Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. január 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 13Saz/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100632
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100632.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobcu: mal. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť: C. B. republika, paštúnska národnosť, adresa posledného trvalého
pobytu: D. E., mestská časť F., provincia G., C., toho času: Centrum pre deti a rodiny Medzilaborce,
Kpt. Nálepku č. 369/5, Medzilaborce, zákonný zástupca: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov,
pracovisko Medzilaborce, Dobrianskeho 89, 068 01 Medzilaborce, splnomocnený zástupca: Centrum
právnej pomoci, so sídlom Župné námestie 12, 810 00 Bratislava, IČO: 30 798 841, Kancelária Košice,
Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad,
so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného ČAS:MU-PO-60-24/2025-Ž zo dňa 10.09.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Právo na náhradu trov konania sa úcˇastníkom konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Dňa 11.04.2025 požiadal žalobca na území Slovenskej republiky o udelenie azylu. Svoju žiadosť

odôvodnil tým že k úteku z krajiny pôvodu ho viedla obava o jeho život, nakoľko jeho otec pracoval
ako vojak za bývalej vlády a po prevzatí moci Talibanom ho uniesli a zabili príslušníci hnutia Taliban.
Príslušníci hnutia Taliban sa vyhrážali jeho rodine kvôli práci jeho otca. Aj traja jeho starší bratia mali
problémy s hnutím Taliban a báli sa, aby neboli zabití rovnako ako ich otec. Zároveň príslušníci hnutia
Taliban požiadali rodinu žalobcu, aby sa pridal k hnutiu a absolvoval vojenský výcvik. Keď im príbuzní
žalobcu uviedli, že žalobca nie je doma, uviedli, že prídu znovu a požiadali, aby bol žalobca doma.
Problémy s hnutím Taliban majú aj starší bratia žalobcu, ktorí ako bezdetní boli tiež verbovaní do hnutia a

situáciu tiež museli riešiť útekom do iného štátu alebo ukrývaním sa. Žalobca preto nevidel inú možnosť
svojej ochrany než útek z krajiny pôvodu. Ani presídlenie v rámci krajiny by ho neochránilo, pretože
Taliban vládne už na celom území. Rodičia sa o neho báli a preto ho poslali do zahraničia.

2. Rozhodnutím žalovaného ČAS:MU-PO-60-24/2025-Ž zo dňa 10.09.2025 sa žalobcovi neudelil azyl
podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. zákona o azyle a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte ako „zákon o azyle“) a poskytla sa mu doplnková

ochrana podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle, a to na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia.II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že dňa 07.05.2025 bol so žalobcom vykonaný pohovor,
počas ktorého uviedol, že v krajine pôvodu ukončil 6 tried základnej školy, no v štúdiu ďalej nepokračoval
z ekonomických dôvodov a tiež kvôli tomu, že hnutie Taliban sa dostalo k moci, zatvorilo školy a bola zlá
bezpečnostnásituácia.Poskončeníškolysiprivyrábalakopredavačovociaazeleninynamestskomtrhu
v Bati Kot. Túto príležitostnú prácu vykonával až do odchodu z Afganistanu. O azyl na území Slovenskej

republiky požiadal z dôvodu obavy o svoj život, pretože hnutie Taliban sa vyhrážalo jeho rodine kvôli
práci jeho otca, ktorý bol za bývalej vlády vojakom. Keď nastúpil Taliban k moci, tak jeho otca uniesli a
zabili. Celá rodina sa potom bála, aby sa im nestalo niečo podobné. Neskôr príslušníci hnutia Taliban
začali prehovárať členov jeho rodiny, aby sa žalobca k nim pridal a absolvoval vojenský výcvik. Približne
v decembri 2024, keď príslušníci Talibanu chodili po celom meste a verbovali do svojich radov mladých
slobodných mužov, prišli aj k ich domu a zaklopali na dvere. Von vyšiel najstarší brat žalobcu so strýkom

