Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/297/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201771
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201771.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD.,

LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor,
v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04
Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová
dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
8794-9000/2021 zo dňa 27.09.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu (ďalej aj „UVO“) vydal rozhodnutie č. 8088-6000/2018-
OD/16 zo dňa 30.06.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 175 ods. 4 zákona č.
343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o VO“) uviedol, že žalobca svojim konaním pri uzavretí dodatku č. 4 zo
dňa 09.05.2017 (ďalej len „dodatok č. 4“) a dodatku č. 5 zo dňa 19.10.2018 (ďalej len „dodatok č.
5“) k zmluve o dielo č. ZM/2015/0134 zo dňa 07.04.2015 (ďalej len „zmluva o dielo“), uzatvorenej
medzi žalobcom ako verejným obstarávateľom a spoločnosťou PORR s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy
49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 667 102 (ďalej len „spoločnosť PORR“), ktorá bola výsledkom postupu
zadávania nadlimitnej zákazky na predmet zákazky „Diaľnica D1 Bratislava – Trnava, križovatka A.,
stavebné práce“, ku ktorému bolo uverejnené oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania vo

Vestníku verejného obstarávania č. 185/2013 zo dňa 21.09.2013 pod zn. 15749-MSP a v Úradnom
vestníku Európskej únie pod č. S 184/2013 zn. 316906 zo dňa 21.09.2013, porušil:

(i) § 18 ods. 1, ods. 2 zákona o VO, keď uzavrel v rozpore so zákonom o VO dodatok č. 4 k zmluve o dielo
z dôvodu, že vykonal takú zmenu zmluvných podmienok vo vzťahu k lehote na zhotovenie diela, ktorá
viedla k podstatnej zmene podmienok verejného obstarávania, resp. sa menili podstatným spôsobom
podmienky, ktoré by v pôvodnom postupe zadávania zákazky umožnili účasť iných záujemcov alebo

uchádzačov, čo mohlo viesť k výberu iného uchádzača, alebo ktoré by umožnili prijať úplne inú ponuku,
akopôvodneprijatúponukuúspešnéhouchádzačaPORR.Žalobcazároveňporušilaj§10ods.2zákona
o VO, a to princíp transparentnosti, princíp hospodárnosti, princíp rovnakého zaobchádzania, a uvedené
konanie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania;(ii) § 10 ods. 1 zákona o VO, keď uzavrel dodatok č. 5, bez aplikovania postupov v zmysle zákona
o VO, čím sa úplne vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu podľa zákona o VO, pretože žalobca uzavretím
dodatku č. 5 navýšil zmluvnú cenu o hodnotu 741.680,78 eur bez DPH na základe prevzatia pokynu

na zmenu č. 1, č. 4, č. 5, č. X, B. XX, B. XX a o hodnotu X.XXX.XXX,XX eur bez DPH, zahrnutím
novej položky a navýšením pôvodných položiek do zmluvnej ceny, z dôvodu predĺženia lehoty výstavby,
čo spolu predstavuje sumu vo výške X.XXX.XXX,XX eur bez DPH (+ DPH XXX.XXX,XXX eur), t. j.
X.XXX.XXX,XX eur s DPH, pričom túto vyčerpal z položky rezerva a následne aj nad jej rozsah, čo
mohlo viesť k výberu iného uchádzača alebo čo by umožnilo prijať úplne inú ponuku ako pôvodne prijatú

ponuku úspešného uchádzača, a uvedené konanie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania;
(iii) § 18 ods. 2 písm. b) zákona o VO, keď nepreukázal oprávnenosť vykonaných zmien a splnenie
všetkých zákonných podmienok, ale uzavrel v rozpore so zákonom o VO dodatok č. 5 k zmluve o dielo,
v časti prevzatia pokynu na zmenu č. 11, ktorý mal za následok zmenu v realizácii položky, ktorá viedla
k odrátaniu hodnoty (- XX.XXX,XX eur bez DPH z dôvodu, že časť práce upravil), resp. žalobca odrátal
danú hodnotu, čo malo vplyv na cenu diela, a čím vykonal takú zmenu zmluvných podmienok, ktoré by

v pôvodnom postupe zadávania zákazky umožnili účasť iných hospodárskych subjektov, čo mohlo viesť
k výberu iného uchádzača, alebo ktoré by umožnili prijať úplne inú ponuku, ako pôvodne prijatú ponuku
úspešného uchádzača, a teda nepreukázal oprávnenosť takto vykonaných zmien a splnenie všetkých
zákonných podmienok, a uvedené konanie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania.

2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 16.07.2021, pričom vyjadril
nesúhlas so závermi prvostupňového rozhodnutia, keďže mal za to, že vychádza z nedostatočne
a nesprávne zisteného skutkového stavu, a nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca mal za to,
že dodatok č. 4 a dodatok č. 5 uzatvoril v súlade so zákonom o VO.

3. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie číslo spisu: 8794-9000/2021 zo dňa
27.09.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

4. Žalovaný konštatoval, že dodatkom č. 4 došlo k predĺženiu výstavby, ktorá bola v zmluve o dielo

upravená v dĺžke 24 mesiacov na 54 mesiacov, pričom pôvodná lehota bola uvedená ako v oznámení
o vyhlásení verejnej súťaže, tak aj v ponuke úspešného uchádzača. Žalovaný uviedol, že obsah
ustanovení zmluvy o dielo je potrebné preskúmať z toho hľadiska, či tieto zmluvné ustanovenia jasne,
presne a jednoznačne ustanovujú rozsah a povahu možných úprav zmluvy, ako aj jasné, presné
a jednoznačné podmienky, za splnenia ktorých sa tieto úpravy môžu použiť, a to v takom rozsahu a

vyjadrení, ktoré neumožňujú neobmedzenú mieru voľného rozhodovania.

5. Žalovaný s odkazom na čl. 8.4 písm. f) zmluvy o dielo uviedol, že žalobca nijako nezdôvodnil,
na základe akých dôvodov predmetný dodatok zmluvy o dielo, ktorý upravuje nárok zhotoviteľa
na predĺženie realizácie diela, by mal byť považovaný za obsahujúci jasné, presné a jednoznačné

podmienky úpravy zmluvy o dielo a obsahujúci jasný, presný a jednoznačný rozsah, povahu možných
úprav a podmienky ich uplatnenia. Žalobca neobjasnil, na základe čoho by predmetný článok
zmluvy o dielo mal byť považovaný za neumožňujúci neobmedzenú mieru voľného rozhodovania.
Žalovaný tak ustálil, že uvedené ustanovenie zmluvy o dielo nemožno považovať za jasne, presne
a jednoznačne ustanovujúci rozsah a povahu možných úprav zmluvy, ako ani za obsahujúci jasné,

presné a jednoznačné podmienky, za splnenia ktorých sa tieto úpravy môžu použiť a súčasne ho
nemožno považovať ani za neumožňujúcich neobmedzenú mieru voľného rozhodovania. Žalovaný za
takéto ustanovenie nepovažoval ani čl. 8.3 osobitných zmluvných podmienok FIDIC.

6. Žalovaný, s odkazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie uviedol, že aj keď je umožnené

verejným obstarávateľom upraviť v pôvodnej zmluve podmienky budúcich úprav zmluvy, uvedené
neznamená, že verejní obstarávatelia sú oprávnení vykonať zmeny zmluvy uzavretej ako výsledok
verejného obstarávania na základe akéhokoľvek ustanovenia pôvodnej zmluvy, ktoré len všeobecne
deklaruje, že zmluvu je možné zmeniť. Naopak, judikatúra uvádza, že pôvodná zmluva musí obsahovať
presné, jasné a jednoznačné doložky o preskúmaní, ktoré uvádzajú rozsah a povahu možných

úprav alebo opcií, ako aj podmienky, za ktorých sa môžu použiť, pričom takéto doložky by verejným
obstarávateľom nemali umožňovať neobmedzenú mieru voľného rozhodovania. Žalovaný mal za to, že
splnenie predmetných atribútov žalobca vo vzťahu k zmluve o dielo, na ktoré sa v súvislosti s § 18 ods.
1 písm. a) zákona o VO odvolával, nepreukázal. Žalovaný uzavrel, že ustanovenia zmluvy o dielo, podľaktorých žalobca postupoval pri uzatváraní dodatku č. 4 k zmluve o dielo neobsahovali jasné, presné
a jednoznačné podmienky úpravy zmluvy o dielo, rozsah, povahu možných úprav a opcií, a podmienky
ich uplatnenia, a preto konštatoval, že žaloba pri uzatvorení dodatku č. 4 zmluvy o dielo nepostupoval

v súlade s § 18 ods. 1 písm. a) zákona o VO.

7. Žalovaný sa ďalej zameral na dodatok č. 5 k zmluve o dielo. Žalovaný konštatoval, že predpokladaná
hodnota zákazky má obsahovať hodnotu predmetu zákazky, ktorý musí byť opísaný v súťažných
podkladoch podrobne, jednoznačne, úplne a nestranne, pričom predpokladaná hodnota zákazky sa

určuje ako cena, za ktorú sa obvykle predáva rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky v čase
predchádzajúcom vyhláseniu verejného obstarávania, a že do predpokladanej hodnoty zákazky nemajú
byť započítané výdavky, ktoré sa neviažu na opis predmetu zákazky v zmysle zákona. Žalovaný uviedol,
že stanovením rezervy v uzavretej zmluve sa verejní obstarávania nemôžu vyhýbať aplikácii pravidla de
minimis, a teda v prípade nepredvídateľných výdavkov sú percentuálne hodnoty zmeny povinní počítať
vzhľadom na absolútnu hodnotu všetkých zmien, pokiaľ sa nejedná o vzájomne zameniteľné plnenia,

a to aj v prípadoch, ak počítanie rezervy uplatnili v zmluve inak, t. j. v rozpore so spôsobom počítania
hodnoty zmien na účely zmien de minimis.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

8. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 25.10.2021 (ďalej len „žaloba“),
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia,
a ich zrušenia. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným,
pričom vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to najmä v súvislosti s: (i) otázkou aplikácie
§ 18 ods. 2 zákona o VO pri súbežnej aplikácii § 18 ods. 1, resp. § 18 ods. 1 písm. a) zákona o VO,

(ii) otázkou aplikácie § 18 ods. 2 písm. b) zákona o VO ako zadefinovanie nedovoleného konania pri
zmene zmluvy, (iii) otázkou zákonnosti potvrdenia prvostupňového rozhodnutia napriek existencii vady
prvostupňového rozhodnutia spočívajúcej v absencii poučenia v súlade s § 175 ods. 8 zákona o VO a (iv)
otázkou spôsobu zistenia skutkového stavu, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia,
ktorý sa opiera o odborné stanovisko obsahujúce odpovede na otázky právneho charakteru a otázkou

možnosti delegovania správnej úvahy na zhotoviteľa odborného stanoviska.

9. Žalobca mal za to, že žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu spočívajúcemu v tom,
že § 18 ods. 2 zákona o VO sa má aplikovať pri pravidlách zmeny zmluvy podľa § 18 ods. 1, resp.
§ 18 ods. 1 písm. a) zákona o VO. Žalobca uviedol, že z § 18 ods. 1 písm. a) zákona o VO vyplýva,

že zmenou nesmie dôjsť k zmene charakteru zmluvy – napr. zo stavebných prác na kúpnopredajnú
zmluvu. Uvedené ustanovenie však podľa žalobcu nezakazuje, aby v rámci zmeny zmluvy došlo aj k tzv.
podstatnej zmene zmluvy, a to pod podmienkou zachovania charakteru zmluvy, čo vyplýva aj z § 18 ods.
1 písm. e) zákona o VO. Ak by totiž bola možná len tzv. nepodstatná zmena zmluvy aj pri využití § 18
ods. 1 písm. a) zákona o VO, nemal by význam § 18 ods. 1 písm. e) zákona o VO, ktorý umožňuje tzv.

nepodstatnú zmenu zmluvy.

10. Žalobca mal za to, že výklad pojmu „zmena charakteru zmluvy“ by si mal vyžadovať väčšiu intenzitu
zmeny zmluvy ako zodpovedá pojmu „podstatná zmena zmluvy“, a to aj pri zohľadnení jednej z jej
príkladov vymenovaných podľa ods. 2 písm. a). Žalobca uviedol, že ak by pri všetkých dôvodoch zmeny

zmluvy podľa § 18 ods. 1 zákona o VO bolo potrebné dodržať, resp. posúdiť tzv. „podstatnú zmenu
zmluvy“, § 18 ods. 1 písm. e) zákona o VO by stratil opodstatnenie, keďže pri všetkých možnostiach
zmeny zmluvy podľa § 18 zákona o VO by sa jednalo len o nepodstatné zmeny zmluvy.

11. Ďalej žalobca namietol nesprávne právne posúdenie spočívajúce v tom, že došlo k potvrdeniu

prvostupňového rozhodnutia, ktoré vo výroku uviedlo, že žalobca dodatkom č. 5 porušil § 18 ods. 2
písm. b) zákona o VO. Žalobca mal za to, že žalovaný nesprávne interpretoval zákon o VO tým, že
pri posudzovaní možného porušenia § 18 ods. 1 písm. b) a c) zákona o VO vyhodnocoval a aplikoval
§ 18 ods. 2 zákona o VO o podstatnej zmene zmluvy. Žalobca uviedol, že žalovaný síce deklaroval
porušenie § 18 ods. 1 písm. b) a c) zákona o VO, avšak uvedené uviedol len v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia a nie vo výroku, čím nebola dodržaná podmienka § 175 ods. 4 zákona o VO. Vo výrokovej
časti prvostupňového rozhodnutia tento neobsahuje výrok o porušení § 18 ods. 1 písm. b) alebo c), resp.
§ 18 zákona o VO. Žalobca mal za to, že tento sa mal dopustiť porušenia § 18 ods. 2 písm. b) zákona
o VO, ktorý hovorí o definícii pojmu „podstatná zmena pôvodnej zmluvy“, ktorý podľa názoru žalobcuani nemal žalovaný na prípad posudzovania možného porušenia § 18 ods. 1 písm. b) a c) zákona o VO
aplikovať. Podľa názoru žalobcu tak žalovaný vec nesprávne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie
má neodstrániteľné vady.

