Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 31PP/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125010650
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Harangozo
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125010650.4

Uznesenie

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Harangoza a členov
senátu Bc. Róberta Čižika a JUDr. Ladislava Marasa, na verejnom zasadnutí dňa 03.12.2025, o návrhu
odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trv. bytom D. X, C., t. č. ÚVV a ÚVTOS Sabinov,
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa§67ods.1Trestnéhozákonazapodmienokuvedenýchv§66ods.1Trestnéhozákonaavspojení

s § 415 ods. 1 Trestného poriadku ods. menom A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trv. bytom D. E. X, C., t.
č. ÚVV a ÚVTOS Prešov p o d m i e n e č n e p r e p ú š ť a z výkonu trestu odňatia
slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 2T/116/2007 zo dňa 04.11.2008
v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 6To/119/2008 zo dňa 15.04.2009 vo výmere
25 (dvadsaťpäť) rokov.

Podľa § 68 ods. 1 veta tretia Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 10 (desať) rokov.

Podľa § 68 ods. 1 veta tretia Trestného zákona nariaďuje nad odsúdeným probačný dohľad vo výmere
5 (päť) rokov.

Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona u
k l a d á povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe, škodu spôsobenú trestným činom, minimálne v rozsahu
určenom odsudzujúcim rozsudkom.

Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona odsúdenému
u k l a d á povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne

uchádzať o zamestnanie.

Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona za použitia § 51 ods. 4 Trestného zákona odsúdenému u k l
a d á počas trvania probačného dohľadu povinnosť spočívajúcu v príkaze hodnoverným spôsobom
probačnému a mediačnému úradníkovi preukazovať zdroj svojho príjmu.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 12.05.2025 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť ods. A. B. o podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody. V žiadosti poukázal na to, že má odmeny, čistú kartu a kladné poznatky, kým
mu to zdravie dovolilo, pracoval, neskôr mal vážne zdravotné problémy s očami. Zmysluplne trávi čas,
zúčastňuje sa mnohých aktivít, niektoré organizuje, osobitne poukázal na súčasť programu Vnímam
i Teba s kladným hodnotením. Trestnú činnosť oľutoval, mal dosť času si uvedomiť mnohé veci, chce
viesť riadny a usporiadaný život a poukázal aj na podporu svojej rodiny.

SúdpovyžiadaníhodnoteniazÚVTOS,kdeodsúdenývykonávatrestodňatiaslobody,súvisiacehospisu
a odpisu z registra trestov nariadil znalecké dokazovanie znalkyne z odboru psychológia F. G. E., ktorávo veci podala písomný znalecký posudok č. 87/2025 a rovnako pribral do konania znalca JUDr. MUDr.
Jána Uhrina, PhD., ktorý podal znalecký posudok č. 27/2025 z odvetvia psychiatrie, ktorý považoval
súd, vzhľadom na charakter a závažnosť trestnej činnosti, za dôležitý.

Následne, po podaní posudku, súd nariadil vo veci termín verejného zasadnutia, na ktorom vypočul
znalkyňu k obsahu jej znaleckého posudku, prečítal znalecký posudok znalca JUDr. MUDr. Uhrina,
prečítal podstatný obsah pripojeného spisu, oboznámil návrh, hodnotenie, odpis z registra trestov a na
ďalšom termíne verejného zasadnutia aj osobne vypočul odsúdeného a zistil nasledovné.

Z pripojeného spisu Mestského súdu Košice sp. zn. 2T/116/2007 súd zistil, že odsúdený bol rozsudkom
ešte Okresného súdu Košice I, sp. zn. 2T/116/2007 zo dňa 04.11.2008 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 6To/119/2008 zo dňa 15.04.2009 uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu
úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/, e/ Tr. zákona v súbehu s prečinom sprenevery
podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/, c/ Tr. zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 25 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Ďalej
sú v spise rozhodnutia o započítaní väzby, o preradení do nižších stupňov stráženia, NVT a hlásenia
zmien, ktoré súd tiež oboznámil

Natomtomiestesúdkonštatuje,žeodsúdenémupredpísané3vykonaniatrestuuplynulidňa21.04.2025.

Z hodnotenia ÚVV a ÚVTOS Prešov vyplýva, že doposiaľ nebol súdne trestaný, vo výkone trestu
odňatia slobody je prvýkrát. Menovaný bol do výkonu väzby dodaný dňa 25.07.2006 do Ústavu na
výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice. Jeho správanie bolo počas výkonu
väzby na požadovanej úrovni, bol zaznamenaný iba jeden poznatok v máji 2008, kedy mal menovaný

neporiadok v osobných veciach. Uvedený nedostatok sa počas výkonu väzby už nezopakoval. Väzbu
vykonal v štandardnom režime, jej koniec je evidovaný ku dňu 15.04.2009, kedy bol prevedený do
výkonu trestu v tamojšom ústave, kde absolvoval prvotné úkony v súvislosti s touto zmenou. Následne
bol dňa 28.04.2009 premiestnený za účelom výkonu trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava s maximálnym stupňom stráženia. Po absolvovaní

pobytu v nástupnom oddiele mu bola umiestňujúcou komisiou stanovená diferenciačná skupina „C“.
Správanie menovaného bolo v tamojšom ústave na požadovanej úrovni, negatívne sa neprejavil. Do
aktivít organizovaných v rámci kultúrno – osvetovej činnosti sa zapájal pravidelne. Kontakt udržiaval
s matkou a sestrou. Pracovne zaradený bol na pracovisku v ústave pri montáži káblových zväzkov.
Dňa 11.02.2010 bol z organizačných dôvodov premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