(otcovým bratom) a členovia Talibanu im povedali, že žalobca sa k nim má pridať. Brat so strýkom im
povedali, že nie je doma, ale že mu nechajú odkaz. Príslušníci Talibanu na to odvetili, že prídu znova, aby
sa zdržiaval doma. Žalobca sa začal báť a po dohode so svojou rodinou sa rozhodol, že z Afganistanu
odíde preč. V januári 2025 vycestoval v skupine viacerých osôb spolu s prevádzačom do Iránu. Ďalej
pokračovalvcesteautom,ajpešocezTurecko,Bulharsko,SrbskoaMaďarsko,ažnaúzemieSlovenskej

republiky, kde bol zadržaný policajnou hliadkou. Po tom, ako mu bol ustanovený opatrovník, tento za
neho požiadal o azyl z dôvodov, ako ich žalobca počas pohovoru ozrejmil. Iné dôvody svojej žiadosti
neuviedol. Napriek tomu, že žalobca v konaní nepredložil žiadne doklady totožnosti, ktoré by potvrdili
jeho identitu, správny orgán v rámci jeho výpovede nespochybnil žalobcom tvrdené skutočnosti.

4. K neudeleniu azylu žalovaný uviedol, že zohľadnil najlepší záujem dieťaťa, pričom žalobca ani po
podaní žiadosti o azyl nebol presunutý do azylového zariadenia migračného úradu, ako je to v prípadoch
plnoletých žiadateľov, ale naďalej zostáva v starostlivosti Centra pre deti a rodiny v Medzilaborciach,
teda v bezpečnom prostredí špecializovaného zariadenia, ktoré poskytuje pomoc, podporu a služby
maloletým deťom bez sprievodu.

5. Azyl ako špecifická forma medzinárodnej ochrany sa poskytne len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa
zákonom stanovené podmienky, ktoré v prípade žalobcu splnené neboli, nakoľko sa ničím nepreukázalo,
že obava, pre ktorú odišiel z Afganistanu, by mala akúkoľvek súvislosť s jeho rasou, národnosťou,
náboženským alebo politickým presvedčením alebo príslušnosťou k určitej sociálnej skupine, alebo s

uplatňovaním politických práv a slobôd.

6. Žalovaný zároveň poskytol žalobcovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka, nakoľko v prípade
návratu žalobcu do krajiny pôvodu nemožno s dostatočnou mierou istoty určiť, že by nemohol byť
vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho

zaobchádzania alebo trestu, ako je to definované v § 2 písm. f) bod 2 zákona o azyle.

7. K tradícii D. D., kedy dochádza k zneužívaniu maloletých chlapcov príslušníkmi hnutia Taliban
žalovaný uviedol, že žalobca sa s takýmto konaním nikdy nestretol, ani to počas pohovoru ako dôvod
svojej žiadosti o azyl neuviedol. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že povinnosť zistiť skutočný stav

veci má migračný úrad len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ o azyl v priebehu správneho konania
uvedie. A ak by sa uvažovalo v zmysle, aké formy prenasledovania by mohli hroziť každému maloletému
chlapcovi v Afganistane, teda aj žalobcovi, migračný úrad by musel pristúpiť k udeleniu azylu v prípade
všetkých maloletých chlapcov, ktorí by z Afganistanu odišli a požiadali o azyl, čo by však znamenalo
popretie princípu individuálneho priznania medzinárodnej ochrany, so striktným zohľadnením dôvodov

každej jednej žiadosti o azyl, ako to vyplýva z § 19 a zákona o azyle.

III.
Správna žaloba

8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako
aj priznania nároku na náhradu trov konania.9. V dôvodoch žaloby uviedol, že s rozhodnutím nesúhlasí v časti neudelenia azylu žalobcovi z
dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaného
dokazovania dospel žalovaný k nesprávnym skutkovým zisteniam.

10. Žalovaný podľa názoru žalobcu posudzoval žiadosť žalobcu výlučne z perspektívy dospelého
žiadateľa o azyl, a to bez zohľadnenia špecifík vzťahujúcich sa na žiadosti maloletých žiadateľov.
Zdôraznil, že pri maloletých utečencoch môžu mať formy prenasledovania odlišný charakter a pri
hodnotení splnenia zákonných podmienok na udelenie azylu je nevyhnutné zohľadniť ich vek, mieru

vyspelosti, osobnú zraniteľnosť a ďalšie špecifiká. Podľa stanovísk UNHCR pritom nútené regrutovanie
detí,akoajichregrutovanienaúčelypriamejúčastivbojovýchoperáciách,akideoosobymladšieako18
rokov, predstavuje formu prenasledovania. Žalovaný zľahčuje závažnosť a rozsah núteného verbovania,
pričom odkazy na údajné zmeny v praktike Talibanu nie sú podložené spoľahlivými a overiteľnými
dôkazmi. Už samotná existencia regrutácie zo strany militantného hnutia, ktorá pôsobí prostredníctvom
hrozby, ideologického a fyzického nátlaku, ako aj využívaním zraniteľnosti detí a mladých ľudí, napĺňa

znaky prenasledovania v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle, ako aj medzinárodných štandardov (najmä
článok 1A ods. 2 Ženevského dohovoru).

