Uznesenie – Náhrada škody ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/87/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5423200341
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:5423200341.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Márie Kubincovej PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej
veci žalobcu: Lambda Life a.s., so sídlom Levočská 3, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 189, právne
zast. advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO:
36 722 758, proti žalovanému: Štátny veterinárny a potravinový ústav, so sídlom Jánoškova 1611/58,

026 01 Dolný Kubín, IČO: 42 355 613, právne zast. JUDr. Vladimír Krokoš, advokát, so sídlom J.
Jesenského493/25,96001Zvolen,ozaplatenie69.648,62Eurspríslušenstvom,oodvolanížalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18Cb/103/2023-139 zo dňa 7. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. 18Cb/103/2023-139 zo dňa 7. júna 2024 zrušuje a vec vracia
okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 69.648,62 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 12% ročne zo sumy
69.648,62 Eur od 18.04.2023 do zaplatenia. V druhej výrokovej vete zamietol žalobu v časti úrokov z
omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 69.648,62 Eur od 20.03.2023 do 17.04.2023. V tretej výrokovej
vete priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Okresný súd uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 69.648,62

Eur s úrokmi z omeškania vo výške 12% ročne od 20.03.2023 a trov konania z titulu náhrady škody,
ktorú mu spôsobil žalovaný svojimi pochybeniami v procese verejného obstarávania, v dôsledku ktorých
došlo k zrušeniu verejného obstarávania na civilnú nadlimitnú zákazku (ďalej len „CNZ“) a neuzatvoreniu
zmluvy so žalobcom ako legitímnym víťazom súťaže. Žalobca uviedol, že splnil podmienky účasti vo
verejnom obstarávaní na CNZ v plnom rozsahu a toto verejné obstarávanie následne vyhralo s najnižšou
ponukou vo výške 459.459,20 Eur. Na základe uvedeného mal žalovaný uzatvoriť so žalobcom zmluvu

na obstaranie predmetu zákazky v danej hodnote, z ktorej by žalobca získal obchodnú maržu vo výške
69.648,62 Eur, ktorá by predstavovala jeho zisk z danej zákazky. Finančnou kontrolou u žalovaného
bolo identifikovaných 12 porušení zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a tieto porušenia
mali za následok, že žalovaný už nemohol pokračovať vo verejnom obstarávaní a uzatvoriť so žalobcom
ako legitímnym víťazom zmluvu. Žalovaný bol následne požiadaný svojím zriaďovateľom o zrušenie
predmetného verejného obstarávania na CNZ.

3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný označil podanú žalobu za nedôvodnú a poukázal na
to, že k zrušeniu verejného obstarávania došlo na základe požiadavky Ministerstva pôdohospodárstva
a rozvoja vidieka s poukazom na výsledky finančnej kontroly verejného obstarávania. S poukazom na
zákon o verejnom obstarávaní žalovaný označil túto skutočnosť za dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré nie je možné pokračovať vo verejnom obstarávaní, preto bolo verejné obstarávanie zrušené.
Žalovaný tiež poukázal na to, že podľa Zmluvy na dodanie tovaru a služieb č. 11/2023/ŠVPÚ/GR čl. XIV

okolnosti vylučujúce zodpovednosť (vyššia moc) sú v bode 14.1 taxatívne uvedené dôvody vylučujúce
zodpovednosť, tak za prípady vyššej moci sa považujú také neobvyklé okolnosti, ktoré nastanú ponadobudnutíplatnostiaúčinnostitejtozmluvynezávisleodvôlezmluvnýchstrán,aktorébrániazmluvnej
strane plniť povinnosť alebo povinnosti dohodnuté v tejto zmluve, a ktoré nemohli byť danou zmluvnou
stranou predvídané alebo odvrátené. Podľa žalovaného nebola preukázaná ani jedna zo zákonných

podmienok ako je zavinenie, príčinná súvislosť a vznik škody. Teda má za to, že nebolo preukázané,
že by činnosťou žalovaného došlo k takému porušeniu zákona, ktoré by zakladalo právo na uplatnenie
si nároku na náhradu škody.
4. Súd prvej inštancie tiež poukázal na vyjadrenie žalobcu, že škoda mu bola spôsobená neuzavretím
zmluvy, ktoré bolo spôsobené porušením povinností žalovaného a jeho procesným pochybením

v procese verejného obstarávania. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného o okolnostiach vylučujúcich
zodpovednosť, pretože najskôr došlo k porušeniu viacerých povinností zo strany žalovaného v procese
verejného obstarávania a až v dôsledku týchto skutočností príslušné ministerstvo požiadalo žalovaného
o opätovné vyhlásenie verejného obstarávania na podklade výsledkov finančnej kontroly.
5. Po vykonanom dokazovaní súd označil za nesporné, že dňa 21.03.2022 žalovaný vyhlásil verejné
obstarávanie na civilnú nadlimitnú zákazku, na „Kvapalinový chromograf typu UHPLC s hmotnostným

detektorom typu trojitého quadrupólu a s fluoresčenčným detektorom“ (v texte len „CNZ“) s využitím
informačnéhosystému,elektronickéhoverejnéhoobstarávaniaÚradupreverejnéobstarávanie.Žalobca
v predmetnom verejnom obsatrávaní predložil svoju ponuku a na základe informácií zo dňa 25.04.2022
o výsledku vyhodnotenia ponúk zverejnenej cez IS EVO sa žalobca dozvedel, že sa umiestnil na prvom
mieste a súťaž vyhral.

