Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy – Zmluva… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. apríl 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-26Cb/328/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011899576
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Krajči

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1011899576.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.

XXXXXXXX XXXX, bytom C. XXX, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Schmidlom, so sídlom
Záhoracká 11/A, 901 01 Malacky, 2/ A. D., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX
F., 3/ B. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom XXX XX C. XXX, proti žalovanému: Západoslovenská
distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 361 518, o zaplatenie 50.333,13 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/, 2/ a 3/ istinu 4.566,93 eur a úrok z omeškania 235,04 eur, to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že plnením jednému zo žalobcov jeho povinnosť

v rozsahu poskytnutého plnenia voči ostatným žalobcom zaniká.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania vo výške 90 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcov 1/, 2/ a 3/ (ďalej v texte len „pôvodný žalobca“) sa žalobou z 27.
novembra20023doručenou(bývalému)OkresnémusúduBratislavaIdomáhal,abysúduložilprávnemu
predchodcovi žalovaného (ďalej v texte len „žalovaný“) povinnosť zaplatiť mu sumu 1.152.540,-- Sk

s príslušenstvom.

2. Svoju žalobu odôvodnil pôvodný žalobca tým, že vybudoval na vlastné náklady dielo, ktoré na
základe zápisu zo 14. decembra 1994 žalovaný čiastočne zmenil a začal ho využívať pre svoju potrebu,
avšak nesplnil podmienky dohodnuté v zápise, že hodnota diela bude vkladom pôvodného žalobcu
do akciovej spoločnosti. Pôvodný žalobca sa pokúšal so žalovaným dohodnúť na tom, aby žalovaný
svoj záväzok dodržal, a to aj modifikovaným spôsobom (napr. v podobe odkúpenia diela), k čomu

však nedošlo. Žalovaný okrem toho pôvodnému žalobcovi bez jeho súhlasu a proti jeho vôli z diela
demontoval a odviezol transformátor. Neoprávneným užívaním diela žalovaným od 1. januára 1995 do
podania žaloby vznikla pôvodnému žalobcovi ujma vo výške najmenej 10.000,-- Sk mesačne, ktorú
by inak požadoval ako mesačný nájom. Demontážou a odcudzením transformátora spôsobil žalovaný
pôvodnému žalobcovi majetkovú ujmu minimálne vo výške 82.540,-- Sk.
2.1. Žalobca k žalobe pripojil zápis z rokovania zo 14. decembra 1994, listy žalovaného z 12. júna 1997
a z 22. júna 1998, žiadosť pôvodného žalobcu z 20. júna 1996 a návrh kúpnej zmluvy.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 13. júna 2005 navrhol žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.3.1. Žalovaný vo svojom vyjadrení potvrdil, že nedošlo k vykonaniu majetkového vysporiadania
diela vybudovaného žalobcom, keď nedošlo k žiadnej dohode o spôsobe prevodu diela do majetku
žalovaného. Čo sa týka transformátora, žalovaný potvrdil, že tento bol demontovaný.

4. V ďalšom priebehu konania pôvodný žalobca podaním z 31. januára 2007 doručeným (bývalému)
Okresnému súdu Bratislava I dňa 5. februára 2007 rozšíril uplatnený nárok na sumu 2.005.000,-- Sk,
o ďalších 38 mesiacov užívania majetku pôvodného žalobcu v celkovej sume 380.000,-- Sk a o nárok
na náhradu škody v sume 473.000,-- Sk. Zmenu žaloby pripustil súd uznesením vyhláseným na

pojednávaní dňa 3. apríla 2007.
4.1. Podaním z 27. novembra 2007 vzal žalobca žalobu v časti náhrady škody 473.000,-- Sk späť, o čom
rozhodol (bývalý) Okresný súd Bratislava I uznesením z 19. mája 2009, č. k. 26Cb/328/2003-86.
4.2. Podaním z 27. októbra 2015 v znení jeho doplnenia z 25. februára 2016 pôvodný žalobca
špecifikoval a rozšíril žalobou uplatnený nárok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť mu sumu 48.126,63
eur ako bezdôvodné obohatenie za užívanie káblov, sumu 2.206,50 eur ako bezdôvodné obohatenie

za odňatý transformátor, úrok z omeškania z bezdôvodného obohatenia za užívanie káblov v sume
42.502,06euraúrokzomeškaniazbezdôvodnéhoobohateniazaodňatýtransformátorvsume1.952,72
eur. Túto zmenu žaloby pripustil (bývalý) Okresný súd Bratislava I uznesením z 12. decembra 2016, č.
k. 26Cb/328/2003-274.
4.3. K znaleckému posudku č. 01/2018 vypracovanému znalcom Doc. Ing. Miroslavom Kopčom, PhD.

pôvodnýžalobcauviedol,žesnímsúhlasí,avšaktentosatýkalenčastinárokusúvisiacehosvyužívaním
káblovej prípojky.