11. Žalovaný sám priznáva, že k núteným náborom zo strany Talibanu dochádza, a preto žalobca je
presvedčený o tom, že jeho obava, že bude regrutovaný, je objektívna a predstavuje opodstatnený

strach a má oporu v objektívnej situácii v jeho domovskej krajine.

12. Princíp najlepšieho záujmu dieťaťa je kľúčový pri posudzovaní žiadosti maloletého o azyl.
Tento princíp vyžaduje, aby bola hrozba prenasledovania hodnotená výlučne z perspektívy dieťaťa.
Medzinárodné normy, najmä Dohovor o právach dieťaťa a jeho Opčný protokol, priznávajú deťom široké

spektrum špecifických práv, ktoré sú priamym základom ich ochrany a prežitia. Medzi nich patrí aj právo
nebyť podrobený nútenému odvodu zo strany ozbrojených skupín, čo je priamo relevantné pre prípadnú
regrutáciu. Pri posudzovaní detských žiadostí o azyl je preto neadekvátne prikladať dôležitosť iba
úzkemu okruhu porušení práv a naopak je irelevantné skúmať aj odopieranie ekonomických, sociálnych
a kultúrnych práv. Ujmu utrpenú dieťaťom je nutné komplexne vyhodnotiť z hľadiska ich celkového

dopadu, a nie mechanicky aplikovať kritériá stanovené pre dospelých žiadateľov.

13. Výkonný výbor UNHCR uznáva, že medzi špecifické formy prenasledovania detí patrí aj regrutovanie
(ExCom, Conclusion No. 107, para (g)(viii). Z pohľadu UNHCR, nútené regrutovanie a regrutovanie
za účelom priamej účasti v bojových úlohách dieťaťa mladšieho ako 18 rokov v ozbrojených silách

štátu spadá pod pojem prenasledovanie. Rovnako by to platilo pre situácie, kedy hrozí dieťaťu nútené
opakované regrutovanie, alebo ak by bolo potrestané za vyhýbanie sa nútenému regrutovaniu alebo za
dezerciu zo štátnych ozbrojených síl.

14. Z uvedeného je dostatočne preukázané, že žalovaný nevyvrátil tvrdenia žalobcu a nezohľadnil v

stave dôkaznej núdze skutočnosti v prospech žalobcu. Je nepochybné, že žalobcovi v krajine pôvodu
hrozínásilnéregrutovanieaztohtodôvoduajutiekolzosvojejdomovskejkrajinyapožiadaloposkytnutie
medzinárodnej ochrany na Slovensku. Žalovaný potvrdil, že voči nemu bolo použité psychické násilie
a je uňho prítomný strach. Záver žalovaného, ktorým mu nebol udelený azyl, je neodôvodnený a
neopodstatnený. Nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca splnil dôvody pre udelenie azylu v

zmysle § 8 zákona o azyle, nakoľko bol prenasledovaný vzhľadom na špecifické okolnosti jeho prípadu.

15. Maloletí žiadatelia o azyl zriedka vyslovene prejavujú svoje politické názory a presvedčenie, napriek
tomu im to môže byť prisudzované zo strany prenasledovateľa. Odmietnutie byť bojovníkom Talibanu
je možné subsumovať pod prejav politického presvedčenia ako nesúhlasu s militantnými aktivitami

a politikou hnutia Taliban. Žalovaný túto skutočnosť vôbec nezohľadnil a preto vec nesprávne právne
posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

IV.

