Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. november 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/73/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200563
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200563.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD. a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: ALAIN
s.r.o., so sídlom Budatínska 16, 851 06 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 47 034 823, zastúpený:
AdvokátskakanceláriaMgr.KarolHaťapka,s.r.o.,sosídlomVretenová4,84104Bratislava,IČO:46606
122, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, so sídlom Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100575109/2021 zo dňa 12. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Daňového úradu Bratislava číslo: 100575109/2021
zo dňa 12. apríla 2021 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1.NazákladeoznámeniaozmenesídlaažiadostiozaslanienovéhoosvedčeniaDaňovýúradBratislava
(ďalej len „správca dane“ alebo „žalovaný“), postupom podľa § 67 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.
z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), spísal dňa 15.01.2021: (i) úradný záznam č. 100064915/2021

o vydaní osvedčenia o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla a (ii) úradný záznam č.
100064944/2021 o vydaní osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, žalobcovi ako platiteľovi.

2. Vo veci preverenia skutočností uvedených v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie august 2020 u daňového subjektu KALAMA PRODUCTION s.r.o., IČO: 47 331 348,
u ktorého správca dane začal daňovú kontrolu, zaslal správca dane žalobcovi výzvu č. 100159157/2021
zo dňa 29.01.2021 (ďalej len „výzva zo dňa 29.01.2021“), a to podľa § 26 ods. 7 a s odkazom na § 14

a § 24 ods. 1 Daňového poriadku. V predmetnej výzve bol žalobca vyzvaný, aby zapožičal správcovi
dane (vo výzve zo dňa 29.01.2021 bližšie špecifikované) písomnosti, listiny a iné veci za zdaňovacie
obdobieaugust2020,ktorémôžubyťdôkazomprisprávedaní.Zároveňsprávcadanežalobcuupozornil,
že nesplnením si povinnosti nepeňažnej povahy sa dopúšťa správneho deliktu podľa § 154 ods. 1
písm. j) Daňového poriadku. Písomnosť sa vrátila spať správcovi dane dňa 04.02.2021 s poznámkou
doručovateľa „adresát je neznámy”.

3. Výzvou č. 100229591/2021 zo dňa 09.02.2021 (ďalej len „výzva zo dňa 09.02.2021“) správca dane
opätovne vyzval žalobcu, a to postupom podľa § 26 ods. 7 a s odkazom na § 14 a § 24 ods. 1 Daňového
poriadku, aby zapožičal správcovi dane (vo výzve zo dňa 09.02.2021 bližšie špecifikované) písomnosti,
listiny a iné veci, opakovane za zdaňovacie obdobie august 2020, ktoré môžu byť dôkazom pri správedaní. Zároveň žalobcu upozornil, že nesplnením si povinnosti nepeňažnej povahy sa dopúšťa správneho
deliktu podľa § 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku a že podľa § 81 ods. 4 písm. b) zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) môže

zrušiť registráciu pre daň z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) z úradnej moci. Písomnosť sa vrátila spať
správcovi dane dňa 15.02.2021 s poznámkou doručovateľa „adresát je neznámy”.

4. Výzvy zo dňa 29.01.2021 a 09.02.2021 boli žalobcovi zasielané prostredníctvom poštového podniku
na adresu sídla zapísanú v Obchodnom registri SR, t. j. Zadunajská cesta 16, 851 01 Bratislava.

Žalobca na predmetné výzvy nereagoval. Následne správca dane zaslal (vtedajšiemu) konateľovi
žalobcu (JUDr. Mgr. Tony Tesla) na adresu bydliska uvedenú v Obchodnom registri SR (Saratovská 6B,
841 02 Bratislava) sprievodný list č. 100235920/2021 zo dňa 10.02.2021 (ďalej len „sprievodný list“),
ktorého prílohou bola výzva zo dňa 09.02.2021. Sprievodný list bol rovnako doručovaný prostredníctvom
poštového podniku a predmetná písomnosť sa vrátila späť správcovi dane dňa 18.02.2021 s poznámkou
doručovateľa „adresát je neznámy”.

5. Dňa 04.03.2021 vydal správca dane rozhodnutie č. 100374355/2021 (ďalej len „rozhodnutie
o pokute“), ktorým podľa § 155 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku uložil žalobcovi pokutu vo výške
300 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. j) Daňového poriadku za nepredloženie dokladov
za zdaňovacie obdobie august 2020. Rozhodnutie o pokute bolo žalobcovi doručované prostredníctvom

poštového podniku na adresu sídla zapísanú v Obchodnom registri SR, pričom písomnosť sa vrátila
späť správcovi dane dňa 09.03.2021 s poznámkou doručovateľa „adresát je neznámy”.