12. Žalobca ďalej namietol, že žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie napriek tomu, že toto
obsahovalo neodstrániteľnú vadu spočívajúcu v absencii poučenia v súlade s § 175 ods. 8 zákona
o VO. Žalobca namietol, že žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie bez existencie zákonnej časti
rozhodnutia a je otázne, či môže žalovaný ako odvolací orgán svojim rozhodnutím takúto vadu odstrániť.

Ak, tak jedine zmenou rozhodnutia vo výrokovej časti.

13. Ďalej žalobca namietol, že otázka spôsobu zistenia skutkového stavu, ktorý vzal žalovaný za základ
napadnutého rozhodnutia sa opiera o odborné stanovisko, obsahujúce odpovede na otázky právneho
charakteruaotázkymožnostidelegovaniasprávnejúvahynazhotoviteľaodbornéhostanoviska.Žalobca
poukázal na niektoré otázky, ako aj na odpovede a mal za to, že otázky uvedené v odbornom stanovisku

a odpovede na ne majú právny charakter – napr. menil sa inak podstatným spôsobom predmet zákazky
alebo sa menili a dopĺňali sa podstatným spôsobom podmienky, ktoré by v pôvodnom postupe zadávania
zákazky umožnili účasť iných záujemcov / uchádzačov, alebo ktoré by umožnili prijať inú ponuku ako
pôvodne prijatú ponuku, alebo sa menila ekonomická rovnováha pôvodnej zmluvy po uzavretí dodatku
č. 4 a dodatku č. 5 v prospech úspešného uchádzača? Žalobca mal za to, že na takto položené otázky

nemôže dať odborník odpoveď.

14. Posledne žalobca namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca mal za to, že
žalovaný svojimi rozhodnutiami neprimerane zasahuje do princípu zmluvnej slobody žalobcu, ktorý ako
subjekt obchodného práva ako obchodná spoločnosť, je oprávnený uzatvárať zmluvy podľa obchodného

zákonníka, a tým využívať princíp zmluvnej voľnosti, a to rešpektujúc limity a princípy zákona o VO.

III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.01.2022, pričom vyjadril nesúhlas s podanou
žalobou a zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia.

16.Kaplikácii§18ods.1a2zákonaoVOžalovanýuviedol,žezmenyzmlúvmožnovzásaderozdeliťdo

dvoch kategórií, a to podstatné a nepodstatné zmeny zmluvy, pričom s odkazom na judikatúru Súdneho
dvora Európskej únie konštatoval, že za nové uzatvorenie zmluvy sa považuje, ak zmluva má znaky
podstatneodlišnéodpôvodnejzmluvy,atedapreukazujúvôľustránnanovosadohodnúťnapodstatných
náležitostiach. Na podklade uvedeného žalovaný nesúhlasil so žalobcom v tom, že zákon umožňuje
meniť zmluvu bez nového verejného obstarávania aj podstatným spôsobom. Žalovaný odkázal na to, že

dodatkom č. 4 došlo k predĺženiu výstavby, ktorá bola v zmluve o dielo stanovená na 24 mesiacov, a to
až na 54 mesiacov, pričom bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že predmetná zmena zmluvy vyplýva
z presných, jasných a jednoznačných podmienok zmluvy o dielo a súčasne, že predmetná zmena nie je
zmenou podstatnou. Žalovaný mal za to, že zákon o VO nevylučuje aplikáciu § 18 ods. 1 a súčasne aj
§ 18 ods. 2 zákona o VO. Žalovaný uviedol, že žalobca sa v žalobe žiadnym spôsobom nevenuje tomu,

že čl. 8.4 písm. f) zmluvy o dielo nemožno považovať za presne, jasne a jednoznačne ustanovujúci
rozsah a povahu možných úprav zmluvy, pričom venuje pozornosť výlučne na otázku podstatnej zmeny
zmluvy, a preto mal žalovaný za to, že žalobca súhlasil so žalovaným v tom, že zmluva o dielo nespĺňa
podmienku podľa § 18 ods. 1 zákona o VO (uvedené je konštatované v bode 212 a nasl. napadnutého
rozhodnutia).