Argumentácia žalovaného

16. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 03.11.2025 uviedol, že so žalobcom bol dňa
07.05.2025 uskutočnený pohovor, kde vypovedal o dôvodoch svojej žiadosti o azyl, vyjadril sa, prečoopustil krajinu a aké obavy má z Talibanu. Po vykonaní pohovoru si žalovaný zaobstaral informácie
o krajine pôvodu s cielene položenými otázkami na situáciu žalobcu. Záverom týchto správ sú určité
zmienkyonútenomnáboremladýchchlapcovdoTalibanu,čojedatovanénajmädoobdobiaprevratu,t.j.

do roku 2021. Odvtedy bol vydaný Dekrét o zákaze náboru detí do Talibanu. Informácie o krajine pôvodu
pojednávajú o prepustení väčšiny maloletých osôb z Talibanu. Hoci tento jav stále pretrváva, správy
hovoria o jeho poklese. Žalovaný sa vyslovene zameral na možné problémy v súvislosti s činnosťou
a smrťou žalobcovho otca, avšak informácie o prenasledovaní, resp. násilnom regrutovaní rodinných
príslušníkov „nepohodlných osôb“ nepotvrdili zvýšené bezpečnostné riziko. V tejto súvislosti sa hovorí

o tom, že Taliban môže obťažovať rodinných príslušníkov bývalých členov vládnej armády, aby od nich
získal zbrane, resp. peniaze na zbrane. Neuvádza sa nikde o násilnom regrutovaní ako o pomste za
činnosť člena rodiny, nemožno žalobcom uvádzané obavy označiť ako prenasledovanie za imputovaný
politický názor. Vo všeobecnosti je Talibanom dokonca zakázaný nábor detí, avšak vzhľadom na mieru
rizika ponižujúceho zaobchádzania počas neistej spoločensko-politickej situácie v tejto krajine a nakoľko
je žalobca zraniteľnou osobou, žalovaný vyhodnotil, že by žalobcovi mohlo hroziť v Afganistane vážne

bezprávie. S ohľadom na kombináciu individuálnych charakteristík žalobcu a nepriaznivú bezpečnostnú
situáciu v regióne jeho bydliska možno konštatovať, že existuje reálne riziko, že by v prípade návratu do
krajiny pôvodu čelil hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle na jeden rok.

17. Žalovaný zdôraznil, že v súčasnosti je v legislatívnom procese návrh zákona o medzinárodnej

ochrane, pričom podľa novej právnej úpravy, ktorej zmeny vyžaduje európske právo, sa doplnková
ochrana bude poskytovať na dobu neurčitú, rozdiely medzi azylom a doplnkovou ochranou sa
minimalizujú. K návratu žalobcu do krajiny pôvodu pravdepodobne ani nedôjde.

V.
Replika žalobcu

18. Žalobca v následnej replike zo dňa 05.11.2025 uviedol, že rozhodnutie o nepriznaní azylu vychádza
znesprávnehoprávnehoposúdenia,pretožetotoposúdenienadväzovalonanesprávneskutkovézávery

o riziku pre rodinu, o regrutovaní, o vplyve veku bolo nesprávne. Udeľovanie doplnkovej ochrany
namiesto azylu v situácii, kde existujú vážne obavy spojené s rodinnými väzbami na bývalú armádu
a rizikom regrutácie, výsledkom nesprávnej aplikácie právnej normy na zistené, hoci aj správnym
orgánom minimalizované okolnosti. Žalovaný nevyvrátil závery žalobcu o vážnosti situácie, len ich
negoval alebo zmiernil na úroveň nižšej ochrany. Zistené a žalovaným negované riziká svedčia

o opodstatnenej obave z prenasledovania pre imputovaný politický názor.

19. Tvrdenia žalovaného, že nebezpečenstvo pre žalobcu je z hľadiska budúcnosti príliš vzdialené,
je v kontexte režimu Talibanu neopodstatnené, nakoľko Taliban aktívne a systematiky realizuje
diskrimináciu a prenasledovanie určitých skupín.

20. Žalobca mal za to, že vzhľadom na jeho postavenie ako maloletého a zásadu „benefit of doubt“
mal žalovaný žalobcovo odmietnutie byť bojovníkom Talibanu subsumovať pod prejav jeho politického
presvedčenia ako nesúhlasu s militantnými aktivitami a politikou hnutia Taliban, a preto došlo k splneniu
všetkých zákonných podmienok, v zmysle § 8 Zákona o azyle pre udelenie azylu.

