Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/39/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200473
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:5022200473.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej

(sudkyňa spravodajkyňa), sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD.,
vo veci žalobcu: OKY - HYDRAULIC, s.r.o., so sídlom Veľká okružná 1039/17, 010 01 Žilina, IČO: 51 040
646, právne zastúpený: Advokátska kancelária GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Puškinova
58, 900 01 Modra, IČO: 52 990 516, proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 101623904/2022 z 31. mája 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti
rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-30S/210/2022-128 z 24. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.

II. Žalobcovi priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november
2019. Daňová kontrola sa začala 27. augusta 2020 a bola prerušená podľa § 61 ods. 1 písm. b) zákona

č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) od 04.05.2021 do 01.06.2021 z dôvodu potreby
získaťinformáciepodľaosobitnýchzákonov,atonazákladežiadostiomedzinárodnúvýmenuinformácií.
Správca dane dňa 25. augusta 2021 vyhotovil protokol, ktorý bol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie
sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený dňa 13.09.2021, ktorým dňom bola daňová kontrola
ukončená.
2. Žalobca si v zdaňovacom období november 2019 uplatnil právo na odpočítanie DPH na základe faktúr

vystavených spoločnosťou Lux light, s.r.o. (ďalej aj ako „deklarovaný dodávateľ“) v celkovej výške 17
760 eur. Konkrétne išlo o nasledovné faktúry (ďalej aj ako „sporné faktúry“) (i) faktúra č. 19110401,
dátum dodania 04.11.2019, v sume 14 640 eur, cena bez DPH 12 200 eur, DPH 20% v sume 2 440 eur
za tovar : opravárenská sada hydraulického kladiva (súčasťou faktúry je dodací list zo dňa 04.11.2019,
objednávka č. OBJ/19026 zo dňa 25.10.2019); (ii) faktúra č. 19111501, dátum dodania 15.11.2019, v
sume 41 841,60 eur, cena bez DPH 34 868 eur, DPH 20% v sume 6 973,60 eur za tovar : podstavec pod
hydraulickú ruku, chemické kotvy vrátane matíc, sada dielov pre opravu drapáka s rotátorom vrátane

hydraulických valcov, obal valca ramena, kabína použitá DH, motor el., čerpadlo piestové, nádrž olejová,
filter tlakový, hadica hydraulická, chladič oleja, hadica hydraulická tlaková, skriňa rozvodná použitá, sklo
kabíny (súčasťou faktúry je dodací list zo dňa 15.11.2019, objednávka č. OBJ/19027 zo dňa 07.11.2019);
(iii) faktúra č. 19112001, dátum dodania 20.11.2019, v sume 36 648 eur, cena bez DPH 30 540 eur, DPH20%vsume6108eurzatovar:opravárenskásadaprevodovkyA25Dvrátanepresuvníkariadenia,sada
dielov rozvodne prevodovky vrátane vstupného hriadeľa a tesnení, kotúč brzdový s obloženinami sada,
menič použitý k náhonu prevodovky vrátane unášača a poistných skrutiek (súčasťou faktúry je dodací

list zo dňa 20.11.2019, objednávka č. OBJ/19028 zo dňa 15.11.2019); (iv) (i) faktúra č. 19112603, dátum
dodania 26.11.2019, v sume 13 430 eur, cena bez DPH 11 192 eur, DPH 20% v sume 2 238,40 eur za
tovar : opravárenská sada motora DEUTY vrátane kľukového hriadeľa a ložísk, vrtuľa chladenia, chladič
vodný (súčasťou faktúry je dodací list zo dňa 26.11.2019, objednávka č. OBJ/19029 zo dňa 19.11.2019).
3. Správca dane na základe vykonaného dokazovania prijal záver, že žalobca nepreukázal, že

predmetné zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené práve spoločnosťou uvedenou na sporných
faktúrach. Správca dane zistil, že spoločnosť Lux light, s.r.o. nedeklarovala žiadny nákup tovaru
(materiálu) z tuzemska, ani zo zahraničia, čo preukazuje tiež skutočnosť, že platby za nákup tovaru
pre žalobcu neboli hradené na účet deklarovaného dodávateľa, preverované dodávateľské faktúry boli
evidované ako neuhradené pohľadávky, pričom neskôr boli postúpené spoločnosťou Lux light, s.r.o.
spoločnosti Zalivo, s.r.o., pričom správca dane zistil, že dodávateľské faktúry boli uhradené na účet

ďalšieho neplatiteľa dane spoločnosti RockCraft, s.r.o.
4. Správca dane preto uzavrel, že v danom prípade nebolo preukázané, že došlo k dodaniu tovaru
osobou uvedenou na faktúre, tejto osobe (spoločnosti Lux light, s.r.o.) nevznikla daňová povinnosť a
následne nevzniklo ani právo odpočítať daň v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“ alebo „zákon

č. 222/2004 Z. z.“). Došlo teda k porušeniu § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods.
1 zákona o DPH. Správca dane skonštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal
vierohodnosť svojich tvrdení v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku a nepredložil žiadne iné
doklady alebo dôkazy, ktoré by preukazovali pravdivosť údajov vyplývajúcich z predložených sporných
faktúr vystavených spoločnosťou Lux light, s.r.o. Z týchto dôvodov správca dane vydal rozhodnutie číslo:

100164657/2022 z 25. januára 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi postupom
podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 17 760 eur za zdaňovacie obdobie
november 2019.
5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré žalovaný
vyhodnotil ako nedôvodné a preto rozhodnutím číslo: 101623904/2022 z 31. mája 2022 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie
správcu dane potvrdil.
6. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia upozornil, že správca dane vykonaným
preverovaním preukázateľne spochybnil deklarovaný zdaniteľný obchod a bolo na žalobcovi, aby
pochybnosť odstránil a preukázal, že si nárok uplatňuje v súlade so zákonnými podmienkami.

