Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. november 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1S/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100835
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100835.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Nadácia AEVIS, so sídlom Rybnícka 3951, 069 01
Snina, IČO: 17 077 265, v zastúpení Mgr. Eva Kováčechová, advokátka, so sídlom Komenského 21, 974
01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľ.
Štúra 1, 821 01 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Poľovnícka organizácia Kalamárka, so
sídlom Detva 612, 962 12 Detva, IČO: 42 370 442, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 12444/2025-6.1, číslo záznamu: 21722/2025 zo dňa 16.04.2025, o návrhu žalobcu na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 06.06.2025, domáha preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 12444/2025-6.1, číslo záznamu: 21722/2025 zo dňa 16.04.2025,
ktorým žalovaný v bode A. povolil výnimku zo zakázanej činnosti podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona č.
543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon o ochrane
prírody a krajiny“) na usmrtenie ôsmich jedincov chráneného živočícha druhu medveď hnedý (Ursus
arctos) v katastrálnych územiach A., A., B., C. D. C. v okrese Detva, na ktorých bola vyhlásená
mimoriadna situácia vládou Slovenskej republiky uznesením vlády SR č. 182/2025 zo dňa 02.04.2025

a to vo vymedzených zónach podľa mapovej prílohy rozhodnutia (ďalej len „buffer zóna“), ktoré lomové
body boli vymedzené GPS súradnicami, v bode B. povolil výnimku zo zakázaných činností podľa
§ 35 ods. 1 písm. e) zákona o ochrane prírody a krajiny na držanie a prepravu ôsmich jedincov
chráneného živočícha druhu medveď hnedý usmrtených v súlade s bodom A. výroku rozhodnutia.
Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny určil
žiadateľovi podmienky vykonávania činnosti. Žalovaný tiež stanovil platnosť napadnutého rozhodnutia

do 31.12.2025.

2. Žalobca potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že okamžitým výkonom
alebo následkami napadnutého rozhodnutia môže vzniknúť značná hospodárska a finančná škoda, ako
aj priama škoda na životnom prostredí vyjadrená spoločenskou hodnotou druhu v hodnote 20 000,- Eur
a zároveň uviedol, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

3. V rámci argumentácie k dôvodnosti priznania odkladného účinku žalobca poukázal na kumulatívny
vplyv doterajších rozhodnutí žalovaného, ktorý na základe § 40 ods. 3 písm. f) zákona o ochrane
prírody a krajiny povolil od dňa 24.10.2024 odstrel najmenej 103 jedincov medveďa hnedého. Žalobca
odkazom na vedeckú analýzu životaschopnosti populácie medveďa hnedého na Slovensku, ktorá je
súčasťou štúdie „Odhad početnosti populace medvěda hnedého analýzou DNA“ dôvodí, že v dôsledku

napadnutého rozhodnutia môže dôjsť k vážnemu ohrozeniu populácie chráneného živočícha – medveďahnedého. Zásah do životného prostredia v prípade druhovej ochrany je nezvratný, preto je podľa názoru
žalobcu na mieste uplatnenie princípu predbežnej opatrnosti.

4. Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd priznal žalobe odkladný účinok.

II.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe a zároveň aj k návrhu žalobcu na priznanie odkladného
účinku, doručenom správnemu súdu dňa 23.10.2025, mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že dôjde k ohrozeniu alebo poškodeniu životného
prostredia a ktoré by akýmkoľvek spôsobom odôvodňovali priznanie odkladného účinku. Uviedol, že
napadnuté rozhodnutie sa týka obmedzeného počtu jedincov (8 jedincov) čo predstavuje vzhľadom
na celkovú populáciu medveďa hnedého na Slovensku pomerne zanedbateľný podiel. Eliminácia

malého počtu konkrétnych (individuálne určených jedincov na základe podmienok vyjadrených vo
výroku napadnutého rozhodnutia), synantropne sa správajúcich jedincov, ktorí opakovane vstupovali
do intravilánu obce, predstavuje zásah na lokálnej úrovni, ktorý nemá vplyv na celkovo priaznivý
stav populácie druhu medveď hnedý. Spoločenská hodnota ôsmich jedincov medveďa hnedého je
relatívne nepatrná (až zanedbateľná) v porovnaní s hodnotou, ktorú predstavuje celá populácia

medveďa hnedého na území Slovenskej republiky. Žalovaný nepochybne považuje ochranu prírody
a živočíchov za dôležitú, avšak tá nesmie byť nadradená hodnote ľudského života a verejného záujmu
na ochrane života, zdravia, majetku, ktoré podľa názoru žalovaného predstavujú vyšší verejný záujem
a v neposlednom rade aj na bezpečnom pohybe po prírode.

