Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lenka Benčová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právoVyživovacie povinnosti

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24Pc/31/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125205034
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125205034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpená Peter Farkaš, advokátska kancelária,
spol. s r.o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 855 928, proti osobne povinnej platiť
výživné – otec: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, právne zastúpený JUDr. Evou Čekan Loumovou,
advokátkou so sídlom Jarková 31, 080 01 Prešov, o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 29P/186/2019 - 56 zo dňa 07.10.2019 vo
výroku o výživnom na A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že zvyšuje výživné zo strany otca zo sumy 110 eur
mesačne na sumu 210 eur mesačne, ktoré bude otec poukazovať k rukám navrhovateľky vždy do 15.

dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 25.06.2025 opakovane do budúcna.

II. Dlžné výživné za obdobie od 25.06.2025 do 30.11.2025 vo výške 520 eur p
o v o ľ u j e súd otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 30 eur splatných spolu s bežným výživným
pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia splátky riadne a včas.

III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.06.2025 sa navrhovateľka domáhala voči svojmu otcovi
zvýšenia výživného, ktoré bolo naposledy určené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 29P/186/2019-56 a to
zo sumy 110 eur mesačne na sumu 280 eur mesačne. Svoj návrh zdôvodnila tým, že v čase poslednej
úpravy výživného mala 16 rokov a navštevovala strednú školu. V čase podania návrhu má 22 rokov a
navštevuje prvý ročník Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove a to v dennej forme štúdia.
Zároveň poukázala na to, že styk otca a navrhovateľky sa od rozvodu manželstva rodičov realizoval len

sporadicky a to najmä v spojení so sviatkami. Posledný rok sa styk otca a navrhovateľky nerealizuje už
vôbec. Otec o ňu nejaví záujem. Od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov tým,
že navrhovateľka medzičasom nastúpila na štúdium na vysokú školu a zároveň poukázala na všeobecný
nárast životných nákladov.

2. Otec v písomnom vyjadrení nesúhlasil s výškou požadovaného výživného z dôvodu, že nie je v jeho
možnostiach a schopnostiach, ani v majetkových pomeroch, aby uhrádzal požadované výživné. Jeho

možnosti a majetkové pomery mu umožňujú zvýšiť výživné maximálne na 140 eur mesačne. Poukázal
na to, že návšteva vysokej školy nevylučuje, že môže vykonávať brigádnickú činnosť a popri štúdiu
aj pracovať, pričom on má vedomosť, že v minulosti navrhovateľka vykonávala brigádnickú činnosť
a mala z nej riadny príjem. Študenti na vysokej škole majú aj dostatok voľna, ako aj prázdniny, čomôžu využívať na výkon brigádnickej činnosti. Počas letných prázdnin navrhovateľka do školy nechodí,
nepotrebuje na školské potreby sumu mesačne 30 eur, ani vtedy nepotrebuje využívať MHD. Jej matka
je na predĺženej rodičovskej dovolenke s maloletým E., čo však neznamená, že matka nepracuje a

nemôže pracovať, nakoľko aj pre zdravotne znevýhodnené deti sú v prevádzke špeciálne škôlky a aj
takéto deti môžu v škôlke tráviť 8 hodín. Namietal tiež alikvotnú časť nákladov na bývanie vo výške
129,52 eur, nakoľko matka navrhovateľky je vydatá, žije s manželom, bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov zrušené nemajú a podľa názoru otca by sa mal manžel podieľať na režijných nákladoch s
bývaním v pomere 1/2. Namietal tiež výšku stravy doma a do školy spolu v sume 198 eur. Rovnako

namietal paušál v sume 33 eur, čo je podľa jeho názoru veľa, keďže sú operátori, ktorí poskytujú aj
výhodnejšie a lacnejšie paušály a obzvlášť pre študentov. Taktiež rozporoval aj výšku nákladov na
lieky 30 eur, keďže má vedomosť, že v súčasnosti aj zdravotné poisťovne preplácajú lieky v zmysle
ich balíkov, ktoré ponúkajú a nemá vedomosť, žeby navrhovateľka mala až také zdravotné problémy
vzhľadom svoj vek. Rovnako namietal aj nepravidelné výdavky ako elektrický klavír, tlačiareň a tablet.
Poukázal, že má príjem vo výške 1.150 eur mesačne s tým, že je občas aj práceneschopný, nakoľko

