Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoCsp/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125272981
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6125272981.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek

senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpenej: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti
žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XX, právne zastúpenej: Advokátska kancelária
JUDr. Peter Malcho, s. r. o., IČO: 55 962 165 so sídlom Stankovany č. 549, o zaplatenie 7.253,60 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. júla 2025,
č.k. 15Csp/1/2025-83, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol
a výrokom II. o trovách konania medzi stranami sporu rozhodol tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi
trovy konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy
7.253,60 eur, úroku v sume 241,58 eur, úroku z omeškania vo výške 7,9 % ročne zo sumy

7.204,16 eur od 13.02.2025 do zaplatenia dôvodiac, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 19.06.2023
úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové
zmluvné podmienky žalobkyne (ďalej len „ÚZP“) a Sadzobník poplatkov. Na základe uvedenej zmluvy
poskytol žalobca žalovanej revolvingový úver s výškou úverového rámca 8.000,- eur, ktorý bol čerpaný
prostredníctvom úverovej karty. Žalovaná porušila svoju zmluvnú povinnosť a neuhrádzala jednotlivé
splátky riadne a včas, dostala sa do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 20.10.2024, preto ju
žalobca výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 23.12.2024 vyzval na úhradu splátok, ktoré neboli

riadne a včas zaplatené a žalobca touto výzvou upozornil žalovanú na možnosť uplatnenia práva na
predčasné splatenie budúcich splátok úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaná napriek výzve
dlžné splátky neuhradila, preto výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 28.01.2025 sa stalo celé plnenie
kudňu28.01.2025splatným.Prostredníctvomúverovejkarty čerpala žalovaná poskytnutýrevolvingový
úver spolu vo výške 8.539 eur, celkovo uhradila sumu vo výške 4.024,12 eur. Žalovaná suma
predstavuje 17. - 20. splátku vo výške 7. 204,16 eur, úrok za hotovostné transakcie v sume 240,19
eur, úrok za poistné v sume 1,39 eur, poistenie v sume 49,44 eur. Žalobca tvrdil, že posudzoval s

odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver, a to na základe interného dokumentu
o posúdení bonity s uvedením výšku príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania, úverovej správy z
registra NRKI pre účely posudzovania schopnosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver. Existenciu
prípadných ďalších pochybností ohľadom bonity žalovanej minimalizoval kontrolou žalovanej vexterných registroch, a to v Sociálnej poisťovni pre overenie príjmu žalovanej a jej zamestnávateľa,
prípadne poberania dôchodku a úverové registre NRKI, kde sa zisťuje existencia záväzkov, ich výška,
historická platobná morálka.

3. Na návrh žalobkyne Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 28.04.2025 platobný rozkaz pod sp.
zn. 34Up/424/2025. Žalovaná vydaný platobný rozkaz napadla v zákonom stanovenej lehote odporom,
odmietajúc uplatnený nárok žalobcu požadujúc, aby súd posúdil, že predmetná zmluva je bezúročná
a bez poplatkov, tvrdiac, že žalobkyňa nekonala s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Spochybňovala tiež splnenie podmienok pre platné
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca nepreukázal doručenie listín týkajúcich sa vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti, tiež tvrdila absenciu konkrétnej omeškanej splátky v súvislosti s ktorou malo
dôjsť k zosplatneniu úveru, pritom tvrdila, že nebola v omeškaní so žiadnou splátkou. Žalobca písomne
reagoval na podaný odpor s tým, že k navýšeniu úverového rámca došlo dodatkom zo dňa 28.06.2023,
ktorým žalovaná žiadala o zmenu úverového rámca. Poukázal na úvodné ustanovenia zmluvy, kde sú

uvedené informácie, podľa ktorých žalobca posúdil bonitu žalovanej, skúmal túto interným dokumentom
o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného stavu a podmienok bývania žalovanej ku dňu
19.06.2023 a 28.06.2023, úverovú správu ku dňu zmeny úverového rámca, výpisom z bankového účtu
žalovanej a potvrdením o výške príjmu. Zobral do úvahy, že ide o revolvingový úver, ktorý je dlhodobý,
opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je poskytovaný k uspokojovaniu priebežných finančných potrieb

a umožňuje čerpať po odsúhlasení zo strany veriteľa peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej
karty do výšky nevyčerpaného zostatku úverového rámca a následne uhrádzať splátky v minimálne
dohodnutej výške, pričom môže uhradiť aj celý čerpaný úver jedinou splátkou. K doručovaniu právnych
úkonom predchádzajúcich zosplatneniu úveru uviedol, že výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa
23.12.2024 bola žalovanej doručená dňa 02.01.2025 a výzva k splateniu celého dlhu dňa 31.01.2025,

kčomupredložila potvrdeniepošty.Prizosplatnení úveruavýškeomeškanéhodlhu žalobcapostupoval
v súlade s ust. § 53 ods. 9/ a 10/ Občianskeho zákonníka.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav aplikoval ust. § 53 ods. 9 a 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.11.2024 (ďalej

len „OZ“), § 1 ods. 2, § 7 ods. 1, 2, 16, 17, 20, § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „ZoSpÚ“), vo svetle ktorých posúdil zmluvu o úvere uzavretú so žalobcom, a to Home Credit
Slovakia, a.s. ako spotrebiteľskú, pričom išlo o revolvingový úver č. 7306093678 zo dňa 19.06.2023.
Predmetom spotrebiteľského úveru bola výška úverového rámca (kreditného limitu) 600,- eur,