17. K námietke ohľadom uzatvorenia dodatku č. 5 žalovaný uviedol, že v danom prípade smeruje žaloba
voči prvostupňovému rozhodnutiu (námietka týkajúca sa výroku prvostupňového rozhodnutia), pričom
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia závery žalobcu nevyplývajú. Žalovaný mal za to, že žalobca
smeruje žalobu v tejto časti voči bodom poukazujúcim výlučne na prvostupňové rozhodnutie, pričom

sa neodvolal na časti napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa žalovaný zaoberal odvolaním žalobcu.
Súčasne uviedol, že žalobca námietky v odvolaní ani neuvádzal.18. Žalovaný uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí sa síce zaoberal splnením podmienok podľa § 18
ods. 1 písm. b), resp. c) zákona o VO, avšak výlučne z dôvodu, že sám žalobca tvrdil, že k uzatvoreniu
dodatku č. 5 pristúpil práve v súlade s uvedenými ustanoveniami zákona o VO. V prvostupňovom

rozhodnutí však došlo ku konštatovaniu, že nerealizovanie niektorých položiek a naopak realizácia
nových položiek, ktoré neboli súčasťou zmluvy o dielo, pričom sa nejednalo o doplňujúce stavebné práce
a služby, bez oprávnenosti postupu podľa § 18 ods. 1 písm. b) alebo c) zákona o VO má za následok
naplnenie § 18 ods. 2 písm. a), b), c) zákona o VO, pretože sa jednalo o podstatnú zmenu zmluvy –
z uvedeného dôvodu preto výrok prvostupňového rozhodnutia obsahoval výpočet ustanovení zákona

o VO, u ktorých došlo preukázateľne k porušeniu.

19. K námietke žalobcu ohľadom poučenia podľa § 175 ods. 8 zákona o VO žalovaný uviedol, že vada
prvostupňového rozhodnutia spočívajúca v nedostatočnom informovaní žalobcu podľa § 175 ods. 8
písm. b) zákona o VO bola napadnutým rozhodnutím odstránená, pričom meritum veci nebolo dotknuté.

20. K námietke žalobcu ohľadom odborného stanoviska žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu sú
účelové a neopodstatnené, pričom vychádzajú zo zjavne mylných predpokladov, ktoré sa vôbec netýkajú
napadnutého rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že aj z prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že odborné
stanovisko nebolo jediným základom pre vyslovenie záverov – skutočnosť, že závery odborného
stanoviska sú správne a žalovaný sa s nimi stotožnil a priori neznamená nesprávnosť a vadnosť

napadnutého rozhodnutia. Žalovaný poukázal na to, že prvostupňový orgán vychádzal z vlastnej právnej
úvahy a závery odborníka nemožno a priori považovať za závery právne, resp. zodpovedajúce výlučne
právne otázky. Žalovaný zároveň uviedol, že v odvolaní žalobca námietku neopodstatnenosti odborného
stanoviska nenamietol.

21. Ohľadom námietky žalobcu vo vzťahu k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný
uviedol, že napadnuté rozhodnutie poskytuje konzistentné odôvodnenie záverov, ktoré opiera o platnú
právnu úpravu a súdnu prax. Žalovaný zdôraznil, že zákon o VO je koncipovaný na báze potenciálneho
vplyvu na verejné obstarávanie, pričom postačuje reálna možnosť, potencialita vplyvu na výsledok
verejného obstarávania. Žalovaný mal za to, že došlo k reagovania na všetky námietky žalobcu.

22. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku zo dňa 25.01.2022, pričom zotrval na svojej žalobnej
argumentácii. Žalovaný následne zotrval na svojej argumentácii v duplike zo dňa 23.02.2022.

23. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

24. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v
Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu
v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od
01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto podľa predchádzajúcej vety prešla
v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na

rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a
pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/297/2021.

25. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako

vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ju zamietol.

26. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.
SSP na deň 12.11.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za

splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.27. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

28. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

29. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

30.Podľa§10ods.1zákonaoVO,verejnýobstarávateľaobstarávateľsúpovinníprizadávanízákaziek,
koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona.

31. Podľa § 18 ods. 1 zákona o VO, zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu možno zmeniť

počas jej trvania bez nového verejného obstarávania, ak
a) pôvodná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva obsahuje jasné, presné a jednoznačné
podmienky jej úpravy, vrátane úpravy ceny alebo opcie, rozsah, povahu možných úprav a opcií
a podmienky ich uplatnenia; nemožno určiť takú podmienku, ktorou by sa menil charakter zmluvy,
rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy,

b) ide o doplňujúce tovary, stavebné práce alebo služby, ktoré sú nevyhnutné, nie sú zahrnuté do
pôvodnej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy, poskytuje ich pôvodný dodávateľ alebo
koncesionár a zmena dodávateľa alebo koncesionára 1. nie je možná z ekonomických dôvodov alebo
technických dôvodov, pričom ide najmä o požiadavku vzájomnej zameniteľnosti alebo interoperability
s existujúcim zariadením, službami alebo inštaláciami podľa pôvodnej zmluvy, rámcovej dohody alebo

koncesnej zmluvy a 2. spôsobí verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi významné ťažkosti
alebo podstatnú duplicitu nákladov,
c) potreba zmeny vyplynula z okolností, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemohol pri
vynaložení náležitej starostlivosti predvídať a zmenou sa nemení charakter zmluvy, rámcovej dohody
alebo koncesnej zmluvy,

