Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 26, 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121525877
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:6121525877.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne R Collectors s. r. o., Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 8A, IČO: 50094297, zastúpenej splnomocnenkyňou Advokátska kancelária RELEVANS s.
r. o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47232471, proti žalovanej O. O., narodenej XX. X.
XXXX, I. C. B., A. štvrť XXX/X, zastúpenej splnomocnenkyňou JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o.,
advokátskakancelária,Žilina,PavlaMudroňa1191/5,IČO:47445092,ozaplateniesumy18.122,50eura

s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 45Csp/4/2022, o dovolaní žalobkyne
proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 30. apríla 2024 sp. zn. 11CoCsp/9/2024, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie" alebo „prvoinštančný súd") rozsudkom zo 04.
decembra2023,č.k.45Csp/4/2022-178,žalobu,ktorousažalobkyňadomáhalavočižalovanej(pôvodne
žalovanej 1/) zaplatenia sumy 18.122,50 eura s príslušenstvom, zamietol (výrok I.) a žalovanej priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
1.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa nepreukázala a žalovaná nezospornila existenciu
zmluvnéhovzťahumedzinimi,ktorývznikolnazákladeZmluvyospotrebiteľskomúverelepšiasplátkazo

dňa 04. októbra 2018 (ďalej aj ako „zmluva"), na základe ktorého poskytol právny predchodca žalobkyne
(Poštová banka, a. s.) žalovanej účelový úver na refinancovanie vo výške 20.000 eur. Konštatoval, že
žalovanej bol poskytnutý úver pri dojednanej ročnej úrokovej sadzbe 10,50 % s mesačnými splátkami vo
výške 334,30 eura, s dátumom prvej splátky 20. novembra 2018, splátkami splatnými v 20. deň v mesiaci
a konečnou splatnosťou úveru k 20. októbru 2026, pričom celková čiastka úveru, ktorú musel dlžník
zaplatiť, predstavovala sumu 32.092,15 eura. Upriamil pozornosť na bod 4.9 zmluvy, podľa ktorého v

prípade riadneho nesplácania úveru bola banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný, ak je
dlžník/spoludlžník v omeškaní viac ako tri mesiace so zaplatením splátky a banka upozornila dlžníka/
spoludlžníka na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Poukázal na list zo dňa 17.
februára 2020 obsahujúci výzvu právneho predchodcu žalobkyne adresovanú žalovanej označenú ako
„Upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru" s tým, že v liste žalovanú upozornil, že k 17.
februáru 2020 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako 3 mesiace po lehote

splatnosti vo výške 1.044,07 eura a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 dní od
doručenia výzvy s tým, že ak nezaplatí v tejto lehote dlžnú sumu, banka bude oprávnená vyhlásiť úver
za predčasne splatný. Ustálil, že doručenie predmetnej výzvy žalovanej bolo žalobkyňou preukázané
podacím hárkom č. K a doporučeným listom, výzva bola doručená žalovanej dňa 20. februára 2020.
Súd prvej inštancie ďalej poukázal na list zo dňa 16. marca 2020, ktorým právny predchodca žalobkyne
žalovanej oznámil, že vyhlasuje predčasnú splatnosť celého úveru, pričom dlžná čiastka predstavuje k

tomuto dňu sumu 19.320,42 eura a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 10 kalendárnych
dní od doručenia výzvy, keď výzva bola žalovanej doručená dňa 19. marca 2020. Súd prvej inštanciesúčasne poukázal na to, že žalovaná pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
č. Y.XXXX zo dňa 18. mája 2023 (uzatvorenej medzi 365.bank, a. s. a R Collectors s.r.o.) postúpená
na súčasnú žalobkyňu, pričom z potvrdenia zo dňa 16. júna 2023 vyplýva, že k účinnosti postúpenia

pohľadávok došlo k 16. júna 2023. Taktiež poukázal na listinu Prehľad splátok a úhrad, z ktorej vyplýva,
že žalovaná uhradila na úver ku dňu podania žaloby sumu 4.373,43 eura.
1.2. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v prejednávanej veci sa prioritne zaoberal splnením podmienok pre
zosplatnenie úveru. V tejto súvislosti upriamil pozornosť na to, že podmienky na vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník" alebo „OZ") v spojení s § 565 OZ, s tým, že § 17 ods.
1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z." alebo
„zákon o spotrebiteľských úveroch") potom upravuje oprávnenie postúpenia pohľadávky vyplývajúcej
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom zdôraznil, že tieto hmotnoprávne podmienky pre platné a
zákonné postúpenie pohľadávky musia byť splnené kumulatívne. Uviedol, že ust. § 53 ods. 9 OZ pred