5. Žalovaný v ďalšom priebehu konania namietal závery znaleckého posudku, keď koeficient dopytu
nemal byť vyšší ako 1, pričom všeobecná hodnota majetku má byť 12.601,-- eur, a teda hodnota

ročného nájmu mala byť určená v sume 466,-- eur. Podľa názoru žalovaného nemožno na jeho strane
hovoriť o bezdôvodnom obohatení, keďže za právny dôvod užívania káblového vedenia považuje súhlas
pôvodného žalobcu vyplývajúci zo zápisu zo 14. decembra 1994. Žalovaný zároveň namietol premlčanie
uplatneného nároku za obdobie, ktoré mohlo vzniknúť pred 10. decembrom 2001 a aj v období po 10.
decembri 2003 do 5. februára 2005.

6. Rozsudkom z 30. júna 2010, č. k. 26Cb/328/2003-94 (bývalý) Okresný súd Bratislava I žalobu
pôvodného žalobcu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
6.1. Uznesením zo 7. marca 2012, č. k. 3Cob/11/2011-135 Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

7. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 25. apríla 2024 o 13:30 hod., na ktoré
sa dostavili žalobca 1/ a žalovaný.

8. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať.
8.1. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (ods. 2).
8.2. Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo

bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
8.3. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

8.4. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
8.5. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo (ods. 2).

9. Súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný v súvislosti so stavbou „Zahustenie
TS a rekonštrukcia nn Diakovce“ využíval elektrické zariadenia vo vlastníctve pôvodného žalobcu
s predbežným súhlasom pôvodného žalobcu s tým, že majetkovoprávne vysporiadanie malo byťdohodnuté po doriešení ZSE š.p., ako to vyplýva zo zápisu z rokovania uskutočneného medzi pôvodným
žalobcom a žalovaným zo 14. decembra 1994. Využívanie elektrických rozvodov vo vlastníctve
pôvodného žalobcu žalovaným možno vyvodiť aj z čestného vyhlásenia E. G. H. zo 17. januára 2012

a aj zo zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby z 28. septembra 1995, z ktorého vyplýva, že k využitiu
elektrických rozvodov vo vlastníctve pôvodného žalobcu došlo pripojením na existujúcu vzdušnú nn
sieť. Z daného zápisu z 28. septembra 1995 vyplýva aj to, že zo strany žalovaného došlo k demontáži
pôvodného transformátora. K následnému vysporiadaniu však následne napriek rokovaniam nedošlo,
ako to vyplýva z listu pôvodného žalobcu žalovanému z 20. júna 1996 a aj z listov žalovaného z 12. júna

1997 a z 22. júna 1998 adresovaných pôvodnému žalobcovi, pričom túto skutočnosť žalovaný v konaní
nerozporoval.

10.Žalobouuplatnenýnároksúdkvalifikovalakonároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniazískaného
plnením bez právneho dôvodu, keďže žalovaný nedisponoval zmluvným základom (právnym titulom)
pre užívanie elektrických rozvodov vo vlastníctve pôvodného žalobcu. Ak žalovaný argumentoval

zápisom z rokovania zo 14. decembra 1994, tak z neho vyplýva len predbežný súhlas pôvodného
žalobcu s tým, že žalovaný môže elektrické rozvody užívať, pričom predmetný zápis výslovne počítal
s majetkovoprávnym vyrovnaním, ku ktorému však nedošlo. Žalovaný tak dlhodobo užíval cudzí majetok
(majetok pôvodného žalobcu) bez toho, aby za toto užívanie cudzieho majetku poskytol jeho vlastníkovi
akúkoľvekprotihodnotu(t.j.užívalbezplatnecudzímajetok).Zároveňužívanímelektrickýchrozvodovvo

vlastníctve pôvodného žalobcu žalovaný nemusel vynaložiť žiadne finančné prostriedky na zhotovenie
vlastných elektrických rozvodov.
10.1. V dôsledku užívania elektrických rozvodov vo vlastníctve pôvodného žalobcu bez existencie
zmluvného vzťahu medzi pôvodným žalobcom a žalovaným a bez poskytnutia akéhokoľvek protiplnenia
žalovaným pôvodnému žalobcovi sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.