d) ide o nahradenie pôvodného dodávateľa novým dodávateľom alebo pôvodného koncesionára
novým koncesionárom na základe 1. uplatnenia podmienky podľa písmena a), 2. skutočnosti, že iný
hospodársky subjekt, ktorý spĺňa pôvodne určené podmienky účasti, je právnym nástupcom pôvodného
dodávateľa alebo pôvodného koncesionára v dôsledku jeho reorganizácie, vrátane zlúčenia a splynutia
alebo úpadku, za predpokladu, že pôvodná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva sa

podstatne nemení a cieľom zmeny nie je vyhnúť sa použitiu postupov a pravidiel podľa tohto zákona
alebo 3. skutočnosti, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ plní povinnosti hlavného dodávateľa
alebo hlavného koncesionára voči jeho subdodávateľom podľa § 41 alebo
e) nedochádza k podstatnej zmene pôvodnej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy bez
ohľadu na hodnotu tejto zmeny.

32. Podľa § 18 ods. 2 zákona o VO, podstatnou zmenou pôvodnej zmluvy, rámcovej dohody alebo
koncesnej zmluvy sa rozumie taká zmena, ktorou sa najmä a) mení povaha alebo rozširuje rozsah
pôvodnej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy, b) dopĺňajú alebo menia podstatným
spôsobom podmienky, ktoré by v pôvodnom postupe zadávania zákazky alebo koncesie umožnili účasť

iných hospodárskych subjektov, alebo ktoré by umožnili prijať inú ponuku ako pôvodne prijatú ponuku, c)
meníekonomickárovnováhavprospechdodávateľaspôsobom,ktorýpôvodnázmluva,rámcovádohoda
alebo koncesná zmluva neupravovala alebo d) nahrádza pôvodný dodávateľ novým dodávateľom alebo
pôvodný koncesionár novým koncesionárom inak, ako podľa odseku 1 písm. d).

33. Podľa § 175 ods. 8 písm. b) zákona o VO, úrad je povinný v odôvodnení rozhodnutia, v ktorom
konštatuje porušenie tohto zákona kontrolovaným, uviesť stručný návod pre kontrolovaného, ako
v druhovo rovnakej veci v budúcnosti predísť porušeniu tohto zákona.

34. Úlohou správneho súdu bolo na podklade uplatnených žalobných bodov preskúmať, či žalovaný

postupoval v súlade so zákonom o VO, ak vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým konštatoval, že žalobca
svojim konaním porušil vytýkané ustanovenia zákona o VO. Správny súd tak zameral správny súdny
prieskum na to, či orgány verejnej správy vyhodnotili správne zistený skutkový stav veci a či správne
aplikovali právne predpisy a ustálenú súdnu prax.K námietke žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci

35. Žalobca namietol nesprávne právne posúdenie veci, ak žalovaný pri posudzovaní možného
porušenia § 18 ods. 1 písm. a) zákona o VO posudzoval otázku podstatnej zmeny zmluvy a následne
súbežne aplikoval § 18 ods. 1 písm. a) zákona o VO a § 18 ods. 2 zákona o VO. Uvedenú žalobnú
námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.

36. Správny súd zastáva názor, že zo zákona o VO nevyplýva nemožnosť súbežnej aplikácie § 18
ods. 1 písm. a) zákona o VO a § 18 ods. 2 zákona o VO. Naopak, správny súd súhlasí s konaním
žalovaného v tom, že v prvom rade analyzoval, či zmenu zmluvy o dielo možno subsumovať pod § 18
ods. 1 písm. a) zákona o VO (teda pod prípustné zmeny zmlúv), ktorý upravuje, za akých podmienok
možno zmluvu meniť počas jej trvania, pričom podmienkou je, že pôvodná zmluva obsahuje jasné,
presnéajednoznačnépodmienkyjejúpravy,vrátaneúpravyjejrozsahu.Tužalovanýsprávneanalyzoval

zmluvu o dielo a vyvodil, že táto neobsahovala jasné, presné a jednoznačné podmienky jej úpravy –
uvedenú skutočnosť a závery žalovaného koniec koncov žalobca v žalobe ani nenamietol. Uvedený
postup aprobuje aj Súdny dvor Európskej únie, ktorý v rozsudku vo veci Finn Frogne (rozsudok vo veci
C-549/14 zo dňa 07.09.2016) výslovne pripustil možnosť realizácie podstatných zmien, a to v rozsahu,
v akom to bolo upravené v dokumentácii, ktorou sa riadilo zadávacie konanie. Teda žalovaný správne

najprv posudzoval dokumentáciu – zmluvu o dielo a jej podmienky. V prípade, ak žalovaný následne
postupoval aj v súlade s § 18 ods. 2 zákona o VO nepochybil, pretože skúmal, či nedošlo k podstatnej
zmene zmluvy (bez toho, aby táto bola predpokladaná zmluvou o dielo) a dospel k záveru o tom, že
k nej došlo.

