Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. apríl 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/86/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121209337
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8121209337.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX/X, D., zastúpeného: Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., so sídlom Puškinova
16, Prešov, IČO: 36 855 928, 2/ E. B., nar. XX.X.XXXX, C. XX/X, D., prechodne bytom F. G., XXX XX A.
H., I. J. G. XXXX, zastúpenému Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., so sídlom Puškinova
16, 080 01 Prešov, IČO: 36 855 928, proti žalovaným: 1/ A. E., nar. X.X.XXXX, bytom J. K. XXX, XXX
XX D., 2/ L. E., nar. XX.X.XXXX, bytom J. K. XXX, XXX XX D., zast. Mgr. L. I., advokátkou so sídlom
Hlavná 14, 080 01 Prešov, IČO: 37 874 845, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX Okres C., obec D., kat. úz. D. a to pozemok KN-

C parc. č. XXX, druh pozemku - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 599 m2, pozemok KN-C parc. č.
XXX, druh pozemku – zastavaná plocha a nádvoria a výmere 200 m2, pozemok KN-C parc. č. XXX/X,
druh pozemku – zastavaná plocha a nádvoria o výmere 814 m2, stavba so súpisným číslom XXX, druh
stavby – rodinný dom postavený na parcele KN-C, parc. č. XXX, patria do dedičstva po nebohej M. B.,
nar. XX.X.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom C. XX/X, D..

II. Žalovaný v 2/ rade je povinný nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcom nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 1/ rade nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Pôvodnážalobkyňasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa08.11.2021domáhalavočižalovaným
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, okres C., obec D., k. ú. D. a to
pozemok KN - C parcelné číslo XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 599 m2; KN - C parcelné
číslo XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 200 m2; KN - C parcelné číslo XXX/X, zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 814 m2 a stavby so súpisným číslom XXX rodinného domu postaveného

na parcele KN - C parcelné číslo XXX.
1.1. V žalobe uviedla, že 31.05.2000 uzavrela so žalovanými kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti
za dohodnutú kúpnu cenu 484.930 Sk s tým, že v zmluve je uvedené, že jej túto kúpnu cenu kupujúci
vyplatili pred podpisom tejto kúpnej ceny. Predmetnou kúpnou zmluvou sa nehnuteľnosti dostali do
bezpodielového spoluvlastníctva oboch žalovaných, pričom žalovaná v 1. rade je jej dcérou a žalovaný
v 2. rade jej bývalý zať, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa
22.03.2021, sp.zn. 28P/226/2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.03.2021.

1.2. Žalobkyňa tvrdila, že kúpna zmluva trpí vadou jej absolútnej neplatnosti z dôvodu, že v
danom prípade mala byť touto kúpnou zmluvou zastretá darovacia zmluva., nemala vôľu odplatne
previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na svoju dcéru a jej bývalého manžela, ale mienila tieto
nehnuteľnosti darovať svojej dcére do jej výlučného vlastníctva. Kúpna cena bola uvedená len formálnea nikdy jej nebola vyplatená, ani túto nikdy od žalovaných nežiadala, nakoľko celý prevod nebol
v skutočnosti mienený ako odplatný prevod na žalovaných. To, že skutočná vôľa zmluvných strán
nebola uzavrieť kúpnu zmluvu dokazuje aj to, že žalovaní nadobudli nehnuteľnosti aj s ťarchou a to

právom bezplatného a doživotného užívania v prospech rodičov žalobkyne M. N. a L. N., ktorí tam
v čase prevodu ešte bývali. Samotná žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosti darom od svojich rodičov s
povinnosťou ich takzvaného dochovania, aj to je dôvod, prečo ich chcela ďalej darovať svojej dcére a nie
odplatne previesť na žalovaných. Vôľa urobiť odplatný prevod nehnuteľností na žalovaných bola u oboch
zmluvných strán len predstieraná (simulovaná), žalobkyňa nevie, prečo bola v konečnom dôsledku

spísaná a podpísaná kúpna zmluva, spomína si, že to bolo kvôli nejakým poplatkom, ale presné dôvody
dcéry a zaťa neskúmala, pretože nemala vtedy dôvod im nedôverovať.
1.3. Právne žalobu odôvodnila s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 a § 41a ods. 2 Občianskeho
zákonníka s tým, že má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, nakoľko bez tohto
rozhodnutia nemôže dosiahnuť zhodu v zápise vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam so skutočným
právnym stavom.

2. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení doručenom súdu 22.12.2021 s návrhom súhlasila s tým, že jej matka
v minulosti spomínala, že sa bude chcieť domáhať vrátenia daru a to rodinného domu a pozemkov,
ktoré jej darovala v roku 2000, a to kvôli dlhodobo nevhodnému správaniu jej bývalého manžela ku nej
a ich deťom, čo vyvrcholilo v lete 2019, keď jej bývalý manžel fyzicky ublížil na zdraví, ktorá vec bola

aj riešená v trestnom konaní.
2.1. Vo vzťahu ku kúpnej zmluvy z roku 2000, ktorou na nich matka prepísala rodinný dom aj s
pozemkami a vecným bremenom dožitia jej rodičov v dome, uviedla, že matka tieto nehnuteľnosti
pôvodne chcela darovať len jej. Následne jej bývalý manžel a jeho matka prišli s nápadom, aby tieto
nehnuteľnosti nakoniec dostali obaja, ale nie darovaním, ale urobí sa akože kúpna zmluva. Vtedy

vychádzali dobre, bola vo vysokom štádiu tehotenstva s prvým dieťaťom, dôverovala mu, a tak s tým
súhlasila aj jej matka. Kúpna cena, ktorá je uvedená v kúpnej zmluve tam bola uvedená len naoko
formálne, lebo tam nejaká kúpna cena mala byť. Nikdy ju nezaplatili, pretože to nebolo myslené ako
odplatný predaj, ani jej matka nikdy od nich peniaze za dom a pozemky nechcela. To, že v kúpnej zmluve
je uvedené, že kúpna cena už bola uhradená pred podpisom kúpnej zmluvy, to nie je pravda.

3. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení z 23.12.2021 namietal dôvodnosť žaloby s tým že žalobkyňa napáda
platnosť kúpnej zmluvy až po 21 rokoch od jej uzavretia. Dôvodom jej konania je podľa neho skutočnosť,
že bolo rozvedené ich manželstvo s jej dcérou. Žalobkyňa sa podanou žalobou účelovo snaží dosiahnuť
to, aby nehnuteľnosti, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov neboli predmetom

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, ale, aby ich po rozvode užívala len žalovaná v 1. rade
bez povinnosti vyplatiť žalovaného v 2. rade.
3.1. Poukázal na to, že v danom prípade bola kúpna zmluva uzavretá formou notárskej zápisnice a pred
jej uzavretím sa dostavili pred notára žalobkyňa a žalovaní, teda nemožno považovať za dôveryhodné
tvrdenie žalobkyne, že mala vôľu previesť nehnuteľnosti len na žalovanú v 1. rade. Ak by tomu tak bolo,

dostavila by sa pred notára len žalobkyňa a žalovaná v 1. rade. Žalobkyňa uzavrela zmluvný vzťah aj
so žalovaným v 2. rade a nielen so žalovanou v 1. rade.
3.2. Ak žalobkyňa tvrdí, že nevie, prečo bola uzavretá kúpna zmluva, že to bolo kvôli nejakým poplatkom,
aj toto jej tvrdenie je čisto účelové, pretože poplatky spojené s vkladom vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností nie sú závislé od typu zmluvy alebo počtu účastníkov zmluvného vzťahu.

3.3. Namietal, že žalobkyňa obdŕžala dohodnutú kúpnu cenu a uzavrela kúpnu zmluvu rade a preto
je dobromyseľný, že je spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, že tieto nehnuteľnosti nadobudol
kúpou so žalovanou v 1. rade a tieto užíva aj ako vlastník a platí za ne daň z nehnuteľnosti.
3.4. Rodinný dom so žalovanou v 1. rade počas trvania manželstva opravovali, renovovali strechu, robili
odvodnenie domu, kúrenie, elektrické vedenie, dávali stierky, nové dlažby, krb, novú kuchyňu, menili

okná a dvere.

4. Vo vyjadrení žalobkyne k vyjadreniu žalovanej v 1. rade zo dňa 27.01.2022, táto s prihliadnutím na
trestný rozkaz, ktorý nemala k dispozícii uviedla, že dlhodobo nevhodné správanie žalovaného v 2. rade
k žalovanej v 1. rade a ich deťom presvedčilo žalobkyňu k právnym krokom, ktoré uplatňuje v tomto

konaní. Je tiež pravdou, že celá situácia vyvrcholila incidentom, kedy žalovaný v 2. rade fyzicky napadol
žalovanú v 1. rade a spôsobil jej zdravotné ťažkosti, za čo bol aj právoplatne uznaný vinným v roku 2020.
Touto skutočnosťou žalobkyňa oľutovala svoj bezodplatný prevod z roku 2000, ktorý je predmetom tohto
konania a žiada zosúladiť skutočný stav so stavom právnym.5. Vo vyjadrení žalobkyne k vyjadreniu žalovaného v 2. rade táto uviedla, že kúpna cena nebola, ani jej
nemala byť vyplatená. Má za to, že zo strany žalovaného v 2. rade išlo o vopred dobre premyslený úkon.