6. Taktiež žalovaný uviedol, že povolením predmetnej výnimky sa nezasahuje do jadrovej populácie (t. j.
populácia skupiny jedincov v rámci väčšej populácie, ktorá je geneticky najstabilnejšia a najschopnejšia
udržiavať populáciu nažive) medveďa hnedého s nezmeneným prirodzeným správaním, nakoľko
povolením výnimky sa eliminujú iba jedince s pozmeneným správaním. Vymedzená buffer zóna
na elimináciu synantropných jedincov sa nachádza mimo vlastného územia európskeho významu,

ako aj mimo iných území patriacich do európskej sústavy chránených území Natura 2000 .

7. K tvrdeniu žalobcu, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným
záujmomžalovanýuviedol,žetožiadnymspôsobomžalobcanepreukazuje.Podľanázoružalovanéhoje
návrh na priznanie odkladného účinku v rozpore s verejným záujmom, ktorým je ochrana života a zdravia

obyvateľov z dôvodu narastajúceho počtu výskytu a stretov človeka s medveďom hnedým v intraviláne
obce, v blízkosti ľudských obydlí tak, ako aj ochrana majetku, nakoľko synantropné jedince tohto druhu
strácajú prirodzenú plachosť pred človekom. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že v katastrálnych
územiach A., A., B., C. D. C. boli v rokoch 2020 Zásahovým tímom medveďa hnedého evidované
a vyhodnocované 2 hlásenia, v roku 2021 20 hlásení, v roku 2022 5 hlásení v roku 2023 až 96 hlásení

v roku 2024 24 hlásení a za obdobie od 01.01.2025 do 01.04.2025 3 hlásenia o výskyte medveďa
hnedého. Dňa 30.03.2025 zásahový tím medveďa hnedého eviduje v lokalite „Zapriechody“ nebezpečný
stred jedinca medveďa hnedého s človekom, pričom napadnutá osoba podľahla svojim zraneniam
spôsobených jedincov medveďa hnedého. K uvedenému žalovaný dodal že od roku 2000 zranili
medvede na Slovensku viac ako 117 ľudí. Za rok 2024 eviduje Štátna ochrana prírody SR 18 útokov,

ktoré skončili zranením človeka, z toho 2 útoky skončili usmrtením človeka (15.03.2024 Demänovská
dolina a 05.10.2024 Hybe). V roku 2025 (stav do konca marca) zatiaľ bolo zaznamenaných 7 útokov
vrátane jedného smrteľného.

8. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o civilnej ochrane sa na účely tohto zákona

mimoriadnou udalosťou rozumie okrem iného nežiaduci výskyt medveďa hnedého, pričom nežiaduci
výskyt medveďa hnedého je mimoriadna udalosť, ktoré vyhodnotená ako stav, ktorý predstavuje riziko
ohrozenia života, zdravia alebo vzniku škôd na úrode, hospodárskych zvieratách alebo závažných škôd
na majetku v súvislosti s výskytom medveďa hnedého na území, na ktorom je vyhlásená mimoriadna
situácia. S poukazom na uvedené má žalovaný za to, že osobitné právne predpisy nevyžadujú

pre povolenie výnimky preukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi spôsobenou škodou a konkrétnym
jedincom, postačuje už samotná existencia rizika alebo hrozby vzniku škody na zdraví, životoch
osôb alebo majetku. Mimoriadna situácia bola vyhlásená práve v dôsledku priameho rizika ohrozeniaživota a zdravia miestnych obyvateľov a vzniku škôd na hospodárskych zvieratách, ktoré spôsobujú
problémové jedince medveďa hnedého.

9. Na uplatnenie (aplikáciu) princípu predbežnej opatrnosti neboli podľa žalovaného naplnené základné
(kľúčové) predpoklady a síce, že existuje reálne riziko poškodenia, či ohrozenia životného prostredia,
ktoré musí byť zároveň vedecky podložené, jeho aplikácie vo forme konkrétne intervencie, či regulácie
musí nastať pred definitívnym potvrdením faktu, či navrhovaná činnosť je, alebo nie je škodlivá a zároveň
nesmie viesť k závažnejšiemu následku, ako tomu, ktorému mala zabrániť.