ktorý bol žalovanej poskytnutý s ročnou úrokovou sadzbou 24,90 %, RPMN 28%, celkovou čiastkou
splatnou spotrebiteľom 680,94 eur, výškou minimálnej mesačnej splátkou 3,076 % z výšky úverového
rámca (18,46 eur), výškou prvého čerpania na účet klienta 500,- eur, s balíčkom poistenia
MAXIM +, zmluva obsahovala informácie o splácaní úveru s termínom splatnosti mesačnej splátky
vždy k 20.dňu v mesiaci, dôsledky nesplácania úveru - poplatky za prvú upomienku, druhú upomienku

a ďalšiu upomienku, zmluvnú pokutu. Na základe dodatku k úverovej zmluve s priradeným variabilným
symbolom XXXXXXXXXX sa zmluvné strany dohodli o zmene rozsahu zmluvy, a to výšky kreditného
limitu úverového rámca na čiastku 8.000,- eur s výškou minimálnej mesačnej splátky 246,08 eur. Z
výpisu čerpania splátok a úhrad vyplynulo, že k čerpaniu úveru došlo dňa 19.06.2023 vo výške 500,-
eur, následne bol úver čerpaný v dňoch 20.06.2023 až do 13.07.2023 v celkovej výške 8.359,- eur.

Žalovaná na úver zaplatila sumu 4.024,12 eur, z toho bolo započítaných na istinu 1.154,84 eur, na
úroky 2.498,75 eur, na úroky za poistné 9,34 eur, poistenie 344,98 eur, úrok 16,21 eur. Žalobca
výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 23.12.2024 vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu s poplatkom
za zaslanie upomienky, pričom suma splátok v omeškaní bola 416,82 eur. Zároveň bola upozornená,
že ak do 15 dní od doručenia tejto výzvy neuhradí dlh, celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy sa stáva

splatným. Celková dlžná čiastka činí nezaplatené úroky 136,64 eur, poistenie 49,44 eur, zmluvné
pokuty 36,- eur, istina 194,74 eur. Výzva bola žalobcom daná na poštu dňa 30.12.2024. Žalovaná
úver naďalej riadne nesplácala, preto veriteľ výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 28.01.2025 vyzval
žalovanú k zaplateniu celého úveru čerpaného na základe zmluvy vo výške 7.673,18 eur. Výzva
bola daná na poštovú prepravu dňa 29.01.2025. Je nepochybné, že zmluva o revolvingovom úvere

uzatvorená zmluvnými stranami je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 Občianskeho zákonníka
a je tak potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, zároveň
ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Súd prvej inštancie podrobil zmluvu o úvere ex offo prieskumu a nezistil žiadne zmluvné podmienky,ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Dospel k záveru, že dojednaná výška odplaty za úver 24,90 % neprekračuje odplatu s
poukazom na ust. § 53 ods. 6 OZ v spojitosti s ust. § 1 a § 1a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995

Z.z. Vzhľadom na námietku žalovanej súd prvej inštancie skúmal splnenie povinnosti v rozsahu
predpísanej ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
a dospel k záveru, že táto námietka nebola dôvodná. Z úvodných ustanovení úverovej zmluvy boli
súdu zrejmé informácie, podľa ktorých žalobca posúdil bonitu žalovanej. Pri skúmaní bonity vychádzal
z interného dokumentu o posúdení bonity s uvedením výšku príjmy, rodinného stavu a podmienok

bývania k obom relevantným dátumom. Z úverovej zmluvy „informácie o klientovi“ bolo zrejmé, že bola
rozvedená, nemala žiadne vyživovacie povinnosti, bývala v podnájme. Z informácií o klientovi vyplynulo,
že v čase uzavretia zmluvy bol čistý mesačný príjem žalovanej 900,- eur, údaje o zamestnávateľovi
a to, že bola zamestnaná od 9/2019. Žalobca úverovou správou z registrov dlžníkov NRKI, výpisom z
bankovéhoúčtužalovanejzaúčelompreukázaniajejpríjmuavýdavkova potvrdenímovýškepríjmumal
reálnyobrazomajetkovýchpomerochžalovanejpotrebnejpreposúdenieschopnosti splácaťposkytnutý

úver. Vzhľadom na konanie žalobcu riadne posúdil špecifiká úveru, údaje z registrov a prípadné
zaťaženie inými spoločnosťami. Súd prvej inštancie skúmal splnenie podmienok pre zosplatnenie
úveru. Mal za preukázané, že žalovaná vyčerpala celkom sumu 8.539,- eur, a to v období od 19.06.2023
do 13.07.2023, následne úver splácala splátkami v rôznych výškach, pričom ku dňu 20.10.2024 bola
predpísaná 16.splátka v sume 185,12 eur, úhrada bola vykonaná vo výške 185,12 eur, 17.splátka bola

určená vo výške 161,12 eur, úhrada bola v sume 83,42 eur , ďalšia splátka ku dňu 20.12.2024 bola
predpísaná 173,12 eur a úhrady neboli vykonané žiadne. Nebolo sporné, že k zosplatneniu úveru vo
výške 7.071,25 eur došlo ku dňu 28.1. 2025. Hoci žalobca v žalobe tvrdil, že k vyhláseniu predčasnej
splatnosti celého úveru došlo pre nezaplatenie splátky zročnej dňa 20.10.2024, táto skutočnosť z
predloženej výzvy žiadnym spôsobom nevyplynula. Naopak z prehľadu splátok a úhrad vyplynulo,

že k tomuto mesiacu sa vykazuje dlh 0 eur a ešte 17.splátku vo výške 161,12 eur žalovaná uhradila v
sume 83,42 eur. Pokiaľ veriteľ uviedol vo výzve sumu splátky v omeškaní 416,82 eur, pričom
malo ísť o istinu 194,74 eur, zmluvné pokuty 36 eur, poistenie 49,44 eur a nezaplatené úroky 136.64 eur,
nebolo zrejmé, o ktoré splátky sa malo jednať a už vôbec nebolo možné, aby do sumy splátok zahŕňal
aj zmluvnú pokutu. Vzhľadom na prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.11.2024 podľa ust.