Žalovaní nemali v tom čase finančné prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny. V čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy bola žalovaná v 1. rade vo vysokom štádiu tehotenstva, pričom pred materskou dovolenkou
pracovala ako čašníčka. Žalovaný v 2. rade pracoval na železnici, jeho presný príjem nepozná, ale
predpokladá, že bol takisto nízky.
5.1. Poprela tvrdenie žalovaného v 2. rade, že sa pred notára dostavila len žalobkyňa a žalovaní, pretože

samotný prevod vrátane spísania úkonu u konkrétneho notára vybavovala matka žalovaného v 2. rade,
ktorá sa tohto úkonu rovnako zúčastnila spôsobom, že na tento úkon takpovediac „dohliadala“ a čakala
zmluvné strany na chodbe pred notárom.
5.2. O tom, že v danom prípade naozaj nebola ani na jednej strane skutočná vôľa odplatne previesť
vlastnícke právo na žalovaných svedčí aj skutočnosť, že daň z prevodu nehnuteľností, ktorú by za
normálnych okolností, teda za skutočne mienenej vôle odplatného prevodu a vtedajších právnych

predpisov mala zaplatiť žalobkyňa ako prevodca, zaplatili za žalobkyňu žalovaní, nakoľko ku žiadnej
výplate kúpnej ceny nedošlo, ani nemalo dôjsť. Z uvedeného dôvodu preto žalovaní za žalobkyňu
samozrejme zaplatili vyrubenú daň, nakoľko žalobkyňa žiadne peniaze neobdržala, ani nemala obdržať.
5.3. Žalovaný v 2. rade si sám vytvoril dôvod, prečo žalobkyňa pristúpila k tomuto kroku a podaniu
tejto žaloby. Žalobkyňa mala z dôvodu jeho nevhodného správania dlhšie úmysel „domáhať sa vrátenia

daru“ ako to sama vníma, avšak vzhľadom na jej vážne zdravotné problémy v spojení s dlhodobou
nepriaznivou epidemiologickou situáciou pristúpila k týmto právnym krokom až v roku 2021.

6. Vo vyjadrení žalovaného v 2. rade k tvrdeniam žalobkyne zo dňa 24.02.2022 tento uviedol, že na
zaplatenie kúpnej ceny použili žalovaní finančné prostriedky z vlastných úspor a finančné prostriedky,

ktoré poskytol žalovanému v 2. rade jeho otec. Tvrdenie žalobkyne o vopred dobre premyslenom
úkone považuje za absurdné, nakoľko kúpna zmluva bola uzavretá za prítomnosti notára a strán sporu.
Žalobkyňa svoje vyhlásenie v kúpnej zmluve o tom, že si zmluvu prečítala a jej obsah schválila a na
znak svojej slobodnej a vážnej vôle a súhlasu aj pred notárom vlastnoručne podpísala považuje za
irelevantné, ale tým spochybňuje hodnovernosť svojho konania, svojich vyjadrení a preto nie je dôvodné

považovať za pravdivé ani jej terajšie tvrdenia a vyjadrenia.
6.1. Ak žalobkyňa tvrdí, že daň z prevodu za ňu zaplatili žalovaní, túto skutočnosť nepreukázala, navyše
toto tvrdenie je v rozpore s jej predchádzajúcim tvrdením, že žalovaní mali nízky príjem a nemali finančné
prostriedky.
6.2. Žalobkyňa podľa žalovaného v 2. rade popiera existenciu vlastných úkonov za účelom dosiahnutia

prospechu pre žalovanú v 1. rade.

7. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení z 28.02.2022 potvrdila tvrdenia žalobkyne o tom, že daň z prevodu
platili za žalobkyňu s bývalým manželom a to práve preto, že žalobkyni žiadnu kúpnu cenu v skutočnosti
nezaplatili a preto ju nemohli nechať zaplatiť túto daň. Čo sa týka podpisovania zmluvy u notára, neboli

tam len zmluvné strany, ale určite aj jej bývalá svokra a pamätá si, že sa tohto zúčastnila navyše aj
jej sestra.

8. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 15. júna 2023, č.k. 19C/86/2021-164 žalobu zamietol
a stranám náhradu trov konania nepriznal.

9. Súd v rozsudku konštatoval, že vo veci je na strane žalobkyne daný naliehavý právny záujem na
určení jej vlastníckeho práva, keďže bez rozhodnutia súdu nie je možné, aby došlo k zmene vlastníckych
pomerov vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti tak, ako to tvrdí žalobkyňa. Po vykonaní dokazovania
súd prvej inštancie mal za preukázanú tú skutočnosť, že vo forme notárskej zápisnice došlo k uzavretiu

kúpnej zmluvy medzi pôvodnou žalobkyňou a žalovanými v tom čase manželmi s tým, že predmetom
kúpnej zmluvy mala byť nehnuteľnosť, ako aj časť tejto nehnuteľnosti vyčlenená geometrickým plánom,
ktorá predtým bola predmetom darovania medzi pôvodnou žalobkyňou a jej rodičmi N., pričom
vecné bremeno doživotného bývania a zaopatrenia na predmetnej nehnuteľnosti bolo aj zmluvným
ustanovením tejto kúpnej zmluvy. Pokiaľ pôvodná žalobkyňa tvrdí, že jej skutočnou vôľou v čase

uzavretia tohto právneho úkonu bolo tak, ako jej darovali rodičia N., darovať predmetnú nehnuteľnosť
aj s vecným bremenom svojej dcére žalovanej v 1/ rade výlučne teda jej ako novej nadobúdateľke
vlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,anivžalobe,aanivpriebehukonaniajejvýsluchomavykonaným
dokazovaním toto jej tvrdenie nebolo preukázané. Kúpna zmluva bola uzatváraná vo forme notárskejzápisniceprednotárskymúradomJUDr.MariánaPetra,pričomužtátosamotnáskutočnosťsvedčíotom,
že strany sporu si museli byť vedomé právnych následkov a účinkov uzavretia akéhokoľvek právneho
úkonu vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti. Pokiaľ pôvodná žalobkyňa tvrdí, že mala vôľu predmetnú

nehnuteľnosť darovať výlučne svojej dcére žalovanej v 1/ rade, niet logicky vysvetliteľného dôvodu, a
pôvodná žalobkyňa ho ani súdu neprezentovala, prečo tak neurobila pri spisovaní predmetnej notárskej
zápisnice, keďže je zrejmé, že aj príprava samotnej notárskej zápisnice, ako aj samotný notársky
úkon spísania tejto notárskej zápisnice, jej vyhotovenia a právnych účinkov nevyhnutne musel trvať
istý čas, pričom súd berie do úvahy aj tú skutočnosť, že následne muselo dôjsť k podaniu návrhu

na vklad tejto kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností, a aj tento čas bol dostatočný na prípadné
odstúpenie od zmluvy, pokiaľ pôvodná žalobkyňa zistila, že nedošlo touto zmluvou k naplneniu jej
skutočnej vôle darovať nehnuteľnosť výlučne žalovanej v 1/ rade. Z vykonaného dokazovania, najmä z
výsluchu pôvodnej žalobkyne podľa súdu prvej inštancie vyplynulo, že jej úmysel darovať nehnuteľnosť
jej dcére bol jej len myšlienkovou predstavou, že takto by považovala za vhodné tieto vlastnícke pomery
usporiadať, ale v konečnom dôsledku, keď došlo k uzavretiu zmluvy bola uzrozumená s tým, že uzatvára

so žalovanými kúpnu zmluvu, pričom účastníkom tejto kúpnej zmluvy je ako jej dcéra - žalovaná v 1/
rade, tak aj jej v tom čase zať, žalovaný v 2/ rade. Skutočnosť, že neprijala, lebo ani nepožadovala
kúpnu cenu, a že táto jej ani nebola vyplatená, a teda nedošlo k odplatnému prevodu predmetnej
nehnuteľnosti, nebola v konaní pôvodnou žalobkyňou preukázaná. Tvrdenie žalovaného v 2/ rade, že
finančnéprostriedkymunazakúpenietejtonehnuteľnostiavyplateniepôvodnejžalobkynebolidarované

rodičmi počas života ešte jeho otca súd vyhodnotil v rovine možného, keďže matka žalovaného v 2/
rade uviedla, že za života jej manžela veľmi dobre finančne zabezpečení podporovali ako žalovaného
v 2/ rade, tak aj ostatné svoje deti. Túto skutočnosť o finančnej podpore za života otca žalovaného v
2/ rade potvrdila aj jeho sestra svedkyňa A. O.. Podľa názoru súdu prvej inštancie, výpoveď svedkov
je dôveryhodná, pretože ak by svedkovia mali byť dohodnutí na nejakej konkrétnej výpovedi, ktorá

by mala potvrdzovať skutočnosť vyplatenia finančných prostriedkov, zrejme by vypovedali inak, ako
vypovedali, resp. by vypovedali tak, aby potvrdili výpoveď žalovaného v 2/ rade, a preto súd ich
tvrdeniam nepriamo svedčiacim o poskytnutí finančných prostriedkov na zaplatenie tejto nehnuteľnosti
aj uveril. K tvrdeniu pôvodnej žalobkyne, podľa ktorej o jej skutočnej vôli bezodplatne previesť vlastnícke
právo svedčí to, že daň z prevodu, ktorú mala zaplatiť ona ako predávajúca, zaplatili žalovaní, súd