Tiež poukazujúc na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-154/20 vo veci Kemwater ProChemie s.r.o.
skonštatoval, že správca dane preukázateľne spochybnil vzťah medzi žalobcom a deklarovaným
dodávateľom, spoločnosťou Lux light, s.r.o., pričom skutočný dodávateľ nebol identifikovaný, nebolo
preukázané, či išlo o zdaniteľnú osobu, ktorá tovar žalobcovi skutočne dodala. Na základe týchto
skutočností nebola u žalobcu splnená hmotnoprávna podmienka zakladajúca právo na odpočítanie

dane.
7. K tvrdeniu žalobcu o účelovom predlžovaní daňovej kontroly z dôvodu MVI vo veci vypočutia svedka
Michala Šafránika (konateľa deklarovaného dodávateľa) žalovaný uviedol, že toto nie je dôvodné.
Argumentoval tým, že inštitút daňovej kontroly slúži na zistenie alebo overenie si skutočností a
údajov rozhodujúcich pre správne určenie dane, dodržiavanie hmotnoprávnych daňových predpisov a

zároveň predstavuje nástroj na overenie pravdivosti a úplnosti podaného daňového priznania a tvrdenia
kontrolovaného daňového subjektu. Tvrdil, že vypočutie osoby, prostredníctvom ktorej bol realizovaný
obchodzadeklarovanéhododávateľa,boloúčelné,nevyhnutnéaprimeranévzhľadomnanekontaktnosť
spoločnosti Lux light, s.r.o. Z dôvodu, že Michal Šafránik bol vypočutý v inom konaní ešte pred začatím
daňovej kontroly u žalobcu (odpoveď doručená 12.08.2020, kontrola začala 27.08.2020) žalovaný mal

za to, že postup správcu dane pristúpiť k vypočutiu tejto osoby v súvislosti s výkonom daňovej kontroly
u žalobcu bol správny.
II.
Priebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie
8.Protinapadnutémurozhodnutiužalovanéhopodalžalobcasprávnužalobuzdôvodovpodľa§191ods.

1 písm. c), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), navrhujúc Krajskému súdu v Žiline zrušenie napadnutého
rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenie veci na ďalšie konanie.9. Tvrdil, že samotné skutkové závery vo veci nemôžu obstáť najmä z pohľadu hodnotenia dôkazov,
keďže nezohľadňujú všetko, čo v konaní vyšlo najavo (napr. hodnotenie svedeckých výpovedí). Správca
dane, okrem dožiadania českého správcu dane vo veci vypočutia pána Šafránika a preverenia použitia

dodaného tovaru na účely následných zdaniteľných plnení u odberateľov, vychádzal počas výkonu
daňovej kontroly výlučne z dôkazov z informačného systému finančnej správy, ktoré boli správcom dane
zabezpečené v rámci výkonu inej daňovej kontroly, kedy dodávateľom bola taktiež spoločnosť Lux light,
s.r.o. Podľa názoru žalobcu, správca dane vo vzťahu k dodaniu tovaru použil výlučne dôkazy týkajúce
sa preverovania spoločnosti Lux light, s.r.o., avšak dôkazy, ktoré potvrdzujú okolnosti samotného

zdaniteľného plnenia, opomenul vykonať a vyhodnotiť.
10. Žalobca tvrdil, že z dôkazov, ktoré sú súčasťou informačného systému finančnej správy by daňové
orgánymuselivyvodiťzávery,že(i)predložilokreminýchúčtovnýchdokladovajfaktúryododanítovarov,
vrátane príloh, ktorými boli objednávky, dodacie listy od spoločnosti Lux light, s.r.o., s tým, že tieto
neboli hodnotené; (ii) z dôkazov je nesporné, že dodanie tovaru bolo potvrdené aj samotným bývalým
konateľom spoločnosti Lux light, s.r.o. pánom Šafránikom; (iii) žalobca má pre účely výkonu svojej

ekonomickej činnosti výrobné a opravárenské dielne, čo bolo zistené miestnym zisťovaním, o ktorom
dôkaze absentuje akákoľvek zmienka a (iv) svedok pán Šafránik nie je nekontaktnou osobou, keďže
tento telefonicky kontaktoval správcu dane so žiadosťou o stanovenie nového termínu svojho výsluchu.
11. Poukázal na písomnú odpoveď konateľa žalobcu zo dňa 24.01.2022 a tiež na skutočnosť, že v
rámci odvolacieho konania nadväzujúceho na výkon daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia február

až september 2022 (pravdepodobne malo byť správne uvedené 2019 - poznámka kasačného súdu)
boli k otázke týkajúcej sa dodania tovaru spoločnosťou Lux light, s.r.o. vypočutí aj jeho zamestnanci,
ktorí rozhodné skutočnosti potvrdili, pričom tieto dôkazy ponechal správca dane bez povšimnutia. Mal
za to, že všetky dôkazy sú potvrdením zdaniteľného plnenia, dodania tovaru a prác spoločnosťou Lux
light, s.r.o. a preto žalobcovi nie je zrejmé, prečo predložené dôkazy majú preukazovať dôvodnosť

neuznania odpočtu dane, tzn. akým spôsobom vyvracajú pravdivosť tvrdení žalobcu. Dodávky boli
potvrdené samotným dodávateľom, a to potvrdením dodania tovaru na dodacích listoch, potvrdením
konateľom žalobcu Milanom Hacekom, ako aj výpoveďami bývalých zamestnancov, ktoré výpovede sa
nachádzajú v informačnom systéme finančnej správy, avšak správca dane, napriek návrhom žalobcu
vypočutie týchto svedkov nevykonal.

12. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci žalobca tvrdil a to s poukazom na konkrétne rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ (napríklad rozsudok SD EÚ vo veci C-610/19 Vikingo Fövállalkozó Kft., vo veci
C-80/11 Mahagében) a Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. 8Sžfk 53/2014), že ak chce správca
dane členského štátu neuznať právo na odpočítanie dane v prípade, že sú splnené vecné a formálne
podmienky na uplatnenie tohto práva, môže tak urobiť iba v prípade, že daňový subjekt vedel, že obchod

je súčasťou daňového podvodu. V takomto prípade sa však vyžaduje, aby skutočnosť, že došlo k
daňovému podvodu, preukázal správca dane, nakoľko nemožno od daňového subjektu vyžadovať, aby
preukazoval negatívnu skutočnosť (že k daňovému podvodu nedošlo). V prípade podvodu na DPH je to
správca dane, ktorý musí preukázať, že dodanie tovaru bolo poznačené podvodom a následne daňový
subjekt preukazuje (a musí mu byť umožnené preukázať), že „prijal všetky opatrenia, ktoré od neho

môžu byť dôvodne požadované.“ V súvislosti s daňovým podvodom žalobca poukázal na Axel Kittel test.
13. K dôkaznému bremenu žalobca uviedol, že rozhodnou skutočnosťou pre prechod dôkazného
bremena zo správcu dane na daňový subjekt je zákonné a jasné vyjadrenie pochybností o tvrdeniach
daňového subjektu, ktoré musí byť doložené dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu (žalobcu)
jednoznačne vyvracajú, tzn. musia mať rovnakú výpovednú schopnosť. Táto podmienka pre práve

posudzovanú vec absentuje. Správca dane pochybnosti vyslovil k osobe dodávateľa, ktorý bol uvedený
naspornýchfaktúrach,atozdôvodu,žetentobolvčasevýkonukontrolynekontaktný,čoniejedôvodom
pre neuznanie odpočtu dane, rovnako ako tvrdenie správcu dane týkajúce sa nepodávania výkazov,
resp. zistenie stavu sídla spoločnosti. Rovnako túto skutočnosť nemožno označiť za takú, z ktorej
správca dane môže vyvodiť záver, že dodávateľ uvedený na faktúrach, ktorý je zdaniteľnou osobou,

nebol dodávateľom tovaru, pričom dôkazné bremeno vo vzťahu k daným skutočnostiam zaťažuje
správcu dane.
14. Žalobca tiež tvrdil, že protokol z daňovej kontroly má charakter nezákonného dôkazu z dôvodu, že
správca dane odo dňa 04.05.2021 do 01.06.2021 prerušil daňovú kontrolu, avšak toto prerušenie nemá
žiadny význam vo vzťahu k plynutiu lehoty na výkon daňovej kontroly, nakoľko nešlo o administratívnu

výmenu medzinárodných informácií, ale výslovne o procesný úkon, čo sám správca dane uviedol v
rozhodnutí o prerušení kontroly.
15. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len správny súd“), na ktorý podľa § 3 ods. 1 a 3 písm. a)
zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva vo veciach podľa Správneho súdneho
poriadku z Krajského súdu v Žiline rozsudkom č. k. ZA- 30S/210/2022-128 z 24. apríla 2024 (ďalej len
„napadnutý rozsudok“), zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie z

dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
16. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí
dôvodil, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v daňovom konaní, nakoľko nepreukázal splnenie
hmotnoprávnej podmienky odpočtu DPH spočívajúcej v dodaní predmetného tovaru deklarovaným
dodávateľom - spoločnosťou Lux light, s.r.o. tak, ako bolo deklarované na predložených faktúrach,

konkrétne nebolo preukázané, že deklarovaný tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúrach, hoci nebolo
sporné, že žalobca predmetný tovar nadobudol, keďže odberatelia obstaraného tovaru potvrdili a
preukázali dodanie tovaru žalobcom, avšak skutočný dodávateľ tovaru nebol identifikovaný.
17. Správny súd poukázal na to, že žalovaný svoje pochybnosti založil na tom, že deklarovaný
dodávateľ nepreukázal dodanie fakturovaného tovaru žalobcovi, na adrese sídla sa nenachádza, nemá
zamestnancov, nepreberá poštové zásielky, je nekontaktný, posledné DPPO podal za zdaňovacie

obdobie 2017, za obdobie január 2019 až september 2019 nepodal kontrolné výkazy k DPH a k
30.04.2021 mu bola z úradnej moci zrušená registrácia na DPH. V podanom kontrolnom výkaze
k DPH za november 2019 dodávateľ Lux light, s.r.o. nedeklaroval žiadne dodávateľské faktúry od
iných dodávateľov a zároveň žiaden iný dodávateľ neuviedol Lux light, s.r.o. do svojich kontrolných
výkazov. Bývalý konateľ deklarovaného dodávateľa Michal Šafránik nepotvrdil dodanie fakturovaného

tovaru, ide o nekontaktnú osobu, ktorej adresa pobytu nie je známa. Nová konateľka a likvidátorka
deklarovaného dodávateľa - Anna Lašová nevedela uviesť, čo bolo hlavným predmetom činnosti Lux
light, s.r.o., nevedela, že je konateľkou a likvidátorkou spoločnosti, nevie, kde sa nachádzajú účtovné
odklady, momentálne nikde nepracuje, žije na ulici. Spoločnosť Zalivo, s.r.o., ako postupník pohľadávok
z neuhradených faktúr, nie je vlastníkom účtu M.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX uvedenom na

