Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5Cbi/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200974
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125200974.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: Origon Recovery Solutions,

k. s., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 103 821, správca
úpadcu M - TECH partner s. r. o. v konkurze, so sídlom Vodárenská 28/6006, 080 01 Prešov, IČO: 31 728
251, zastúpený: Vašiv & Partners s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré
Mesto, IČO: 47 238 836, proti žalovanému: ISOTRA a.s., so sídlom Bílovecká 2411/1, 746 01 Opava,
Česká republika, IČO: 47 679 191, zastúpený: JUDr. Martin Olos, advokát, so sídlom Karola Kašjaka 1,
013 13 Rajecké Teplice, IČO: 42 055 148, o určenie neúčinnosti právneho úkonu,

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o
ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.02.2025 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že právne
úkony úpadcu M – TECH partner s.r.o. v konkurze, vodárenská 28/6006, 08001 Prešov, IČO: 31 728
251, vykonané so žalovaným a to úhrady:
dňa 09.06.2023 vo výške 140,06 Eur so symbolom 9223501643
dňa 09.06.2023 vo výške 75,39 Eur so symbolom 9223501644

dňa 09.06.2023 vo výške 39,68 Eur so symbolom 9223501645
dňa 09.06.2023 vo výške 39,68 Eur so symbolom 9223501646
dňa 09.06.2023 vo výške 71,88 Eur so symbolom 9223501647
dňa 09.06.2023 vo výške 63,92 Eur so symbolom 9223501648
dňa 09.06.2023 vo výške 69,48 Eur so symbolom 9223501649
dňa 09.06.2023 vo výške 45,71 Eur so symbolom 9223501634
dňa 09.06.2023 vo výške 38,20 Eur so symbolom 922351635

dňa 09.06.2023 vo výške 41,07 Eur so symbolom 9223501636
dňa 09.06.2023 vo výške 248,29 Eur so symbolom 9223501638
dňa 09.06.2023 vo výške 71,88 Eur so symbolom 9223501640
dňa 09.06.2023 vo výške 66,32 Eur so symbolom 9223501641
dňa 09.06.2023 vo výške 81,06 Eur so symbolom 9223501642
dňa 07.06.2023 vo výške 1 375,13 Eur so symbolom 9223501592
dňa 07.06.2023 vo výške 150,30 Eur so symbolom 9223501575

dňa 02.06.2023 vo výške 183,20 Eur so symbolom 9223501514
dňa 24.05.2023 vo výške 1 480,00 Eur so symbolom 9223002141
dňa 24.05.2023 vo výške 7 514,03 Eur so symbolom 9223002145
dňa 24.05.2023 vo výške 6 312,73 Eur so symbolom 9223002162dňa 24.05.2023 vo výške 6 006,00 Eur so symbolom 9223002162
dňa 19.05.2023 vo výške 680,74 Eur so symbolom 9223001970
dňa 19.05.2023 vo výške 2 944,26 Eur so symbolom 9223002162

dňa 13.04.2023 vo výške 13 473,00 Eur so symbolom 13042023
dňa 04.04.2023 vo výške 500,00 Eur so symbolom 9223000577
dňa 31.03.2023 vo výške 700,00 Eur so symbolom 9223000577
dňa 30.03.2023 vo výške 303,42 Eur so symbolom 9223000133
dňa 30.03.2023 vo výške 1 184,55 Eur so symbolom 9223000452

dňa 30.03.2023 vo výške 711,93 Eur so symbolom 9223000432
dňa 30.03.2023 vo výške 166,00 Eur so symbolom 4123000015
dňa 30.03.2023 vo výške 4 634,10 Eur so symbolom 9223000577
dňa 27.03.2023 vo výške 4 739,30 Eur so symbolom 9223000133
dňa 15.03.2023 vo výške 1 000,00 Eur so symbolom 9223000133
dňa 08.03.2023 vo výške 1 400,00 Eur so symbolom 9223000133

dňa 07.03.2023 vo výške 2 000,00 Eur so symbolom 9223000133
dňa 01.03.2023 vo výške 2 150,00 Eur so symbolom 9223000133
dňa 15.02.2023 vo výške 2 632,00 Eur so symbolom 9223000133
dňa 06.02.2023 vo výške 1 188,25 Eur so symbolom 9222008085
dňa 06.02.2023 vo výške 1 811,75 Eur so symbolom 9223000133

dňa 20.01.2023 vo výške 2 000,00 Eur so symbolom 9222007957
dňa 16.01.2023 vo výške 166,00 Eur so symbolom 4123500004
dňa 25.11.2022 vo výške 4 000,00 Eur so symbolom 9222007283
dňa 24.11.2022 vo výške 5 402,70 Eur so symbolom 9222006193
dňa 24.11.2022 vo výške 724,38 Eur so symbolom 9222006979

dňa 24.11.2022 vo výške 11 672,92 Eur so symbolom 9222007283
dňa 26.10.2022 vo výške 1 102,50 Eur so symbolom 9222005049
dňa 26.10.2022 vo výške 1 648,09 Eur so symbolom 9222005831
dňa 26.10.2022 vo výške 1 217,29 Eur so symbolom 9222005866
dňa 26.10.2022 vo výške 111,67 Eur so symbolom 9222006212

dňa 26.10.2022 vo výške 15 478,72 Eur so symbolom 9222006193
dňa 26.10.2022 vo výške 1 059,85 Eur so symbolom 9222006177
dňa 26.10.2022 vo výške 2 721,88 Eur so symbolom 9222006134
sú neúčinné.

