciu „Na provokácie pána G. I. a jeho právneho
zástupcu nebudem reagovať.“
(71) Z pozvánky na valné zhromaždenie žalovaného zo dňa 23.08.2021 súd zistil, že žalovaný pozval
žalobcu dňa 23.08.2021 na riadne valné zhromaždenie žalovaného v sídle spoločnosti. Programom bolo
okrem iného rozšírenie predmetu činnosti žalovaného a schválenie účtovnej závierky žalovaného za rok

2020, ako aj rozhodnutie o použití hospodárskeho výsledku – zisku za rok 2020 a schválenie audítora
na overenie riadnej účtovnej závierky spoločnosti za rok 2021. Prílohami pozvánky boli účtovná závierka
spoločnosti za rok 2020, hlavná účtovná kniha za rok 2020 a správa audítora za rok 2020 (č.l. 342)
(72) Podľa zápisnice z valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 28.09.2021 sa žalobca valného
zhromaždenia nezúčastnil. Na valnom zhromaždení boli prejednané a schválené všetky body. (č.l. 339)

(73) Z odpovede na žiadosť spoločníka zo dňa 12.02.2021 vyplýva, že právny zástupca žalovaného
písomne oznámil právnemu zástupcovi žalobcu okolnosti týkajúce sa obchodov medzi žalovaným
a spoločnosťami Johnson Management Consulting Limited a Johnson Products and Services Limited.
Prílohou odpovede mali byť zoznam prijatých faktúr od uvedených spoločností a sken uzatvorených
zmlúv. S poukazom na rozsah dokumentácie ponúkol žalobcovi na kontrolu 5 faktúr z každého roku.

(č.l. 335)
(74) Podľa odpovede na žiadosť spoločníka zo dňa 08.04.2021 žalovaný prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odpovedal právnemu zástupcovi žalobcu na žiadosť o preukázanie, či bola
konateľom spoločnosti vyplatená odmena a v akej výške, či im bola vyplatená odmena z iného titulu
alebo poskytnuté nepeňažné plnenie tak, že im je vyplácaná mzda, pričom žalobca o tejto skutočnosti

vedel. Uviedol aj výšku hrubej mzdy konateľov žalovaného. (č.l. 337)
(75) Z účtovnej závierky žalovaného za rok 2020 vyplýva, že žalovaný zostavil ku dňu 31.12.2020
účtovnú závierku, pričom zostavená bola 03.06.2021. Predložená účtovná závierka obsahuje súvahu aj
výkaz ziskov a strát. (č.l. 343)
(76) Podľa zoznamu účtov žalovaného zverejneného na finančnej správe má žalovaný evidovaných

sedem účtov (č.l. 349)
(77) Z výsledkov hlasovania spoločníkov per rollam k navýšeniu limitu kontokorentného úveru zo
dňa 19.05.2020 vyplýva, že valné zhromaždenie schválilo oprávnenie konateľov navýšiť limit pre
kontokorentný úver do stanovenej výšky. (č.l. 334)
(78)Zvyhláseniaspoločníkakukonaniuvalnéhozhromaždeniadňa08.04.2019vyplýva,že ospravedlnil

svoju neúčasť na valnom zhromaždení z vážnych osobných dôvodov. Uviedol nesúhlasné stanovisko
s menovaním F. F. za konateľa žalovaného. (č.l. 376)
(79)Podľavzdaniasafunkciekonateľazodňa10.05.2021sakonateľžalovanéhoA.F.F.dňa10.05.2021
písomne vzdal funkcie konateľa. (č.l. 377)(80) Zo stanoviska k listu konateľa zo dňa 27.05.2021 vyplýva, že žalobca nesúhlasil s odchodom
konateľa A. F. z funkcie. Žalovaného požiadal okrem iného o dodanie kompletného účtovníctva za
obdobie od roku 2015 do 31.05.2021. (č.l. 378)

(81) Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledujúcich právnych predpisov:
(82) Podľa § 122 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov
(ObZ) spoločníci vykonávajú svoje práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na
valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách.
(83) Podľa § 122 ods. 2 ObZ spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o

záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.
(84) Podľa § 122 ods. 3 ObZ každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na
náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie
vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia
vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje.
Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní

robiť úkony v mene spoločnosti.
(85) Podľa § 135 ObZ konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a
účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.
(86) Podľa § 138 ods. 2 ObZ členovia dozornej rady majú právo požadovať od konateľov informácie a
vysvetlenia o všetkých záležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých obchodných a účtovných kníh

a iných dokladov spoločnosti.
(87) Súd okrem už citovaných právnych predpisov aplikoval v spore v súlade s čl. 2 ods. 2 CSP aj
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, v tomto prípade konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke pod č. R 44/2019, ktoré je kľúčové pre posúdenie práva
spoločníka na kontrolu spoločnosti, pretože poskytuje odpoveď na otázku, ako vykladať ustanovenie