6. Rozhodnutím číslo: 100575109/2021 zo dňa 12.04.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ alebo
„rozhodnutie žalovaného“) správca dane podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH zrušil žalobcovi registráciu

pre daň a určil deň 30.04.2021, uplynutím ktorého prestáva byť platiteľom dane. Zároveň rozhodol, že
uplynutím tohto dňa končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie a zaniká platnosť osvedčenia o registrácii
pre daň z pridanej hodnoty a platnosť identifikačného čísla pre daň a začína plynúť 10-dňová
lehota na odovzdanie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty správcovi dane. Úvodom
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že registráciu pre daň žalobcovi zrušil podľa

§ 81 ods. 4 písm. b) Daňového poriadku. Argumentoval tým, že žalobca na zaslané písomnosti
(výzvy zo dňa 29.01.2021 a 09.02.2021, a sprievodný list zo dňa 10.02.2021) nereagoval, nezaslal,
resp. elektronicky nedoručil žiadne požadované doklady v zmysle týchto písomností. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že v predmetnej výzve správca dane upozornil
žalobcu, že podľa § 81 ods. 4 písm. b) zákona o DPH môže zrušiť registráciu pre DPH z úradnej

moci, ak nie sú dôvody pre registráciu, a to, ak platiteľ nevykonáva alebo prestal vykonávať podnikanie
podľa § 3 alebo opakovane v kalendárnom roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie alebo
kontrolný výkaz, opakovane v kalendárnom roku nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, opakovane nie
je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania a ani na adrese prevádzkarne alebo opakovane
porušujepovinnostipridaňovejkontrole.Ďalejžalovanývodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiauviedol,

že rozhodnutím o pokute uložil žalobcovi pokutu vo výške 300 eur za správny delikt podľa § 154
ods. 1 písm. j) Daňového poriadku a že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.04.2021.
Záverom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný s poukazom na § 78 ods. 1 a 2 zákona
o DPH uviedol, že prebiehajúce zdaňovacie obdobie sa žalobcovi končí dňom 30.04.2021, ktorým
prestáva byť platiteľom dane a že v lehote do 25 dní po tomto dni má povinnosť podať daňové priznanie

a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť. Na záver odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
žalovaný dodal, že pri zrušení registrácie pre daň je prebiehajúce zdaňovacie obdobie od 01.04.2021
do 31.04.2021, posledným zdaňovacím obdobím platiteľa dane, a následne odcitoval znenie § 81 ods. 6
zákona o DPH. Napadnuté rozhodnutie, ktoré žalovaný doručoval žalobcovi prostredníctvom poštového
podniku, bolo žalobcovi doručené dňa 19.04.2021, prevzatím zásielky v úložnej lehote.

7. Súčasťou administratívneho spisu je ďalej (i) úradný záznam č. 100641552/2021 vyhotovený dňa
19.04.2021 o nazeraní do spisu žalobcu (vtedajším) konateľom žalobcom (p. JUDr. Mgr. Tony Tesla),
(ii) zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 19.04.2021 (bez čísla) podpísaná (vtedajším) konateľom
žalobcu a oznámenie – podanie žalobcu, ktorým správcovi dane oznámil, že konateľ žalobcu nemá

doručovaciu adresu na adrese trvalého pobytu, ale na mieste prechodného pobytu, t. j. A. B. XX/X, XXX
XX C..

II.Žaloba

8. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 23.04.2021 spolu s jej doplnením zo dňa

27.04.2021 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia a priznania
náhrady trov konania.

9. Úvodom správnej žaloby namietal, že správny orgán sa musí presvedčiť, že písomnosti odoslané
žalobcovi boli naozaj doručené, pričom tu neplatí pravidlo tzv. fikcie doručenia po ukončení lehoty

na odobratie pošty po oznámení zásielky, čo žalovaný neurobil, naopak, mal vedomosť o tom, že
jeho zásielky boli vrátené. Predmetné písomnosti neboli adresátovi doručené, a preto žalobca logicky
nemohol poznať ich obsah, pričom žalovaný sa na tento obsah odvoláva, akoby žalobca o ich obsahu
vedel. Na tomto základe postavil napadnuté rozhodnutie, čo je samovylučujúce, až absurdné. V tejto
súvislosti žalobca vyjadril podozrenie o úmysle žalovaného konať takýmto spôsobom a splniť si cieľ
odňať žalobcovi registráciu. Ďalej v žalobe uviedol, že nepozná dôvod, prečo pošta nezaručila doručenie

zásielok.Domnievalsa,žeišlooskutočnosťexistencieepidémieanariadeníznejplynúcichvkombinácii
so skutočnosťou, že predmetná adresa je novostavbou, kde sa ešte nedoručovali žiadne písomnosti. Ak
by totiž pošta riadne urobila aspoň pokus doručenia, zistila by na mieste riadne označené sídlo žalobcu
spolu so schránkou, kde bolo možné nechať upozornenie na uloženie zásielky a nebolo by v súlade so
skutočnosťou urobiť na zásielky odoslané späť záznam s poznámkou „adresát neznámy“. Podobne to

platí aj o doručovaní poštou v listinnej forme na adresu konateľa žalobcu, ktorý žalovanému už pred
časom riadne a včas oznámil inú adresu na doručovanie, čo správca dane opomenul.