prvej inštancie uviedol, že táto skutočnosť sama o sebe nie je právne relevantným dôkazom, ani keby
tomu tak bolo. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ došlo k spochybneniu vlastného platného
právneho úkonu pôvodnej žalobkyne - predaja predmetnej nehnuteľnosti žalovaným v tom čase hoci
aj krátko manželmi, a tento stav zotrvával v tejto rodine viac ako 20 rokov a zotrvával aj po tom, čo
došlo k narušeniu manželských a rodinných vzťahov v tejto rodine závažným spôsobom tak, že viedol

k vyvolaniu niekoľkých súdnych sporov, a až následne sa pôvodná žalobkyňa rozhodla uplatňovať
svoje nároky súdnou cestou, viedla ju k tomu snaha, aby predmetná nehnuteľnosť nemusela byť
predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných, do ktorého patrí podľa platného
listu vlastníctva. Táto skutočnosť je dostatočnou pre spochybnenie toho, že si nebola celé tie roky
vedomá skutočnosti, že uzavrela kúpnu zmluvu. V rámci právneho posúdenia veci súd tiež v bode 30

odôvodnenianapadnutéhorozsudkukonštatoval,žepokiaľpôvodnážalobkyňatvrdí,žedošlokzastretiu
tohto právneho úkonu, a že došlo v skutočnosti k darovacej zmluve, kde jediným účastníkom tejto
darovacej zmluvy zo strany obdarovaných mala byť žalovaná v 1/ rade, tak právne odôvodnenie žaloby
s poukazom na ustanovenie § 41a OZ neobstojí, lebo v takomto prípade by sa nárokov vyplývajúcich z
tejto skutočnosti mala domáhať žalovaná v 1/ rade voči ostatným účastníkom zmluvy, nakoľko, ak by súd

mal uveriť, že sa jednalo o zastretý právny úkon darovacej zmluvy žalovanej v 1/ rade, tak touto žalobou
by v skutočnosti nedošlo k vyriešeniu sporných skutočností tvrdených pôvodnou žalobkyňou, teda, že
výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti má byť len jej dcéra - žalovaná v 1/ rade. V danom prípade
to však nie je žalovaná v 1/ rade, ktorá žaluje o určenie, že je výlučnou vlastníčkou tejto nehnuteľnosti
voči pôvodnej žalobkyni ako darujúcej a voči druhému účastníkovi kúpnej zmluvy, a teda žalovanému v

2/ rade, ktorý je vedený na liste vlastníctva z titulu nadobudnutia vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti
kúpnou zmluvou, ale žaluje o určenie vlastníctva tá zmluvná strana, ktorá vlastníctvo previesť mienila,
ale tvrdí, že tak chcela urobiť bezodplatne a vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade. Ak teda pôvodná žalobkyňa
tvrdí, že nedošlo k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia § 37 OZ, teda že nebola zmluva
uzavretá s vážny úmyslom s vôľou uzavrieť so žalovanými kúpnu zmluvu, a teda, že sa jedná o absolútne

neplatný právny úkon, ale na druhej strane tvrdí, že došlo k zastretému právnemu úkonu, a to darovacej
zmluve, predmetná žaloba tieto skutočnosti nie je spôsobilá vyriešiť, pretože v tomto konaní sa pôvodná
žalobkyňa domáha toho, že je výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností voči obom žalovaným,
teda aj voči svojej dcére žalovanej v 1/ rade, o ktorej tvrdí, že zastretým právnym úkonom darovacejzmluvy bola výlučne obdarovanou. Súd prvej inštancie poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej
je pri posudzovaní neplatnosti právnych úkonov potrebné zohľadniť zmysel a účel právnej úpravy, ktorá
s určitým nedostatkom právneho úkonu spája právny následok v podobe jeho neplatnosti, pričom by

zásadne malo platiť, že právne úkony by mali byť považované za platné, pokiaľ preukázateľne nie je
vyvrátená táto skutočnosť (IV.ÚS/15/2014, rozhodnutie NS SR z 30.1.2013, sp. zn. 6MCdo/21/2011,
nález ÚS SR zo dňa 3.7.2008, sp. zn. I.ÚS/242/2007). Súd prvej inštancie vyslovil názor, podľa ktorého
jedinou príčinou podania tejto žaloby sú rozvrátené vzťahy medzi pôvodnou žalobkyňou, žalovanou v
1/ rade a žalovaným v 2/ rade a z nich plynúca potreba vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

žalovaných po právoplatnom rozvode manželstva. Vzhľadom na odstup času, ktorý uplynul od uzavretia
tejto zmluvy, je vždy dôkazná povinnosť na strane žalobcu preskúšavaná uplynutím času a jeho vplyvu
na zaobstaranie určitých dôkazných prostriedkov právne relevantných v danom kontexte. Dôkazné
bremeno v danom prípade je výlučne na pôvodnej žalobkyni, a žaloba o skutkových tvrdeniach pôvodnej
žalobkyne trpí značnou dôkaznou núdzou. Pokiaľ by došlo k vyhoveniu žaloby, pôvodná žalobkyňa
ako výlučná vlastníčka tejto nehnuteľnosti by súhlasila s tým, aby v tejto nehnuteľnosti žila iba jej

dcéra žalovaná v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade by sa musel z predmetnej nehnuteľnosti vypratať,
hoci nehnuteľnosť užíval vyše 20 rokov, a ako tvrdí, a je to aj nesporné, za ten čas nehnuteľnosť
bola udržiavaná, zveľaďovaná a niekoľkokrát zvýšená jej hodnota tak, že nie je možné posudzovať
stav tejto nehnuteľnosti ku dňu uzavretia tejto kúpnej zmluvy s tým stavom nehnuteľnosti, aký je v
súčasnosti. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že ich náhradu úspešným žalovaným

nepriznal. Toto rozhodnutie odôvodnil poukázaním jednak na to, že žalovaná v 1/ rade si náhradu
trov konania neuplatnila, ale tiež na potrebu aplikácie § 257 CSP. Konštatoval, že za situácie hlboko
rozvrátených rodinných vzťahov medzi stranami sporu by náhrada trov konania viedla k ďalšej eskalácii
napätia vzťahov medzi stranami sporu a v tejto skutočnosti videl súd jeden z hlavných dôvodov hodných
osobitného zreteľa, prečo nepriznal aj úspešnému žalovanému v 2/ rade náhradu trov konania. Aj

keď žaloba bola vedená voči žalovanému v 2/ rade nedôvodne, je úlohou súdu viesť strany sporu k
zmierlivému riešeniu ich sporov a snažiť sa o to, ak to neodporuje zásadám spravodlivého usporiadania
vecí, aj v otázke trov konania.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie včas podala odvolanie pôvodná žalobkyňa, a to z dôvodov podľa

§ 365 ods. 1 písm. b), d) f) a h) CSP.

11. K záverom súdu prvej inštancie týkajúcim sa skutočností vyplývajúcich z právneho úkonu spísaného
vo forme notárskej zápisnice uviedla, že ani takto realizovaný právny úkon automaticky neznamená, že
tento prezentuje skutočnú vôľu jeho účastníkov, čo súd vyhodnotil ako nespornú skutočnosť. V rámci

predbežného právneho posúdenia si súd prvej inštancie nesprávne stanovil za podstatné skúmanie
úmyslu a motivácie, ktorá viedla účastníkov k uzatvoreniu sporného právneho úkonu, tú však nie je
možné žiadnym spôsobom verifikovať. Pre túto vec nie je podstatný úmysel ani motivácia, ale výsledok
konania. Podstata sporu sa mala týkať skutočnosti, či na základe priamych a nepriamych dôkazov
jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti možno dospieť k záveru o nedostatku vôle zmluvných strán

uzatvoriť kúpnu zmluvu. Nedostatok vôle zmluvných strán pri uzatváraní odplatnej zmluvy vyplýva okrem
iného z toho, že pôvodná žalobkyňa previedla nehnuteľnosti na žalovaných aj s vecným bremenom
bezplatného a doživotného bývania jej rodičov. Ťarcha tzv. dožitia je síce bežnou zmluvnou klauzulou,
ale využíva sa najmä pri darovaní. Preto niet logického (ani morálneho) vysvetlenia, prečo by pôvodná
žalobkyňa, ktorá nehnuteľnosti aj s touto ťarchou dožitia dostala bezplatne darom od svojich rodičov,

tieto následne predala svojej dcére a zaťovi, a to aj so spomínanou ťarchou bezplatného a doživotného
bývania jej rodičov. Touto relevantnou skutočnosťou sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
nezaoberal a nevysporiadal sa s ňou. Podstata tvrdení pôvodnej žalobkyne nespočíva v tom, že by
nevedela akú zmluvu uzatvára, ale v tom, že v danom prípade išlo len o formálne pomenovanie
zmluvy ako „kúpnej zmluvy“, pričom konštatovanie, že kúpna cena bola vyplatená pre jej podpisom,

je nepravdivé. Aj skutočnosť, že kúpna cena mala byť vyplatená „pred“ podpisom zmluvy, podporuje
tvrdenia pôvodnej žalobkyne, pretože nie je bežné a logické, aby sa tak vysoká kúpna cena platila
pred tým, ako vôbec dôjde k uzatvoreniu zmluvy. O tom, že by pôvodná žalobkyňa prevzala tak vysokú
sumu nesvedčí ani jej následná životná úroveň. Odvolateľka poukázala aj na nezrovnalosti vo výpovedi
žalovaného v 2/ rade ohľadom vyplatenia kúpnej ceny, kedy na pojednávaní dňa 9.2.2023 tvrdil, že