Oznámení o postúpení pohľadávky, nereaguje na výzvy, táto spoločnosť je nekontaktná, nikdy nebola
registrovaná ako platiteľ DPH, posledné podané daňové priznanie na dani z príjmov PO bolo podané
za rok 2016, v kontrolných výkazoch k DPH spoločnosť Zalivo, s.r.o. neuviedla žiadneho cudzieho
dodávateľa. Majiteľom účtu M.XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je spoločnosť RockCraft, s.r.o.,
s účtom mohla disponovať osoba B. Y., účet bol zrušený 30.11.2020, pričom táto spoločnosť nie je

registrovaná ako platiteľ DPH.
18. Správny súd následne skonštatoval, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov
Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak : (i) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k prípadu zneužitia
práva. K hmotnoprávnym podmienkam správny súd uviedol, že pokiaľ nie sú splnené, právo na

odpočítanie dane môže byť odopreté s tým, že dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok
pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.
19. Správny súd mal za to, že žalobca v žalobe dôvodne namietal, že pokiaľ tak ako uviedol žalovaný
v napadnutom rozhodnutí, odberatelia žalobcu potvrdili a preukázali dodanie tovaru žalobcom a teda,
že žalobca ako platiteľ dane ich ďalej fakturoval svojim odberateľom, bola splnená podmienka práva

na odpočítanie dane - reálne plnenie a existencia priamej súvislosti medzi prijatými a poskytnutými
plneniami. Dôkazné bremeno zo strany platiteľa dane týmto bolo vyčerpané, nakoľko nie je absolútne.
K nekontaktnosti deklarovaného dodávateľa správny súd uviedol, že táto v súčasnosti automaticky
neumožňuje dospieť k záveru správcu dane o nesplnení hmotnoprávnej podmienky pre odpočet DPH z
dôvodu, že tovar nebol dodaný osobou so statusom osoby deklarovaného dodávateľa, resp. z dôvodu,

že nebol identifikovaný skutočný dodávateľ.
20. Po citácii z uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo správny súd skonštatoval, že zo
záverov vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že správca dane, resp. žalovaný uvádzali objektívne
skutočnosti, ktoré sú typické a vedúce k záveru, že právo uplatňované žalobcom je nárokované
podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom, pričom túto možnosť nijak nepreukazovali. Správny súd v

tejto súvislosti poukázal na tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu (rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-436/04 Axel Kittel).
21. Správny súd mal za to, že materiálna existencia plnenia a preukázanie reálneho dodania tovaru
alebo služby je najpodstatnejšou hmotnoprávnou podmienkou pre priznanie práva na odpočítanie DPH,
pričom žalobca správne poukazoval na závery žalovaného, ktorý uviedol, že spoločnosti Saker, s.r.o.

a Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o. ako odberatelia obstaraného tovaru potvrdili a preukázali dodanie
tovaru a služby žalobcom. Nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa a nepredloženie dokladov od
deklarovaného dodávateľa, resp. nekontaktnosť bývalého konateľa deklarovaného dodávateľa, sama
o sebe na spochybnenie dodania tovarov nestačí. V prípade, ak je nesporná existencia tovarov, vzmysle citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ, potom môže žalovaný zamietnuť priznanie práva na
odpočítaniedanezpridanejhodnotyzdôvodupodvodnéhokonania,lenzapredpokladu,žepreukáže,že
sadaňovýsubjektvedomepodieľalnapodvodnomkonaní,resp.žezdôvoduzanedbaniajehopovinnosti

- primeranej ostražitosti mohol, resp. mal vedieť, že sa na podvodnom konaní podieľa.
22. V danom prípade aj skutočnosti svedčiace tomu, že deklarovaný dodávateľ zrejme nemal materiálne
a ľudské zdroje na plnenie, pričom z dostupných údajov nevyplýva, že by deklarovaný dodávateľ mal,
resp. mohol mať subdodávateľov, nie sú podstatné pre odopretie žalobcovho práva na odpočet DPH,
nakoľko nebola spochybnená existencia materiálneho plnenia. Správny súd uzavrel, že argumentačná

línia,oktorúoprelsvojerozhodnutiežalovaný,tzv.konceptdeklarovanéhododávateľa,jepoprijatídvoch
zásadných rozhodnutí Súdneho dvora EÚ - uznesenia vo veci C-610/19 Vikingo a rozsudku vo veci C-
154/20 Kemwater ProChemie s.r.o., už neudržateľná dodajúc, že má za to, že v prejednávanej veci boli
zistené také skutočnosti, ktoré môžu byť významné z hľadiska možného podvodného konania.
23. Správny súd nasmeroval žalovaného, že v ďalšom konaní musí uviesť jednoznačný záver, či došlo
k porušeniu zákona o DPH alebo došlo k daňovému podvodu alebo zneužitiu práva a svoje rozhodnutie

dostatočne odôvodniť. Ak žalobca splnil všetky podmienky v zmysle zákona o DPH a preukázal reálnu
existenciu plnenia, avšak správca dane preukázateľne zistil, že dodanie tovaru uvedeného na faktúrach
je spojené s daňovým podvodom, o ktorom daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, potom dôvodom
pre neuznanie práva žalobcu na odpočítanie DPH nie je porušenie § 49 ods. 1 zákona o DPH, ale účasť
na daňovom podvode.