2. Súčasne žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty
úpadcu M - TECH partner s. r. o. v konkurze, so sídlom Vodárenská 28/6006, 080 01 Prešov, IČO: 31
728 251, peňažnú náhradu vo výške 113.639,31 Eur a náhradu trov konania.

3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 19.09.2023 vo veci

vedenej pod sp. zn. 2K/33/2023, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 183/2023 zo dňa
26.09.2023, začal voči úpadcovi konkurzné konanie. Následne uznesením zo dňa 31.01.2024 vo veci
vedenej pod sp. zn. 2K/33/2023, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 26/2024 zo dňa 06.02.2024,
súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a do funkcie správcu ustanovil žalobcu.

4. Správca identifikoval právne úkony úpadcu voči žalovanému, ktoré boli vykonané v jeho prospech, a
predpokladalichodporovateľnosťpodľaustanovenízákonač.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizácii
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“). Išlo o platby s identifikovanými variabilnými symbolmi.
Podľa názoru správcu tieto úkony napĺňajú všetky znaky zvýhodňujúceho právneho úkonu definované
v § 59 ZKR v spojení s § 57 ZKR, boli vykonané v čase úpadku úpadcu, spôsobili ukrátenie

uspokojenia pohľadávok ostatných konkurzných veriteľov a boli vykonané počas jedného roka pred
začatím konkurzného konania, t. j. od 27.09.2022.

5. Žalobca poukázal na to, že nemožno zjednodušene povedať, že osoba nie je v úpadku, ak má podľa
účtovnej závierky vlastné imanie v zápornej hodnote. Mal za nepochybné, že predlženie úpadcu nastalo

už v roku 2022, keď ku dňu 31.12.2022 jeho záväzky prevyšovali hodnotu majetku o 27 644 Eur, pričom
počas roka 2023 sa predlženie prehĺbilo a ku koncu roka dosiahlo zápornú hodnotu 1 129 003 Eur.6. Poukázal na to, že akékoľvek plnenie veriteľom musí byť v konkurze rozdelené pomerne, t. j.
proporčne podľa výšky pohľadávok. Žalovaný nebol v čase vykonania odporovaných právnych úkonov
jediným veriteľom úpadcu – do konkurzu sa prihlásilo viacero veriteľov so splatnými pohľadávkami voči

úpadcovi. Išlo napríklad o veriteľa A. B. C., Co.Exp – Imp, ktorý mal pohľadávky z neuhradených faktúr:
č. 10220472 vo výške 2 943,41 Eur, č. 102200567 vo výške 1 235,40 Eur, č. 10220608 vo výške 2 293,50
Eur, č. 10220707 vo výške 140,17 Eur, č. 10220184 vo výške 1 980,75 Eur a č. 10220868 vo výške 2
502 Eur, pričom najskôr splatná bola faktúra zo dňa 17.06.2022.

7. Ďalším veriteľom bol A. D. C., ktorý evidoval pohľadávky vo výške 7 225,28 Eur, 23 475,20 Eur, 22
825,31 Eur, 21 121,39 Eur a 18 121,76 Eur za dodaný tovar – lamely, pričom najskôr splatná bola faktúra
zo dňa 11.05.2022. Rovnako išlo o pohľadávky z obchodného styku.

8. Žalobca tiež uviedol, že v rozhodnom čase bol úpadca predĺžený a nemal dostatok majetku na
uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov v celom rozsahu. Úpadca v tejto situácii nepoužil svoj

majetok – finančné prostriedky vo výške 113 639,31 Eur – na pomerné uspokojenie pohľadávok
všetkých veriteľov, ale len na uspokojenie žalovaného, čím mu poskytol výhodnejšie postavenie oproti
ostatným nezabezpečeným veriteľom. Žalovaný bol tak neodôvodnene zvýhodnený na úkor ostatných
veriteľov, čím bola naplnená skutková podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ods. 1 ZKR.
Žalobca poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/84/2020 zo

dňa 27.10.2021.

9. Vyjadrenie žalovaného (č. l. 48)

10. Žalovaný sa vo veci vyjadril a namietal vady žaloby a petitu žaloby poukazujúc na to, že petit

neobsahuje menu súm jednotlivých odporovacích právnych úkonov.

11. Poukazoval na to, že vykonanie platby dlžníkom je výlučne jednostranný právny úkon a nie je
dvojstranný právny úkon. Pri vykonaní platby dlžníkom veriteľovi rozhodne nejde o právne úkony
„vykonané so žalovaným“, ako žalobca zmätočne tvrdí v petite. Žalobca formuloval petit ako keby išlo o

dvojstrannéprávneúkony.Ztohodôvodumalzato,žepetitžalobyjezviacerýchhľadískformálnevadný.

12. Následne namietal plnomocenstvo udelené správcom pretože bolo obsahovo vymedzené iba na
podanie žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu nie právnych úkonov. Poukázal na to, že
vykonaním úhrad žalovaným z titulu pohľadávok žalovaného nedošlo k ukráteniu veriteľov úpadcu a

súčasne nešlo o zvýhodňujúce právne úkony, poukázal, že z hľadiska úpravy § 57 ods. 4 ZKR je
spoločnou podmienkou pre označenie a vyslovenie akéhokoľvek napadnutého právneho úkonu ako
odporovateľného preukázanie, že týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej
pohľadávky veriteľa. A ukrátenie uspokojenia pohľadávky výlučne vecou unesenie dôkazného bremena
žalobcu na základe vykonaného dokazovania. Poprel, že by vykonaním platieb dlžníkom žalovanému

mali byť ukrátení veritelia dlžníka ako aj to, že by s úhradami dlžníka mal byť žalovaný zvýhodnený.