Ružomberok so zaradením do maximálneho stupňa stráženia. Umiestňujúcou komisiou umiestnený do
oddielu s diferenciačnou skupinou „C“. V apríli 2010 bola odsúdenému udelená disciplinárna odmena –
pochvala – za víťazstvo v oddielovom turnaji v stolnom tenise. V marci 2011 bola odsúdenému udelená
disciplinárna odmena – pochvala – za príkladné plnenie pracovných povinností na pracovisku v ústave
s dozorom v období od decembra 2010 do februára 2011. V apríli 2011 bol odsúdený disciplinárne

odmenený pochvalou za víťazstvo v stolnotenisovom turnaji. V júni 2011 bola odsúdenému udelená
ďalšia disciplinárna odmena – pochvala – za dobré plnenie pracovných povinností na pracovisku. V apríli
2011 je však v osobnej karte odsúdeného evidovaný aj poznatok, že neustále nastupuje neustrojený
a je na to opakovane upozorňovaný. V máji 2011 mal zase pri večernej previerke početného stavu
odsúdených povešané ponožky na okne aj napriek tomu, že na to bol upozornený. Negatívny poznatok

z októbra 2011 sa týkal neustrojenosti a v novembri 2011 sa pokúšal spolu s iným odsúdeným zachytiť
loptu spoza mreží oddeľujúcich dvor ústavu od vychádzkového dvorca pomocou košieľ a zimných búnd.
Zaobatietoskutkybolriešenývkompetenciipríslušnéhopedagóga.Kladnýzáznamvkarteodsúdeného
z januára 2012 za víťazstvo v oddielovom všeobecno – vedomostnom kvíze striedajú hneď negatívne
záznamy týkajúce sa neustrojenosti a nevrátenia ústavnej stolnotenisovej loptičky personálu ústavu. V

apríli 2012 sú v osobnej karte odsúdeného zaznamenané poznatky týkajúce neuposlúchnutia príkazu
referenta režimu, ako aj opakovaných nedostatkov v oblasti uloženia osobných vecí a upravenosti
postele. V období od júna do augusta 2012 sú evidované v osobnej karte odsúdeného poznatky týkajúce
sa neporiadku v jeho osobných veciach, na čo bol upozornený a po upozornení zjednal nápravu.
Poznatky z februára 2013 sa týkali nedostatku v úprave zovňajšku a odmietnutia splnenia príkazu, aby

sa išiel osprchovať, čím zároveň porušil ústavný poriadok. Negatívny poznatok z februára 2014 sa týkal
kombinovania civilných odevných zvrškov s ústavnými. Plnenie povinností odsúdeným sa postupne
zlepšovalo, čoho výsledkom bolo, že si vytvoril podmienky na zmenu diferenciačnej skupiny z „C“ na
„B“ v januári 2017. V marci 2017 bola odsúdenému udelená disciplinárna odmena – pochvala – zadlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení pracovných povinností v období od februára 2016
do marca 2017. V decembri 2017 boli u odsúdeného nájdené antibiotiká, teda menovaný užíval liek
inak, ako mu ho predpísal lekár, čo bolo riešené pohovorom aj vzhľadom na skutočnosť, že odsúdený

sa snažil o bezproblémový priebeh výkonu trestu. V marci 2018 bola odsúdenému udelená disciplinárna
odmena – pochvala – za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení pracovných povinností v
období od marca 2017 do marca 2018. Celkovo bol v tamojšom ústave šesťkrát disciplinárne odmenený,
disciplinárne tresty vykázané nemal. Do aktivít organizovaných v rámci kultúrno – osvetovej činnosti sa
zapájal v primeranej miere, bol členom stolnotenisového a fitnes krúžku. Taktiež sa v tamojšom ústave

zúčastňoval stretnutí sociálno – výcvikovej skupiny a tiež diskusnej skupiny na tému rasizmus. Pracovne
zaradený bol na viacerých pracoviskách v ústave s dozorom, kde jeho pracovná morálka i dosahované
pracovné výsledky boli hodnotené kladne, o čom svedčí aj množstvo poznatkov v osobnej karte
odsúdeného, kedy mu zo strany objednávateľov prác boli poskytované rôzne naturálne pôžitky a taktiež
aj udelené disciplinárne odmeny za plnenie pracovných povinností. Kontakt udržiaval s matkou, sestrou,
jej manželom a so synom prostredníctvom všetkých dostupných zákonných foriem Rozhodnutím

Okresného súdu Ružomberok (1Nt/48/2019) bol dňa 04.11.2019 odsúdenému zmenený spôsob výkonu
trestu odňatia slobody z ústavu s maximálnym stupňom stráženia preradením do ústavu so stredným
stupňom stráženia. Od 05.11.2019 tak odsúdený vykonával trest odňatia slobody v Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Ružomberok so zaradením do stredného stupňa stráženia. Po absolvovaní
pobytu v nástupnom oddiele mu bola stanovená diferenciačná skupina „B“. Po preradení odsúdeného z

ústavu s maximálnym stupňom stráženia do ústavu so stredným stupňom stráženia je z novembra 2020
evidované porušenie ústavného poriadku týkajúce sa neustrojenosti, a taktiež nemal upravené lôžko,
za čo bol riešený v kompetencii príslušného pedagóga. Vo februári 2021 bolo u odsúdeného pri kontrole
elektrického spotrebiča – rádioprijímača – zistené porušenie ochrannej pečate slúžiacej na blokovanie
slotu SD karty. Aj za toto porušenie bol riešený v kompetencii pedagóga. Následne sa správanie a

plnenie povinností u odsúdeného zlepšilo, v apríli 2022 je v osobnej karte odsúdeného evidovaný
kladný poznatok týkajúci sa aktívneho a konštruktívneho zapojenia sa do voľnočasových aktivít v
mesiacoch február až apríl 2022. V období od marca do augusta 2022 sa aktívne zúčastňoval stretnutí
diskusnej skupiny – Finančná gramotnosť, ktorá bola zameraná na pochopenie základných pravidiel
fungovania finančného trhu, spravovania vlastných financií a rozhodovania medzi finančnými službami

ponúkaných finančnými inštitúciami. V júni 2024 bola odsúdenému udelená disciplinárna odmena –
pochvala – za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení aktivít súvisiacich so všeobecným
rozvojom osobnosti odsúdeného v období od júna 2023 do júna 2024. Do aktivít organizovaných v
rámci kultúrno – osvetovej činnosti sa zapájal primerane, bol členom fitnes a stolnotenisového krúžku,
aktívne sa podieľal na príprave voľnočasových aktivít pre ostatných odsúdených. Pracovne zaradený