10. V rámci žalobných námietok žalobca zdôrazňoval, že pochybenie žalovaného spočíva (okrem
vyššie uvedeného) v tom, že bol povinný písomnosti, predovšetkým úradného charakteru, doručovať

elektronickým spôsobom podľa § 17 ods. 1 zákona č. 305/2013 o elektronickej podobe výkonu
pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného od 30.12.2020
(ďalej len „zákon o e-Governmente“). Rovnako to platí aj podľa § 30 ods. 1 Daňového poriadku. Podľa
žalobcu nie je predsa možné odňať registráciu len na tom základe, že sa žalobca nemal objektívne ako
dozvedieť o obsahu, čo sa od neho očakáva ani o tom, že vôbec nejaká výzva a odoslaná zásielka

existovala. Žalobca tvrdil, že žalovaný vážne pochybil a v dôsledku tohto pochybenia má žalobca vážnu
ujmu. V doplnení správnej žaloby zo dňa 27.04.2021 (podanom v zákonnej lehote na podanie správnej
žaloby) žalobca precizoval žalobný bod týkajúci sa povinnosti žalovaného doručovať elektronicky
zdôrazňujúc, že opakovane žiadal o doručovanie písomností elektronickou formou, najmä v čase
pandémie. Žalobca zastával názor, že žalovaný nemôže doručovať svojvoľne korešpondenciu poštou

a arbitrárne si vysvetľovať akýsi duálny spôsob doručovania len na základe interných predpisov takéhoto
orgánu. Konanie a odôvodnenia tvrdošijného postoja formou nenáležitého rozhodnutia žalovaného je
hrubým porušením zákona na úkor daňového subjektu, ktorý tým pádom nemôže a nemá ako predvídať,
ako sa bude plniť voči nemu zákon zo strany štátu a jeho orgánov, čo znamená, že je v právnej neistote,
ktorá je v rozpore s čl. 1 Ústavy SR.

11. V dôvodoch správnej žaloby žalobca dôrazne namietal, že rozhodnutie bolo vydané bez reálneho
právneho základu a sú v ňom uvedené nepravdivé a ničím neoverené skutočnosti. Zastával názor,
že napadnuté rozhodnutie je absolútne neplatné pre jeho nezákonnú, a teda absolútnu neplatnosť,
a to z dôvodu, že je odôvodnené skutočnosťami nezakladajúcimi sa na reálnom skutkovom deji, je

podporené doslova nezmyslami a skutkový stav nebol nikdy žiadnym spôsobom preverený, ako to
má na mysli zákon o správe daní. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné.
Súčasne mu vytkol, že neobsahuje správne poučenie o opravnom prostriedku a hoci nie je možné
odvolanie, je možný opravný prostriedok. Ďalej uviedol, že podľa § 81 ods. 4 písm. b) zákona o DPH je
preukázateľné, že na sídle spoločnosti nikdy nebol žiadny kontrolór a daňový subjekt tu je zastihnuteľný,

dokonca aj počas pandémie. Argumentoval tým, že v sídle žalobcu je kamerový systém, ktorý uvedené
preukazuje a že sú tam vždy prítomné osoby kvôli pracovnej nevyhnutnosti. Preto žiadal o upresnenie,
ktorý deň navštívili kontrolóri daňový subjekt a akým spôsobom vykonávali, čo im zákon ukladá, a teda
zistili a preverili skutkový stav a okolnosti týkajúce sa daňového subjektu. V závere doplnenia správnej
žaloby žalobca označil rozhodnutie žalovaného za nezákonné a arbitrárne, namietajúc, že je vydané

v rozpore so zákonom. Argumentoval aj tým, že napadnuté rozhodnutie nemá reálnu oporu v zákone
a len mechanicky kopíruje dôvody z iných rozhodnutí neaplikovateľných na tento individuálny prípad.
V tomto bode zdôraznil, že nikdy neporušil povinnosti pri daňovej kontrole, či povinnosť podať daňovépriznanie, pričom daňovú povinnosť vždy zaplatil. Žalobca tvrdil, že išlo o účelové, arbitrárne, predpojaté
a šikanózne konanie zamestnancov správcu dane.

III.
Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe žalobcu uviedol, že všetky písomnosti doručoval
žalobcovi prostredníctvom poštového podniku, pretože povinnosť doručovať písomnosti elektronickými

prostriedkami správca dane podľa § 32 v súlade s prechodným ustanovením § 165b ods. 3 Daňového
poriadku ešte nemal. Pokiaľ ide o doručovanie písomností adresovaných žalobcovi na adresu sídla
žalobcu,žalovanýuviedol,žežalobcanepožiadalsprávcudaneodoručovaniepísomnostíadresovaných
žalobcovi na inú adresu, ako je adresa sídla spoločnosti. S poukazom na znenie § 30 ods. 1 Daňového
poriadku ďalej uviedol, že doručovanie písomností elektronickými prostriedkami zo strany správcu
dane smerom k daňovým subjektom sa začalo uplatňovať od 01.01.2016 postupne. Novela zákona to

upravila v § 165b ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého pri doručovaní elektronickými prostriedkami
podľa § 32, § 33 ods. 1 a 3 a § 56 Daňového poriadku sa postupuje najskôr od 01.01.2016, pričom
elektronické doručovanie sa zatiaľ používa iba k tým druhom daní (nie všetkým druhom daní), ktoré
finančné riaditeľstvo oznámi na svojom webovom sídle. V prvej fáze spustenia to boli spotrebné
dane. Podľa § 60b ods. 2 zákona o e-Governmente je finančná správa od 1. novembra 2016 do