6. Z vestníka č. 73/2022 zo dňa 21.03.2022 vyplýva oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania,
pričom verejným obstarávateľom bol žalovaný. V oddieli II je definovaný predmet a rozsah verejného
obstarávania a zároveň sú v danom oznámení uvedené podmienky. (čl. 21)
7. Z predloženej listiny označenej ako Informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk súd prvej inštancie
zistil, že víťazným uchádzačom je žalobca, ktorý splnil podmienky účasti v plnom rozsahu (čl. 23).

8. Z mailovej komunikácie z 15.08.2022 a 16.08.2022 súd prvej inštancie zistil zrušenie nadlimitnej
zákazky (verejného obstarávania“). (čl. 25)
9. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že právny zástupca žalobcu požiadal o sprístupnenie
informáciíMinisterstvopôdohospodárstvaarozvojavidiekaSR.Nazákladejehožiadostiosprístupnenie
informácií boli žalobcovi listom zo dňa 19.09.2022 oznámené informácie o obsahu rozhodnutia

Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 15519/2022 zo Sekcie poľnohospodárstva,
Odboru živočíšnej výroby, doručeného ŠVPÚ dňa 11.07.2022, na základe ktorého došlo k zrušeniu
nadlimitnej zákazky podľa § 57 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Žalobcovi boli zaslané listiny, a
to list zo 06.07.2022, č. 15519/2022. (l.č. 26 obsahu spisu).
10. Z listu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej aj „Zriaďovateľ“) zo dňa

06.07.2022, č. 15519/2022 súd prvej inštancie zistil, že na základe výsledkov finančnej kontroly na
mieste, ktorá sa konala v období od 04.05.2022 do 09.06.2022 u žalovaného ako povinnej osoby, ktorej
cieľom bolo overiť verejné obstarávanie pri nadlimitnej zákazke s názvom „Kvapalinový chromatograf
typu UHPLC s hmotnostným detektorom typu trojitého quadrupólu a s fluoresčenčným detektorom“,
Zriaďovateľ požiadal žalovaného o zrušenie predmetného verejného obstarávania a o vyhlásenie

nového verejného obstarávania s rovnakým predmetom zákazky. Ako dôvod označil zistené nedostatky,
ktoré označil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, t.j. porušenie zákona o verejnom obstarávaní,
pre ktoré nie je možné, aby verejný obstarávateľ pokračoval v predmetnom verejnom obstarávaní, a
ktoré majú zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. K listu priložil Prílohu č. 2, obsahom
ktorej sú bližšie špecifikované zistené nedostatky a návrhy kontrolnej skupiny. V tejto prílohe je tiež

uvedené, že „Na základe vyššie identifikovaných nedostatkov KS odporúča verejnému obstarávateľovi
zrušiť predmetné verejné obstarávanie podľa § 57 ods. 2 zákona o VO, nakoľko sa vyskytli dôvody
hodné osobitného zreteľa, t.j. porušenie zákona o VO, pre ktoré nie je možné, aby verejný obstarávateľ
v predmetnom verejnom obstarávaní pokračoval, a ktoré majú zásadný vplyv na výsledok verejného
obstarávania.“ Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie označil za nesporné, že došlo k

zrušeniu verejného obstarávania, v ktorom bol víťazom žalobca.
11. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalobca v predmetnom verejnom obstarávaní predložil
cenovú ponuku, pričom z kalkulácie nákladov na predmet zákazky vyplýva, že celková suma v cenovej
ponuke je 459.459,20 Eur bez DPH, z toho suma 389.810,58 Eur predstavuje obstarávaciu cenu a suma
69.648,62 Eur predstavuje maržu, ktorú si žalobca uplatnil ako náhradu škody predstavujúcu ušlý zisk

z danej zákazky.
12. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný
ako obstarávateľ pochybil v procese verejného obstarávania, nakoľko kontrolou boli zistené viaceré
nedostatky, a to viaceré porušenia zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný zodpovedal za správnosťprocesu verejného obstarávania. Jeho konaním došlo k zrušeniu verejného obstarávania a teda nedošlo
k uzatvoreniu zmluvy s víťazom toho verejného obstarávania, t.j. so žalobcom.
13. Okresný súd označil za irelevantné tvrdenie, že vytknuté nedostatky nemali zásadný vplyv na

výsledok verejného obstarávania a za podstatné označil zistené nedostatky, pre ktoré nebolo možné
pokračovať vo verejnom obstarávaní, v dôsledku čoho žalovaný zrušil verejné obstarávanie na žiadosť
zriaďovateľa. Kontrolná skupina jednoznačne skonštatovala, že sa vyskytli dôvody hodné osobitného
zreteľa, t.j. porušenie zákona o verejnom obstarávaní, pre ktoré nie je možné, aby verejný obstarávateľ
v predmetnom verejnom obstarávaní pokračoval a ktoré mali zásadný vplyv na výsledok verejného

obstarávania. Za podstatnú označil súd skutočnosť, že dôvodom zrušenia boli výsledky kontrolnej
skupiny, ktorá vyhodnotila proces verejného obstarávania zo strany žalovaného za nesprávny a
v rozpore so zákonom, nakoľko boli porušené predpisy týkajúce sa verejného obstarávania. Súd
prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný je osobou zodpovednou za proces verejného
obstarávania a zároveň osobou, ktorá porušila zákon o verejnom obstarávaní, v dôsledku čoho aj zrušil
verejné obstarávanie.

