Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Obdo/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618204952
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Pramuková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:6618204952.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Pramukovej
a členiek senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v spore žalobcu KREMPOS, spol.
sr.o.,sosídlomMasarykova30,Lučenec,IČO:31617212,zastúpenýJUDr.OndrejSzilágyi,advokát,so
sídlom Dr. Vodu 2, Lučenec, proti žalovanému Pôdohospodárska platobná agentúra, so sídlom Hraničná
12, Bratislava, IČO: 30 794 323, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, vedenom na Mestskom

súde Bratislava III pod sp. zn. B2-25Cb/21/2019, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave zo 7. decembra 2023 č. k. 4Cob/32/2022-384, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 22. júna 2021 č. k.

25Cb/21/2019-315rozhodol,žežalobuzamietaažalovanémupriznávaprotižalobcovinároknanáhradu
trov konania v plnom rozsahu.
1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
8. novembra 2018 domáhal určenia, že odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku č. 064BB070034 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 17. augusta 2016, urobené
listom z 15. januára 2018, je neplatné a Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č.

064BB070034 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným 17. augusta 2016 naďalej trvá. Žalobca a
žalovaný mali 17. augusta 2016 uzatvoriť Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č.
064BB070034 (ďalej len „Zmluva o poskytnutí NFP“), ktorej účelom bolo spolufinancovanie schváleného
projektu žalobcu, a to Rekreačno-športových objektov pre agroturistické zariadenia, Lučenec. Žalovaný
sa podľa čl. 4 bod 4.1 zaviazal poskytnúť žalobcovi nenávratný finančný príspevok v sume 760
573,80 eura, k finančnému plneniu zo strany žalovaného ale neprišlo. Žalobcovi bolo 26. januára

2018 doručené od žalovaného Odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí NFP s odôvodnením, že v zmysle
čl. 7.13 Zmluvy o poskytnutí NFP bol prijímateľ povinný predložiť poskytovateľovi v lehote do 31.
decembra 2016 doklady z obstarania služieb, tovarov a stavebných prác potrebných na realizáciu
aktivít projektu vrátane zmluvy s dodávateľom, právoplatné stavebné povolenie a doklad preukazujúci
vlastnícky, resp. iný právny vzťah oprávňujúci prijímateľa užívať predmet projektu alebo doklad k
pozemkom, na ktorých je plánovaná investícia. Podľa čl. 7.14 Zmluvy o poskytnutí NFP sa nesplnenie

povinností prijímateľa uvedených v tomto článku považuje za porušenie Zmluvy o poskytnutí NFP
podstatným spôsobom. Zo strany žalobcu neboli uvedené doklady doručené v lehote do 31. decembra
2016. Žalobca bol dňa 23. januára 2017 v súlade s § 345 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“) výzvou na doplnenie dokladov vyzvaný na
ich doručenie, pričom osobitne bol vyzvaný na doručenie právoplatného stavebné povolenia a dokladu
preukazujúceho vlastnícky, resp. iný právny vzťah oprávňujúci prijímateľa užívať predmet projektu alebo

doklad k pozemkom, na ktorých je plánovaná investícia v lehote 5 pracovných dní. Žalobca bol vo
výzveupozornený,ževprípadenepredloženiapožadovanýchdokladovvstanovenomtermíne,žalovanýpristúpi k odstúpeniu od Zmluvy o poskytnutí NFP. Žalobca dňa 1. februára 2017 doručil žalovanému v
stanovenej lehote požadované doklady okrem stavebného povolenia na objekt „SO 02 Plážové ihrisko“,
pričom nepredloženie tohto stavebného povolenia považoval žalovaný za podstatné porušenie Zmluvy

o poskytnutí NFP pri uplatnení čl. 17 ods. 5 písm. xv) Všeobecných zmluvných podmienok, na základe
čoho žalovaný odstúpil od Zmluvy o poskytnutí NFP. Žalobca s týmto odstúpením od Zmluvy o poskytnutí
NFP nesúhlasí a považuje ho za neplatný právny úkon, pretože nedošlo k podstatnému porušeniu
Zmluvy o poskytnutí NFP a ani k zmene cieľa projektu. Je pravdou, že nepredložil žalovanému stavebné
povolenie na objekt „SO 02 Plážové volejbalové ihrisko“, avšak na objekty „SO 01 Vonkajší bazén“ a