§ 879y ods. 2 OZ a keďže k zosplatneniu v predmetnej veci malo dôjsť v mesiaci december 2024,
súd prvej inštancie posudzoval splnenie podmienok pre platné zosplatnenie úveru podľa novej právnej
úpravy účinnej od 1.11. 2024. Žalobca uviedol, že žalovaná bola v omeškaní aspoň s troma splátkami a
v sume splátky najmenej ako predpokladá § 53 ods. 9 písm. c/ OZ. Podľa názoru súdu prvej inštancie,
nešlo o prípad zmluvy, kde doba trvania zmluvy ja dohodnutá na viac ako desať rokov. Vzhľadom na

podmienkysplácaniaúveruupravenévhlave5.,atokonkrétnevust.§1,§3a§14tejtohlavy,ideojasne
vymedzenú povinnosť dlžníka skutočne vyčerpaný úver splácať v mesačných splátkach v konkrétnej
výške a konkrétnej lehote. Z uvedeného nebolo možné vyvodiť, že ide o zmluvu na neurčitý čas, resp. na
dobu viac ako o 10 rokov. V kontexte uvedenej argumentácie súd poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 26. februára 2025, sp.zn. 16CoCsp 17/2024. Nebolo možné preto jednoznačne

konštatovať, že suma splátky 416,82 eur zodpovedá limitu uvedenom v ust,. § 53 ods. 9 písm. c/ OZ.
Žalobca tvrdil, že k omeškaniu došlo pre splátku splatnú k 20.10. 2024. Zo sumy 416,82 eur nevyplynulo,
aká suma splátky z mesiaca október, november a december 2024 je v omeškaní, pretože z prehľadu
výpisu čerpania splátok a úhrad vyplynulo, že v mesiaci október 2024 nebol vykázaný žiadny dlh,
predpísanásplátka185,12eurmalabyťuhradenáplatba80 eura8,14eura50eur.Ak byajsúdpripustil

záver, že žalovaná sa s celou splátkou dostala do omeškania v mesiaci november 2024, zosplatnenie v
mesiaci december 2024 bolo vykonané v rozpore s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Súd zároveň rozporoval, že do sumy splátky v omeškaní pre účely zosplatnenia nie je možné zahŕňať
aj zmluvné pokuty, ktoré samy o sebe dohodnutú splátku nepredstavujú. Pokiaľ teda žalobca výzvou
zo dňa 23.12.2024 vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu a upozornením na zosplatnenie úveru, kde nie

sú riadne definované tri omeškané splátky, pre ktoré využíva právo na zosplatnenie celého dlhu, ide
o neplatný právny úkon pre rozpor s ust. § 53 ods. 9 a § 53 ods. 10 OZ v spojení s ust. § 37 ods. 1
OZ. K námietke žalobcu, že vzhľadom na novú úpravu zosplatnenia nie je možné vzťahovať aktuálnu
judikatúru NS SR v otázke náležitosti výzvy na zosplatnenie, súd s týmto názorom žalobcu nesúhlasil.
Súd prvej inštancie nesúhlasil s námietkou žalovanej, že nedošlo k účinnému doručeniu výzvy zo dňa

23.12.2024. Z podacieho hárku k výzve vyplynulo, že veriteľ doručoval zásielku žalovanej na adresu
na doručovanie zmluvnej dokumentácie dňa 30.12. 2024, túto prevzala žalovaná ako doporučený list na
jej adrese doručovania dňa 2.1. 2025, pričom podacie číslo RG 898327908Sk zodpovedá podaciemu
číslu na podacom hárku. Žalovaná pritom netvrdila, akú inú zásielku v uvedený deň pod uvedenýmpodacím číslom obdržala. Rovnako účinne došlo aj k doručeniu výzvy zo dňa 28.1. 2025, čo však na
posúdenie v danej veci nemalo právny význam. Vzhľadom k tomu súd dospel k záveru, že k platnému
zosplatneniu nedošlo. Preto nemohol veriteľovi priznať právo žalované na tomto skutkovom základe.

V kontexte uvedenej argumentácie súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.02.2024, vzmyslektoréhonemohol ísťaninadrozsahžalobného
petituapriznaťžalobkyniprípadnéomeškanéanepremlčanésplátky.Okremtohosúdvyzývalžalobkyňu
na prípadnú identifikáciu omeškaných splátok pri riadnom plnení bez zosplatnenia, na čo žalobkyňa
nereagovala. Vzhľadom k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu, vzniklo úspešnej žalovanej nárok na

náhradu trov konania s tým, že o ich konkrétnej výške rozhodne vyšší súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 2 CSP).

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonnom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že vyhovie
žalobe a žalovanú zaviaže nahradiť mu trovy konania v plnom rozsahu. Uplatňujúc odvolacie dôvody

uvedené v ust. § 365 ods.1 písm. b/, f/ a h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne
skutkové a právne závery, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie), v konkrétnosti
nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý nesprávnym výkladom ust. § 53 ods. 9 OZ dospel
k záveru, že nejde o prípad zmluvy, kde je doba trvania dohodnutá na viac ako desať rokov, naopak je
toho názoru, že zosplatnenie je v plnom rozsahu v súlade s právnymi predpismi a rozpor medzi súdom

vytýkanými sumami nastal výlučne z dôvodu neaplikovania sankčnej politiky žalobcu. Podľa názoru
žalobcu výzva zo dňa 23.12.2024 obsahovala tri dlžné splátky, t.j. splátku k 20.10.2024, 20.11.2024 a
20.12.2024. Splátka k 20.10.20244 nie je doposiaľ uhradená v plnej výške. Čiastka 416,82 eur bola
získaná výpočtom tak, že do 23.12.2024 žalovaná uhradila sumu 4.024,12 eur. Predpisy do 20.09.2024
sú vo výške 3.885,58 eur, tzn. že z predpisu k 20.10.2024 mala žalovaná uhradené ešte 138,54 eur. Ak