14. Týmto bola podľa súdu prvej inštancie k porušeniu zákona o verejnom obstarávaní, v dôsledku
ktorého došlo k zrušeniu verejného obstarávania došlo konaním, resp. nekonaním žalovaného,
v dôsledku čoho nebola uzatvorená zmluva so žalobcom, ktorý bol pôvodne víťazom verejného
obstarávania. Z uvedeného súd prvej inštancie odvodil zodpovednosť žalovaného za žalobcom
uplatnenú škodu vo forme ušlého zisku, ktorej výšku žalovaný nerozporoval, nakoľko žalovaný zavinil

zrušenie verejného obstarávania, v ktorom bol úspešný žalobca.
15. Vo vzťahu k Zmluve na dodanie tovaru a služieb č. 11/2023/ŠVPU/GR s odkazom na čl. XIV, bod
14.1, v ktorom by mali byť uvedené dôvody vylučujúce jeho zodpovednosť, súd prvej inštancie uviedol,
že žalovaný takúto zmluvu v konaní nepredložil, pričom poukázal aj na to, že nebolo sporné, že strany
sporu žiadnu zmluvu neuzavreli.

16. Výsledky kontrolnej skupiny neboli popreté a nebolo ničím preukázané a ani zistené, že by
výsledky kontrolnej skupiny boli nesprávne. Za podstatnú označil súd prvej inštancie tú skutočnosť,
že dôvodom zrušenia boli nedostatky konštatované kontrolnou skupinou, ktorá vyhodnotila proces
verejného obstarávania zo strany žalovaného za nesprávny a v rozpore so zákonom, nakoľko boli
porušené predpisy týkajúce sa verejného obstarávania. Súd nesúhlasil s názorom žalovaného, že nie je

nikdeuvedené,žebyžalovanýzavinilzrušenieverejnéhoobstarávaniaasúkonštatovanédôvodyhodné
osobitného zreteľa, pre ktoré bolo potrebné zrušiť verejné obstarávanie. Súd uviedol, že zo záverov
kontrolnej skupiny síce vyplývajú dôvody hodné osobitného zreteľa, ale tie ďalej kontrolná komisia
špecifikovala ako rozpor so zákonom, pre ktorý nie je možné pokračovať vo verejnom obstarávaní.
Teda zo záverov kontrolnej skupiny je nesporné, že dôvody zrušenia verejného obstarávania sú na

strane žalovaného z dôvodu porušenia zákona o verejnom obstarávaní. Súd skonštatoval, že je daná
príčinná súvislosť medzi finančnou ujmou žalobcu a konaním žalovaného, v dôsledku ktorého nedošlo
k uzatvoreniu zmluvy a v dôsledku čoho došlo k ušlému zisku žalobcu, ktorý sa na základe podkladov
v rámci verejného obstarávania, ktoré žalobca vyhral, očakával.
17. Súd na základe uvedeného skonštatoval, že došlo k zavineniu zo strany žalovaného, v dôsledku

čoho v príčinnej súvislosti vznikla žalobcovi škoda vo forme ušlého zisku vo výške uplatnenej žalobcom,
preto žalobe vyhovel.
18. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že hoci si žalobca uplatnil
úroky z omeškania od 20.03.2023, t.j. od podania žaloby, súd nemal preukázanú výzvu zo strany žalobcu
voči žalovanému na zaplatenie žalovanej istiny, ako ani doručenie takejto výzvy zo strany žalobcu. V

zmysle ustálenej súdnej praxe takúto výzvu nahrádza žaloba. Žaloba bola žalovanému doručená dňa
17.04.2023, teda žalovaný sa mohol dostať do omeškania s úhradou uplatnenej žalovanej istiny až
nasledujúcim dňom po doručení žaloby, ktorá nahrádza výzvu na zaplatenie. V dôsledku uvedeného
sa žalovaný mohol dostať do omeškania najskôr od 18.04.2023, preto súd prvej inštancie nepriznal
žalobcovi úroky z omeškania uplatnené od 20.03.2023 do 17.04.2023 a v tejto časti žalobu zamietol.

Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania až od 18.04.2023, t.j. od nasledujúceho dňa po doručení žaloby
žalovanému, pričom súd priznal úroky z omeškania v uplatnenej výške, ktoré posúdil ako primerané a
v súlade s platnými právnymi predpismi, úrokovú sadzbu súd mal preukázanú aj z úrokových sadzieb
ECB, ktoré sú obsahom spisu.
19. O trovách rozhodol súd prvej inštancie podľa pomeru úspechu v zmysle ust. § 255 CSP

a konštatoval, že žalobu zamietol iba v časti príslušenstva, aj to iba za obdobie od 20.03.2023 do
17.04.2023, t.j. necelý jeden mesiac, a žalobca bol tak úspešnou stranou v rozsahu žalovanej istiny v
celom rozsahu a príslušenstva až od 18.04.2023, súd pri posudzovaní pomeru úspechu a neúspechu
skonštatoval, že žalobca je úspešný ku dňu vyhlásenia rozsudku v rozsahu 99,99 %, na základe čoho jeneúspech žalobcu minimálny (po výpočte neúspech predstavuje cca 6,4 Eur z celkovej priznanej sumy
v pomere zo sumy, ktorú požadoval žalobca pozostávajúcej z istiny a príslušenstva ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia).

20. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie.
Poukázal na to, že k zrušeniu verejného obstarávania došlo z dôvodov hodných osobitného zreteľa
v zmysle ustanovení zákona o verejnom obstarávaní, a to na základe písomného pokynu pána ministra.
Tiež poukázal na nesúhlas so závermi finančnej kontroly vyjadrený v písomných námietkach zo
dňa 21.06.2022, ktoré zaslal Ministerstvu poľnohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Sekcia kontroly

a obchodného dozoru, nakoľko podľa žalovaného nedostatky zistené pri finančnej kontrole nemohli
mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Žalovaný poukázal na ust. § 374 a nasl. Obchodného
zákonníka s tým, že išlo o okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť z dôvodu, že prekážka vznikla
nezávisle od jeho vôle, pričom nárok na náhradu škody možno požadovať len v prípade, že strana
porušila zmluvnú povinnosť. Podľa žalovaného nie sú splnené všetky podmienky priznania nároku
na náhradu škody, konkrétne zavinenie. Žalovaný tiež poukázal na vyjadrenie žalobcu k okolnostiam

vedúcim k zrušeniu verejnej súťaže, v ktorom žalovaný konštatoval, že žiaden z nedostatkov, ktoré boli
finančnou kontrolou vytknuté, nemali a nemohli mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.
Na základe tohto vyjadrenia žalobcu, žalovaný dňa 09.11.2022 požiadal zriaďovateľa o vyjadrenie
k požiadavkám, ktoré boli uvedené v predmetnom dokumente. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca
od momentu ako sa dozvedel o zrušení verejnej súťaže opakovane nespochybnil výsledky finančnej

kontroly, na základe ktorej bola verejná súťaž zrušená, čo je v rozpore s tvrdeniami uvádzanými v
tomto konaní, keď tvrdí, že k zrušeniu súťaže došlo len na základe pochybenia žalovaného, čím naopak
potvrdil správnosť záverov z vykonanej finančnej kontroly. Žalovaný tiež namietal, že finančná kontrola
zo strany Zriaďovateľa nebola vykonaná v súlade s platnou legislatívou. Tieto rozporuplné tvrdenia
žalobcu vyvolali u žalovaného pochybnosti o vierohodnosti jeho tvrdení, s čím sa súd prvej inštancie

vôbec nevysporiadal.
21. Žalovaný tiež uviedol, že v zmysle teórie civilného práva v prípade rozporov súd odôvodní, prečo
konkrétny dôkaz považuje za vierohodný a iný nie. Namietol, že napadnutým rozsudkom došlo k
porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky
ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd. Vyslovil presvedčenie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno dôvodnosti
uplatneného nároku a rozsudok súdu prvej inštancie označil za arbitrárny a porušujúci právo na
spravodlivý proces. S poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), d), e) a f) CSP žalovaný
uviedol, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd

prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
22. V závere odvolania žalovaný poukázal na to, že prostriedky procesnej obrany uplatnené v rámci
odvolacieho konania použil v snahe preukázať, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. S ohľadom na tieto skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd
napadnutýrozsudokzmeniltak,žežalobužalobcuvcelomrozsahuzamietneapriznážalovanémunárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
23. Žalobca označil odvolanie žalovaného za účelové a jeho argumenty za vágne a s ohľadom na
jeho pasivitu v konaní pred súdom prvého stupňa obranu za oneskorenú a neúčinnú. Žalobca poukázal

na úkony vykonávané v rámci konania pred súdom a vyslovil nesúhlas s tvrdením žalovaného, že v
rámci konania došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a tiež s tvrdením, že súd nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Podľa žalobcu mal žalovaný
dostatočný priestor v konaní na prvom stupni predložiť súdu listiny, na ktoré sa odvoláva v odvolaní.
Žalovaný nimi disponoval už v čase, keď bol súdom vyzvaný na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu zo

dňa 31.05.2023, teda mohol uplatniť už v konaní na prvom stupni. vo vzťahu k predloženým listinám
a žalovaného v rámci odvolacieho konania žalobca uviedol, že tieto podľa jeho názoru nepreukazujú
vady v konaní na prvom stupni, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci tak ako to
naznačuje dôvod a dôvodí žalovaný v odvolaní preto by súd na tieto listiny prihliadať nemohol. Rovnako
označil za nepravdivé tvrdenie žalovaného, a že by sa súd prvého stupňa nevysporiadal s rozpormi v