„SO 03 Viacúčelové ihrisko“ boli stavebné povolenia predložené. K vydaniu stavebného povolenia na
objekt „SO 02 Plážové volejbalové ihrisko“ neprišlo z dôvodov nie na strane žalobcu, ktorý vykonal
potrebné kroky k tomu, aby získal predmetné stavebné povolenie. Dňa 12. septembra 2016 bola podaná
zo strany žalobcu na Mestský úrad Lučenec žiadosť o stavebné povolenie na „SO 02“, Mesto Lučenec
vydalo Stanovisko zo 7. novembra 2016, v zmysle ktorého sa objekt „SO 02 Plážové volejbalové ihrisko“
nachádza na území, ktoré v Územnom pláne mesta Lučenec (ďalej len „ÚPN“) nie je navrhované na

urbanistické využitie. Keďže umiestnenie tohto objektu bolo v rozpore so záväznou časťou schváleného
ÚPN, stavba SO 02 sa nepovoľovala v stavebnom konaní v rámci stavby „Rekreačno-športové objekty
preagroturistickézariadenie,Lučenec“.Do31.decembra2016nebolomožnézabezpečiťzmenuÚPN.Z
uvedeného dôvodu bol žalobca nútený upustiť od výstavby objektu „SO 02 Plážové volejbalové ihrisko“.
Žalovaný zaslal prostredníctvom emailovej komunikácie 3. februára 2017 a 20. februára 2017 žalobcovi

výzvy na objasnenie nedostatkov. Žalobca spolu s odpoveďou na výzvu zaslal žalovanému aj Žiadosť
o významnejšiu zmenu projektu z 9. februára 2017, na základe ktorej ho požiadal o zmenu v projekte,
a to namiesto „SO 02 Plážové ihrisko“ žiadal o schválenie zmeny na vybudovanie „detského bazéna“
s tým, že výška schválených oprávnených výdavkov by ostala nezmenená. Žalobcovi nebola doručená
odpoveď na túto žiadosť v lehote do 60 pracovných dní, preto podal novú Žiadosť o významnejšiu

zmenu z 27. apríla 2017 odoslanú poštou dňa 12. mája 2017, v ktorej požiadal žalovaného o zníženie
oprávnených výdavkov v súvislosti s „SO 02 Plážové ihrisko“ o 6,18 % z celkových schválených
oprávnených výdavkov. Žalobcovi nebola doručená žiadna odpoveď. Žalobca ďalej poukázal na § 345
ods. 1 OBZ a na skutočnosť, že dňa 20. februára 2017 mu bola doručená posledná výzva zo strany
žalovaného, na ktorú reagoval a zároveň požiadal žalovaného o významnú zmenu projektu, teda už

v tom čase mal žalovaný vedomosť o tom, že predmetné stavebné povolenie mu nebude doručené.
Pokiaľ mal žalovaný za to, že prišlo k podstatnému porušeniu zmluvy, bol povinný túto skutočnosť bez
zbytočného odkladu oznámiť žalobcovi a odstúpiť od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy bolo žalobcovi
doručené až 26. januára 2018. Žalobca poukázal aj na § 352 ods. 2 OBZ a na skutočnosť, že v tejto časti
jeho záväzok zanikol, pretože sa riadne usiloval o získanie úradného povolenia, konkrétne stavebného

povolenia, avšak bezúspešne, teda vo zvyšnej časti nebol dôvod na odstúpenie od zmluvy.
1.2. Súd prvej inštancie na pojednávaní uskutočnenom dňa 22. júna 2021 pripustil zmenu žaloby
spočívajúcu v určení, že práva a povinnosti účastníkov podľa Zmluvy o NFP č. 064BB070034
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 17. augusta 2016 trvajú.
1.3. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že základným procesným predpokladom

úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej právnej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Ak žalobca neosvedčí svoj
naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre
zamietnutie žaloby. Podľa súdu prvej inštancie žalobca v rozhodovanej veci nepreukázal existenciu

naliehavého právneho záujmu na určení trvania práv a povinností z predmetnej zmluvy. Rozhodnutie
súdu určujúce, že tieto práva a povinnosti trvajú, nemôže byť spôsobilé zlepšiť právne postavenie
žalobcu. Otázku trvania práv a povinností z uzavretej zmluvy je možné posúdiť ako prejudiciálnu
otázku, rovnako tak ako neplatnosť odstúpenia od zmluvy, ktorej určenia sa pôvodne žalobca domáhal.
Ak by žalovaný dobrovoľne nesplnil záväzky vyplývajúce z predmetnej zmluvy, žalobca by sa musel

domáhať splnenia týchto záväzkov žalobou o splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Žalobca mal
podať žalobu o zaplatenie konkrétnej sumy predstavujúcej nenávratný finančný príspevok. Neplatnosť
odstúpenia a trvanie práv a povinností by sa riešila ako prejudiciálna otázka. Určovacia žaloba by mala
byť spôsobilá predísť prípadným ďalším žalobám. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodovaciu prax,

a to R 17/1972, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.
4Cdo/49/2003, rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo/112/2004 a rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.
1MCdo/7/2004. Dokazovanie výsluchom žalobcu súd prvej inštancie označil za nadbytočný vzhľadomna nepreukázanie naliehavého právneho záujmu a súčasne žalobca sa v konaní vyjadril písomnými
podaniami a prostredníctvom prednesu právneho zástupcu.
1.4. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd prvej inštancie priznal proti žalobcovi nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo 7. decembra 2023 č. k.
4Cob/32/2022-384 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému nepriznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

2.1. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku poukázal na § 387 ods. 2 CSP a stotožnil sa s odôvodnením
rozsudku súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd
uviedol, že žalobca sa pôvodne žalobou domáhal určenia, že odstúpenie od Zmluvy o poskytnutí NFP
uskutočnené listom dňa 15. januára 2018, je neplatné a Zmluva o poskytnutí NFP naďalej trvá, pričom
súd prvej inštancie na pojednávaní 22. júna 2021 pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v určení, že
práva a povinnosti účastníkov podľa Zmluvy o poskytnutí NFP trvajú. Pokiaľ by sa žalobca naďalej

domáhal určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy, takáto žaloba by musela byť zamietnutá, pretože jej
prípustnosť nevyplýva z osobitného predpisu, tak ako to predpokladá § 137 písm. d) CSP. Vzhľadom
na pripustenie zmeny žaloby súd skúmal, či na strane žalobcu je daný naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, a to v súlade s § 137 písm. c) CSP. Žalobca má naliehavý právny záujem na
určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu,

že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa
prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naliehavosť
nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho
charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem absentuje tam, kde má žalobca
možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, kedy tvrdené právo už nie je v štádiu

neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Žalobca v zásade nemá naliehavý
právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už
porušeného práva na plnenie môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Žalobný nárok na plnenie konzumuje
aj určovací žalobný nárok. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal naliehavý právny záujem na určení

trvania práv a povinností účastníkov podľa Zmluvy o poskytnutí NFP. Rozhodnutie súdu určujúce,
že tieto práva a povinnosti trvajú, nemôže byť spôsobilé zlepšiť právne postavenie žalobcu. Otázku
trvania práv a povinností zo zmluvy je možné posúdiť ako prejudiciálnu otázku, rovnako ako neplatnosť
odstúpenia od zmluvy. V danom prípade určovacia žaloba žalobcu nie je správnym a účinne zvoleným
procesným nástrojom ochrany tvrdeného žalobcovho práva. Žalobcom požadovaným určením trvania