má zdravotné problémy a nemá isté, že bude môcť pravidelne mesačne vykonávať prácu ako zvárač.
Ak je práceneschopný, príjem mu klesne o polovicu.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení uviedla, že brigádnická práca nenahrádza povinnosť rodiča
vyživovať svoje dieťa do času, pokiaľ nie je schopné samo sa živiť, to znamená do času, pokiaľ dieťa

nie je pripravené vykonávať prácu, na ktorú sa pripravovalo štúdiom. Otec opomenul, že navrhovateľka
je študentkou dennej formy štúdia na vysokej škole, čo jej neumožňuje vykonávať prácu v takom v
rozsahu, aby tým zanikla vyživovacia povinnosť otca voči nej. Napriek tomu ona v rámci svojich možností
vykonáva brigádnickú činnosť od svojich pätnástich rokov práve preto, aby si trochu zlepšila svoju
finančnú situáciu, nakoľko otec jej nad rámec výživného ničím neprispieva. Otec veľmi dobre vie, že

má diagnostikovanú neurovývojovú poruchu - ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou), z ktorého
dôvodu mala už na základnej škole vytvorené špeciálne výchovno-vzdelávacie podmienky. Štúdium je
pre ňu komplikovanejšie ako u bežných študentov. Napriek tomu sa rozhodla vyštudovať vysokú školu
v dennej forme a popritom si privyrába vrámci brigádnickej práce (aktuálne pre 101 drogérie, predtým
New Yorker), aby nemusela byť neustále závislá na tzv. vreckovom od svojej matky. Poukázala na to, že

tiež otec môže vykonávať mzdovo výhodnejšiu prácu, keďže existujú ponuky práce zvárača v Prešove
so mzdou 2.000 eur mesačne. Je zarážajúce, že otec namieta výdavok dcéry na MHD počas letných
prázdnin,kedypočasjehonázoruMHDvtomčasevyužívaťnepotrebuje.Rovnakotakotecnepotreboval
využívať motorové vozidlo v čase, keď bol práceneschopný, čím sa mu jeho výdavky v tom čase logicky
znížili minimálne o 150 eur mesačne. Ona však MHD využíva práve aj kvôli brigádnickej práci počas

letných prázdnin. Za absolútne necitlivé však považuje úvahy otca o tom, že jeho bývalá manželka,
ktorá sa stará o tri deti sa má zamestnať aj napriek tomu, že má 4-ročné dieťa s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom vyžadujúcim si osobitnú starostlivosť. Maloletý E. pritom navštevuje materskú školu,
pričom z dôvodu častých ochorení mu matka zabezpečuje osobnú starostlivosť pri domácom liečení a
okrem toho si matka rieši svoje zdravotné problémy. Pokiaľ ide o nesprávny výpočet nákladov na bývanie

vo výške 129,52 eur na navrhovateľku, v zmysle ktorého sa majú náklady na bývanie rozpočítať na
polovicumedzimatkuajejterajšiehomanžela,tentonázorniejesprávny,nakoľkovovzťahukvýdavkom
oprávnenej osoby sa vždy zohľadňuje aj alikvótna časť nákladov na bývanie rozpočítaná podľa počtu
osôb žijúcich v jednej domácnosti. Za adekvátny výdavok navrhovateľky tiež považuje aj stravu v sume
198 eur, čo predstavuje 6 eur na deň. Pokiaľ otec namieta navrhovateľkin mesačný paušál vo výške

33 eur ako neprimerane vysoký, poukázala, že jeho mesačný paušál predstavuje 45,58 eur. Navyše
mobilný telefón, ktorý používa, si zakúpila z peňazí, ktorej jej požičala jej krstná mama a tieto jej spláca.

4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnila navrhovateľka, ktorej
neúčasť ospravedlnila jej právna zástupkyňa. Z uvedeného dôvodu súd pojednával v neprítomnosti

navrhovateľky s poukazom na § 30 Civilného mimosporového poriadku.

5. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom otca a oboznámením sa s obsahom spisu ako
aj pripojeného spisu sp. zn. 24P/105/2025, pričom zistil tento skutočný stav:

6. Plnoletá navrhovateľka pochádza z manželstva svojich rodičov, pričom manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 29P/186/2019-56 zo dňa 07.10.2019. Na čas po rozvode
manželstva súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorého boli vtedy maloleté deti A. a F. zverené na
čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu vtedy maloletej A.sumou 110 eur mesačne a na výživu maloletej F. sumou 100 eur mesačne. Styk maloletých s otcom súd
neupravil. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti mala navrhovateľka 16 rokov, navštevovala
2. ročník SOŠ gastronómie a služieb. V súčasnej dobe navrhovateľka má 22 rokov a je študentkou

2. ročníka štúdia dennej formy bakalárskeho študijného programu na Prešovskej univerzite v Prešove,
Pedagogická fakulta. Navrhovateľka žije spolu so svojou matkou, maloletou sestrou F., manželom matky
a ich maloletým synom E. v spoločnej domácnosti. Otec sa s navrhovateľkou nestýka takmer vôbec,
posiela iba sms správy k sviatkom, inak nie sú v žiadnom kontakte. Navrhovateľka má výdavky súvisiace
so stravovaním 150 eur mesačne (v návrhu bolo nesprávne uvedené 198 eur, pričom v tejto sume bolo

zahrnuté stravné mal. Simony v škole 48 eur), oblečenie 40 eur, hygienické potreby 15 eur, lieky 30 eur,
školské potreby 30 eur, paušál 33 eur, voľnočasové aktivity 20 eur, MHD 19 eur, alikvotná časť nákladov
na bývanie 130 eur, spolu náklady 467 eur mesačne. Náklady na bývanie špecifikovala nasledovne:
nájom 530 eur, plyn 15 eur, elektrina 37 eur, internet 37 eur, poistenie domácnosti 4 eurá, odpad na
jednu osobu 58,98 eur ročne. Okrem toho má navrhovateľka nepravidelné výdavky, napríklad elektrický
klavír do školy 74,39 eur, tlačiareň pre potreby školy 42,70 eur, tablet do školy 369 eur.

7. V zmysle predloženého výpisu z internet bankingu – Tatrabanky, navrhovateľka dosiahla za obdobie
od 01.01.2024 do 08.09.2025 tento príjem: 383,56 eur, 179,31 eur, 686,85 eur, 130,06 eur, 60,52 eur,
156,05 eur, 125,53 eur, 76,22 eur, 23,61 eur, 18,16 eur, 14,53 eur, 25,48 eur, 100,12 eur, 36,62 eur,
26,45 eur, 16,46 eur, 378,43 eur, 108,62 eur, 25 eur, 84,32 eur, 29,38 eur, 267,20 eur a 30 eur, spolu

2982,48 eur, čo mesačne predstavuje cca 149 eur.

8. Zo záznamu z prvého stretnutia rodičov vo veci sp. zn. 29P/186/2019 vyplýva, že otec v čase
poslednej úpravy výživného pracoval ako zvárač s čistým mesačným príjmom 400 eur, pracoval na
polovičný úväzok. Uviedol mesačné výdavky na pôžičku 80 eur, telefón 30 eur s tým, že ostatné výdavky

sa upravia po vysporiadaní BSM. V súčasnej dobe otec pracuje ako zvárač v spoločnosti Xylo Machinery
SK, s.r.o., Lučenecká cesta, Zvolen. Z potvrdenia o výške príjmu otca vyplýva, že jeho čistý priemerný
mesačný príjem za obdobie júl 2024 až jún 2025 predstavuje 1.178,51 eur. Z potvrdenia o zozname
vlastnených vozidiel vyplýva, že otec bol vlastníkom motorového vozidla Ford Focus, ktoré podľa jeho
slov odpredal, keďže bolo na šrot a vlastní auto Suzuki Ignis, ktoré si kúpil dňa 26.04.2025 za kúpnu

cenu 2.500 eur. Vlastní taktiež príves značky Autocar.

