Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2024

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7Csr/1/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7622202897
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2024:7622202897.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. X.

XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E. F., právne zastúpený Bečarik & partners, s.r.o., so sídlom
Letná 37, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47253126 a Mgr. Zuzanou Bdžochovou, advokátkou so sídlom
Palkovičova 16, 82108 Bratislava – Mestská časť Ružinov, IČO: 36067598, proti žalovanému: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., IČO: 35724803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpenému
Remedium Legal, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO:
53255739, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 31. 5. 2022 domáhal zrušenia rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 31.08.2021,
vedenéhopodspisovouznačkouSRSAspA00704/21.Zároveňžiadalpriznaťplnúnáhradutrovkonania.

2. V odôvodnení žaloby uviedol, že predmetným rozhodcovským rozsudkom bolo rozhodnuté vo veci

žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o. proti žalovanému A. B., o zaplatenie sumy 1.611,66 eur s prísl.
tak, že žalovanému bola určená povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu a zároveň nahradiť mu
vzniknuté trovy rozhodcovského konania. Na základe vykonateľného exekučného titulu dňa 10. 5. 2022
vydal súdny exekútor JUDr. Barbora Hovanová so sídlom Exekútorského úradu v Spišskej Novej Vsi
upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie predmetnej pohľadávky v konaní vedenom pod sp. zn.
289EX/372/2022.

3. Žalobca v zmysle poučenia uvedeného v predmetnom upovedomení o začatí exekúcie v zákonnej
lehote podal návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu a zároveň podal predmetnú žalobu o zrušení
rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu v určenej zákonnej lehote.

4. Zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku sa žalobca domáha s poukazom na ustanovenie §
45 ods. 1 písm. c/, e/, g/, h/ až l/ zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení v danom čase (ďalej už len „zákon

o SRK“), k čomu citoval uvedené zákonné ustanovenie.

5. Vzhľadom na množstvo sporov, ktoré boli rozhodované predmetným rozhodcom a na ďalšie obdobné
veci týkajúce sa žalobcu, tento namieta predpojatosť a zaujatosť rozhodcu G. H. D., ktorý nemáprávomoc rozhodovať v predmetnej veci, nakoľko rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý
predmetná rozhodcovská zmluva nepredvídala. Žaloba žalovaného v predmetnom rozhodcovskom
konaní neobsahovala pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, v žalobe nie je uvedený ani len

názov zmluvy, z ktorej v predmetnom konaní žalobca odôvodňoval svoj nárok, takže rozhodcovský
súd konal na základe neurčitej a nezrozumiteľnej žaloby. Stály rozhodcovský súd postupoval v rozpore
s § 28 ods. 6 zákona o SRK, podľa ktorého súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či
vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke, alebo na zmluvnom dojednaní,
ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Zároveň

rozhodcovský súd rozhodol nezákonne aj o trovách konania, v rozpore s § 37 ods. 4 a § 39 ods. 2
zákona o SRK.

6. V odôvodnení žalobca ďalej uviedol, že nesprávny a v rozpore so zmluvnou dokumentáciou je aj
samotný predmet konania „o zaplatenie sumy 1.611,66 eur s prísl.“, nakoľko v zmluvnej dokumentácii
priloženej k žalobe je uvedená istina vo výške 848,61 eur.

Žalovaný riadne nepreukázal, že nadobudol právo veriteľa aj ku konkrétnej spornej pohľadávke, keď
preukazoval svoje právne nástupníctvo zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 5. 2015, v ktorej
nie sú identifikované postupované pohľadávky a navyše prílohy k predmetnej zmluve sú nepodpísané
a nedatované, takže nie sú riadnym relevantným listinným dôkazom. Žalovaný zároveň nepredložil ani
listiny preukazujúce oznámenie o postúpení pohľadávky v zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka

a nepreukázal doručenie takéhoto oznámenia pôvodným veriteľom.

7. Žalobca ďalej namietal autentickosť listín spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a dohody o uznaní
záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach. Poukázal na nezrovnalosť v dátume podpisu dokumentov
veriteľom a navrhol súdu, aby uložil žalovanému povinnosť predložiť originálne listinné vyhotovenia.

8. Žalobca namietol, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných
predpisov, je v rozpore s § 3 ods. 1 Zákona o SRK, pretože neobsahuje zákonom stanovenú podmienku,
a to výslovnú dohodu zmluvných strán o tom, že spory rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní určený stály rozhodcovský súd.

Nakoľko zmluvné ustanovenia, dohoda o uznaní záväzku a úhrady pohľadávky v splátkach neboli
individuálne dojednané, z čoho vyplýva neplatnosť takéhoto dojednania. Navyše uznanie záväzku je
neurčité, nie je uvedený dátum, kedy nastala splatnosť dlžnej istiny, nie je špecifikované, teda nie je
určité, čo tvorí ostatné príslušenstvo. Dohoda o uznaní záväzku je neplatná, nakoľko nie je uvedená
celková výška sumy záväzku, ani počet splátok, a nie je označený, resp. identifikovaný účet majiteľa.

9. V ďalšej časti odôvodnenia žalobca namietal, že spotrebiteľské zmluvy sú obsahovo vnútorne
rozporné, obsahujú neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť
zmluvné podmienky, ustanovenia predmetnej zmluvy sú písané drobným písmom, takže všetky tieto

skutočnosti sú v rozpore so spotrebiteľskými právami. Žalobca, ako spotrebiteľ, nemohol individuálne
ovplyvniť obsah a rozsah jednotlivých zmluvných ustanovení, tieto neboli individuálne dojednané, keďže
podpis žalovaného na predmetných listinách je datovaný skôr. S poukazom na ustanovenie § 54a
Občianskeho zákonníka žalobca uviedol, že nemal vedomosť o existencii premlčania práva, doposiaľ
sa nevzdal uplatnenia námietky premlčania a v tomto konaní námietku premlčania aj uplatňuje.

10. V závere odôvodnenia žalobca uviedol, že nakoľko nie je odborne známou osobou v danej právnej
oblasti, predmetnú žalobu vypracoval advokát, a preto sa nevzdáva práva na priznanie trov konania
za daný úkon právnej služby. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhoval, aby súd jeho žalobe v celom
rozsahu vyhovel.

11. K žalobe predložil jediný listinný dôkaz, a to kópiu rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA
00704/21 s vyznačením právoplatnosti dňom 4. 3. 2022 a vyznačením vykonateľnosti dňom 8. 3. 2022.

12. V konaní navrhol žalobca vykonať dôkazy súdom, a to zabezpečiť spisy Stáleho rozhodcovského

súdu,OkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.80Ek/1117/2022,spisusúdnehoexekútoraJUDr.Barbory
Hovanovej v exekučnom konaní sp. zn. 289EX/372/2022, originál spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy
č. sp. 3697419 a dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, ktoré originály budú
obsahovať podpis veriteľa zo dňa 8. 1. 2018 a ďalej navrhol výsluch účastníkov konania.13. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16. 6. 2022 s poukazom na ustanovenie § 46
ods. 1 zákona o SRK vzniesol voči predmetnej žalobe námietku premlčania. K tomu uviedol, že po

nahliadnutí do rozhodcovského spisu zistil, že na predmetný rozhodcovský súd bol dňa 30. 6. 2021
doručený návrh na začatie rozhodcovského konania (žaloba) zo dňa 14.06.2021 s prílohami, ktorý
bol zaslaný žalovanému (v tomto konaní žalobca) spolu s Výzvou na žalobnú odpoveď. Predmetná
zásielka bola žalovanému (v tomto konaní žalobca) riadne doručená dňa 20.07.2021. V uvedenom
konaní žalovaný A. B. (v tomto konaní žalobca) nevyužil v zákonom ustanovenej lehote (30 dní odo dňa

doručenia žaloby) svoje právo na podanie žalobnej odpovede, a tak ustanovený rozhodca následne vo
veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom, ktorý bol zaslaný žalovanému. Predmetná zásielka nebola
A. B. doručená na adrese „C. XX, D. E. F.“ (adresa uvedená v žalobe, a zároveň adresa uvedená
na žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku) a vrátila sa rozhodcovskému súdu dňa 08.10.2021 s
poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ Rozhodcovský súd sa následne pokúšal o
doručenie predmetnej zásielky na ďalšie známe adresy žalovaného, a to: „B. E. X, D. E. F.“ (adresa

vedená žalobcom ako prechodná), pričom zásielka sa vrátila Rozhodcovskému súdu dňa 15.11.2021 s
poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ a „D. XXXX/XX, D. E. F.“ (adresa uvedená v
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve), pričom sa zásielka vrátila na rozhodcovský súd dňa 22.11.2021
s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Rozhodcovský súd realizoval dopyt na
Register obyvateľov ohľadne pobytu žalovaného, pričom nezistil iné miesto pobytu žalovaného, ako

vyplývalo z podanej žaloby. Rozhodcovský súd mal s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní za to, že predmetnú zásielku bolo možné vo vzťahu k
žalovanému považovať za doručenú dňa 30.11.2021.