31. januára 2018 oprávnená pri výkone verejnej moci postupovať podľa osobitného predpisu, ktorým
je Daňový poriadok. Toto ustanovenie umožňuje postupovať finančnej správe pri výkone verejnej
moci elektronicky prostredníctvom svojho špecializovaného portálu finančnej správy (ďalej len „PFS“).
Uvedené znamená, že finančná správa doručuje do elektronických osobných schránok na PFS za
agendu, pri ktorej sa procesne postupuje podľa Daňového poriadku. Novelou č. 238/2017 Z. z. účinnou

od 01.11.2017 sa mení a dopĺňa zákon o e-Governmente. Doplnil sa § 60f, ktorý upravuje odosielanie
dokumentov orgánov verejnej moci, ktoré majú vlastnú podateľňu. Finančná správa ako orgán verejnej
moci podľa citovaného ustanovenia nie je povinná pri agende, ktorá ide procesne podľa Daňového
poriadku, do 31.12.2020 používať modul centrálnej elektronickej podateľne (ÚPVS), pretože má vlastnú
podateľňu. Teda finančná správa zatiaľ nie je povinná (do 31.12.2020) doručovať dokumenty do

elektronických schránok daňovníkov na ÚPVS pri agende podľa Daňového poriadku. Obojsmerná
elektronická komunikácia je spustená zatiaľ len za oblasť spotrebných daní. Rovnako túto skutočnosť
konštatoval vo svojom rozhodnutí aj Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí pod sp. zn. 2S/158/2017
zo dňa 12.06.2019. V mesiaci január 2021 bola na ÚPVS Slovensko.sk zverejnená informácia k
používaniuelektronickýchschránokpodľazákonaoe-Governmente,ktoráobsahujenasledovné:„Dňom

30.12.2020 nadobúda účinnosť zákon č.416/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 305/2013
Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej „novela zákona“). Predmetná novela zákona predlžuje výnimku pre orgány finančnej
správy, ktorá predstavuje možnosť duálneho doručovania do elektronickej schránky na ÚPVS a do
schránky na PFS.“ Novela zákona upravila v § 60f ods. 7 zákona o e-Governmente termín z „31.

decembra 2020“ na „31. decembra 2021“. Následne žalovaný poukázal na novelizované znenie § 60f
ods. 7 zákona o e-Governmente a dodal, že prechodne využíva § 60f ods. 7 zákona o e-Governmente,
ktorý upravuje tzv. duálne doručovanie v prípade, ak ide o doručovanie elektronických úradných správ
orgánmi finančnej správy v colnom konaní alebo inom správnom konaní pred colným orgánom a v
správe daní. Pri agendách, ktoré procesne nejdú podľa Daňového poriadku, ale podľa iného právneho

predpisu, je finančná správa povinná od 1.11.2017 používať modul centrálnej elektronickej podateľne.
Tzn. finančná správa už v súčasnosti doručuje elektronicky do schránok na ÚPVS, a to všetkým
právnickým osobám zapísaným v Obchodnom registri, ako aj iným právnickým a fyzickým osobám,
ktoré si elektronickú schránku na ÚPVS aktivovali dobrovoľne. Výkon verejnej moci elektronicky, ktorý
prebieha zo strany finančnej správy smerom k daňovému subjektu zatiaľ len cez špecializovaný portál

finančnej správy, má svoje „pravidlá“ upravené v ustanoveniach Daňového poriadku, napr. v § 32, §
33 a § 14 Daňového poriadku. Prechodné ustanovenie § 165b ods. 3 Daňového poriadku určuje, že
podľa § 14 sa postupuje od 1. januára 2014 a podľa § 32, § 33 ods. 1 a 3 a § 56 sa postupuje najskôr
od 1. januára 2016 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní podľa oznámenia Finančného riaditeľstva SR
uverejneného na jeho webovom sídle. Záverom vyjadrenia žalovaný odcitoval § 33 ods. 4 a § 30 ods.

1 a 2 Daňového poriadku a dodal, že finančná správa, vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení
zákona o e-Governmente a Daňového poriadku, doručuje dokumenty elektronicky prostredníctvom
svojho špecializovaného portálu finančnej správy za oblasť spotrebných daní. Za ostatné druhy daní
nedoručuje dokumenty elektronicky, ale v súlade s § 30 ods. 2 Daňového poriadku, tzn. prostredníctvompoštového podniku, iným orgánom, ak to ustanovuje osobitný predpis alebo prostredníctvom verejnej
vyhlášky. Ak je finančná správa povinná doručovať za iné druhy daní ako spotrebné dane, odvtedy
ako to zverejní na webovom sídle finančného riaditeľstva (ide však len o agendu, ktorá ide procesne

podľa Daňového poriadku), neznamená to, že si môže vybrať, či bude elektronicky za ostatné druhy
daní komunikovať bez toho, aby túto informáciu zverejnila na webovom sídle finančného riaditeľstva.
Rovnako je potrebné, aby sa vo všetkých prípadoch postupovalo rovnako, aby nevznikali neodôvodnené
rozdiely v postupe a tým nedochádzalo k porušovaniu základných zásad správy daní. Na základe vyššie
uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Replika a duplika

