Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/48/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106389
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Štoffová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106389.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a Mgr. Mariána Štulajtera,
v právnej veci žalobcu: Obec Bohunice, Námestie sv. Cyrila a Metoda 103/1, 018 52 Bohunice, IČO:
36 115 622, zast.: Mgr. Jozef Gáplovský, advokát, A. Kmeťa 358/2, 018 41 Dubnica nad Váhom,
proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, Trnavská cesta 52, 826 45
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚVZSR/OLP/7650/30413/2023 zo dňa
25. septembra 2023, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Považskej Bystrici (ďalej ako „prvostupňový
orgán“ alebo „RÚVZ“) rozhodnutím č. RÚVZPB/OHŽPaZ/737/5671/2023 zo dňa 11.07.2023 uložil

žalobcovi podľa § 57 ods. 43 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného
zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon č.
355/2007 Z.z.“) pokutu vo výške 300 eur za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva vymedzený
v ust. § 57 ods. 1 cit. zákona (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie o uložení
pokuty“).

2. Prvostupňový orgán konštatoval, že žalobca ako zodpovedný prevádzkovateľ verejného vodovodu sa

dopustil správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva tým, že dňa 23.03.2023 pri kontrole kvality
pitnej vody a v dňoch 30.03.2023 a 11.04.2023 pri opakovanej kontrole kvality pitnej vody na rovnakom
odberovom mieste, t.j. z rozvodnej vodovodnej siete na vodovode „Združený vodovod Krivoklát -
Bohunice“ v obci Krivoklát, odberové miesto Obecný úrad Krivoklát č. 77 – kancelária, a to z rozvodnej
vodovodnej siete, kde pitná voda vyteká z vodovodného kohútika na priame používanie na pitné účely,
bolo zistené, že nezabezpečil, aby dodávaná pitná voda spĺňala požiadavky na zdravotnú bezpečnosť
podľa § 17 ods. 6 Zákona č. 355/2007 Z.z. Uvedeným konaním došlo k porušeniu ustanovenia § 17c

ods. 4 písm. a) Zákona č. 355/2007 Z.z.

3. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „Združený vodovod Bohunice – Krivoklát“
zásobuje pitnou vodou dve spotrebiská - obec Bohunice a obec Krivoklát. Vodovod bol uvedenýdo prevádzky v roku 2020. Pri kontrole kvality pitnej vody zásobovanej oblasti v obci Krivoklát
bol pracovníkmi RÚVZ dňa 23.03.2023 vykonaný odber pitnej vody z rozvodnej vodovodnej siete
na spotrebisku Obecný úrad Krivoklát č. 77, odberové miesto kancelária, a to z kohútika bežne

slúžiaceho na pitné účely. Podľa Protokolu o skúškach vzorky č. 891/23 (analýzu vykonalo akreditované
laboratórium Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Trenčíne) táto vzorka pitnej vody
vykazovala prekročenie limitov v mikrobiologických ukazovateľoch Enterokoky a Koliformné baktérie.
Opakovanýodbernatomistomodberovommieste(Protokoloskúškachvzorkyč.1028/23)bolvykonaný
30.03.2023 a preukázal opätovné prekročenie limitov mikrobiologických ukazovateľov Koliformné

baktérie podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 247/2017 Z.z. ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a
manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou (ďalej aj ako „Vyhláška č. 247/2017 Z.z.“). Po potvrdení
výsledku kontrolnou (druhou) vzorkou bol prevádzkovateľ vodovodu zo strany RÚVZ bezodkladne
telefonicky kontaktovaný (04.04.2023) a boli s ním prejednané a dohodnuté príslušné opatrenia
smerujúce k náprave. Následne bolo vydané Rozhodnutie o uložení opatrení zo dňa 04.04.2023, proti

ktorému sa prevádzkovateľ vodovodu odvolal. Odvolanie bolo zamietnuté a rozhodnutie o uložených
opatreniach potvrdené. V čase odobratia druhej kontrolnej vzorky si prevádzkovateľ zabezpečil vlastný
odber vzorky v popoludňajšom čase (skúšobňa VETLAB, spol. s r.o., Protokol o skúškach č. 1850/2023,
čas odberu 14:50 až 15:10 hod.). Výsledok sa nezhodoval s výsledkom laboratóriá RÚVZ so sídlom
v Trenčíne. Išlo o dve rozdielne vzorky odobraté RÚVZ ako aj prevádzkovateľom síce v ten istý

deň, ale v rôznych časových úsekoch dňa s tým, že vo vzorke odobratej prevádzkovateľom chýbalo
stanovenie hodnoty voľného chlóru (je potrebné a nevyhnutné vykonať nielen meranie biologických
mikroorganizmov, ale aj hodnoty chlóru, a to výlučne z rovnakej vzorky vody). V Rozhodnutí o uložených
opatreniach zo dňa 04.04.2023 bola prevádzkovateľovi uložená povinnosť odstrániť zistené nedostatky
ihneď a zabezpečiť účinnú dezinfekciu celej vodovodnej siete s obsahom voľného chlóru do 0,3 mg/

l. Kontrolná opakovaná vzorka, ktorú odobrala akreditovaná odberová skupina RÚVZ dňa 11.04.2023
(Protokol o skúškach vzorky č. 1151/23) vykazovala mikrobiologickú závadnosť v ukazovateli Koliformné
baktérie a hodnotu voľného chlóru 0,07 mg/l, t.j. bolo opätovne zistené, že prevádzkovateľ nezabezpečil
dostatočnú a účinnú dezinfekciu celej vodovodnej siete. Hladina nameraného voľného chlóru vo
vzorkách vody bola pri vykonaných kontrolách v dňoch 23.03., 30.03. a 11.04.2023 na tak nízkej úrovni,

že nebola dostatočná, a to z dôvodu niekoľkokrát nameranej mikrobiologickej závadnosti. Až ďalšia
kontrolná vzorka vody zo dňa 15.05.2023 (Protokol o skúškach vzorky č. 1593/23, laboratórium RÚVZ
so sídlom v Trenčíne) preukázala vyhovujúcu vzorku pitnej vody v zmysle platnej vyhlášky Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. 91/2023 Z.z. (vyhláška účinná od 01.04.2023). Po potvrdení
výsledku o zdravotnej bezpečnosti pitnej vody bol prevádzkovateľ vodovodu zo strany prvostupňového

orgánu telefonicky kontaktovaný 23.05.2023 o zrušení uložených opatrení.