10.2. Súd v rámci svojho rozhodovania nemohol akceptovať tvrdenie žalovaného prezentované v jeho
vyjadrení z 13. februára 2024, že káblové vedenie sa stalo súčasťou stavby žalovaného s odkazom
na znenie ustanovenia § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jednak žalovaný na preukázanie tohto
svojho tvrdenia nepredložil žiadne dôkazy, a navyše pripojenie diela žalovaného na elektrické rozvody
pôvodného žalobcu (predstavujúce samostatné dielo) nie je možné považovať za spracovanie cudzej

veci so súhlasom jej vlastníka. Navyše v konaní žalovaný vytrvalo ignoruje tú skutočnosť, že v zápise zo
14. decembra 1994 pôvodný žalobca vyslovil len predbežný súhlas s užívaním jeho veci za predpokladu
budúceho majetkového vysporiadania, o ktoré zjavne žalovaný nemal reálny záujem.
10.3. Rovnako tak sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil získaním plnenia bez právneho
dôvodu na úkor právneho predchodcu žalobcu, keď v rámci realizácie vlastného diela „Zahustenie TS

a rekonštrukcia nn Diakovce“ odviezol transformátor vo vlastníctve pôvodného žalobcu bez akéhokoľvek
súhlasu pôvodného žalobcu, keďže ani zápis z rokovania zo 14. decembra 1994 neoprávňoval
žalovaného na prisvojenie si transformátora, ktorý nebol jeho vlastníctvom.
10.4. Základ žalobou uplatneného nároku z tohto dôvodu vyhodnotil súd ako dôvodný.

11. V súvislosti s rozhodnutím o podanej žalobe sa súd musel vysporiadať s námietkou premlčania
uplatnenou v konaní žalovaným. Z tohto dôvodu musel súd posúdiť charakter vzťahu medzi pôvodným
žalobcom (fyzickou osobou – živnostníkom) a žalovaným, či sa jedná o vzťah občianskoprávny, kedy
sa na premlčanie nároku použije právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 100 a nasl. Občianskeho
zákonníka, alebo sa jedná o vzťah obchodnoprávny, kedy sa na premlčanie nároku použije právna

úprava obsiahnutá v ustanovení § 387 a nasl. Obchodného zákonníka.
11. Pre aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní na nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia nepostačuje, že na strane pôvodného žalobcu a aj žalovaného boli podnikateľské subjekty,
takýto záväzok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je možné automaticky subsumovať pod
obchodný záväzkový vzťah podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to dokonca ani

vtedy, ak by v prípade existencie zmluvného vzťahu sa jednalo o obchodný záväzkový vzťah.
11.2. Pre správne určenie právnej úpravy premlčania sú určujúce konkrétne skutkové okolnosti, od
ktorých sa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia odvíja. Právna úprava premlčania obsiahnutá
v Obchodnom zákonníku sa na nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aplikuje len vtedy, ak sa
vznik samotného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia odvíja od obchodnej zmluvy, napríklad

vtedy, ak ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia predstavujúceho plnenie z neplatnej
obchodnej zmluvy [bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu], ak ide
o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z obchodnej zmluvy, ktorá zanikla (napr. v podobe
uhradenia preddavku na obchodný záväzok, ktorý nebol naplnený, prípadne ak došlo k naplneniurozväzovacej podmienky obsiahnutej v obchodnej zmluvy) [bezdôvodné obohatenie získané plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol], alebo ak jedna zmluvná strana požadovala od druhej strany
s odkazom na obchodnú zmluvu plnenie vo väčšom rozsahu, než bola oprávnená požadovať

[bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu]. Ak však ide o nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu v situácii, kedy pre plnenie
absentoval záväzkový vzťah (t. j. prípad, o aký ide v prípade nároku žalobcu na zaplatenie sumy
50.333,13 eur – pozn. súdu), sa na premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia aplikuje
výlučne občianskoprávna úprava premlčania obsiahnutá v ustanovení § 107 Občianskeho zákonníka.

11.3. Právny názor súdu o aplikácii ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka na nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia podporuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej
len „najvyšší súd“ v príslušnom gramatickom tvare) z 19. júla 2023, sp. zn. 2Cdo/323/2021, ktorý vytkol
súdom nižšej inštancie nesprávnu aplikáciu § 261 Obchodného zákonníka. V predmetnom uznesení
najvyšší súd uviedol, že právnu úpravu premlčania upravenú v ustanovení § 397 a nasl. Obchodného
zákonníka, pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, je možné aplikovať len v prípade,

ak právny vzťah medzi stranami, z ktorého nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vznikol, má
charakterobchodnéhozáväzkovéhovzťahuvzmysleustanovenia§261anasl.Obchodnéhozákonníka.
Akuvedenápodmienkasplnenánieje,možnonauplatnenýnároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia
aplikovať výlučne právnu úpravu Občianskeho zákonníka, a to nielen pokiaľ ide o vznik nároku (§
451 a nasl. Občianskeho zákonníka), ale aj pokiaľ ide o premlčanie nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia (§ 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka). Z citovaného právneho názoru dovolacieho súdu
nepochybne vyplýva, že podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka je jedným spôsobom vzniku
záväzku aj bezdôvodné obohatenie, pričom ak vznikne záväzok na vydanie bezdôvodného obohatenia
medzi dvomi podnikateľskými subjektmi, nie je možné tento záväzok automaticky subsumovať pod
ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pre možnosť kvalifikovania nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia ako obchodnoprávneho nároku, na ktorý je možné aplikovať ustanovenia
§ 397 a nasl. Obchodného zákonníka o premlčaní, je nutné, aby nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia (ako sekundárny právny vzťah) vznikol na podklade iného (primárneho) vzťahu, ktorý
má charakter obchodného záväzkového vzťahu podľa ustanovenia § 261 alebo § 262 Obchodného
zákonníka. V prípade absencie obchodného záväzkového vzťahu ako primárneho vzťahu nie je možné

sekundárny vzťah na vydanie bezdôvodného obohatenia bez ohľadu na charakter subjektov považovať
za obchodný nárok, ale je nutné ho kvalifikovať výlučne ako občianskoprávny nárok, ktorý sa premlčuje
v premlčacích lehotách upravených v ustanovení § 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