práv a povinností z predmetnej zmluvy by sa s konečnou platnosťou neodstránila spornosť práva,
nepredišlo by sa ďalším sporom a takéto rozhodnutie by nevytvorilo v právnom vzťahu žalobcu a
žalovaného pevný právny základ pre realizáciu práv do tej miery, že by sa tým účinne predišlo žalobe
o plnenie.
2.2.Vovzťahuknámietketýkajúcejsazamietnutianávrhužalobcunadoplneniedokazovaniavýsluchom

žalobcu, odvolací súd poukázal na to, že súd podľa § 185 ods. 1 CSP rozhodne, ktoré z navrhnutých
dôkazov vykoná, preto nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Súd prvej inštancie zároveň
zrozumiteľne v odôvodnení rozsudku vysvetlil, prečo nevykonal navrhnutý výsluch žalobcu k tvrdeniam
protistrany. Žalobca v odvolaní ani neuviedol z akých dôvodov mal byť navrhovaný výsluch žalobcu
potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia

vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Dovolaciemu súdu navrhuje, aby zrušil
rozsudok odvolacieho súdu spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie a vec vrátil Mestskému súdu
Bratislava III na ďalšie konanie.

3.1. Žalobca dovolací dôvod definuje vadou podľa § 420 písm. f) CSP. Nesprávny procesný postup
odvolacieho súdu vidí v jednostrannom osvojení si argumentácie žalovaného bez toho, aby bol žalovaný
povinný niečo dokazovať a v neprihliadnutí na tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom. Žalobca navrhol
doplniť dokazovanie o svoj výsluch k tvrdeniam protistrany, súd tento návrh zamietol ako nadbytočný v
dôsledku nepreukázania naliehavého právneho záujmu. Súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal bez

ďalšieho odôvodnenia, a to aj napriek tomu, že mohol byť vykonaný priamo na pojednávaní bez potreby
ďalšieho odročenia pojednávania. Nevykonaním navrhovaného dôkazu a nezaoberaním sa materiálnym
predmetom sporu súd prvej inštancie znemožnil realizáciu procesných oprávnení žalobcu ako strany
sporu a zasiahol do práva na spravodlivý proces a porušil princíp rovnosti strán.3.2. Podľa žalobcu je na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem žalobcu, keďže existuje
stav právnej neistoty, ktorý sa vyhovením žalobe odstráni. V prípade určenia, že práva a povinnosti
účastníkov podľa zmluvy trvajú, bude Zmluva o poskytnutí NFP naďalej v platnosti. Žalobcovi zároveň

vznikne nárok na nenávratný finančný príspevok, ktorého výška k dnešnému dňu nie je známa, a to
za realizáciu projektu. Právny stav žalobcu sa takýmto rozhodnutím súdu zmení, pretože mu vznikne
uvedený nárok a žalobca môže postupovať v zmysle čl. 4.7 Zmluvy o poskytnutí NFP. Vo všetkých
dokumentoch súvisiacich s možným poskytnutím nenávratného príspevku je uvedená len maximálna
výška schváleného nenávratného finančného príspevku, nikde nie je uvedená reálna suma, ktorá by

žalobcoviprináležala,pokiaľbyneprišlokodstúpeniuodzmluvy.Žalobcapretonemoholpodaťžalobuna
splnenie povinnosti, keďže nemal a ani v súčasnosti nemá vedomosť aká výška nenávratného príspevku
by mu prislúchala. Dovolateľ poukázal na rozsudok najvyššieho súdu zo 6. decembra 2012 sp. zn.
5Cdo/31/2011, podľa ktorého pokiaľ určovacia žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov
sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná i iná žaloba. Ak by bola Zmluva o poskytnutí NFP
naďalej účinná, žalovaný by musel v prvom rade určiť aká výška nenávratného príspevku prislúcha

žalobcovi, a to obhliadkou na mieste samom, rozhodnutím o žiadostiach, ktoré boli podané zo strany
žalobcuvsúvislostisozmenouprojektu,naktoréžalovanýnereagovalaažnáslednebybolomožnéurčiť
konkrétnuvýškunenávratnéhopríspevku.Žalobcapretonemoholuplatniťžalobunasplneniepovinnosti.
Výška nenávratného príspevku je na zvážení žalovaného.

4. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (podľa § 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala strana sporu,
zastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel
k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.

6. Žalobca v dovolaní namieta procesnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP. Nesprávny procesný postup
odvolacieho súdu vidí dovolateľ v jednostrannom osvojení si argumentácie protistrany, nevykonaní
navrhovaného dokazovania, nesprávnom vyhodnotení naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení a v nevysporiadaní sa s predmetom sporu vzhľadom na prijatý záver o absencii naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení.

7. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

8.Podstatadovolateľovejargumentáciespočívavnesúhlasesozáveromodvolaciehosúduonedostatku
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, čo predstavuje predpoklad pre úspech žaloby
v zmysle § 137 písm. c) CSP. Z dôvodu konštatovaného nedostatku naliehavého právneho záujmu bola

žaloba súdom prvej inštancie zamietnutá a odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie
stotožnil a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9. Z obsahu odôvodnení súdov nižšej inštancie (odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a
odvolacieho súdu je potrebné posudzovať spoločne, pretože tvoria jeden celok, porovnaj II. ÚS 78/05,

III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08) pritom vyplýva, že súdy sa tejto podstatnej otázke venovali dostatočne
a zrozumiteľne odôvodnili, prečo dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem
na požadovanom určení (ods. 7. až 14. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a ods. 14. až
16. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). Poskytnuté odôvodnenie je založené na logických
právnych úvahách a na rozhodovacej praxi súdov, ktorá už bol v predmetnej otázke ustálená. Z

pohľadu poskytnutia odpovedí dovolateľovi a náležitostí odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu
preto nemožno dospieť k záveru, že by prišlo k naplneniu dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420
písm. f) CSP.

10. Najvyšší súd ale poukazuje na skutočnosť, že nesprávne posúdenie otázky naliehavého právneho

záujmu v zmysle, že tento nie je daný, znamená vo svojich dôsledkoch odopretie súdnej ochrany
a teda popretie samej podstaty základného práva na súdnu ochranu. Vyplýva to zo skutočnosti, že
súd rozhodne o žalobe bez skúmania jej podstaty (II. ÚS 137/2008). Je preto namieste zaoberať sa
nielen poskytnutým odôvodnením, ale aj jeho správnosťou pri aplikácii na zistené skutkové okolnosti,avšak bez prehodnocovania ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu týkajúcej sa právnej otázky
predpokladov naliehavého právneho záujmu pri určovacej žalobe podľa § 137 písm. c) CSP, keďže
dovolateľ nenamieta nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 CSP.

11. Najvyšší súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej: „naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe nie je daný vtedy, ak by požadované určenie viedlo len k zbytočnému
rozmnožovaniu sporov. Tu ide predovšetkým o prípady, kedy sa žalobca domáha žalobou určenia
neplatnosti právneho úkonu s tým, aby následne mohol žalobca podať žalobu na plnenie (napr. žalobu

na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo žalobu na náhradu škody), alebo inú určovaciu žalobu
(napr. žalobu o určenie vlastníckeho práva). Určovacia žaloba je tak neprípustná vtedy, ak rozhodnutie
o merite sporu by predstavovalo len rozhodnutie o predbežnej otázke podstatnej pre rozhodnutie iného
(žalobcom následne iniciovaného) súdneho sporu (rozsudok najvyššieho súdu z 11. decembra 2019 sp.
zn. 2ObdoV/11/2019).