4. Oznámenie o začatí konania o inom správnom delikte bolo účastníkovi konania (žalobcovi) zaslané
listomzodňa30.05.2023.Vkonanísauskutočnilo14.06.2023ústnepojednávanie,naktoromsažalobca
vyjadril sa v tom zmysle, že zabezpečoval dezinfekciu pitnej vody v rozvodoch a dodržiaval opatrenia,

ktoré mu boli nariadené prvostupňovým orgánom. Podľa žalobcu problém s nedostatkom chlórovania,
resp. s výskytom mikrobiologických závadností je spôsobený v domovom rozvodnom systéme, odkiaľ
boli vzorky odobraté. Prevádzkovateľ vodovodu nemôže garantovať alebo zabezpečovať hygienicky
nezávadnú pitnú vodu u odberateľa, ktorý môže mať staré rozvody vody alebo môže používať iný zdroj
vody.Uviedol,žeprevádzkovateľzodpovedázavodudodávanúrozvodnouvodovodnousieťou.Problém

podľa žalobcu nie je v rozvodnej sieti prevádzkovateľa, ale v rozvodnom systéme odberateľa.

5. Pokiaľ ide o otázku dostatočnej úrovne voľného chlóru vo verejnom vodovode, prvostupňový orgán
uviedol, že príslušný RÚVZ neurčuje hodnoty voľného chlóru v pitnej vode, ale riadi sa platnou
legislatívou, pričom odkázal na Vyhlášku č. 247/2017 Z.z. a Vyhlášku č. 91/2023 Z.z., ktorou sa

ustanovujú ukazovatele a limitné hodnoty pitnej vody a kvality teplej vody. V oboch prípadoch ide o
limitnú hodnotu 0,30 mg/l. Medzná hodnota je limit ukazovateľa kvality pitnej vody, ktorého prekročením
stráca pitná voda vyhovujúcu kvalitu v ukazovateli s prekročením limitov (§ 17 ods. 5 Zákona č. 355/2007
Z.z.). Minimálna hodnota voľného chlóru nie je v legislatíve daná. Ak sa pri nízkych hodnotách voľného
chlóru opakovane zistí nežiadúce premnoženie mikroorganizmov, je isté, že tieto nízke hodnoty nie sú

postačujúce na zdravotné zabezpečenie kvality pitnej vody. Prvostupňový orgán sa týmto problémom
zaoberal už pri prvom stretnutí so žalobcom dňa 03.03.2023, kedy mu bolo zo strany žalobcu oznámené,
že dávkovanie chlóru je úmerné odberu vody, t.j. čím menší odber vody, tým menšia dávka chlóru a
naopak. K námietke žalobcu, že prevádzkovateľ vodovodu nemôže garantovať hygienicky nezávadnúpitnú vodu u odberateľa, ktorý môže mať staré rozvody vody alebo môže byť pripojený na iný zdroj
vody, prvostupňový orgán uviedol, že odberové miesto (Obecný úrad Krivoklát) nebolo od začiatku
zmenené, pričom v minulosti odobraté vzorky pitnej vody z tohto odberového miesta zodpovedali kvalite

vody dodávanej spotrebiteľovi v tejto vodovodnej sieti (nebola zistená prítomnosť kontaminantov, ktoré
by nasvedčovali ovplyvňovaniu kvality vody sekundárnym zdrojom, prípadne nevyhovujúcou kvalitou
materiálu domového vodovodného systému).

6. Vo vzťahu k výške pokuty prvostupňový orgán uviedol, že prihliadal na závažnosť, spôsob,

okolnosti, čas trvania a následky protiprávneho konania z hľadiska ohrozenia zdravia. Konštatoval, že
z hľadiska zavinenia na uloženie pokuty za porušenie zákonných povinností postačuje preukázanie
objektívneho skutku, ktorým sú naplnené znaky správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva
podľa konkrétnych ustanovení § 57 Zákona č. 355/2007 Z.z. V tomto prípade je podľa § 17c ods.
4 citovaného zákona dodávateľ pitnej vody povinný zabezpečiť, aby dodávaná pitná voda spĺňala
požiadavky na zdravotnú bezpečnosť podľa § 17 ods. 6 citovaného zákona. Rozbory pitnej vody zo dňa

23.03., 30.03. a 11.04.2023 preukázali jej mikrobiologickú závadnosť, teda prevádzkovateľ verejného
vodovodu si preukázateľne nesplnil uvedenú povinnosť. Nesúlad skutkového a právneho stavu trval od
23.03.2023 do 23.05.2023. Ako poľahčujúcu okolnosť orgán verejnej správy zohľadnil to, že účastník
konania nebol v minulosti sankcionovaný za rovnaký ani obdobný správny delikt na úseku verejného
zdravotníctvaakukonaniupristupovalsozáujmom.HociideoprvétakétoporušenieZákonač.355/2007

Z.z., nedovolené konanie zodpovedného prevádzkovateľa verejného vodovodu pretrvávalo dlhší čas a
výsledky kvality pitnej vody boli celkovo v rámci viacerých meraní niekoľkokrát nedostatočné.

7. Rozhodnutím č. ÚVZSR/OLP/7650/30413/2023 zo dňa 25.09.2023 žalovaný odvolanie žalobcu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie

žalovaného“). Zhrnul odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia a obsah podaného odvolania proti
prvostupňovému rozhodnutiu. Uviedol, že preskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu a s
poukazom na príslušnú právnu úpravu konštatoval, že v konaní bolo jednoznačne a bez dôvodných
pochybností preukázané, že účastník konania (žalobca) porušil povinnosti podľa Zákona č. 355/2007
Z.z. Konštatoval, že hodnotenie kvality pitnej vody bolo vykonané podľa Vyhlášky č. 247/2017 Z.z.