24. Čo sa týka ostatných námietok žalobcu, tieto správny súd nepovažoval za dôvodné. K prerušeniu
daňovej kontroly správny súd uviedol, že ak správca dane prerušil výkon daňovej kontroly za účelom
realizácie medzinárodnej výmeny informácií, nemožno mať za to, že by správca dane pokračoval vo
výkone daňovej kontroly, a preto lehota na jej vykonanie z tohto dôvodu neplynula, a ani plynúť nemohla.
Prerušením daňovej kontroly za týmto účelom správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie

daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva ani nepožaduje od neho plnenie povinností
vyplývajúcich mu zo zákona pre účel výkonu daňovej kontroly. Naopak, v prípade dôvodného podozrenia
o fiktívnosti žalobcom deklarovaného dodávateľa, resp. jeho konateľa, správca dane plnil svoje úlohy
vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t. j. využitím medzinárodnej výmeny
informácií overoval podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Pokiaľ žalobca namietal, že

medzinárodná výmena informácií na základe žiadosti správcu dane dopadla s identickým výsledkom,
ako skôr vykonaná medzinárodná výmena informácií, a teda nebola účelná, správny súd mal za
to, že žalobcovi bol poskytnutý ďalší priestor na preukázanie ním tvrdených skutočností, pričom z
výsluchu svedka Michala Šafránika mohli pre žalobcu vyplynúť skutočnosti v prospech preverovaného
obchodného vzťahu, pričom v čase prerušenia daňovej kontroly nebol známy výsledok.

25. K námietke, že z Oboznámenia žalobcu so skutočnosťami zistenými počas daňovej kontroly zo dňa
26.07.2021 (ďalej len „Oboznámenie“) nevyplýva, ktoré údaje deklarované žalobcom sú nepravdivé,
resp. či má odstraňovať aj skutočnosti vo vzťahu k subdodávateľom, správny súd uviedol, že z formy
a obsahu Oboznámenia mal preukázané, že správca dane postupoval podľa ustanovenia § 45 ods. 1
písm. f) a § 46 ods. 5 Daňového poriadku, zhrnul priebeh celej daňovej kontroly, uviedol žalobcovi svoje

zistenia a závery, prečo hodnota odpočítanej dane zo sporných faktúr spoločnosti Lux light, s.r.o. v sume
17 760 eur bola podľa správcu dane uplatnená neoprávnene.
26. Za nedôvodnú správny súd považoval aj námietku ohľadom návrhu žalobcu na výsluch svedkov,
ktorých však nijak nekonkretizoval a ani skutočnosti, ktoré by prípadným výsluchom mohli byť získané
a podstatné pre výkon daňovej kontroly žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2019.

III.
Kasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde
27. Proti napadnutému rozsudku správneho súdu podal žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) kasačnú
sťažnosť, v ktorej uplatňuje dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku, teda
nesprávne právne posúdenie veci, navrhujúc kasačnému súdu jeho zrušenie a vrátenie veci správnemu

súdu na ďalšie konanie.
28.Sťažovateľdôvodil,ževpredmetnejvecibolospornouotázkousplneniehmotnoprávnychpodmienok
pre uplatnenie práva žalobcu na odpočítanie DPH v súvislosti s dodávateľskými faktúrami od spoločnosti
Lux light, s.r.o., majúc za to, že daňové orgány relevantne spochybnili dodanie tovaru prostredníctvom
tohto deklarovaného dodávateľa a to s poukazom na aktuálnu judikatúru Najvyššieho správneho súdu

Slovenskej republiky a Súdneho dvora EÚ, keď preverovali všetky okolnosti prípadu, aby overili, či
hmotnoprávne podmienky práva na odpočítanie dane neboli splnené vo vzťahu k inému možnému
alternatívnemu dodávateľovi - zdaniteľnej osobe a platiteľovi DPH.29. Daňové orgány overovali tvrdenia žalobcu prostredníctvom dokazovania, z ktorého vyplynulo,
že deklarovaný dodávateľ je nekontaktný, so správcom dane nespolupracuje, na adrese sídla sa
nenachádza a nepreberá písomnosti. Na základe týchto skutočností možno preto konštatovať, že

deklarovaný dodávateľ nepotvrdil vierohodnosť a pravdivosť sporných faktúr.
30. Správca dane tiež zistil, že deklarovaný dodávateľ za zdaňovacie obdobie november 2019 podal
nulové daňové priznanie k DPH a až následne 11.12.2020 podal dodatočné daňové priznanie k DPH,
pričom kontrolné výkazy k DPH za zdaňovacie obdobia roka 2019 nepodal. Z analytického systému DPH
tiež vyplýva, že žiaden daňový subjekt neuviedol spoločnosť Lux light, s.r.o. v kontrolných výkazoch

DPH, pričom dňa 30.04.2021 bola daňovému subjektu Lux light, s.r.o. zrušená registrácia na DPH z
úradnej moci. Uvedené skutočnosti umocnili pochybnosti správcu dane o dodaní tovaru prostredníctvom
deklarovaného dodávateľa.
31. Žalobca označil Michala Šafránika, českého občana, konateľa dodávateľa za osobu, s ktorou konal
a uzatváral obchody. Správca dane vykonal dokazovanie zamerané na označenú osobu, pričom zistil,
že Michal Šafránik je nekontaktný a nie je možné ho vypočuť. Z uvedeného vyplýva, že ani osoba,

ktorá mala za dodávateľa konať, nepotvrdila vierohodnosť sporných faktúr. Správca dane tiež vykonal
dokazovanie zamerané na Annu Lašovú, ktorá je od 15.02.2020 jedinou konateľkou a likvidátorkou
deklarovaného dodávateľa Lux light, s.r.o., pričom táto nemá vedomosť, že by bola konateľkou a
likvidátorkou tejto spoločnosti, nepoznala osobu Michala Šafránika (bývalý konateľ spoločnosti Lux light,
s.r.o.) a ani osobu Milana Haceka (bývalý konateľ žalobcu), nevie, čo bolo hlavným predmetom činnosti

spoločnosti, nevie, kde sa nachádzajú daňové a účtovné doklady spoločnosti, žije na ulici.
32. Podľa názoru sťažovateľa, na základe uvedených skutočností, bolo dodanie tovaru prostredníctvom
spoločnosti Lux light, s.r.o. spochybnené. Správca dane sa neobmedzil iba na skúmanie vzťahu medzi
žalobcom a deklarovaným dodávateľom, ale overoval, či hmotnoprávne podmienky neboli splnené
vo vzťahu k inému možnému dodávateľovi. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca mal sporné faktúry