kúpnu cenu vyplácali priamo pôvodnej žalobkyni v jej rodinnom dome predtým ako išli k notárovi (str. 3
zápisnice), na druhej strane dňa 20.4.2023 na pojednávaní žalovaný uviedol, že nevie deň, nepamätá
si presne, kedy kúpnu cenu pôvodnej žalobkyni vyplácali (str. 4 zápisnice). Odvolateľka je presvedčená,
že moment odovzdania tak vysokej sumy v hotovosti druhej osobe, je takým momentom, ktorý si danáosoba pamätá presne do detailov, a to čo sa týka dátumu odovzdania peňazí, spôsobu odovzdania
peňazí (v obálke, taške, kufríku), zdroja peňazí (od koho koľko) a pod. Výpoveď žalovaného v 2/ rade
v tomto smere bola iba všeobecného charakteru, navyše aj zmätočná. Dá sa povedať, že žalovaný v 2/

rade ani nemal snahu svoje tvrdenia podporiť ďalšími relevantnými dôkazmi. Takéto všeobecné tvrdenia
nezachádzajúce do bližších detailov vnášajú do jeho verzie pochybnosť a svedčia o jej nepravdivosti.
Napriektomujejsúduveril,resp.verziužalovanéhov2/radevyhodnotilvrovine„možného“.Odvolateľka
ďalej tvrdila, že žalovaní nielenže peniaze nevyplatili, ale ani by ich vyplatiť nemohli, keďže v danom
čase takouto čiastkou určite nedisponovali, ani ak by sa malo jednať o odplatný prevod. Tvrdenia

žalovaného v 2/ rade o tom, že peniaze mal našetrené a zvyšok mu dal jeho otec, sú účelové a
zavádzajúce. Nebolo v konaní popreté, že žalovaná bola v čase podpisu zmluvy vo vysokom štádiu
tehotenstva (7./8. mesiac), bez príjmu, naposledy predtým ako čašníčka, žalovaný v 2/ rade pracoval
na železnici pri prekladaní balíkov, teda ich príjem bol nízky. Nie je možné, aby si žalovaný v 2/ rade
našetril uvedenú sumu, ani to bližšie nemal snahu preukázať (napr. aká časť z ním našporených peňazí
bola použitá na kúpu). Vzhľadom na uvedené tvrdenia pôvodná žalobkyňa nechala pripojiť dedičský

spis po nebohom otcovi žalovaného - L. E., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, pričom z výsledkov
dedičského konania nevyplýva, že otec žalovaného v 2. rade disponoval vyššou finančnou čiastkou
(ak vezmeme do úvahy, že aj s manželkou potrebovali z niečoho žiť a nerozdali všetky úspory deťom
do posledného centu), resp. v súpise aktív po nebohom nie je uvedená žiadna finančná hotovosť,
resp. úspora. Napriek tomu, že tento dedičský spis po nebohom bol pripojeným spisom, súd prvej

inštancie sa s ním ako relevantným dôkazom vôbec nevysporiadal. Súd sa tiež žiadnym spôsobom
nevysporiadal s tvrdením a dôkazmi ohľadne vtedajšej zákonnej povinnosti zaplatenia dane z prevodu
nehnuteľností, iba konštatoval, že tento dôkaz nepovažoval za relevantný. Podľa odvolateľky však práve
preukázanie skutočnosti, kto v konečnom dôsledku zaplatil daň z prevodu je jedným z podstatných
dôkazovpreukazujúcichskutočnúvôľuzmluvnýchstrán.Súdprvejinštanciemalnielenžeprisúdiťtomuto

dôkazu/tvrdeniu podstatnú relevanciu, ale aj vyhodnotiť túto skutočnosť o zaplatení dane z prevodu
žalovanými ako nesporné tvrdenie, vzhľadom na výpovede sporových strán, kedy: pôvodná žalobkyňa
okrem písomných podaní potvrdila, že daň z prevodu zaplatili za pôvodnú žalobkyňu žalovaní, aj vo
svojej výpovedi v rámci výsluchu (str. 3 zápisnice z pojednávania zo dňa 20.4.2023), žalovaná v 1/ rade
okrem písomných podaní potvrdila, že daň z prevodu zaplatili žalovaní za pôvodnú žalobkyňu, aj vo

svojej výpovedi v rámci výsluchu (str. 3 zápisnice z pojednávania zo dňa 20.04.2023) žalovaný v 2/
rade vo svojej výpovedi zo dňa 20.4.2023 (str. 5 zápisnice) ohľadom zaplatenia dane z prevodu uviedol,
že na túto položenú otázku nevie odpovedať. Nie je žiaden rozumný dôvod, prečo by žalovaní, ktorí
mali za odplatu nadobudnúť nehnuteľnosti aj s vecným bremenom dožitia starých rodičov, zaplatili za
pôvodnú žalobkyňu ešte aj daň z prevodu, hoci na to podľa zákona bola povinná pôvodná žalobkyňa ako

prevádzajúca. Žalovaní uhradili túto daň z prevodu za pôvodnú žalobkyňu z dôvodu, že nehnuteľnosti
nadobudli bezodplatne (podľa zák. č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu
a prechodu nehnuteľností je daňovníkom prípade darovania nadobúdateľ majetku, resp. obdarovaný),
hoci platobné výmery sú v zmysle zákona vystavené na meno pôvodnej žalobkyne ako predávajúcej z
kúpnej zmluvy. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie nie úplne správne

vyhodnotil podstatu sporu, nakoľko pôvodná žalobkyňa nepopierala, že podpísala zmluvu, ktorá bola
formálne označená ako „kúpna zmluva), ale tvrdila, že skutočná vôľa zmluvných strán nebola uzavrieť
kúpnu zmluvu, resp. prevedenie nehnuteľností na žalovaných za odplatu. V tejto súvislosti pri vytváraní
svojich záverov súd prvej inštancie zohľadnil rozhodnutia, ktoré nie sú pre tento prípad relevantné,
pričom pokiaľ ide o nález ÚS SR zo dňa 3.7.2008, sp. zn. I.ÚS/242/2007, jeho závery potvrdzujú tvrdenia

pôvodnej žalobkyne. Pokiaľ súd prvej inštancie vidí ako jedinú príčinu podania žaloby rozvrátené rodinné
vzťahy u žalovaných, je podľa odvolateľky absolútne pochopiteľné, že uvedené rozvrátené vzťahy ju
viedli k radikálnym krokom ohľadom jej majetku, a teda zosúladiť skutočný stav so stavom právnym, hoci
sa tak stalo až s odstupom času po určitých udalostiach v rodine (majúc na mysli najmä ublíženie na
zdraví žalovaného voči žalovanej, nutnosť ich dcéry odísť od rodičov z dôvodu agresívneho správania

žalovaného voči nej, či fyzické napadnutie samotnej odvolateľky), čo je ale v prípade vlastníckeho práva
vzhľadom na jeho nepremlčateľnosť irelevantné a súd túto skutočnosť nemôže pričítať na ťarchu osoby,
ktorá sa svojho vlastníckeho práva domáha prostriedkami, ktoré jej zákon pripúšťa. Napokon nad rámec
predmetu sporu súd prvej inštancie uvažuje v odsekoch 32.1. a 32.2. napadnutého rozsudku chrániac
osobu žalovaného v 2/ rade, jeho budúcnosť a financie, čo vnáša vážne pochybnosti a nezávislosti

a nestrannosti súdu. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s nasledujúcimi podaniami pôvodnej
žalobkyne - podanie zo dňa 1.5.2023, podanie zo dňa 17.5.2023 a podanie zo dňa 29.5.2023, ktoré
obsahovali podstatné skutkové a právne tvrdenia vrátane odkazov na judikatúru. Napokon namietla
odvolateľka aj odňatie práva predniesť pred skončením dokazovania záverečnú reč (str. 2 zápisnice zodňa 15.6.2023), čo predstavuje zásah do základného práva na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR , práva na spravodlivé súdne konanie podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru a do princípu rovnosti strán
v zmysle Čl. 6 ods. 1 CSP, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Odvolateľka

navrhla odvolaním napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. V priebehu odvolacieho konania žalobkyňa zomrela. Odvolací súd rozhodol, že pokračuje v konaní
s právnymi nástupcami žalobkyne M. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom D., C.

XX/X, ktorými sú: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., C. XXX/X, 2/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D., J. K. XXX/XX, korešpondenčná adresa C. XX/X, XXX XX C., 3/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, D., C. XX/
X, prechodne bytom F. G., XXX XX A. H., I. J. G. XXXX.