Hodnota voľného chlóru pri prvom odbere bola 0,06 mg/l a pri druhom odbere bola 0,07 mg/l, čo v danej
situácii značí nedostatočnú dezinfekciu vodovodnej siete. Po potvrdení výsledku druhou kontrolnou
vzorkou bol prevádzkovateľ vodovodu zo strany RÚVZ bezodkladne kontaktovaný dňa 04.04.2023
a boli s ním prediskutované a dohodnuté adekvátne nápravné opatrenia. Následne bolo vydané
rozhodnutie o uložení opatrení. Žalobca si dal v deň odobratia druhej kontrolnej vzorky vykonať v

popoludňajších hodinách aj ďalší akreditovaný odber a analýzu v inom laboratóriu - SKÚŠOBŇA
VETLAB spol. s r.o. Dolné Kočkovce, pričom výsledky tohto laboratória sa nezhodovali s výsledkami
odberu RÚVZ. Išlo však o dve rozdielne vzorky odobraté v rôznych časových úsekoch, pričom vzorke
odobratej laboratóriom VETLAB chýbalo stanovenie voľného chlóru - je potrebné a nevyhnutné vykonať
okrem merania biologických organizmov aj meranie hodnoty chlóru, a to výlučne z rovnakej vzorky

vody. Tretia kontrolná vzorka vody, ktorú vykonala akreditovaná odborová skupina RÚVZ 11.04.2023,
opäť vykazovala mikrobiologickú závadnosť v ukazovateľovi Koliformné baktérie a hodnota voľného
chlóru bola na 0,07 mg/l, teda ani po niekoľkých týždňoch nebola zabezpečená dostatočná a účinná
dezinfekcia celej vodovodnej siete. Až štvrtá kontrolná vzorka vody odobratá dňa 15.05.2023 preukázala
vyhovujúcukvalitupitnejvodyvzmysleplatnejVyhláškyč.91/2023Z.z.Žalovanýuviedol,žemázato,že

prvostupňovýorgánpostupovalsprávne,keďúčastníkovikonaniauložilpokutuzasprávnydelikt,pretože
nezabezpečil, aby dodávaná pitná voda spĺňala požiadavky na zdravotnú bezpečnosť pitnej vody podľa
§ 17 ods. 6 Zákona č. 355/2007 Z.z. Výška uloženej pokuty je tiež správna, zákonná a zodpovedá
miere porušenia právnej povinnosti účastníkom konania. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že v
čase vykonania odberov vzoriek zo strany prvostupňového orgánu bolo splnomocňujúce zákonné

ustanovenie § 62 písm. aa) Zákona č. 355/2007 Z.z. (na základe, ktorého bola vydaná Vyhláška č.
247/2017 Z.z.) už zrušené, je treba uviesť, že Vyhláška č. 247/2017 Z.z. bola vydaná podľa ustanovenia
§ 62 písm. aa) Zákona č. 355/2007 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase nadobudnutia účinnosti tejto
vyhlášky. Predmetná vyhláška bola v čase vykonania odberov vzoriek dňa 23.03.2023 a 30.03.2023
platná a účinná, bola zmenená Vyhláškou č. 97/2023 Z.z. prijatou podľa § 62 písm. w) Zákona č.

355/2007 Z.z. Pokiaľ sa žalobca odvolával na zlú kvalitu domového rozvodného systému v budove, v
ktorejboliodobratévzorkyvody,žalovanýuviedol,žeorgányverejnéhozdravotníctvaniesúzodpovedné
za kvalitu domových rozvodných systémov a je povinnosťou dodávateľa pitnej vody podľa § 17c ods.
4 písm. a), r) a s) Zákona č. 355/2007 Z.z. zabezpečiť vyhovujúcu kvalitu pitnej vody, prijať vhodnétechnologické postupy úpravy vody pred dodávaním pitnej vody do domových rozvodných systémov
na zníženie alebo odstránenie rizík z nedodržania požiadaviek na kvalitu pitnej vody a tiež poskytnúť
vlastníkom budovy, ak je to potrebné súčinnosť pri vykonávaní nápravných opatrení v domových

rozvodných systémoch. Zároveň podotkol, že v minulosti odobraté vzorky vody z toho istého odberného
miesta zodpovedali požadovanej kvalite pitnej vody určenej platnou legislatívou.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

8. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby správny súd
zrušil rozhodnutie žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia. Namietal, že tvrdenia a skutkové
závery prvostupňového orgánu ako aj žalovaného sú v rozpore so skutočným stavom veci a nemajú
oporu vo vykonaných dôkazoch, pričom tiež právne závery uvedené orgánmi verejnej správy sú bez
opory v ustanoveniach platných právnych predpisov a rozhodnutie žalovaného je aj nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Tvrdil, že sa nedopustil žiadneho správneho deliktu, preto nie je namieste ani

uloženie pokuty. Žalobca namietal, že už v priebehu konania pred prvostupňovým orgánom predložil
rozbory nezávislého akreditovaného laboratória, pričom protokol o skúške potvrdil vyhovujúcu kvalitu
pitnej vody podľa aktuálne platných právnych predpisov, čím je spochybnené dokazovanie zo strany
orgánu verejnej správy. Tvrdenie prvostupňového orgánu je v rozpore so závermi laboratórnych skúšok
odobratých vzoriek vody, pretože medzi odobratými vzorkami nie sú „isté odchýlky“, ale posudzované