9. Otec ani na pojednávaní nesúhlasil so zvýšením výživného, pretože podľa jeho vyjadrenia nemá
z čoho zaplatiť, „jednoduchá vec“. Poukázal na svoj zlý zdravotný stav, má problém s kĺbami, kolenami,
asi ho čaká operácia, pôjde na PN. Je zvedavý, kto to bude potom platiť, nemá už 20 rokov. Nevládze

už toľko robiť. Dcéra predsa pracuje, chodí na brigády. Veď to nie je nič nové, že študenti aj pracujú.
Nemôže platiť viac, nemá to z čoho zaplatiť. Z pojednávania vo veci zvýšenia výživného pre mal. F.
vyplýva, že otec býva u priateľky v A. G.. Priateľka pracuje ako upratovačka. Na bývanie jej dáva sumu
200 eur mesačne. Stravu si uhrádza z toho, čo mu zvýši. Tiež potrebuje asi 150 eur mesačne na benzín
do práce. Má úver, ktorý platí vo výške 360 eur, ide o zlúčenie viacerých úverov do jedného. Zostatok

úveru je ešte asi 24.500 eur, celková výška úveru bola 28.000 eur. Predmetný úver spláca za účelom
rekonštrukciedomu,vktorombýva.Predmetnýdompatrípriateľkinejdcére.Otecuviedol,žemávýdavky
natelefónnypaušál45eur,výživné210eur.Sdcéramisanestretáva,lebosaodsťahovalprečanemána
to čas. Kontaktoval dcéru a ani neprišla. Na narodeniny alebo meniny im za posledný čas neposielal nič.
Dávnejšie im volával, dostali od neho darček, či na Vianoce, narodeniny, meniny. Vlastní dve motorové

vozidlá. Otec potvrdil, že zo svojho účtu v 365.bank pravidelne vyberá hotovosť za účelom rekonštrukcie
rodinného domu priateľkinej dcéry a taktiež uhrádza splátky úveru, ktoré predstavujú 322,38 eur +
splátka poistného k úveru 36,75 eur. Taktiež z výpisu z účtu vyplýva, že otec uhradil sumu 658,96 eur
za prívesný vozík a taktiež sumu 223,90 eur dňa 21.05.2025.

10. Dňa 14.03.2025 otec uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere - pôžička na refinancovanie so
spoločnosťou 365.bank, pričom výška schváleného úveru bola 24.500 eur s počtom mesačných
splátok 96, výška mesačnej splátky 359,13 eur, z toho výška mesačnej anuitnej splátky 322,38 eur a
mesačné náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver 36,75 eur. Predmetný úver bol určený
na refinancovanie úveru.

11. Z obsahu čestného prehlásenia A. H., I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., A. G. XXX vyplýva, že ako
výlučná vlastníčka nehnuteľnosti k.ú. územie A., obec A., okres D., LV č. XXX rodinný dom súp. č. XXX
čestne prehlasuje, že B. B., ktorý obýva predmetné nehnuteľnosti, uhrádza časť režijných nákladov anáklady s užívaním nehnuteľnosti vo výške 200 eur mesačne, počnúc od 01.02.2023 až do súčasnosti
do rúk vlastníčky v hotovosti.

12. Podľa digitálnej faktúry otec uhrádza sumu 45,58 eur pre O2, digitálnu pôžičku 77,57 eur mesačne
s tým, že mu zostáva 94 splátok do mája 2033 (najbližšia splátka odíde automaticky z účtu 20.08.2025),
ďalej refinančný úver vo výške 359,13 eur mesačne s tým, že zostáva 92 splátok do marca 2033 (vrátená
suma 779,62 eur z 24.500 eur).

13. Matka navrhovateľky pracovala v čase poslednej úpravy výživného ako operátor výroby s čistým
mesačným príjmom 500 eur. Od poslednej úpravy výživného jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť
a to voči mal. E., nar. XX.XX.XXXX. Momentálne je matka na predĺženej rodičovskej dovolenke
s maloletým E. z dôvodu jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu vyžadujúceho osobitnú
starostlivosť. Príjem matky predstavuje rodičovský príspevok na maloletého E. vo výške 351,80 eur
mesačne, prídavky na maloletého E. z Luxemburska vo výške 307,35 eur mesačne, prídavky na

maloletú F. a plnoletú A. spolu 120 eur mesačne, celkový mesačný príjem matky predstavuje 779,15 eur.
Mesačné náklady na bývanie pozostávajú z nájomného vo výške 600 eur (s účinnosťou od 27.10.2025,
dovtedy nájomné predstavovalo sumu 530 eur), plyn 15 eur, elektrina 37 eur, internet 37 eur, poistenie
domácnosti 4 eurá, spolu 693 eur + odpad na jednu osobu 58,98 eur ročne. Matka nepracuje z dôvodu,
že jej synovi E. bolo diagnostikované autoimunitné ochorenie, bol operovaný a je často doma. Má tiež