bol od apríla do augusta 2024 na pracovisku v ústave s dohľadom, kde jeho pracovná morálka i
dosahované pracovné výsledky boli na požadovanej úrovni. Od augusta 2020 až do apríla 2024 nebol
pracovne zaradený z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu, hoci odsúdený o prácu záujem deklaroval
a pracovať chcel. Kontakt udržiaval najmä prostredníctvom videonávštev, korešpondencie a telefonátov
s matkou, sestrou, jej manželom a so svojím synom. Počas výkonu trestu odňatia slobody v ústave

so stredným stupňom stráženia bol jedenkrát disciplinárne odmenený, disciplinárne tresty vykázané
nemal.RozhodnutímOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš,pracoviskoRužomberok(7Nt/19/2014)boldňa
05.08.2024 odsúdenému zmenený spôsob výkonu trestu odňatia slobody z ústavu so stredným stupňom
stráženia preradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Dňa 21.08.2024 bol premiestnený
do oddelenia výkonu trestu v H. Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

Prešov s minimálnym stupňom stráženia. Po absolvovaní pobytu v nástupnom oddiele bol umiestnený
do výchovného kolektívu s diferenciačnou skupinou „B“, kde sa nachádza doposiaľ. Správanie a
vystupovanie odsúdeného v tunajšom ústave je na požadovanej úrovni. Povinnosti odsúdeného si
plní, príkazy a pokyny príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže rešpektuje. Osobnú hygienu,
ustrojenosť, ako aj čistotu v ubytovacích priestoroch, udržiava na požadovanej úrovni, konfliktne sa

neprejavil a autority rešpektuje. V decembri 2024 bola odsúdenému udelená disciplinárna odmena
vo forme pochvaly a v júni 2026 vo forme povolenia prijatie balíka do hmotnosti 5 kilogramov –
za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované pri plnení aktivít súvisiacich so všeobecným rozvojom
osobnosti odsúdeného. Odsúdený v roku 2025 úspešne absolvoval program Vnímam i Teba. Ide o
skupinovo intervenčný program Zboru väzenskej a justičnej stráže v rozsahu 40 hodín. Cieľom programu

je zníženie rizika recidívy páchateľov trestnej činnosti po ich prepustení tým, že sú konfrontovaní s
následkami trestných činov vo vzťahu k potenciálnym i reálnym obetiam ich trestnej činnosti, čo posilňuje
ich schopnosť empatie a zvyšuje ich zodpovednosť voči obeti. V rámci lekcií sa do skupinového diania
zapájal. Zadané domáce úlohy plnil zodpovedne a bol motivovaný na sebe pracovať. Jeho správaniebolo väčšinou prirodzene aktívne. Do aktivít organizovaných v rámci kultúrno – osvetovej činnosti sa
zapája pravidelne. Od februára 2025 je aktívnym členom šachového krúžku. Pracovne zaradený bol od
augusta do októbra 2024 na pracovisku v ústave s dohľadom, kde jeho pracovná morálka i dosahované

pracovné výsledky boli na požadovanej úrovni. Aktívne sa zapája do činností pre všeobecný rozvoj
osobnosti odsúdeného. Kontakt udržiava najmä so sestrou a jej manželom i so svojím synom prevažne
formou korešpondencie, telefonátov a návštev, resp. videonávštev.

Celkovo bol odsúdený počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody deväťkrát disciplinárne

odmenený, disciplinárny trest aktuálne vykázaný nemá. Odsúdený deklaruje kritický postoj k
spáchanému trestnému činu. Chronológia udelených disciplinárnych odmien: 1. Dňa 09.04.2010 –
pochvala za víťazstvo v celooddielovom turnaji v stolnom tenise, 2. Dňa 14.03.2011 – pochvala
za plnenie pracovných povinností, 3. Dňa 29.04.2011 – pochvala za víťazstvo v celooddielovom
turnaji v stolnom tenise, 4. Dňa 29.06.2011 – pochvala za plnenie pracovných povinností, 5. Dňa
09.03.2017 – pochvala za plnenie pracovných povinností, 6. Dňa 15.03.2018 – pochvala za plnenie

pracovných povinností, 7. Dňa 20.06.2024 – pochvala za všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného,
8. Dňa 20.12.2024 – pochvala za všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného, 9. Dňa 03.06.2025 –
povolenie prijatia balíka do hmotnosti 5kg za všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného. Resocializačná
prognóza je u odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA menej
priaznivá. Riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporučil

riaditeľ menovaného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody. V prípade podmienečného
prepustenia odsúdeného z výkon trestu odňatia slobody odporučil probačný dohľad. Zároveň z dôvodu
identifikácie rizikových faktorov, ktoré boli primárnou príčinou vedúcou k spáchaniu trestnej činnosti,
odporučil uloženie primeraných obmedzení počas plynutia skúšobnej doby odsúdeného, spočívajúcich
v povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a zaplatiť dlh a tiež povinnosti zamestnať sa

v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Zároveň sa v zmysle § 415 ods. 3
Trestného poriadku pripojil k žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody.

Znalkyňa vo svojej výpovedi na verejnom zasadnutí k obsahu znaleckého posudku vypovedala, aj

vrátane položených otázok, veľmi podrobne. Okrem iného uviedla, že vychádzala zo spisov, ktoré jej boli
zapožičané, jednak z aktuálneho spisu a z priložených spisov, kde si naštudovala aj samotný skutok,
pre ktorý je odsúdený, následne realizovala psychologické vyšetrenie, súčasťou ktorého bol podrobný
rozhovor o osobnej histórii odsúdeného o skutku, pre ktorý je odsúdený, o jeho predstavách do budúcna,
najpodstatnejšie veci sú uvedené v znaleckom posudku a takisto realizovala psycho-diagnostické

vyšetrenie zamerané predovšetkým na osobnosť odsúdeného a posudzovacie škály, pomocou ktorých
sa vyjadrujú k prognóze.