vzorky a závery skúmania dvoma rozdielnymi laboratóriami sú diametrálne odlišné, keď na jednej strane
pri posúdení orgánom verejnej správy vychádza kvalita pitnej vody ako nevyhovujúca a na druhej strane
posúdením nezávislým akreditovaným laboratóriom vychádza kvalita pitnej vody ako vyhovujúca. Takýto
rozpor teda nemôže byť len „istou“ odchýlkou, ale zjavným elementárnym rozporom vo vykonanom
dokazovaní, ktoré orgány verejnej správy riadne neposúdili, nevyhodnotili a ani riadne svoje závery

v tomto smere nezdokladovali. Žalobca ďalej poukázal na kvalitu domového rozvodného systému v
dome, kde boli vzorky odoberané. Uviedol, že objekt Obecného úradu Krivoklát mu nepatrí, nie je
jeho vlastníkom a ani ho žiadnym spôsobom neužíva. Verejný vodovod, ktorý prevádzkuje, sa budoval
podľa platných noriem a štandardov z najnovších materiálov, pričom je v prevádzke od roku 2019.
Žalobca prevádzkuje vodovod s novým rozvodom vody, ktorý doteraz nevykazoval žiadne problémy s

výskytom koliformných baktérií, enterokokov alebo iných znečistení zapríčinených kvalitou rozvodov.
Mnohé rozvody vody koncových odberateľov však boli vybudované v 20. storočí a ako zdroj vody
využívali svoje vlastné studne. To je presne aj prípad budovy Obecného úradu v Krivokláte. Ak teda
majiteľ uvedeného objektu používa ako zdroj vody nielen žalobcom prevádzkovaný verejný vodovod s
novovybudovanými vodnými zdrojmi, ale ešte stále aj vlastnú starú studňu, a tak kontaminuje rozvod

vody v budove znečistenou vodou z vlastnej starej studne, potom žalobca tieto skutočnosti nemôže
žiadnym spôsobom ovplyvniť. Namietal tiež, že prvostupňový orgán vo výroku rozhodnutia jednoznačne
a nespochybniteľne neoznačil odberové miesto, kde bola vykonaná kontrola kvality pitnej vody dňa
23.03.2023. Zdôraznil, že predpísanú účinnú dezinfekciu celej vodovodnej siete s obsahom voľného
chlóru do 0,3 mg/l vždy zabezpečoval a zabezpečuje, čo aj potvrdzujú odobraté vzorky. Zníženie

kvality vody v konkrétnom domovom rozvodnom systéme však už žalobca nedokáže ovplyvniť a je
vecou majiteľa každého objektu s takýmto rozvodom, aby udržiaval svoj domový rozvodný systém v
riadnom stave a tento nekontaminoval použitím vody z vlastných studní a pod. Ďalej namietal, že v čase
vykonania odberov vzoriek zo strany prvostupňového orgánu v dňoch 23.03.2023 a 30.03.2023 už bolo
zrušené zákonné ustanovenie § 62 písm. aa) Zákona č. 355/2007 Z.z., a teda právny predpis vydaný

na základe tohto splnomocňovacieho zákonného ustanovenia už nemohol byť vykonateľný, pretože pre
takýto postup chýbal základný ústavný predpoklad, a to ukladanie povinnosti len na základe zákona v
jeho medziach. Z tohto dôvodu bola vykonávacia Vyhláška č. 247/2017 Z.z. v čase realizácie odberu
vzoriek dňoch 23.03.2023 a 30.03.2023 už nevykonateľnou, obsolentnou právnou normou. Vzhľadom
na uvedené orgány verejnej správy nemôžu dávať na zodpovednosť účastníkovi konania porušenie

právneho predpisu, keď orgánmi verejnej správy tvrdený základ tohto porušenia vychádza z právnej
normy nižšej právnej sily ako zákona (Vyhláška č. 247/2017 Z.z.), ktorá v rozhodnom čase už bola
nevykonateľnou právnou normou.

Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na to, že žalobcom namietaná druhá kontrolná
vzorka zo dňa 30.03.2023 a výsledky jej analýzy sa nezhodovali s výsledkami analýzy rozboru kontrolnej
vzorky uskutočnené v laboratóriu RÚVZ. Išlo o dve rozdielne vzorky odobraté v rôznych časovýchúsekoch, preto nie je možné tieto dve vzorky navzájom porovnávať. Zároveň zdôraznil, že vzorke
odobratej laboratóriom VETLAB chýbalo stanovenie voľného chlóru - je potrebné a nevyhnutné vykonať
okrem merania biologických mikroorganizmov aj meranie hodnoty chlóru, a to výlučne z rovnakej

vzorky pitnej vody. Vzorky pitnej vody boli odobraté akreditovanou odberovou skupinou RÚVZ Považská
Bystrica a analýzy vzoriek boli vykonané v akreditovanom laboratóriu. Prevádzkovateľ vodovodnej siete
poukázal na zlú kvalitu domového rozvodného systému v budove obecného úradu Krivoklát, v ktorej boli
odobraté vzorky pitnej vody. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že orgány verejného zdravotníctva nie sú
zodpovedné za kvalitu domových rozvodných systémov. Za tieto skutočnosti je podľa § 17d ods. 2 písm.

a) Zákona č. 355/2007 Z.z. zodpovedný vlastník bytovej budovy a nebytovej budovy alebo spoločenstvo
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická
osoba, ktorá na základe zmluvy vykonáva správu bytovej budovy alebo nebytovej budovy, v ktorých
sú byty alebo nebytové priestory vo vlastníctve jednotlivých vlastníkov. Povinnosťou dodávateľa pitnej
vody podľa § 17c ods. 4 písm. a), r) a s) Zákona č. 355/2007 Z.z. je zabezpečiť vyhovujúcu kvalitu
pitnej vody, prijať vhodné technologické postupy úpravy vody pre dodávanie pitnej vody do domových

rozvodných systémov na zníženie alebo odstránenie rizík z nedodržania požiadaviek na kvalitu pitnej
vody a tiež poskytnúť vlastníkom budov, ak je to potrebné, súčinnosť pri vykonávaní nápravných opatrení
v domových rozvodných systémoch. Zároveň podotkol, že v minulosti odobraté vzorky pitnej vody z
toho istého odberného miesta (Obecný úrad Krivoklát č. 77, odberové miesto kancelária, kohútik bežne
slúžiaci na ľudskú spotrebu) bola vyhovujúca. Žalovaný taktiež uviedol, že v marci 2023 bola v platnosti

stále Vyhláška č. 247/2017 Z.z., zrušená bola až 01.04.2023, kedy ju nahradila nová Vyhláška č.
91/2023 Z.z. Žalobca podľa žalovaného len zopakoval svoje tvrdenia uvádzané v priebehu správneho
konania ako aj v podanom odvolaní, pričom s týmito tvrdeniami sa vysporiadal tak prvostupňový orgán v
prvostupňovom rozhodnutí ako aj žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Námietky
žalobcu sú podľa žalovaného neadekvátne a bezpredmetné, spáchanie deliktu podľa § 57 ods. 1