vývinovú poruchu reči, veľmi nerozpráva, iba pár slov a kvôli autoimunitnému ochoreniu je stále chorý.
Jej manžel pracuje ako vodič kamiónu v zahraničí. Ona navštevovala kurz, aby sa mohla zaradiť do
pracovnéhoživota,všakzdravotnýstavmaloletéhojejtoneumožňuje.VzmysleoznámeniaÚradupráce,
sociálnych vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí a rodiny matka spĺňa podmienky poskytovania
rodičovského príspevku pri starostlivosti o dieťa E. A. ako vyrovnávacej dávky za obdobie od 01.05.2025

do 31.03.2026 v plnej výške 351,80 eur mesačne, keďže maloleté dieťa má podľa posudku zo dňa
01.04.2025 dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť. Termín opätovného
posúdenia zdravotného stavu je potrebný v apríli 2026.

14. Súd takto zistený skutočný stav právne posúdil:

15. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

18.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

23. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

24. V danom prípade sa navrhovateľka domáha zvýšenia výživného vo vzťahu k svojmu otcovi zo sumy
110eurnasumu280eurmesačnezdôvoduzvýšenýchnákladov. Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,
že naposledy bolo výživné upravené rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 29P/186/2019-56 zo
dňa 07.10.2019, teda pred šiestimi rokmi. V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti vtedy

mal. Klaudia mala 16 rokov, navštevovala 2. ročník SOŠ, pričom v súčasnej dobe je plnoletá, má
22 rokov a v školskom roku 2025/2026 navštevuje druhý ročník Pedagogickej fakulty Prešovskej
univerzity v Prešove dennou formou. S pribúdajúcom vekom a nástupom na vysokú školu prirodzenie
vzrástli potreby navrhovateľky na stravovanie, obliekanie, obuv, hygienu, skriptá, voľnočasové aktivity.
Otec jej nad rámec výživného stanoveného na 110 eur neposkytuje žiadne plnenia, prakticky sa

nestretávajú a teda osobou, ktorá jej zabezpečuje bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienu je výlučne
matka. Od poslednej úpravy výživného matke pribudla vyživovacia povinnosť voči mal. E., ktorý má
nepriaznivý zdravotný stav a s ktorým je na predĺženej rodičovskej dovolenke.

25. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného je

dôvodný, avšak iba čiastočne. Súd poukazuje na to, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 6 rokov,
počas ktorých vzrástli náklady na živobytie vo všeobecnosti. Súčasne súd poukazuje na to, že výživné
na dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. V tomto
prípade otec potvrdil, že spláca úver v mesačnej výške spolu s poistením 359,13 eur, pričom finančné
prostriedky sú vynakladané na rekonštrukciu rodinného domu vo vlastníctve dcéry jeho priateľky. Súd

poukazuje na to, že otec nemá žiadne vlastnícke právo k rodinnému domu, napriek tomu sa podstatnou
mierou podieľa na rekonštrukcii uvedeného rodinného domu, a to finančne ako aj prácou. Za zmienku
stojí aj vyjadrenie otca, že s dcérami sa nestretáva, lebo sa odsťahoval preč a nemá na to čas, čo svedčí
o celkovom postoji otca voči svojim deťom.

26. Pokiaľ ide o pravidelné výdavky špecifikované navrhovateľkou spolu vo výške 467 (strava 150 eur
mesačne, oblečenie 40 eur, hygienické potreby 15 eur, lieky 30 eur, školské potreby 30 eur, paušál
33 eur, voľnočasové aktivity 20 eur, MHD 19 eur, alikvotná časť nákladov na bývanie 130 eur), tieto
súd považuje za primerané a zodpovedajúce jej veku a potrebám. Okrem toho má navrhovateľka
nepravidelné výdavky súvisiace s výukou, napr. elektrický klavír, tlačiareň, tablet.