21. Replika žalobcu bola žalovanému doručená dňa 12.11.2025, žalovaný dupliku nepodal.

VI.

Aplikovaná právna úprava

22. Podľa § 8 Zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,
ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo

náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.23. Podľa § 2 písm. d) Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh
rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v :

1. použitím fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,
2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú
vykonávané diskriminačným spôsobom,

3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon
vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom,

24. Podľa § 2 písm. f) Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím
1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,

25. Podľa § 13a Zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne
dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho
bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

VII.
Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu

26. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach azylu (§
206 až § 220 SSP), po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho
spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ČAS:MU-PO-60-24/2025-Ž zo
dňa 10.09.2025 a rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil dňa 09.01.2026, nakoľko boli splnené podmienky
pre rozhodnutie veci bez nariadenia pojednávania.

27. Predmetom konania bola správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ČAS:MU-
PO-60-24/2025-Ž zo dňa 10.09.2025 o neudelení azylu a poskytnutí doplnkovej ochrany žalobcovi na
dobu jedného roka.

28. Súd poukazuje na to, že sa jedná o žalobu vo veciach azylu a túto v zmysle § 206 ods. 3 SSP
posudzoval neformálne a nebol pri jej posudzovaní viazaný žalobnými dôvodmi.

29. V úvode právneho posúdenia správny súd uvádza, medzinárodné humanitárne právo zakazuje
verbovanie detí mladších ako 15 rokov do ozbrojených síl alebo skupín a ich účasť na nepriateľstvách.

Nútené alebo trestuhodné verbovanie detí (vrátane hrozieb, násilia či únosov) sa vo viacerých prípadoch
považuje za vážne porušenie ľudských práv a môže predstavovať prenasledovanie alebo vážne
ublíženie pre účely azylu či doplnkovej ochrany.

30.Samotnáexistenciavšeobecnejbrannejpovinnostiniejepovažovanázaprenasledovanie;rozhodujú

okolnosti, či dochádza k neprimeraným alebo diskriminačným zásahom (napríklad brutálny nátlak na
deti, nelegálna mobilizácia). V azylovom konaní je dôležité precízne opísať okolnosti verbovania (nátlak,
násilie,hrozby,vek,sankcie)aprepojiťichsdôvodmiprenasledovaniaalebosrizikomvážnehoublíženia
pri návrate, aby sa preukázali podmienky azylu alebo doplnkovej ochrany.

31. U maloletých sa dôslednejšie hodnotí zraniteľnosť, schopnosť odporovať a dopad verbovania.
Medzinárodné dokumenty zdôrazňujú "najlepší záujem dieťaťa" pri rozhodovaní. Posúdenie je vždy
individuálne, skúma sa konkrétny spôsob verbovania (dobrovoľnosť, nútenie), vek, sankcie za
odmietnutie, či útek a správanie orgánov štátu alebo ozbrojených skupín.32. Pre azyl je kľúčové, aby nútené verbovanie maloletého súviselo s jedným z azylovo relevantných
dôvodov, napríklad politickým názorom (odmietnutie podporovať režim), náboženstvom alebo

príslušnosťou k určitej sociálnej skupine (napríklad deti z konkrétnej komunity systematicky verbované).
Ak nie je možné jednoznačne viazať verbovanie na niektorý z týchto motívov, ale návrat by viedol k
riziku zabitia, mučenia alebo neľudského zaobchádzania (napríklad za útek z armády alebo odmietnutie
bojovať), prichádza do úvahy doplnková ochrana. Hlavným rozdielom je, že doplnková ochrana nie
je spojená s piatimi charakteristikami utečenca (rasa, náboženstvo, národnosť, príslušnosť k určitej

sociálnej skupine alebo politický názor).

33. Žalobca tvrdí, že je príslušníkom skupiny detí, teda slobodných a bezdetných chlapcov vo veku do
18 rokov, o verbovanie ktorých do armády má záujem hnutie Taliban a tým, že utiekol z krajiny pôvodu
a vyhol sa verbovaniu do armády, dal najavo svoj politický názor a nesúhlas s politikou Talibanu.