zosplatnením úveru vyžaduje okrem iného aj výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú
dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a s výslovným upozornením na možnosť veriteľa požadovať
zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka, s tým, že táto výzva pre
jej platnosť musí byť dostatočne určitá, tzn. že z nej musí byť zrejmé, pre nezaplatenie ktorej konkrétnej
splátky má následne dôjsť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ktorým vyhlásením bude veriteľ

požadovať zaplatenie celej pohľadávky.
1.3. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že ust. § 53 ods. 9 OZ predstavuje v spotrebiteľských zmluvách
lex specialis oproti všeobecnej norme § 565 OZ, na základe čoho dospel k záveru, že veriteľ môže
uplatniť právo podľa § 53 ods. 9 OZ len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, a len
za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri

mesiace, trvá. Uviedol, že pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa vyžaduje, aby
veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na
uplatnenie tohto práva s tým, že účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ je podmienená aj tým, že
veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije.
Z uvedeného vyvodil, že veriteľ je potom časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie, a teda do

splatnosti tejto splátky, ktorá nadväzuje na konkrétnu splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace,
musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká. Konštatoval, že výzva podľa § 53
ods. 9 OZ musí byť jasná a určitá, aby spotrebiteľ nadobudol vedomosť, s ktorou konkrétnou splátkou je
v omeškaní viac ako tri mesiace, aby sa prípadným zaplatením omeškanej splátky mohol účinne vyhnúť
zosplatneniu celej pohľadávky.

1.4. V konkrétnostiach danej veci mal za to, že právny predchodca žalobkyne výzvou zo dňa 17.
februára 2020 oznámil žalovanej, že pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere je viac ako tri
mesiace po lehote splatnosti vo výške 1.044,07 eura. Zároveň ju vyzval na zaplatenie dlžnej sumy
v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy s tým, že v opačnom prípade je banka oprávnená
vyhlásiť úver za predčasne splatný. Podľa názoru súdu prvej inštancie takto koncipovaná výzva

nespĺňa zákonné požiadavky tak, ako to má na mysli ust. § 53 ods. 9 OZ, a túto výzvu považoval za
neurčitú a nezrozumiteľnú, na základe čoho ustálil, že žalobkyňa dostatočným spôsobom nepreukázala
využitie práva svojho právneho predchodcu na predčasné zosplatnenie zvyšku úveru. Na základe toho
dospel k záveru, že nemohlo dôjsť ani k predčasnej splatnosti peňažného záväzku, nakoľko z výzvy
nevyplýva, s ktorou konkrétnou splátkou sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním úveru dlhšie

ako tri mesiace. V nadväznosti na uvedené dospel k záveru, že neplatný je aj právny úkon, ktorým
právny predchodca žalobkyne zosplatnil celý úver, nakoľko z tohto nebolo zrejmé, pre ktorú konkrétnu
nezaplatenú splátku bol úver zosplatnený, v čom súd prvej inštancie vzhliadol neurčitosť predmetného
právneho úkonu a s tým súvisiacu neplatnosť prezumovanú § 37 ods. 1 OZ.
1.5. V nadväznosti na neplatnosť právnych úkonov veriteľa z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti tiež

uzavrel, že nedošlo ani k naplneniu podmienok pre platnosť postúpenia žalovanej pohľadávky podľa
ust. § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., čo malo za následok nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobkyne v danom spore. Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd" alebo „dovolací súd") sp. zn. 1Cdo/234/2018, ako aj rozhodovaciu prax Krajského súdu v
Žiline dospel k záveru, že pokiaľ 365.bank, a.s. postupovala na žalobkyňu pohľadávku z úveru, ktorý pre

neplatnosť predčasného zosplatnenia nebol v čase postúpenia pohľadávky splatný, tak také postúpenie
pohľadávky banky je pre rozpor s ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z. z." alebo „zákon o bankách") a s ust. §17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. neplatné, a keďže žalobkyňa nenadobudla platne pohľadávku voči
žalovanej, nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie nároku.
1.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok" alebo „CSP")
v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „odvolací súd") na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 30. apríla
2024, č. k. 11CoCsp/9/2024 - 254, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správny (výrok I.) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100% (výrok II.).
2.1. Odvolací súd uviedol, že po preskúmaní rozhodujúcich otázok vznesených v danej veci sa v zásade
stotožnil s podstatnými skutkovými závermi, na ktorých súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil.
Mal za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre rozhodnutie o
žalobe žalobkyne, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2