uhradiť na účet postupníka Zalivo, s.r.o., pričom k úhrade zo strany žalobcu došlo v apríli a máji 2020
v prospech účtu spoločnosti RockCraft, s.r.o. s tým, že ani spoločnosti Zalivo, s.r.o. a ani RockCraft,
s.r.o. nemajú status platiteľa DPH. Žalobca neoznačil iného alternatívneho dodávateľa (platiteľa dane),
okrem toho, ktorý bol na sporných faktúrach, pričom tento bol relevantne spochybnený. Z uvedeného
dôvodu nebol dôvod na postup v zmysle uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo. V

tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-154/20 Kemwater
ProChemie, konkrétne na bod 38, v zmysle ktorého platí, že ak aj správca dane dôvodne spochybní
splnenie hmotnoprávnych podmienok na strane deklarovaného dodávateľa, nesmie sa obmedziť iba
na skúmanie tohto vzťahu, ale musí si overiť, a to aj na základe skutočností, ktoré má k dispozícii, či
tieto hmotnoprávne podmienky neboli splnené vo vzťahu k inému možnému dodávateľovi. Súčasne ale

dodal, že platí, že správca dane nie je povinný postupovať týmto spôsobom, ak zo skutkových okolností
posudzovaného prípadu a obchodných transakcií vyplýva, že je vylúčené, resp. nie je ničím podložené,
že by tu existoval ešte iný dodávateľ, než je ten, ktorý je uvedený na faktúre a o ktorom to tvrdí daňový
subjekt (rozsudok sp. zn. 1 Sžfk 35/2021 zo 16. augusta 2023, bod 34), resp. neexistujú žiadne indície,
že by tomu tak mohlo byť. Je potrebné pracovať s premisou indícii o možnom alternatívnom platiteľovi

dane, ktoré ak absentujú, nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane s poukazom na závery
rozsudku vo veci Kemwater ProChemie, ale ak, naopak, sú prítomné, je potrebné takto postupovať.
33. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ namieta záver správneho súdu, z ktorého vyplýva, že sťažovateľom
konštatovaná nekontaktnosť v súčasnosti neumožňuje automaticky dospieť k záveru správcu dane o
nesplnení hmotnoprávnej podmienky pre odpočet DPH z dôvodu, že tovar nebol dodaný osobou so

statusom osoby deklarovaného dodávateľa, resp. z dôvodu, že nebol identifikovaný skutočný dodávateľ,
majúc za to, že v danom prípade dôvodom pre zamietnutie práva žalobcu na odpočítanie DPH nebola
(bez ďalšieho) len nekontaktnosť deklarovaného dodávateľa.
34. K záveru správneho súdu o použiteľnosti uznesenia Súdneho dvora EÚ na prípad žalobcu
sťažovateľ, nesúhlasiaci s týmto záverom, poukázal na skutočnosť, že žalobcovi nebolo odmietnuté

právo na odpočítanie dane z dôvodu nestotožnenia subdodávateľov, pričom závery daňových orgánov
k týmto záverom nevedú. Daňové orgány hodnotili len vzťah na kontrolovanom stupni obchodu, medzi
žalobcom a deklarovaným dodávateľom, ktorý preukázateľne spochybnili.
35. Rovnako sťažovateľ nesúhlasil so záverom správneho súdu uvedeným v bode 65 napadnutého
rozsudku, z ktorého vyplýva, že ak odberatelia žalobcu potvrdili a preukázali dodanie tovaru žalobcom,

bolasplnenápodmienkaprávanaodpočítaniedane-reálneplnenieaexistenciapriamejsúvislostimedzi
prijatými a poskytnutými plneniami, a preto dôkazné bremeno zo strany žalobcu bolo týmto vyčerpané,
nakoľko nie je absolútne. Podľa názoru sťažovateľa správny súd opomenul skutočnosť, že jednou z
hmotnoprávnych podmienok odpočítania dane je, že poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovanápre daň (t. j. status osoby dodávateľa). Pokiaľ hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie
sú splnené kumulatívne, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane
uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. V prípade žalobcu bol spochybnený status

osoby dodávateľa, teda je irelevantné, že odberatelia potvrdili a preukázali dodanie tovaru žalobcom.
36. Podľa názoru sťažovateľa správny súd v predmetnej veci nesprávne aplikoval judikatúru Súdneho
dvora EÚ, pretože v prípade žalobcu neboli kumulatívne splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre
uplatnenie práva na odpočítanie dane, ktorá skutočnosť bola dôvodom pre nepriznanie tohto práva.
Skutočnosť, že správny súd v prejednávanej veci vzhliadol zistenia, ktoré môžu byť významné z hľadiska

možného podvodného konania, je irelevantná, pretože primárne je nutné splnenie hmotnoprávnych
podmienok, a až v prípade, ak hmotnoprávne podmienky sú splnené, resp. nie je možné ich spochybniť,
pripadá do úvahy postup v zmysle uznesenia Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19. Sťažovateľ svoju
argumentačnú líniu neoprel o tzv. koncept deklarovaného dodávateľa, tak ako uvádza správny súd,
pretože sťažovateľ relevantne spochybnil deklarovaného dodávateľa a s poukazom na závery rozsudku
vo veci Kemwater ProChemie súčasne preveril „indície“ o možnom alternatívnom platiteľovi dane, ktoré

absentovali a ani žalobca neoznačil iného dodávateľa.
37. Žalobca v písomnom vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
38. Vec bola predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší
správny súd“) 25. októbra 2024. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do ôsmeho senátu
Najvyššieho správneho súdu, ktorý koná v zložení JUDr. Anita Filová, Mgr. Kristína Babiaková a JUDr.