Zákona č. 355/2007 Z.z. žalobcom bolo dostatočne preukázané, prvostupňový orgán postupoval v
správnom konaní v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, posúdil všetky
možné negatívne vplyvy, ktoré môžu vzniknúť z nedodržania požiadavky na zdravotnú bezpečnosť pitnej
vody podľa § 17 ods. 6 Zákona č. 355/2007 Z.z. a môžu mať negatívny vplyv na osoby využívajúce
dodávanú pitnú vodu. Výška uloženej pokuty je správna, zákonná a zodpovedá miere porušenia právnej

povinnosti účastníka konania, preto žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Replika žalobcu

6. Žalobca nevyužil svoje právo podať repliku.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

7. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa ust. § 10 SSP zákona č.
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a miestne
príslušnýpodľa§13ods.1SSPvecprejednal(nazákladežiadostižalobcu)nanariadenompojednávaní.
Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a konania, ktoré ich
vydaniu predchádzalo, v rozsahu uplatnených žalobných bodov ako aj v rozsahu § 195 SSP, dospel

správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na všetkých dôvodoch správnej žaloby a na tom,
že žalobca sa nedopustil správneho deliktu, ktorý mu je kladený za vinu. Naopak, poukázal na to, že
k porušeniu zákona došlo na strane obce Krivoklát, ktorá má na obecnom úrade vodovodnú prípojku,

pričomvbudoveobecnéhoúradujezapojenáajsúkromnástudňa(žalobcamázato,žeobecokremvody
z verejného vodovodu zrejme používa aj vodu zo studne). V tomto odberovom mieste bola aj znížená
hodnota chlóru. Podľa žalobcu je teda zodpovednosť za zistenú zhoršenú kvalitu vody na strane obce
Krivoklát, nie na jeho strane, čo podporne dokumentuje aj to, že na iných odberných miestach verejného
vodovodu, ktorý prevádzkuje žalobca, nebola zistená závadnosť vody.

9. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní odkázala na obsah vyjadrenia k správnej žalobe
a zotrvala na nedôvodnosti správnej žaloby.10. Podľa § 57 ods. 1 Zákona č. 355/2007 Z.z. (časová verzia predpisu účinná od 12.01.2023 do
31.03.2024) správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba-podnikateľ
alebo právnická osoba, ktorá poruší niektorú z povinností podľa § 17, § 17a, § 17c alebo § 17d.

11. Podľa § 57 ods. 43 písm. a) Zákona č. 355/2007 Z.z. (časová verzia predpisu účinná od 12.01.2023
do 31.03.2024) príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu od 150 eur do 20 000 eur za
správne delikty podľa odsekov 1 až 22, 24, 31, 33 až 41.

12. Podľa § 57 ods. 44 Zákona č. 355/2007 Z.z. (časová verzia predpisu účinná od 12.01.2023 do
31.03.2024), orgán verejného zdravotníctva pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, spôsob,
čas trvania a následky protiprávneho konania. Pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na
dvojnásobok.

13. Podľa § 57 ods. 45 Zákona č. 355/2007 Z.z. (časová verzia predpisu účinná od 12.01.2023 do

31.03.2024), konanie o uloženie pokuty možno začať do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný orgán
verejného zdravotníctva dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď
k porušeniu povinnosti došlo.

14. Podľa § 17c ods. 4 písm. a) Zákona č. 355/2007 Z.z. (časová verzia predpisu účinná od 12.01.2023

do 31.03.2024), dodávateľ pitnej vody je povinný zabezpečiť, aby dodávaná pitná voda spĺňala
požiadavky na zdravotnú bezpečnosť podľa § 17 ods. 6.

15. Podľa § 17 ods. 6 Zákona č. 355/2007 Z.z. (časová verzia predpisu účinná od 12.01.2023 do
31.03.2024), pitná voda je zdravotne bezpečná, ak

a) neobsahuje žiadne mikroorganizmy, parazity ani látky, ktoré v určitých množstvách alebo
koncentráciách predstavujú riziko ohrozenia zdravia ľudí akútnym, chronickým alebo neskorým
pôsobením, ktorej vlastnosti vnímateľné zmyslami nezabraňujú jej požívaniu alebo používaniu,
b) spĺňa najvyššie medzné hodnoty ukazovateľov kvality pitnej vody podľa odseku 4 písm. a) a b),
c) sú prijaté opatrenia na zabezpečenie jej zdravotnej bezpečnosti a ochrany ľudského zdravia, ktoré

vychádzajú zo zásady predbežnej opatrnosti.

16. Podľa § 62 ods. 1 písm. w) Zákona č. 355/2007 Z.z. (časová verzia predpisu účinná od 12.01.2023
do 31.03.2024), ministerstvo ustanoví všeobecne záväznými právnymi predpismi ukazovatele a limity
kvality pitnej vody a kvality teplej vody, metódy odberov vzoriek a metódy analýz pitnej vody,

monitorovania pitnej vody, programy monitorovania a postupy pri určení miery rizika, manažmente rizík
systému zásobovania pitnou vodou a manažmente rizík domových rozvodných systémov, vymedzenie
prioritnýchpriestorov,opatrenianazníženierizikaspojenéhosdomovýmrozvodnýmsystémomarozsah
informácií poskytovaných dodávateľom pitnej vody zásobovaným obyvateľom.