CSP. Z uvedených dôvodov odvolací súd v odvolacom konaní sa obmedzil na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia.
2.2. Poukázal, že na doplnenie považoval za nevyhnutné reagovať na odvolaciu námietku žalobkyne
týkajúcu sa záverov súdu prvej inštancie o platnosti výzvy na zaplatenie omeškaných splátok označenej
ako „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru" zo dňa 17. februára 2022 a „Výzvy na úhradu

dlžnej sumy" zo dňa 16. marca 2020, ktoré súd prvej inštancie posúdil ako neplatné právne úkony z
dôvodu ich neurčitosti a nezrozumiteľnosti, nakoľko v nich absentovala konkretizácia omeškanej splátky,
ku ktorej využila žalobkyňa právo predčasného zosplatnenia úveru.
2.3. V tejto súvislosti konštatoval, že rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací súd zastáva právny
názor, že výzva prezumovaná § 53 ods. 9 OZ je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho

určitosti musí obligatórne obsahovať identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejedávanom spore
žalovaná) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia
tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na
vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná
iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá

má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa" o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou
skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba" výšky dlhu, s
ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného
údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného

zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v
konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní, resp. môže uplatniť
svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Pričom veriteľovi v spotrebiteľských
sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak je dlžník v omeškaní s
niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka - spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako

15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota na upozornenie a uplatnenie tohto práva musí
uplynúť do splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr splatnou po uplynutí troch mesiacov od splatnosti
splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Podľa odvolacieho súdu preto
možno vyvodiť, že aj z právneho úkonu veriteľa podľa ust. § 565 OZ by malo byť zrejmé naplnenie
podmienok podľa tohto ustanovenia a súčasne ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, nakoľko v opačnom prípade

nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia
tohto hroziaceho následku, ale stáva sa iba formálnym „upozornením" nenapĺňajúcim účel predmetného
ustanovenia. Len takýto výklad je spôsobilý korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom účelu ust. § 53
ods. 9 v spojení s § 565 OZ. V nadväznosti na uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že procesný súd nie
je povinný ex offo vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov veriteľa podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ, keďže

by mohlo dôjsť aj k dôvodom, na ktoré účastníci právneho vzťahu ani nepomysleli.
2.4. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa záveru súdu prvej inštancie o nesplnení
podmienokpostúpeniapohľadávkypodľa§92ods.8zákonaobankách,odvolacísúdprimárnepoukázal
na to, že aj v prípade stotožnenia sa s dôvodnosťou uvedenej odvolacej námietky, by uvedené nemalo
za následok iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Odvolací súd i s poukazom na právny názor vyslovený

v rozhodnutí sp. zn. 9Cdo/165/2022 uviedol vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok na postúpenie
bankovej pohľadávky, že § 92 ods. 8 zákona o bankách na platné postúpenie pohľadávky nevyžaduje
osobitnú výzvu vzťahujúcu sa na predmetné ustanovenie, ale napríklad aj „inú" výzvu na splneniepohľadávky, s ktorou je dlžník čo i len v časti svojho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke
banky nepretržite viac ako 90 dní v omeškaní.
2.5. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka") dovolanie,
ktorého prípustnosť vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. a) CSP, žiadajúc, aby dovolací súd napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové

prejednanie súdu prvej inštancie, alebo aby rozhodnutie odvolacieho orgánu zmenil tak, žalobe vyhovie
a zaviaže žalovanú na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho a dovolacieho konania.
3.1. Nesprávne právne posúdenie podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľka namietala v súvislosti
s riešením právnej otázky „či došlo k porušeniu ustanovenia § 37 ods. 1 a § 53 ods. 9 OZ, ak vo
výzve - upozornení ako právnom úkone, absentuje uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú má dôjsť
k zosplatneniu úveru, čo zároveň malo mať za následok určenie takého úkonu za neplatný, a teda

rovnako neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka pre mimoriadne
vyhlásenie splatnosti úveru.". Podľa žalobkyne je nesprávny záver odvolacieho súdu, že z dôvodu
neurčitosti výzvy - upozornenia ako právneho úkonu, v dôsledku ktorej je tento jednostranný právny úkon
veriteľa neplatný, možno hovoriť o absencii kvalifikovanej výzvy v zmysle § 53 ods. 9 OZ, a teda zároveň
neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 OZ pre mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru.