12. Právny záujem na určení je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Ak však k porušeniu
práva už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia práva vyplýva, nemá
preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov žiadny zmysel (R 17/1972).

13. V odbornej literatúre je vo vzťahu k určovacej žalobe spracovaná doktrína preventívneho charakteru
určovacej žaloby, podľa ktorej má žalobca naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva
(zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno
(preventívne) odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného

práva. .. Ak spor vznikol z ohrozenia subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu (v
zásade) žalobou na určenie, či tu právo je alebo nie je. Ak spor vznikol z porušenia subjektívneho práva,
uplatňuje sa právo na súdnu ochranu (v zásade) žalobou na plnenie (Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C. H. Beck, 2022, s. 545).

14.Žalobcavžalobeuviedol,žeostatnépovinnostizoZmluvyoposkytnutíNFPsisplnil,počasrealizácie
projektu sa spoliehal na to, že mu žalovaný uhradí finančné prostriedky v zodpovedajúcej výške a pokiaľ
nedôjde k úhrade nenávratného finančného príspevku zo strany žalovaného vo výške, v ktorej si žalobca
splnil povinnosti zo Zmluvy o poskytnutí NFP, žalobca sa dostane do platobnej neschopnosti. Cieľom

sledovaným žalobcom tak je dosiahnuť úhradu nenávratného finančného príspevku v súlade so Zmluvou
o poskytnutí NFP, vzhľadom na to, že žalobca vybudoval viacúčelový bazén a viacúčelové ihrisko v
zmysle projektu, teda projekt realizoval.

15. Najvyšší súd podporne poukazuje aj na § 25 ods. 2 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku

poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právny nárok na poskytnutie príspevku vzniká
nadobudnutím účinnosti zmluvy alebo nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ak je prijímateľ a
poskytovateľ tá istá osoba a poskytnutie príspevku je viazané na splnenie podmienok dohodnutých v
zmluve. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobca splnil podmienky uvedené v Zmluve o poskytnutí NFP,

už účinnosťou Zmluvy o poskytnutí NFP mu vznikol nárok na poskytnutie nenávratného finančného
príspevku, žalobca bol oprávnený doručiť žalovanému žiadosť o platbu v zmysle uzatvorenej Zmluvy o
poskytnutí NFP a uplatňovať voči žalovanému peňažný nárok vo výške oprávnených výdavkov.

16. Z uvedených okolností je zrejmé, že merito podanej žaloby o určenie trvania práv a povinností

zo Zmluvy o poskytnutí NFP predstavuje len predbežnú otázku, ktorá by mala byť riešená v konaní o
splnenie peňažnej povinnosti v zmysle § 137 písm. a) CSP. Žalobcom požadované určenie nezamedzí
ďalším sporom, neodstráni právnu neistotu žalobcu a nezabezpečí mu požadované peňažné plnenie.
Žalobca už projekt realizoval a jeho cieľom je dosiahnuť vyplatenie nenávratného finančného príspevku
od žalovaného.

17. Dovolacia argumentácia žalobcu, ktorou namieta nesprávny záver odvolacieho súdu o nedostatku
naliehavého právneho záujmu je preto nedôvodná. Odvolací súd sa otázkou preukázania naliehavého
právneho záujmu žalobcu, ako predpokladu žaloby na určenie práva podľa § 137 písm. c) CSP riadnezaoberal, svoje závery vyčerpávajúco zdôvodnil a nie je možné dospieť k záveru o naplnení dôvodu
prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.