§ 122 ods. 2 Obchodného zákonníka v spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá nemá zriadenú
dozornú radu. Súd v uvedenom rozhodnutí posudzoval situáciu, kedy spoločník spoločnosti nedôveroval
druhému spoločníkovi spoločnosti, pričom nezhody medzi nimi boli osobné i odborné a spôsobovali
nedôveru o možnom nesprávnom hospodárskom vedení spoločnosti. Žalujúcej strane bola predkladaná
rôzna čiastková dokumentácia, ktorej obsah považovala za nedostatočný a neprehľadný, neumožňujúci

zistiť súvislosti a urobiť si o hospodárení spoločnosti dostatočný prehľad. Skutkovo ide teda o veľmi
podobnú situáciu, ako v tomto spore. Jednou z otázok, ktorú najvyšší súd riešil, je aj otázka,
či z ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka vyplýva neobmedzené právo spoločníkov
spoločnosti s ručením obmedzeným nahliadať do všetkých dokladov spoločnosti.
(88) Pre posúdenie tohto sporu sú relevantné najmä odseky 55 až 62 a 64 až 68 odôvodnenia

rozhodnutia najvyššieho súdu:
(89) Po zohľadnení systematiky ustanovenia § 122 Obchodného zákonníka je zrejmé, že odsek
2 uvedeného zákonného ustanovenia nie je možné pri posudzovaní rozsahu práva spoločníka na
informácie a na nahliadanie do dokladov spoločnosti vykladať samostatne, ale výlučne v spojení s
oprávneniami spoločníka vyplývajúcimi mu z § 122 ods. 1, resp. ods. 3 Obchodného zákonníka.

Základným právom spoločníka je právo podieľať sa na riadení spoločnosti a kontroly jej činnosti
na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v
stanovách (§ 122 ods. 1 Obchodného zákonníka). Valné zhromaždenie sa považuje za najvyšší
orgán spoločnosti. Je to práve valné zhromaždenie rozhoduje o najzávažnejších otázkach spoločnosti
(k tomu viď v podrobnostiach ustanovenie § 125 Obchodného zákonníka), a ktoré môže udeľovať

pokyny konateľom, prípadne obmedziť ich konateľské oprávnenie. Za účelom realizácie predmetného
oprávnenia zákon v ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka zakotvil právo spoločníka na
informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka na nahliadanie do dokladov spoločnosti.
Právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka na nahliadanie do
dokladov spoločnosti tak predovšetkým sleduje, aby mal spoločník pri využívaní oprávnenia podľa

§ 122 ods. 1 Obchodného zákonníka k dispozícii relevantné informácie o záležitostiach spoločnosti
(jej majetku a záväzkoch, ich predpokladanom vývoji, prípadne o budúcom podnikateľskom zámere
spoločnosti, na ktorej podnikaní sa ako spoločník zúčastňuje svojim vkladom) a aby tieto informácie
mohol využiť predovšetkým pri hlasovaní na valnom zhromaždení, resp. pri hlasovaní mimo valného
zhromaždenia podľa § 130 Obchodného zákonníka. Právo spoločníka na informácie o záležitostiach

spoločnosti je späté aj s jeho oprávnením uplatňovať v mene spoločnosti nároky (spoločnosti) voči
konateľom na náhradu škody (prípadne iné nároky), resp. s jeho oprávnením uplatňovať v mene
spoločnosti nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní s jeho splatením, prípadne
nároky na vrátanie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. Aby mohol spoločníkuplatniť v mene spoločnosti nároky uvedené v ustanovení § 122 ods. 3 Obchodného zákonníka, je
nevyhnutné, aby mal preukázané, či zo strany konateľa (konateľov) spoločnosti došlo k porušeniu
povinnosti podľa § 135a Obchodného zákonníka. Na to je nevyhnutné, aby sa spoločník oboznámil

s účtovnými dokladmi spoločnosti, prípadne s inými dokumentmi spoločnosti, z ktorých je zrejmé,
akým spôsobom konateľ nakladal s podstatným majetkom spoločnosti, napr. či nedošlo k zjavne
nevýhodnému predaju majetku spoločnosti, či spoločnosť nenadobudla majetok za neprimerane vysokú
sumu, či nedošlo k neprimeranému zaťaženiu majetku spoločnosti, alebo či spoločnosť neprebrala
na seba neprimerané majetkové riziká. Pokiaľ ide o právo spoločníka uplatňovať v mene spoločnosti