po vynásobení troch omeškaných splátok vo výške 185,12 eur získame sumu 555,36 eur a z uvedenej
sumy odpočítame sumu uhradenú žalovanou vo výške 138,54 eur, dostaneme čiastku vo výške 416,82
eur. Žalobca dal do pozornosti, že právny úkon, z ktorého nároky transformoval do podaného návrhu
je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver s výškou úverového rámca 8.000,- eur. Bol toho názoru,
že práve „výšku úverového rámca“ je potrebné považovať za totožný právny pojem ako „suma úveru“,

tak ako je tento pojem uvedený v ust. § 53 ods. 9 písm. a/ až c/ OZ. Zmluvné strany uvedenú zmluvu
o revolvingovom úvere uzatvorili na dobu neurčitú tak, ako je uvedené na strane 3. zmluvy a v súlade
s ust. § 14 ZoSÚ v spojitosti s ust. § 53 ods. 14 OZ. Zákon a ani dôvodová správa neuvádzajú
špeciálne ustanovenie a právne posúdenie pre zmluvy uzatvorené na dobu neurčitú. Žalobca je toho
právneho zmýšľania, že zmluva uzatvorená na dobu neurčitú je uzatvorená na viac ako aj 10 rokov, a

teda omeškaná suma má dosahovať najmenej dva a pol percenta z poskytnutej sumy úverového rámca,
keďže doba trvania zmluvy je viac ako desať rokov v zmysle ust. § 53 ods. 9 písm. c/ OZ. Žalobca
výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 23. 12. 2024 vyzval žalovanú na úhradu splátok, ktoré neboli
riadne a včas zaplatené v celkovej výške 331,38 eur, čo je viac ako dva a pol percenta poskytnutej sumy
úverového rámca, teda 200,- eur, v zmysle novelizovaného ust. § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom po

1.11.2024. Preskúmavanie určitosti prejavu vôle je potrebné posudzovať s princípom prednosti platnosti
právneho úkonu pred jeho neplatnosťou a len v prípade, ak zmysel prejavu vôle nebol určiteľný ani
jeho výkladom, je možné označiť taký právny úkon za neplatný. V tomto prípade súd prvej inštancie
podľa názoru žalobcu nesprávne posúdil platnosť výzvy. V súvislosti s tým poukazuje na rozhodnutie
Ústavného Súdu SR, I. ÚS 640/2014 a tiež na jednu zo zásad súkromného práva, ktorou je zásada

pacta sunt servanda. V tomto prípade súd nerozporuje, že si žalovaná riadne a včas neplnila svoje
povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zmluvy. Súd by preto nemal nad rámec zákona vyhľadávať dôvody
neurčitosti právnych úkonov zo strany žalobcu, o to viac, keď tieto dôvody nemajú žiadnu oporu v litere
zákona. Žalobca si je vedomý, že spotrebiteľ vystupuje v spore ako slabšia strana, na druhú stranu
však musí upozorniť, že v súkromnom práve platí rovnosť zmluvných strán, ktorá je premietnutá do

procesnej rovnosti účastníkov. K uvedenému je nevyhnutné dodať, že aj ochrana spotrebiteľov musí
mať určité hranice a nemôže dochádzať pri sporoch s nimi k ich bezhraničnej ochrane bez ohľadu na
platné právo. Každý spotrebiteľ sám prejavil záujem uzatvoriť úverovú zmluvu a využiť na základe nej
poskytnuté finančné prostriedky, je preto maximálne neudržateľným vytvárať hypotetické „porušenia“
zákona. Záverom dáva do pozornosti aj stanovisko v náleze Ústavného súdu SR I. ÚS 547/2012 zo dňa

24.10.2013, v ktorom tento poukázal na aktuálnu zjavnú a neudržateľnú predimenzovanosť ochrany
spotrebiteľaa„démonizovanie“veriteľskejpozície-vneprospechprávnejistotyacelkovéhodoterajšieho
vnímania objektívneho práva v podmienkach kontinentálnej právnej kultúry. V súvislosti s tým poukazuje
na čl. 2 CSP zakotvujúci princíp právnej istoty, vychádzajúc z ktorého sa súd prvej inštancie odklonil oddlhoročnej súdnej praxe, ktoré podobnú náležitosť nevyžadovali a tak znemožnil žalobcovi domáhať sa
svojho práva na zaplatenie dlžnej sumy. Na záver žalobca poukazuje aj na nález Ústavného súdu SR
zo dňa 7.2.2018 PL. ÚS 11/2016-60, publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení ÚS SR pod č. 1/2018

a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 zo dňa 29.06.2010.

6. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom právneho zástupcu
navrhuje potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správneho a priznanie nároku na náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Zo znenia zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že uvedená zmluva

o úvere neobsahuje žiadny údaj o dĺžke trvania zmluvy, avšak v predpokladoch použitých na výpočet
RPMN v kolónke BEZÚČELOVÝ REVOLVINGOVÝ ÚVER je uvedené „poskytnutie úveru na obdobie
jedného roka a splatení v dvanástich mesačných splátkach s rovnakou výškou istiny“. Dodatkom k
zmluve došlo k navýšeniu iba úverového rámca na sumu 8.000,- eur a zmene výšky mesačnej splátky
na 246,08 eur. S poukazom na uvedené, keďže v pôvodnej zmluve o revolvingovom úvere zo dňa
19.06.2023 nie je výslovne uvedené trvanie zmluvy o revolvingovom úvere, pričom vychádzajúc z údaju

uvedeného v predpokladoch na výpočet RPMN na obdobie jedného roka, je tvrdenie žalobcu, že zmluva
mátrvaťviacako10rokovnepravdivéaničímnepodložené.Vzhľadomnato,žezmluvaorevolvingovom
úvere nebola uzavretá na obdobie viac ako 10 rokov, aj podľa novej právnej úpravy v zmysle ust. §
53 ods. 9 a § 565 OZ neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v
zmysle ust.§ 53 ods. 9 a 10 OZ. Súd prvej inštancie v bode 20/ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom uviedol, že zosplatnenie je neplatný právny úkon jednak z
dôvodu neurčitosti v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ a jednak pre konanie, ktoré je v rozpore s ust. § 53
ods. 9 OZ účinného od 01.11.2024.

7. Žalobca vo svojej písomnej replike na vyjadrenie žalovanej prostredníctvom právneho zástupcu

uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovanej, ku ktorým zaujala dostatočné stanoviská vo svojich
predchádzajúcich písomných vyjadreniach, pričom sa pridržiava svojich tvrdení v odvolaní. Navrhol, aby
odvolací súd rozhodol v zmysle podaného odvolania.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana

v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri
všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením
dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu
predchádzajúceho konania.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
(a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

10. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol
o trovách konania medzi stranami sporu tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania
v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie založil na závere o nepreukázaní splnenia podmienok žalobcom pre
zosplatnenie celého zvyšku dlhu podľa ust. § 53 ods. 9 a ods. 10 OZ v znení účinnom od 01.11.2024

a tiež pre § 37 ods. 1 OZ pre nedostatok určitosti právneho úkonu výzvy z dôvodu absencie troch
omeškaných splátok, pre ktoré veriteľ využil právo na zosplatnenie úveru. V posudzovanej veci naviac
nešlo o prípad zmluvy, kde doba trvania zmluvy je dohodnutá na viac ako desať rokov a teda suma
splátky 416,82 eur zodpovedá limitu uvedenom v ust. § 53 ods. 9 písm. c/ OZ. Náhradu trov konania v
plnej výške vzhľadom na úspech v spore priznal žalovanej (§ 255 ods. 1 CSP).

11. Odvolateľ (žalobca) vychádzajúc z obsahu odvolania uplatňuje dôvody na odvolanie uvedené v ust.
§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové a právne
závery na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie).
Namieta záver o neplatnom zosplatnení úveru v zmysle ust. § 53 ods. 9 a 10 OZ pre neurčitosť
právneho úkonu z dôvodu chýbajúcej identifikácie troch omeškaných splátok, ktorý sa podľa žalobcu

riadil nesprávnym výkladom ust. § 53 ods. 9 OZ a v konečnom dôsledku nesúhlasí ani s právnym
záverom vzťahujúcim sa k ďalšej posudzovanej otázke limitu uvedeného v ust. § 53 ods. 9 písm. c/ OZ
v kompilácii s neoprávneným zásahom do jeho práva na spravodlivý súdny proces.12. Odvolací súd za aplikácie ust. § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok, existenciu ktorej vady nezistil, a odvolateľ ju tiež ani netvrdil.

13. Ako už bolo vyššie uvedené, produkované odvolacie námietky ťažiskovo smerujú proti nesprávnym
právnym a s nimi spojeným skutkovým záverom súdu prvej inštancie na ktorých založil svoje rozhodnutie
(dôvody na odvolanie, uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP).

14. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa § 191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí
zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do

úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti,
pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

15. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené

v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

16. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností, uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací
súd ako ťažiskovo nedôvodné. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie

sa dostatočne zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, vykonal predložené/ navrhnuté dôkazy v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie, tieto vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191
CSP a zo správne zistených skutočností vyvodil tiež správne právne závery, na ktorých založil svoje
rozhodnutie. Odvolací súd sa plne identifikuje s jeho právnym a skutkovým názorom o nesplnení
zákonných predpokladov pre zosplatnenie úveru žalobcu pre neurčitosť právneho úkonu výzvy zo

dňa 23.12.2024 z dôvodu absencie údaju o troch omeškaných splátkach, pre nezaplatenie ktorých
žalobca zosplatnil úver (§ 53 ods. 9 a 10 OZ), keď navyše zo sumy splátok v omeškaní 416,82 eur
nebolo zrejmé, aká suma splátky za mesiac október, november a december 2024 je v omeškaní a
nad rámec toho tiež o nástupe sankcie v podobe nemožnosti zosplatniť úver pre nesplnenie podmienky
vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 9 písm. c/ OZ, keď vychádzajúc z podmienok splácania revolvingového

úveru nebolo možné dospieť k záveru, že zmluva uzatvorená na neurčitý čas je dohodnutá na viac
ako desať rokov. Súd prvej inštancie správne vzal do úvahy všetky k vyššie posudzovaným otázkam
sa vzťahujúce výsledky dokazovania, preukázané skutkové okolnosti a ich vplyv na nároky strán,
vychádzajúc z nich opodstatnene žalobu zamietol a žalovanej vzhľadom na jej úplný úspech v spore
priznal plný nárok na náhradu trov konania (§ 262 ods. 2, § 255 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie pri

posudzovaní rozhodujúcich skutočností postupoval v súlade so zákonom, rozhodol o nich poukazom
na relevantné skutočnosti, s následkom nespôsobilosti odvolania k inému, ako potvrdzujúcemu
rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Súčasne sa odvolací súd stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň
odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval všetky pre strany známe fakty spolu so

správnou citáciou zákonných ustanovení jednotlivých právnych predpisov. Odvolacím súdom zároveň
neboli ani z hľadiska odvolateľom tvrdeného neoprávneného zásahu do jeho práva na spravodlivý
proces zistené také vady, ktoré by boli spôsobilé diskvalifikovať napadnuté rozhodnutie z jeho potvrdenia
odvolacím súdom.