27. Vo vzťahu k námietke otca, že matka navrhovateľky môže pracovať, aj keď je na predĺženej
rodičovskej dovolenke s maloletým E. s tým, že maloletý navštevuje materskú škôlku, tu je potrebné
zdôrazniť, že matka sa takmer výlučne podieľa na starostlivosti o navrhovateľku, u ktorej má
zabezpečené ubytovanie, stravovanie a všestrannú starostlivosť. Oproti tomu starostlivosť zo strany

otca pozostáva z úhrady výživného vo výške 110 eur mesačne. V tomto prípade ide o hrubý nepomer
starostlivosti zo strany rodičov o dieťa, pričom je dôvodným požadovať, aby otec sa podieľal na
starostlivosti o mal. dieťa aspoň zvýšeným výživným, ktoré v tomto prípade nepredstavuje nejaký
nadštandard. Bez ohľadu na to, či matka pracuje alebo nie, je otec povinný prispievať na výživu svojej
dcéry a to navyše za situácie, že sám potvrdil, že spláca úver v mesačných splátkach po 359,13 eur,

pričom finančné prostriedky z predmetného úveru používa na financovanie rekonštrukcie rodinného
domu, v ktorom býva a ktorý je vo vlastníctve dcéry jeho priateľky. Súd zdôrazňuje, že rodič má v prvom
radevyživovaciupovinnosťvočisvojmudieťaťuaažnáslednemáuspokojovaťostatnépotreby.Vdanom
prípade otec priateľke prispieva na bývanie 200 eur mesačne a navyše spláca úver každý mesiac po
360 eur, pričom ide o investíciu de facto do nehnuteľnosti, ktorá mu vlastnícky nepatrí.

28. Otec tiež namietal výšku nájmu vo výške 530 eur (nová výška nájmu predstavuje 600 eur) mesačne.
K uvedenému súd uvádza, že sa jedná o nutný a nevyhnutný výdaj zo strany matky, ktorá zabezpečuje
bývanie navrhovateľky, pričom pomerná časť na navrhovateľku predstavuje 120 eur mesačne, čo nieje možné považovať za nadštandard. K uvedenému je potrebné pripočítať ešte náklady na energie,
poplatok za komunálny odpad, internet. Ďalej otec namietal výdavky na stravu maloletej, ktoré matka
vyčíslila na 150 eur mesačne, čo predstavuje 5 eur denne, pričom túto sumu súd považuje za minimálnu

vzhľadom k cenám potravín.

29. Vo vzťahu k námietke otca, že dcéra môže pracovať súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/188/2021 zo dňa 25.07.2023, podľa ktorého, cit: „Z citovaného ustanovenia §
62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov trvá do tej doby, pokiaľ dieťa

nie je schopné samo sa živiť. Ide o najobvyklejší dôvod zániku vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu
patriaci k dôvodom, ktoré nepôsobia samy o sebe, ale iba ako podklad pre rozhodnutie súdu. Podmienka
stanovená pre zrušenie vyživovacej povinnosti určenej rozhodnutím súdu je v zákone definovaná
ako schopnosť dieťaťa samo sa živiť. Táto schopnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitej vekovej
hranice, konkrétne ani na dosiahnutie plnoletosti, dokonca ani na ukončenie určitého stupňa vzdelania.
Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov

uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku
trvalosti tohto stavu, lebo jej posúdenie je závislé na tom, kedy sa dieťa stane spôsobilým hradiť
svoje odôvodnené potreby. Pre stanovenie momentu, kedy vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu
zaniká, je podstatné, kedy dieťa nadobudlo všetky schopnosti samé sa živiť, za ktoré sa tradične
akceptuje ukončenie štúdia, keďže dieťa získalo všetky predpoklady na uplatnenie sa na trhu práce.

Nie je podstatné, či dieťa aj v skutočnosti do pracovného pomeru nastúpi. V takomto prípade je
potrebné vyhodnotiť jednotlivé dôvody, pre ktoré dieťa aj napriek nadobudnutiu všetkých schopností
samé sa živiť, že žiaden príjem nedosahuje. Pre dosiahnutie schopnosti sa samostatne živiť sa vyžaduje
ukončenie stredoškolského, alebo aj vysokoškolského štúdia (I. a II. stupeň) a získaním kvalifikačných
predpokladov pre výkon povolania, čo predpokladá riadne ukončenie štúdia predpísanou záverečnou

skúškou. Existujú však výnimky, kedy vyživovacia povinnosť zanikne skôr alebo výnimky, kedy zanikne
neskôr alebo nezanikne nikdy. Ak dieťa skončí strednú školu (i odbornú) a pokračuje v štúdiu na vysokej
škole (aj iného zamerania), má sa za to, že sa sústavne pripravuje na budúce povolanie a nie je schopné
sa samo živiť, súčasne sa ale prihliada i na formu štúdia. Denné štúdium prezumuje závislosť študenta
od výživy rodičov, naproti tomu externá forma štúdia vytvára študentovi podmienky k tomu, aby vlastnou