nároky spoločnosti voči spoločníkom, taktiež platí, že na realizáciu predmetného práva je nevyhnutné,
aby mu bolo umožnené nahliadnuť do účtovných dokladov spoločnosti na overenie, či spoločník si
splnil svoju povinnosť riadne a včas splatiť vklad, na ktorý sa zaviazal, prípadne či niektorému zo
spoločníkov spoločnosť nevyplatila plnenie v rozpore so zákonom, ktoré by bola povinná spätne od tohto
spoločníka vymáhať. Právo spoločníka na informácie o záležitostiach spoločnosti a právo spoločníka
nahliadať do dokladov spoločnosti je tak späté s takými informáciami a dokladmi spoločnosti, ktoré

sa týkajú najvýznamnejších úkonov a záležitostí spoločnosti, a ktoré môžu mať napr. vplyv na likviditu
spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku
podielu spoločníka na zisku spoločnosti. Z ustanovenia § 122 Obchodného zákonníka však nemožno
vyvodiť právo spoločníka nahliadať do všetkých dokladov spoločností. Toto právo zákon zveruje členom
na to povolaného orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným - t.j. členom dozornej rady - ktorí sú

oprávnení žiadať od konateľov informácie a vysvetlenia o všetkých záležitostiach spoločnosti a nahliadať
do všetkých obchodných a účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti (k tomu viď aj ustanovenie
§ 138 ods. 2 Obchodného zákonníka). Na predmetnom konštatovaní nemení nič ani skutočnosť, že
dozorná rada je v rámci spoločnosti s ručením obmedzeným konštruovaná ako fakultatívny orgán, keď
jej zriadenie závisí výlučne od vôle spoločníkov vyjadrenej v spoločenskej zmluve. Podľa dovolacieho

súdu nemožno dospieť k záveru, že oprávnenie spoločníka nahliadať do dokladov spoločnosti podľa §
122 ods. 2 Obchodného zákonníka je koncipované rovnako široko, ako je to v prípade oprávnenia členov
dozornej rady. Tento záver platí aj vtedy, ak spoločnosť nemá dozornú radu zriadenú. Na spoločníka
spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá nemá zriadenú dozornú radu, neprechádzajú oprávnenia,
ktoré zákon zveruje dozornej rade ako kontrolnému orgánu spoločnosti (§ 138 ods. 1 Obchodného

zákonníka), resp. jej jednotlivým členom (§ 138 ods. 2 Obchodného zákonníka).
(90) Ako už z vyššie uvedeného vyplýva, právo spoločníka na informácie a na nahliadanie do dokladov
spoločnosti v zmysle ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka podlieha určitým limitom.
V prvom rade sa jedná o rozsah informácií, ktoré môže spoločník žiadať, a dokladov, do ktorých
je oprávnený nahliadať. Tento rozsah je daný najvýznamnejšími úkonmi a záležitosťami spoločnosti

týkajúcimi sa hospodárenia a významnejšieho majetku spoločnosti, a ktoré môžu mať napr. vplyv na
likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na
výšku podielu spoločníka na zisku spoločnosti. Uvedené znamená, že do obsahu práv spoločníka
vymedzených v ustanovení § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nepatrí právo dožadovať informácií
(alebo sprístupnenia dokladov), ktoré sa týkajú bežného chodu spoločnosti. Pod bežným chodom

spoločnosti treba rozumieť tak nielen obstarávanie bežného spotrebného materiálu, resp. bežné,
každodenné úkony, ku ktorým dochádza v rámci činnosti spoločnosti, ale aj personálne zabezpečenie
spoločnosti, aby mohla vôbec vykonávať činnosť (t.j. uzatváranie pracovných zmlúv so zamestnancami
spoločnosti, prípadne udeľovanie splnomocnení splnomocnencom, na podklade ktorých sú oprávnení
konať v mene spoločnosti). Ďalším obmedzením pre výkon práv spoločníka upravených v ustanovení

§ 122 ods. 2 Obchodného zákonníka je, že ich uplatňovanie nesmie byť uskutočňované šikanóznym
spôsobom.Zuvedenéhovyplýva,žespoločníknesmieuplatňovaťsvojeprávapredovšetkýmspôsobom,
ktorý by obmedzoval spoločnosť pri výkone svojej činnosti, alebo ktorý by ukladal spoločnosti
neprimerané povinnosti. Zároveň však platí, že v rozsahu, v akom je spoločník oprávnený nahliadať
do dokladov spoločnosti, je spoločnosť povinná umožniť nahliadnuť mu do nich, prípadne mu umožniť,

aby si z nich vyhotovil výpisy, odpisy prípadne ich kópie. Pokiaľ ide o vyhotovovanie kópií spoločníkom
z jednotlivých dokladov spoločnosti, aj s poukazom na vyššie citovanú judikatúru možno uviesť, že
spoločnosť je povinná spoločníkovi umožniť - ak má na to zodpovedajúce technické vybavenie - aby si
na technickom zariadení spoločnosti za náhradu vzniknutých nákladov vyhotovil kópie z požadovaných
dokladov spoločnosti.