13. Uviedol, že zaplatením faktúr nebol a ani nemohol byť taktiež spôsobený úpadok dlžníka s úpadcom
bolžalovanývobchodnomstykudlhodoboužodroku2012,pričomsvojesižalovanýsvojedodávateľské
povinnosti riadne a včas splnil išlo o dodávky reálne dodaného tovaru a výrobkov za primeranú cenu

a nemal ani nemohol mať žiadnu vedomosť, žeby dlžník sa mal v danom čase nachádzať v úpadku.
Uviedol, že s úpadcom ako kupujúci mali dohodu výhrady vlastníckeho práva (článok X. Ostatné
ujednania, bod 2 všeobecných obchodných podmienok - VOP z 01.07.2022 a z 01.04.2023 ), a úpadca
sa teda nestal vlastníkom tovaru jeho odovzdaním a prevzatím, ale až úplným zaplatením jeho ceny.
Do zaplatenia ceny nebol vlastníkom danej veci a úpadca tak až úhradu pohľadávok predávajúceho z

titulu ceny tovaru sa stal vlastníkom, a teda vec sa stala jeho majetkom čo je významné pre splnenie
podmienok prípadnej odporovateľnosti. Zaplatením faktúr sa tak úpadca stal vlastníkom veci, čiže
nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku úpadcu. Úpadca síce zaplatil cenu tovaru, ale jeho zaplatení sa
súčasne úpadca stal vlastníkom tejto veci.

14. Ďalej poukázal na to, že žalobca sa súčasne domáha aj priameho zaplatenia celej pohľadávky a
jej príslušenstva a nejde tak iba o žalobu o neúčinnosť právnych úkonov, ale aj o žalobu o zaplatenie.
Uviedol, že petit žaloby je tak kumulatívny, že žalobca sa v petite domáha nielen určenia neúčinnostiprávnychúkonov,alepriamoajzaplateniapohľadávkyčohmotnoprávnakonštrukciaodporovacejžaloby
ani neumožňuje.

15. Namietal, že žalobca v žalobe relevantne netvrdí a neuvádza, kedy presne mal nastať úpadok
dlžníka, ako správca by mal mať nepochybnú vedomosť o čase vzniku úpadku namiesto toho vyslovuje
iba nie určité indície o úpadku. Namietal použitú judikatúru, ktorá je založená na úplne inej skutkovej
situácii ako aj právnom stave. Žalovaný uviedol, že s úpadcom nie je spriaznenou osobou ako v
citovanom judikáte a nešlo ani o podriadené pohľadávky naopak nedošlo ani k úplnému uspokojeniu

pohľadávok žalovaného, nakoľko úpadca zostal dlžný suma 15 821,55 Eur, 2202,28 Eur, 2932,27 Eur
a 895,25 Eur istiny, ktoré si musel uplatniť žalovaný prihláškou.

16. Žalovaný ďalej uviedol, že je veriteľom dlžníka, pričom jeho požiadavky taktiež neboli plne
uspokojené.Úpadcapohľadávkyžalovanéhorozhodnenepreferoval.Žalobcavžalobeuviedolibadvoch
veriteľov ale neprodukoval konkrétne skutkové tvrdenia, kedy a ktoré pohľadávky mali týmto dvom

veriteľom voči úpadcovi vzniknúť a produkoval iba čísla faktúr a sumy a neuviedol dátum zdaniteľného
plnenia ani splatnosť plnenia.

17. Žalovaný namietal, že existenciu veriteľov, ktorí si následne prihlásili svoje pohľadávky do konkurzu
je nevyhnutne skúmať spätne ku každému jednotlivému dňu, kedy boli bezhotovostné prevody

zrealizované ukrátený veriteľmi nemôžu byť tí veritelia, ktorí v predmetných dňoch nemali voči úpadcovi
pohľadávky. Poukázal na to, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je na správcovi. Zvýhodňujúcim
právnym úkonom nemôže byť ani právny úkon, ktorý nespôsobil úpadok úpadcu alebo nebol urobený
počas úpadku úpadcu žalobca svoje tvrdenie o úpadku úpadcu však dokladala len účtovnou závierkou
nosamotnéúdajeriadnejúčtovnejzávierkyúpadcusúpritomnedostatočnéanepreukázané,nakoľkoide

o účtovnú závierku vyhotovenú samotným dlžníkom čo nemusí spĺňať požiadavky úplnosti, pravdivosti a
hodnovernosti v zmysle zákona o účtovníctve a ostatných súvisiacich predpisov. Preto žalovaný poprel
všetky listinné dôkazy predložené žalobcom najmä z hľadiska správnosti, úplnosti a hodnovernosti.