12. Vzhľadom na uvedené sa súd s prihliadnutím na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu

(k tomu viď napr. jeho uznesenie zo 17. februára 2011, sp. zn. 5Cdo/34/2011 alebo rozsudok z 22.
júna 2016, sp. zn. 3Cdo/18/2016) prednostne zaoberal posúdením dôvodnosti námietky premlčania,
a až v prípade, ak by dospel k záveru, že nárok žalobcov 1/, 2/ a 3/ nie je premlčaný, je na
mieste posudzovanie dôvodnosti uplatneného nároku. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že
žalovaný v konaní dôvodne namietol premlčanie žalobou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia za obdobie pred 10. decembrom 2001 a za obdobie od 11. decembra 2003 do 5. februára
2005.
12.1. Podľa názoru súdu je v celom rozsahu premlčaný nárok žalobcov 1/, 2/ a 3/ na vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 2.206,50 eur ako nároku za „odňatý transformátor“. K „odňatiu“
transformátora vo vlastníctve pôvodného žalobcu žalovaným bez právneho dôvodu došlo najneskôr

k 28. septembru 1995 (k tomu viď zápis o odovzdaní a prevzatí stavby z toho dňa). Pôvodný
žalobca si tento nárok uplatnil v súdnom konaní až dňa 10. decembra 2003, kedy bola jeho žaloba
doručená súdu. V tejto časti bola žaloba podaná pôvodným žalobcom celkom zjavne po uplynutí
trojročnej objektívnej premlčacej lehoty podľa ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorá
uplynula uplynutím dňa 28. septembra 1998. Súd nemôže akceptovať argumentáciu, ktorú prezentoval

v spore ešte pôvodný žalobca (napr. v odvolaní proti skoršiemu rozsudku súdu vo veci) o desaťročnej
úmyselnej premlčacej lehote, keď malo ísť o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Aj prípadná vedomosť
žalovaného o neexistencii zmluvného vzťahu zakladajúcej vznik bezdôvodného obohatenia nemôže
byť stotožňovaná automaticky s úmyselným bezdôvodným obohatením. Navyše, aj keby mala platiť
desaťročná objektívna premlčacia lehota, nemožno opomenúť, že subjektívna premlčacia lehota je vždy

dvojročná, ktorá plynie odo dňa, kedy sa pôvodný žalobca dozvedel o tom, že sa žalovaný na jeho
úkor bezdôvodne obohatil. Vedomosť o bezdôvodnom obohatení musel mať pôvodný žalobca najneskôr
k 20. júnu 1996, kedy vyzýval žalovaného na majetkovoprávne vysporiadanie k transformačnej stanici,
a teda, ak by aj platila desaťročná objektívna premlčacia lehota od 28. septembra 1995, tak v rámci nejby dvojročná subjektívna premlčacia lehota uplynula uplynutím 20. júna 1998, pričom pôvodný žalobca
podal žalobcu až o viac ako 5 rokov neskôr, dňa 10. decembra 2003. Tu súd poukazuje na to, že
pre dôvodnosť námietky premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je podstatný dátum

prisvojenia si transformátora žalovaným, a nie to, či je možné ho žalovaným vydať alebo nie. Premlčacia
lehota pre úplnosť s poukazom na nie úplne zrejmé závery odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom
uznesení zo 7. marca 2012 nemohla začať plynúť až dňom, kedy by transformátor nebolo možné vrátiť
pôvodnému žalobcovi, ale už okamihom získania transformátora žalovaným bez existencie právneho
dôvodu. Hodnota peňažnej náhrady, ak nie je možné bezdôvodné obohatenie vydať v rámci naturálnej

reštitúcie, nemá žiadny priamy vplyv na začatie plynutia premlčacej lehoty, ale predstavuje s poukazom
na znenie ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka len spôsob vysporiadania záväzku
z bezdôvodného obohatenia pri nemožnosti vrátenia predmetu obohatenia. Samotná premlčacia lehota
začala plynúť dňom vzniku bezdôvodného obohatenia, t. j. dňom prevzatia transformátora žalovaným
(objektívna premlčacia lehota podľa ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka), resp. dňom,
kedy sa pôvodný žalobca o bezdôvodnom obohatení dozvedel (subjektívna premlčacia lehota podľa

ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu neprichádzalo do úvahy vykonávanie
akéhokoľvek dokazovania v súvislosti s preukázaním existencie transformátora, osobitne, ak konštantná
judikatúra najvyššieho súdu predstavujúca ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít
v zmysle článku 2 ods. 2 Základných princípov Civilného sporového poriadku označená vyššie (v
bode 12. odôvodnenia rozsudku) je založená na tom, že súd prednostne posudzuje s odkazom na

hospodárnosťkonaniadôvodnosťnámietkypremlčaniaaažnásledneprichádzadoúvahyposudzovanie
samotnej dôvodnosti uplatneného nároku.
12.2. Rovnako tak je premlčaný aj nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie
elektrických rozvodov (dvoch káblov) za obdobie, ktoré predchádza dva roky podaniu žaloby, t. j.
za obdobie od 1. januára 1995 do 9. decembra 2001. Premlčaná je tiež časť nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia uplatnená zmenou žaloby z 31. januára 2007 doručená súdu dňa 5. februára
2007 (ktorou bol uplatnený nárok od 11. decembra 2003 do 30. januára 2007 – pozn. súdu), a to za
obdobie viac ako dva roky pred doručením zmeny žaloby súdu s poukazom na znenie ustanovenia §
107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nárok za obdobie od 11. decembra 2003 do 4. februára 2005.

13. Nepremlčaný nárok žalobcov 1/, 2/ a 3/ tak je za obdobie od 10. decembra 2001 do 10. decembra
2003 a za obdobie od 5. februára 2005 do 30. januára 2007.
13.1. V tejto časti bol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňovaný v sume 331,93 eur
mesačne (10.000,-- Sk mesačne), pričom tento základ pôvodný žalobca a ani súčasní žalobcovia 1/, 2/
a 3/ relevantným spôsobom nepreukázali.

13.2. Súd pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal zo znaleckého posudku č. 01/2018
vypracovaného znalcom doc. Ing. Miroslavom Kopčom, PhD., ktorý určil obvyklú výšku ročného nájmu
dvoch káblov elektrického vedenia vo vlastníctve pôvodného žalobcu do skončenia technickej životnosti
v sume 1.146,-- eur, čo predstavuje sumu 95,50 eur mesačne.

14. Pokiaľ ide o tieto závery znalca, tieto neboli zo strany pôvodného žalobcu rozporované, a teda ich
akceptoval. Žalovaný závery znaleckého posudku rozporoval, keď určená všeobecná hodnota majetku
mala byť podľa jeho subjektívneho názoru v nižšej sume 12.601,-- eur, a nie v sume určenej znalcom
25.202,14 eur.
14.1. Súd však námietky žalovaného neakceptoval, keď závery znalca uvedené v znaleckom

posudku môže hodnotiť len z hľadiska presvedčivosti a zrozumiteľnosti (k tomu viď aj uznesenie
najvyššieho súdu z 24. mája 2011, sp. zn. 7Cdo/41/2010), pričom závery znalca považuje súd za
presvedčivé a zrozumiteľné. Pokiaľ ide o argumenty žalovaného, tak tieto sú podľa názoru súdu
v okolnostiach rozhodovaného sporu nepoužiteľné. Žalovaný odkazoval na znenie zákona č. 251/2012
Z. z. o energetike, ktoré však nie je žiadnym spôsobom relevantné, keďže predmetom konania je

v nepremlčanej časti nárok za obdobie rokov 2001, 2002, 2003, 2005, 2006 a 2007, kedy predmetný
zákon nebol ani sčasti účinný. Je potrebné si uvedomiť, že argumentácia žalovaného (jeho námietky
voči znaleckému posudku) mala zohľadňovať okolnosti rozhodovaného sporu a samotný predmet sporu.
NavyšekoeficientkPD–ktorýspochybňuježalovaný-predstavujedopytpohodnotenommajetkunatrhu
a využiteľnosti v podnikateľskej činnosti, a teda vyjadruje dopyt po dvoch kábloch elektrického vedenia

na trhu (ktorým je Slovenská republika) a využiteľnosť týchto káblov v podnikateľskej činnosti, čo v celom
rozsahu nekorešponduje s jednotlivými námietkami žalovaného. Podľa názoru súdu tieto námietky
žalovaného nemajú konkrétnu súvislosť s rozhodovaným sporom a s nárokom, ktorý je žalobcami 1/, 2/
a 3/ uplatňovaný v tomto súdnom konaní. Navyše aj argumentácia žalovaného o tom, že vek káblovéhovedenia NN presiahol dobu jeho technickej životnosti, ktorou odôvodňoval použitie nižšieho koeficientu,
než koeficientu použitého znalcom, nezodpovedá nároku uplatňovaného žalobcami 1/, 2/ a 3/. Žalovaný
buď opomína, alebo vyslovene ignoruje tú skutočnosť, že predmetom tohto konania je nárok za užívanie