14. Žalovaný citoval ustanovenie § 33 Zákona o SRK a s poukazom na uvedené zákonné ustanovenie

v závere uviedol, že po dátume doručenia rozhodcovského rozsudku, ktorým bol deň 30.11.2021,
začala plynúť zákonná trojmesačná (prekluzívna) lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, pričom táto márne uplynula dňa 28.02.2021 (§ 122 ods. 2 druhá alinea Občianskeho
zákonníka). Žalobca doručil súdu žalobu, prostredníctvom ktorej sa domáha zrušenia rozhodcovského
rozsudku až dňa 31.05.2022, teda po márnom uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie. Nakoľko nie je

splnený základný zákonný predpoklad nevyhnutný k tomu, aby konanie o predmetnom rozhodcovskom
rozsudku mohlo prebiehať, žalovaný má za to, že žaloba je ako celok nedôvodná, nakoľko bola podaná
oneskorene, a preto ju navrhuje v celom rozsahu zamietnuť ako oneskorene podanú.

15. Nad rámec uvedeného žalovaný poukázal na to, že na podklade napadnutého rozhodcovského

rozsudku prebieha exekučné konanie vedené JUDr. Barborou Hovanovou, súdna exekútorka,
Exekútorský úrad so sídlom Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Ves, pod sp. zn. 289EX 372/11, na
základe poverenia na vykonanie exekúcie číslo 6122298764 zo dňa 02.05.2022, ktoré vydal Okresný
súd Banská Bystrica. V tejto súvislosti žalovaný ďalej uviedol, že ani prípadná argumentácia žalobcu
smerujúca k tomu, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v zmysle § 46 ods. 3

Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nie je a nemôže byť dôvodná, nakoľko § 46 ods. 3
Zákonaospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaníjevaktuálnejprávnejúpraveobsolentný(neaktuálny).
K tomu pre úplnosť žalovaný uviedol, že žalobca (povinný) podal voči prebiehajúcej exekúcii návrh na
jej zastavenie, ktorý doručil súdnemu exekútorovi dňa 31.05.2022, pričom tento návrh nie je možné
považovať za námietky proti exekúcii (ktoré bolo možné podať za účinnosti Exekučného poriadku do

31.03.2017).

16. Hoci označené zákonné ustanovenie aj v čase doručenia žaloby na súd bolo súčasťou právneho
poriadku, pretože nebolo derogované, počnúc od 01. 04. 2017 sa nepoužíva v spojitosti s ustanovením
§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, kedy označené ustanovenie Exekučného

poriadku bolo zrušené. Pritom ustanovenie § 46 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní nemožno aplikovať v spojitosti so žiadnym iným ustanovením Exekučného poriadku, ktoré by
umožňovalo povinnému v exekúcii podať v osobitne určenej lehote žalobu na zrušenie rozhodcovského
rozsudku. Inak povedané žalobca po 01. 04. 2017 nemohol podať žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku v lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie. Podľa žalovaného nie

je možné odvodzovať obnovenie počiatku plynutia lehoty na základe podmienok osobitného predpisu,
keď Exekučný poriadok po 01. 04. 2017 toto v žiadnom ustanovení neumožňuje. Hmotnoprávna lehota
na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku má prekluzívny charakter a je zachovaná iba
vtedy, keď žaloba je v lehote doručená súdu, čo sa však nestalo, nakoľko táto lehota v prejednávanej vecimárne uplynula 18.02.2021. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný v súlade so zásadou
hospodárnosti navrhuje, aby žalobca preukázal včasnosť podania žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, nakoľko niet dôvodu vyjadrovať sa k jednotlivým námietkam žalobcu, ak nie sú splnené

procesné podmienky pre vedenie konania o tejto žalobe. Na uvedenom základe žalovaný súdu navrhol,
aby žalobu žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol, pretože nebola podaná včas a
zároveň si uplatnil plnú náhradu trov právneho zastúpenia voči žalobcovi.

17.Žalovanýkpísomnémuvyjadreniupripojildôkaznélistiny,atokópiupoštovejdoručenkypotvrdzujúcu

príjem písomnosti Stáleho rozhodcovského súdu - výzvu na žalobnú odpoveď sp. zn. SRSAspA
00704/21 s podpisom prevzatia a kópie poštových doručeniek, ktorých obsahom bol rozhodcovský
rozsudok doručovaný A. B. na predmetným rozhodcovským súdom zistené adresy, ktoré neboli
adresátom prevzaté v odbernej lehote, kópiu rozhodcovského rozsudku sp. zn. SRSAspA 00704/21,
kópia uznesenia (výzva na žalobnú odpoveď zo dňa 30. 6. 2021).

18. Žalovaný v ďalšom vyjadrení citoval ustanovenie § 46 ods. 3 Zákona o SRK, § 50 ods. 1 a § 48 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z. z. a k tomu uviedol nasledovné:
Žalovaný podal žalobu na rozhodcovský súd dňa 30.06.2021, poverenie na vykonanie exekúcie na
podklade uvedeného exekučného titulu bolo Okresným súdom Banská Bystrica vydané dňa 02.05.2022.
V súvislosti s vyššie uvedeným nie je žalovanému zrejmý odkaz žalobcu na intertemporálne normy

Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vzťahujúce sa na novelu exekučného poriadku k
01.04.2017. Nie je zrejmé ani akým spôsobom žalobca dospel k možnosti podať žalobu v lehote 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, ak zákon hovorí o 14 dňovej lehote (na podanie
námietok). Zároveň Exekučný poriadok v znení, v ktorom exekučné konanie prebieha (t. j. k 02.05.2022)
nepozná termín námietky proti exekúcii. Už vonkoncom nie sú tieto lehoty uvádzané v Zákone o

spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalobcove závery tak nemajú oporu v žiadnej právnej norme
a predstavujú len účelovú špekuláciu. V tejto súvislosti žalovaný opätovne uviedol, že argumentácia
žalobcu smerujúca k tomu, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v zmysle
§ 46 ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemôže byť dôvodná, nakoľko § 46
ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je v aktuálnej právnej úprave obsolentné.

Dodal, že návrh na zastavenie exekúcie nie je možné považovať za námietky proti exekúcii (ktoré bolo
možné podať za účinnosti Exekučného poriadku do 31.03.2017). Uvedené inštitúty nemožno zamieňať.
Exekučný poriadok v momentálnom znení námietky proti exekúcii nepozná. Návrh na zastavenie
exekúcie má pritom odlišné účinky ako námietky za obsolentnej právnej úpravy a rovnako tak nie je
rovnako daná prípustnosť jednotlivých inštitútov.