Rastislav Dlugoš, PhD. a v tomto senáte bola pridelená ako sudkyni spravodajkyni sudkyni JUDr. Anite
Filovej.

IV.
Posúdenie kasačného súdu

39. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP)
a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
40. Kľúčovou právnou otázkou, k vyriešeniu ktorej bol kasačný súd vyzvaný, bolo, či žalobca uniesol

dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie
DPH, respektíve, či daňové orgány oznámili relevantné pochybnosti vo vzťahu k jednej zo základných
hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, konkrétne pokiaľ ide o status platiteľa
dane u dodávateľa.
41. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou dáva kasačný súd do pozornosti, že v rámci daňového

konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok
priznania daňových oprávnení, (ii) formálnych podmienok priznania práva daňových oprávnení, (iii)
odopretím nároku na daňové oprávnenia z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na
daňové oprávnenia z dôvodu zneužitia práva.
42. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový

subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“), § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale aj rozhodnutia Súdneho

dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie
s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet
zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods. 1 zákona o DPH, či
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra

2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci
Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne
podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa,
resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo

veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).
43. Kasačný súd dáva do pozornosti, že hmotnoprávne podmienky priznania práva na odpočítanie dane
sú viazané na dodanie tovaru/poskytnutie služby (čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 167 a čl. 63 Smernice,
alternatívne § 49 ods. 1 a 2 v spojení s § 2 ods. 1 písm. a) a b) a § 8 a § 9 zákona o DPH). Z tohto dôvoduje právo na odpočítanie dane podmienené dôkazom o skutočnom/faktickom uskutočnení obchodu
(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci W. sp. z o.o., C-114/22 zo dňa 25. mája
2023, bod 31). Obchod, ktorého obsahom nie je reálne dodanie tovaru/poskytnutie služby, teda obchod

bez materiálnej podstaty, sa považuje za tzv. simulovaný/fiktívny obchod. Simulované/fiktívne obchodné
transakcie podľa európskeho práva nemôžu založiť právo na odpočítanie dane (rozhodnutie Súdneho
dvora Európskej únie vo veci EN.SA. srl, C-712/17 zo dňa 8. mája 2019, body 24 a 25). Dôkazné
bremenovovzťahukpreukázaniuuskutočneniaobchodu-reálnehododaniatovaručiposkytnutiuslužby
pritom ťaží práve daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej

únie vo veci Lucreţiu Hadrian Vădan, C-664/16 zo dňa 21. novembra 2018, bod 44, vo veci Ferimet SL,
C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 29 a iné).
44. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie členské štáty Európskej únie sú
oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné povinnosti, ako tie, ktoré ustanovuje
Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom. Takéto opatrenia
však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov a ich limitom je prísny

zákazuplatňovaniatakýchopatrení,ktorésystematickyspochybňujúprávonaodpočítanieDPHaprincíp
neutrality DPH ako taký (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo
dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020,
bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci Senatex
GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20

zo dňa 9. decembra 2021, bod 28).
45. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že
prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok daňových
oprávnení práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 Daňového poriadku;
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016,

sp. zn. 6Sžfk/7/2016 zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019
a iné). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou
faktúrou, zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku
pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje
tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť daňové oprávnenie uznané (rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020, bod 40, publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn.
6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).
46. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť

správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach
obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie daňového oprávnenia (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa
15. februára 2022).
47. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie
získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to,
že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy

jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný aj prihliadať na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo, aj v prospech daňového subjektu (§ 3 ods. 1 a 3 Daňového poriadku).
48. Vychádzajúc z vyššie uvedených východísk kasačný súd na úvod zdôrazňuje, že dôvodom pre
neuznanie uplatneného nároku na odpočet DPH zo sporných faktúr bolo spochybnenie jednej z troch
hmotnoprávnychpodmienoknapriznanieprávanaodpočítanieDPH,ato,žetovar,naktoromsazakladá

právo na odpočítanie dane, bol dodaný inou zdaniteľnou osobou. Existencia zdaniteľného plnenia ako
aj jeho ďalšie použitie žalobcom na účely ďalších zdaniteľných plnení (použitie plnenia na účely jeho
ďalších ekonomických činností) spochybnené neboli. Daňové orgány teda svoje rozhodnutia založili na
nesplnení hmotnoprávnej podmienky priznania práva na odpočítanie DPH, nie na daňovom podvode,
ani na zneužití práva. Takto vymedzeným dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane bol preto

správny súd, ako aj kasačný súd, viazaný.
49. Spochybnenie vyššie vymedzenej hmotnoprávnej podmienky založili konajúce daňové orgány na
tom,ženaadresesídlasadeklarovanýdodávateľnenachádza,nemázamestnancov,nepreberápoštové
zásielky, je nekontaktný, posledné daňové priznanie k dani z príjmov podal za zdaňovacie obdobie 2017,za obdobie január 2019 až september 2019 nepodal kontrolné výkazy k DPH a k 30.04.2021 mu bola
z úradnej moci zrušená registrácia na DPH. V podanom kontrolnom výkaze k DPH za november 2019
dodávateľ Lux light, s.r.o. nedeklaroval žiadne dodávateľské faktúry od iných dodávateľov a zároveň

