Decision was made at the court Okresný súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Viera Koscelanská
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/110/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125212373
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4125212373.1
Uznesenie
Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, proti
žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/XX, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto
r o z h o d o l :
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:
I. Odporcovi súd zakazuje akýmkoľvek verbálnym alebo fyzickým spôsobom napádať navrhovateľku.
II. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.
III. Súd poučuje odporcu, že môže proti navrhovateľke podať žalobu vo veci samej, ak mu vznikne nárok
na náhradu škody alebo inej ujmy, spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 24.11.2025 domáhala, aby súd neodkladným
opatrenímzakázalodporcovipribližovaťsaknejatospoukazomna§325ods.2písm.h)CSPa zároveň
žiadala, aby súd odporcovi zakázal všetky verbálne a fyzické útoky na ňu.
2. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom sú susedia, bývajú na jednej chodbe v bytoch oproti sebe. S
odporcom začala mať problém od augusta 2024, kedy podstupovala náročnú liečbu. Mala psíka, ktorého
chodilavenčiťlenblízkoobytnéhodomu,keďženezvládaladlhéprechádzky.Vždykeďjuodporcazbadal
alebo počul, tak vyšiel von a vrazil do nej celou silou, vulgárne na ňu vykrikoval a smial sa, avšak jej
telesný a duševný stav nebol v danej chvíli spôsobilý sa mu brániť, keďže podstúpila chemoterapiu, je
na invalidnom dôchodku a má preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Správaniu odporcu
nerozumie, pretože mu nedala žiadny podnet na takéto správanie. Ďalej uviedla, že dňa 26.08.2025 išla
okolo 16:30 hod. domov a ako vchádzala do vchodu, zjavil sa pred ňou asi 10 cm od jej tváre odporca
a začal jej vulgárne nadávať a vyhrážať sa zabitím, pričom na ňu tlačil, zaháňal ju do kúta a následne ju
sotil. Potom začal znova na ňu kričať, ukazovať jej "prostredník" a vyhrážať sa jej, pričom z neho razil
alkohol. Dňa 29.09.2025 o 15:30 hod. vyšla z bytu a stretla odporcu ako vchádzal do vchodu. Keď ju
uvidel, rozbehol sa oproti nej, rukou ju sotil, vulgárne jej nadával a kričal, že ju zabije. Oba incidenty boli
nahlásené na polícii a boli vyhodnotené ako priestupky proti občianskemu spolunažívaniu. Odporca je
konzumentom alkoholu a často počula, ako sa ozýva krik a nadávky z bytu, kde býva spolu s matkou. V
návrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaoznačilaspisovéznačkypriestupkovýchkonanívedených
na Okresnom úrade Topoľčany a to sp.zn. G./XXXXXX-XXX a G./XXXXXX-XXX.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
6.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.
11. Podľa § 336 ods.1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.
12. Podľa § 337 ods.1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods.1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
13. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie
v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že
exekúcia bude ohrozená. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia
možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej
lehote podľa § 328 ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia
protistrany, nemusí a ani nemôže pre krátkosť času zistiť všetky skutočnosti, ktoré by boli potrebné
na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah
samotného návrhu. Náležitosti priamo vymedzuje ustanovenie § 326 CSP. Navrhovateľ musí súd
opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme
dosiahnutiaochrannéhoúčelu,ktorýjepretentoinštitútcharakteristickýadoložiť relevantnýmilistinnými
dokladmi. Pred nariadením neodkladného opatrenia tak súd v celkovom kontexte požadovanej ochranyposudzuje, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom
tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností
prípadudočasnýcharakter,nebudevytvorenýnenávratnýstav,čiprávneúčinkyneodkladnéhoopatrenia
neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality)
a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
14. Zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods.2 písm.h) CSP je neodkladná úprava
pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Vzhľadom na charakter
neodkladného opatrenia ako nástroja zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom
naliehavou potrebou je pre nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnuté, aby v návrhu na jeho
nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, tieto musia byť aspoň osvedčené, nemusia byť
dokázané. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou doložených dôkazných
prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Účelom
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú integritu osoby,
ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie tohto neodkladného
opatrenia musí navrhovateľka osvedčiť, že jej telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže
byť konaním odporcu ohrozená. Dôkazné bremeno zaťažuje samotnú navrhovateľku. Ide o opatrenie
vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený
ich život, integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Pri nariadení neodkladného opatrenia podľa
vyššie citovaného ustanovenia je potrebné zároveň vždy zvážiť, či nariadením neodkladného opatrenia
nevznikne stranám neprimeraná ujma. Obsah výroku nesmie porušovať žiadne ústavou zaručené právo
stranyaleboslobodu,tedatrebaskúmať,čipostupomsúdualeboobsahomvýrokunedochádzakzásahu
do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi).