K otázke č. 1 uviedla, že osobnostná štruktúra odsúdeného je komponovaná nevyvážene, je emočne
plochšia, emocionálna odozva afektu nie je intenzívna. Odsúdený je vyvážene socializovaný, skôr

extrovertovane orientovaný, aktívny. Pri vnímaní podnetov zaujíma prevažne vyváženú pozornosť, je
schopný adekvátne si uvedomovať vnútorné stavy aj vonkajšie okolnosti, nasleduje rozličné Ciele,
vyrovnáva sa so situáciami. Na problémy reaguje reflektívne, rieši ich. Emocionálny obraz osobnosti je
bezznakovkonfliktov,jeschopnýnormálneprežívaťafekt,vbehaviorálnejrovinejevšakmenejčitateľný.
Zdroje pre zvládanie záťaže sa javia ako primerané, frustračná tolerancia ako dobrá, teda menovaný je

schopný primerane sa vyrovnávať s požiadavkami okolia a to najmi ak ich sám uzná ako opodstatnené.
Aktuálna kapacita pre kontrolu je dobrá, je odolný a udržiava vlastné mechanizmy správania na
zvládanie stresu a únavy. Je priemerne kontaktný, je komunikatívny, vyrovnane socializovaný a vo
vzťahoch s druhými menej prejavuje emócie. Vytvára väzby, i keď vzťahy prežíva prevažne chladnejšie
a distancovanejšie. Správanie je skôr aktívne a rozhodné, možno ho opísať vo všeobecnosti ako

konvenčné, situačne zväčša primerané, prechodne so sklonom k agovaniu, s mierne vyšším rizikom
problémového správania. Aktuálny psychický stav odsúdeného je stabilný, bez prítomnej negatívnej
emotivity, bez sy. poruchy. Sám odsúdený svoj stav subjektívne prežíva ako dobrý a stabilný.

K otázke č. 2 uviedla, že odsúdený deklaruje rešpekt k právnym normám a predpisom, v ústave na

výkon trestu dbá na dodržiavanie pravidiel a povinností. V minulosti bol však jeho postoj k pravidlám
a predpisom nevyhranený, rešpektoval predpisy výberovo a nemal zábrany dlhodobo porušovať tie,
ktoré nepovažoval za dôležité. Odsúdený vo všeobecnosti odsudzuje trestnú činnosť a trest vníma ako
samozrejmý dôsledok. Vlastný trest prijíma a formálne akceptuje.K otázke č. 3 uviedla, že odsúdený bagatelizuje spáchanú trestnú činnosť, vyjadruje sa nejasne
a nepriznáva svoju vinu. Samotný skutok jednoznačne bagatelizuje a jeho spáchanie priznáva len

nepriamo. Odsúdený spáchanú trestnú činnosť ľutuje skôr formálne a navonok, vnútorne neprežíva
úprimnú ľútosť (nie je prítomná afektívne sýtená ľútosť). Ku skutku zaujíma pragmatický postoj.

K otázke č. 4 uviedla, že odsúdený pred skutkom viedol riadny život, ukončil vzdelanie, pracoval a
bol začlenený v rodine, v spoločnosti, nebol členom asociálnych kolektívov, neprejavoval sa agresívne

či neprimerane. Odsúdený netrpí duševným ochorením, má akcentovane štruktúrovanú osobnosť s
emocionálnouplochosťouaegocentrickýmakcentom,pričommáčiastočnérodinnézázemie.Sohľadom
na posudzované kritéria vychádzajúc z posudzovacích škál je riziko budúceho násilného správania
nižšie, prognóza odsúdeného z pohľadu nebezpečenstva opakovania trestnej činnosti predsa neistá,
resocializácia je pri dobrej motivácii odsúdeného možná. Schopnosti odsúdeného a jeho osobnosť ho
predisponujú k možnej adaptácii na podmienky mimo ústavu na výkon trestu, avšak zásadná je vlastná

motivácia.

Následne pri výsluchu uvádzala, že bagatelizáciu spáchaného skutku aj cituje v zátvorkách v odpovedi,
odsúdenýsaoskutkuvyjadrovalnaozajveľminejasne,aspomínalstrkanicu,hádku,rôzneopisy,ktorými
poľahčoval skutok, sám neopísal jeho spáchanie, práve naopak, že vlastne doteraz nie je jasne ako

k tomu došlo a pod., takže jednoznačne tam chýbalo jasne deklarované priznanie a zároveň odsúdený
je sebavedomý muž a v rámci toho sa aj tak prejavoval počas celého vyšetrenia, pôsobil rozhodne
a sebavedomo, neprejavoval empatiu s obeťou alebo s pozostalými, ani nepozorovala prejavy ľútosti.
K tomu, aký vplyv to môže mať na jeho prognózu uviedla, že v prípade prítomnej ľútosti, kedy by
odsúdený prežíval pocit viny, empatie s pozostalými, tak preberal by zodpovednosť za to, čo sa stalo a

takéto prežívanie by mohlo pôsobiť ochranne, teda prognosticky pozitívne, aby ho brzdilo a držalo ho
ďalej od možného rizikového správania. V prípade absencie takýchto pocitov je tá prognóza neistá, tak
ako som už uviedla. Tam sa ešte žiada dodať, že to formálne vystupovanie nemusí byť v súlade s jeho
prežívaním,tedareálnenevieme,čisámsoseboutentoskutoknejakospracováva,spracovával,pretože
on jediný vie, ako to bolo alebo je skutočne v rámci jeho emočnej plochosti, nakoľko je on osobnosť,

ktorá je plochšia, a jeho afekty sú ťažšie čitateľné pre okolie, teda môže byť v rámci takej osobnostnej
výbavy jeho ľútosť ťažšie pozorovateľná. Pri hodnotení opakovania násilného správania vychádzajú
z inej škály a nakoľko odsúdený spáchal jediný násilný skutok, nie je duševne chorý, jeho osobná
história neobsahuje rizikové miesta, násilný skutok spáchal vo vyššom veku, čiže nie v adolescentnom,
neboli tam prejavy delikvencie v mladom veku atď., tak práve v tejto škále naskóroval pomerne nízko