19. Hoci označené zákonné ustanovenie Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní aj v čase
doručenia žaloby na súd bolo súčasťou právneho poriadku, pretože nebolo derogované, počnúc od
01. 04. 2017 sa nepoužíva v spojitosti s ustanovením § 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného
poriadku, kedy označené ustanovenie Exekučného poriadku bolo zrušené. Pritom ustanovenie § 46

ods. 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní nemožno aplikovať v spojitosti so žiadnym
iným ustanovením Exekučného poriadku, ktoré by umožňovalo povinnému v exekúcii podať v osobitne
určenej lehote žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Inak povedané žalobca po 01. 04.
2017 nemohol podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote na podanie námietok proti
upovedomeniu o začatí exekúcie. Podľa žalovaného nie je možné odvodzovať obnovenie počiatku

plynutia lehoty na základe podmienok osobitného predpisu, keď Exekučný poriadok po 01. 04.
2017 toto v žiadnom ustanovení neumožňuje. Hmotnoprávna lehota na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku má prekluzívny charakter a je zachovaná iba vtedy, keď žaloba je v lehote
doručenásúdu,čosavšaknestalo,nakoľkotátolehotavprejednávanejvecimárneuplynula18.02.2021.
Na uvedenom právnom závere nič nemení ani skutočnosť, že exekútor k upovedomeniu o začatí

exekúcie pripojil formulár žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žalovaný za postup exekútora
v exekučnom konaní nenesie žiadnu zodpovednosť. Na základe uvedeného žalovaný považuje za
preukázané, že žalobca podal žalobu oneskorene a opak účinne nevyvrátil, na základe čoho je potrebné
žalobu zamietnuť, nakoľko bola podaná po márnom uplynutí zákonom stanovenej lehoty na jej podanie.
Na uvedenom základe žalovaný súdu navrhol, aby žalobu žalobcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku

zamietol, pretože nebola podaná včas a zároveň si uplatnil plnú náhradu trov právneho zastúpenia.

20. Vykonaným dokazovaním, za použitia dôkazného spisu vyžiadaného súdom od Stálehorozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácií pre arbitráž pod sp. zn. SRSAspA 00704/21
a nahliadnutím do elektronického spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/117/2020 za
použitia dôkazných listín predložených stranami sporu, na základe výpovedí strán sporu a ich právnych

zástupcov súd žalobu zamietol potom, čo vzal za preukázané, že žalobca podal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty v zmysle ustanovení § 46
ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z.

21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, v ktorom uplatnil odvolacie dôvody

upravené v ust. § 365 ods. 1 písmen a) až h) CSP a navrhoval rozsudok zmeniť tak, že súd vyhovie
žalobe v celom rozsahu, alternatívne zruší rozsudok a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a prizná mu nárok na 100 % náhradu trov konania. Predovšetkým namietal, že konanie je zaťažené
vadami zmätočnosti, nezákonnosti a že postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu
napadnutéhorozhodnutia,boloporušenéjehozákladnéprávonaspravodlivýprocesanasúdnuochranu
práv spotrebiteľa. Súd opomenul riadne aplikovať základné princípy súdneho konania vyplývajúce z čl.

6 ods. 1 CSP.
Tvrdil, že v exekučnom konaní vedenom na základe rozhodcovského rozsudku na Okresnom súde
Banská Bystrica pod sp. zn. 80Ek/1117/2022, žalovaný ako oprávnený predložil súdu zjavne pozmenené
dôkazy, preto žiadal, aby všetky listiny predkladané žalovaným a spoločnosťou Remedium Legal,
s.r.o., boli posudzované so zvýšenou obozretnosťou. Záver súdu a extenzívne posudzovanie obsahu

plnomocenstva žalovaného považoval za nesprávne. Trval na tom, že žalovaný predložil neplatné
plnomocenstvo a substitučné plnomocenstvo na zastupovanie v konaní, a preto neboli splnené základné
podmienky konania, ktoré je súd povinný skúmať v každom štádiu konania. Plnomocenstvo žalovaného
neobsahujeanilenvymedzeniepredmetukonaniaozrušenierozhodcovskéhorozsudkuaanioznačenie
sp. značky konania v zmysle § 3l ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, pričom predmetom konania nie

je súdne vymáhanie pohľadávok. Tým, že súd akceptoval tzv. generálne plnomocenstvo žalovaného,
postupoval v rozpore s platnou judikatúrou Ústavného súdu SR, ktorý ustálil absolútnu neplatnosť tzv.
generálneho plnomocenstva (napr. uznesenie sp. zn. III.ÚS 353/2012-17). Trval preto na námietke,
že predloženým písomným plnomocenstvom spoločnosť Remedium Legal, s.r.o. riadne nepreukázala
svoje oprávnenie na zastupovanie žalovaného v súdnom konaní. Rovnako i substitučné splnomocnenie,

predložené v kópii, vyplnené dodatočne a zjavne podpísané ako prázdne tlačivo, bez uvedenia
akejkoľvek identifikácie zastupovanej veci, z dôvodu neurčitosti a nemožnosti plnenia je neplatným
právnym úkonom v zmysle § 37 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a nemožno naň prihliadať. Podľa
žalobcu v dôsledku nesprávneho postupu súdu je celé konanie zmätočné, nezákonné a postupom
súdu bolo porušené jeho základné ústavné právo na právnu pomoc a súdnu ochranu v zmysle čl.

47 ods. 2 Ústavy SR. Citoval ust. § 20 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého každý má právo na poskytnutie právnych služieb a môže o ne požiadať
ktoréhokoľvek advokáta. V danej veci dňa 22.9.2022 udelil plnomocenstvo na svoje zastupovanie
spol. Bečarik & partners, s.r.o., zast. konateľom a advokátom JUDr. Michalom Bečarikom. Súd prvej

inštancie nesprávne v rozsudku uvádza, že jeho advokát podal žiadosť o ospravedlnenie a odročenie
pojednávania,ktorébolonariadenénadeň26.9.2022(pondelok)oneskorene,apretovecprejednávalza
prítomnostiprávnehozástupcužalovaného.Uviedol,žežiadosťoodročeniepojednávaniazostranyjeho
právneho zástupcu bola podaná včas a v súlade so zákonnými povinnosťami advokáta ustanovenými
v § 18 ods. 2 zák. o advokácii, ktorá bola súdu riadne odoslaná dňa 23.9.2022, to znam. bez

zbytočného odkladu po prijatí splnomocnenia advokátom na zastupovanie v tomto konaní. Stanovisko
súdu uvedené v zápisnici, že advokát sa údajne „od 22.9.2022 do 26.9.2022 (de facto počas piatku,
soboty a nedele) mal možnosť oboznámiť s obsahom spisu“, je hypotetické, nesprávne. Vzhľadom
na rozsah dokumentácie, nevyhnutnosť zabezpečenia a riadneho oboznámenia sa s obsahom spisu
spotrebiteľského rozhodcovského konania a s obsahom dokumentácie zo spisu exekučného konania,

ako aj vzhľadom na zložitosť právnej argumentácie vo veci, v danom časovom období bolo vylúčené
zodpovedne a dôsledne sa pripraviť na pojednávanie. V zmysle povinnosti advokáta postupovať s
odbornou starostlivosťou a riadne sa pripraviť na pojednávanie, dodržať účelnosť a hospodárnosť
zastupovania, bolo povinnosťou advokáta požiadať o odročenie predmetného pojednávania, lebo práve
v opačnom prípade by porušil svoje zákonné povinnosti. Vzhľadom na uvedené žalobca namietal

nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorý pojednával vo veci samej v neprítomnosti splnomocneného
advokáta aj napriek jeho opodstatnenej žiadosti (ospravedlnenie a odročenie pojednávania z dôležitého
dôvodu), čím postupoval v rozpore so základným, neopomenuteľným právom strany súdneho konania
(žalobcu) na právnu pomoc, na prejednanie veci v jeho prítomnosti a s právom na súdnu ochranu aspravodlivý proces. Namietal, že v konaní nebolo riadnym zákonným spôsobom a postupom vykonané
dokazovanie vo veci samej. Z obsahu zápisníc z pojednávania nevyplýva spôsob vykonania dôkazov
tak, ako to vymedzujú ust. § 188 ods. 1 a § 204 CSP a ustálená judikatúra, podľa ktorej „Spôsob

vykonania dôkazu listinou musí vyplývať zo zápisnice o pojednávaní“, „za vykonanie dokazovania
listinnou nemožno považovať konštatovanie súdu v zápisnici o pojednávaní, že sa oboznámil s dokladmi
doloženými do spisu a na záver pojednávania s obsahom spisu“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Obo 71/2011). Z doterajších informácií vyplýva, že do príslušného elektronického exekučného
spisu súd prvej inštancie nahliadol dňa 25.10.2022, preto nesprávne v odôvodnení rozsudku zo dňa