dvoch káblov elektrického vedenia za prvú polovicu životnosti tohto vedenia, a preto tieto námietky
žalovaného nemôže súd pri svojom rozhodovaní zohľadniť.
14.2. Okrem toho platí, že pre relevantné spochybnenie záverov znaleckého posudku nepostačujú
všeobecné a ničím nepodložené námietky žalovaného, naopak bolo povinnosťou žalovaného navrhnúť
alebo predložiť hodnoverné dôkazné návrhy, ktoré by mohli spôsobiť, aby súd neprihliadal na závery

znalca, čo si však žalovaný nesplnil. Ak žalovaný spochybňoval závery znalca, bolo jeho povinnosťou
buď navrhnúť výsluch znalca k obsahu znaleckého posudku, čo však neurobil, alebo predložiť vlastný
súkromný znalecký posudok na určenie všeobecnej výšky nájmu dvoch káblov elektrického vedenia,
ktorý žalovaný nepredložil. Súd považuje za nevyhnutné uviesť, že podľa aktuálnej procesnej úpravy
môže vykonať len stranami navrhnuté dôkazy (§ 185 ods. 1 C. s. p.), kedy je zodpovednosť za
dokazovanie prenesená na strany sporu, a kedy (s výnimkou prípadov výslovne predpokladaných

v ustanovení § 185 ods. 2 a ods. 3 C. s. p., o aké však v danom prípade nejde – pozn. súdu) neprichádza
do úvahy vykonanie dôkazu v civilnom sporovom konaní ex offo bez existencie návrhu na vykonanie
dokazovania niektorou zo strán sporu (k tomu viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 21. júna 2022, sp.
zn. 2Obdo/53/2021).
14.3. Žalovaný síce v konaní predložil rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 5. apríla 2023, č.

k. 37Cb/208/2015-311, ktorý mal podporovať jeho argumentáciu, avšak vo veci konajúci súd nie
je predmetným rozsudkom žiadnym spôsobom viazaný, keďže predmetný rozsudok podľa tvrdenia
žalovaného nie je právoplatný. Okrem toho v konaní vedenom pod sp. zn. B1-37Cb/208/2015 bol
predmetom posudzovania iný nárok žalobcov 1/, 2/ a 3/ (nárok za iné obdobie), pre hodnotenie ktorého
nemusia platiť tie isté východiská, ako pre aktuálne posudzovaný nárok (k tomu viď v podrobnostiach

závery vyslovené v bode 14.1. odôvodnenia rozsudku vyššie) a predovšetkým súd pri svojom
rozhodovaní hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy (k tomu viď znenie článku 15 ods. 1 Základných
princípov Civilného sporového poriadku a aj znenie ustanovenia § 191 ods. 1 C. s. p.) a nie podľa toho,
ako určité dôkazy hodnotil iný sudca v inom konaní a s iným predmetom sporu. Vzhľadom na uvedené
súd uzatvára, že nie je pri svojom rozhodovaní žiadnym spôsobom viazaný skutkovými závermi, resp.

skutkovými zisteniami iného sudcu vyslovenými v inom – navyše právoplatne neskončenom – konaní.
14.4. V skoršom štádiu konania žalovaný predložil znalecký posudok č. 41/2014 vypracovaný znalcom
Ing. Miroslavom Lončíkom. Na tento znalecký posudok nemohol súd pri svojom rozhodovaní prihliadať,
keďže ho vyhodnotil ako nepoužiteľný pre rozhodnutie v spore. V prvom rade súd dáva do pozornosti, že
žalovaný ako zadávateľ posudku dal znalcovi nesprávne zadanie, keď úlohou znalca malo byť určenie

obvyklej výšky nájmu jedného kábla elektrického vedenia, hoci predmetom konania bol nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného za užívanie dvoch káblov elektrického
vedenia. Ešte významnejším nedostatkom je tá skutočnosť, že tento znalecký posudok neobsahuje
povinnú náležitosť podľa ustanovenia § 17 ods. 4 písm. f/ v spojení s ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z.,
v podobe znaleckej doložky, keďže tento posudok neobsahuje vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý

následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku (k tomu viď č. l. 210 súdneho spisu).