a preto sa to riziko budúceho násilného správania javí ako nízke. Práve preto, že on páchal predtým
trestnú činnosť, ktorá nebola dlhodobo násilná, takže s ohľadom na to. Čo sa týka neistej prognózy,
to sa týka trestnej činnosti vo všeobecnosti, keďže páchal trestnú činnosť dlhodobejšie, ktorá však
nebola násilného charakteru. Odsúdený udržiava kontakt so sestrou a jej rodinou, práve na sestru
sa v prípade možného prepustenia spolieha, sestra je ekonomicky aktívna, pravdepodobne schopná

pomôcť odsúdenému s prácou, a významne pozitívne je, že ako rodina má viacero nehnuteľností, takže
sivievyriešiťtúotázkubývania.Onsavýznamnezameriavanasvojzdravotnýstav,tomôžebyťpreneho
limitujúce v rámci práce, pretože má dlhodobé problémy najmä s očami. Z psychologického hľadiska
je 19 rokov v treste odňatia slobody veľmi dlhá doba, odsúdený strávil značnú časť života v ústave na
výkon trestu, má za to, že počas toho výkonu aj dospel a dozrel osobnostne a ďalšie roky v ústave

z psychologického hľadiska skôr nebudú viesť k jeho ďalšej prevýchove. Môže sa stať, že vplyvom
normálneho starnutia sa jeho osobnosť zmení, ale to už nie je o podstate toho trestu. Odsúdený aj po
nástupe do výkonu trestu mal viacero nedostatkov, mal tendenciu obísť niektoré predpisy, nie raz, ani
dvakrát, nikdy však nebol takého charakteru, aby bol disciplinárne potrestaný, podľa názoru znalkyne
je natoľko inteligentný, že sa prispôsobil podmienkam, akceptoval to, že pravidelne musí dodržiavať

predpisy stopercentne a dokáže to a či je to jeho vnútorný postoj alebo dobre prispôsobenie sa, to by
chcela aj ona vedieť, ale nemá na to prostriedky. Naozaj je to inteligentný probant, čiže je schopný
sa prispôsobiť, uvedomuje si nevyhnutnosť, ale aj prospešnosť toho, aby sa takto správal. Práve na
tento postoj a na jeho nadhľad je možné sa spoľahnúť aj v reálnom živote, že bude teda schopný
si uvedomiť čo sa stalo, v zmysle možného ďalšieho trestu, že sa dokázal poučiť. Možná plochosť

odsúdeného v tých diagnostických merítkach, nedosiahol takú intenzitu, aby sa dalo hovoriť o poruche
osobnosti, čo je dôležité, teda hovoríme o nejakom ryse, ktorý nedosahuje patologickú mieru, ale je
u neho zvýraznený. Čo sa týka možnej resocializácie alebo prognózy, tak práve pre túto osobnostnú
štruktúru nazbieral svoje negatívne prognostické body, nakoľko emočná plochosť tým, že páchateliaalebo také osobnosti neprežívajú skutok, častokrát majú menšie zábrany konať asociálne, nemajú
strach. Súhlasí s vyjadrením, že účelný je probačný dohľad, ale čo sa týka nejakej formy sociálnych
výcvikov alebo psychologickej pomoci, tu práve s ohľadom na jeho osobnosť nepovažuje znalkyňa za

potrebnú. Skôr by z nej nemal úžitok.

Z prečítaného znaleckého posudku znalca JUDr. MUDr. Jána Uhrina, PhD., z jeho záverov, súd
zistil, že znalec psychiatricky vyšetril odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX. Menovaný odsúdený v
súčasnosti netrpí psychickou poruchou ani duševnou chorobou, menovaný obvinený nie je duševne

chorý. Menovaný odsúdený má neporušené rozumové, pamäťové a úsudkové schopnosti. Aktuálny
psychický stav odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX je z hľadiska psychiatrického, bez nápadností,
u menovaného odsúdeného nie sú prítomné známky psychózy, známky patologicky zmenenej nálady
ani známky poruchy kognitívnych funkcií. Forenzná psychiatria nepracuje s pojmami ako „stupeň
nápravy” „náprava” alebo „vývojový proces vnútornej premeny osobnosti”, preto sa znalec psychiater
nevie k takto formulovanej otázke vyjadriť a dovolí si k tejto otázke smerovať súd na znalca psychológa.

Uveďte, či odsúdený je v prípade jeho podmienečného prepustenia, nebezpečný pre spoločnosť.
Menovaný odsúdený netrpí duševnou chorobou ani poruchou, z hľadiska psychiatrického nie je jeho
pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný v prípade podmienečného prepustenia; menovanému
odsúdenému nie je potrebné nariadiť ochranné psychiatrické liečenie v prípade podmienečného
prepustenia. Znalec tiež poukázal na vyjadrenie znalcov MUDr. Stefana Safka, CSc. a I. I. C. v závere

nimi vypracovaného psychiatrického znaleckého posudku k osobe posudzovaného ešte v prípravnom
konaní v r. 2006 citujúc „u obvineného sme nezistili prakticky žiadne psychopatologické prejavy“, znalec
ani pri súčasnom vyšetrení nezistil klinicky významné psychopatologické prejavy.