15. V danom prípade sa súd oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj so
spisovým materiálom Okresného úradu Topoľčany sp.zn. G./XXXXXX-XXX a sp.zn. G./XXXXXX-XXX,
ktoré označila navrhovateľka v návrhu za účelom preukázania, že správanie odporcu bolo predmetom
podania na políciu a následného priestupkového konania.
16. Zo záznamu o podaní oznámenia navrhovateľky na OR PZ v Topoľčanoch zo dňa 02.09.2025 vo
veci sp.zn. G./XXXX vyplýva, že navrhovateľka podala oznámenie o skutku, ktorý sa stal dňa 26.08.2025
v čase o 16:30 hod., kedy sa jej odporca postavil do cesty počas toho ako vstupovala do vchodu a začal
jej nadávať "ty piča, suka, mafiánska kurva, zabijem ťa" a následne ju nechcel pustiť do bytu a zatláčal ju
do kúta. Zo záznamu o podaní oznámenia navrhovateľky na OR PZ v Topoľčanoch zo dňa 29.09.2025
vo veci sp.zn. G./XXXXXX vyplýva, že navrhovateľka podala oznámenie o skutku, ktorý sa mal stať dňa
29.09.2025 okolo 15:30 hod., kedy vychádzala zo svojho bytu, pričom sa stretla s odporcom, ktorý do
nej sotil, vulgárne jej nadával a povedal jej, že ju "zabije".
17. Z rozhodnutia o priestupku Okresného úradu Topoľčany, odboru všeobecnej vnútornej správy
č. G./XXXXXX-XXX zo dňa 03.12.2025 vyplýva, že odporca bol uznaný vinným z priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch, a to za skutok,
ktorého sa dopustil dňa 26.08.2025 v čase asi 16:35 hod. v C. H. D. I. v bytovom dome 1636/24, keď
hrubým správaním, t.j. tým že navrhovateľke vulgárne nadával do "kuriev", ukazoval jej vulgárne gesto
- prostredník ruky a vyhrážal sa jej ujmou na zdraví tým, že jej povedal, že ju "zabije", za čo mu bola
uložená pokuta. Konanie vo veci priestupku, ktorého sa mal dopustiť dňa 26.08.2025 v čase asi 16:30
hod. tým, že mal navrhovateľke vulgárne nadávať a vyhrážať sa jej slovami "ty piča, suka, mafiánska
kurva, zabijem ťa" a počas toho jej mal brániť vojsť do bytu a mal ju zatláčať do kúta a sotiť, bolo
zastavené z dôvodu nepreukázania spáchania tohto skutku. Konanie vo veci priestupku, ktorého sa mal
odporca dopustiť dňa 29.09.2025 v čase asi o 15:30 hod. vo vestibule domu hrubým správaním, tým
že mal navrhovateľku sotiť jednou rukou do jej ľavého ramena a mal jej vulgárne nadávať do "kuriev",
vyhrážať sa ujmou na zdraví a adresovať jej výhražné slová, že ju "zabije" bolo zastavené, z dôvodu
nepreukázania spáchania tohto skutku.