tvrdeniach žalobcu, nakoľko počas konania žiaden takýto rozpor nebol žalovaným preukazovaný. Až v
rámci odvolacieho konania žalovaný predkladal listiny, ktoré v konaní na prvom stupni nepredložil, hoci
tak urobiť mohol a opiera o ne svoje tvrdenia. Podľa žalobcu nie sú splnené podmienky na to, aby boli
tieto prostriedky procesnej obrany použité v súlade s § 366 CSP.24. Žalobca označil za irelevantné jeho nesúhlasné stanovisko k výsledkom finančnej kontroly, nakoľko
pre účely tohto konania nebolo podstatné, či voči zisteným nedostatkom žalobca podával námietky,
nakoľko zistené nedostatky finančnej kontroly zostali v platnosti. Skutočnosť, že sa žalobca so

žalovaným stretol v záujme objasnenia výsledku finančnej kontroly ešte neznamená, že žalovaný nie
je zodpovedný za škodu, ktorú spôsobil žalobcovi svojim protiprávnym konaním v procese verejného
obstarávania. Otázka, či finančná kontrola bola alebo nebola už žalovaného vykonávaná v súlade s
platnou legislatívou je pre toto konanie irelevantné, nakoľko táto otázka nie je predmetom tohto konania.
25. Za podstatné žalobca označil preukázanie porušenia povinností žalovaného, v príčinnej súvislosti

s čím vznikla škoda žalobcovi a to podobe ušlého zisku predstavujúceho obchodnú maržu, ktorú by
bol žalobca získal nebyť porušenia zákonných povinností žalovaným v procese verejného obstarávania.
Vyslovil názor, že svoje dôkazné bremeno v tomto konaní na rozdiel od žalovaného uniesol. Vyslovil
súhlas s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal svoje tvrdenia,
preukázal zodpovednosť žalovaného, zavinenie ako aj príčinnú súvislosť a preukázal vznik škody a na
základe toho súd správne posúdil nárok žalobcu ako opodstatnený a žalobe vyhovel. S ohľadom na tieto

skutočnosti žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.
26. Ďalšie vyjadrenie vo veci podané nebolo.
27. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v senáte bez nariadenia pojednávania
podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
28. Odvolací súd bol v zmysle ustanovenia § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd

prvej inštancie:
29. Žalobca uplatnený nárok na náhradu škody vymedzil skutkovým tvrdením, že na základe oznámenia
o vyhlásení verejného obstarávania zverejneného vo Vestníku UVO číslo 73/2022 dňa 21.03.2022
žalovaný vyhlásil verejné obstarávanie na kvapalinový chromatograf typu UHPLC s hmotnostným
detektorom typu trojitého kvádru pole a s fluorescenčnými detektorom referenčné číslo: ŠVPÚ: 1/2022/

a z celkovej odhadovanej hodnote 545 904,70 Eur bez DPH, v ktorom bol podľa informácie žalovaného
o výsledku vyhodnotenia ponúk uvedený ako víťazný uchádzač žalobca. Listom zo dňa 06.07.2022
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky požiadalo žalovaného o opätovné
vyhlásenie verejného obstarávania pri nadlimitnej zákazke s názvom kvapalinový chromatograf
typu UHPLC s hmotnostným detektorom typu trojitého quadrupólu s fluorescenčnými detektorom s

odôvodnením, že v rámci finančnej kontroly kontrolná skupina identifikovala nedostatky spočívajúce
v porušení zákona o verejnom obstarávaní, pre ktoré nie je možné, aby verejný obstarávateľ
pokračoval predmetnom verejnom obstarávaní a ktoré majú zásadný vplyv na výsledok verejného
obstarávania. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky uviedlo, že ide
o dôvody hodné osobitného zreteľa. Prílohu listu tvorí zoznam nedostatkov a návrhov odporúčaní

kontrolnej skupiny, v rámci ktorých kontrolná komisia identifikovala 12 nedostatkov, a preto odporučila
verejnému obstarávateľovi zrušiť predmetné verejné obstarávanie podľa § 57 ods. 2 zákona o
verejnom obstarávaní, nakoľko sa vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa. Dňa 15.08.2022 žalovaný
oznámil žalobcovi, že nadlimitná zákazka kvapalinových chromatografy typu UHPLC s hmotnostným
detektorom typu trojitého quadrupólu s fluorescenčnými detektorom bola zrušená podľa § 57 ods.

2 zákona o verejnom obstarávaní na základe rozhodnutia Ministerstva poľnohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky oznámeného listom číslo 1519/2022 zo sekcie poľnohospodárstva, odboru
živočíšnej výroby, doručeného poštou dňa 11.07.2022.
30.Zdôvoduzrušeniaverejnéhoobstarávanianedošlokuzavretiuzmluvymedzižalobcomažalovaným,
preto žalobca podal žalobu, ktorou sa domáha zaplatenia nároku na náhradu škody vo forme ušlého

zisku podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 373, § 379 a § 381 Obchodného
zákonníka. Žalobca v žalobe tvrdil, že škodu zavinil žalovaný porušením zákona o verejnom obstarávaní
akspôsobeniuškodydošlovpríčinnejsúvislostisprotiprávnymkonanímžalovaného,ktorékonštatovala
kontrolná komisia pri vykonávaní finančnej kontroly verejného obstarávania. Žalovaný sa v konaní bránil
okrem iného tým, že nebola preukázaná žiadna zo zákonných podmienok priznania nároku na náhradu