18. Dovolateľ ďalej namietal porušenie princípu rovnosti strán a nevykonanie dokazovania
navrhovaného žalobcom. Najvyšší súd poukazuje vo vzťahu k princípu rovnosti strán na rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých rovnosť účastníkov v konaní (čl. 47 ods. 3 ústavy)
súd zabezpečuje vytvorením rovnakých procesných možností na uplatnenie ich práv a plnenie ich
povinností. Podstata tejto ústavnej zásady spočíva v tom, že všetci účastníci konania (osobitne strany

civilného sporového konania) majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za
rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán.
Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka (strany sporu), nie je podstatné ani
to, ktorý z účastníkov (sporových strán) sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (m. m. PL.
ÚS 43/95, II. ÚS 35/02, II. ÚS 121/02, II. ÚS 135/05, IV. ÚS 126/09). Táto ústavná zásada zaručuje len
procedurálnu rovnosť v určitom konaní, nie „rovnosť“ v zmysle rovnakého či dokonca želaného výsledku

pre každého účastníka takéhoto konania. Aplikácia princípu rovnosti zbraní v postupe konajúceho súdu
má zaručiť rozumný stav rovnováhy, v ktorom protistrana môže reagovať na relevantné argumenty
druhého účastníka konania, z čoho vyplýva, že je na uvážení konajúceho súdu, či bude predostreté
argumenty považovať za podstatné, a ako také ich predloží ku konfrontácii druhej strane. Konajúci
súd totiž popri rovnosti účastníkov konania, resp. sporových strán musí zaručiť aj plynulosť a rýchlosť

konania, čo predpokladá selekciu len podstatných argumentov, ktoré bude súd predkladať na vyjadrenie
protistrane (III. ÚS 402/08).

19. Dovolací súd rešpektujúc citované východiská neidentifikoval v procesnom postupe odvolacieho
súdu a rovnako ani súdu prvej inštancie žiadne pochybenie, ktoré by malo za následok porušenie

princípu rovnosti zbraní. Z obsahu súdneho spisu žiadnym spôsobom nevyplýva, že by žalobca
v priebehu konania nemal procesnú možnosť predkladať relevantné tvrdenia a procesné návrhy a
reagovať na tvrdenia protistrany. Dovolacia argumentácia žalobcu v tejto časti dovolania smeruje skôr
k všeobecnej nespokojnosti so závermi rozhodnutia odvolacieho súdu. Z odôvodnenia rozhodnutia
odvolaciehosúduvyplýva,žesúdvenovalnáležitúpozornosťtvrdeniamžalobcuastýmitosadostatočne

vysporiadal. Z uvedených dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že ani dovolacia námietka porušenia
princípu rovnosti zbraní nie je dôvodná.

20. Pokiaľ dovolateľ namieta aj nevykonanie ním navrhovaného dokazovania výsluchom žalobcu,
najvyšší súd poukazuje na to, že skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali

návrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom, nemôže sama osebe viesť k záveru o
porušení jeho práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práv na spravodlivé súdne
konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo možné konštatovať len
vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne
neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca

z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého
dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní (nález
ústavného súdu z 30. septembra 2010 sp. zn. I. ÚS 350/08, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 49/2010). Zároveň v súlade s § 185 ods. 1 CSP je súd
oprávnený rozhodnúť, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná, za predpokladu, že svoju úvahu vedúcu

k nevykonaniu navrhovaného dokazovania riadne odôvodní.

21. Najvyšší súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa s navrhovaným dôkazom zo strany žalobcu
riadne vysporiadal v odseku 15. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, kde zrozumiteľne uviedol,
že navrhovaný výsluch žalobcu je vzhľadom na záver o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení nadbytočný. Odvolací súd sa v odseku 17. odôvodnenia rozsudku stotožnil s
postupom súdu prvej inštancie a zároveň doplnil, že žalobca v odvolaní žiadnym spôsobom neuviedol,
z akých dôvodov má byť navrhovaný výsluch žalobcu potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a
spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho
záujmu žalobcu v konaní. Z uvedených dôvodov preto neprišlo ani v časti namietaného nedostatku v

procese dokazovania k naplneniu dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.22. Vzhľadom na vyššie prijaté závery o nezistení dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f)
CSP, najvyšší súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c) CSP odmietol ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

23. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd v zmysle § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že mu v dovolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.