17.10.2022 uvádza (odsek 33.), že „nahliadnutím do elektronického súdneho spisu zistil, že tento
obsahuje v elektronickej podobe 76 dokumentov ...“. Pri zisťovaní skutkového stavu a vykonaní
dokazovania súd nepostupoval v súlade s ust. § 215 ods. 2 CSP a preto nebola splnená zákonná
podmienka pre vydanie rozsudku na základe zisteného skutkového stavu. Podľa žalobcu závery súdu
uvedené v rozsudku nemajú oporu v riadnom dokazovaní vykonanom v súlade s ustanoveniami CSP,
následkom čoho je konanie zaťažené procesnými vadami a v rozpore s právom na spravodlivý proces.

Namietal tiež nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci, nakoľko sporný rozhodcovský rozsudok
mu nebol doručený, o jeho existencii sa dozvedel až po doručení upovedomenia o začatí exekúcie z
exekučného spisu. Vytýkal súdu, že sa riadne nevysporiadal ani s jeho námietkou voči nadobudnutiu
právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. V konaní nebolo osobitne preskúmavané
doručovanie sporného rozhodcovského rozsudku na adresu jeho trvalého pobytu: C. XXXX/XX,

D. E. F., a teda ani splnenie podmienok pre použitie fikcie doručenia rozhodcovského rozsudku.
Opätovne upozornil v tejto súvislosti na rozdielny postup rozhodcovského súdu pri doručovaní sporného
rozhodcovského rozsudku, ktorý mu bol (ako žalovanému spotrebiteľovi) zasielaný poštou v septembri
2021, pričom žalobcovi bol doručovaný osobne až v decembri 2021, tzn. s odstupom takmer troch
mesiacov, teda nie naraz obom účastníkom konania, čo je dôvodné preskúmať, pričom podľa žalobcu

nemožno vylúčiť koordináciu rozdielneho doručovania spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku s
ohľadom na plynutie trojmesačnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Nesúhlasil so záverom súdu, že žalobu podal oneskorene v zmysle § 46 ods. 3 SRK, ktorý (záver)
je doslovne prevzatá časť textu z vyjadrenia žalovaného zo dňa 15.6.2022. Súd odôvodnil napadnutý
rozsudok neexistujúcim textom zákona o SRK, nakoľko ust. § 46 ods. 3 zák. o SRK nikdy neodkazovalo

ani neodkazuje priamo na ust. § 48 ods. 2 EP, a to ani v samotnom texte tohto odseku zákona o
SRK, ani v poznámke k zákonu o SRK. Pôvodné ust. 48 ods. 2 EP vymedzovalo osobitnú poučovaciu
povinnosť súdneho exekútora voči povinnému spotrebiteľovi, pričom zánik uvedenej povinnosti súdneho
exekútora nemá za následok zánik akýchkoľvek práv spotrebiteľa vymedzených v zákone o SRK. Súd
opomenul ust. § 46 ods. 3 zákona o SRK konfrontovať s ustanoveniami § 46 ods. 1 a ods. 2 tohto

zákona. Na základe porovnania odsekov 1 a 2 § 46 zák. o SRK žalobca skonštatoval, že lehota tri
mesiace na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 1 je významná z
hľadiska nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 2 zák.
o SRK (znenie tohto ust. citoval), keďže návrh na začatie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku
možno podať až po nadobudnutí jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, a teda až po uplynutí trojmesačnej

lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods. 1 a 2 zákona o SRK.
V zmysle uvedeného je zrejmé, že právo spotrebiteľa na podanie žaloby podľa § 46 ods. 3 zák. o
SRK, nie je viazané na trojmesačnú lehotu od doručenia rozhodcovského rozsudku. Osobitné právo
spotrebiteľanapodaniežalobypodľa§46ods.3zákonaoSRKzákonodarcaviaženaprávnuskutočnosť
podania návrhu na exekúcie, ktorá môže nastať až po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti

rozhodcovského rozsudku, to zn. po uplynutí trojmesačnej lehoty od doručenia rozhodcovského
rozsudku. Pritom ustanovenia zákona o SRK jednoznačne vymedzujú právo spotrebiteľa podať žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj po začatí exekúcie, a to v lehote do 15 dní od doručenia
upovedomeniaozačatíexekúcie.Malzato,ževkonanípreukázal,žežalobuozrušenierozhodcovského
rozsudku podal riadne a včas, v lehote do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.

Podľa žalobcu súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keďže ustanovenia zákona o SRK
interpretoval v rozpore so zmyslom a účelom tohto zákona a v rozpore s platným právnym poriadkom.
Taktiežnamietal,ževovecirozhodovalavylúčenásudkyňaJUDr.DarinaPuklušová,ktorádňa26.9.2022
pojednávalavovecisamejajnapriekopodstatnenejžiadostijehoadvokátaoospravedlnenieaodročenie
pojednávania, svojím správaním uprednostnila údajného substitučného právneho zástupcu žalovaného,

ktorý na pojednávaní riadne nepreukázal svoje oprávnenie zastupovať žalovaného v tomto konaní, čím
bolo porušené právo žalobcu na „rovnosť zbraní“. Poukázal tiež na správanie sudkyne na pojednávaní
dňa 17.10.2022, kedy opakovane prerušovala prednes jeho advokáta, vstupovala do obsahu jeho
vyjadrení vo veci samej, pričom ešte pred vyhlásením rozsudku sa opakovane vyjadrila v tom zmysle,že „žaloba je zamietnutá“ a žalobcu odkazovala na uplatňovanie práv v odvolacom konaní. Mal za to,
že správanie sudkyne svedčí o nedostatku jej nestrannosti, resp. o zaujatosti sudkyne pre jej pomer k
sporu, k stranám a ich zástupcom. O zaujatosti sudkyne pre pomer sporu priamo svedčí aj okolnosť

nahliadnutia do príslušného elektronického exekučného spisu za účelom zabezpečenia dôkazov dňa
25.10.2022, to znam. až po vyhlásení rozsudku zo dňa 17.10.2022, čím bol priamo ovplyvnený skutkový
stav veci, ktorý tvorí základ pre súdne rozhodnutie. Podľa žalobcu namietané správanie sudkyne
vybočuje zo zákonného procesného postupu, a preto nemôže byť chránené v zmysle § 49 ods. 3 CSP.
V konaní nielenže neboli dodržané zásady spravodlivého súdneho konania, ale sa ani len nejavilo, že

spravodlivosť je skutočne vykonávaná a že vec je spravodlivo rozhodovaná nezávislým a nestranným
súdom. Podľa názoru žalobcu sú preto naplnené zákonné podmienky, odôvodňujúce konštatovanie,
že sudkyňa neposkytla dostatočné záruky objektívnosti a nestrannosti v tomto konaní, pričom existuje
nielen možnosť, ale aj dôvodnosť legitímnych pochybností o jej nezaujatosti.

22. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu sa v plnej miere stotožnil s rozhodnutím okresného

súdu, ktoré vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a je vecne správne. Súhlasil s právnym
posúdenímazáveromsúduprvejinštancie,žežalobaozrušenierozhodcovskéhorozsudkubolapodaná
po zákonom stanovenej lehote, a preto ju súd musel zamietnuť. Dodal, že žalobca v odvolaní produkuje
skutkové tvrdenia ohľadom „údajne pozmenených dôkazov“, ktoré neboli prezentovaní v konaní pred
okresným súdom, je potrebné ich považovať za nové skutkové tvrdenia (novoty) v zmysle § 366 CSP a

odvolacísúdnanenemôžeprihliadať.Vzhľadomnauvedenéskutočnostižalovanýnavrhovalnapadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny a priznať mu nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.
Žalobca v odvolacej replike k tvrdeniam žalovaného o novotách v odvolacom konaní uviedol, že tieto
tvrdenia sú v rozpore s obsahom spisu, nakoľko autentickosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a

dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach namietal už v žalobe, pričom riadne označil
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (bod 15 žaloby). Vyjadrenie žalovaného podľa žalobcu možno
kvalifikovať ako paušálne podanie, neobsahujúce žiadne argumenty, ktoré by relevantne spochybnili
opodstatnenosť dôvodov podaného odvolania. Vzhľadom na uvedené zotrval na všetkých svojich
doterajších tvrdeniach o skutkovom, hmotnoprávnom a procesnoprávnom stave veci ako aj na dôvodoch

podaného odvolania a navrhol, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.
Žalovaný na odvolaciu repliku žalobcu nereagoval.

23. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11CoSr/2/2023-262 zo dňa 27. 3.
2024 bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

24. V intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia úlohou súdu prvej inštancie bolo
odstrániť nedostatky doterajšieho procesného postupu a rozhodovania a vytknuté vady týkajúce
sa procesu dokazovania, ktoré mali za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces,
vysporiadať sa s návrhom žalobcu na vykonanie dôkazu listinami tvoriacimi obsah exekučného spisu

a vykonať dôkaz spôsobom vyplývajúcim z ust. § 204 CSP, pri dôslednom posúdení otázky včasnosti
podania žaloby v lehote ustanovenej § 46 ods. 1 zákona o SRK a či v danom prípade bola zachovaná
lehota na podanie žaloby podľa § 46 ods. 3 zák. o SRK z pohľadu meniacej sa právnej úpravy
Exekučného poriadku, nakoľko ust. § 48 ods. 2 EP v znení účinnom od 1.1.2015 do 31.3.2017, ktoré
lehotu na podanie žaloby fakticky predlžovalo tým, že po podaní návrhu na začatie exekúcie umožňovalo

spotrebiteľovi žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať aj po začatí exekúcie, za podmienok
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, už nie je súčasťou Exekučného poriadku v znení
právnych predpisov účinných od 1.4.2017, pričom podľa prechodného ust. § 246h EP k úpravám
účinným od 1.4.2017, exekučné konania začaté pred 1.4.2017 sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Možnosť podania žaloby o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku v lehote 14 dní po

doručení upovedomenia o začatí exekúcie spotrebiteľovi teda bude daná v prípadoch, ak bol návrh
na vykonanie exekúcie na základe spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku podaný v lehote do
31.3.2017. V súvislosti s posúdením včasnosti podanej žaloby v lehote ustanovenej zákonom o SRK sa
súd prvej inštancie osobitne vysporiada tiež s námietkou žalobcu smerujúcou voči spôsobu doručovania
rozhodcovského rozsudku účastníkom spotrebiteľského rozhodcovského konania, pričom preskúma

aj splnenie podmienok pre uplatnenie tzv. fikcie doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi a
nadobudnutie jeho právoplatnosti a vykonateľnosti. V prípade záveru o prípustnosti podania žaloby, v
konaní preskúma platnosť rozhodcovskej zmluvy, napadnutého rozhodcovského rozsudku a postupurozhodcovského súdu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní z hľadiska ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
Predmetným zrušujúcim uznesením súd druhej inštancie zároveň rozhodol o nedôvodnosti námietky

žalobcu, ktorá bola ním vznesená voči konajúcemu sudcovi s odôvodnením, že vo veci rozhodovala
nestranná sudkyňa pre tvrdený pomer k sporu a k žalovanému, z ktorého dôvodu žalobca žiadal
o vylúčenie sudkyne z ďalšieho prejednávania a rozhodovania sporu.

25. Súd v ďalšom konaní doručil uznesenie Krajského súdu v Košiciach stranám sporu k vyjadreniu, na

čo žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 9. 7. 2024 navrhol, aby súd vyzval Stály rozhodcovský súd
zriadený pri Asociácií pre arbitráž so sídlom v Bratislave, aby sa vyjadril, na základe akých konkrétnych
právnych predpisov postupoval vo veci sp. zn. SRSAspA 00704/21, keď rozhodcovský rozsudok
nedoručoval naraz a rovnakým spôsobom žalobcovi aj žalovanému a aby súd uložil žalovanému
predložiť originálne vyhotovenie listinných dôkazov, ktoré žalovaný doručil Stálemu rozhodcovskému
súdu ako prílohy k jeho žalobe v uvedenej veci. Týmito listinnými dôkazmi mal byť originál dohody

o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3697419 s dátumom podpisu za EOS KSI
Slovensko, s. r. o. dňa 12. 1. 2018, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva pod č. 3697419 s dátumom
podpisu za EOS KSI Slovensko, s. r. o. dňa 12. 1. 2018, zmluva o postúpení pohľadávok s dátumom
25. 5. 2015.
Žalobca ďalej navrhol, aby súd vyzval žalovaného, aby oznámil súdu v uvedenom súdnom konaní názov

všetkých listín vyhotovených žalovaným dňa 26. 4. 2022, ktoré žalovaný eviduje vo veci pod č. spisu
3697419avovecič.zásielkyč.3946446,identifikačnéúdajefyzickýchosôbadruhuichprávnehovzťahu
so žalovaným v rozhodnom čase, fyzickú osobu, ktorá vyhotovila dohodu o uznaní záväzku a o úhrade
pohľadávky v splátkach a spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu v konaní pod č. spisu 3697419.

26. Žalovaný po prevzatí zrušujúceho uznesenia súdu druhej inštancie v písomnom
vyjadrení zo dňa 9. 7. 2024 uviedol, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania
v predmetnom konaní. Poukázal na bod 29. zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
11CoSr/2/2023,kdesaokreminéhouvádza,že:„...Možnosťpodaniažalobyozrušeniespotrebiteľského
rozhodcovského rozsudku v lehote 14 dní po doručení upovedomenia o začatí exekúcie spotrebiteľovi

teda bude daná v prípadoch, ak bol návrh na vykonanie exekúcie na základe spotrebiteľského
rozhodcovského rozsudku podaný v lehote do 31.3.2017. ...“ , s poukazom na uvedené má žalovaný
naďalej za to, že žalobca žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Tak, ako v pôvodnom stanovisku
k žalobe, aj v tomto písomnom vyjadrení uviedol, že rozhodcovský rozsudok, sp. zn. SRSAspA
00704/21bolvydanýdňa31.08.2021,pričomnadobudolprávoplatnosťfikcioudoručeniadňa04.03.2022

a vykonateľnosť dňa 08.03.2022. Predmetný rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 30.11.2021. Dňa
25.04.2022 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie exekučnému súdu v Banskej Bystrici. Následne
dňa 10.05.2022 bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie.
Citoval ustanovenie § 46 ods. 1 a 3 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 48 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017 a § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku,

v zmysle ktorého sa exekučné konania začaté pred 1. 4. 2017 dokončia podľa predpisov účinných do
31. 3. 2017. V závere k tomu uviedol, že po dátume doručenia rozhodcovského rozsudku (30.11.2021)
začala plynúť zákonná trojmesačná (prekluzívna) lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, pričom táto márne uplynula dňa 28.02.2021 (ust. § 122 ods. 2 in fine OZ).
Žalobca doručil súdu žalobu, prostredníctvom ktorej sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku

až dňa 31.05.2022, teda po márnom uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie. Nakoľko nie je splnený
základný zákonný predpoklad nevyhnutný k tomu, aby konanie o predmetnom rozhodcovskom rozsudku
mohlo prebiehať, žalovaný má za to, že žaloba je ako celok nedôvodná, nakoľko bola podaná
oneskorene a je potrebné ju zamietnuť, pričom súd prihliadne na oneskorené podanie ex offo.