13. Krajský súd v Prešov uznesením zo dňa 24. októbra 2024, č.k. 11Co/2/2024 – 256 zrušil rozsudok
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. V rozhodnutí uviedol, že za nedostatočne odôvodnený a bez opory v skutkových tvrdeniach
pôvodnej žalobkyne a aj žalovanej v 1/ rade je možné označiť záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého
pôvodná žalobkyňa, ktorá uzatvorila kúpnu zmluvu formou notárskej zápisnice, nemohla mať v tom čase
úmysel uzatvoriť zmluvu darovaciu, a to s ohľadom na to, že príprava samotnej notárskej zápisnice,

ako aj samotný notársky úkon spísania tejto notárskej zápisnice, jej vyhotovenia a právnych účinkov
nevyhnutne musel trvať istý čas, čo aj s následným obdobím potrebným pre vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností vytváralo dostatočný časový priestor na prípadné odstúpenie od zmluvy. Z
obsahu žaloby a vykonaného dokazovania je zrejmé, že pôvodná žalobkyňa netvrdila, že bola uvedená
do omylu ohľadne toho, akú zmluvu uzatvára, ale že na požiadanie žalovaných vedome simulovala

právnyúkonkúpnejzmluvy,hocivskutočnostibolojejvôľouprevádzanénehnuteľnostidarovať.Tvrdenie
osimuláciiprávnehoúkonuvšetkýmizmluvnýmistranaminiejemožnézamieňaťstvrdenímouzatvorení
zmluvy v omyle. Simulácia predstavuje vedomý nesúlad medzi vôľou a jej prejavom, zatiaľ čo omyl
vyjadruje nezhodu nevedomú. Z obsahu žaloby celkom nepochybne vyplýva, že pôvodná žalobkyňa
v rámci povinnosti tvrdiť podstatné skutkové okolnosti poukazuje na vedomú simuláciu kúpnej zmluvy

tak na strane jej ako predávajúcej, ako aj na strane žalovaných. Argumentácia súdu prvej inštancie
ohľadne možnosti zistenia svojho omylu a dostatočného času reagovať na tento omyl, napr. odstúpením
od zmluvy je preto vo vzťahu k žalobným tvrdeniam nepriliehavá. Pokiaľ súd prvej inštancie naznačuje,
že v prípade pôvodnej žalobkyne išlo vo vzťahu ku uzatváranej kúpnej zmluve iba o mentálnu rezerváciu,
tento svoj záver vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu dostatočne neodôvodnil. Tvrdenie o tom, že

všetky zmluvné strany boli uzrozumené s tým, že v skutočnosti neuzatvárajú kúpnu, ale darovaciu
zmluvy, je potrebné hodnotiť vo vzťahu ku všetkým vykonaným dôkazom a tvrdeniam sporových strán.
Súd prvej inštancie v tomto smere iba stroho konštatoval, že nebolo v konaní preukázané, že zmluvné
strany nemali nikdy úmysel vyplatiť za nehnuteľnosti kúpnu cenu uvedenú v zmluve a že k vyplateniu ani
nedošlo. Z odôvodnenia rozsudku však nevyplýva, ako vo vzťahu k tejto otázke vyhodnotil jednoznačné

tvrdenia žalovanej v 1/ rade, podľa ktorej kúpna cena bola v zmluve uvádzaná iba formálne a nikdy
nebola uhradená. Taktiež sa súd prvej inštancie v tomto smere dostatočne určito a jednoznačne
nevysporiadal s celým komplexom súvisiacich viac alebo menej jednoznačných a zároveň zväčša
dôkazmi nepodporených tvrdení strán a svedkov ohľadne toho, či žalovaní disponovali v čase tvrdenej
kúpy nehnuteľností dostatkom prostriedkov, kto im a v akom rozsahu prostriedky poskytol, ohľadne

procesu vyplatenia kúpnej ceny, ale tiež s okolnosťou, že predmetné nehnuteľnosti boli zaťažené
vecným bremenom práva dožitia v prospech rodičov pôvodnej žalobkyne. Pokiaľ súd prvej inštancie
uzavrel, že nevyplatenie kúpnej ceny nebolo v konaní preukázané, bolo nevyhnutné aj s ohľadom
na potvrdenie tohto tvrdenia pôvodnej žalobkyne žalovanou v 1/ rade náležite sa vysporiadať so
všetkými dôkazmi a tvrdeniami, ktoré sa tejto skutočnosti týkajú, a jasne a zrozumiteľne poukázať

na to, ktoré dôkazy toto tvrdenie vyvracajú, alebo významne spochybňujú a naopak, ktoré by mohli
svedčiť o pravdivosti tohto tvrdenia. Súd prvej inštancie súce v relevantnej časti odôvodnenia poukázal
na výpoveď matky žalovaného a sestry žalovaného, nevysvetlil však dostatočne, z akého dôvodu
tieto, z pohľadu odvolacieho súdu skôr nekonkrétne svedecké výpovede, považoval za hodnovernejšie,
než výpovede žalovanej v 1/ rade, svedkyne P. E., a z hľadiska presvedčivosti ich nadradil nad iné

skutkové okolnosti svedčiace skôr v prospech tvrdení pôvodnej žalobkyne (napr. majetkové pomery otca
žalovaného vyplývajúce z pripojeného súdneho spisu sp. zn. 35D/324/2013, trvanie vecného bremena
v prospech rodičov pôvodnej žalobkyne). Samotné konštatovanie, že pokiaľ by boli svedkovia svedčiaci
v prospech žalovaného v 2/ rade na výpovedi so žalovaným dohodnutí vypovedali by tak, aby potvrdilivýpoveď žalovaného v 2/ rade a preto súd ich tvrdeniam nepriamo svedčiacim o poskytnutí finančných
prostriedkov na zaplatenie tejto nehnuteľnosti aj uveril sa žiadnym spôsobom nevysporiadava s inými
vykonanými dôkazmi a skutkovými tvrdeniami. V kontexte opomenutia reakcie na dôkazy svedčiace

v prospech pôvodnej žalobkyne potom pôsobí nepresvedčivo to, ak súd v rámci hodnotenia dôkazov
konštatuje vierohodnosť výpovedí svedčiacich v neprospech pôvodnej žalobkyne poukázaním na ich
nedostatočnú konkrétnosť a určitosť. Súd prvej inštancie sa tiež riadne nevysporiadal s tvrdením
pôvodnej žalobkyne, podľa ktorého o jej skutočnej vôli bezodplatne previesť vlastnícke právo svedčí
to, že daň z prevodu, ktorú mala zaplatiť ona ako predávajúca, zaplatili žalovaní. Vo vzťahu k tomuto

tvrdeniusúdprvejinštancieuviedol,žetátoskutočnosťsamaosebeniejeprávnerelevantnýmdôkazom,
ani keby tomu tak bolo. Odvolací súd k tomu uvádza, že uvedená skutočnosť by síce neobstála ako
dôkaz sama osebe, avšak súd ju musí hodnotiť aj v komplexe ďalších tvrdení strán a iných skutkových
zistení, teda nie len jednotlivo (z hľadiska preukázania pravdivosti tohto tvrdenia), ale tiež vo vzájomných
logických súvislostiach. Súd tiež žiadnym spôsobom neobjasnil, prečo túto skutočnosť, ktorú pôvodná
žalobkyňa považovala za významnú z hľadiska zistenia skutkového stavu a jeho právneho posúdenia,

nepovažoval za relevantnú. Za právne sporné a s ohľadom na predmet konania aj za ťažko udržateľné a
nedostatočne zrozumiteľné považuje odvolací súd aj právne posúdenie veci prezentované súdom prvej
inštancie v bode 30 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde je konštatované, že pokiaľ malo ísť v
skutočnosti zo strany pôvodnej žalobkyne o uzatvorenie darovacej zmluvy s obdarovanou žalovanou v
1/ rade, potom by sa nárokov vyplývajúcich z tejto skutočnosti mala domáhať žalovaná v 1/ rade voči

ostatným účastníkom zmluvy, nakoľko v prípade zastretého právneho úkonu darovacej zmluvy žalovanej
v 1/ rade by aktuálnou žalobou v skutočnosti nedošlo k vyriešeniu sporných skutočností tvrdených
pôvodnou žalobkyňou, teda, že výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti má byť len žalovaná v 1/
rade.

15. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie riadne v súlade s platnou procesnou normou (ust. § 185
a nasl. CSP) a spôsobom stanoveným pre vykonávanie dôkazov vykonať pre vec relevantné dôkazy,
skutkový stav opätovne komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité
hmotnoprávne ustanovenia, a predovšetkým, pri opätovnom posúdení veci sa náležite vysporiadať so
všetkými relevantnými argumentmi sporových strán, najmä sa vysporiadať s rovnakou dôslednosťou tak

stvrdeniamiadôkazmisvedčiacimivprospechtvrdenípôvodnejžalobkyneatiežžalovanejv1/rade,ako
sdôkazmiatvrdeniamisvedčiacimivprospechprocesnejobranyžalovanéhov2/rade,vykonanédôkazy
vyhodnotiť v širších vzájomných skutkových aj logických súvislostiach (v intenciách výhrad odvolacieho
súdu uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia) a vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite
v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4 CSP odôvodniť. S ohľadom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie

sa tento po vrátení veci procesne vysporiada s návrhom aktuálnych žalobcov v 1/ a 3/ rade na zmenu
žaloby v zmysle ich podania zo dňa 5.8.2024.

16. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu svedkýň A. E., A. O. a P. E., oboznámením
listinnýchdôkazov,obsahomspisovtunajšiehosúdusp.zn.27P/190/2022,29Pc/70/2019,28P/226/2020,

5T/17/2020, 35D/324/2013 a zistil tento skutkový stav:

17. Pôvodná žalobkyňa je matkou žalovanej v 1/ rade a bývalou svokrou žalovaného v 2/ rade.

18. Žalovaní sú bývalými manželmi, ktorí manželstvo uzavreli dňa 25.09.1999 a pochádzajú z neho deti:

P., nar. XX.XX.XXXX, A., nar. XX.X.XXXX, P., nar. XX.X.XXXX a A., nar. XX.X.XXXX.