18. Vyjadrenie žalobcu (č. l. 74)

19. Žalobca reagoval na tvrdenia žalovaného o vadách plnomocenstva, žaloby a petitu. Uznal, že v
petite žaloby sa vyskytla chyba v písaní, pretože v ňom nebola uvedená mena vykonaných úhrad, avšak
zdôraznil,žesamotnážalobabolazrozumiteľná.Naviacerýchmiestachuvádzal,vakejmeneboliúhrady
vykonané a predložil výpisy z účtov úpadcu. Jednoznačne vyplývalo, o aké úhrady išlo. Opieral sa pritom

ajojudikatúruNajvyššiehosúduSR,podľaktorejobsahžalobynetvorillenžalobnýnávrh,aleajskutkové
tvrdenia.

20. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že petit žaloby bol nezrozumiteľný, a poukázal, že výraz
„úkony vykonané so žalovaným“ bolo možné vykladať aj ako jednostranné úhrady. Mal za to, že petit

bol formulovaný v súlade s požiadavkou, aby vyjadroval, čoho sa žalobca domáhal. Ďalej žalobca
namietal tvrdenie, že advokátska kancelária prekročila rozsah plnomocenstva. Poukázal, že zo znenia
plnomocenstva bolo zrejmé, že advokát bol oprávnený podať žalobu o určenie neúčinnosti právnych
úkonov, a to aj viacerých. Preto bol názor žalovaného podľa žalobcu nesprávny.

21. K samotnému predmetu sporu žalobca zdôraznil, že v petite sa domáhal určenia neúčinnosti
právnych úkonov spočívajúcich v úhradách uskutočnených žalovaným. Nešlo o nepeňažnú náhradu,
ale o peňažné plnenie, ktoré malo byť vrátené do konkurznej podstaty. Poukázal pritom na judikatúru
Ústavného súdu SR, podľa ktorej aj pri odporovacej žalobe musel byť myslený výsledok taký, že plnenie,
ktoré bolo poskytnuté, sa malo vrátiť do konkurznej podstaty.

22. Žalobca nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že odporované úhrady boli ekvivalentné. Tvrdil,
že došlo ku skracovaniu uspokojenia ostatných veriteľov, pretože úpadca vykonal plnenia v prospech
žalovaného, ktoré zmenšili majetok úpadcu. Poukázal tiež na to, že iní veritelia budú v konkurze
uspokojení len čiastočne.

23. Ďalej uviedol, že v čase vykonania odporovaných úhrad už úpadca bol v stave platobnej
neschopnosti, čo dokladoval prihláškami veriteľov a rozhodnutiami súdu. Zdôraznil, že pohľadávky
veriteľov existovali už v čase úhrad a naďalej trvali.24. Vyjadrenie žalovaného (č.l. 86)

25. Žalovaný vo svojom vyjadrení odkázal na svoje predchádzajúce podania a zotrval na všetkých
svojich námietkach a tvrdeniach. Poukazoval na prekluzívnu lehotu podľa § 57 ods. 2 ZKR, podľa ktorej
mal žalobca povinnosť uplatniť odporovaciu žalobu do jedného roka od vyhlásenia konkurzu. Žalovaný
ďalej uvádzal, že žalobca neuviedol presné špecifikácie odporovaných právnych úkonov – chýbali
konkrétne údaje o sumách, dátumoch, účtoch a podkladoch úhrad. Namietal aj samotnú dôvodnosť

odporovacej žaloby. Poukazoval, že úpadca svojím konaním nijako nezmenšil hodnotu svojho majetku,
pretože za vykonané platby získal ekvivalentné plnenie vo forme dodaného tovaru. Zdôraznil, že žalobca
nepreukázal, že by platby žalovanému ukrátili uspokojenie iných veriteľov. Naopak, podľa žalovaného
išlo o bežné obchodné plnenia, ktoré boli súčasťou dlhodobého obchodného vzťahu a ktoré neviedli k
zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu.

26. Žalovaný takisto uviedol, že žalobca v žalobe ani v replike nepreukázal skutočnú existenciu a
splatnosť pohľadávok veriteľov, ktoré mali byť konaním úpadcu ukrátené. Poukázal aj na rozpory v
tabuľkáchžalobcu,kdesúčtyfaktúraúhradnesedeli.Tvrdil,žežalobcapredložilibavšeobecnéprehľady
a nie konkrétne účtovné a daňové doklady, ktoré by dokazovali reálny vznik a výšku pohľadávok.

27. Ďalej namietal, že žalobca nerešpektoval ustálenú judikatúru a súdnu prax, podľa ktorej bolo
potrebné jednoznačne preukázať splnenie všetkých predpokladov odporovateľnosti – teda nielen
samotnú úhradu, ale aj ukrátenie veriteľov, zmenšenie majetku úpadcu a neexistenciu ekvivalentného
protiplnenia. Žalovaný tvrdil, že tieto podmienky žalobca nedokázal.

28. Na podporu svojho stanoviska žalovaný uvádzal viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, krajských
súdov a Ústavného súdu SR, z ktorých vyplývalo, že bez presného preukázania ukrátenia veriteľov a
konkrétneho vplyvu na majetkovú podstatu úpadcu nebolo možné žalobe vyhovieť.

29. Pred pojednávaním nariadeným na 12.11.2025 žalovaný opäť písomne zhrnul svoju doterajšiu

argumentáciu a opätovne poukázal na neodôvodnenosť žaloby podanej žalobcom dňa 07.02.2025.
Uviedol, že všetky napadnuté právne úkony predstavovali riadne dodanie tovaru za trhových podmienok
a jeho úhradu, čo podľa neho vylučovalo odporovateľnosť týchto úkonov. Poukázal, že žalobca vo svojej
žalobe ani v replike nešpecifikoval presne predmet konania, nepredložil dostatočné tvrdenia a neuniesol
dôkazné bremeno, ktoré mu vyplývalo z Civilného sporového poriadku. Z toho dôvodu považoval žalobu

za neúspešnú.