(91) Na základe citovaných právnych predpisov, po uplatnení uvedenej súdnej praxe, súc viazaný
uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.02.2023 č.k. 16Cob/20/2022-309, po osobitnom
posúdení, či sa požadované doklady týkajú len hospodárenia spoločnosti a nakladania s jej
najvýznamnejším majetkom alebo sa týkajú bežného chodu spoločnosti a primeranosti požadovanýchdokladov z hľadiska likvidity spoločnosti, hodnoty obchodného podielu spoločníka a výšky podielu na
zisku dospel súd k záveru, že podaný žalobný návrh je len čiastočne dôvodný.
(92) Súd už nepovažuje za nevyhnutné znovu riešiť otázku aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie. Tá

už raz bola skúmaná v prvom rozsudku vo veci a nič sa na záveroch o nej nemení. Je nepochybné
postavenie žalobcu u žalovaného a teda i to, že je oprávnenou osobou pre výkon práv týkajúcich
sa riadenia a kontroly žalovaného. Toto právo má v prvom rade vykonávať na valnom zhromaždení,
nie je však vylúčený ani iný spôsob výkonu tohto práva. Ak by mohol svoje práva realizovať
výlučne len na valnom zhromaždení, potom by sa na takéto valné zhromaždenie nemohol riadne

pripraviť. Spoločník musí mať možnosť nahliadať do podstatných dokladov spoločnosti aj mimo valného
zhromaždenia. Žalobca ako spoločník žalovaného má právo požadovať od konateľov žalovaného
informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.
(93) Medzi stranami niet sporu o tom, či žalobcovi takéto právo patrí. Podstata sporu spočíva v rozsahu,
v akom môže žalobca toto právo uplatňovať a v rozsahu, v akom toto právo zaväzuje povinnosťou
žalovaného, respektíve jeho konateľa.

(94) Súdom poskytnutý výklad ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ v pôvodnom rozsudku nie je presný,
pretože opomína najnovšiu súdnu prax. Ustanovenie § 122 ods. 2 ObZ je potrebné vykladať tak, ako
dal na jeho výklad návod Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí R 44/2019.
(95) Je nepochybné, že žalovaný nemá zriadenú dozornú radu. V takom prípade neprechádzajú na
spoločníkov oprávnenia, ktoré zákon dozornej rade alebo jej členom zveruje. Spoločníci teda nemajú

právo požadovať od konateľov vysvetlenia o všetkých záležitostiach spoločnosti a nahliadať do všetkých
obchodných a účtovných kníh a iných dokladov spoločnosti. Žalobca sa v podstate práve nahliadnutia do
všetkých obchodných a účtovných kníh a iných obchodných či administratívnych dokladov žalovaného
za ním uvedené obdobie domáha. Nárok v takto širokom rozsahu mu ale nepatrí.
(96) Na druhej strane, právo na informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov

spoločnosti má. Ak by ho nemal, nemohol by riadne realizovať svoje právo účasti na valnom
zhromaždení za účelom riadenia a kontroly spoločnosti. Nemohol by si ani uplatniť nároky v mene
spoločnosti podľa § 122 ods. 3 ObZ. Spoločník má nárok oboznámiť sa s tými dokladmi spoločnosti,
z ktorých je zrejmé, akým spôsobom konateľ nakladal s podstatným majetkom spoločnosti, či
nedošlo k zjavne nevýhodnému predaju majetku spoločnosti, či spoločnosť nenadobudla majetok

za neprimerane vysokú sumu, či nedošlo k neprimeranému zaťaženiu majetku spoločnosti alebo
spoločnosťneprebralanasebaneprimeranémajetkovériziká.Jeoprávnenýkontrolovaťaj,čispoločnosť
nevyplatila niektorému zo spoločníkov plnenie v rozpore so zákonom, ktoré by bola oprávnená vymáhať.
Toto právo je späté s informáciami a dokladmi týkajúcimi sa najvýznamnejších úkonov a záležitostí
spoločnosti, ktoré môžu mať vplyv na likviditu spoločnosti a tým aj na hodnotu obchodného podielu

spoločníka alebo na výšku podielu na zisku spoločnosti. Do obsahu práv spoločníka nepatrí požadovať
sprístupnenie dokladov týkajúcich sa bežného chodu spoločnosti, vrátane personálneho zabezpečenia
spoločnosti. Spoločník zároveň nemôže uplatňovať svoje práva šikanóznym spôsobom, teda takým, pri
ktorombyobmedzovalspoločnosťprivýkonesvojejčinnostialeboukladaljejneprimeranépovinnosti.Na
druhej strane je ale spoločnosť povinná umožniť mu nahliadnuť do dokladov (do tých, na oboznámenie