19. Z notárskej zápisnice napísanej v Prešove dňa 31.05.2000 na notárskom úrade JUDr. Marián
Petra, notára so sídlom v Prešove, ulica Hlavná 42, sp.zn.N 213/2000 Nz 234/2000 súd zistil, že sa
dostavila žalobkyňa ako predávajúca a žalovaný ako kupujúci, pričom do notárskej zápisnice uzavreli

kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa predávajúca osvedčila, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
v katastrálnom území D., LV č. XXX, k parcelám KN XXX - zastavaná plocha o výmere 599 m2, KN
395 - záhrada o výmere 200 m2, KN XXX z časti, v ktorej na základe G5 č. 45/2000 overeného dňa
11.05.2000 bola vytvorená parcela KN XXX/X - záhrada o výmere 814 m2 spolu s rodinným domom
súpisné číslo XXX na parcele KN XXX s príslušnou garážou, oplotením, studňou, vedľajšou stavbou,

vonkajšími úpravami a trvalými porastami v celosti tak, ako je opísané v znaleckom posudku číslo XX/
XXXX znalca L. I. zo dňa 17.05.2000.
19.1. V bode II. tejto notárskej zápisnice žalobkyňa vyhlásila, že predáva tieto nehnuteľnosti kupujúcim
manželom a to žalovaným v celosti.19.2. V bode III. tejto notárskej zápisnice bola dohodnutá kúpna cena 484.930 Sk s tým, že túto kupujúci
vyplatili predávajúcej pred podpisom tejto zmluvy.
19.3. V bode IV. tejto notárskej zápisnice predávajúca vyhlásila, že na predávaných nehnuteľnostiach

neviaznu žiadne iné ťarchy ani bremená, okrem práva bezplatného a doživotného užívania v prospech
M. N., G. Q. a L. N., ktoré vzniklo na základe zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod číslom V 870/96 tak,
ako je vyznačené v časti „C“ na LV, ktoré by obmedzovali výkon vlastníckeho práva.
19.4. V bode V. notárskej zápisnice kupujúci vyhlásili, že kupujú nehnuteľnosti tak, ako sú opísané aj
s vecným bremenom.

20. Z Platobných výmerov Daňového úradu Prešov I a rovnopisov podacích lístkov z 15.1.2004 súd zistil,
že ako odosielateľ je žalobkyňa uvedená na oboch lístkoch, ktorými mala byť zaplatená daň z prevodu
na základe kúpnej zmluvy vo výške 2 524 Sk a 7 572 Sk.

21. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že chcela uzavrieť zmluvu darovaciu a došlo k tomu, že žalovaní

chceli kúpnu zmluvu, ale ona trvala na tom, že chce darovaciu pre dcéru; tak, ako jej rodičia dali, tak
chcela dať aj dcére, ale „oni s tým prišli, že chcú kúpno-predajnú, pretože sa platí veľká daň z darovacej“,
chcela uzavrieť darovaciu zmluvu, ale napokon vyšlo, že je kúpno-predajná. Žiadne peniaze nezobrala,
ani s tým nič neriešila, pretože to dala dcére. Kúpna cena jej nebola vyplatená, ani ju nepýtala, chcela
len darovať a bez peňazí dala. Daň z úkonu neplatila „oni s tým došli, že oni si poplatky poplatia samy“.

22.Zvýsluchužalovanejv1/radesúdzistil,že„čosatýkapapierovýchforiemakonotára,kompletvšetko
naozaj zabezpečovali oni, nie možno ako manželia, notára zabezpečila A., peniaze v živote nezaplatili,
nikdy sa ani o daných sumách naozaj nebavili, všetky poplatky platili oni ako manželia a sumu jej v živote
neodovzdali, všetko bolo urobené len akože a to, že dali tú formu názov kúpno-predajná zmluva, tiež s

tým vyšli oni, proste jednoducho je to formalita, však mladí tam budú bývať, tak to bolo. My sme to brali
ako formalitu.“ Kúpnu cenu nezaplatili, nemali finančné zdroje na jej úhradu.

23. Z výsluchu žalovaného v 2/ rade súd zistil, že kúpna cena bola vyplatená, nakoľko peniaze mal
ušetrené a použil aj tie, čo mu dal ešte otec, keď žil. Spolu vybavovali aj notára, aj geodeta. Ešte vie,

že svokra tam bola tiež a ona určovala, že po kadiaľ tú záhradu chce im predať. Peniaze boli vyplatené
v hotovosti u svokry doma niekedy pred podpisom zmluvy. Nepamätá si, kto platil dane za prevod. Keď
kúpili nehnuteľnosť dole bola obývateľná, bývali tam starí rodičia, hore bola obývateľná iba jedna izba,
ktorú následne začali prerábať.

24. Z výsluchu svedkyne A. E., matky žalovaného v 2/ rade súd zistil, že „má 4 deti, stále každému
pomáhali, aj jemu pomáhali najviac, aj teraz odkedy je vdova stále mu pomáha, keď nemá peniaze.“
Poprela, aby bola pri podpise zmluvy. Na otázku, či dal jej manžel peniaze, aby mohol syn kúpiť
nehnuteľnosť uviedla, že dával peniaze stále, tešil sa z toho, keď mohol dať. Manžel chodil aj do
zahraničia robiť fušky, mali peniaze.

25. Z výsluchu svedkyne A. O., sestry žalovaného v 2/ rade súd zistil, že o uzavretí tejto zmluvy nevie nič,
nebolaprítomnáanipripodpisezmluvy.Naotázku,čimávedomosťoposkytnutífinančnýchprostriedkov
na kúpu nehnuteľnosti zo strany ich otca uviedla, že „otec nám vždy dával peniaze a tak viem, že určite
im prispieval a pomáhal.“ Vie, že mu dávali rodičia, aby mal potrebnú čiastku. Svoj vzťah so švagrinou

označila za v minulosti veľmi dobrý, teraz neurčitý. O type zmluvy, ktorú mali uzavrieť uviedla, že vie,
že to bola kúpa, otec im prispieval peniažkami, aj keď bol chorý chodil im pomáhať. Presnú sumu, ktorá
bola poskytnutá nevie. Vždy im rodičia dávali peniaze, keď potrebovali.

26. Z výsluchu svedkyne P. E., dcéry žalovaných súd zistil, že o uzavretí tejto zmluvy sa dozvedela z

rozprávania jednak babky, aj mamky, aj celkovo v rodine sa o tom rozprávali. V podstate vie o tom, že
dom chcela darovať babka mamke a vlastne dom dostal na polovičku aj jej otec. V dome v tomto čase
nebýva z rodinných dôvodov, otec ju udrel, bola volaná aj polícia, potom ju vymkol po stužkovej a na
základe toho išla ku babke, pri ktorej býva doteraz. O tom, ako došlo k uzavretiu zmluvy jej hovoril aj otec
a to pravdu, že ten dom dostala mamka a v zmluve je uvedené aj jeho meno a zaplatené za ten dom

nebolo. Vzťah s otcom nemá žiadny, komunikujú iba jeden deň v septembri, keď mu pošle potvrdenie
o návšteve školy.27. Dňa 22.8.2019 oznámila žalovaná v 1/ rade na polícii, že ju žalovaný v 2. rade v ich dome napadol
a spôsobil jej zranenie s dobou liečenia.
27.1. Zo spisu tunajšieho súdu spisová značka 5T/17/2020 súd zistil, že bola dňa 24.2.2020 podaná na

žalovaného v 2. rade obžaloba, ktorá ho vinila, že dňa 22.08.2019 v čase okolo 8.45 hod. v rodinnom
domespopisnýmčíslom46vKapušanochsapopredchádzajúcomverbálnomkonfliktepriblížilžalovaný
v2.radekmanželkežalovanejv1.radeanáslednejuobomarukamiprudkosotildojejhrude,následkom
čoho si táto pri páde chrbtom k zemi najprv udrela ľavú nohu o roh postele a potom si udrela chrbát
o roh stola a následne spadla, čím jej spôsobil kožnú odreninu chrbta vľavo so zlomeninou ôsmeho

rebra vľavo, pomliaždenie a krvnú podliatinu na zadobočnej ploche ľavého predkolenia s dobou liečenia
v trvaní 26 až 28 dní, čím ho obžaloba vinila z trestného činu úmyselného ublíženia na zdraví podľa §
156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
27.2. Z trestného rozkazu Okresného súdu Prešov zo dňa 01.06.2020, číslo konania 5T/17/2020 - 89
súd zistil, že žalovaný bol uznaný vinným z tohto skutku, ktorý spáchal na chránenej osobe, blízkej osobe
a bol mu uložený trest odňatia slobody na 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného

roka. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 17.06.2020.
27.3. Zo spisu súd ďalej zistil, že uznesením zo dňa 22.12.2021, č.k. 5T/17/2020 - 108 bolo rozhodnuté,
že sa žalovaný v 2. rade v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil.

28. Zo spisu tunajšieho súdu spisová značka 29Pc/70/2019 súd zistil, že dňa 06.09.2019 podala na

tunajšom súde P. E., dcéra žalovaných, voči žalovanému v 2. rade návrh na určenie výživného pre
plnoleté dieťa, v ktorom uvádza, že býva v rodinnom dome spolu so štyrmi maloletými súrodencami a
rodičmi, ale nevyhnutné výdavky na správu a spojené s jej štúdiom, ako aj výdavky jej súrodencov hradí
takmer výlučne jej matka.
28.1. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.05.2020, spisová značka 29Pc/70/2019 súd zistil, že dcéra

žila do novembra v spoločnej domácnosti so žalovanými, ale potom sa odsťahovala k žalobkyni - starej
matke.
28.2. Z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 28. mája 2020, č.k. 29Pc/70/2019 - 80 súd zistil,
že žalovaný v 2. rade bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry P. sumou 50 eur od 06.09.2019 do
31.10.2019 a sumou 80 eur od 01.11.2019 do budúcna s tým, že dlžné výživné vo výške 450 eur je

povinný zaplatiť do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. V časti, v ktorej dcéra Lýdia žiadala určiť
výživné vo výške 150 eur nad stanovenú sumu žalobu zamietol. Strany sporu sa vzdali práva podať
odvolanie voči rozsudku.