30. Namietal, že žalobca sa domáhal vyslovenia neúčinnosti bezhotovostných prevodov za riadne
dodaný tovar, avšak žalobca nepreukázal, že úhrady boli realizované v čase úpadku, nezohľadnil
výhradu vlastníckeho práva k tovaru, ani nepreukázal ukrátenie ostatných veriteľov. Zdôraznil, že išlo

o bežné obchodné vzťahy a úhrady za tovar, ktorý slúžil na zachovanie podnikania úpadcu. Namietal,
že žalobca v celom konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz, hoci ho ex lege zaťažovalo dôkazné
bremeno. Dôkazy, o ktoré opieral svoju žalobu, považoval za nedostatočné. Úpadok preukazoval
výlučne účtovnými závierkami, ktoré mali dokazovať záporné imanie úpadcu. Takéto dokazovanie
považoval za formalistické a nedostatočné na unesenie dôkazného bremena. Namietal, že žalobca

nepreukázal zmenšenie majetku úpadcu vo vzťahu ku každému právnemu úkonu, ktorému odporoval.
Podmienky odporovateľnosti museli byť naplnené kumulatívne – úhrady za tovar neboli uzatvorené
počas úpadku, nespôsobili úpadok, žalovaný nebol zvýhodnený a nedošlo ani k ukráteniu ostatných
veriteľov. Vo vzťahu k výške majetku úpadcu v čase vykonaných úkonov nebol predložený žiadny
dôkaz. Žalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 50bdo/8/2021, R 20/2023; sp.

zn. 5Obdo/77/2016) a Krajského súdu v Banskej Bystrici (sp. zn. 25CoKR 9/2014), podľa ktorej je
povinnosťou správcu preukázať ukrátenie pohľadávky veriteľa, pričom je právne relevantná trhová
hodnota majetku dlžníka a pomerovanie všetkých záväzkov k tejto hodnote. Namietal, že úhradami
za tovar nedošlo k úbytku majetku úpadcu, ale len k jeho transformácii – z peňazí na tovar rovnakej
hodnoty. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave (sp. zn. 31CoKR/1/2017), podľa

ktorého predaj za ekvivalentnú cenu nie je zmenšením majetku, ale len jeho štrukturálnou zmenou.
Bez preukázania ukrátenia veriteľa nie je možné úspešne napadnúť odporovateľnosť právneho úkonu.
Na záver žalovaný konštatoval, že žalobca nepreukázal štyri základné podmienky odporovateľnosti
právnych úkonov: existenciu alebo vyvolanie úpadku, časové kritérium, zvýhodnenie žalovaného aukrátenie ostatných veriteľov. Nezohľadnil ani bežnú obchodnú prax, účel úhrad a skutočnosť, že
nedošlo k úbytku majetku.

31. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, pričom zistil týmto skutkový stav veci:

32. Zo zverejneného Obchodného vestníka č. 183/2023, mal súd preukázané, že Okresný súd Prešov
uznesenímvovecivedenejpodsp.zn.2K/33/2023začalkonkurznékonanievočidlžníkovi–úpadcoviM-
TECHpartners.r.o.,sosídlomVodárenská28/6006,08001Prešov,IČO:31728251,pričompredmetné

uznesenie bolo v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 26.09.2023.

33. Z Obchodného vestníka, vydaného pod č. 26/2024, mal súd preukázané, že uznesením Okresného
súdu Prešov pod sp. zn. 2K/33/2023 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka M-TECH partner s. r.
o., so sídlom Vodárenská 28/6006, 080 01 Prešov, IČO: 31 728 251, pričom uvedené uznesenie bolo
v Obchodnom vestníku zverejnené dňa 06.02.2024.

34. Súd ďalej vykonal dokazovanie prihláškou pohľadávky veriteľa A. B. C., IČO 33053073, miesto
podnikania Za kaštieľom 3, 053 11 Smižany, z ktorej vyplynulo, že si voči dlžníkovi uplatňuje peňažnú
pohľadávku z titulu kúpnej ceny za dodaný tovar a príslušenstvo. Z prihlášky vyplynulo, že veriteľ si
uplatňuje pohľadávku v sume 10 711,23 Eur a náklady z uplatnenia.

35. Následne súd vykonal dokazovanie rozsudkom pre uznanie Okresného súdu Prešov sp. zn.
40Cb/22/2023-52 zo dňa 03.10.2023, z ktorého vyplynulo, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 11 345,23 Eur spolu s úrokmi z omeškania: 9 % ročne zo sumy 2 943,41 Eur od 18.06.2022 do
28.05.2023,9%ročnezosumy1235,40Eurod18.06.2022dozaplatenia,9,5%ročnezosumy2293,50

Eur od 06.08.2022 do zaplatenia, 9,5 % ročne zo sumy 1 540,17 Eur od 13.08.2022 do zaplatenia, 10,25
% ročne zo sumy 1 980,75 Eur od 17.09.2022 do zaplatenia, 10,25 % ročne zo sumy 2 502,00 Eur od
08.10.2022 do zaplatenia, a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, to všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