Teda uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi
určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba" výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje
podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá
splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje
dodávateľ za splátku rozhodnú. Mala za to, že odvolací súd sa odklonil od aktuálnej rozhodovacej

činnosti prezentovanej najmä v rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/123/2022, kde poskytol
odlišnéposúdenieotázkyurčitostivýzvy-upozornenia,ktorájepredpokladomzosplatneniaúveru.Podľa
názoružalobkynejezupozorneniazrejmé,zktoréhozmluvnéhovzťahuvychádza,čozamýšľaazakého
dôvodu došlo k vzniku práva na zosplatnenie úveru. Pričom v uvedenom prípade interpretáciu neurčitosti
gramatickým výkladom nemožno akceptovať, a preto zákonné ustanovenia je nutné vykladať najmä

z prihliadnutím na ich účel. Účelom ustanovenia §53 ods. 9 OZ podľa dovolateľky bolo zamedzenie
tzv. zrýchleného procesu výkonu práv veriteľa a zabezpečenie práva spotrebiteľa predísť strate výhody
splátok dodatočným plnením v lehote nie kratšej ako 15 dní. Zdôraznila, že podmienky vzťahujúce sa na
obsah listín, ktorými je zabezpečovaný proces zosplatnenia pohľadávky, a ktoré uviedol v odôvodnení
konajúci súd, nemajú tak v zákonnej úprave, v žiadnom vykonávacom právnom predpise ani v ustálenej

rozhodovacej praxi súdov, ktoré nepovažujú žalobkyňou predložené listiny za neurčité, zákonný rámec.

4. Žalovaná sa k podanému dovolaniu žalobkyne nevyjadrila.

5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427

ods. 1 CSP) strana sporu, zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech
bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k
záveru, že dovolanie žalobkyne treba odmietnuť.

6. Právo na prístup k dovolaciemu súdu nie je absolútne. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok

a tejto jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, prísne regulovanej
Civilným sporovým poriadkom. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
je dovolanie prípustné, len ak to zákon pripúšťa, pričom prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. To znamená, že ak
zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné,

nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním.

7. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním"
a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným ako tretia inštancia, v rámci

konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (porov. rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, sp. zn. 2Cdo/132/2013, sp. zn. 3Cdo/18/2013, sp. zn.
4Cdo/280/2013). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môžeuskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (sp. zn. 1Cdo/6/2014, sp.
zn. 3Cdo/209/2015).

8. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

9. Podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo

od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu.

10. Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou

dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §
431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

12. Dovolací súd je viazaný iba vymedzením právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho
súdu, ktoré považuje dovolateľ za nesprávne, nie však už určením, pod ktorý prípad prípustnosti
jej riešenia (§ 421 ods. 1 CSP) táto otázka spadá. Z uvedeného dôvodu dovolací súd z hľadiska
prípustnosti dovolania posudzuje (iba) materiálny substrát samotného dovolacieho konania spočívajúci
vo vymedzení právnej otázky a predostretí vlastnej argumentácie dovolateľa v zmysle § 432 ods. 2 CSP,

súčasne zohľadňujúc vlastnú rozhodovaciu prax (iura novit curia 4Cdo/11/2021, 8Cdo/54/2018, I. ÚS
51/2020).

13. Dovolateľka odklon odvolacieho súdu od rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/123/2022
založila na argumente, že k porušeniu ustanovení § 37 ods. 1 a § 53 ods. 9 OZ nedochádza, ak vo

výzve - upozornení ako právnom úkone, absentuje uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú má dôjsť k
zosplatneniu úveru, čo nemá spôsobovať neplatnosť takého úkonu. Uvedenie splátky pre ktorú došlo k
zosplatneniu pohľadávky nie je obligatórnou náležitosťou, ktorú by stanovoval zákon.

14. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a) CSP je charakteristický „odklon" jej

riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o
situáciu,vktorejsaužrozhodovaniesenátovdovolaciehosúduustálilonaurčitomriešeníprávnejotázky,
odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu".
V zmysle záverov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutí publikovanom ako judikát R 71/2018 patria
do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu" predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia

najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax
vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca
aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované)
rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto

názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané
civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných
Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a
stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov,

ktoré boli uverejnené Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV. vydaných SEVT Praha v rokoch 1974,
1980 a 1986.15. Ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu netvorí jediné relevantné rozhodnutie dovolacieho
súdu o spornej právnej otázke (nepublikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky), ktoré z povahy veci nemôže predstavovať otázku vyriešenú, teda takú otázku,

o ktorej existuje ustálená rozhodovacia prax, pretože sa nejedná o tzv. judikát publikovaný v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ani o prax vyjadrenú opakovane
vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu (porovnaj tiež nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky IV. ÚS 459/2022). Z uvedených východísk možno rezumovať najmä to, že ustálenú
rozhodovaciu prax dovolacieho súdu netvorí jediné uznesenie dovolacieho súdu o spornej právnej

otázke vo veci sp. zn. 1Cdo/123/2022 z 30. januára 2024.