Odsúdený na verejnom zasadnutí pri výsluchu uviedol, že žiadosť si samozrejme okrem toho, že má

nárok formálny, tak si podal aj z dôvodu, že človek už sedí dlhú dobu a za ten čas mal veľa času si
uvedomiť, čo sa stalo, prečo sa to stalo, oľutovať to a snažiť sa ďalším životom to napraviť a vrátiť sa do
normálneho života. Prešiel si postupnosťou tri, dva, jedna v rámci výkonu trestu, a čo mu trest dal, tak
účelom trestu je si vlastne uvedomiť, že preto je tu človek, kvôli čomu, že čo spáchal a tak a v tom smere,
tak človek si za ten čas aj uvedomí aj oľutuje, že prečo sa to stalo, ten trest mu nevzal slobodu, to mu

bolo uložené podľa zákona, je to trest, je to ťažké za tie roky byť v takom prostredí, alebo mať to správne
poskladané v hlave, ale celý čas sa snažil, od prvej chvíle si uvedomuje, čo sa stalo a prečo sa to stalo
a bude sa snažiť, ak dostane druhú šancu, napríklad dnes, alebo keď niekedy vyjde, to využiť, snažil
sa dodržiavať interné predpisy. Ku skorším negatívnym poznatkom uviedol, že matne si na to spomína,
ale tam bolo nejaké nedorozumenie, jeden tvrdil to a druhý to, bolo to proste nedorozumenie a preto boli

napomenutí. Na tie loptičky si presne pamätá, hrali futbal na dvore a lopta prešla za plot, tak si poskladali
bundy a proste takto k tomu došlo. Čo sa týka rádioprijímačov, akože svoje rádiá, čo majú, tak oni im to
blokujú, aby tam niečo nedali, a bola poškodená plomba, oni kontrolujú, či nie je posunutá, je možné,
že to aj poškodil alebo sa to mohlo stať používaním, nevie sa už presne k tomu vyjadriť. Bol to vlastný
spotrebič, ale oni ho zabezpečujú tou pečaťou. Jednoznačne je jeho postoj kritický, nemalo sa stať to čo

sa stalo, bude to ľutovať už navždy, ide to s ním až do konca života, či chce, či nechce, bude to mať na
pamäti,kebymoholvrátiťčas,taksavrátinaspaťtých20rokovdozadu,užbysatoteraznestalo,nevieto
vrátiť späť, ľutuje to. Čo sa týka záverov znalkyne k postoju k trestnej činnosti, nevie, či sa on zle vyjadril
a ako to poňala znalkyňa, ale bolo to myslené tak, že už sa to nedá vrátiť späť, ale jednoznačne sa to
nedalo vrátiť späť a ľutuje to, tak ako vravel, keby sa dalo vrátiť späť, tak by sa to nestalo. Vďakabohu

aj po tých rokoch má pri sebe rodinu, ktorá stojí pri ňom, švagor so sestrou podnikajú, a s bývaním ani
pracovnou činnosťou nie je problém, vlastnia aj viacero nehnuteľností, v prvom rade by sa dal dokopy
po zdravotnej stránke, bol aj na vyšetrení včera s očami a chvalabohu sa to zlepšilo a bude sa snažiť
naskočiť ako sa hovorí do rozbehnutého vlaku po tých veľmi dlhých rokoch a zaradiť sa do normálneho
života a fungovať, nebyť parazitom, parazitovať na nejakých dávkach, to určite nie. Robil by u rodiny,

ale aj má prísľub do práce, ktorý je v spise. Bývanie, to je mestská časť v Košiciach, to je ulica C. XX,
býval by v dome, je tam aj firma, býva tam sestra. Myslí si, že doterajší trest je veľké memento, takže
určite sa bude vyvarovať, do toho skutku žil normálny riadny život, dodržiaval predpisy. Nemá problém
ani o tom hovoriť o svojej veci a byť nejakou osvetou pre druhých. V žiadnom prípade už nebude sa
dopúšťať trestnej činnosti.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje
súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu
odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov, dôveryhodnej osoby alebona návrh odsúdeného, alebo osoby, ktorá môže za odsúdeného podať odvolanie v jeho prospech,
na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho
odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý

len preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona, veta prvá, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zákona, osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na
trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne

prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona, pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na jeden
rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného. Zároveň
môže nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a ustanoví mu primerané

obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd určí skúšobnú dobu na desať rokov a
súčasne nariadi probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do piatich rokov a ustanoví mu primerané
obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4. Podmienečne prepustený je povinný podrobiť
sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými

prostriedkami možno, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie
počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Súd sa oboznámil so žiadosťou odsúdeného, so spisovým materiálom, znaleckým posudkom, ku
ktorému bola na verejnom zasadnutí aj osobne vypočutá znalkyňa, písomným hodnotením z ÚVV

a ÚVTOS Prešov a zistil, že odsúdený, ako bolo uvedené vyššie, splnil formálny predpoklad pre
podmienečné prepustenie a z hľadiska splnenia materiálneho predpokladu súd poukazuje na to,
že vzhľadom na charakter skutku a niektoré závery znaleckého posudku išlo v rámci rozhodovania
o podmienečnom prepustení o náročnejší prípad a súd k nemu, poukazujúc aj na relatívne rozsiahle
a podrobné, predovšetkým znalecké dokazovanie, pristupoval veľmi citlivo, berúc do úvahy každú

dôležitú okolnosť pre rozhodnutie, ktoré okolnosti vyhodnocoval v senáte dôsledne a komplexne, vo
vzájomných súvislostiach a prišiel k nasledovným záverom.

Pre konštatovanie splnenia materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie je nevyhnutné
preukázanie polepšenia odsúdeného, pričom vykonané dokazovanie musí jednoznačne a bez

pochybností viesť k pozitívnemu záveru, že odsúdený sa svojim správaním a plnením povinností
skutočne polepšil, čo znamená, že už doterajší výkon trestu bol postačujúci pre naplnenie účelu
trestu, ktorým je najmä prevýchova odsúdeného tak, aby viedol riadny život a jeho ďalší výkon preto
už nie je potrebný. Súd tiež musí mať na základe uvedeného preukázané, že od odsúdeného je
dôvodné očakávať vedenie riadneho života na slobode, čo je popri polepšení druhá zložka materiálneho

predpokladu podmienečného prepustenia.