17. Od 01.04.2023 je účinná Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 91/2023 z
13.03.2023, ktorou sa ustanovujú ukazovatele a limitné hodnoty kvality pitnej vody a kvality teplej
vody, postup pri monitorovaní pitnej vody, manažment rizík systému zásobovania pitnou vodou
a manažment rizík domových rozvodných systémov. Do 31.03.2023 platila Vyhláška Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. 247/2017 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej

vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou
vodou. Vyhláška č. 247/2017 Z.z. bola prijatá na základe príslušného splnomocňujúceho ustanovenia
Zákona č. 355/2007 Z.z. a zostala platná a účinná do 31.03.2023, pričom námietka žalobcu, že v čase
vykonania odberov vody splnomocňujúce zákonné ustanovenie § 62 písm. aa) zákona č. 355/2007
Z.z. už bolo zrušené, nemá na platnosť a účinnosť samotnej vyhlášky vplyv. Ustanovenie oprávňujúce

Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom
ukazovatele a limity kvality pitnej vody zostalo v Zákone č. 355/2007 Z.z. zachované (ku dňu 30.03.2023
bolo obsahom § 62 ods. 1 písm. w/ cit. zákona).

18. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej

správy prvého stupňa a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený
dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe a ustanovením § 195 SSP, keďže ide o správnu
žalobu vo veciach správneho trestania. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo
znamená, že určenie rozsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správnysúd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom
žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie
žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia

rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej
lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov
považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1 písm.
e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle §
195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v

prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd aj v prípade správnej žaloby
vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom
verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh
účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

19. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie

prvostupňového orgánu o uložení pokuty za správny delikt podľa § 57 ods. 1 Zákona č. 355/2007
Z.z., konkrétne za porušenie povinnosti zabezpečiť, aby dodávaná pitná voda spĺňala požiadavky na
zdravotnú bezpečnosť podľa § 17 ods. 6 Zákona č. 355/2007 Z.z. (povinnosť podľa § 17c ods. 4 písm.
a/ cit. zákona).

20. V predmetnom prípade je nesporné, že žalobca je dodávateľom pitnej vody ako prevádzkovateľ
verejného vodovodu „Združený vodovod Krivoklát – Bohunice“ (ďalej ako „verejný vodovod“), ktorý
zásobuje obec Bohunice a obec Krivoklát (podľa § 17c ods. 3 Zákona č. 355/2007 Z.z. dodávateľom
pitnej vody je prevádzkovateľ verejného vodovodu). Na odbernom mieste - Obecný úrad Krivoklát č.
77, kancelária, RÚVZ vykonal odber pitnej vody spojený s kontrolou jej kvality v dňoch 23.03.2023,

30.03.2023 a 11.04.2023 (a 23.05.2023). Vzorka bola odobratá z vodovodného kohútika bežne
slúžiaceho na pitné účely. Vzorka pitnej vody odobratá dňa 23.03.2023 podľa Protokolu o skúškach
vzorky č. 891/23 vykazovala prekročenie limitov v mikrobiologických ukazovateľoch, konkrétne v
ukazovateľoch Enterokoky a Koliformné baktérie. Opakovaný odber na tom istom odberovom mieste
vykonaný dňa 30.03.2023 (Protokol o skúškach vzorky č. 1028/23) preukázal opätovné prekročenie

limitov mikrobiologických ukazovateľov, konkrétne v ukazovateli Koliformné baktérie. Odbery boli
analyzované v akreditovanom laboratóriu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom
v Trenčíne. Hodnota voľného chlóru pri prvom odbere bola 0,06 mg/l a pri druhom (kontrolnom)
odbere bola 0,07 mg/l, čo v danej situácii podľa orgánu verejnej správy značí nedostatočnú dezinfekciu
vodovodnej siete.

21. Podľa Prílohy č. 1 Vyhlášky č. 247/2017 Z.z. (Ukazovatele kvality pitnej vody a ich limity) je stanovený
limit (medzná hodnota) voľného chlóru v pitnej vode do 0,3 mg/l (rovnako ako podľa Vyhlášky č. 91/2023
Z.z.).

22. Skutková podstata správneho deliktu, z ktorého bol žalobca uznaný vinným, spočíva v porušení
niektorejzpovinnostípodľa§17,§17a,§17calebo§17dZákonač.355/2007Z.z.Dodávateľpitnejvody
je povinný zabezpečiť, aby dodávaná pitná voda spĺňala požiadavky na zdravotnú bezpečnosť podľa
§ 17 ods. 6 cit. zákona, čo v prípade žalobcu nebolo dodržané (bolo porušené). Porušenie zákonnej
povinnosti vyplýva z výsledkov skúšok pitnej vody, vzorka ktorej bola na odbernom mieste odobratá

23.03.2023, 30.03.2023 a 11.04.2023. Žalobca nespochybnil výsledok vykonanej skúšky (skúšok) pitnej
vody, ani oprávnenie laboratória RÚVZ v Trenčíne vykonať skúšku odobratých vzoriek, namietal, že
orgán verejnej správy sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobcom odobratá vzorka vody dňa
30.03.2023, ktorá bola predložená na analýzu do iného akreditovaného laboratória (VETLAB spol. s r.o.,
Dolné Kočkovce), bola vyhodnotená ako zdravotne vyhovujúca.

