Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 3Stk/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4024200013
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:4024200013.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: HAMMER ELEKTRO s.r.o., Novozámocká
365/193, Nitra, IČO: 51 186 021, zast. advokátom: Mgr. Marián Bafrnec, AK so sídlom Levická 598,
Vráble, IČO: 51 157 225, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, Jelenecká 49, Nitra, o preskúmanie
protokolu žalovaného č. INA-56-55-2.3/P-A22, E24, A25-23 zo dňa 02. novembra 2023 v znení Dodatku
č. 1 zo dňa 15. novembra 2023 a Dodatku č. 2 zo dňa 21. novembra 2023, o kasačnej sťažnosti žalobcu

proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 3S/21/2024-179 zo dňa 10. októbra 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho a súdneho konania
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 31. januára 2024, doručenou Krajskému súdu v Nitre dňa 01.

februára 2024, domáhal postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), e), f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) zrušenia buď celého (eventuálne
zrušenia bodu 4) protokolu žalovaného č. INA-56-55-2.3/P-A22, E24, A25-23 zo dňa 02. novembra 2023
v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15. novembra 2023 a dodatku č. 2 zo dňa 21. novembra 2023 a vrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe požadoval úplnú náhradu trov konania. Krajský súd v Nitre
postúpil vec dňa 01. februára 2024 Správnemu súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“), na správny

súd bola žaloba doručená dňa 13. februára 2024.
2. Žalobca v žalobe namietal, že zo strany orgánu verejnej správy došlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci, lebo aj keď neboli vo vzťahu žaloba - živnostníci naplnené všetky znaky závislej práce,
tak žalovaný konštatoval existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi nimi. Z tohto dôvodu považoval
aj bod 4. Protokolu za nezákonný. Rovnako namietal nedostatočné zistenia skutkového stavu pre
riadne posúdenie veci, nedostatočne vykonané dokazovanie. Žalovaný mal vychádzať len z podnetu a

vyjadrení živnostníkov, ktorý podali podnet na vykonanie inšpekcie. Žalobca ďalej namietal, že skutkový
stav vzatý za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnym spisom.
Odôvodnil to tým, že v inšpekčnom spise sa nenachádza žiadny dôkaz, že by on zadával živnostníkom
pokyny, ako majú vykonať činnosti podľa zmluvy v Nemecku. Žalovaný si vykladá zmluvu len účelovo.
Aktuálne s ním nie sú živnostníci v žiadnom a ani obchodnoprávnom vzťahu, preto ani už nie je možné
nedostatok odstrániť.

3. Žalobca v žalobe označil za predmet súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného v znení dodatkov,
ako sú uvedené v ods. 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Žalobca poukázal na to, že na základe zistení
porušenia právnych predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov mu nariadil žalovaný podľa § 12
ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona o inšpekcii v časti Opatrenia Protokolu odstrániť okrem iného aj zistené
nedostatky uvedené v bode 4 v lehote do 15 dní od ukončenia inšpekcie práce. Konkrétne v Protokole v
bode 4 „v časti Zistené nedostatky, Pracovnoprávne vzťahy, B) „Zistené nedostatky“ - Vznik pracovného

pomeru Protokolu IP NR skonštatoval, že zamestnávateľ využíval závislú prácu fyzických osôb: M.Q.
I., O. C. Q. B. C. v období od 26.04.2023 do 11.05.2023 na základe zmluvných obchodnoprávnychvzťahov (zmluvy o spolupráci zo dňa 25.04.2023 uzatvorené podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov) napriek tomu, že závislá práca môže
byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za

podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu, čím porušil § 1 ods. 3
zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších právnych predpisov“. Žalovaný mu uložil
povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin. Žalobca tvrdí, že
Protokol v znení dodatkov je spôsobilý zasiahnuť do jeho práv a ukrátiť ho na jeho právach.
4. Správny súd skúmal povahu žalobou napadnutého protokolu žalovaného č. INA-56-55-2.3/P-A22,

E24, A25-23 zo dňa 02. novembra 2023 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15. novembra 2023 a Dodatku
č. 2 zo dňa 21. novembra 2023, a to v tom smere či podlieha prieskumu správnym súdom. Z obsahu
napadnutého protokolu v znení dodatkov vyplýva, že výkon inšpekcie práce u žalobcu bol zameraný
na kontrolu zameranú na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych a mzdových predpisov (vznik,
zmena a skončenie pracovného pomeru, mzdové nároky zamestnancov, pracovný čas, zabezpečenie
stravovania), na kontrolu dodržiavania predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci (školenie zamestnancov z predpisov BOZP, lekárske prehliadky vo vzťahu k práci, doklady o
odbornej spôsobilosti), predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
a na kontrolu splnenia opatrení na odstránenie zistených nedostatkov z protokolu č. INA-11-55-2.3/P-
A22,E24,A25-23 zo dňa 01. marca 2023 v znení dodatku č. 1 zo dňa 10. marca 2023. Žalovaný vytkol
žalobcovi v protokole nasledovné nedostatky:

A) Nesplnené opatrenia z predchádzajúcej činnosti inšpekcie práce, body 1 až 3 (porušil § 122a ods. 1,
§ 122 ods. 1, § 47 ods. 1 písm. a) zákonníka práce),
B) Zistené nedostatky - Vznik pracovného pomeru - bod 4: „zamestnávateľ využíval závislú prácu
fyzických osôb: M. I., O. C. Q. B. C. v období od 26.04.2023 do 11.05.2023 na základe zmluvných
obchodnoprávnych vzťahov (zmluvy o spolupráci zo dňa 25.04.2023 uzatvorené podľa § 269 ods. 2

zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov) napriek tomu, že
závisláprácamôžebyťvykonávanávýlučnevpracovnompomere,vobdobnompracovnomvzťahualebo
výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu“ (porušil
§ 1 ods. 3 zákonníka práce); ďalej - B) zistené nedostatky - Vznik pracovného pomeru - body 5,6,7
(porušil §43 ods. 1 písm. a), b) zákonníka práce); B) zistené nedostatky - Skončenie pracovného pomeru

- bod 8, 9 (porušil § 75 ods. 2, § 38 ods. 2 zákonníka práce); B) zistené nedostatky - zmeny pracovného
pomeru - bod 10 ( porušil § 54 zákonníka práce); B) zistené nedostatky - pracovný čas - bod 11 (porušil
§ 99 zákonníka práce); B) zistené nedostatky - mzdy - body 12 až 15 (porušil § 121 ods. 1, 2, § 130 ods.
5, § 129 ods. 3 v spojení s § 116 ods. 3 a § 132 zákonníka práce); B) zistené nedostatky - dovolenka -
bod 16 (porušil § 111 ods. 1 zákonníka práce); B) zistené nedostatky - stravovanie a cestovné náhrady

- body 17,18 (porušil § 3 ods. 1, §145 ods. 1 zákonníka práce v nadväznosti na § 4 ods. 1 písm. c), §
36 ods. 8 o cestovných náhradách); B) zistené nedostatky - vysielanie, dočasné pridelenie, pracovná
cesta - bod 19 (porušil § 5 ods. 14 zákonníka práce platní do 31.10.2022); B) zistené nedostatky - iné -
pracovnoprávne a mzdové predpisy - bod 20 (porušil § 16 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce).
5. Inšpektor v súlade s § 12 ods. 2 písm. b) a ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o

zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o inšpekcii práce“) nariadil
žalobcovi odstrániť zistené nedostatky v bode 4. v lehote 15 dní od prevzatia protokolu a v bodoch
13,14,1,18,20 do 7 dní od ukončenia výkonu inšpekcie práce. Inšpektor práce v súlade s § 14 ods. 2
zákona o inšpekcii práce uložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení

predpisov a ich príčin bezodkladne po ukončení výkonu inšpekcie práce a doručiť žalovanému písomnú
správuosplneníopatreníaoodstránenínedostatkovvlehote3dnípouplynutílehotynaichodstránenie.
6. V predmetnej veci správny súd odkázal na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/2/2022 zo dňa 04. decembra 2023 v obdobnej veci, podľa
ktorého „Opatrenia na nápravu zistených nedostatkov, ktoré môže uložiť inšpektor práce na základe

výsledkov inšpekcie práce podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z., sú súčasťou protokolu
z inšpekcie práce. Neukladajú sa však vo forme rozhodnutia, na ktoré by sa vzťahoval procesný
postup podľa Správneho poriadku a ktoré by nadobúdalo právoplatnosť alebo vykonateľnosť. Inšpektor
práce nemá na presadenie týchto opatrení žiadne prostriedky bezprostredného donútenia (výkon
rozhodnutia, exekúciu). V protokole inšpektor podľa § 14 ods. 1 cit. zák. uvedie zistené porušenia

predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a opatrením podľa cit. § 12 ods. 2 písm. b)
zaviaže kontrolovaného, aby ich odstránil v prípadne určenej lehote. Pokiaľ z protokolu nevyplývajú
žiadne konkrétne povinnosti, ktoré má kontrolovaný subjekt splniť, potom je obsahom všeobecne
formulovaných opatrení len upozornenie dodržiavať pri činnosti tie právne predpisy a záväzky, ktorékontrolovanému subjektu už beztak vyplývajú z právnych predpisov, prípadne kolektívnych zmlúv. Hoci
na nesplnenie uloženého opatrenia je naviazaná sankcia podľa § 19 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z.
z., základným predpokladom jej uloženia vždy zostáva to, aby v čase, kedy inšpektor práce opatrenie

podľa § 12 ods. 2 písm. b) cit. zák. uložil, zistený nedostatok skutočne existoval a aby predstavoval
porušenie právneho predpisu alebo kolektívnej zmluvy v zmysle § 2 ods. 1 cit. zák. Protokol a tam
uvedené opatrenie tak predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže inšpektorát práce vychádzať pri
ukladaní pokuty podľa § 19 ods. 2 cit. zák., samy osebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by
priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c)

SSP. Z uvedených dôvodov sa veľký senát v zásade stotožňuje s právnym názorom, ktorý bol vyslovený
v rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 11 Sžk 11/2021, ale aj v predkladajúcom uznesení senátu kasačného
súdu. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. uvedené v protokole z inšpekcie
práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho,
že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo
oprávnenýchzáujmovatýmmenejdosubjektívnehoprávakontrolovaného.Takétovšeobecnéopatrenie

totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo, nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu. Podľa
§ 7 písm. e) SSP potom platí, že správne súdy nepreskúmavajú okrem iného rozhodnutia a opatrenia
orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, nemohli mať za následok
ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Úlohou správneho súdu pri skúmaní podmienok
konania uvedených v § 98 ods. 1 písm. g) SSP je posúdiť, či je napadnutý akt orgánu verejnej správy

vôbec spôsobilý ukrátiť určitú osobu na určitom subjektívnom práve. Ak je zrejmé, že takéto subjektívne
právo nemôže existovať alebo že akt orgánu verejnej správy nie je spôsobilý do tohto práva zasiahnuť,
nemožno ho považovať ani za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a správna žaloba o jeho
preskúmanie nemôže byť prípustná (porov. v tomto zmysle uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk
7/2021, č. 2/2022 ZNSS).“.

7. Správny súd vzhľadom na citovanú právnu úpravu, rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky, preskúmaním žalobných bodov v kontexte zásahu do práv,
povinností alebo oprávnených záujmov kontrolovaného, dospel k záveru, že napadnutý protokol
žalovaného č. INA-56-55-2.3/P-A22, E24, A25-23 zo dňa 02. novembra 2023 v znení Dodatkov č. 1,2
nie je spôsobilý zasiahnuť do právneho postavenia kontrolovaného subjektu, jeho preskúmanie je tak

vylúčené s poukazom na § 7 písm. e) SSP, a preto žalobu postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP
odmietol.
II. Argumentácia účastníkov v kasačnom konaní
8. Žalobca (sťažovateľ) podal proti uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal, že
správny súd porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,

aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (440 ods. 1 písm. f/ SSP), že v predmetnej veci rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci (440 ods. 1 písm. g/ SSP) a že podanie bolo nezákonne odmietnuté (440 ods. 1 písm. j/
SSP). Domáhal sa zrušenia napadnutého uznesenia a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie.
9. Sťažovateľ mal za to, že inšpektorom uložená povinnosť odstrániť zistené nedostatky k údajným

porušeniam § 1 ods. 3 Zákonníka práce uvedeným v bode 4. Protokolu závažným spôsobom zasahuje
do práv, povinností a oprávnených záujmov žalobcu, najmä do jeho zmluvnej slobody. Zákonný príkaz
vykonávať závislú prácu v pracovnoprávnom vzťahu explicitne vyjadrený v ustanovení § 1 ods. 3
Zákonníka práce, bez ohľadu na vôľu strán, je opodstatnený iba v prípade, že sú kumulatívne naplnené
všetky zákonom predpokladané znaky závislej práce uvedené v § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Sťažovateľ

má za to, že pokiaľ neboli znaky závislej práce v priebehu inšpekcie práce preukázané zo zistených
skutkových okolností, nie je inšpektor práce, resp. Inšpektorát práce, v mene ktorého inšpektor vykonáva
inšpekciu práce, oprávnený v Protokole nariadiť odstránenie nedostatkov. Takéto nariadenie je potom
nezákonné.
10. Pokiaľ by sťažovateľ Protokol nenapadol žalobou a nežiadal o jeho preskúmanie, inšpektorátom