27. Na výzvu súdu Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž so sídlom
Vansovej 2 v Bratislave doručil súdu fotokópiu originálu kompletného spisu sp. zn. SPSAspA 00704/21.
Exekútorský úrad JUDr. Barbory Hovanovej so sídlom v Spišskej Novej Vsi doručil súdu na jeho výzvu
originál exekučného spisu s. zn. 289EX/372/2022, s ktorými bol žalobca oboznámený prostredníctvom
právneho zástupcu nahliadnutím do spisu na informačnom centre súdu.

28. Súdna exekútorka JUDr. Barbora Hovanová súdu potom, čo doručila exekučný spis sp. zn.
289EX/372/22, doručila dňa 24. 9. 2024 uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
80Ek/1117/2022 zo dňa 7. 6. 2023, ktorým bola sťažnosť povinného A. B. proti uzneseniu Okresnéhosúdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/1117/2022 zo dňa 17. 10. 2022 zamietnutá. Druhým výrokom
exekučný súd určil, že oprávnený nemá nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti povinného
proti predmetnému uzneseniu zo dňa 17. 10. 2022. Súdna exekútorka zároveň žiadala súd o vrátenie

exekučného spisu, k čomu jej súd oznámil, že spis jej bude vrátený po ukončení predmetného konania
o zrušení rozhodcovského rozsudku.

29. Po zabezpečení dôkazných listín – dôkazných spisov, súd vo veci nariadil
pojednávanie na deň 24. 10. 2024, ktoré súd odročil na žiadosť právneho zástupcu žalobcu z dôvodu

čerpania plánovanej dovolenky a pojednávanie preodročil na deň 4. 11. 2024, ktorého sa žalovaný
nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania.

30. Dňa 23. 10. 2024 žalobca, aj keď bol zastúpený advokátom, sám svojím písomným
podaním žiadal, aby súd pripustil doplnenie žalobného návrhu o text v znení: „Súd určuje, že
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. 3697419, uzavretá medzi žalovaným, ako veriteľom, a žalobcom

ako dlžníkom dňa 9. 2. 2018, je neplatná.“

31. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 31. 10. 2024 uviedol, že nesúhlasí s doplnením žalobného
návrhu, a teda navrhuje, aby súd návrh na rozšírenie žaloby zamietol. Dôvodom na zamietnutie je
predovšetkým tá skutočnosť, že žaloba nebola podaná včas, bola podaná po zákonom ustanovenej

prekluzívnej lehote, zároveň s poukazom na § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. súd sa zaoberá
len zákonnými dôvodmi pri posudzovaní zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom je zrejmé, že
keď sa rozhoduje o jeho zrušení, tak v rámci prejednania veci prihliada na platnosť, resp. neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy, ktorá tvorí podklad rozhodnutia súdu v merite veci.

32. Na pojednávaní dňa 4. 11. 2024 bola za žalobcu prítomná právna zástupkyňa Mgr. Zuzana
Bdžochová na základe plnomocenstva o zastupovaní žalobcu zo dňa 4. 11. 2024. Žalobca
plnomocenstvo právnemu zástupcovi JUDr. Michalovi Bečarikovi nevypovedal, preto vo veci došlo
k dvojitému právnemu zastúpeniu, pričom Mgr. Bždochová uviedla, že písomnosti súdu v prejednávanej
veci majú byť doručované právnemu zástupcovi JUDr. M. Bečarikovi.

Právna zástupkyňa žalobcu naďalej trvala na podanej žalobe z dôvodov, ktoré žalobca uviedol
v písomnom podaní, ktoré rozšírila o ďalšie dôvody, pre ktoré predmetný rozhodcovský rozsudok má
byť zrušený. K vznesenej námietke premlčania žalovaným právna zástupkyňa žalobcu na uvedenom
pojednávaní uviedla, že sa nestotožňuje so vznesenou námietkou premlčania žalovanou stranou
a námietkou preklúzie nároku. Má zato, že nárok je podaný v zákonnej lehote z dôvodu, že posudzovaný

rozhodcovský rozsudok bol Stálym rozhodcovským súdom žalovanému doručované na adresu B. E.
X I. D. XX, D. E. F., na ktoré doručovanie nemožno prihliadať, nakoľko žalovaný sa na uvedených
adresách nezdržiaval a nemal tam zriadenú poštovú schránku ani priečinok, k čomu poukázala na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 420/2018 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/109/2019,
v zmysle ktorých k účinnému náhradnému doručeniu dôjde len vtedy, ak je zistené, že adresát sa

v mieste doručovania v čase doručovania zdržoval. Pokiaľ išlo o doručovanie rozsudku na adresu C.
XX F. D. E. F., aj toto doručenie považuje za vadné z dôvodu, že na zadnej strane poštovej zásielky
chýba pečiatka pošty, ktorá verifikuje vrátenie zásielky poštou späť odosielateľovi, takže daný dokument
vykazuje právne vady a nie je akceptovateľný. Žalobca má teda zato, že Stály rozhodcovský súd mal
opätovne doručiť zásielku na adresu C.. Pokiaľ tak neučinil, nepostupoval podľa § 33 ods. 2 a § 70

Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Z uvedeného dôvodu predmetný rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu nie je právoplatný, ani vykonateľný, a to aj z dôvodu, že rozhodcovskému súdu
bola zrejmá adresa zamestnávateľa žalobcu v tomto konaní, a to D., D., D. X, D. E. F., na ktorú
adresu mal rozhodcovský súd doručiť rozsudok. Pokiaľ tak neučinil, nebola splnená fikcia doručenia,
nakoľko písomnosti neboli doručované na všetky známe adresy. S poukazom na uvedené bolo teda na

spotrebiteľovi, aby sa rozhodol žalobu na súd do 3 mesiacov od doručenia rozhodcovského rozsudku,
alebo do 15 dní od prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie.

33. Právna zástupkyňa žalobcu ďalej uviedla, že podľa ich názoru § 46 ods. 3 zákona č.
335/2014 Z. z. platného a účinného ku dňu rozhodného obdobia je zákonné ustanovenie nejasné,

avšak z prílohy 1 až 3 tohto zákona jasne vyplýva právo spotrebiteľa podať žalobu v 15-dňovej
lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, k čomu poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR Zbierky stanovísk č. 6/2011. Doplňujúco predložila súdu dôkazné listiny, ktoré boli obsahom
obálky, ktorá bola doručená vo februári 2018 žalobcovi na adresu C. F. D. E. F., ktoré mu boli priamodoručené do rúk istou osobou – zástupcom spoločnosti žalovaného. Obálka obsahovala nasledujúce
písomnosti: výzvu na žalobnú odpoveď, kópiu žaloby spoločnosti EOS KSI Slovensko proti A. B.
o zaplatenie sumy 1.611,66 eur, ďalej zmluvu o bežnom účte o poskytovaní produktov a služieb

Flexiúčtu, žiadosť o kontokorentný úver, dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach č.
3697419, spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu pod uvedeným č. 3697419, pokus o zmier doručený A. B.
spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s. r. o. zo dňa 7. 6. 2021 a prílohu k zmluve o postúpení pohľadávok
medzi VÚB, a. s. a postupníkom EOS KSI Slovensko zo dňa 25. 5. 2015. Žalobca tvrdí, že bol porušený
zákon, nakoľko k výzve na žalobnú odpoveď nebola priložená Zmluva o postúpení pohľadávok, ktorá

sa do obálky nezmestila. Zároveň žalobca trval na tvrdení, že predmetná spotrebiteľská rozhodcovská
zmluva nespĺňa zákonné náležitosti z dôvodov uvedených v písomnom podaní žaloby.