18. Po preskúmaní obsahu spisu súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia je dôvodný iba čiastočne, a to v rozsahu, ktorým sa navrhovateľka domáhala nariadenianeodkladného opatrenia zákazu všetkých verbálnych a fyzických útokov na ňu, čo vlastne znamená,
aby ju akýmkoľvek verbálnym alebo fyzickým spôsobom nenapádal. Súd mal za preukázané, že vzťahy
medzi navrhovateľkou a odporcom sú nepriateľské, vyhrotené a dochádza medzi nimi ku konfliktným
situáciám, ktoré navrhovateľka riešila podaním oznámenia na polícii, pričom vecou sa zaoberal Okresný
úrad Topoľčany v priestupkovom konaní. Odporca sa pri výsluchoch v rámci priestupkových konaní
netajil tým, že nemá dobré vzťahy s navrhovateľkou, avšak nadávky a fyzický kontakt popieral. V
priestupkovom konaní bolo preukázané, že odporca dňa 26.08.2025 v čase asi 16:35 hod. používal voči
navrhovateľke vulgárne nadávky a vyhrážal sa jej zabitím, čo vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu
Topoľčany, za čo bol uznaný vinným a bola mu uložená pokuta. Ohľadne ďalších dvoch skutkov, ktoré
sa mali udiať dňa 26.08.2025 v čase asi 16:30 hod. a dňa 29.09.2025 v čase asi o 15:30 hod., bolo
konanie zastavené z dôvodu, že tieto skutky neboli preukázané, keďže išlo o tvrdenie navrhovateľky
proti tvrdeniu odporcu. Toto rozhodnutie síce nie je zatiaľ právoplatné, ale súd prihliadal na skutkové
okolnosti, ktoré vyplývajú z výpovedí navrhovateľky, odporcu, svedka J. K. a prihliadol aj na Výpis z
ústrednej evidencie priestupkov MV SR z o dňa 30.09.2025, ktoré skutočnosti poskytli súdu dostatočný
obraz toho, čo a kedy sa medzi stranami konania udialo. Súd konštatuje, že nie je akceptovateľné,
aby odporca používal voči navrhovateľke vulgárne nadávky, správal sa agresívne a vyhrážal sa jej,
pričom toto konanie vyvoláva u navrhovateľky dôvodný strach, keď vzhľadom na svoj zdravotný stav
je osobou citlivejšou, bezbrannejšou a viac zraniteľnou. Nakoľko z výpisu priestupkových konaní je
zrejmé, že odporca sa za obdobie posledných 5 rokov dopustil viacerých dopravných priestupkov, ale aj
dvoch priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu a to v auguste 2025 a v septembri 2023, pričom
v tomto prípade sa priestupku dopustil dokonca voči svojej matke, s ktorou býva v jednom byte, a to
tým, že sa jej vyhrážal ujmou na zdraví a adresoval jej vulgárne a výhražné slová, nejde u odporcu
len o náhodné vybočenie z pravidiel slušného správania resp. ojedinelý prípad konania v rozpore s
právnymi predpismi. Nevhodné správanie sa u neho vyskytlo viackrát, a to aj voči osobe jemu blízkej
(matka), takže tvrdenie navrhovateľky o vulgárnych nadávkach, gestách a vyhrážaní sa, považoval súd
za dostatočne osvedčené.
19. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že zo strany odporcu existuje hrozba
potenciálneho ďalšieho nevhodného správania voči navrhovateľke, spočívajúceho vo vulgárnych
nadávkach, vyhrážkach, alebo aj v neverbálnych útokoch prostredníctvom používania rôznych
gest, úškrnov, narušovania osobnej zóny navrhovateľky, dotykovej interakcie, čím odporca vyvoláva
u navrhovateľky pocit strachu z naznačovaného fyzického ublíženia. Za danej situácie je potrebné
takémuto konaniu zabrániť a navrhovateľku voči verbálnym a neverbálnym útokom vulgárneho a
výhražného charakteru zo strany odporcu ochrániť. Nakoľko súd považoval existenciu právneho
vzťahu medzi stranami konania za preukázanú a rovnako za preukázanú považoval aj nevyhnutnosť
neodkladnej úpravy pomerov medzi nimi, vyhodnotil návrh v tejto časti za dôvodný.
