Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 40Cb/112/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124341612
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Žaneta Motyková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:6124341612.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Žanetou Motykovou v spore žalobcu: IQ Reality s.r.o., so sídlom

PodŠvabľovkou23,08301Sabinov,IČO:51040859,právnezastúpeného:JUDr.JánLuterán,advokát,
so sídlom Sabinovská 52, 080 01 Prešov, IČO: 43 841 996, proti žalovanému: SIPSTAV s.r.o., r.s.p., so
sídlom Jarková 21, 082 22 Šarišské Michaľany, IČO: 50 226 851, právne zastúpenému: Advokát JUDr.
Vladimír Novák s.r.o., so sídlom Štúrova 8, 040 01 Košice, IČO: 56701535, o zaplatenie 5000 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.07.2024 domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 5 000,- Eur s príslušenstvom. Svoj nárok odvodzoval
od nezaplatenej faktúry č. 20230108 zo dňa 08.12.2023 za triedenie, zber, prepravu a zneškodnenie
odpadov. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku uviedol, že medzi sporovými stranami bola
v júni 2022 ústne uzatvorená nájomná zmluva, na základe ktorej žalobca ako prenajímateľ prenajal
žalovanému ako nájomcovi priestory v Medzanoch. Žalovaný si uskladnil na predmete nájmu hnuteľné

veci, ktoré po vypovedaní nájomnej zmluvy (02.01.2024) napriek výzve žalovaného na vypratanie
predmetu nájmu (06.02.2024) neboli odstránené a preto tak musel urobiť žalobca na svoje náklady.
Žalobcazdôraznil,žetamboliajmateriály,ktoréohrozovaliživotnéprostredieanarúšalinájomostatných
nájomcov. Neskôr v priebehu konania uviedol, že vzhľadom ku skutočnosti, že sa nejednalo o prenájom
nebytového priestoru, ale o prenájom celej budovy ako celku, predmetný nájomný vzťah nepodlieha
ustanoveniam zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ale ustanoveniam Občianskeho
zákonníka ohľadom nájomnej zmluvy, o čom svedčí ustálená judikatúra a českých a slovenských súdov.

Na preukázanie opodstatnenosti svojho nároku v konaní predložil fotografie, ktoré podľa názoru žalobcu
preukazujú uskladnený materiál na prenajatých priestoroch. Vo vzťahu k preukázaniu výšky fakturovanej
sumy predložil súdu náklady na zamestnancov - A. B. a A. C. a náklady na prenájom Avantu.

2. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany uviedol, že faktúra predložená k návrhu na vydanie
platobného rozkazu nie je riadnym daňovým dokladom, pretože nie je podpísaná a žalovanému ani
nikdy nebola doručená. Namietal nedostatočné skutkové a právne zdôvodnenie uplatneného nároku zo

strany žalobcu. Podľa tvrdení žalovaného si žiadne služby od žalobcu neobjednal. Zároveň namietal,
že zmluva o nájme nebytových priestorov musí mať písomnú formu, čo v prejednávanej právnej
veci absentuje a preto nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o nájme nebytových priestorov medzi
žalobcom a žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že podľa tvrdení samotného žalobcu sa mala nájomnázmluva skončiť výpoveďou ku dňu 03.02.2024, na základe čoho žalobca žiadal žalovaného o vypratanie
nehnuteľnosti výzvou zo dňa 06.02.2024 v lehote do 21.02.2024 a samotná faktúra zo dňa 01.12.2023
uvádza, že služby boli dodané dňa 01.12.2023 a preto z časových súvislostí vyplýva, že faktúra

nezodpovedá reálnemu stavu a má za to, že k poskytnutiu služieb na základe uplatnenej faktúry nikdy
nedošlo. Fotografie predložené zo strany žalobcu podľa jeho názoru nemajú žiadnu výpovednú hodnotu
a nie je možné ich dátumovo stotožniť.

3. Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 17.03.2025, 26.05.2023, 24.09.2025 a 12.11.2025, na ktorom

vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchmi konateľa žalobcu a svedkov.
D. E. F., konateľ žalobcu, uviedol že sa s prokuristom žalovaného, pánom A., ústne dohodol na nájme
nehnuteľnosti, na ktorej si pán A. zložil veci. Jedná sa o veľkú oblasť 1,5 hektára, kde bolo zložené
veľké množstvo vecí, pričom 60 % týchto hnuteľných vecí žalobca vypratal, čo je premietnuté vo faktúre
uplatnenej v tomto konaní. Súčasťou zložených vecí boli aj nebezpečné látky, v dôsledku to čoho mal
žalobca problémy. Sumu 5000,- Eur za odstránenie takého odpadu považuje za symbolickú a malo ísť

o sumu, na ktorej sa dohodol s pánom A.. Za nájom nedohadovali konkrétnu sumu, pretože to malo byť
len na pár dní a z tohto dôvodu ani nebola uzatvorená písomná dohoda. Neskôr žalobca apeloval na
uzatvorenie písomnej dohody a dohadovala sa suma 1,- Eur/m2.
A. G. F., zamestnankyňa žalobcu a manželka konateľa žalobcu, vo veci uviedla, že na základe osobných
vzťahov a dôvery žalobca uzatvoril ústnu zmluvu o nájme s pánom A. ako generálnym splnomocnencom

žalovaného. K podpisu ústnej zmluvy napriek snahe žalobcu nedošlo. Prenajatá nehnuteľnosť nebola
napriek opakovaným výzvam vyprataná, pričom suma vo výške 5000,- Eur uplatnená v tomto konaní
je za služby v podobe prekladanie tovaru, použitie Avantu, vypratávanie nehnuteľnosti, alikvotná časť
výplatných pások zamestnancov žalobcu na základe šichtovníc, jej činnosť ako aj činnosť konateľa
žalobcu. Uviedla, že pán A. doteraz dlhuje žalobcovi nájomné a majú viacero sporov.

SvedokH.I.akopodnikateľspolupracujúciskonateľomžalobcuuviedol,žepánA.samalstaťnájomcom
žalobcu a ako nájomca sa aj prezentoval na firemnej oslave žalobcu. Potvrdil, že má vedomosť o tom,
že na nehnuteľnosti žalobcu pán A. nechal bordel a že si žalobca nevedel s pánom A. dať rady v tejto
súvislosti.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

4. V lete 2022 uzatvorili žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom Zmluvu o nájme,
predmetom ktorej bol prenájom budovy súpisné číslo 1007 v Medzanoch vo výmere 726 m2. Nájomná
zmluva bola dojednaná na dobu neurčitú a neobsahovala dohodu o výške nájomného.

5. Dňa 08.12.2023 žalobca vystavil žalovanému faktúru číslo 20230108 vo výške 5000,- Eur za triedenie,
zber, prepravu a zneškodnenie odpadov s dátumom dodania 01.12.2023, ktorá nebola zo strany
žalovaného uhradená.

6. Písomným podaním zo dňa 02.01.2024 žalobca vypovedal nájomnú zmluvu s mesačnou výpovednou

lehotou odo dňa 03.01.2004 s tým, že nájom sa končí ku dňu 03.02.2024. Súčasťou výpovede nájmu
bola výzva, v zmysle ktorej je žalovaný povinný v stanovenom termíne vysťahovať z predmetu nájmu
svoje veci, inak budú zlikvidované žalobcom za poplatok. Zároveň žalobca žiadal o vyplatenie dlžnej
sumy nájmu od 06/2022 do 01/2024 v celkovej výške 13 440,- Eur bez DPH.

7. Písomným podaním zo dňa 06.02.2024 označeným ako Výzva na vypratanie a odovzdanie predmetu
nájmu žalobca vyzval žalovaného na vypratanie predmetu nájmu do 15-tich kalendárnych dní, t.j. od
21.02.2024.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:

8. Podľa § 1 odsek 1,2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne
vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť
podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa

týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva
tento zákon.9. Podľa § 14 ods. 1 Obchodného zákonníka, prokúrou splnomocňuje podnikateľ prokuristu na všetky
právne úkony, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné
plnomocenstvo. Prokúru možno udeliť len fyzickej osobe.

10. Podľa § 133 ods. 1 Obchodného zákonníka, štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac
konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak
spoločenská zmluva neurčuje inak.

11. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, nájomnou zmluvou prenajímateľ
prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj

úžitky.

13. Podľa § 1 písm. a) zákona č 116/1990 o nájme a podnájme nebytových priestorov, tento zákon sa
vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia
stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo

bytu ani spoločné priestory domu.

14. Podľa § 3 ods. 3 veta prvá zákona č 116/1990 o nájme a podnájme nebytových priestorov, zmluva
musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného spôsob
jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.

15. Medzi stranami bolo nesporné, že dňa 11.11.2010 bola uzatvorená Zmluva o nájme (ostatné
priestory), kde vystupoval žalovaný ako nájomca a žalobca nadobudnutím vlastníckeho práva k
predmetu nájmu vstúpil do práv a povinností z predmetnej zmluvy ako prenajímateľ. Rovnako
nebola sporná existencia zmluvne dovoleného podnájomného vzťahu žalovaného so spoločnosťou

Slovak Telekom, a.s.. Sporným bolo, či je žalovaný povinný platiť dojednané nájomné za obdobie
28.07.2020-31.12.2021 a či žalobca doručil faktúry za nájomné žalovanému.

Právne posúdenie veci:

16. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd posudzoval ako obchodnoprávny a aplikoval na
neho ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože ide o podnikateľské subjekty, ktoré konali pri výkone
podnikateľskej činnosti.

17.VprejednávanejprávnejvecisižalobcasvojnárokodvodzujeodústneuzatvorenejNájomnejzmluvy,

na základe ktorej si mal žalovaný prenajať od žalobcu budovu súpisné číslo 1007 v Medzanoch vo
výmere 726 m2. Súd uzatvorenú zmluvu právne posúdil ako nájomnú zmluvu podľa § 663 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Predmetom nájmu totiž bola budova ako celok a napriek skutočnosti, že sa v
nej nachádzajú nebytové priestory, takto vymedzený rozsah nájmu vylučuje, aby sa predmetná zmluva
mohla riadiť ustanoveniami zákona číslo 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov.

Predmetom nájmu je totiž okrem nebytového priestoru aj chodba, vchody a pod. Z uvedeného tak
vyplýva, že predmetom nájmu sú aj spoločné časti domu, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 1
písm. a) predmetného zákona. Ak je predmetom nájmu nielen nebytový priestor, ale aj príslušenstvo či
spoločné časti domu, aplikácia zákona číslo 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov je
vylúčená a predmetný nájomný vzťah sa bude posudzovať podľa všeobecných ustanovení Občianskeho

zákonníka o nájme. V takomto prípade totiž ide o nájom hromadnej veci, ktorý je potrebné subsumovať
pod ust. § 663 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. V praxi nastáva často prípad, že predmetom
nájmu je budova ako celok, pričom v tejto budove sa nachádzajú vo väčšej alebo menšej miere, či
dokoncavýlučne,ajnebytovépriestory.TakýtonájomnývzťahnebudepodliehaťustanoveniamZNaPNP,
ale bude sa spravovať ustanoveniami § 663 a nasl. OZ, a to aj vtedy, ak predmetom nájmu je napríklad

nebytový priestor spolu s parkovacími priestormi, keďže tieto spolu možno považovať za hromadnú
vec (universitas rerum). Keďže podľa § 118 OZ môžu byť samostatným predmetom občianskoprávnych
vzťahov tak budovy (stavby), ako aj nebytové priestory a pôsobnosť ZNaPNP sa vzťahuje výlučne na
nebytové priestory, nájom budov, resp. hromadných vecí bude upravovaný všeobecnou úpravou nájmupodľa Občianskeho zákonníka. V praxi však môže nastať situácia, keď nebytový priestor veľkosťou
svojej podlahovej plochy bude predstavovať takmer celú alebo celú podlahovú plochu budovy, t. j. oba
rozmery môžu byť totožné. V prípade, ak by predmetom nájomného vzťahu bola stavba ako samostatný

predmetobčianskoprávnychvzťahov,právnyvzťahmedziprenajímateľomanájomcombudepodriadený
všeobecnými ustanoveniami OZ o nájme. Ide o všeobecne akceptovaný názor, podporený i súdnymi
rozhodnutiami. (Dulaková Jakúbeková D., Fekete, I., Križan, M. Nájomná zmluva v procese rekodifikácie
súkromného práva. Bratislava: C. H. Beck, 2014, 400-406 s.) Túto problematiku považuje súd za
vyriešenú a jednoznačnú aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 14.08.2017 sp. zn.