34. Žalobca na pojednávaní dňa 4. 11. 2024 v účastníckej výpovedi uviedol, že v čase
doručovania výzvy na žalobnú odpoveď Stálemu rozhodcovskému súdu býval na adrese C. XX F. D.
E. F.. Túto adresu má uvedenú aj v občianskom preukaze, na ktorej od 21. 7. 2021 má v evidencii

obyvateľov vedený trvalý pobyt. Pred júlom 2021 mal trvalý pobyt na adrese B. E. X, D. E. F.. Na tejto
adrese sa zdržiaval aj od septembra do novembra 2021, kedy mu bol doručovaný rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu sp. zn. SRSAspA 00704/21. V tomto období a ešte aj doposiaľ je zamestnaný vo
firme D., D.. D. E. F., E. I. D. X.

35. Nakoľko na pojednávaní dňa 4. 11. 2024 nebol prítomný osobne zástupca žalovaného,
súd pojednávanie odročil za účelom rozhodnutia o návrhu na zmenu, resp. rozšírenie žaloby
samostatným uznesením, ktoré doručil obom stranám sporu. Uznesením zo dňa 24. 11. 2024, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 11. 2024, súd nepripustil návrh žalobcu na zmenu žaloby, a to
z dôvodu, že pri rozhodovaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku súd otázku neplatnosti

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy rieši prejudicionálne a z dôvodu, že z výsledkov doterajšieho
dokazovania nevyplynula dôvodnosť prípustnosti zmeny, resp. rozšírenia žalobného návrhu.

36. Následne súd na pojednávaní dňa 12. 12. 2024 za prítomnosti právneho zástupcu
žalobcu JUDr. M. Bečarika vo veci rozhodol.

37. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní stály rozhodcovský súd doručuje písomnosti spotrebiteľovi do vlastných rúk na
adresu uvedenú v spotrebiteľskej zmluve, na ktorú sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva,
alebo na inú adresu oznámenú spotrebiteľom alebo zistenú stálym rozhodcovským súdom najmä z listín,

ktoré sú obsahom spisu. Stály rozhodcovský súd je na účely doručovania oprávnený požiadať bezplatne
o súčinnosť pri zisťovaní adresy spotrebiteľa register obyvateľov Slovenskej republiky. Ak sa nepodarilo
doručiť písomnosť spotrebiteľovi na žiadnu z uvedených alebo zistených adries, považuje sa písomnosť
za doručenú po siedmich dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky stálemu rozhodcovskému súdu aj
vtedy, ak sa písomnosť vráti ako nedoručená.

38. Podľa § 33 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní doručovanie písomností prostredníctvom opatrovníka, úradnej tabule alebo
iného verejne prístupného miesta je vylúčené.

39. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,

b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského

rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval

podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala
potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a

toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,

k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

40. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov „Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať

v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského
rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu
rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od
doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.“

41. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby
podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí
právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

42. Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní ak bol podaný
návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za
podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

43. Podľa § 70 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní

spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, štatút, rokovací poriadok ani ostatné predpisy stáleho
rozhodcovského súdu sa nesmú odchýliť v neprospech spotrebiteľa od tohto zákona. Použitie
štatútu, rokovacieho poriadku a ostatných predpisov stáleho rozhodcovského súdu nesmie viesť k
znevýhodneniu spotrebiteľa oproti obchodníkovi.

44. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekútor
poverený vykonaním exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní podľa osobitného predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného,
ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v lehote na podanie námietok proti exekúcii žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku podľa osobitného predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa
osobitného predpisu.
Uvedené ustanovenie je s účinnosťou od 01.04.2017 zrušené.

45.Podľa§50ods.1zák.č.233/1995Z.z.(Exekučnýporiadok)vzneníúčinnomdo31.03.2017:povinný

môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie námietky proti exekúcii.

46. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, sa exekučné konania začaté pred
01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.

XX. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení sa súd zaoberal ex offo otázkou
preklúzie nároku žalobcu v zmysle ustanovení § 46 ods. 1, 3 zákona č. 335/2014 Z. z., pričom aj samotný
žalovaný vzniesol námietku premlčania, resp. preklúzie nároku žalobcu.48. Pri posudzovaní, či nárok žalobcu bol podaný v zákonnej 3-mesačnej lehote odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania, súd

vychádzal z dôkazných spisov, a to zo spisu Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre
arbitráž sp. zn. SRSAspA č. 00704/21 a z dôkazného spisu Exekútorského úradu súdnej exekútorky
JUDr. Barbory Hovanovej sp. zn. 287EX/372/2022, z uznesení exekučného súdu v Banskej Bystrici
v konaní vedenom pod sp. zn. 80Ek/1117/2022, konkrétne z uznesenia zo dňa 7. 6. 2023, ktorým
bola zamietnutá sťažnosť povinného A. B. proti uzneseniu, ktorým bol návrh povinného na zastavenie

exekúcie podľa § 611 ods. 3 Exekučného poriadku zamietnutý, z písomných vyjadrení strán sporu
a z výpovede žalobcu.

49. Z dôkazného spisu predloženého Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 00704/21, súd zistil, akým spôsobom boli doručované písomnosti
predmetného súdu žalovanému. Ako vyplýva z predmetného rozhodcovského spisu, A. B. v uvedenom

rozhodcovskom konaní prevzal dňa 20. 7. 2021 do vlastných rúk na adrese jeho trvalého pobytu C. XX,
D. E. F. žalobu oprávneného aj s výzvou rozhodcovského súdu na podanie žalobnej odpovede. Túto
skutočnosť potvrdil na pojednávaní vo svojej výpovedi samotný žalobca, ktorý sa však k žalobe nijakým
spôsobom žalobnou odpoveďou nevyjadril, z čoho vyplýva, že v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
bol pasívny.

50. Zásielka rozhodcovského rozsudku bola žalovanému A. B. Stálym
rozhodcovským súdom doručovaná na adresu C. XX, D. E. F. dňa 10. 9. 2021, opakovane dňa 13. 9.
2021, pričom odosielateľovi bola vrátená (doručená mu dňa 8. 10. 2021) ako nedoručená s poznámkou
„Zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Aj keď išlo preukázateľne o adresu trvalého pobytu povinného,

na ktorej sa on zdržiaval, nakoľko dňa 20. 7. 2021 prevzal na nej výzvu na podanie žalobnej odpovede,
rozhodcovský súd vykonal ďalšie pokusy o doručenie rozhodcovského rozsudku do vlastných rúk
povinnému na jemu známe adresy, a to na adresu D. XXXX/XX, D. E. F., ktorú doručoval dňa 22. 10.
2021 a opakovane dňa 25. 10. 2021, pričom odosielateľovi bola vrátená dňa 22. 11. 2021 zásielka ako
„neprevzatá v odbernej lehote“. Zásielka s rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému doručovaná

aj na adresu B. X, D. E. F., kde bola dňa 22. 10. 2021 uložená do P. O. BOX, pričom odosielateľovi
bola vrátená dňa 15. 11. 2021 ako nedoručená s poznámkou „Zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.
Z takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalovanému A. B. bol rozhodcovským
súdom účinne doručovaný rozhodcovský rozsudok, aj keď si ho fyzicky neprevzal, a to fikciou doručenia,
nakoľko zásielka bola povinnému doručovaná preukázateľne na adresu jeho trvalého pobytu, a aj na

iné adresy rozhodcovskému súdu známe. Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 4. 11. 2024 súd
vzal jednoznačne za preukázané, že žalovaný sa v uvedených obdobiach zdržiaval na adrese trvalého
pobytu C. XX, D. E. F., z čoho je zrejmé, že k prevzatiu ďalších písomností od Stáleho rozhodcovského
súdu sa vyhýbal, nakoľko musel mať vedomosť, že je mu doručovaný rozhodcovský rozsudok, čo
vyplývalo aj z poučenia z predžalobnej výzvy. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že rozhodcovský súd mu

nedoručil predmetný rozsudok na všetky známe adresy, teda aj na adresu zamestnávateľa, nakoľko
zamestnávateľovi zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť doručovania písomností
súdu zamestnancovi a takáto povinnosť nevyplýva ani Stálemu rozhodcovskému súdu z ustanovení §
33 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z..