s ktorými právo má) a vyhotoviť si z nich výpisy, odpisy alebo kópie za náhradu prípadných nákladov. Je
samozrejmé, že spoločník má povinnosť zachovávať o skutočnostiach, o ktorých sa dozvie, mlčanlivosť.
(97) Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí okrem všeobecnej špecifikácie informácií a dokladov, ku
ktorým má mať spoločník prístup, nijako podrobne nešpecifikuje, čo je podstatný majetok spoločnosti,
čo je neprimerané zaťaženie majetku alebo neprimerané riziko. Niet žiadnej právnej normy ani súdnej

praxe, ktorá by upravovala konkrétny rozsah oprávnenia spoločníka. Je potrebné preto vykladať
ustanovenie § 122 ods. 2 ObZ, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie vzťahov.
(98) Pri výklade je potrebné vychádzať z toho, že účelom informačnej povinnosti spoločnosti voči
spoločníkovi je umožniť mu skontrolovať, či nedošlo k neprimeranému vplyvu rozhodnutia konateľa na
likviditu spoločnosti a aj na výšku jeho obchodného podielu a podielu na zisku. Rozsah oprávnenia

spoločníka je teda potrebné primerať k likvidite alebo k majetku spoločnosti. Konkrétny pomer, kedy
je rozhodnutie spoločníka ešte primerané a kedy už nie, stanovený nie je. Je však možné vychádzať
z účtovnej závierky spoločnosti a primeranosť skúmať s prihliadnutím na finančný majetok spoločnosti
(v otázke likvidity) alebo vlastné imanie spoločnosti (v otázke hodnoty podielu spoločníka a s tým
súvisiaceho podielu na zisku). Výška hodnoty finančných účtov je nižšia ako výška vlastného imania

(sú podmnožinou vlastného imania). Preto je podľa názoru súdu v tomto prípade dôvodné vychádzať
pri určení hranice, na ktoré doklady má spoločník nárok, práve z finančného majetku. Ten vyjadruje
okamžitú likviditu spoločnosti (schopnosť bezodkladne plniť svoje záväzky) a vplyv na likviditu je jedným
z predpokladov pre určenie, ku ktorým dokladom spoločnosti má mať spoločník prístup. Súd stanovilprimeranosť dokladov, na preskúmanie ktorých má spoločník nárok, ako doklady, z ktorých vyplýva
právo alebo povinnosť na plnenie zodpovedajúce najmenej jednej dvanástine hodnoty finančných
účtov spoločnosti zistenej podľa ostatnej účtovnej závierky, pretože takéto vysoké plnenie nepochybne

bude mať výrazný vplyv na likviditu spoločnosti. Ak by žalovaný urobil v priemere každý mesiac
počas účtovného roka najmenej jednu operáciu s finančným plnením nad dvanástinu zostatku účtov,
v súčte by sa tieto operácie vyrovnali zostatku finančných účtov, čo už môže mať významný vplyv na
bezprostrednú likviditu a zároveň je dôvodné predpokladať, že bude znamenať aj podstatnú zmenu
hodnoty obchodných podielov spoločníkov. V roku 2021 by táto suma bola vo výške 39 467,25 €, v roku

2020 by to bolo 30 446,17 €. Zároveň je možné predpokladať, že pôjde o iný ako bežný príjem alebo
výdavok, respektíve príjem alebo výdavok iný ako súvisiaci s bežnou činnosťou. Stanovením takéhoto
limitu zároveň bude možné odfiltrovať doklady súvisiace s bežnou, každodennou činnosťou žalovaného,
napríklad náklady ma mzdy zamestnancov, na bežný spotrebný materiál pre fungovanie žalovaného a
podobne. V roku 2021 získa žalobca prístup k dokladom o záväzkoch prevyšujúcich jednotlivo približne
5% hodnoty všetkých záväzkov z obchodného styku, v roku 2020 približne 4% hodnoty všetkých

záväzkov z obchodného styku, čo mu už umožní reálne skontrolovať hospodárenie žalovaného majúce
podstatnývplyvnavýškujehoobchodnéhopodielu.Súdpretostanovilžalovanémupovinnosťsprístupniť
žalobcovi a umožniť mu na jeho náklady vyhotoviť si kópie prijatých faktúr za žalované obdobie,
vystavených faktúr, pokladničných dokladov, pri ktorých hodnota plnenia prevyšuje 1/12-inu hodnoty
finančných účtov žalovaného podľa účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce obdobiu,

v ktorom boli doklady prijaté, respektíve vystavené.
(99) Zároveň má spoločník právo kontrolovať, či inému spoločníkovi nebolo vyplatené neoprávnene
plnenie. Za tým účelom súd stanovil žalovanému aj povinnosť sprístupniť žalobcovi doklady, z ktorých
vyplýva právo alebo povinnosť na plnenie (hociktorému) spoločníkovi žalovaného, a to bez ohľadu na
výšku plnenia z nich.