práce nariadené odstránenie nedostatkov v napadnutom Protokole by bolo možné vnímať ako povinnosť
sťažovateľa dodržiavať pri svojej činnosti v obdobných prípadoch pracovnoprávne predpisy a plniť z
nich vyplývajúce povinnosti a to aj v prípade, ak právny vzťah medzi žalobcom a jeho obchodným
partnerom nebude napĺňať znaky závislej práce. Sťažovateľ sa tak nedobrovoľne bude musieť
riadiť pracovnoprávnymi predpismi aj napriek tomu, že nedošlo zo strany sťažovateľa k porušeniu

pracovnoprávnych predpisov.
11. Uviedol, že rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 19SVs/2/2022 v
podstate zjednodušene hovorí, že Protokol je bez významu bez rozhodnutia správneho orgánu, ktorého
je Protokol podkladom. Sťažovateľ má však za to, že v čase od vydania Protokolu do meritórnehorozhodnutia správneho orgánu o porušení povinností vyplývajúcich z Protokolu, ktorý je ako jediný
podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní, eventuálne aj následne do rozhodnutia správneho súdu
v prípade správnej žaloby voči rozhodnutiu správneho orgánu, môže uplynúť značná doba, počas ktorej

jeprávnepostaveniedotknutéhosubjektuvjehosúkromnoprávnychvzťahochneistéamôžemaťznačný
vplyv na jeho obchodné aktivity.
12. V zmysle uvedeného má za to, že preskúmanie Protokolu súdom je dôvodné, keď sa uložením
povinnosti odstrániť zistený nedostatok v bode 4. zasahuje do práv, povinností a oprávnených záujmov
sťažovateľa.

13. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný, pričom uviedol, že Protokol a tam uvedené opatrenie
predstavujú jeden z podkladov, z ktorého môže Inšpektorát práce vychádzať pri ukladaní pokuty, samy o
sebe však spravidla nepredstavujú akty, ktoré by priamo zasahovali do práva, povinnosti alebo právom
chráneného záujmu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o
inšpekcii práce uvedené v protokole z inšpekcie práce, ktorým sa kontrolovanému subjektu iba formálne
ukladá „odstrániť zistené nedostatky“, bez toho, že by sa tým menilo jeho právne postavenie, nie je

spôsobilé zasiahnuť do práv, povinností alebo oprávnených záujmov a tým menej do subjektívneho
práva kontrolovaného. Takéto všeobecné opatrenie totiž neodoberá kontrolovanému žiadne právo,
nezužuje jeho rozsah ani spôsob jeho výkonu, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 8Sžo/19/2014 zo dňa 30. septembra 2015.
14. Uviedol, že podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, prijatie alebo neprijatie opatrení nie

je vymáhateľné zo strany správneho orgánu formou výkonu rozhodnutia. K ujme na právach žalobcu
nedošlo, nakoľko svoje práva si mohol a aj uplatnil vo vedenom správnom konaní na Inšpektoráte práce
Nitra pod č. 81/24/práv. Inšpektorát práce Nitra vydal vo veci rozhodnutie o uložení pokuty pod zn.
č. 81/24/práv. zo dňa 22. apríla 2024, ktoré žalobca napadol odvolaním dňa 15. mája 2024. Odvolací
orgán Národný inšpektorát práce napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil a vrátil vec

ma nové prejednanie a rozhodnutie, a to rozhodnutím č. NIP_NIP/PO/BEZ/2024/3541, O- 118/2024
z 11. júla 2024. Dňa 4. septembra 2024 vydal Inšpektorát Nitra nové rozhodnutie pod zn. č.81//24/
práv., voči ktorému bolo podané odvolanie dňa 2. októbra 2024. Národný inšpektorát práce odvolanie
žalobcu rozhodnutím NIP_NIP/PO/BEZ/2024/3541, O-224/2024 zo dňa 21. novembra 2024 zamietol a
rozhodnutie inšpektorátu práce Nitra č. k. 81/24/práv. zo dňa 4. septembra 2024 potvrdil.

III. Posúdenie kasačného súdu
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil,
že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§
442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti
(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté uznesenie z dôvodov a v rozsahu uvedenom

v podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť nie je dôvodná.
16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
17.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 7 písm. e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
19. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
20. Kasačný súd sa s ohľadom na kasačné body kasačnej sťažnosti obmedzil iba na vysporiadanie sa

s otázkou prípustnosti súdneho prieskumu Protokolu, v rámci ktorého boli dotknutému subjektu uložené
opatrenia.
21. Preskúmateľnosťou protokolu správnym súdom sa zaoberal najvyšší súd v uznesení z 25. apríla
2018, vydaním pod sp. zn. 6Sžfk/15/2018, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
asúdovSR6/2018podč.53.Zčastiprávnejvety„...Protokolovýsledkudodržiavaniazákonač.25/2006

Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
ako i zápisnica o jeho prerokovaní v prípade, ak kontrolovanému subjektu neukladajú práva a povinnosti,
sú iba podkladovým materiálom pre prípadné rozhodnutie o uložení sankcie za spáchanie správneho
deliktu...“ sa síce môže javiť, že pod pojmom „ak sa kontrolovanému subjektu neukladajú práva apovinnosti“ sa myslí práve situácia riešená v predmetnej veci. Z ďalšieho odôvodnenia rozhodnutia však
možno vyvodiť, že takouto povinnosťou môže byť iba konkrétna povinnosť, ktorá je zároveň bez ďalšieho
vynútiteľnáužibanapodkladevyhotovenéhoprotokolu(súčasťouktoréhojeuloženéopatrenie).Ibataký

Protokol, v rámci ktorého dozorný orgán pristúpil k uloženiu konkrétnej a vynútiteľnej povinnosti alebo
sankcii, môže reálne, nie len iluzórne, zasahovať do práv a právom chránených záujmov dozorovaného
subjektu. S konkretizáciou na prejednávanú vec však Protokol tieto atribúty nespĺňa. Na to, aby mohol
dozorovaný subjekt namietať zásah do jeho práv a právom chránených záujmov, musí na Protokol
nadviazať (napríklad) rozhodnutie o uložení sankcie.

22. Súdny prieskum Protokolu je prípustný len za predpokladu, že v ňom boli kontrolovanému
subjektu uložené konkrétne povinnosti (nie len abstraktné s odkazom na zistené nedostatky), pričom
rozsah súdneho prieskumu je obmedzený práve na preskúmanie zákonnosti uložených konkrétnych
povinností. V prípade, že orgán verejnej správy nezasiahne do právneho postavenia kontrolovaného
subjektu autoritatívnym príkazom, spravidla niečo konať alebo niečoho sa zdržať, možno takýto protokol
považovať za opatrenie orgánu verejnej správy predbežnej povahy, ktoré nemôže mať za následok

ujmu na subjektívnych právach účastníka konania a ktoré sa preto s poukazom na § 7 písm. e/ SSP v
správnom súdnictve nepreskúmava.
23. V nadväznosti na uvedené treba dodať, že aj keď formulácia uložených opatrení v závere Protokolu
(použitím pojmu „nariaďuje“) na prvý pohľad naznačuje, že ide o imperatívne uloženú povinnosť, pri
ďalšom skúmaní také závery neobstoja. Tým, že z Protokolu v žiadnom smere nevyplýva možnosť

vynútiť splnenie uložených (nedefinovaných) opatrení, tieto sa v znení ako sú uvedené s prihliadnutím
na kontext celého Protokolu javia skôr ako prísne odporúčania pre dozorovaný subjekt, ktoré má prijať,
v záujme odstránenia neželaného stavu, prípadne predchádzania alebo zabránenia jeho opakovaniu
(koniec koncov, to je hlavným zámerom výkonu dozoru). Okrem iného, v prípade trvácich alebo
opakujúcich sa správnych deliktov môže totiž včasné odstránenie nezákonného stavu alebo prijatie

vhodných opatrení na zamedzenie ich opakovania zavážiť ako okolnosť, ktorá následne ovplyvňuje
výšku uloženej sankcie, (ktorá je v príslušnom zákone spravidla ohraničená dolnou a hornou hranicou
ponechávajúcou orgánu verejnej správy voľnú úvahu pri jej ukladaní).
24. S poukazom na uvedené, a teda, že Protokol, hoci v rámci ktorého boli sťažovateľovi uložené
opatrenia, nemôže byť predmetom prieskumu v konaní pred správnym súdom, kasačný súd je toho

názoru, že ani sťažnostné body vymedzené sťažovateľom v kasačnej sťažnosti nie sú spôsobilé prelomiť
tieto závery a byť tak predmetom prieskumu na kasačnom súde. Nie je teda daný dôvod, aby sa kasačný
súd ďalej zaoberal námietkami sťažovateľa a vecne ich prejednal, v dôsledku čoho vyhodnotil kasačnú
sťažnosť za nedôvodnú a v zmysle § 461 SSP ju zamietol.
IV. Záver

25. Z dôvodov uvedených vyššie sa kasačný súd nestotožnil s námietkami sťažovateľa voči
napadnutému uzneseniu správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť
považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto
uznesenia.
26. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že u procesne úspešného žalovaného

nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods.
1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).
27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0
(§ 463 v spojení s § 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.