37. Tu správny súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (napr. rozsudok vo veci
C-454/06zodňa19.06.2008),ktorýjudikuje,žezmenuverejnejzákazkypočastrvaniamožnopovažovať
za podstatnú, ak by zaviedla podmienky, ktoré by umožnili, pokiaľ by sa vyskytli v pôvodnom postupe
pri zadávaní verejnej zákazky, pripustenie iných uchádzačov ako tých, ktorí boli pôvodne pripustení
alebo pokiaľ by umožňovali prijať inú ponuku než tú, ktorá bola pôvodne prijatá. Na účely zabezpečenia

transparentnosti postupov a rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi sa zmeny ustanovení verejnej
zmluvy vykonané počas doby jej platnosti považujú za nové uzavretie zmluvy vtedy, ak majú znaky
podstatneodlišnéodpôvodnejzmluvy,atedapreukazujúvôľustránnanovosadohodnúťnapodstatných
náležitostiach tejto zmluvy.

38. Ak teda orgány verejnej správy ustálili, že dodatkom č. 4 došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok, nepochybili. Skutočnosťou, že dodatkom č. 4 došlo k predĺženiu lehoty na výstavbu z 24
mesiacov až na 54 mesiacov (teda o viac ako dvojnásobok), došlo k podstatnej zmene rozsahu zmluvy
o dielo, a to v časti lehoty na vykonanie diela. Uvedenou zmenou aj podľa názoru správneho súdu došlo
k podstatnej zmene podmienok – tým, že pôvodným znakom zmluvy bola lehota výstavby stanovená na

24 mesiacov, a zmenou došlo k zmene tejto lehoty na viac dvojnásobok, jedná sa o podstatne odlišný
znak od pôvodnej zmluvy.

K námietke žalobcu, že došlo k potvrdeniu prvostupňového rozhodnutia, ktorý vo výrokovej časti
konštatoval, že dodatkom č. 5 došlo k porušeniu § 18 ods. 2 písm. b) zákona o VO

39. Žalobca namietol, že z napadnutého rozhodnutia (bod 43.) je zrejmé, že žalovaný mal vo vzťahu
k dodatku č. 5 za to, že žalobca porušil § 18 ods. 1 písm. b) a c) zákona o VO, avšak uvedené bolo
konštatované len v odôvodnení rozhodnutia a nie vo výroku, čím došlo k porušeniu zákona o VO, pretože
výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje výrok o porušení § 18 ods. 1 písm. b) a/alebo c) zákona

o VO, resp. o porušení § 18 ods. 1 zákona o VO. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd
ako nedôvodnú.

40. V prípade, ak žalobca odkázal v rámci danej žalobnej námietky na bod 43. napadnutého rozhodnutia,
tak tu je potrebné súhlasiť s tvrdením žalovaného, ktorý uviedol vo vyjadrení k žalobe, že daný bod

odkazoval na to, že prvostupňový orgán sa zaoberal aj tým, či predmetná zmena, ktorú vyvolal dodatok
č. 5 je zmenou podľa § 18 ods. 1 písm. b) alebo c) zákona o VO tak, ako to uviedol žalobca. Žalovaný
tak v tejto časti napadnutého rozhodnutia len zhrnul postup prvostupňového orgánu, pričom z tohto
bodu nemožno vyvodiť, že by žalobcovi bolo kladené porušenie spomenutých ustanovení. Jednalo satak výlučne o konštatačnú časť napadnutého rozhodnutia, bez akékoľvek vplyvu a prepojenia na výrok
prvostupňového rozhodnutia.

K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie potvrdilo prvostupňové rozhodnutie, ktoré obsahovalo
neodstrániteľnú vadu

41. Žalobca ďalej namietol, že v prvostupňovom rozhodnutí absentovala náležitosť, ktorú predpokladá §
175 ods. 8 zákona o VO, a tým, že žalovaný prvostupňové rozhodnutie aj napriek uvedenému potvrdil,

došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako
nedôvodnú.