23.Správnysúduvádza,ževtomtosmereorgánverejnejsprávyužvprvostupňovomrozhodnutíuviedol,
že dňa 30.03.2023 si prevádzkovateľ verejného vodovodu (žalobca) zabezpečil vlastný nezávislý odber
vzorky pitnej vody v popoludňajšom čase, ktorého výsledok sa nezhodoval s výsledkom laboratória v
Trenčíne. Konštatoval, že sa jednalo o dve rozdielne vzorky odobraté síce v ten istý deň, ale v rôznych

časových úsekoch s tým, že vo vzorke odobratej žalobcom chýbalo stanovenie hodnoty voľného chlóru,
keď je potrebné a nevyhnutné vykonať nielen merania biologických mikroorganizmov, ale aj hodnotu
chlóru, a to výlučne z rovnakej vzorky vody. Obdobne na túto námietku (uvedenú aj v odvolaní) reagoval
žalovaný,keďzopakoval,ževprípadeodobratýchvzoriekdňa30.03.2023(jednavzorkaodobratáRÚVZv dopoludňajších hodinách a jedna vzorka odobratá z iniciatívny žalobcu v popoludňajších hodinách)
išlo o dve rozdielne vzorky, pričom vzorke odobratej laboratóriom VETLAB chýbalo stanovenie voľného
chlóru, čo je nevyhnutné pre komplexné vyšetrenie vzorky. Z uvedeného vyplýva, že nie je pravda, že

orgán verejnej správy neposúdil výsledky skúšok odobratých vzoriek vody (výsledok skúšky vzorky vody
z laboratória v Trenčíne a z laboratória VETLAB). Podľa § 17 ods. 8 Zákona č. 355/2007 Z.z. (časová
verzia predpisu účinná od 12.01.2023 do 31.03.2024) odber pitnej vody a analýza pitnej vody na kontrolu
kvality pitnej vody musia byť vykonané v súlade s požiadavkami na metódy odberov a metódy analýz
podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa § 62 ods. 1 písm. w); fyzická osoba –

podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá vykonáva odber a analýzu pitnej vody, musí byť akreditovaná.
Podľa Prílohy č. 2, bod 2.1.1. písm. a) a b) Vyhlášky č. 247/2017 Z.z. (Rozsah analýz a početnosť
odberov vzoriek pitnej vody) minimálna analýza kvality pitnej vody pozostáva z ukazovateľov: a)
určených v tabuľke č. 1, b) vyplývajúcich z použitej dezinfekcie a chemickej úpravy pitnej vody. Výsledok
z laboratória VETLAB nespochybňuje dokazovanie zo strany orgánu verejnej správy, ako to namietal
žalobca v správnej žalobe, keď vo výsledku z tohto laboratória chýbal ukazovateľ chlóru a súčasne

išlo o vzorku len zo dňa 30.03.2023, pričom závadnosť pitnej vody bola potvrdená aj dňa 23.03.2023
a 11.04.2023. Konštatovanie žalobcu, že skúšky pitnej vody v laboratóriu RÚVZ v Trenčíne boli de facto
realizované orgánom verejnej správy, nespochybňuje skutočnosť, že išlo o akreditované laboratórium
oprávnené vykonávať skúšky pitnej vody. Vychádzajúc z uvedeného žalobnú námietku, že skutkové
závery nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

24. Z rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva SR č. ÚVZSR/OLP/4235/15502/2023 zo dňa
16.05.2023 o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom
v Považskej Bystrici č. RÚVZPB/OHŽPaZ/737/2633/2023 zo 04.04.2023 (ktorým bolo žalobcovi uložené
opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. i) Zákona č. 355/2007 Z.z. - zákaz používania pitnej vody, ktorá nie

je zdravotne bezpečná z verejného vodovodu v obci Krivoklát na pitie a obmedzenie používania vody
na ostatné účely do doby potvrdenia vyhovujúceho výsledku kvality pitnej vody z odobratej vzorky z
predmetného verejného vodovodu na základe akreditovaného odberu aj analýzy) vyplýva, že vzorky
určené na mikrobiologické skúšanie, hoci z jedného odberného miesta, ale odoberané v rôzny čas,
nie je možné považovať za „rovnakú“ vzorku, a preto výsledky môžu vykazovať v mikrobiologických

ukazovateľoch isté odchýlky. O rozdieloch v laboratórnych výsledkoch by sa dalo hovoriť v prípade, že
by laboratóriá vyšetrovali jednu a tú istú vzorku z rovnakej vzorkovnice. Treba brať do úvahy aj fakt,
že mikroorganizmy nie sú vo vode rozptýlené rovnomerne a môžu sa vyskytovať v zhlukoch, prípadne
môžu byť vyplavované z biofilmov.

25. Nie je dôvodná ani žalobná námietka, že prvostupňový orgán vo výroku rozhodnutia jednoznačne a
nespochybniteľne neoznačil presne odberové miesto, kde bola vykonaná kontrola kvality pitnej vody dňa
23.03.2023. Z výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že pitná voda bola odobratá z vodovodného
kohútika na odberovom mieste Obecný úrad Krivoklát č. 77 – kancelária, čo podľa názoru správneho
súdu postačuje pre identifikáciu miesta, a teda pre dostatočný opis skutku tak, aby sankcionované

konanie nebolo zameniteľné s iným konaním.

26. Žalobca ďalej namietal, že „závadnosť“ vzorky pitnej vody mohla byť spôsobená kvalitou samotného
domového rozvodného systému miesta, kde boli vzorky vody odoberané. Uviedol, že objekt Obecného
úradu Krivoklát mu nepatrí a ak majiteľ uvedeného objektu používa ako zdroj vody nielen žalobcom

prevádzkovaný verejný vodovod s novovybudovanými vodnými zdrojmi, ale stále aj vlastnú studňu,
a tak kontaminuje rozvod vody v budove znečistenou vodou zo studne, potom tieto skutočnosti
žalobca nemôže ovplyvniť. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na zákonnú (objektívnu) povinnosť
dodávateľa pitnej vody, a to povinnosť zabezpečiť, aby dodávaná pitná voda spĺňala požiadavky na
zdravotnú bezpečnosť (§ 17c ods. 4 písm. a/ Zákona č. 355/2007 Z.z.). Podľa § 17b ods. 1 Zákona