škody. Podľa žalovaného nebolo preukázané, že by jeho činnosťou došlo k takému porušeniu zákona,
ktoré by zakladalo právo na uplatnenie nároku na náhradu škody.
31. Medzi stranami sporu teda nebolo sporné vyhlásenie verejného obstarávania žalovaným, ani jeho
zrušenie a dôvody zrušenia. Sporná zostala otázka, či žalobcovi vznikla škoda vo forme ušlého zisku a
žalovanému povinnosť uhradiť žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody. Súd prvej inštancie žalobe

žalobcu vyhovel na tom základe, že žalobcovi vznikla škoda v podobe ušlého zisku predstavujúceho
obchodnú maržu, ktorú by bol žalobca získal, pokiaľ by k uzavretiu zmluvy na základe verejného
obstarávania došlo. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že k vzniku škody došlo v príčinnej súvislosti s
protiprávnym konaním žalovaného počas verejného obstarávania. Zavinenie žalovaného videl súd prvejinštancievjehoprotiprávnomkonanívrámciverejnéhoobstarávania,ktorémalozanásledoknedostatky
konštatované kontrolnou komisiou, čo viedlo k zrušeniu verejného obstarávania.
32. Podstata procesnej obrany žalovaného spočívala v popretí splnenia zákonných podmienok na

priznanie žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody.
33. Podľa § 57 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu zrušiť
verejné obstarávanie alebo jeho časť aj vtedy, ak sa zmenili okolnosti, za ktorých sa vyhlásilo verejné
obstarávanie, ak sa v priebehu postupu verejného obstarávania vyskytli dôvody hodné osobitného
zreteľa,prektorénemožnoodverejnéhoobstarávateľaaleboobstarávateľapožadovať,abyvoverejnom

obstarávaní pokračovali, najmä ak sa zistilo porušenie tohto zákona, ktoré má alebo by mohlo mať
zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, ak nebolo predložených viac ako dve ponuky
alebo ak navrhované ceny v predložených ponukách sú vyššie ako predpokladaná hodnota. Ak bola
predložená len jedna ponuka a verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nezrušil verejné obstarávanie
alebo jeho časť, je povinný zverejniť v profile odôvodnenie, prečo verejné obstarávanie nezrušil.
34. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.
35. Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
36. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný

nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
37. Podľa § 1 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, tento zákon upravuje zadávanie zákaziek na
dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, súťaž
návrhov, zadávanie koncesií na stavebné práce, zadávanie koncesií na služby a správu vo verejnom

obstarávaní.
38. Podstatou veci je posúdenie otázky vzniku nároku na náhradu škody. Vychádzajúc z právneho
a skutkového základu uplatneného nároku odvolací súd konštatuje, že ide o deliktuálny nárok na
náhradu škody, ktorý mal byť spôsobený porušením povinností ustanovených v zákone o verejnom
obstarávaní. Pre posúdenie tejto otázky je primárne potrebné určiť, ktorou právnou normou sa uplatnený

nárok spravuje. Žalobca uplatnený nárok opiera o porušenie povinnosti žalovaného pri verejnom
obstarávaní, v ktorom bol žalobca úspešný. Odvolací súd poukazuje na to, že verejné obstarávanie
je proces predchádzajúci kontraktačnému procesu. Celý proces verejného obstarávania je upravený
osobitným právnym predpisom, a to zákonom o verejnom obstarávaní. Zákon o verejnom obstarávaní
teda upravuje len podmienky a spôsob, resp. procesný priebeh výberu možného zmluvného partnera.

Verejné obstarávanie definujeme ako proces smerujúci k uzavretiu zmluvy. Obsah budúceho zmluvného
záväzku, resp. dojednania nie je predmetom verejného obstarávania, a preto ustanovenia Obchodného
zákonníka možno aplikovať len za predpokladu existencie záväzkového vzťahu podľa ust. § 261 a nasl.
Obchodného zákonníka. V danom prípade však k uzavretiu zmluvy nedošlo a uplatnený nárok žalobcu
vychádza len zo zodpovednostného vzťahu medzi vyhlasovateľom verejného obstarávania (žalovaným)

a subjektom, ktorý uskutočnil ponuku vo verejnom obstarávaní (žalobcom). Ide teda o vzťah medzi
podnikateľomasubjektomverejnejsprávyprizabezpečovaníverejnýchpotrieb(viď.NálezÚSSRsp.zn.
II. ÚS 637/2015). Tento vzťah teda nebol založený na základe ustanovení Obchodného zákonníka, ale
zákonom o verejnom obstarávaní, a je potrebné zodpovednosť za škodu posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka (viď. rozsudok NS SR sp. zn. 3MCdo/40/2012.