42. Samotný žalovaný uznal, že prvostupňové rozhodnutie neobsahovalo poučenie podľa § 175 ods.
8 zákona o VO, avšak v súlade so svojim oprávnením túto vadu napravil sám, a poučenie podľa §
175 ods. 8 zákona o VO uviedol v napadnutom rozhodnutí (v bode 316. odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia). Správny súd uvádza, že žalovaný ako odvolací orgán mal oprávnenie napraviť danú vadu,
a preto nemožno považovať žalobnú námietku za spôsobilú k tomu, aby došlo k vydaniu nezákonného
rozhodnutia. Ako to zároveň uviedol aj samotný žalovaný, rozhodnutia orgánov verejnej správy sa
nerušia pre formálne vady, ktoré by nepriniesli adresátovi priaznivejšie rozhodnutie. S prihliadnutím na
napadnuté rozhodnutia tak správny súd má za to, že bola splnená podmienka poučenia podľa § 175

ods. 8 zákona o VO a žalovaný v bode 316. napadnutého rozhodnutia uviedol žalobcovi stručný návod,
ako v druhovo rovnakej veci v budúcnosti predísť porušeniu zákona o VO.

K námietke žalobcu, že žalovaný sa opieral o odborné stanovisko, obsahujúce odpovede na otázky
právneho charakteru

43. Žalobca poukázal na to, že v konaní bolo vypracované odborné stanovisko, v rámci ktorého odborník
odpovedal na otázky zadefinované zo strany žalovaného. Následne žalobca skratkovito uviedol ním
vybrané odpovede odborného stanoviska a mal za to, že tieto mali právny charakter. Uvedenú žalobnú
námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.

44. Správny súd preskúmal žalobcom namietané otázky pre odborníka, a nevzhliadol, že by otázky
mali právny charakter. Podľa názoru správneho súdu boli otázky koncipované vo vzťahu k technickému,
časovému alebo organizačnému charakteru zmien, ktorých následkom bolo uzatvorenie dodatku č. 4
a dodatku č. 5. O uvedenom svedčia aj odpovede, na ktoré žalobca odkázal, pretože tieto boli uvedené

vkontextenapr.(i)čižalobcamoholpredvídaťzmeny,(ii)čižalobcamoholvykonaťinžinierskogeologický
prieskum, (iii) či doplňujúce práce boli nevyhnutné a i. – uvedené odpovede podľa správneho súdu
nemajú právny charakter.

45. Ak žalobca odkázal na otázku, či sa menil podstatným spôsobom predmet zákazky alebo sa menili

a dopĺňali podstatným spôsobom podmienky, ktoré by v pôvodnom postupe zadávania zákazky umožnili
účasť iných záujemcov / uchádzačov, alebo ktoré by umožnili prijať inú ponuku ako pôvodne prijatú
ponuku, alebo sa menila ekonomická rovnováha pôvodnej zmluvy po uzavretí dodatku č. 4 a dodatku č.
5 v prospech úspešného uchádzača, správny súd uznáva, že koncepcia otázky „menil sa podstatným
spôsobom predmet zákazky alebo sa menili podstatným spôsobom podmienky“ môže evokovať právny

charakter. Ak ale správny súd odkáže na plné znenie danej otázky, tak je z nej zrejmé, že k časti
„menil sa inak podstatným spôsobom predmet zákazky“ bolo na doplnenie uvedené – napr. nedošlo
k stavebnému záberu iných parciel a zároveň bolo odkázané na ekonomickú rovnováhu zákazky. Je tak
podľa správneho súdu zrejmé, že otázky smerovali nie k právnej oblasti, ale k technickým okolnostiam,
napodkladektorýchbymohlodôjsťkpodstatnejzmenepredmetuzákazky.Súčasnejepotrebnésúhlasiť

so žalovaným, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevychádzal výlučne z odborného stanoviska, ale
svoje závery odôvodnil svojou správnou úvahou.

K námietke žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia

46. Žalobca namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pričom v danej časti žaloby odkázal
na ním vybrané ustanovenia právnych predpisov, judikatúru a konštatoval, že žalovaný zasiahol do
princípu zmluvnej slobody žalobcu. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.47. Správny súd po preskúmaní nemôže konštatovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Napadnuté rozhodnutie je preskúmateľné, žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými
podstatnými okolnosťami vydania napadnutého rozhodnutia a jeho závery sú logické. Ak žalobca

odkazuje na nerešpektovanie jeho zmluvnej slobody, tu správny súd pripomína, že žalobca bol verejným
obstarávateľom, ktorý bol povinný rešpektovať príslušné ustanovenia zákona o VO, pričom sa v danom
prípade nemožno odvolávať na princíp zmluvnej slobody žalobcu ako subjektu obchodného práva.
Súčasne je potrebné uviesť, že zákazku vyhlasoval žalobca ako verejný obstarávateľ, a preto bolo jeho
povinnosťou postupovať podľa zákona o VO.

48. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že žaloba je nedôvodná,
a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. Žalovaný ako orgán verejnej správy postupoval v súlade
so zákonom o VO a svoje závery dostatočne, zrejme a logicky odôvodnil a žalobcovi boli v napadnutých
rozhodnutiach poskytnuté dostatočné závery.

49. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu
v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

50. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. b/ SSP). Zmeškanie
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).