V prípade odsúdeného treba na jednej strane poukázať na skutočnosti, ktoré predstavujú riziká
a negatívne faktory v prípade jeho prepustenia na slobodu. Týmito okolnosťami sú jednak samotný
charakter spáchaného trestného činu – obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy – ktorý aj súd konajúci

o návrhu na podmienečné prepustenie považuje za čin absolútne neospravedlniteľný, vyznačujúci sa
značnou brutalitou a jednak závery znaleckého posudku týkajúce sa najmä vyrovnaním sa odsúdeného
so svojou vlastnou minulosťou, prijatie zodpovednosti a stavu úprimnej ľútosti, čo by podľa znalkyne
bolo pozitívnym faktorom a zvyšovalo by úroveň resocializácie, ak by toho bol schopný. Odsúdený je
z podstaty svojej osobnosti, teda niečoho, čo sa nedá ovplyvniť a je to súčasťou osobnostnej výbavy

človeka, emočne plochejšou osobnosťou bez schopnosti hlbšej empatie. V tomto smere sa aj odráža vo
vyrovnaní sa s tým, čo sa stalo a čoho sa dopustil. Ako aj znalkyňa zdôraznila, odsúdený nie je schopný
vnútorne a prirodzene prijať plnú zodpovednosť za svoje konanie, na strane druhej konštatovala, že
svoj trest pragmaticky prijal a vyrovnáva sa s ním po svojom. U odsúdeného, s takouto osobnostnouvýbavou, je aj podľa znalkyne náročné určiť, ako reálne sa sám v sebe vyrovnáva s tým, čo vykonal a na
niektoré otázky nevie odpovedať ani samotná znalkyňa, keďže odsúdený je navonok sebavedomý a je
možné, že prejav navonok nie je súladný s vnútorným prežívaním.

Na strane druhej súd nemohol opomenúť viaceré podstatné skutočnosti a následné úvahy, ktoré
po vyhodnotení celej problematiky viedli k rozhodnutiu prezentovanému vo výroku tohto uznesenia.
V prvom rade je potrebné dať do pozornosti hodnotenie odsúdeného riaditeľom ÚVV a ÚVTOS Prešov.
Hodnotenie nie je jediným, hoci je dosť podstatným dôkazom a podkladom a jeho odporúčaniami nie

je súd viazaný. Hodnotenie u odsúdeného však je pozitívne, pričom súd poukazuje na mimoriadne
dlhý výkon trestu – viac ako 19 rokov, kde je už možné veľmi dobre zhodnotiť mieru jeho prevýchovy,
keďžejehosprávaniejesledovanétaktodlhýčasnepretržite.Odsúdenýmáevidovaných9odmienoproti
žiadnemu trestu, pričom aj keď v určitých časových úsekoch sa u neho vyskytli aj negatívne poznatky,
tieto sa už postupom času nevyskytovali po dohovore pedagóga a vychádzajúc z obsahu hodnotenia,
ako aj výpovede odsúdeného, išlo o porušenia interných predpisov veľmi nízkej, až nepatrnej intenzity,

porovnávajúc aj iných odsúdených, o ktorých tento senát rozhodoval a pri ktorých sa negatívne poznatky
(bez uloženia trestu), objavili za badateľne horšie správanie. Rovnako je potrebné poukázať na to, že
aj keď odmien mohlo byť viac, v drvivej väčšine prípadov sa odmeny udeľujú za plnenie pracovných
povinností, pričom odsúdený od istého času, roky 2020-2024, nebol pracovne zaradený z objektívnych,
zdravotných dôvodov. Odsúdený vykonáva trest už viac ako 19 rokov, počas celého dlhého výkonu sa

správal v drvivej väčšine času dobre, bez problémov, zmysluplne, absolvoval program Vnímam i teba
zameraný na postoj k obetiam, verbalizuje ľútosť nad svojím konaním a riaditeľ po toľkých rokoch
odporučil podmienečné prepustenie.

Je potrebné tiež poukázať na život odsúdeného pred spáchaním trestnej činnosti. Odsúdený nepáchal

trestnú činnosť kontinuálne, od mladého veku, pravidelne, nešlo o recidivistu a žil do svojich cca
30 rokov riadnym životom – viď odpis z RT. Ide u neho o prvý výkon trestu, v súčasnosti už
v minimálnom stupni stráženia, do ktorého sa prepracoval z maximálneho stupňa a hoci sa dopustil
toho najzávažnejšieho činu, pred jeho spáchaním nebol nielen že vo výkone trestu, ale ani súdne
trestaný. V prospech neho svedčia aj závery znalca z odvetvia psychiatrie, ktorý konštatoval, že u neho

nie sú prítomné psychopatologické sklony, nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť,
netrpí duševnými chorobami a poruchami. Aj znalkyňa z odboru psychológia PhDr. Čorejová, mimo už
skôr uvedených negatívnych faktorov, konštatovala aj viaceré pozitívne zistenia, teda že odsúdený je
vyvážene socializovaný, zdroje pre zvládanie záťaže sa javia ako primerané, frustračná tolerancia ako
dobrá, teda menovaný je schopný primerane sa vyrovnávať s požiadavkami okolia, aktuálna kapacita

pre kontrolu je dobrá, je odolný a udržiava vlastné mechanizmy správania na zvládanie stresu a únavy,
aktuálny psychický stav odsúdeného je stabilný, bez prítomnej negatívnej emotivity, bez sy. poruchy.
Znalkyňa tiež uviedla, pričom v tejto časti došlo k pozitívnej zmene, že deklaruje rešpekt k právnym
normám a predpisom, v ústave na výkon trestu dbá na dodržiavanie pravidiel a povinností, pričom
v minulosti bol jeho postoj k pravidlám a predpisom nevyhranený, rešpektoval predpisy výberovo a

nemal zábrany dlhodobo porušovať tie, ktoré nepovažoval za dôležité, vo všeobecnosti odsudzuje
trestnú činnosť a trest vníma ako samozrejmý dôsledok. K prognóze menovala skôr pozitívne faktory,
pred skutkom viedol riadny život, ukončil vzdelanie, pracoval a bol začlenený v rodine, v spoločnosti,
nebol členom asociálnych kolektívov, neprejavoval sa agresívne či neprimerane, má aj čiastočné
rodinné zázemie. Riziko budúceho násilného správania je nižšie, prognóza odsúdeného z pohľadu