20. Pokiaľ ide o návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala zákazu priblíženia odporcu k nej (bez
uvedenia na akú vzdialenosť), je súd toho názoru, že v tejto časti navrhovateľka svoj nárok dostatočne
neosvedčila. V návrhu uviedla vlastné tvrdenie, ktoré však žiadnym dôkazom nepodporila a aj z
rozhodnutia Okresného úradu Topoľčany č. G./XXXXXX-XXX zo dňa 03.12.2025 vyplýva, že fyzický
kontakt t.j. bránenie jej vojsť do bytu, zatláčanie do kúta a sotenie, resp. sotenie do ľavého ramena,
nebol preukázaný. Zákaz priblíženia sa v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP prichádza do úvahy, ak
je osvedčené, že telesná integrita alebo duševná integrita môže byť konaním povinnej osoby ohrozená,
teda existuje hrozba fyzického alebo psychického násilia, čo môže vyplývať z toho, že sa také niečo
v minulosti už stalo, alebo je dostatočne osvedčené, že fyzické alebo psychické násilie skutočne
hrozí a preto je osobu, voči ktorej táto hrozba smeruje, potrebné náležite ochrániť. Zároveň je ale
potrebné prihliadať aj na to, že pri neodkladnom opatrení zákazu priblíženia ide o obmedzenie v
slobodnom pohybe, pričom neodkladné opatrenie nemôže obmedzovať povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Je samozrejmé, že ak je osvedčené ohrozenie života a zdravia,
tak obmedzenie agresora v jeho pohybe je opodstatnené, pretože práve obmedzením pohybu je možné
zabrániť agresorovi v cielenom vyhľadávaní, prenasledovaní a interakciách s ohrozenou osobou. Súd
je však toho názoru, že v predmetnej veci o takto prípad nejde. Medzi navrhovateľkou a odporcom
nie je žiaden blízky vzťah, sú to osoby, ktoré majú medzi sebou nejaký nevyriešený konflikt a ktoré
bývajú v rovnakom bytovom dome, na rovnakom podlaží, v bytoch oproti sebe. Z objektívneho hľadiska
preto existuje predpoklad, že sa tieto osoby často bežne a náhodne stretávajú, bez zámeru odporcu
vedome vyhľadávať kontakt s navrhovateľkou za účelom fyzického alebo psychického útoku na ňu.
Obaja sa môžu ocitnúť vo vzájomnej blízkosti na rovnakom podlaží, pri vchádzaní a vychádzaní zbytu, vo vchode, pri vchádzaní alebo vychádzaní z domu, pred domom apod. Je problematické zakázať
priblíženie sa pri takýchto bežných stretnutiach a vymedziť presnú vzdialenosť, ktorú by musel odporca
dodržiavať bez toho, aby bol vo svojom pohybe obmedzený nad nevyhnutný rozsah. Navyše súd ani
nemalzadostatočneosvedčené,žebyzdôvodunaplnenia účeluneodkladnéhoopatreniabolopotrebné
odporcovi nariadiť zákaz priblíženia sa k navrhovateľke. Sledovaný účel ochrany fyzickej a duševnej
integrity navrhovateľky je totiž splnený už uložením zákazu odporcovi akýmkoľvek spôsobom verbálne
alebo fyzicky (neverbálne) napádať navrhovateľku, ktoré obmedzenie v sebe zahŕňa aj strkanie,
sácanie, zatláčanie do kúta, resp. akýkoľvek iný fyzický kontakt. Takto nariadené neodkladné opatrenie
zabraňuje odporcovi "vniknutiu" do tesnej blízkosti (osobnej zóny) navrhovateľky, takže je chránená aj
pred osobným kontaktom s odporcom, ktorý by potencionálne mohol smerovať k fyzickému napadnutiu.
Súd je toho názoru, že ochrana navrhovateľky je tak dostatočne zabezpečená, pričom rešpektovaním
tohto neodkladného opatrenia nevznikne odporcovi žiadna ujma a nebude ani nijako obmedzovaný v
slobodnom pohybe.
21. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel iba
čiastočne, keď s poukazom na § 325 ods. 2 písm. d) CSP zakázal odporcovi akýmkoľvek verbálnym
alebo fyzickým spôsobom napádať navrhovateľku a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky, ktorým sa
domáhala zákazu priblíženia podľa § 325 ods.2 písm. h) CSP, ako nedôvodný zamietol.
22. Súd vychádzajúc z ustanovenia § 336 ods.1 CSP neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej
lehote žalobu vo veci samej, pretože týmto neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi
stranami v požadovanej miere, nakoľko neodkladným opatrením bola navrhovateľke poskytnutá súdna
ochrana v rozsahu vymedzenom vydaným neodkladným opatrením.
23. S poukazom na § 337 ods.1 CSP súd vo výroku uznesenia poučil odporcu, že môže podať proti
navrhovateľke žalobu vo veci samej v prípade, ak by mu vznikol nárok na náhradu škody alebo inej
ujmy, spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
24. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Nakoľko navrhovateľka bola úspešná iba čiastočne, čo do jednej časti svojho nároku a v druhej
časti bol návrh zamietnutý, rozhodol súd o trovách konania podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.