13. V replike žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného prezentovanými vo vyjadrení
k správnej žalobe. Mal za to, že žalovaný bol povinný písomnosti, predovšetkým úradného charakteru,

doručovať elektronickým spôsobom podľa § 17 ods. 1 zákona o e-Governmente, pričom rovnako to
platí i podľa § 30 ods. 1 Daňového poriadku. Opätovne uviedol, že opakovane žiadal o doručovanie
písomností elektronickou formou. V závere repliky zdôrazňoval, že nikdy neporušil povinnosť podať
daňové priznanie, vždy zaplatil daňovú povinnosť, a to aj v čase pandémie, v sídle sú vždy prítomné
osoby, ktoré môžu jednoznačne spochybniť tvrdenia žalovaného.

14. V duplike žalovaný uviedol, že všetky písomnosti boli žalobcovi doručované prostredníctvom
poštového podniku, keďže povinnosť doručovať písomnosti elektronickými prostriedkami správca dane
podľa § 32 v spojení s prechodným ustanovením § 165b ods. 3 Daňového poriadku v tom čase
nemal. Následne žalovaný poukázal na príslušnú právnu úpravu týkajúcu sa výkonu verejnej správy

elektronicky a argumentáciu prezentovanú vo vyjadrení k správnej žalobe a uzavrel, že finančná správa
od 01.01.2022 v plnej miere aplikuje ustanovenia zákona o e-Governmente, s tým, že do tohto termínu
finančná správa nebola povinná doručovať písomnosti daňovým subjektom elektronicky cez ÚPVS.

V.

Konanie na správnom súde

15. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1

neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z
daného dôvodu predmetná právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.
1S/73/2021, je na základe uvedenej zmeny právnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod

sp. zn. BA-1S/73/2021.

VI.
Verejné vyhlásenie rozsudku

16. Správny v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo
veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP, rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 07.11.2025,
keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o
nariadenie pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli v súlade
s lehotou uvedenou v § 137 ods. 4 SSP oznámené na úradnej tabuli správneho súdu a súčasne zadané

na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

VII.
Relevantná právna úprava

17. Podľa § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zákona o DPH v znení účinnom do 30.06.2021 daňový úrad môže
zrušiť registráciu pre daň, ak nie sú dôvody na registráciu, a to, ak platiteľ opakovane v kalendárnom
roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz, opakovane v kalendárnom rokunezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania
a ani na adrese prevádzkarne alebo opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole.

18. Podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH v znení účinnom do 30.06.2021 daňový úrad o zrušení registrácie
pre daň vydá rozhodnutie, v ktorom určí deň, uplynutím ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba
prestáva byť platiteľom; proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie. Ak sa právnická osoba
zrušuje bez likvidácie, daňový úrad rozhodnutie nevydá a právnická osoba prestáva byť platiteľom
dňom jej zániku. Uplynutím dňa, kedy právnická osoba alebo fyzická osoba prestáva byť platiteľom,

končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie a zaniká platnosť osvedčenia o registrácii pre daň a platnosť
identifikačného čísla pre daň. Právnická osoba alebo fyzická osoba je povinná do desiatich dní odo dňa,
kedy prestala byť platiteľom, odovzdať daňovému úradu osvedčenie o registrácii.

19. Podľa § 84 zákona o DPH v znení účinnom do 30.06.2021 na správu dane sa použijú ustanovenia
osobitného predpisu (Daňový poriadok - pozn. správneho súdu), ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.07.2021 správca dane hodnotí dôkazy
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

21. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.07.2021 ukladať povinnosti alebo
priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť
doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.07.2021 rozhodnutie musí vychádzať

zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a
musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

23. Podľa § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku v znení účinnom do 31.07.2021 ak tento zákon
alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje

podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní
podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená.

24. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.07.2021 rozhodnutie obsahuje

odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy
ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

VIII.

Posúdenie veci správnym súdom

25. Predmetom konania pred správnym súdom bolo posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia,
ktorým správca dane ako žalovaný rozhodol, že podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH ruší registráciu pre
daň a určuje žalobcovi deň 30.04.2021, uplynutím ktorého prestáva byť platiteľom dane, s tým, že

uplynutím tohto dňa končí prebiehajúce zdaňovacie obdobie a zaniká platnosť osvedčenia o registrácii
pre daň z pridanej hodnoty a platnosť identifikačného čísla pre daň a začína plynúť 10-dňová lehota na
odovzdanie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty správcovi dane.

26. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, vrátane konania, ktoré mu

predchádzalo, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného
je potrebné zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, a to pre nepreskúmateľnosť a nedostatok
dôvodov.