26 Cdo 1764/2016: „Podle ustálené judikatury (srovnej např. rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 27. 9.
2001, sp. zn. 20 Cdo 2685/99, uveřejněný pod číslem 26/2002 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek,
rozsudekNejvyššíhosouduzedne21.10.1999,sp.zn.2Cdon1548/97,uveřejněnýpodčíslem73/2000
Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek, rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 20. 1. 2004, sp. zn. 31 Cdo
1895/2002, uveřejněný pod číslem 7/2005 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek) je-li nemovitost
pronajata jako celek (i když obsahuje nebytové prostory), je režim nájemního vztahu podřízen § 663

a násl. obč. zák., nikoliv zákonu č. 116/1990 Sb., o nájmu a podnájmu nebytových prostor, ve znění
účinném do 31. 12. 2013 (dále jen „zákon č. 116/1990 Sb.“).“. Na základe uvedeného tak súd konštatuje,
že Zmluva o nájme uzatvorená medzi sporovými stranami podlieha právnej úprave vymedzenej v ust.
663 a nasledujúce Občianskeho zákonníka.

18. Vo vzťahu k nájomnej zmluve súd uvádza, že jej uzatvorenie považuje za nespornú skutočnosť.
Žalovaný síce v konaní namietal, že zmluva o nájme nebytových priestorov musí mať pod sankciou
neplatnosti písomnú formu, avšak v zmysle vyššie uvedeného súd právny vzťah medzi sporovými
stranami subsumoval pod všeobecné ustanovenia o nájomnej zmluve vymedzené v Občianskom
zákonníku. Na základe uvedeného súd považuje nájomnú zmluvu medzi sporovými stranami za platne

uzatvorenú a to napriek skutočnosti, že doba trvania nájmu a ako ani výška nájomného neboli explicitne
dojednané. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca ako prenajímateľ prenechal žalovanému
ako nájomcovi nehnuteľnosť - budovu súpisné číslo 1007 v Medzanoch vo výmere 726 m2 na užívanie
a žalovaný túto nehnuteľnosť aj užíval a uskladnil si na nej svoje hnuteľné veci (nesporná skutočnosť).
Z vykonaného dokazovania rovnako vyplynulo, že obe zmluvné strany konali s vedomím, že užívacie

právo, ktoré nájomcovi z nájmu plynie, raz zanikne, a teda nájomca bude musieť vec prenajímateľovi
vrátiť bez ohľadu na to, či bol nájom dohodnutý na dobu určitú alebo neurčitú. Vo vzťahu k výške
nájomného súd poukazuje na znenie ust. § 671 Občianskeho zákonníka a síce, že nájomca je povinný
platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu
prenajatej veci a spôsob jej užívania. Z uvedeného tak vyplýva, že aj keď zmluvné strany v čase vzniku

nájomného vzťahu nedohadovali výšku nájomného, nespôsobuje to neplatnosť zmluvy a nájomcovi
vzniká nárok na obvyklé nájomné. Súd rovnako považuje za platný právny úkon žalobcu, ktorý svojím
písomným podaním zo dňa 02.01.2024 prejavil vôľu uvedenú zmluvu ukončiť.

19. Naopak, v konaní bolo sporné, resp. žalovaný v konaní namietal dôvodnosť a výšku uplatneného

nároku.

20. Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplynulo, že z predmetu nájmu mal vypratať hnuteľné veci vrátane
odpadov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že suma 5 000,- Eur uplatnená faktúrou číslo 20230108
je za dodanie služieb - triedenie, zber, preprava a zneškodnenie odpadov. Podľa údajov na samotnej

faktúre je dátum dodania týchto služieb 01.12.2023. V priamom rozpore s takto predloženým dôkazom
žalobca v konaní tvrdil (a aj preukázal), že k výpovedi nájomnej zmluvy došlo až ku dňu 03.02.2024,
teda dva mesiace po údajnom vypratávaní nehnuteľnosti. Zároveň samotný žalobca predložil súdu
dôkaz, že vyzval žalovaného na vypratanie a odovzdanie predmetu nájmu písomným podaním zo dňa
06.02.2024, teda dva mesiace po tom, čo mal uskutočniť služby vymedzené vo faktúre 20230108.

Ak preto žalobca tvrdí, že uplatnená faktúra je za odstránenie hnuteľných vecí žalovaného, ktoré sa
nachádzali na predmete nájmu, jeho tvrdenia postrádajú elementárnu logiku. Z časových súvislostí
jednoznačne vyplýva, že žalobca nebol oprávnený vypratávať prenajatú nehnuteľnosť počas trvania
nájomného vzťahu a následne vyfakturovať žalovanému náhradu za takéto vypratanie predmetu nájmu
už v decembri 2023. Samotný nájomný vzťah skončil až vo februári 2024 a výzva na vypratanie

nehnuteľnosti je datovaná k februáru 2024. Na základe uvedeného súd uzatvára, že žalobca nebol
oprávnený počas trvania zmluvného vzťahu fakturovať žalovanému vypratávanie nehnuteľnosti a preto
žalobu v celom rozsahu zamietol.21. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v konaní ani náležitým spôsobom
nevyšpecifikoval a nepreukázal, z čoho sa uplatnená suma vo výške 5 000,- Eur skladá. V tejto súvislosti
súdu síce predložil faktúru číslo 20240002 (č.l. 75) na sumu 2 500,- Eur za priebežnú úpravu terénu

prekládky v areáli v Medzanoch – Avant, avšak predmetná faktúra bola vystavená dňa 23.08.2024 s
dátumom dodania 23.08.2024, teda viac ako 8 mesiacov po vystavení faktúry uplatnenej v tomto konaní
a táto faktúra bola vystavená medzi spriaznenými spoločnosťami, kde jediným spoločníkom a konateľom
oboch týchto spoločností je tá istá osoba a obe sídlia na rovnakej adrese. Súdu nie je zrejmé, ako by
mala táto faktúra preukazovať dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku z faktúry zo dňa 08.12.2023. Za

jediný preukázaný výdavok žalobcu by bolo možné považovať náklady na zamestnancov žalobcu, ktorý
realizovali vypratanie nehnuteľnosti, avšak len za situácie, že k vyprataniu došlo po skončení nájomného
vzťahu. Nájomný vzťah v čase, kedy zamestnanci žalobcu (november, december 2023) uskutočňovali
práce – separovanie, nakladanie kontajneru, sťahovanie skladu a pod. stále trval a preto žalobcovi
nepatrí náhrada za vypratanie predmetu nájmu ani v tomto rozsahu.

22. Žalobca v konaní síce uviedol, že sa s prokuristom žalovaného, pánom A. dohodol na sume 5
000,- Eur ako symbolickej sume za vypratanie nehnuteľnosti a vyriešenie viacerých sporov a podlžností
medzisporovýmistranami,avšaktietosvojeskutkovétvrdenianijakýmspôsobomnepreukázal.Vkonaní
nenavrhol vypočuť prokuristu žalovaného a preto jeho tvrdenia zostali nepreukázané a v tejto súvislosti
žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

23. Žalobca v konaní navrhol vypočuť svedka - bývalého konateľa žalovaného, D. E. J.. Súd svedka
opakovane predvolával z adresy vyplývajúcej z registra obyvateľov tak, ako to vyplýva z ust. § 197 ods.
2 CSP a to aj prostredníctvom polície, avšak jeho účasť na pojednávaní nebolo možné zabezpečiť.
Vzhľadom k uvedenému preto súd podľa ust. § 198 ods. 2 CSP návrh na výsluch svedka zamietol.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a keďže mal žalobovaný v spore plný úspech, priznal
mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči neúspešnému žalobcovi, nezistiac dôvody pre
aplikáciu § 257 CSP.

26. Podľa § 262 odsek 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362
ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.