10. Vzhľadom na uvedené žalovaný považuje návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku
za nedôvodný a navrhuje, aby súd návrh žalobcu na jeho priznanie zamietol.

III.

11. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

12. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom

Európskej únie.

13. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť

podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

14. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

IV.

15. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže

však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne

iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť
v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne
nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.
Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného
rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

Priznanímodkladnéhoúčinkusapozastavujúdoskončeniakonaniapredsprávnymsúdomvšetkyúčinky
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom
pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávneniaplynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú
právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

16. Správny súdny poriadok pre priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia § 185 písm. a)
stanovuje dva predpoklady a to, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok a priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma,

resp. iný nenapraviteľný následok je povinný žalobca. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom sa
od neho očakáva uvedenie konkrétnych relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne závažnú
ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok)
má a súčasne k takémuto tvrdeniu musí žalobca predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej
ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť
závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť

priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. (bližšie pozri uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 13S/66/2020)

17. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že

v preskúmavanej veci neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre jeho priznanie.

18. Správny súd k tvrdenej možnej hospodárskej či finančnej škode uvádza, že eliminácia medveďa
hnedého na základe rozhodnutia sa neprejavuje ako strata peňazí (nemá ekonomickú hodnotu), ale
môže predstavovať zhoršenie kvality životného prostredia, preto nejde o hospodárku či finančnú škodu

(v ich užšom význame), ale o environmentálnu ujmu (ujmu na životnom prostredí). Usmrtenie medveďa
hnedého je nezvratné, nemožno ho napraviť a ani kompenzovať. Spoločenská hodnota chráneného
živočícha (vyhláška Ministerstva spravodlivosti č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002
o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov) je síce peňažné vyjadrenie významu
chráneného jedinca pre spoločnosť, ale slúži na kvantifikáciu škody na prírode v prípadoch, keď dôjde

k usmrteniu, zraneniu alebo odchytu chráneného živočícha. Nepredstavuje však náhradu finančnej
škody, ale spoločenský ekvivalent straty biologickej a kultúrnej hodnoty jedinca.

19. Napriek uvedenému sa správny súd stotožňuje s tvrdením žalobcu a posúdil podmienku pre
priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí

za preukázanú. Udelená výnimka, v dôsledku ktorej môže prísť k usmrteniu ôsmich jedincov medveďa
hnedého, v prípade jej realizácie má totiž jednoznačne nezvrátiteľný charakter a môže viesť k závažnej
ujme na životnom prostredí.

20. Vzhľadom na to, že správny súd posúdil splnenie prvej podmienky pre priznanie odkladného účinku

správnej žalobe za preukázané, pristúpil k posúdeniu ďalšej podmienky, a to, či priznanie odkladného
účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

21. Žalobca k splneniu uvedenej podmienky uviedol len veľmi stručné vyjadrenie o tom, že priznanie
odkladného účinku nie je v rozpore so žiadnym verejným záujmom, avšak svoje tvrdenie nepreukázal

žiadnym relevantným spôsobom. Napriek tomu správny súd konštatuje, že v danom prípade bola
vyhlásená mimoriadna situácia uznesením vlády SR č. 182/2025 podľa § 8 zák. č. 42/1994 Z. z.
o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov od 02.04.2025 od 14:00 hod pre okresy
uvedené v časti B uznesenia, o.i. aj okres A.. Počas mimoriadnej situácie sa vykonávajú opatrenia na
záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na

zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov tejto mimoriadnej udalosti. Vyhlásenie mimoriadnej situácie
však neznamená automatické oslabenie ochrany prírody, ale v čase jej vyhlásenia verejný záujem na
ochrane života a zdravia prevažuje nad ekologickým záujmom.

22. Správny súd aj vzhľadom na túto skutočnosť nepovažoval za preukázané splnenie druhej podmienky

pre priznanie odkladného účinku, teda toho, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.23. Keďže neboli naplnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
správny súd návrh na jeho priznanie s poukazom na ust. § 188 SSP zamietol.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2
písm. e) SSP.