(100) Zároveň súd uložil povinnosť žalovanému sprístupniť žalobcovi aj všetky výpisy z bankových
účtov. Žalobca tak bude môcť skontrolovať, či na podklade dokladov, vo vzťahu ku ktorým mu súd
uplatnené právo priznal (faktúry), došlo k prijatiu alebo poskytnutiu bezhotovostného plnenia a v akej
výške k ním prišlo (hotovostné plnenia môže kontrolovať kontrolou pokladničných dokladov). Bude tak
môcť skontrolovať, či nebola neprimerane znížená hodnota jeho obchodného podielu, respektíve podiel

na zisku.
(101) O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Súd určil dlhšiu ako zákonnú lehotu
plnenia prisúdenej povinnosti, pretože je potrebné umožniť žalovanému, aby doklady, ku ktorým má mať
žalobca prístup, mohol riadne a včas pripraviť (ide o doklady za 7 rokov činnosti). Preto súd lehotu na
plnenie predĺžil na 30 dní. Miesto a čas sprístupnenia dokladov súd neurčil (žalobca ho nešpecifikoval).

Žalovaný môže svoju povinnosť splniť na takom mieste, ktoré bude vhodné s prihliadnutím na množstvo
dokladov a prípadnú potrebu ich ochrany (môže ale nemusí to byť jeho sídlo), zároveň ale musí
umožniť žalobcovi vyhotoviť si fotokópie dokladov – teda musí ich sprístupniť na mieste umožňujúcom
nahliadnutiedovšetkýchdokladovzodpovedajúcichstanovenýmpodmienkamavyhotoveniekópiíznich
(musia byť k dispozícii buď prostriedky na vyhotovenie fotokópií alebo musí mať žalobca reálnu možnosť

použiť svoje technické prostriedky). Svoju povinnosť môže splniť aj takým spôsobom, že doklady odošle
žalobcovi elektronicky, prípadne zvolá mimoriadne valné zhromaždenie, kde mu prístup k dokladom
umožní – súd však uvádza len príklady, konkrétny spôsob splnenia povinnosti, za dodržania reálneho
prístupu žalobcu k dokladom a možnosti vyhotovenia kópií je na žalovanom. Ak žalovaný preukázateľne
doklady v určenom rozsahu pre žalobcu pripraví a túto pripravenosť s uvedením miesta a času na

prístup k nim žalobcovi uvedie a v čase, kedy doklady budú pripravené, reálne žalobcovi vyhotovenie
kópií všetkých dokladov zodpovedajúcich stanoveným podmienkam umožní, jeho povinnosť na plnenie
určená výrokom I. tohto rozsudku zanikne.
(102) Na druhej strane, súd zamietol žalobu v tej časti, v ktorej sa žalobca domáhal sprístupnenia
a vyhotovenia fotokópií dokladov týkajúcich sa bežnej činnosti žalovaného a nemajúcich významnejší

vplyv na likviditu žalovaného alebo na hodnotu obchodného podielu žalobcu. V prvom rade ide o tie
doklady, pri ktorých hodnota plnenia je nižšia ako súdom ustálená dvanástina hodnoty finančných
účtov. Hoci významným pre posúdenie vplyvu môže byť každý doklad spoločnosti, nepostačí
akokoľvek významný vplyv, ale len vplyv „významnejší“. Tento pojem súd vyložil tak, ako je uvedené
v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku, keď ho primeral k výsledkom hospodárenia

v predchádzajúcom účtovnom roku – k finančnému majetku žalovaného, ktorý je bezprostredne likvidný.
(103) Súd zároveň niektoré zo žalobcom požadovaných dokladov považoval len za doklady týkajúce
sa bežnej činnosti spoločnosti žalovaného, preto k ním žalobcovi prístup nepriznal ani v obmedzenom
rozsahu.(104) Nemožno neprihliadať ani na to, že niektoré doklady žalovaný žalobcovi doručil spolu
s pozvánkami na valné zhromaždenia (účtovné závierky, hlavnú účtovnú knihu, audítorské správy),
k týmto teda už žalobca prístup má.