16. Uvedené platí o to viac, keď pre neprípustnosť dovolacích otázok v rozhodnutí sp. zn.
1Cdo/123/2022, na ktoré poukazovala dovolateľka, najvyšší súd meritórne nastolenú otázku ani
neriešil. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1Cdo/123/2022 právny názor o nadbytočnosti konkretizácie
omeškanej splátky vo výzve či oznámení o zosplatnení vyslovil len ako protiargument k nie pre

vec rozhodujúcej argumentácii dovolateľov o špecifikácii omeškanej splátky ako podmienky platnosti
zosplatnenia. Uvedené akcentoval Ústavný súd Slovenskej republiky nasledovne: „ (...) len na okraj
a doplnkovo vyjadrené právne názory senátov najvyššieho súdu, ktoré hoci sú súčasťou odôvodnení
rozhodnutí dovolacieho súdu, nemožno považovať za záväzné právne názory, keďže neboli dôvodom,
bez vyriešenia ktorých by dané veci nebolo možné rozhodnúť." (porovnaj sp. zn. III. ÚS 157/2025).

17. Vychádzajúc z dovolateľkou formulovanej právnej otázky, poznajúc vlastnú rozhodovaciu činnosť,
dovolací súd preto uzatvára, že v prípade dovolateľkou nastolenej otázky: „Či došlo k porušeniu
ustanovenia § 37 ods. 1 a § 53 ods. 9 OZ, ak vo výzve - upozornení ako právnom úkone, absentuje
uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú má dôjsť k zosplatneniu úveru, čo zároveň malo mať za následok

určenie takého úkonu za neplatný, a teda rovnako neboli splnené podmienky v zmysle § 53 ods. 9 a §
565 OZ pre mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru", ide o právnu otázku, ktorá bola rozhodujúca pre
právne posúdenie sporu odvolacím súdom a ktorá zároveň v čase podania dovolania dňa 14. júna 2024
nebola dovolacím súdom judikatúrne vyriešená.

18. Dovolací súd v kontexte uvedeného upriamuje pozornosť na skutočnosť, že iný senát najvyššieho
súdu (6C) vo svojom uznesení z 13. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022, po rozbore relevantných
právnych ustanovení, § 37 ods. 1 OZ, § 565 vety prvej OZ a § 53 ods. 9 OZ pri posudzovaní rovnako
formulovanej otázky ako v preskúmavanej veci dospel k záveru, že „ (...) ak právo veriteľa žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky môže zmluvný partner spotrebiteľa využiť

najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (kde inak špeciálna úprava z
ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka spôsobuje v drvivej väčšine prípadov vrátane všetkých
dojednaní o splátkach s mesačnou a kratšou frekvenciou nepoužiteľnosť všeobecnej úpravy z § 565 vety
druhej Občianskeho zákonníka o možnosti použitia práva veriteľom najneskôr do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky) a takému využitiu má (musí) predchádzať upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie

práva v lehote nie kratšej ako 15 dní; bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie
je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok
(uplynutia oboch v zákone ustanovených lehôt). Na právny úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod
nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky
na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia

si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch
prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)". Z
týchto dôvodov senát najvyššieho súdu 6C argumenty dovolateľky na podporu jej tvrdenia o neexistencii
žiadneho právneho podkladu pre vyžadovanie uvedenia konkretizácie splátky, pre ktorú má dôjsť k
zosplatneniu (v žiadosti o jednorazové splatenie, resp. v upozornení na hodlané využitie práva tejto

predchádzajúcom) nepovažoval za udržateľné.

19. Posudzujúc právne účinky dovolania podľa stavu v čase jeho podania, dovolací súd konštatuje, že
medzičasom Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí
konanom 04. júna 2025 prijalo uznesenie najvyššieho súdu z 13. februára 2025 sp. zn. 6Cdo/152/2022

ako judikát, publikovaný pod č. R 34/2025 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 3/2025,
ktorého právna veta znie: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné
spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia
oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právnyúkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka)".

20. So zreteľom na doposiaľ uvedené dovolací súd konštatuje, že pri riešení dovolateľkou nastolenej
právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, nedošlo odvolacím súdom
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, resp. k odklonu od rozhodovacej praxe najvyššieho súdu. Z
uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalobkyne, ktorým namietala nesprávne právne posúdenie
veci podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.

21. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 druhá veta CSP).

22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.