27. Primárne správny súd poukazuje na to, že úlohou správnych súdov v správnom súdnom konaní je

chrániť práva a právom chránené záujmy fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy, najmä
pred svojvôľou a porušovaním práv účastníkov konania a ďalších subjektov zo strany orgánov verejnej
správy. Žalobca vo svojej žalobe vzniesol niekoľko námietok, ktoré sa vzťahovali na nesprávne právne
posúdenie veci, nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a nedostačujúce zistenie skutkového stavuna riadne posúdenie veci. V prvom rade správny súd považuje za nevyhnutné vyjadriť sa k tej námietke,
ktorú považoval za dôvodnú a rozhodujúcu pre posúdenie prejednávanej veci, t. j. nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia. Žalobca pritom akcentoval na absenciu náležitého, riadneho a relevantného

spôsobu posúdenia veci zo strany správcu dane, ako i absenciu reálneho skutkového a právneho
základu označujúc napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a vydané v rozpore so zákonom. V tomto
bode správny súd konštatuje, že tieto žalobcom označené nedostatky napadnuté rozhodnutie vykazuje.
Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na opis skutkového stavu, citáciu
príslušných zákonných ustanovení a jedno strohé konštatovanie, že žalobca nereagoval na zaslané

písomnosti (výzvu zo dňa 29.01.2021, výzvu zo dňa 09.02.2021 a sprievodný list zo dňa 10.02.2021),
nezaslal resp. elektronicky nedoručil žiadne požadované doklady v zmysle týchto písomností. Z obsahu
napadnutého rozhodnutia nevyplýva, z akého dôvodu, resp. akých dôvodov pristúpil žalovaný k zrušeniu
registrácie pre daň u žalobcu. Podľa § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 Daňového poriadku daňový úrad môže
zrušiť registráciu pre daň, ak nie sú dôvody na registráciu, a to, ak platiteľ opakovane v kalendárnom
roku nesplní povinnosť podať daňové priznanie alebo kontrolný výkaz, opakovane v kalendárnom roku

nezaplatí vlastnú daňovú povinnosť, opakovane nie je zastihnuteľný na adrese sídla, miesta podnikania
a ani na adrese prevádzkarne alebo opakovane porušuje povinnosti pri daňovej kontrole. Správnemu
súdu tak nie je zrejmé a má za nejasné, z akého dôvodu žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie.
Dôvodov, pre ktoré môže dôjsť u platiteľa k zrušeniu registrácie pre daň podľa § 81 ods. 4 písm. b) bod
2 Daňového poriadku, je niekoľko a nie je úlohou správneho súdu ich za žalovaného vyhľadávať a tieto

odôvodňovať, a nahrádzať tak činnosť orgánu verejnej správy.

28. Správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, resp. absentujú
vňomdôvody,prektorébolovydané,pričomznehoniejemožnéjednoznačnezistiťaniúvahy,ktorýmisa
správca dane riadil pri formulovaní záveru o potrebe zrušiť registráciu pre daň u žalobcu. V odôvodnení

napadnutého rozhodnutia absentuje i to, aké úvahy boli správcom dane použité pri hodnotení dôkazov
a použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodol. Navyše, uvedenie ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo (§ 81 ods. 4 písm. b/ bod 2 zákona o DPH), žalovaný nesprávne
uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (aj to len strohou citáciou paragrafového znenia),
hoci má byť súčasťou výroku rozhodnutia (§ 63 ods. 3 písm. d/ Daňového poriadku). Na dosiahnutie

presvedčivosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a opodstatnenosti zvoleného zásahu do práv žalobcu
bolo potrebné, aby žalovaný v rozhodnutí poskytol žalobcovi zrozumiteľné a jednoznačné závery, ku
ktorým dospel. Pri správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy (§ 3 ods. 3 Daňového
poriadku). Úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, musia byť v odôvodnení uvedené. Okrem
uvedených skutočností je správca dane povinný v odôvodnení uviesť aj použitie právnych predpisov,

podľa ktorých sa rozhodovalo. Okrem samotného odkazu na konkrétne ustanovenie právneho predpisu,
podľa ktorého sa rozhodovalo (ustanovenie právneho predpisu musí byť uvedené už aj vo výroku
rozhodnutia), musí byť v odôvodnení uvedené aj zdôvodnenie svojho rozhodnutia v súvislosti so znením
týchto ustanovení právnych predpisov.