(105) Súd neumožnil žalobcovi prístup k dokladom a v tejto časti žalobu zamietol vo vzťahu k dokladom:
mesačné výkazy poistného a príspevkov (týkajú sa personálneho zabezpečenia spoločnosti), účtovné
závierky vrátane ich príloh a audítorské správy (žalobca mal právo na prístup k ním na valných
zhromaždeniach, ktorých sa nezúčastňoval, okrem toho účtovné závierky verejne prístupné sú
a žalobcovi boli doručované s pozvánkami na valné zhromaždenia, na ktorých sa schvaľovali), interné

účtovné doklady (majú len technický charakter výlučne pre potreby žalovaného, nemajú vplyv na likviditu
alebo celkovú hodnotu obchodných podielov), knihy analytickej evidencie a hlavné knihy, účtovný denník
(týkajú sa bežného chodu spoločnosti, žalobca môže kontrolovať významnejšie doklady, nie však bežnú
účtovnú evidenciu), evidencia DPH, výkazy DPH a podania odoslané na finančnú správu, daňové
priznania, prehľady a hlásenia podávané na finančnú správu, výmery z dane a pošta Finančnej správy,
protokoly z kontrol a miestnych zisťovaní (nemajú vplyv na hodnotu obchodného podielu), potvrdenia

o príjmoch zamestnancov (týkajú sa personálneho zabezpečenia spoločnosti), výkazoch preddavkov na
poistné (týkajú sa personálneho zabezpečenia spoločnosti), karty dlhodobého majetku, odpisové plány
dlhodobého majetku a skladové hospodárstvo (týkajú sa bežného chodu spoločnosti).
(106) Súd ešte považuje za potrebné uviesť, že žalovaný nepreukázal, že by doklady uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku žalobcovi poskytol. Poskytol mu len iné doklady, ktoré vo výroku I. uvedené

nie sú. Nejde pritom o verejné dostupné doklady. Podľa názoru súdu nie je ani podstatné, že pôvodne
sa domáhal žalobca ich kópií a neskôr svoju požiadavku modifikoval o prístup k ním, teda de facto
o nahliadnutie do nich. Ak žiadal vyhotoviť fotokópie – tým viac žiadal o nahliadnutie do dokladov
(vyhotovenie fotokópií je širšie právo ako nahliadnutie do dokladov). Z ničoho pritom nevyplýva, že by
sa žalovaný bránil len vyhotoveniu fotokópií dokladov a zároveň by nebránil žalobcovi nahliadať do

dokumentov bez obmedzení (nebránil mu nahliadať len do vybraných dokumentov, ktorých množstvo
stanovil, v anonymizovanej podobe po podpise dohody o mlčanlivosti).
(107) Ani z pozvánok na valné zhromaždenie, ktoré sa v spise nachádzajú, nevyplýva, že by ich
programom mala byť kontrola jednotlivých účtovných dokladov žalovaného uvedených vo výroku I. Že
by k takej kontrole došlo, nevyplýva ani zo zápisníc z valných zhromaždení. Ak sa teda žalobca valných

zhromaždení nezúčastňoval (čo sporné nie je), neznamená to, že sa vzdal práva na kontrolu spoločnosti
žalovaného prostredníctvom kontroly významnejších dokladov žalovaného. Spoločník síce vykonáva
svoje práva najmä účasťou na valnom zhromaždení, to ale neznamená, že nemá práva, ktoré môže
vykonávať aj mimo neho. Právo požadovať informácie od konateľov a nahliadať do dokladov spoločnosti
(§ 122 ods. 2 ObZ) sa neviaže výlučne na účasť na valnom zhromaždení (§ 122 ods. 1 ObZ). Súd

zotrvávaajnanázore,žeuplatnenieprávspoločníkapodľa§122ods.2ObZnemôžebyťpodmienenézo
strany spoločnosti (miera obmedzenia tohto práva je daná len tým, že nesmie ísť o šikanu pri uplatňovaní
tohto práva a musí ísť o doklady o najvýznamnejších úkonoch a záležitostiach spoločnosti týkajúce
sa hospodárenia a významnejšieho majetku spoločnosti, a ktoré môžu mať napr. vplyv na likviditu
spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka, resp. na výšku

podielu spoločníka na zisku spoločnosti). Zákon ani súdna prax nerieši, že by bolo možné obmedziť toto
právo s poukazom na možný vznik škody alebo ohrozenie obchodného tajomstva. Zákonná povinnosť
predchádzať vzniku škôd spoločníka pri výkone tohto práva zaväzuje rovnako ako pri výkone iných
práv. Rovnako ho zaväzuje zákonná povinnosť chrániť osobné údaje uvedené v listinách, prípadne
obchodnétajomstvo.Konateľspoločnostinemáoprávnenie(okremuvedenýchobmedzení)obmedzovať

prístupspoločníkakdokladomspoločnostinapríkladstanovenímmaximálnehopočtudokladov,aleboich
pozmeneniaanonymizáciou,alebopožadovanímuzavretiadohodyomlčanlivostisosankcioupreprípad
jej nedodržania. Samotný konateľ by tým mohol obmedziť, ba až znemožniť oprávnenie spoločníka
kontrolovať spoločnosť (respektíve konanie konateľa v jej mene) nahliadnutím do jej dokladov, ak by
vyhlásil všetky doklady za obsahujúce obchodné tajomstvo, respektíve by anonymizáciou znemožnil

kontrolu údajov v nich uvedených. Tým by zmysel a účel ustanovenia § 122 ods. 2 ObZ nemohol byť
naplnený.
(108) Zároveň zákon nevyžaduje od spoločníka, aby pred vyžiadaním si nahliadnutia do dokladov
spoločnosti dodržal akýkoľvek postup, napríklad aby požiadal o nahliadnutie určitú dobu vopred, prípade
aby vopred určil rozsah dokladov, do ktorých chce nahliadnuť, prípadne tieto doklady konkrétne označil.