nebezpečenstva opakovania trestnej činnosti vo všeobecnosti predsa neistá, resocializácia je pri dobrej
motivácii odsúdeného možná. Schopnosti odsúdeného a jeho osobnosť ho predisponujú k možnej
adaptácii na podmienky mimo ústavu na výkon trestu. Z psychologického hľadiska je tiež podľa znalkyne
19 rokov v treste odňatia slobody veľmi dlhá doba, odsúdený strávil značnú časť života v ústave
na výkon trestu, mám za to, že počas toho výkonu aj dospel a dozrel osobnostne a ďalšie roky

v ústave z psychologického hľadiska skôr nebudú viesť k jeho ďalšej prevýchove. Je to podľa znalkyne
inteligentný probant, čiže je schopný sa prispôsobiť, uvedomuje si nevyhnutnosť, ale aj prospešnosť
toho, aby sa takto správal. Práve, ale na tento postoj a na jeho nadhľad je možné sa spoľahnúť aj
v reálnom živote, že bude teda schopný si uvedomiť čo sa stalo v zmysle možného ďalšieho trestu, že
sa dokázal poučiť. Čo sa týka možnej resocializácie alebo prognózy, tak práve pre osobnostnú štruktúru

– emočná plochosť – nazbieral svoje negatívne prognostické body, nakoľko emočná plochosť tým, že
páchatelia alebo také osobnosti neprežívajú skutok, častokrát majú menšie zábrany konať asociálne,
nemajú strach. Táto črta osobnosti však nedosiahla takú intenzitu, aby sme hovorili o poruche osobnosti.Napokon súd vychádzal aj z osobných pomerov samotného odsúdeného a z jeho výsluchu, pričom
osobné pomery sú, z praxe súdu, aj podľa znalcov z odboru psychológia, dôležitým resocializačným
faktorom. Odsúdený má rodinné, ale aj materiálne a sociálne zázemie. Bude mať kde bývať, bude mať

spoločnosť rodiny, najmä sestry a bude sa mať kde zamestnať, keďže vlastnia rodinnú firmu. Odsúdený
sa teda nevráti do problémového alebo rizikového prostredia, k osobám, ktoré by mali na neho negatívny
vplyv. Odsúdený aj na verejnom zasadnutí po dlhých rokoch vo výkone trestu pri výpovedi pôsobil
a odpovedal vyrovnane, logicky a racionálne, čo podľa názoru súdu je ďalším predpokladom, ktorý
mu môže dopomôcť pri živote na slobode. Odsúdený dostatočne chápe, čo znamená páchanie trestnej

činnosti a čo je jej dôsledkom, ak už menej pre iných, tak určite vo vzťahu k sebe a svojmu životu.

Hodnotiac všetky doposiaľ uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v súlade s účelom trestu, s čo
najvyššou mierou ochrany spoločnosti, sledujúc ale aj aspekty na strane odsúdeného, z hľadiska jeho
prevýchovy, resocializácie a individuálnej prevencie, je v tomto prípade, za týchto podmienok a ešte
v súčasnej dobe, v čase, kedy bolo rozhodované o podmienečnom prepustení – poukazujúc na záver

znalkyne, že možnosti a účinky resocializácie vo výkone trestu sa už prakticky vyčerpali a doba strávená
vo výkone trestu je dostatočná na naplnenie účelu trestu – je možné rozhodnúť o podmienečnom
prepustení odsúdeného z výkonu trestu, samozrejme za stanovenia veľmi prísnych podmienok jeho
pobytunaslobode.Reflektujúczávažnosťtrestnejčinnostiaurčitéobavyplynúcesozáverovznaleckého
posudku sú takýmito podmienkami a opatreniami určenie obligatórnej 10-ročnej skúšobnej doby – čo

zákon určuje bez možnosti jej moderácie v prípade prepustenia z 25-ročného výkonu trestu (alebo
doživotného), ako aj maximálneho probačného dohľadu na dobu až 5 rokov – čo tiež zákon pripúšťa
v prípade prepustenia z 25-ročného trestu (alebo doživotného), pričom na posilnenie účelu trestu pri
jeho pobyte na slobode mu určil aj povinnosť zamestnať sa alebo sa preukázateľne o zamestnanie
uchádzať, preukazovať probačnému a mediačnému úradníkovi zdroj obživy hodnoverným spôsobom –

keďže celý skutok mal svoj pôvodný základ v sprenevere, ktorú sa následne snažil zakryť (za ktorú bol
tiež odsúdený v spoločnom konaní s úkladnou vraždou) a súčasne aj nahradiť škodu, ak nebola doposiaľ
uhradená, minimálne v rozsahu určenom rozsudkom, čo však nebráni odsúdenému ísť nad rámec, ak
to bude namieste, aj vo vzťahu k poškodeným pozostalým.

Všetky tieto podmienky, dlhá 10-ročná obligatórna skúšobná doba, dlhý probačný dohľad, obmedzenia
a povinnosti vyššie prezentované, sú podľa názoru súdu v tomto prípade spôsobilé, spolu so snahou
odsúdeného, v poukazom na priebeh jeho výkonu trestu a aktuálny postoj k svojej minulosti, jeho zámer
zaradiť sa do spoločnosti, jeho racionálny a pragmatický pohľad, rodinné a sociálne zázemie, aktuálny
stabilný psychický stav a stupeň prevýchovy, po výkone vyše 19 rokov trestu, nízke riziko obdobného

konanianásilnéhocharakteru,dovŕšiťnápravuodsúdenéhopobytomnaslobodepojehopodmienečnom
prepustení a zabezpečia účel trestu lepšie a účinnejšie, ako v prípade jeho kompletného vykonania, bez
ďalších účinných prostriedkov nápravy, ktoré mu už výkon trestu všetky dal a ďalšie dať nevie. Preto súd
rozhodol v senáte jednohlasne v pomere 3:0 tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia
na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov. Sťažnosť má odkladný účinok.