36. Súd ďalej vykonal dokazovanie prihláškou pohľadávky, ktorú podal veriteľ A. D. C., IČO: 16616595,
fyzická osoba – podnikateľ so sídlom v Českej republike, obec B., E. F. C. XXXX/XX, D. XXXXX. Z
prihlášky pohľadávky mal súd preukázané, že medzi veriteľom a dlžníkom vznikol záväzkový vzťah
na základe dodania tovaru, pričom dlžník neuhradil viaceré faktúry vystavené v rokoch 2022 a 2023.
Čiastočná úhrada bola realizovaná len k faktúre č. 2207108, a to vo výške 11 494,37 Eur. Zvyšné faktúry

ostali neuhradené. Veriteľ mal voči dlžníkovi pohľadávku v celkovej výške 92 768,94 Eur, ku ktorej si
uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 19 781,44 Eur, vypočítané podľa českého práva (Nariadenie Rím
I, Občanský zákoník ČR, Nariadenie vlády ČR č. 351/2013 Sb), náklady z uplatnenia pohľadávky vo
výške 4 272,14 Eur, zahŕňajúce paušálne náklady na každú faktúru a trovy súdneho konania. Celková
výška uplatnenej pohľadávky tak predstavovala sumu 116 822,52 Eur.

37. Z výpisu z bežného účtu vedeného v UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IBAN G.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v mene Eur, za obdobie od 27.09.2022 do 09.06.2023 (odchádzajúce
transakcie)vyplynulo,žezuvedenéhoúčtuboliopakovanerealizovanébezhotovostnéplatbyvprospech
spoločnosti ISOTRA, a.s. Výpis zachytáva 52 debetných transakcií rôznej výšky, a to jednak vo forme

menších čiastkových úhrad, jednak vo forme výrazných jednorazových platieb.

38. Súd vykonal ďalej dokazovanie účtovnou závierkou úpadcu zostavenou k 31.12.2023, z ktorej
vyplynulo, že ide o riadnu účtovnú závierku zostavenú dňa 26.02.2024, v ktorej úpadca vykázal celkový
majetok v netto hodnote 466 723 Eur. Majetok úpadcu tvoril najmä obežný majetok v netto hodnote 429

018 Eur, pozostávajúci zo zásob vo výške 126 000 Eur, krátkodobých pohľadávok v sume 283 052 Eur
(z toho z obchodného styku 281 120 Eur) a peňažných prostriedkov na finančných účtoch v celkovej
výške 18 620 Eur (z toho stav bankových účtov 18 535 Eur a hotovosť v pokladni 85 Eur). Na strane
dlhodobého majetku boli vykázané len relatívne nízke hodnoty dlhodobého hmotného a finančného
majetku (dlhodobý finančný majetok 3 750 Eur). V pasívach spoločnosti bolo vykázané záporné vlastné

imanievovýške–1129003Eurprizákladnomimaní7968Eur,čoznamená,žezáväzkyúpadcuvýrazne
prevyšovali hodnotu jeho majetku (celkové záväzky dosahovali približne 1 595 726 Eur) a spoločnosť
bola v stave predlženia.39. Súd vykonal dokazovanie Všeobecnými obchodnými podmienkami spoločnosti ISOTRA, a.s.
(žalovaného) (č.l.51), účinnými od 1. 7. 2022, a zistil, že v čl. X – Ostatní ujednání, bod 2 (10.2), je
upravená výhrada vlastníctva k tovaru nasledovne: „Vlastnické právo ke zboží dodanému kupujícímu na

základě smlouvy nabude kupující okamžikem zaplacení kupní ceny; do doby úplného zaplacení zůstává
zboží ve vlastnictví prodávajícího.“

40. Žalovaný predložil výpis zo stránky Finstat s grafom Tržby – M-TECH partner s. r. o. v konkurze
(FinStat.sk)“ za roky 2019 až 2023, ktoré sa pohybovali približne na rovnakej úrovni, a to 2,40 mil. Eur

(2019), 2,12 mil. Eur (2020), 2,02 mil. Eur (2021) a 2,11 mil. Eur (2022). V roku 2023 však došlo k
výraznému prepadu tržieb na 674 281 Eur, čo predstavuje pokles približne o 68 % oproti roku 2022 (o
cca 1,44 mil. Eur). Uvedený vývoj preukazuje zásadné zhoršenie výkonnosti dlžníka v roku 2023.

41. Podľa § 57 ods. 1 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom
dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.

Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej
lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

42. Podľa § 57 ods. 2 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby
alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje

za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

43. Podľa § 57 ods. 3 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky
sú už vykonateľné alebo uspokojené.

44. Podľa § 57 ods. 4 ZKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurze podľa §
107a ods. 1 platí prvá veta rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku.

45. Podľa § 57 ods. 5 ZKR, ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas

ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno
odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.

46. Podľa § 59 ods. 1 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom je taký úkon dlžníka, ktorým neodôvodnene
zvýhodní jedného veriteľa oproti ostatným (napríklad splní pohľadávku skôr, zabezpečí záväzok neskôr,

zmení záväzok vo svoj neprospech).

47. Podľa § 59 ods. 2 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom je aj situácia, keď dlžník odpustí dlh, vzdá
sa práva alebo inak znevýhodní seba voči svojim veriteľom.