žiaden iný dodávateľ neuviedol Lux light, s.r.o. vo svojich kontrolných výkazoch ako odberateľa. Bývalý
konateľ deklarovaného dodávateľa Michal Šafránik nepotvrdil dodanie fakturovaného tovaru, ide o
nekontaktnú osobu, ktorej adresa pobytu nie je známa. Nová konateľka a likvidátorka deklarovaného
dodávateľa - Anna Lašová - nevedela uviesť, čo bolo hlavným predmetom činnosti Lux light, s.r.o.,
nevedela, že je konateľkou a likvidátorkou spoločnosti, nevedela, kde sa nachádzajú účtovné odklady,

momentálne nikde nepracuje, žije na ulici. Spoločnosť Zalivo, s.r.o., ako postupník pohľadávok z
neuhradenýchfaktúr,niejevlastníkomúčtuM.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXuvedenomnaOznámení
o postúpení pohľadávky, nereaguje na výzvy, táto spoločnosť je nekontaktná, nikdy nebola registrovaná
ako platiteľ DPH, posledné podané daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby bolo podané
za rok 2016, v kontrolných výkazoch k DPH spoločnosť Zalivo, s.r.o. neuviedla žiadneho cudzieho
dodávateľa. Majiteľom účtu M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je spoločnosť RockCraft, s.r.o., s účtom

mohla disponovať osoba B. Y., účet bol zrušený 30.11.2020 a táto spoločnosť nie je registrovaná ako
platiteľ DPH.
50. Daňové orgány tak založili svoje pochybnosti na skutočnostiach týkajúcich sa deklarovaného
dodávateľa - najmä na jeho nekontaktnosti ako aj nekontaktnosti jeho pôvodného konateľa. V tomto
smere kasačný súd súhlasí so záverom správneho súdu, že samotná nekontaktnosť deklarovaného

dodávateľa nevedie automaticky k záveru o nesplnení hmotnoprávnej podmienky pre priznanie práva na
odpočet DPH z dôvodu, že tovar alebo služba nebola dodaná osobou so statusom osoby deklarovaného
dodávateľa, resp. že nebol identifikovaný skutočný dodávateľ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV. ÚS 86/2022 zo dňa 15. februára 2022; bod 25 a 27). Preto záver daňových orgánov
o nesplnení jednej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH

nateraz nemôže obstáť.
51. Súčasne však kasačný súd nesúhlasí so záverom správneho súdu, ktorého správnosť bola
sťažovateľom namietaná, že ak odberatelia žalobcu potvrdili a preukázali dodanie tovaru žalobcom,
bolo dôkazné bremeno z jeho strany vyčerpané, nakoľko nie je absolútne. K uvedenému kasačný súd
opakuje, že samotná skutočnosť, že odberatelia, v práve posudzovanej veci, potvrdili a preukázali

dodanie tovaru žalobcom preukazuje dve z troch hmotnoprávnych podmienok, ktorých splnenie sa
vyžadujenapriznanienárokunaodpočetDPHato(i)existenciaplneniaa(ii)použitiezdaniteľnýchplnení
na účely vlastných zdaniteľných plnení. Inak povedané, samotná skutočnosť, že odberatelia žalobcu
potvrdili, že žalobca im dodal tovar, ktorý mal byť žalobcovi dodaný spoločnosťou Lux light, s.r.o. sama
osebe nepreukazuje aj obchodný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou Lux light, s.r.o. Z uvedeného

dôvodu neobstojí záver správneho súdu, že žalobca svoje dôkazné bremeno vyčerpal či uniesol.
52. Kasačný súd rovnako súhlasí s argumentáciou sťažovateľa o nepoužiteľnosti uznesenia SD EÚ
vo veci Vikingo, C-610/19 na daný prípad, nakoľko subdodávatelia spoločnosti Lux light, s.r.o. nie sú
identifikovaní, keďže táto spoločnosť nepodala kontrolné výkazy za dané zdaňovacie obdobie, pričom
vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu november 2019 podala následne až v priebehu daňovej kontroly

dodatočnédaňovépriznanie.Vdanomprípade,taknebolidentifikovanýžiadnyreťazecdodaníasprávca
dane a ani žalovaný subdodávateľskými obchodmi neargumentovali.
53. Súhlas kasačného súdu s vyššie uvedenými námietkami sťažovateľa však nič nemení na správnom
závere správneho súdu, že pochybnosti daňových orgánov založené iba na spoločnosti Lux light, s.r.o.
nepostačujú na spochybnenie splnenia hmotnoprávnej podmienky v podobe statusu platiteľa dane -

dodávateľa. Bude preto úlohou daňových orgánov buď (i) uviesť relevantné pochybnosti a vysporiadať
sa napríklad s dôkazným návrhom žalobcu týkajúcim sa preukázania prepravy tovaru deklarovaným
dodávateľomprostredníctvomvýpovedíjehozamestnancovvinejdaňovejkontrole(zdaňovacieobdobia
február - september 2019), na ktoré žalobca poukazoval alebo (ii) v prípade neexistencie relevantných
pochybností o splnení hmotnoprávnych podmienok, za použitia tzv. Axel Kittel testu preukázať, že v

súvislosti s deklarovaným plnením došlo k daňovému podvodu a žalobca o ňom vedel alebo vedieť mal
a mohol. V tomto smere je však dôkazným bremenom zaťažený správca dane.
54. Kasačný súd tak síce korigoval niektoré závery správneho súdu, avšak bez potreby zrušenia
napadnutého rozsudku, keďže jeho výrok vyhodnotil za vecne správny. Vychádzajúc z už uvedených
pochybnostídaňovýchorgánovbolopredčasnéprijaťzáver,ženebolisplnenéhmotnoprávnepodmienky

na priznanie práva na odpočítanie DPH, a to konkrétne vo vzťahu k preukázaniu statusu platiteľa dane
u dodávateľa.

V.Záver
55. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že napriek súhlasu s niektorými
kasačnými námietkami sťažovateľa nebol daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku správneho

súdu, resp. na jeho zmenu, keďže v zásadnej právnej otázke bol záver správneho súdu správny (bod
53 tohto rozsudku). Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
56. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods.
1 SSP a v kasačnom konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených
trov kasačného konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd (Správny súd v Banskej

Bystrici) po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
57. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení
s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.