51. V zmysle citovaných zákonných ustanovení ak sa nepodarilo doručiť písomnosť
spotrebiteľovi na žiadnu z uvedených, alebo zistených adries, považuje sa písomnosť za doručenú po
7 dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky Stálemu rozhodcovskému súdu, aj vtedy, ak sa písomnosť
vráti ako nedoručená. Rozhodcovský súd tak považoval predmetný rozhodcovský rozsudok v súlade
s § 33 ods. 2 citovaného zákona za doručený povinnému dňa 29. 11. 2021, teda 7. deň od vrátenia

najneskôr vrátenej nedoručenej zásielky. Od doručenia rozhodcovského rozsudku začala žalovanému
A. B. plynúť lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá je podľa § 46
ods. 1 citovaného zákona 3 mesiace. Rozhodcovský súd následne správne vyznačil na predmetnom
rozhodcovskom rozsudku doložku právoplatnosti a vykonateľnosti až po uplynutí lehoty na podanie
žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď podľa vyznačenej doložky rozhodcovský rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 4. 3. 2022 a vykonateľnosť dňa 8. 3. 2022.
Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná žalobcom na tunajší súd dňa 31. 5. 2022, teda
zjavne po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty. Súd sa nestotožňuje s právnym výkladom právnych
zástupcov žalobcu, v zmysle ktorého žalobca mal možnosť podať žalobu do 3 mesiacov od doručeniarozhodcovského rozsudku alebo do 15 dní od prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie, že teda mal
na výber. V danom prípade nebola zachovaná lehota na podanie žaloby podľa ustanovení § 46 ods.
3 zákona o SRK, a to vzhľadom na meniacu sa právnu úpravu Exekučného poriadku, a to § 48 ods.

2 Exekučného poriadku, ktorého pôvodne znenia bolo účinné od 1. 1. 2015 do 31. 3. 2017, V zmysle
pôvodnej právnej úpravy sa lehota na podanie žaloby predlžovala tým, že po podaní návrhu na začatie
exekúcie mohol podať spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj po začatí exekúcie
za podmienok podľa zákona č. 233/1995 Z. z. V zmysle novelizovanej zákonnej úpravy možnosť
podania žaloby o zrušenie spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku v lehote 14 dní po doručení

upovedomenia o začatí exekúcie spotrebiteľovi je daná v prípadoch, ak bol návrh na vykonanie exekúcie
na základe spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku podaný v lehote do 31. 3. 2017. Z dôkazného
exekučného spisu Exekútorského úradu JUDr. Barbory Hovanovej sp. zn. 289EX/372/22 je zrejmé,
že žalovaný podal návrh na začatie exekúcie na vymoženie sumy 1.611,66 eur s prísl. na základe
vykonateľného exekučného titulu – rozsudku SRS zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA
00704/21 dňa 25. 4. 2022, teda po 31. 3. 2017.

Nakoľko predmetný návrh na vykonanie exekúcie nebol podaný v lehote do 31. 3. 2017, tak ako
vyplýva aj z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia súdu druhej inštancie sp. zn. 11CoSr/2/2023 v bode
29.,sktorýmstanoviskomjesúdprvejinštancieviazaný, nažalobcusavdanejvecivzťahujeprekluzívna
3-mesačná lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá od jeho právoplatnosti
dávno uplynula. Z uvedeného súd vyvodil jednoznačný záver, že žaloba musí byť zamietnutá z dôvodu

oneskorene podanej žaloby po uplynutí 3-mesačnej prekluzívnej lehoty.

52. Z dokazovania je zrejmé, že konanie na rozhodcovskom súde bolo vedené na základe žaloby zo dňa
30. 6. 2021, a následne poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané už po zániku účinnosti § 48 ods.
2 zákona č. 233/1995 Z. z., ktoré znenie platilo do 31. 3. 2017. Argumentácia žalobcu smerujúca k tomu,

že predmetná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v zmysle § 46 ods. 3 Zákona
o SRK nie je dôvodná, nakoľko § 46 ods. 3 citovaného zákona odkazuje na § 48 ods. 2 Exekučného
poriadku, ktorý však bol účinný do 31. 3. 2017. Nakoľko predmetné ustanovenie Exekučného poriadku
bolo zrušené, súd má zato, že ustanovenie § 46 ods. 3 Zákona o SRK nemožno aplikovať v spojitosti so
žiadnyminýmustanovenímExekučnéhoporiadku,ktorébyumožňovalopovinnémuvexekúciivosobitne

určenej lehote podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd má zato, že hmotnoprávna
lehota na podanie žaloby v zmysle ustanovení § 46 ods. 1 Zákona o SRK má prekluzívny charakter a
je zachovaná iba vtedy, keď je žaloba podaná v lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského
rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Táto lehota žalobcovi márne uplynula
dňa 18. 2. 2021.

Žaloba bola podaná dňa 31. 5. 2022, teda po zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, preto súd
žalobu zamietol.

53. Súd v závere uvádza, že neobstojí tvrdenie žalobcu, že predmetný spotrebiteľský
rozhodcovský rozsudok nenadobudol právoplatnosť fikciou doručenia z dôvodu, že pri

doručovaní rozhodcovského rozsudku na adresu C. XX, D. E. F.,
obálka, ktorou bola vrátená doručovateľovi zásielka dňa 14. 10. 2021, je vadná, nakoľko na zadnej
strane obálky absentuje pečiatka pošty. Na výzvu súdu Pošta 1 na Štefánikovom námestí 7 v Spišskej
Novej Vsi oznámila, že podľa poštových podmienok Slovenskej pošty, a. s. postupoval poverený
zamestnanec pri vrátení zásielky po odbernej lehote správne, prečiarkol adresu adresáta, v predtlači

nálepky ručne vyznačil dôvod vrátenia a dátum vrátenia zásielky, pričom dátum vrátenia môže/teda
ale nemusí/ byť uvedený aj čitateľným odtlačkom dennej pečiatky. Z uvedeného vyplýva, že ak na
vrátenej zásielke absentovala pečiatka, nezakladá to vadnosť tohto dokumentu. Z vrátenej zásielky je
zrejmé, ktorým dátumom bola vrátená a predovšetkým je zrejmé, že žalovaný si túto predmetnú zásielku
nevyzdvihol v odbernej lehote.

54. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty,
nárok žalobcu je prekludovaný, súd nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšími argumentmi žalobcu
uvádzané v odôvodnení žaloby a odvolania, ako aj v ďalších písomných podaniach. I podľa konštantnej
judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie
rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý
ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkovkonania (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 251/04, III ÚS 209/04, II ÚS 200/09
a pod.).
V súvislosti s dôvodmi, ktoré žalobca uvádza v odôvodnení žaloby, pre ktoré má byť predmetný

spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok neplatný, súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 80Ek/1117/2022 zo dňa 7. 6. 2023, ktorým bola sťažnosť povinného
A. B. proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie zamietnutá, s ktorými sa súd aj
pre účely tohto konania stotožňuje. V bode 12. predmetného uznesenia sa exekučný súd vysporiadal
s otázkou právomoci rozhodcovského spotrebiteľského súdu konať a rozhodnúť spor medzi zmluvnými

stranami a preskúmal exekučný titul podľa § 53 ods. 3 písm. f/ Exekučného poriadku. Exekučný súd
dospel k záveru, že predmetná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky a obsahuje
všetky náležitosti podľa § 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
Rozhodcovské rozhodnutie bolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského
konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, rovnako tak
exekučný titul spĺňa náležitosti podľa §§ 39, 40 citovaného zákona.

55. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

58. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal právo na plnú náhradu trov konania voči
žalobcovi,oktorýchvýškesúdrozhodnesamostatnýmuznesením.Súdzvýsledkovdokazovanianezistil
u žalobcu také okolnosti, ktoré by zakladali dôvodnosť na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému
z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobca je pracovne činný, nie je odkázaný na výživu inej osoby,
v konaní má dvojité právne zastúpenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.