15. Pokiaľ ide o samotný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v nepremlčanej časti pri
zohľadnení mesačnej sadzby 95,50 eur, ten považuje za dôvodný nasledovne:
- za rok 2001 – za obdobie od 10. decembra 2001 do 31. decembra 2001 v celkovej sume 67,77 eur [21

dní z celkom 31 dní pri mesačnej (31dňovej) sadzbe 95,50 eur];
- za rok 2002 – v celkovej sume 1.146,-- eur;
- za rok 2003 - za obdobie od 1. januára 2003 do 30. novembra 2003 (11 mesiacov x 95,50 eur) a za
obdobie od 1. decembra 2003 do 10. decembra 2003 [10 dní z celkom 31 dní pri mesačnej (31dňovej)
sadzbe 95,50 eur] v celkovej sume 1.081,31 eur;

- za rok 2005 – za obdobie od 5. februára 2005 do 28. februára 2005 [24 dní z celkom 28 dní pri mesačnej
(28dňovej) sadzbe 95,50 eur] a za obdobie od 1. marca 2005 do 31. decembra 2005 (10 mesiacov x
95,50 eur) v celkovej sume 1.033,44 eur;
- za rok 2006 – v celkovej sume 1.146,-- eur;
- za rok 2007 – za obdobie od 1. januára 2007 do 30. januára 2007 [30 dní z celkom 31 dní pri mesačnej

(31dňovej) sadzbe 95,50 eur] v celkovej sume 92,41 eur.
15.1.Zadôvodnývyhodnotilsúdnazákladevyššieuvedenéhonárokžalobcov1/,2/a3/vsume4.566,93
eur. V prevyšujúcej časti naopak vyhodnotil súd nimi uplatňovaný nárok ako nedôvodný, či už pre jehopremlčanie, alebo pre nedôvodnosť výšky uplatňovaného bezdôvodného obohatenia v nepremlčanej
časti.

16.Predmetomkonaniajeajnároknazaplatenieúrokuzomeškaniaspoukazomnaposlednúpripustenú
zmenu žaloby, keď za užívanie káblov žalovaným si pôvodný žalobca (a teraz žalobcovia 1/, 2/ a 3/)
uplatňoval úrok z omeškania v celkovej sume 42.502,06 eur, ktorý bol vyčíslený za obdobie od 1. januára
1995 do 30. januára 2007, a za „odňatý“ transformátor úrok z omeškania v sume 1.952,72 eur, ktorý
vyčíslený za obdobie od 1. januára 1995 do 30. januára 2007.

16.1. Pokiaľ ide o nárok na úrok z omeškania v sume 1.952,72 eur z bezdôvodného obohatenia za
„odňatý“transformátor,tentonemoholsúdžalobcom1/,2/a3/priznať,keďžeistina,zktorejsižalobcovia
1/, 2/ a 3/ nárok na zaplatenie úroku z omeškania uplatnili, bola v celom rozsahu premlčaná (k tomu viď
záver súdu vyslovený v bode 12.1. odôvodnenia rozsudku vyššie). Keďže bola istina premlčaná v celom
rozsahu, je premlčaný v celom rozsahu aj nárok na úrok z omeškania, a preto nemôže súd priznať
žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na úrok z omeškania z premlčanej istiny.

16.2. V súvislosti s nárokom na zaplatenie úroku z omeškania z bezdôvodného obohatenia vzniknutého
v súvislosti s užívaním dvoch káblov elektrického vedenia súd uvádza, že je nutné rozlišovať
medzi vznikom bezdôvodného obohatenia, splatnosťou bezdôvodného obohatenia a omeškaním
s vydaním bezdôvodného obohatenia, čo však pôvodný žalobca (resp. aktuálne žalobcovia 1/, 2/ a 3/)
nezohľadňoval, keďže nárok na úrok z omeškania s poukazom na predložené vyčíslenie si pôvodný

žalobca uplatňoval už odo dňa vzniku bezdôvodného obohatenia, čo však považuje súd za nesprávne.
16.3. Pri určení, kedy sa žalovaný mohol dostať do omeškania s plnením bezdôvodného obohatenia je
významné znenie ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že ak čas splnenia
nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť
dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z tohto dôvodu pre splatnosť (a následne

omeškanie) bolo nevyhnutné, aby pôvodný žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia. V nepremlčanej časti nebolo v konaní preukázané, že by pôvodný žalobca vyzval
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda za výzvu na plnenie je nutné považovať deň
doručenia žaloby žalovanému. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 16. mája 2005, a teda v súlade
s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka nastala splatnosť pôvodnou žalobou z 27. novembra

2003 uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v nepremlčanej časti za obdobie časti
roku 2001, roku 2002 a časti roku 2003, a v časti zodpovedajúcej výške bezdôvodného obohatenia
určenej znaleckým posudkom č. 01/2018 vypracovaného znalcom doc. Ing. Miroslavom Kopčom, PhD.,
t. j. v sume 2.295,08 eur dňa 17. mája 2005. Nasledujúci deň, 18. mája 2005, sa žalovaný dostal
do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia v sume 2.295,08 eur, a od tohto dňa vzniklo

pôvodnému žalobcovi (a v súčasnosti žalobcom 1/, 2/ a 3/) právo požadovať úrok z omeškania.
16.4. Žalovaný je povinný uhradiť žalobcom 1/, 2/ a 3/ úrok z omeškania z dlžnej sumy 2.295,08 eur
podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2008 vo výške platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. K 18. máju 2005 bola výška úroku z omeškania v sadzbe 6 % ročne. Pôvodný žalobca