29. Zo spisu tunajšieho súdu spisová značka 28P/134/2019 súd zistil, že dňa 06.09.2019 podala

žalovaná v 1. rade návrh na úpravu práv a povinností rodičov k v tom čase maloletým deťom L., A.,
P. a A. s tým, že žiadala, aby títo boli zverení do jej osobnej starostlivosti a otec zaviazaný prispievať
na ich výživu z dôvodu, že konflikty v manželstve nastali pred štyrmi rokmi po narodení maloletého A.
a od toho času sa odsťahovala od žalovaného v 2. rade na dolné poschodie ich rodinného domu, kde
žije doteraz. Napriek tomu, že žijú v spoločnej domácnosti, väčšinu hospodária samostatne a taktiež

nežijú ako manželia.
29.1. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 08.06.2020, ktorá je súčasťou tohto
spisového materiálu súd zistil, že „k otázke rozvodu zastávali obaja manželia odmietavý postoj, avšak
každý z iného dôvodu. Kým pán E. by rád udržal rodinu kvôli deťom a podľa jeho slov by bola za
určitých okolností možná obnova ich manželského a rodinného života, pani E. považuje za negatívum

rozvodu ťažkosti s majetkovým manželským vysporiadaním. Na základe toho sa zamerali na zlepšenie
ich vzájomnej rodičovskej komunikácie a možné nastavenie rodičovskej dohody“. Správa konštatovala
dlhoročné konflikty v manželstve, eskaláciu napätia, či naučený spôsob nekonštruktívnej komunikácie,
ktorá nedáva perspektívu dohody medzi manželmi.
29.2. Z rozsudku zo dňa 23.11.2020 č.k. 28P/134/2019-96 súd zistil, že konanie voči L. bolo zastavené.,

maloleté deti A., P. a A. zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich
výživu - A. - 80 eur, Lukáša 60 eur a A. 50 eur od 1.9.2019 do budúcna., uložil otcovi dlžné výživné na
A. 1 020 eur, P. 720 eur a A. 482 eur zaplatiť v lehote 4 mesiacov., v prevyšujúcej časti návrh na určenie
výživného zamietol., upravil styk otca s A. a P..

30. Zo spisu tunajšieho súdu spisová značka 28P/226/2020 súd zistil, že dňa 03.09.2020 podala
žalovanáv1.radenávrhnarozvodmanželstvaaúpravuprávapovinnostíkvtomčasemaloletýmdeťom
A. nar. XX.X.XXXX, P. 22.1.2007 a A. 27.2.2015. Žalovaná v 1. rade v návrhu tvrdila, že od začiatku sa
v ich manželstve vyskytovali nezhody a výrazné konflikty nastali po narodení najmladšieho syna A.. Žijúv jednom dome, avšak vedú 2 samostatné domácnosti a od novembra 2019 vedie žalovaná v 1. rade
samostatnú domácnosť na prízemí spoločného rodinného domu, kde s ňou žijú v súčasnosti aj maloleté
deti. Žalovaný v 2. rade vytvára konfliktné situácie, vulgárne nadáva jej, aj deťom, časom sa k týmto

konfliktom pridal aj syn L.. Dňa 22.08.2019 žalovaný v 2. rade zaútočil na manželku, zlomili jej rebro a
následne prebehlo aj trestné vyšetrovanie vo veci.
30.1. Z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 22.03.2021, č.k. 28P/226/2020 - 58 súd zistil, že v
tomtokonaníbolorozvedenémanželstvožalovanýchanačasporozvodeschválenárodičovskádohoda,
na základe ktorej v tom čase maloleté deti A., P. a A. boli zverené do osobnej starostlivosti matky a

otec zaviazaný prispievať na výživu A. sumou 80 eur, P. 60 eur a A. 50 eur mesačne. Zároveň bol aj
upravený styk maloletých detí s otcom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.03.2021, keďže sa
osoby oprávnené podať odvolanie po vyhlásení rozsudku tohto práva vzdali.

31. Zo spisu tunajšieho súdu spisová značka 29P/127/2022 súd zistil, že dňa 17.05.2022 podala
žalovaná v 1. rade návrh na zmenu úpravy práv a povinností v časti rodičovskej dohody, pričom

rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 04. júla 2022, číslo konania 29P/127/2022 - 33 bola
schválená rodičovská dohoda tak, že sa styk maloletých detí s otcom neupravuje a týmto sa mení aj
rozvodový rozsudok vo výroku o úprave styku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom doručenia,
keďže sa účastníci konania vzdali po vyhlásení práva podať proti nemu odvolanie dňa 07.07.2022.

32. Zo spisu tunajšieho súdu spisová značka 27P/190/2022 súd zistil, že dňa 21.07.2022 podala
žalovaná v 1. rade návrh na zvýšenie výživného na maloletých P. a A., o ktorom návrhu rozhodol súd
rozsudkom zo dňa 21.09.2022, č.k. 27P/190/2022 - 30 tak, že výživné na maloletého P. zvýšil na 80 eur,
na maloletého A. na 70 eur mesačne počnúc dňom schválenia rodičovskej dohody na súde. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 27.09.2022, teda po jeho doručení, keďže oprávnení sa práva podať

odvolanie voči nemu vzdali.

33. Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 06.09.2004, sp. zn. 26D/1053/2004 vyplýva, že neb L. E., otec
žalovaného v 2/ rade, mal ku dňu smrti aktíva vo výške 430.000,- SK, ktoré pozostávali z osobného
motorového vozidla vo výške 30.000,- SK a členského podielu v družstevnom byte vo výške 400.000,-

SK.

34. Žalobca v 1/ rade pri svojom výsluchu uviedol, že ich matka nikdy nemala úmysel predať
túto nehnuteľnosť. On dostal od matky časť záhrady, brat dostal dom, kde bývali rodičia a sestra
s exmanželom dostali dom s pozemkom. V roku žalovaní bývali v obývačke, ktorá bola na prízemí.

Rodičia mali svoju spálňu a on s bratom mali detskú izbu, ktorá bola na prvom poschodí.

35. Žalobca v 2/ rade pri svojom výsluchu uviedol, že prevod bol bezodplatný. Potvrdil, že od matky
dostal dom. Taktiež potvrdil, že žalovaní bývali v obývačke, ktorá bola na prízemí.

36. Zistený skutkový stav súd právne posúdil

37. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

38. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

39. Podľa 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 41a ods. 2 OZ, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,
ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho

úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

41. Podľa § 46 ods. 1 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.42. Podľa 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

43. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

44. Na pojednávaní dňa 25.04.2025 súd pripustil zmenu žaloby v tomto znení: „Nehnuteľnosti zapísané

na LV č. XXX, okres C., obec D., kat. úz. D. a to pozemok KN-C par. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 599 m2, KN-C parc. č. XXX záhrada o výmere 200 m2, KN-C parc. č. XXX/X záhrada o výmere
814 m2 a stavby so súpisným číslom 186 rodinného domu postaveného na parcele KN-C parc. č. XXX,
patria do dedičstva po nebohej M. B., nar. XX.X.XXXX, ktorá zomrela XX.X.XXXX, naposledy bytom
C. XX/X, D.“.

45. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že vyššie uvedené nehnuteľnosti patria do
dedičstva po nebohej M. B., nar. XX.X.XXXX, ktorá zomrela XX.X.XXXX.

46.Žalobaourčenievlastníckehopráva,predstavujúcajedenzprávnychprostriedkovochranyvlastníka,
má svoj základ v ustanovení § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno

požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem. Súd sa v prvom rade zaoberal naliehavým právnym záujmom na podanej žalobe.

47. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť

odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak
nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v
prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo
jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).

48. Podľa ustálenej súdnej praxe sa pripúšťa určovacia žaloba, ktorou sa dedič poručiteľa domáha
určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, nakoľko sa ňou odstraňuje spornosť vlastníctva
k veci, keďže ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom určitej veci; požadované určenie
sa teda vzťahuje na obdobie ku dňu smrti poručiteľa (rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo 154/2010).

49. Súd sa následne zaoberal vecou samou. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná. Vykonaným dokazovaním a zhodnými tvrdeniami pôvodnej žalobkyne, terajších
žalobcov a žalovanej v 1/ rade bolo preukázané, že kúpnou zmluvou zo dňa 31.05.2000 mala byť
zastretá darovacia zmluva, keďže pôvodná žalobkyňa nemala vôľu odplatne previesť vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam na svoju dcéru a jej bývalého manžela, ale mienila tieto nehnuteľnosti darovať.

50. Žalovaný v 2/ rade v konaní tvrdil, že žalobkyňa obdŕžala dohodnutú kúpnu cenu a uzavrela kúpnu
zmluvu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv.
negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej

právnej skutočnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010).