48. Podľa § 59 ods. 3 ZKR, proti zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil
úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku. Pri konkurze spôsobenom trestným činom sa úpadok
predpokladá.

49. Podľa § 59 ods. 4 ZKR, odporovať možno zvýhodňujúcim úkonom vykonaným rok pred začatím

konkurzného konania, pri spriaznených osobách až tri roky pred začatím konkurzu.

50. Podľa § 59 ods. 5 ZKR, pri konkurze spôsobenom trestným činom možno odporovať zvýhodňujúcim
úkonom vykonaným od spáchania činu, najviac päť rokov dozadu pred vyhlásením konkurzu.

51. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na majetok úpadcu M-TECH partner s. r. o., so
sídlom Vodárenská 28/6006, 080 01 Prešov, IČO: 31 728 251, bol uznesením Okresného súdu Prešov
sp. zn. 2K/33/2023 zo dňa 31.01.2024, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 26/2024 dňa
06.02.2024, vyhlásený konkurz.

52. Účinky vyhlásenia konkurzu s poukazom na ustanovenie § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR
nastali dňa 07.02.2024, t. j. dňom nasledujúcim po zverejnení uznesenia súdu o vyhlásení konkurzu v
Obchodnom vestníku.53.Ďalejmalsúdpreukázané,žejedanáaktívnavecnálegitimáciažalobcunapodanietejtoodporovacej
žaloby, keďže žalobca pôsobí ako správca konkurznej podstaty úpadcu, ako aj to, že žaloba bola
podaná v zákonnej prekluzívnej lehote podľa § 57 ods. 2 ZKR. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali

dňa 07.02.2024, pričom žaloba bola tunajšiemu súdu doručená dňa 07.02.2025 prostredníctvom
elektronickej podateľne súdu. Súd preto uzavrel, že jednoročná lehota na uplatnenie odporovacieho
práva bola zachovaná a námietku žalovaného o jej zmeškaní vyhodnotil ako nedôvodnú.

54. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že právne úkony úpadcu M-TECH partner s. r.

o. spočívajúce v bezhotovostných úhradách v prospech žalovaného, špecifikovaných v petite žaloby
podľa dátumu, výšky a variabilného symbolu, sú voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinné
ako zvýhodňujúce právne úkony podľa § 59 v spojení s § 57 ZKR, a zároveň sa domáhal, aby súd
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu v
celkovej výške 113 639,31 Eur a náhradu trov konania. Tvrdil, že platby boli vykonané v čase úpadku
úpadcu, v prospech jedného veriteľa, na úkor ostatných prihlásených veriteľov, čím došlo k ich ukráteniu

a k neodôvodnenému zvýhodneniu žalovaného.

55. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol jej zamietnutie. Namietal predovšetkým vady žaloby
a petitu (neúplné vymedzenie, najmä absenciu meny, formuláciu „úkony vykonané so žalovaným“ a
rozsah plnomocenstva), uplatnil námietku márneho uplynutia prekluzívnej lehoty podľa § 57 ods. 2

ZKR a uvádzal, že napadnuté platby predstavovali riadne plnenie splatných záväzkov z dlhodobého
obchodného styku za reálne dodaný tovar pri dohodnutej výhrade vlastníckeho práva, za ktoré
úpadca získal ekvivalentné protiplnenie. Zároveň namietal, že žalobca nepreukázal stav úpadku v čase
jednotlivých úhrad, konkrétne ukrátenie ostatných veriteľov ani zmenšenie majetku úpadcu a neuniesol
tak dôkazné bremeno k splneniu podmienok odporovateľnosti podľa § 57 a § 59 ZKR.

56. K námietke žalovaného, že petit žaloby je neúplný z dôvodu neuvedenia meny jednotlivých súm, je
potrebné uviesť, že hoci je riadne označenie meny zásadne súčasťou určitého a vykonateľného petitu,
v danom prípade ide len o zjavné pochybenie v písaní, ktoré nespôsobilo nejasnosť predmetu konania
ani nezrozumiteľnosť žalobného návrhu. Zo žaloby ako celku, vrátane skutkových tvrdení a pripojených

listinných dôkazov (najmä výpisov z bankového účtu vedeného v mene euro a účtovných dokladov),
jednoznačne vyplýva, že žalobca sa domáha určenia neúčinnosti úhrad realizovaných v mene euro a
zaplatenia peňažnej náhrady vo výške 113 639,31 Eur. Slovenská republika má zároveň zo zákona
ako zákonnú menu euro, pričom žalovaný ani netvrdil, že by platby boli uskutočnené v inej mene alebo
že by nevedel, v akej mene sa žalobca domáha plnenia. Petit žaloby tak bol objektívne spôsobilý na

identifikáciu uplatneného nároku a formálna absencia uvedenia meny pri jednotlivých sumách v jeho
texte nepredstavuje takú vadu, ktorá by bránila vecnému prerokovaniu žaloby alebo by spôsobovala jej
neurčitosť. Námietku žalovaného preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

57. K námietke žalovaného, že plnomocenstvo bolo udelené len na podanie žaloby o určenie neúčinnosti

„právneho úkonu“ v jednotnom čísle, súd poukazuje na to, že ide len o stručné označenie druhu konania,
nie o obmedzenie počtu napádaných úkonov. Zo znenia plnomocenstva jasne vyplýva, že advokát bol
splnomocnený zastupovať správcu v tomto konkurznom spore o určenie neúčinnosti právnych úkonov
úpadcu a vykonávať všetky s tým súvisiace úkony.