si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania do 30. januára 2007, a preto je žalovaný povinný
zaplatiť žalobcom 1/, 2/ a 3/ úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 2.295,08 eur od 18. mája
2005 do 30. januára 2007, t. j. v sume 235,04 eur.
16.5. Zo sumy bezdôvodného obohatenia za obdobie časti roku 2005, roku 2006 a časti roku 2007
nemohol súd žalobcom 1/, 2/ a 3/ úrok z omeškania priznať, keďže tento nárok bol zo strany

pôvodného žalobcu uplatnený zmenou žaloby doručenou súdu dňa 5. februára 2007, pričom nebolo
preukázané, že by v súvislosti s týmto nárokom zaslal žalobca žalovanému kvalifikovanú výzvu na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto pri vyššie popísanej aplikácii ustanovenia § 563 Občianskeho
zákonníka sa mohol žalovaný dostať do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia v tejto časti
až po doručení zmeny žaloby žalovanému. Keďže si v tejto časti pôvodný žalobca uplatňoval nárok na

zaplatenie úroku z omeškania len za obdobie do 30. januára 2007, na strane žalobcov 1/, 2/ a 3/ nárok
na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy uplatnenej zmenou žaloby doručenou súdu dňa 5. februára
2007 nevznikol (v uplatnenom období nebol žalovaný v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia
za roky 2005, 2006 a 2007). V tejto časti je nárok žalobcov 1/, 2/ a 3/ na zaplatenie úroku z omeškania
v celom rozsahu nedôvodný.

17. Vzhľadom na závery vyslovené vyššie uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ a 3/
istinu 4.566,93 eur a úrok z omeškania 235,04 eur (výrok I.).18. V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcov 1/, 2/ a 3/ ako nedôvodnú zamietol (výrok II.).

19. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s ustanoveniami § 262

ods. 1 a § 396 ods. 3 C. s. p. tak, že nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobcovia 1/, 2/
a 3/ boli úspešní zaokrúhlene v časti 5 % uplatneného nároku (v sume 4.798,57 eur zo sumy 94.412,48
eur) a žalovaný bol úspešný zaokrúhlene v časti 95 % uplatneného nároku (v sume 89.613,91 eur zo
sumy 94.412,48 eur). Z tohto dôvodu súd priznal žalovanému voči žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu
trov celého konania vo výške 90 % (95 % - 5 %) [výrok III.].

19.1. Súd poukazuje na to, že v zmysle judikatúry najvyššieho súdu prezentovanej judikátom R 34/2005
(uznesenie najvyššieho súdu z 27. apríla 2004, sp. zn. 1MCdo/1/2004) platí, že procesný úspech
žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej
pohľadávky nemožno v odôvodnených prípadoch považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti
podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., ale za čiastočný úspech v zmysle ustanovenia § 142 ods.
2 O.s.p. (v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p. – pozn. súdu). Predmetný judikát najvyššieho súdu

nebol prekonaný neskorším judikátom najvyššieho súdu, prípadne stanoviskom príslušného kolégia
najvyššieho súdu alebo rozhodnutím veľkého senátu príslušného kolégia najvyššieho súdu, preto
je tento judikát najvyššieho súdu s celou svojou autoritou ipso facto naďalej záväzný. Aktuálnosť
predmetného judikátu potvrdil najvyššieho súdu v uznesení z 27. júla 2023, sp. zn. 3Obdo/54/2022,
ktorý sa k judikátu R 34/2005 prihlásil a zvýraznil, že procesný neúspech v príslušenstve pohľadávky

má vplyv na pomer úspechu strany vo veci, a teda aj od rozhodnutia o príslušenstve pohľadávky závisí
výrok o nároku na náhradu trov konania. V rámci určenia pomeru úspechu a neúspechu strán sporu
vzhľadom na vyššie uvedené nevychádzal súd len z uplatnenej istiny pohľadávky ale aj z uplatneného
príslušenstva pohľadávky.
19.2. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, akým spôsobom sa v zmysle rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu má rozhodovať o trovách konania po vydaní kasačného uznesenia odvolacieho
súdu, prípadne dovolacieho súdu, a kto bol úspešný v odvolacom, prípadne dovolacom konaní.
Dovolací súd jednoznačne vyslovil, že v štádiu rozhodovania o trovách konania je rozhodujúce finálne
rozhodnutie súdu o uplatnenom nároku a nie rozhodnutia, ktoré boli počas vedeného konania vydané
a v dôsledku podaných riadnych, či mimoriadnych opravných prostriedkov prípadne aj zrušené (k tomu

viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 30. marca 2023, sp. zn. 4Obdo/18/2022 a obdobne aj uznesenie
najvyššieho súdu z 27. júla 2023, sp. zn. 3Obdo/54/2022).
19.3. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.) obsahovať, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 C. s. p.].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).