29. Pozornosti správneho súdu neušlo, že k vydaniu rozhodnutia o zrušení registrácie pre daň
u žalobcu žalovaný pristúpil len na základe dvoch výziev adresovaných žalobcovi (zo dňa 29.01.2021
a 09.02.2021) a jedného sprievodného listu zo dňa 10.02.2021 adresovanému vtedajšiemu konateľovi
žalobcu, zásielky ktoré sa vrátili žalovanému s poznámkou doručovateľa „adresát neznámy“ (po prvom
neúspešnou pokuse o doručenie), a to bez akéhokoľvek zisťovania či preverovania zo strany správcu

dane v tomto smere. V tomto bode správny súd uvádza, aj pre ďalšiu aplikačnú prax správcu dane
v obdobných veciach, že rozhodnutie musí vychádzať z náležite zisteného stavu veci v súlade so
zásadou materiálnej pravdy a na tento účel treba i dostatočne preveriť sporné skutočnosti, a to zákonom
dostupnými prostriedkami (napr. inštitút miestneho zisťovania podľa § 37 ods. 2 Daňového poriadku,
vyhľadávacia činnosť podľa § 36 ods. 1 Daňového poriadku, žiadosť o súčinnosť adresovaná poštovému

podniku a pod.). V tejto súvislosti sa otvára i otázka dostatočného zistenia skutkového stavu v súdenej
veci, ktorou sa však správny súd v tomto konaní nemohol zaoberať, pretože týmto rozsudkom dochádza
k zrušeniu napadnutého rozhodnutia z procesných dôvodov brániacich vec preskúmať meritórne, a
teda akýkoľvek záver správneho súdu v tomto smere by bol predčasný.

30. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať
zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom.
Správny súd v tejto súvislosti dáva žalovanému do pozornosti, že nedostatky odôvodnenia
preskúmavaného rozhodnutia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením,resp. doplňujúcim vyjadrením správneho orgánu (prípadne vysvetlením prijatých záverov vo vyjadrení
k správnej žalobe). Správnemu súdu ani neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru
dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať

z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom
odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci
správneho súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej
zákonom.

31. Rozhodnutie správcu dane o zrušení registrácie pre daň podľa § 81 ods. 5 zákona o DPH je
špeciálnym ustanovením hmotnoprávneho daňového predpisu k procesnoprávnej úprave uvedenej
v Daňovom poriadku. Takéto rozhodnutie musí spĺňať požiadavku kladenú v § 81 ods. 5 prvá veta pred
bodkočiarkou, a teda určenie dňa, uplynutím ktorého právnická osoba alebo fyzická osoba prestáva byť
platiteľom, ale i náležitosti ustanovené v § 63 ods. 5 Daňového poriadku (okrem situácie, ak sa právnická
osoba zrušuje bez likvidácie, vtedy daňový úrad rozhodnutie nevydá a právnická osoba prestáva byť

platiteľom dňom jej zániku - pozn. správneho súdu). V odôvodnení rozhodnutia správcu dane, ako jednej
z esenciálnych náležitostí riadneho rozhodnutia, sa má podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku uviesť,
ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového
subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa
rozhodovalo. Správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutie musí obsahovať relevantné a dostatočné dôvody,

na základe ktorých bolo vydané, pričom správca dane je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť
všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať
na skutkové zistenia, uviesť dôkazy z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia a uviesť, aké úvahy
boli použité pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na ktorých základe sa rozhodovalo. V
odôvodnení rozhodnutia musí správca dane uviesť i záver o tom, ktoré skutočnosti a na základe čoho

považoval za nepochybne zistené, posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a
uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia.

32. S poukazom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nie
je možné považovať za súladné so zákonom, a to s požiadavkami kladenými na výrok a odôvodnenie

rozhodnutia vydaného podľa § 81 ods. 5 v spojení s § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zákona o DPH.

33. Za nepreskúmateľné sa považuje také rozhodnutie, ktoré je nezrozumiteľné, teda nejasné alebo
protirečivé, a rozhodnutie, ktoré je nedostatočne odôvodnené, teda také, z ktorého nie je možné
jednoznačne zistiť dôvody, ktoré k nemu viedli, resp. úvahy, ktorými sa administratívny orgán pri

formovaní záverov v ňom vyjadrených riadil. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS
SR“) sa v rámci svojej rozhodovacej praxe už opakovane vyjadril ku kvalite rozhodnutí orgánov verejnej
správy, keď vyslovil, že je potrebné, aby orgán verejnej správy „náležite dbal na dostatočné, jasné,
zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov,
na ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov dbať o to, aby ich rozhodnutia

boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie
právnych záverov samotného správneho orgánu “ (napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019
zo dňa 28.07.2022). Taktiež bolo v tejto súvislosti judikované, že „za rozhodnutie vydané v súlade
so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné iba pre správny orgán, ktorý ho
vydal“ (R 3/2014).

34. Ak správca dane dospeje k presvedčeniu, že existujú dôvody na zrušenie registrácie pre daň, a teda
na vydanie rozhodnutia podľa § 81 ods. 5 v spojení s § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zákona o DPH,
a následne vydá rozhodnutie a pristúpi k takémuto kroku voči daňovému subjektu, jeho rozhodnutie
nemôže byť arbitrárne. „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR

je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody
sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti
nebude arbitrárny“ (judikatúra Ústavného súdu SR I. ÚS 117/07, ale aj sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa
12.05.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III. ÚS
260/06 zo dňa 23.08.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 04.05.2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo dňa

12.06.2008). Správny súd dodáva, že pri preskúmavaní dôvodov rozhodnutia správneho orgánu nie je
úloha správneho súdu posudzovať vhodnosť resp. účelnosť výkladu príslušného ustanovenia právneho
predpisu, ale miera posudzovania smeruje k tomu, či konkrétny výklad právnej normy nevykazuje znakysvojvôle (bezbrehosti) správneho orgánu. To sa rovnako vzťahuje aj na prípad, kedy je rozhodnutie
správneho orgánu zjavne neodôvodnené (prejednávaný prípad).