činnosťou získalo pravidelný príjem a tým i schopnosť uspokojovať svoje potreby z vlastných zdrojov. Pri
určovaní zániku vyživovacej povinnosti do úvahy neprichádza akékoľvek zovšeobecňovanie, ale naopak
je potrebné zohľadniť individuálne skutkové okolnosti každého prípadu jednotlivo.“

30.Vtomtoprípadesanavrhovateľkasústavnepripravujenapovolanieštúdiomnavysokejškoledennou

formou, preto povinnosť rodičov ju vyživovať ostáva zachovaná. Nie je spravodlivé „sankcionovať“
navrhovateľku, ktorá vo svojom voľnom čase sa snaží si privyrobiť, byť aspoň čiastočne finančne
samostatná a navyše získavať aj pracovné skúsenosti. Súčasne súd zdôrazňuje, že sa jedná
o nepravidelný príjem a prioritne povinnosť vyživovať navrhovateľku majú jej rodičia.

31. Na základe vyššie uvedených zistení súd má za to, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný,
avšak iba čiastočne, keďže aj matka navrhovateľky je povinná sa podieľať na finančnom zabezpečení
dieťaťa. Súd zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 29P/186/2019-56 zo dňa 07.10.2019 vo
výroku o výživnom na navrhovateľku tak, že zvýšil výživné zo strany otca zo sumy 110 mesačne na sumu
210 mesačne a to od 25.06.2025 opakovane do budúcna, teda od podania návrhu. Súd zohľadňoval

vek navrhovateľky, ktorá má 22 rokov. Taktiež súd zohľadnil, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť
voči maloletej dcére F. a aj výšku jeho príjmu (cca 1.178 eur). Súd bral do úvahy, že starostlivosť
o navrhovateľku zo strany otca absentuje. Za primerané teda považoval zvýšenie výživného na plnoletú
navrhovateľku zo sumy 110 eur na sumu 210 eur, a preto zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k.
29P/186/2019 - 56 zo dňa 07.10.2019 vo výroku o výživnom na navrhovateľku zo strany otca zo sumy

110 eur mesačne na sumu 210 eur mesačne, ktoré bude otec poukazovať k rukám navrhovateľky vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 25.06.2025 opakovane do budúcna.

32. Pokiaľ ide o návrh otca, aby navrhovateľka predložila rozsudok o zrušení bezpodielového
spoluvlastníctva manželov matky a jej súčasného manžela, navrhovateľka uviedla, že jej matka s

manželom nemajú zrušené, ani inak modifikované BSM, preto súd tento dôkaz vykonať nemohol. Súd
z dôvodu hospodárnosti konania nevyžiadal zo Sociálnej poisťovne potvrdenie o príjme navrhovateľky,
keďže navrhovateľka predložila súdu výpis z účtu, z ktorého vyplývali jej príjmy.33. Dlžné výživné za obdobie od podania návrhu, t.j. od 25.06.2025 do 30.11.2025 bolo vypočítané ako
alikvotná čiastka za 6 dní mesiaca jún 2025 vo výške 20 eur a 5 mesiacov x 100 eur, spolu 520 eur.
Súd povolil otcovi zaplatiť dlžné výživné v mesačných splátkach po 30 eur splatných spolu s bežným

výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia splátky riadne a včas z dôvodu,
že má za to, že jednorazová úhrada dlžného výživného by mohla mať nepriaznivý dôsledok v majetkovej
sféreotca,pričomsúdzohľadňovalajskutočnosť,žeotecmáďalšiuvyživovaciupovinnosťvočimaloletej
dcére F., u ktorej taktiež došlo k zvýšeniu výživného a vzniku dlžného výživného. V prevyšujúcej časti
súd na návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

34. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov
v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.