17. Nad rámec toho, že pre rozhodnutie zásadné otázky boli dostatočne zodpovedané už súdom prvej
inštancie, odvolací súd považuje za potrebné vo vzťahu k námietkam produkovaným žalobcom v tomto
smere v odvolaní doplniť nasledovné:18. V posudzovanej veci z obsahu spisového materiálu a vykonaného dokazovania vyplýva, že
žalobca, spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. uzatvorila so žalovanou dňa 19.06.2023 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere – bezúčelový revolvingový úver č. XXXXXXXXXX s výškou úverového rámca

(kreditného limitu) 600,- eur a s výškou prvého čerpania na účet klienta 500,- eur. Žalovaná sa zaviazala
splácať úver s výškou mesačnej splátky 3,076 % z výšky úverového rámca (18,46 eur), s ročnou
úrokovou sadzbou 24,90 %, RPMN 28 %, frekvenciou splátok vždy k 20. dňu v mesiaci a celkovou
čiastkou splatnou spotrebiteľom vo výške 680,94 eur. Zmluva obsahovala balíček poistenia MAXIM+
s mesačnou úhradou za poistenie vo výške 8,9% z minimálnej splátky úveru. Zmluva bola uzatvorená na

dobu neurčitú. Na základe dodatku k úverovej zmluve s priradeným variabilným symbolom 7306093678
sa zmluvné strany dohodli o zmene rozsahu zmluvy, a to výšky kreditného limitu úverového rámca na
čiastku 8.000,- eur, s výškou minimálnej mesačnej splátky vo výške 246,08 eur. Z výpisu čerpania
splátok a úhrad vyplynulo, že žalovaná dňa 19.06.2023 čerpala úver vo výške 500,- eur, následne bol
úver čerpaný v dňoch 20.6. 2023 až do 13.7.2023 v celkovej výške 8.359,- eur a žalobcovi zaplatila
na úver sumu 4.024,12 eur, z toho bolo započítaných na istinu 1.154,84 eur, na úroky 2.498,75 eur, na

úroky za poistné 9,34 eur, poistenie 344,98 eur a úrok 16,21 eur.

19. Uplatnenie práva na predčasné splatenie úveru preukazoval žalobca listom zo dňa 23.12. 2024
označeným ako „výzva na zaplatenie dlžnej sumy“ a listom zo dňa 28.01.2025 označeným ako „výzva
k splateniu celého úveru“. Z predloženej kópie výzvy zo dňa 23.12.2024 vyplýva, že žalobca vyzval

žalovanú na zaplatenie dlhu s poplatkom za zaslanie upomienky, pričom z výzvy tiež vyplynulo, že suma
splátok v omeškaní predstavuje výšku 416,82 eur. Zároveň žalovanú v liste upozornil na možnosť
požadovať celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy v prípade, ak dlžnú sumu neuhradí ani do 15 dní
od doručenia tento výzvy. Z č.l. 64 vyplýva, že výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 30.12.2024.
Žalovaná úver naďalej riadne nesplácala, preto veriteľ listom zo dňa 28.01.2025 vyzval žalovanú na

splatenie celého úveru čerpaného na základe zmluvy vo výške 7.673,18 eur najneskôr do 15 dní. Výzva
bola žalovanej odoslaná dňa 29.01.2025.

20. Nemožno pochybovať (a správne to posúdil tiež súd prvej inštancie a v odvolaní to nespochybňuje
ani žalobkyňa), o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu v zmysle ustanovení § 52 a nasl.

OZ, založeného medzi stranami sporu zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorý podlieha normám
spotrebiteľského práva, tiež zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy, t.j. 19.06.2023. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, v
ktorom má pôvod v konaní uplatňovaný nárok žalobcu voči žalovanej, súd prvej inštancie zákonu
zodpovedajúcim spôsobom, vychádzajúc z princípu ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľskom právnom

vzťahu, posúdiac správne, že naň dopadajú normy spotrebiteľského práva, podrobil ex offo prieskumu
obsah zmluvy o tomto úvere z hľadiska toho, či neobsahovala zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tiež
opodstatnene skúmal či postupom žalobcu pred uzatvorením zmluvy nedošlo k hrubému porušeniu jeho
povinnosti postupovať s odbornou starostlivosťou a skúmať bonitu žalovanej, keďže zistenia v tomto

smere ovplyvňujú záver o ne (platnosti) zosplatnenia úveru.

21. Rovnako nebolo medzi stranami popreté, že žalovanej bol žalobcom (spoločnosťou Home Credit
Slovakia, a.s.) poskytnutý revolvingový úver, v zmysle ktorého bol revolvingový úver bezúčelový s
kreditným limitom vo výške 600,- eur, ktorý bol následne dodatkom k zmluve zvýšený na sumu 8.000,-

eur s výškou minimálnej splátky 246,08 eur.

22. Revolvingový úver predstavuje špecifický typ spotrebiteľského úveru, ktorý je charakteristický tým,
že dlžník môže opakovane čerpať finančné prostriedky až do výšky stanoveného úverového rámca, a
to buď prostredníctvom kreditnej karty, alebo iným dohodnutým spôsobom. Podstata revolvingu spočíva

v tom, že splatením časti čerpaných prostriedkov sa táto suma automaticky znovu uvoľní na ďalšie
čerpanie, pričom úver tak môže byť využívaný dlhodobo, podľa aktuálnych potrieb dlžníka. Dlžník pritom
vždy spláca iba skutočne vyčerpanú sumu, nie celý úverový rámec. V prejednávanej veci bol dohodnutý
revolvingový úver na základe poskytnutia kreditnej karty. Na základe tejto kreditnej karty môže žalovaná
ako dlžník opakovane čerpať finančné prostriedky až do výšky úverového rámca.