č. 355/2007 Z.z. (časová verzia predpisu účinná od 12.01.2023 do 31.03.2024) pri zásobovaní pitnou
vodou sa uplatňuje manažment rizík pre celý vodárenský dodávateľský reťazec od plochy povodia až po
miesto používania na vodovodnom kohútiku spotrebiteľa, pričom dodávateľ pitnej vody je povinný zistiť
bezodkladne príčiny prekročenia limitu ukazovateľa kvality pitnej vody určeného najvyššou medznou
hodnotou a zabezpečiť nápravné opatrenia na obnovenie kvality pitnej vody (§ 17c ods. 4 písm. m/

Zákona č. 355/2007 Z.z.). Vychádzajúc z uvedeného neobstojí ako obhajoba žalobcu poukaz na možný
problém s rozvodom vody u koncového odberateľa. Zodpovednosti za dodávku pitnej vody, ktorá
spĺňa požiadavky na zdravotnú bezpečnosť, sa žalobca nemôže (bez ďalšieho) zbaviť poukazom na
rozvody vody u koncových odberateľov. Súčasne už prvostupňový orgán v odôvodnení prvostupňovéhorozhodnutia poukázal na to (a žalobca to správnej žalobe nespochybňoval), že odberové miesto
Krivoklát 77 nebolo menené, pričom v minulosti odobraté vzorky pitnej vody z tohto odberového miesta
zodpovedali kvalite vody dodávanej spotrebiteľovi v tejto vodovodnej sieti (nebola zistená prítomnosť

kontaminantov, ktoré by nasvedčovali ovplyvňovaniu kvality vody sekundárnym zdrojom, prípadne
nevyhovujúcou kvalitou materiálu domového vodovodného systému).

27. Podľa § 4 ods. 7 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách
aozmeneadoplnenízákonač.276/2001Z.z.oreguláciivsieťovýchodvetviach(časováverziapredpisu

účinná od 12.01.2023 do 31.03.2024)
je vlastník vodovodnej prípojky povinný zabezpečiť, aby vodovodná prípojka nebola pripojená na iný
zdroj vody a nedochádzalo k znečisteniu pitnej vody vo verejnom vodovode alebo k zmiešaniu vody z
iného zdroja s vodou vo verejnom vodovode, a vnútorný vodovod bol vybudovaný tak, aby nedochádzalo
k znečisteniu pitnej vody vo verejnom vodovode a vodovodná prípojka bola vybudovaná v súlade s
technickými požiadavkami vlastníka verejného vodovodu alebo jeho prevádzkovateľa. Avšak, podľa § 17

ods. 3 písm. a) cit. zákona prevádzkovateľ verejného vodovodu je oprávnený požadovať od odberateľa,
aby na vlastných zariadeniach vykonal na vlastné náklady nevyhnutné úpravy, ktoré sú potrebné na
bezpečnú a spoľahlivú prevádzku verejného vodovodu; inak odberateľ zodpovedá za škodu, ktorú tým
spôsobil.

28. Žalobca v správnej žalobe taktiež uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Takto formulovaná námietka (bez konkretizácie v čom žalobca vidí
nepreskúmateľnosť rozhodnutia) neumožňuje správnemu súdu vykonať súdny prieskum zákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy, keď správny súd nemôže všeobecne uplatnené dôvody
nezákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný prípad.

29. Pokiaľ ide o sankciu (jej druh a výšku) za tzv. iný správny delikt podľa § 57 ods. 1 Zákona č. 355/2007
Z.z., citovaný zákon uvádza, že príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu od 150 eur do 20
000 eur za správne delikty podľa odsekov 1 až 22, 24, 31, 33 až 39 a pri určení výšky pokuty prihliada
na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.

30. Ukladanie pokút za správne delikty, a teda i rozhodovanie o ich výške, sa realizuje vo sfére
správneho uváženia. Správna úvaha vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu,
ktorá mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s
prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Podrobiť správne uváženie súdnemu prieskumu je možné

iba vtedy, ak správny orgán buď prekročil zákonom stanovené medze tohto uváženia alebo voľné
uváženie zneužil. Riadne zdôvodnenie ukladanej sankcie v prípade správneho trestania je základným
predpokladom pre preskúmateľnosť úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený.
Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom
určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu. Správny orgán je povinný pri ukladaní sankcie presne,

jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť, k akým skutočnostiam pri stanovení výšky sankcie
prihliadol. Výška uloženej pokuty teda musí byť v každom rozhodnutí dostatočne odôvodnená a musí
byť odrazom konkrétnych okolností individuálneho prípadu. Kritériá pre určenie konečnej výšky pokuty
sú v danom prípade stanovené výpočtom skutočností, ku ktorým je správny orgán povinný prihliadnuť
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.03.2018, sp. zn. 3 Asan/1/2016, bod 24.).

Správny súd konštatuje, že peňažná pokuta bola v tomto prípade uložená v rámci zákonného rozpätia
s konštatovaním, že orgán verejnej správy prihliadal na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky
protiprávneho konania, t.j. na všetky zákonom vymedzené kritériá pre určenie výšky pokuty. Správny
súd podotýka, že v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania môže vykonať tzv. sankčnú
moderáciu uloženej pokuty, v rámci ktorej môže samostatne posúdiť okolnosti odôvodňujúce inú výšku

pokuty, než aká bola uložená orgánom verejnej správy, avšak sankčnú moderáciu výšky uloženej pokuty
môže správny súd v zmysle § 198 ods. 1 SSP vykonať len na návrh žalobcu. Keďže žalobca návrh na
vykonanie sankčnej moderácie v správnej žalobe neuplatnil, správny súd sankčnú moderáciu žalobcovi
uloženej pokuty nemohol vykonať.

31. Nad rozsah žalobných bodov správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy
nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd nezistil ani
niektorú z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postup v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k
zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.32. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

33. Žalobca nebol v konaní o správnej žalobe úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania
nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania
v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Správny súd
nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP.

34. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia
rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o
správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 145 ods. 2 písm. c/ SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443
ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§
444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a/ SSP).