Spoločník si môže toto právo (za dodržania už uvedených obmedzení) uplatniť u spoločnosti, respektíve
u jej konateľa kedykoľvek, nič nevylučuje uplatnenie týchto práv aj počas súdneho konania.
(109) Doklady, ku ktorým súd žalobcovi priznal v tomto rozhodnutí prístup, sú dokladmi, ktoré žalovaný
ako účtovná jednotka nepochybne vo svojej účtovnej evidencii musí mať. Nejde o doklady prístupnéz verejných zdrojov. Ak sa žalobca domáha prístupu k ním, nejde o šikanózne uplatnenie práv, je
logické, primerané a zákonné, aby mal spoločník prístup k dokladom spoločnosti majúcim podstatný
vplyv na likviditu alebo na výšku jeho obchodného podielu. Vo vzťahu k dokladom, ku ktorým mu súd

umožnil rozhodnutím prístup, sa prístupu nedomáhal žalobca neprimeraným spôsobom. Ani len k týmto
dokladom mu žalovaný nepochybne po dlhšiu dobu (najmenej počas trvania tohto konania) prístup
neumožnil, respektíve prístup k ním podmieňoval naplnením ním uvedených podmienok nemajúcich
oporu ani v zákone, ani v spoločenskej zmluve. Kontrola týchto dokladov nebola predmetom žiadneho
z valných zhromaždení, na ktoré žalovaný žalobcu pozval. Uplatnenie práva žalobcu v súvislosti so

skutočnosťou, že sa nezúčastňuje valných zhromaždení teda podľa názoru súdu šikanózne nie je.
(110) Súd zotrváva na prezentovanom názore, že analógia obmedzení práva spoločníka s právami
odborovej organizácie nie je namieste z dôvodu iného účelu kontrolných oprávnení odborovej
organizácie, ako aj úpravy v iných právnych predpisoch.
(111) Čo sa týka vykonateľnosti petitu žalobného návrhu, súd musí skúmať jeho vykonateľnosť ku
dňu vyhlásenia rozsudku. K tomuto dňu nepochybne účtovné doklady za roky 2016 až 2022 žalovaný

k dispozícii mať musí (ak účtovnú evidenciu vedie riadne a v súlade so zákonom). To, akým spôsobom
môže žalovaný túto povinnosť splniť, súd rozoberá v odseku 101 odôvodnenia tohto rozsudku. Čas
trvania prístupu k dokumentom v rozsudku nie je možné uviesť, pretože nie je známe množstvo
dokumentov, ani miesto, kde žalovaný umožní žalobcovi prístup k ním. Zmyslom výroku I. rozsudku je,
aby žalobca mal možnosť prečítať si každý doklad vyhovujúci tam uvedeným podmienkam a zároveň

si z každého mohol urobiť fotokópiu. Ak žalovaný tieto podmienky splní, jeho povinnosť zanikne. Súd
nemá odkiaľ vedieť, aký čas bude na túto činnosť primeraný, primeranosť času je možné skúmať až
v prípadnom exekučnom konaní, kde bude možné posúdiť, či si žalovaný svoju povinnosť splnil alebo
nie.
(112) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.Podľa § 2
(113) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.
(114) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o jeho trovách. Žalobca aj žalovaný
boli v spore čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní, pričom nemožno tvrdiť, že by procesný úspech
jednéhopodstatnýmspôsobomprevyšovalprocesnýúspechdruhého.Pretosúdpodľa§255ods.2CSP
vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov. Čo sa týka trov odvolacieho konania, o tých

súd osobitne nerozhodoval, pretože v odvolacom konaní síce bol úspešný žalovaný, ale v odvolacom
konaní uviedol, že si jeho trovy neuplatňuje. Keďže súd žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal,
toto rozhodnutie konzumuje aj rozhodnutie o trovách odvolacieho konania (dôvod na iné rozhodnutie
ako o nepriznaní niektorej zo strán nie je). Ďalší (osobitný) výrok o trovách odvolacieho konania by bol
nadbytočný.

Poučenie:

PE - 6Cb/9/2020
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu prva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.