51. V zmysle vyššie uvedeného bolo preto na žalovanom v 2/ rade, aby preukázal, že pôvodnej
žalobkyne kúpnu cenu uhradil. Podľa názoru súdu žalovaný v 2/ rade dôkazné bremeno neuniesol.
V konaní nebolo preukázané, aby žalovaní vyplatili žalobkyni kúpnu cenu za nehnuteľnosti, čo by

nasvedčovalo tomu, že uzatvorili kúpnu zmluvu. Žalovaný v 2/ rade v konaní tvrdil, že kúpnu cenu uhradil
v hotovosti niekedy pred podpisom zmluvy, pričom na zaplatenie kúpnej ceny použili žalovaní finančné
prostriedky z vlastných úspor a finančné prostriedky, ktoré poskytol žalovanému v 2/ rade jeho otec.
Naopak žalovaná v 1/ rade v konaní tvrdila, že nemali finančné zdroje na jej úhradu. Žalovaným v 2/ rade
navrhnutí svedkovia v konaní iba všeobecne tvrdili, že otec žalovanému v 2/ rade dával peniaze, ich

výšku však v konaní neuviedli. Ako však vyplynulo z osvedčenia o dedičstve zo dňa 06.09.2004, sp. zn.
26D/1053/2004, tak nebohý otec žalovaného v 2/ rade L. E. nedisponoval majetkom na to, aby mohol vo
väčšej miere prispievať svojim deťom a v konaní ani nebolo preukázané, aby v tom období mal príjem
v takej výške, aby žalovanému v 2/ rade dal na kúpu nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o úspory žalovaného v 2/rade tak ten v konaní nepreukázal, aby v tom čase disponoval finančnými prostriedkami v takej výšky,
aby vyplatil kúpnu cenu pôvodnej žalobkyni. Žalovaný v 2/ rade neuviedol a ani nepreukázal zdroj svojich
úsporatiež,ževtomčasemalpríjemvtakejvýške,abysimoholtvoriťúspory.Navyšežalovanýv2/rade

pri svojej výpovedi uvádzal, že úspory mal v komode hore, pričom z výsluchu žalobcov, ale aj z vyjadrení
žalovanej v 1/ rade vyplynulo, že žalovaní v tom čase bývali v obývačke, ktorá bola na prízemí. Súd preto
neuveril žalovanému v 2/ rade, že kúpnu cenu uhradil v hotovosti v bližšie nešpecifikovanom termíne
pred podpisom zmluvy.

52. Za ďalší dôvod, prečo súd považoval kúpnu zmluvou za zastretú darovacia zmluva bolo vecné
bremeno bezplatného a doživotného bývania rodičov pôvodnej žalobkyne. Inštitút doživotného práva
užívania nehnuteľnosti je typický pre darovaciu zmluvu, a preto nebol dôvod, aby bol súčasťou kúpnej
zmluvy.

53. Súd je teda toho názoru, že účastníci kúpnej zmluvy nemali v úmysle uzatvoriť kúpnu zmluvu, ale

darovaciu, a preto je kúpna zmluva zo dňa 31.05.2000 neplatná v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosťou zakladajúcou neplatnosť zmluvy v zmysle § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa,
ktorávskutočnostineexistuje,resp.síceexistuje,avšakvinejkvalite,nežtoukazujejejprejav.Ktakýmto

prejavom vôle patria medziiným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony.

54. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka).
Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (tzv.

simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je
simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento
úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon
zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol
sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho

zákonníka).

55. Podľa R 1/2021 Zbierky stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021, predpokladom platnosti
zastretej (disimulovanej) zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti (§ 41a ods. 2 Občianskeho
zákonníka) je okrem iného jej uzatvorenie v písomnej forme a tými istými účastníkmi ako zastierajúca

(simulovaná) zmluva. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2020 sp. zn. 3 Cdo
43/2019)

56. V danom prípade bolo preukázané, že vôľa účastníkov kúpnej zmluvy smerovala k uzavretiu
darovacej zmluvy, predmetom ktorej mal byť bezodplatný prevod nehnuteľnosti. Účastníci zmluvy

označenej ako „kúpna zmluva“ len predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti mali
vôľu uzatvoriť darovaciu zmluvu. Keďže predmetná kúpna zmluva ako dvojstranný právny úkon nebola
urobená vážne (absentoval v nej jeden prvok vôle - vážnosť), je takáto simulovaná zmluva podľa §
37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Ich disimulovaný právny úkon, darovacia zmluva, by
mohli byť platná, iba ak by spĺňala všetky náležitosti právneho úkonu. Náležitosťou darovacej zmluvy

o prevode nehnuteľností je podľa § 46 ods. 1 OZ písomná forma. Súd zmluvu označenú ako kúpna
vyhodnotil ako neplatnú - simulovanú, nemal však žiadnu dissimulovanú darovaciu zmluvu v písomnej
forme, ktorej platnosť by mohol vysloviť podľa § 41a ods. 2 OZ.

57. „Problematikou vztahu simulované kupní a disimulované darovací smlouvy se dovolací soud již

vícekrát zabýval. V rozsudku ze dne 4. září 2002, sp. zn. 22 Cdo 101/2001, publikovaném pod č. C 1410
ve svazku 20 Souboru rozhodnutí Nejvyššího soudu, vydávaného nakladatelstvím C. H. Beck, uvedl: V
případě, že účastníci uzavřeli simulovanou písemnou kupní smlouvu ohledně nemovitosti, kterou chtěli
zastřít darování této nemovitosti, není darovací smlouva platná, pokud nebyla uzavřena písemně tak,
že by z jejího znění plynulo, že šlo o darování . Viz též rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 10. 5. 2000,

sp. zn. 22 Cdo 102/99, publikovaný v Soudních rozhledech, 2000, č. 8. V daném případě ze smlouvy
o převodu nemovitostí rozhodně neplyne, že by úmyslem účastníků byl bezúplatný převod nemovitostí,
tj. uzavření darovací smlouvy; rozhodnutí odvolacího soudu je tak v souladu s citovanými rozhodnutími
dovolacího soudu. K námitce týkající se zásady, že nikdo se nemůže dovolávat vlastní nepoctivosti(nemo turpitudinem suam allegans auditur) se poznamenává, že tato zásada chrání poctivou stranu
proti nepoctivé; v daném případě věděly o simulaci obě strany“ (uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 22.03.2005, sp. zn. 22 Cdo 1917/2004).

58. Na základe uvedeného súd uzatvára, že zmluva zo dňa 31.05.2000 označená ako kúpna zmluva, je
absolútne neplatná pre rozpor medzi vôľou a prejavom účastníkov zmluvy. Takouto neplatnou zmluvou
nemohli žalovaní nadobudnúť nehnuteľnosti. Súd preto žalobe vyhovel.

59. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 96/1995 (publikovanom v časopise
Zo súdnej praxe pod č. 39/1998) uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum)
nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa hľadí na absolútne neplatný
úkon tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky
ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase

jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností
nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná“ (resp. či ju
zohľadní alebo nezohľadní). Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd vždy
prihliadnuť, a to aj bez návrhu (z úradnej povinnosti - ex officio).

60. Pokiaľ ide o obranu žalovaného v 2/ rade, že nehnuteľnosť vydržal tak túto súd vyhodnotil ako
nedôvodnú. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri

zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom
subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo
nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol
i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/287/2006).

Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť
presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,
že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú
vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar

ako bezodplatné plnenie. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo 14.
novembra 2018). Žalovaný v 2/ rade vedel o tom, že kúpnom zmluvou mala byť zastretá darovacia
zmluva, a preto nemohol byť objektívne presvedčený o tom, že nehnuteľnosť nadobudol poctivým
spôsobom. Nemohol byť teda dobromyseľný pri vstupe do držby a teda nenadobudol nehnuteľnosť
vydržaním.

61. O trovách konania medzi žalobcami a žalovanou v 1/ rade súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP,
podľaktoréhosúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvovecivspojenís§257
CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. Žalobcovia boli v konaní úspešní v celom rozsahu, avšak súd žalobcom nárok na náhradu trov

konania voči žalovanej v 1/ rade nepriznal. V prejednávanej veci bolo predmetom konania uplatnenie
nároku žalobcov o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, a preto tunajší súd pri rozhodovaní o
trovách konania prihliadol nielen na okolnosti posudzovanej veci (a predmet sporu), ale aj na pomery
strán,ichvzájomnépríbuzenskévzťahy,výnimočnosťdanejprejednávanejveci,aleajnaokolnosti,ktoré
viedli k uplatneniu práva na súde. K dôvodom hodným osobitného zreteľa totiž môže dôjsť vo vzťahu k

určitým druhom konania alebo i určitej procesnej situácie a tento dôvod je potom daný charakterom tohto
konania alebo charakterom procesnej situácie. V prejednávanej veci sú žalobcovia a žalovaná v 1/ rade
súrodenci, z čoho vyplýva, že sú v najbližšom príbuzenskom vzťahu, a preto by bolo neetické, priznať
žalobcom právo na náhradu trov konania proti žalovanej v 1/ rade, bolo by neprimeranou tvrdosťou
požadovať od žalovanej v 1/ rade zaplatenie trov, ktoré vznikli žalobcom na ich právnom zastúpení.

62. O trovách konania medzi žalobcami a žalovaným v 2/ rade súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcoviaboli v konaní úspešní v celom rozsahu, a preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania. Existencia
dôvodov hodných osobitného zreteľa zo spisu nevyplynula.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).