39. V zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ je v prípade uplatneného nároku povinnosťou žalobcu preukázať
porušenie povinností žalovaného, ktoré má za následok vznik žalobcom uplatnenej škody. Pri
rozhodovaní o povinnosti nahradiť vzniknutú škodu súd skúma protiprávnosť konania, vznik škody,
príčinnú súvislosť medzi konaním a škodou a tiež zavinenie.
40. Splnenie prvého predpokladu vzniku nároku na náhradu škody (porušenie právnej povinnosti) súd

prvej inštancie odvodil zo záverov kontrolnej skupiny, ktorá v rámci vykonávanej kontroly konštatovala
12 nedostatkov, na základe čoho odporučila verejné obstarávanie zrušiť s poukazom na ust. § 57
ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Citované ustanovenie obsahuje fakultatívny výpočet dôvodov
zrušenia verejného obstarávania, ktoré však majú obligatórny charakter. Jedným z týchto dôvodov sú
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemožno od obstarávateľa požadovať pokračovanie vo

verejnom obstarávaní. Zákon príkladmo uvádza situáciu, keď došlo k porušeniu ustanovení zákona
o verejnom obstarávaní, ktoré má alebo mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.
Účelom citovaného ustanovenia je akýsi samokontrolný mechanizmus zabezpečujúci legálny priebeh
procesu verejného obstarávania a zabraňujúci prípadným negatívnym následkom záväzkových vzťahovuzavretých s víťazom nezákonného verejného obstarávania. Zákonodarca citovaným ustanovením
poskytol obstarávateľovi pomyselnú „ručnú brzdu“ pred negatívnymi následkami nezákonného procesu
verejného obstarávania. Je na rozhodnutí obstarávateľa zvážiť okolnosti a skutočnosti odôvodňujúce

zrušenie verejného obstarávania v záujme zabezpečenia efektívneho a hospodárneho využitia
verejných prostriedkov. Žalobca ako účastník verejného obstarávania vstupoval do tohto procesu
s vedomím, že k zrušeniu verejného obstarávania pred uzavretím zmluvy môže dôjsť, pretože zákon túto
situáciu priamo predpokladá. Zrušenie verejného obstarávania za zákonom stanovených podmienok
(vrátane zistenia o porušení predpisov o verejnom obstarávaní) je preto legitímnym následkom.

41. V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd poukazuje na zásadu iuris enim executio non habet
iniuria(výkonprávanezakladábezprávie),vzmyslektorejpotomžalobcanemôžeodvodzovaťsvojnárok
priamo od porušenia zákona o verejnom obstarávaní, pretože tu nastupuje zákonom predpokladaný
následok, a to právo, či možnosť obstarávateľa zrušiť verejné obstarávanie. Ide teda výkon zákonom
ukladaného práva obstarávateľa rozhodnúť sa „preventívne“ verejné obstarávanie zrušiť za situácie
dodatočného zistenia porušenia ustanovení zákona o verejnom obstarávaní v miere alebo spôsobom,

ktorý by mohol mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Z obsahu spisu však nevyplynula
nezákonnosť zrušenia verejného obstarávania, teda že by bolo zrušené z iných, než zákonom
predvídaných dôvodov. Paradoxne je to žalobca, kto v konaní predkladá argumenty podporujúce
záver, že boli naplnené zákonné podmienky zrušenia verejného obstarávania, ak tvrdí, že bolo zistené
porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré je výslovne v § 57 ods. 2 zákona o VO dôvodom

na zrušenie verejného obstarávania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že samotné
porušenie povinnosti neuzavrieť zmluvu nezakladá zodpovednosť za škodu spôsobenú neukončením
kontraktačného procesu, zvlášť ak existuje na neuzavretie zmluvy legitímny dôvod. V danom prípade
je takýmto dôvodom rozhodnutie o zrušení verejného obstarávania v súlade s ustanoveniami zákona
o verejnom obstarávaní, zákonnosť ktorého nebola spochybnená. Práve táto skutočnosť má zásadný

vplyv na uplatnený nárok na náhradu škody. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňuje z dôvodu že
žalobca „porušil zákon o verejnom obstarávaní“ a škodu vyvodzuje z toho, že s ním nebola uzavretá
zmluva, čím prišiel o možný zisk vo výške marže. Vymedzil tak predmet súdneho prieskumu, ktorý
musí byť zameraný na to, či (v zmysle tvrdení žalobcu) neuzavretím zmluvy žalovaný porušil zákon
o verejnom obstarávaní, alebo či (v zmysle tvrdení žalovaného) žalovaný zákon neporušil. Okresný súd

sa musí vysporiadať s obranou žalovaného s odkazom na § 57 ods. 2 zákona o VO, ktorý za splnenia
zákonom predpokladaných podmienok výslovne umožňuje verejné obstarávanie zrušiť a následne
zmluvu s víťazom neuzavrieť.
42. Vo vzťahu k otázke splnenia ďalšieho predpokladu vzniku zodpovednostného vzťahu medzi
stranami sporu (škoda) súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko túto žalovaný nerozporoval, keď

namietal len svoju zodpovednosť, vychádzal z existencie škody ako ušlého zisku predstavujúceho
predpokladané zväčšenie majetku žalobcu o tzv. maržu, ktoré nenastalo v dôsledku neuzavretia zmluvy
s obstarávateľom, inak povedané stratu očakávaného výnosu.
43. Žalobca ako poškodený však musí preukázať okrem protiprávnosti konania žalovaného a uplatnenej
škody aj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody. Súd prvej