34. Z ustanovenia § 8 zákona o azyle vyplýva, že ministerstvo udelí azyl, žiadateľovi, ktorý má v
krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských
dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine
a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. Za prenasledovanie sa
považuje závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv

alebo súbeh rôznych opatrení, ktoré by postihovali žalobcu.

35.VprípadežalobcušloojednunávštevupríslušníkovhnutiaTalibanvmiestebydliskažalobcuasnaha
sprostredkovane a cez brata a strýka presvedčiť ho na vstup do hnutia, neboli sprevádzané nátlakom,
hrozbami alebo inými formami prenasledovania, čo podľa názoru správneho súdu nemožno považovať

za závažné alebo opakované konanie namierené voči žalobcovi, teda za azylovo relevantný dôvod.

36. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný počas celého konania rešpektoval princíp
najlepšieho záujmu dieťaťa, avšak zraniteľnosť osoby v azylovom konaní nezakladá nárok na udelenie
azylu a tento nárok nevyplýva ani z Dohovoru. Azyl je špecifická forma medzinárodnej ochrany, ktorá

sa poskytne len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, čo v prípade žalobcu
splnené nebolo. Vzhľadom na celkovú politicko-bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu, ktorá nastala
po prevzatí moci Talibanom, ako aj v samotnej provincii Nangarhár, odkiaľ žalobca pochádza, mu však
bola poskytnutá doplnková ochrana.

37. Žalovaný sa zaoberal aj otázkou udelenia azylu žalobcovi z humanitných dôvodov z dôvodu jeho
maloletosti, avšak udelenie azylu z humanitných dôvodov je možné, ak by sa v konaní nezistili dôvody
podľa § 8, § 10, § 13a a § 13b zákona o azyle. Keďže v prípade žalobcu boli splnené podmienky na
poskytnutie doplnkovej ochrany, udelenie azylu z humanitárnych dôvodov nebolo dôvodné.

38. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu konštatuje,
že žalovaný v napadnutom rozhodnutí zohľadnil všetky zásadné tvrdenia žalobcu vyplývajúce z jeho
výpovedí a dospel k dostatočne odôvodnenému záveru o nesplnení podmienok pre udelenie azylu na
území SR.

39. Žalovaný pritom nevylúčil danosť subjektívneho prvku, strachu žalobcu z naverbovania do armády
Talibanu, avšak správne zdôraznil, že k tomu, aby obavy z prenasledovania boli azylovo relevantné,
tieto musia súvisieť s jeho rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením, či
príslušnosťou k určitej sociálnej skupine. V tejto súvislosti sa javia ako logické závery žalovaného v jeho
napadnutom rozhodnutí.

40. Preto sa nejedná o prejav prenasledovania v zmysle zákona o azyle, ale v prípade návratu žalobcu
do krajiny pôvodu by mohol byť vystavený hrozbe vážneho bezprávia vo forme mučenia, neľudského
alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu, pričom tieto skutočnosti boli zohľadnené pri poskytnutí
doplnkovej ochrany žalobcovi.

41. Pokiaľ žalobca poukazoval v žalobných bodoch na celkovú situáciu v krajine pôvodu, vrátane
útokov na osoby, ktoré spolupracovali s bývalou vládou, je potrebné uviesť, že túto žalovaný vo svojom
rozhodnutí reflektoval, avšak táto situácia sama osebe nemôže byť dostačujúca pre naplnenie azylovýchkritérií, táto situácia bola hodnotená ako dôvod pre poskytnutie doplnkovej ochrany žalobcovi na území
SR.

VIII.
Záver

42. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu dospel k záveru,
že žalovaný v napadnutom rozhodnutí zohľadnil všetky zásadné tvrdenia žalobcu vyplývajúce z jeho
výpovedí, tieto vo vzájomných súvislostiach podrobil testu vierohodnosti a posúdil ich z hľadiska
azylovo relevantných kritérií. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne a pomerne vyčerpávajúcim
spôsobom uviedol dôvody, na základe ktorých dospel k svojim záverom o nesplnení podmienok pre
udelenie azylu žalobcovi. Preto rozhodnutie žalovaného necharakterizujú nesprávne skutkové zistenia

ani nesprávne právne posúdenie veci.

43. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu v celom rozsahu podľa § 219 SSP zamietol ako
nedôvodnú.

44. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani
len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy,
ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd účastníkom právo na náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do
uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.