58. Pokiaľ ide o samotný uplatnený nárok, súd posudzoval, či platby špecifikované v petite žaloby
predstavujú zvýhodňujúce právne úkony v zmysle § 59 ZKR a zároveň či ide o právne úkony dlžníka,
ktoré ukracujú uspokojenie prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle § 57 ods.
4 ZKR.

59. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v rozhodnom období rok pred začatím
konkurzného konania (t. j. od 27.09.2022) úpadca realizoval voči žalovanému viaceré bezhotovostné
platby z titulu úhrad kúpnych cien za dodaný tovar. Zároveň bolo preukázané, že úpadca mal v tomto
období aj ďalších veriteľov z obchodného styku (najmä A. B. C. a Ing. Pavla Kubu), ktorých pohľadávky
zostali ku dňu vyhlásenia konkurzu nesplnené a boli prihlásené do konkurzu. Z účtovnej závierky

zostavenej k 31.12.2023 vyplynulo, že záväzky úpadcu výrazne prevyšovali hodnotu jeho majetku a
úpadca sa nachádzal v stave predlženia.60. Súd však zdôrazňuje, že pre úspech odporovacej žaloby nepostačuje preukázanie, že úpadca bol v
rozhodnom čase v úpadku a že plnil len niektorým veriteľom. Podľa § 57 ods. 4 ZKR je nevyhnutné, aby
žalobca preukázal, že konkrétne napadnuté právne úkony ukracujú uspokojenie prihlásenej pohľadávky

niektorého z veriteľov, a zároveň aby boli splnené všetky predpoklady zvýhodňujúceho právneho úkonu
podľa§59ZKR–najmäexistencianeodôvodnenéhozvýhodneniažalovanéhooprotiostatnýmveriteľom
a zmenšenie majetku dlžníka. Súd pripomína, že aj napr. podľa aplikovateľného rozhodnutia NS SR
sp.zn. 2ObdoK/4/2024 nepostačujú všeobecné tvrdenia o úpadku či súpis prihlásených pohľadávok bez
väzby na konkrétny okamih účinku napadnutého úkonu.

61. V tomto smere súd dospel k záveru, že žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol. Žalobca síce
poukázal na celkový stav predlženia úpadcu a na skutočnosť, že iní veritelia budú v konkurze uspokojení
len čiastočne, nepreukázal však konkrétne, ako jednotlivé napadnuté platby (každá z úhrad uvedených
v petite) ovplyvnili majetkovú podstatu úpadcu a v akom rozsahu nimi došlo k ukráteniu uspokojenia
konkrétnych prihlásených pohľadávok. Nevykonal ani také skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy, ktoré by

umožnili súdu pomeriavať hodnotu majetku úpadcu a výšku všetkých jeho záväzkov ku dňom realizácie
jednotlivých platieb, t. j. spätne ku každému jednotlivému odporovanému právnemu úkonu. V konaní
nebolo preukázané, že by úhrady vykonané v prospech žalovaného viedli k reálnemu úbytku majetku
úpadcu, a nie „len“ k jeho transformácii.

62. Žalovaný dôvodne poukazoval na to, že medzi účastníkmi bola dohodnutá výhrada vlastníckeho
práva podľa VOP ISOTRA, a.s., a teda úpadca sa stal vlastníkom tovaru až jeho zaplatením. Žalobca
nepreukázal, že by hodnota tohto tovaru (ako protiplnenia) nebola ekvivalentná k úhradám, ktorých
neúčinnosti sa domáha, resp. že by tento tovar nebol súčasťou majetku úpadcu alebo bol bezdôvodne
z podstaty odňatý.

63. Za stavu, keď žalobca nepreukázal konkrétne zmenšenie majetku úpadcu v príčinnej súvislosti
s každým jednotlivým odporovaným právnym úkonom a nepreukázal ani konkrétny rozsah ukrátenia
uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov, nemohol súd dospieť k záveru, že sú splnené všetky
zákonné predpoklady odporovateľnosti podľa § 57 a § 59 ZKR.

64. Súd zároveň prihliadol na námietky žalovaného, podľa ktorých platby predstavovali úhrady za reálne
dodaný tovar za obvyklých obchodných podmienok v rámci dlhodobého obchodného vzťahu medzi
úpadcom a žalovaným. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný ako veriteľ získal plnenie v rozsahu, ktorý
by ho neodôvodnene zvýhodnil oproti ostatným nezabezpečeným veriteľom, a to najmä s ohľadom
na skutočnosť, že ani pohľadávky žalovaného neboli uspokojené v celom rozsahu a zvyšok si musel

žalovaný prihlásiť do konkurzu.

65. Za týchto okolností súd má za to, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých podmienok
zvýhodňujúceho právneho úkonu a ukrátenia veriteľov v zmysle § 57 ods. 4 a § 59 ZKR vo vzťahu ku
všetkým platbám uvedeným v petite žaloby.

66.Zuvedenýchdôvodovsúddospelkzáveru,žežalobeourčenieneúčinnostiprávnychúkonovúpadcu
a s tým spojenému uloženiu povinnosti žalovanému zaplatiť peňažnú náhradu do všeobecnej konkurznej
podstaty nie je možné vyhovieť, a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

67. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP tak, že priznal úspešnému žalovanému
náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená
v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.