inštancie opakovane naväzoval vznik škody na protiprávnosť konania žalovaného spočívajúce
v porušení predpisov o verejnom obstarávaní, od ktorého odvodil aj zavinenie. Žalovaný v rámci konania
namietal práve otázku absencie zavinenia a arbitrárnosť rozhodnutia, keď mal za to, že nie sú splnené
podmienky priznania nároku a žalobca neuniesol v uvedenej otázke dôkazné bremeno.
44. V tejto časti odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalovaného ako dôvodné. Súd prvej inštancie

stotožnil zavinenie vzniku škody so zavinením neuzavretia zmluvy. Odvolací súd k tejto otázke
uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia súdu je v tejto časti nedostatočné zvlášť s ohľadom na námietku
žalovaného o absencii splnenia podmienok jeho zodpovednosti za škodu. Žalovaný v rámci konania
poukazoval na okolnosti zrušenia verejného obstarávania ako zákonný následok zistenia porušenia
zákona o verejnom obstarávaní v zmysle ust. § 57 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Vysporiadanie

sa práve s príčinnou súvislosťou medzi protiprávnym konaním žalovaného a následkom jeho konania,
ako aj zavinením ako kumulatívnymi podmienkami nároku na náhradu škody však v rozhodnutí
absentuje, resp. je posúdené a odôvodnené nedostatočne, a to najmä s ohľadom na skutočnosť,
že zo zisteného skutkového stavu vyplýva zavinenie zrušenia verejného obstarávania, ktoré je
zákonnom predpokladaným následkom zistenia porušenia ustanovení zákona o verejnom obstarávaní.

Z uvedených dôvodov súd vyhodnotil rozhodnutie okresného súdu ako nedostatočne odôvodnené a
nepreskúmateľné.
45.ZustálenejjudikatúryÚstavnéhosúduSRtiežvyplýva,žeodôvodneniesúdnehorozhodnutianemusí
odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú význam pre rozhodnutiea zostali sporné (napr. nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005). Strana
sporu má však právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí byť dostatočným podkladom
pre uskutočnenie prieskumu jeho správnosti v konaní o opravnom prostriedku. Pokiaľ v rozhodnutí

absentuje vysporiadanie sa so spornými skutkovými tvrdeniami, resp. pokiaľ nie je možné zistiť úvahy,
dôvody, skutkové a právne zhodnotenie okresného súdu, ktoré môže mať vplyv na rozhodnutie o
uplatnenom nároku, ide o nepreskúmateľné rozhodnutie. Takéto rozhodnutie porušuje práva účastníka
na spravodlivý proces, pretože mu upiera možnosť skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci opravných prostriedkov. Za znemožnenie strany uskutočňovať jej patriace procesné práva

v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces treba považovať aj taký nedostatok
rozhodnutia súdu, keď rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá
v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná a zmätočná, že rozhodnutie ako celok je
nepresvedčivé, neodôvodnené a nepreskúmateľné. S ohľadom na odvolacie námietky žalobcu a vyššie
konštatované nedostatky napadnutého rozhodnutia dospel k záveru o porušení práva žalobcu na

spravodlivý proces.
46. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu jeho
nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vrátil okresnému súdu
vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd konštatuje, že nemôže nahrádzať povinnosť
okresného súdu odôvodniť svoje rozhodnutie v zásadných častiach a tento nedostatok preto nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
47. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd pristúpil k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie s poukazom
na konštatovanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd sa už k ostatným
odvolacím námietkam žalovaného nevyjadroval.
48. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom postupe opakovane prejednať nárok žalobcu s dôrazom

kladeným na splnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody aj vo vzťahu k ustanoveniu
§ 57 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní. Prioritne sa pritom okresný súd vysporiada s právnou
argumentáciou žalovaného o absencii jeho zavinenia vzniku škody žalobcu a posúdi, či zrušenie
verejného obstarávania môže založiť zodpovednosť žalovaného za žalobcom uplatnenú škodu. Okresný
súd opätovne preskúma a vyhodnotí argumentáciu strán sporu k naplneniu zákonných podmienok

pre uplatnený nárok na náhradu škody, pričom svoju právnu argumentáciu uvedie tak, aby bola
preskúmateľná odvolacím súdom. Odvolací súd poukazuje na to, že škoda uplatnená žalobcom spočíva
v zrušení verejného obstarávania ako udalosti, ktorá je už sama následkom protiprávneho konania
žalovaného, a preto bude úlohou súdu prvej inštancie znovu posúdiť, či je daná príčinná súvislosť medzi
poškodením žalobcu a protiprávnym konaním žalovaného, nakoľko škoda uplatnená žalobcom bola

výsledkom reakcie na porušenie ustanovení zákona o verejnom obstarávaní žalovaným. Okresný súd
bude pritom dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo v súlade s § 220 ods. 2 CSP presvedčivé a dávalo
odpovede na všetky podstatné argumenty a námietky strán sporu.
49. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie
v rozhodnutí vo veci samej.

50. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).