35. Pokiaľ ide o žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. e) SSP, správny súd len dodáva,
že predpokladom pre ich preskúmanie je dostatočne odôvodnené rozhodnutie orgánu verejnej správy,
z ktorého je zrejmé, čo bolo podkladom jeho rozhodnutia, z akého skutkového stavu v danej veci
vychádzal, akými úvahami sa riadil a ako sa vysporiadal s aplikáciou príslušných ustanovení právnych
predpisov na danú vec, čo však v prípade napadnutého rozhodnutia nemožno konštatovať v celom

rozsahu. Preskúmavanie uvedených žalobných dôvodov v tomto konaní by preto s poukazom na vyššie
uvedené nedostatky napadnutého rozhodnutia bolo predčasné. Vo vzťahu k skutkovému stavu správny
súd ešte dodáva, že ak v súvislosti s vytknutými nedostatkami a v kontexte so zásadou materiálnej
pravdy bude v danej veci potrebné doplniť dokazovanie, žalovaný tak učiní a následne všetky dôkazy
vyhodnotí komplexne, a to jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti.

36. Za nedôvodnú považuje správny súd námietku týkajúcu sa nedostatku správneho poučenia.
V poučení napadnutého rozhodnutia je uvedené správne, že proti nemu nie je možné podať odvolanie.
Podľa § 81 ods. 5 o DPH (prvá veta pred bodkočiarkou zákona) proti rozhodnutiu daňového úradu
o zrušení registrácie pre daň nie je možné podať odvolanie. Administratívne konanie pred správnym
orgánom je v danom prípade jednoinštančné. Proti takémuto rozhodnutia sa žalobca môže domáhať

ochrany svojich subjektívnych práv správnou žalobou podanou na správny súd (§ 177 SSP), a to v lehote
dvoch mesiacov od jeho oznámenia v zmysle § 181 ods. 1 SSP.

37. K námietke žalobcu o absolútnej neplatnosti napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že nie je
dôvodná. Vychádzajúc z Daňového poriadku, ktorý nulitné rozhodnutie upravuje v § 64, pričom pre toto

konanie je podstatný § 64 ods. 2 písm. b) Daňového poriadku, pri správe daní je nulitným rozhodnutím
rozhodnutie, ktoré bolo vydané omylom inej osobe. Správny súd má za preukázané, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného bolo vydané žalobcovi. Rovnako tak adresátom tohto rozhodnutia bol výlučne
žalobca, pričom konanie bolo zameraná vo vzťahu k žalobcovi a registrácia pre DPH bola napadnutým
rozhodnutím odňatá žalobcovi. Na podklade uvedeného tak nebol naplnený predpoklad na to, aby sa

na uvedené rozhodnutie nazeralo ako na absolútne neplatné, resp. nulitné.

38. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa povinnosti žalovaného doručovať elektronicky správny
súd uvádza, že správca dane povinnosť doručovať písomnosti elektronickými prostriedkami podľa § 32
v spojení s prechodným ustanovením § 165b ods. 3 Daňového poriadku v rozhodujúcom čase nemal.

Finančná správa (až) od 01.01.2022 v plnej miere aplikuje ustanovenia zákona o e-Governmente, s tým,
že do tohto termínu nebola povinná doručovať písomnosti daňovým subjektom elektronicky cez ÚPVS.
Pokiaľ ide o údajnú žiadosť žalobcu adresovanú žalovanému o doručovanie písomností elektronickou
formou, podľa tvrdení žalobcu dokonca opakovanú najmä v čase pandémie, správny súd uvádza, že
uvedené tvrdenie žalobca nepodporil žiadnym dôkazom, ktorý tak nie je ani súčasťou administratívneho

spisu. V tomto bode správny súd súčasne poukazuje na § 5 ods. 9 SSP, podľa ktorého bolo povinnosťou
žalobcu uvedené tvrdenie preukázať, k čomu však v priebehu správneho súdneho konania nedošlo.

39. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Napadnuté preskúmavané rozhodnutie bolo preto potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a
vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

40. V ďalšom konaní, vzhľadom na nedostatky napadnutého rozhodnutia, bude žalovaný povinný sa
opätovne vecou zaoberať a prijať jednoznačný a dostatočne odôvodnený záver v súlade s právnym

názorom prezentovaným v tomto rozsudku, a to tak, aby jeho rozhodnutie napĺňalo požiadavky kladené
nielen § 81 ods. 5 prvá veta pred bodkočiarkou zákona o DPH, ale i § 63 ods. 5 a § 63 ods. 3 písm.
d) Daňového poriadku.

41. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy

v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 prvá veta SSP).

42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1
SSP a v konaní úspešnému žalobcovi, v súlade so zásadou úspechu v konaní, priznal voči žalovanémuprávo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

43. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)

má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o
správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.