23. Zo zmluvy a úverových podmienok spoločnosti platných od 01.06.2023, najmä z ust. Hlavy 5. § 1,
3 a 14 s názvom Podmienky splácania úveru, vyplýva, že splácanie prebieha pravidelnými mesačnými
splátkami, ktoré je dlžník povinný hradiť až do úplného splatenia čerpaného úveru vrátane poplatkov
a úrokov. Celkový počet splátok, s ktorými bude úver splatený, je rovný počtu mesiacov nutnýchk jeho splateniu spolu s poplatkami a úrokmi. Závisí tiež od celkovej výške dlžnej čiastky. Automatický
mechanizmus čerpania a splácania je teda cyklický a môže sa opakovať neobmedzene – podľa toho,
ako dlžník úver spláca, môže ho zároveň znovu čerpať. Z ust. Hlavy 7. § 1, § 2 s názvom Ukončenie

úverovej zmluvy vyplýva, že v prípade oneskorenia s platením aspoň trov splátok alebo oneskorením
s platením jednej splátky dlhšie ako tri mesiace, dlžník musí celý čerpaný úver na požiadanie splatiť
(tzv. zosplatnenie úveru).

24. Odvolací súd uznáva, že revolvingový úver má určité špecifiká oproti „klasickému“ úveru, ktorého

výškajevopredužvčaseuzavretiazmluvystanovená;akonáhlevšakdlžníkhociajlenčasťprostriedkov
z úverového rámca vyčerpá, niet rozdielu v záväzku oproti „klasickému“ úveru túto vyčerpanú
časť (s príslušným dojednaným úrokom či poplatkami) vrátiť (v splátkach). Nebráni mu skutočnosť,
že zmluva ako „produkt“ bola uzavretá na neurčitý čas, pretože to neznamená, že aj záväzok vrátiť
veriteľovi vyčerpanú sumu má povahu záväzku na neurčitý čas. Takýto výklad podporuje aj jazykové
vyjadrenie vôle strán, pretože zo znenia zmluvy a z ust. Hlavy 5. § 3 a § 14 úverových podmienok

vyplýva, že povinnosť vrátiť veriteľovi vyčerpanú sumu je časovo ohraničená (viď rozhodnutie Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 26.2.2025, sp.zn. 16CoCsp/17/2024).

25. V posudzovanej veci so zreteľom na dohodu o plnení dlhu v mesačných splátkach v konkrétnej výške
a v konkrétnych lehotách a odvolaciu námietku žalobcu bolo potrebné zaoberať sa právnou otázkou,

či veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky za dodržania podmienok v ust. § 53
ods. 9 a ods. 10 v znení účinnom od 1.novembra 2024.

26.Zuvedenejvýzvyzodňa23.12.2024tak,akojukoncipovalžalobcanevyplýva, sktorýmikonkrétnymi
splátkami bola žalovaná v omeškaní a ktoré konkrétne splátky veriteľ požadoval od žalovanej zaplatiť

tak, aby predišiel vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Nad rámec uvedeného žalobca vo vzťahu
k možnosti vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru v žalobe uviedol, že pristúpil k uplatneniu tohto práva
výzvou zo dňa 23.12.2024 pre omeškanie s úhradou splátky splatnej k 20.10.2024 t.j. splátky č. 16
v sume 185,12 eur. Žalovaná tvrdenie žalobcu v žalobe o splnení podmienok pre platné vyhlásenie
mimoriadnejsplatnostiúveruspochybnila dôvodiactým, žezvýzvynasplatenie dlhuniejepreukázané,

pre omeškanie s ktorou konkrétnou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru.

27. Zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bolo novelizované zákonom č. 254/2024
Z. z. s účinnosťou od 1.novembra 2024, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov.

28. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.11.2024, ak má spotrebiteľ
plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy v splátkach, môže obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak
je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je
spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške

a) desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa
spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky,
b) piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa
spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky
a najviac na desať rokov, alebo

c) dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ
podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako
desať rokov.

29. Podľa ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.11.2024, ak sú splnené

podmienky podľa odseku 9, obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ
v omeškaní, poskytnúť spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15
dní od doručenia výzvy. Ak spotrebiteľ neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote
poskytnutej mu obchodníkom, jej uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným;
ustanovenie § 565 sa nepoužije. Obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je

spotrebiteľ v omeškaní, upozorniť spotrebiteľa na následok podľa predchádzajúcej vety a uviesť sumu
splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní.30. Z prechodného ust. § 879y ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.11.2024
vyplýva, že ,,Ustanoveniami tohto zákona v znení účinnom do 31.októbra 2024 sa spravujú právne
vzťahy vzniknuté do 31. októbra 2024; vznik týchto právnych vzťahov a vznik nárokov z týchto právnych

vzťahov sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31. októbra 2024, ak v odseku 2 nie je ustanovené
inak. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 9 a 10 v znení
účinnom od 1. novembra 2024 a v ktorých nedošlo k uplatneniu práva obchodníka podľa § 53 ods. 9
v znení účinnom do 31. októbra 2024, sa od 1. novembra 2024 nepoužijú.“ Z uvedeného možno prijať
záver, že ak žalobca uplatní právo na zosplatnenie plnenia v splátkach, bude sa tento nárok posudzovať

podľa právnych predpisov účinných v čase, keď k využitiu tohto práva došlo.

31. V posudzovanom prípade žalobca uplatnil právo na zosplatnenie úveru výzvou zo dňa 28.1.2025,
preto sa nárok žalobcu posudzuje podľa novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 9 OZ.

32. Pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky len vtedy, keď je veriteľ v omeškaní aspoň s tromi splátkami a zároveň súčet týchto
omeškaných splátok dosiahne zákonom stanovenú minimálnu sumu, ktorá sa počíta ako percento z
poskytnutého úveru prípadne iného plnenia. V prípade, aj keď sú vyššie uvedené dve podmienky
splnené, veriteľa neoprávňuje úver zosplatniť okamžite. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa je
podmienené aj tým, že veriteľ je povinný v písomnej výzve zaslanej dlžníkovi uviesť dlžnú sumu

omeškaných splátok a že upozornil dlžníka v lehote nie krajšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Až po márnom uplynutí 15- dňovej lehoty na plnenie, môže veriteľ požadovať jednorazové vrátenie
nesplatenej dlžnej sumy úveru.

33. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

34. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

35. Tvrdenie žalobcu, že povinnosť veriteľa uvádzať (konkretizovať) vo výzve jednotlivé splátky,
s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní mu neukladá ust. § 53 ods. 9 a 10 Občianskeho zákonníka,
resp. takéto požiadavky nezakotvuje platná právna úprava, nemá oporu v uplatnenom práve veriteľa
na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Vychádzajúc z podmienok definovaných v ust. 53 ods.
9 a 10 OZ odvolací súd uvádza, že aj keď vymedzenie konkrétnych splátok pre omeškanie dlžníka,

s ktorými veriteľ zvažuje uplatnenie práva zosplatniť úver ako náležitosť výzvy na zaplatenie alebo
oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, neukladá zákonné ustanovenie § 53 ods. 9
a 10 OZ expressis verbis, nemožno opomenúť všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
právnych úkonoch (podľa § 37 Občianskeho zákonníka; právny úkon sa musí urobiť určito, inak je
neplatný). Určitosť právneho úkonu ako požiadavka na jeho obsahové náležitosti však nie je naplnená

len uvedením obligatórnych náležitostí, ktoré pre konkrétny právny úkon stanovuje právny poriadok.
Aj pri ich uvedení v právnom úkone musí byť z právneho úkonu pre adresáta právneho úkonu vôľa
konajúceho subjektu výkladom objektívne pochopiteľná, teda bez rozumných pochybností adekvátne
vnímateľná. Právny úkon aj pri uvedení obligatórnych náležitosti stanovených vo všeobecne záväznom
právnom predpise musí mať určitú kvalitu, aby bol pre jeho adresáta poznateľný obsah prejavenej

vôle konajúceho subjektu. V prípade výzvy pred zosplatnením úveru ide o jednostranný právny úkon,
ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať identifikáciu splátok, s ktorými je spotrebiteľ
(v prejednávanom spore žalovaná) v omeškaní, a ktoré zakladajú dôvod na vyhlásenie mimoriadnej
splatnostiúveru.Vymedzenie konkrétnychomeškanýchsplátokmožnovydedukovaťzpodmienok,ktoré
musia byť splnené pre realizáciu mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľom. Ide o bezpodmienečnú

náležitosť takejto výzvy, ktorá vyplýva z predmetného upozornenia (výzvy), ktorej účelom je informovať
spotrebiteľa o tom, s ktorými splátkami je v omeškaní a zároveň pre omeškanie s ktorými splátkami
zamýšľa uplatniť svoje právo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

36. V prejednávanej veci odvolací súd poukazuje na to, že pre rozhodnutie v tejto veci ťažiskovú

problematikutýkajúcusasplneniapodmienokvyplývajúcichz§53ods.9a§565 OZ vzneníúčinnomdo
31.10.2024 v spotrebiteľských vzťahoch, kde predmetom posúdenia súdu bola (ne)platnosť písomných
podaní (úkonov) veriteľa, riešil v o svojich rozhodnutiach Najvyšší súd SR, ktoré rozhodnutia sú plne
uplatniteľnéajprevýkladaaplikáciunovejprávnejúpravyzosplatneniavzmysleust.§53ods.9a10OZ.37. V prvom rade možno poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2024 sp.zn.
5Cdo/2/2023, v zmysle ktorého sa jednoznačne určilo, že „v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k

vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka a §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v
tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil
celý dlh.“ Podobne Najvyšší súd SR v neskoršom uznesení z 26. júna 2024 sp.zn. 5Cdo/197/2022
zotrval na svojich záveroch, pričom svoju argumentáciu doplnil, keď konštatoval, ... „v prípade, ak zo

strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565
Občianskeho zákonník a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany
veriteľa nevyhnutné, aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne môže
zosplatniťcelýdlh.Identifikáciasplátkyjepotrebnázdôvoduidentifikácieprvéhodňaplynutiapremlčacej
doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru

(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v
situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj
dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ
oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený“.

38. Porovnávajúc rozhodovaciu činnosť dovolacieho súdu odvolací súd zistil, že senát najvyššieho
súdu 6C pri posudzovaní rovnako formulovanej otázky ako v preskúmavanej veci, v uznesení
sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25. septembra 2024 sumarizoval (s poukazom na vyššie uvedené
skoršie rozhodnutia), že napadnutým rozhodnutím nedošlo k odklonu od vyššie spomínanej ustálenej

rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR pri riešení (ne)platnosti úkonov veriteľa realizovaných v
zmysle § 53 ods. 9 a § 565 OZ predostierajúc, že ... „neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ
realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj
absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo 14. decembra 2020 uzavretej medzi právnou

predchodkyňou žalobcu Slovenskou sporiteľnou a. s. ako postupcom a žalobkyňou ako postupníkom v
zmysle§39vspojenís§525ods.2Občianskehozákonníkazdôvodunesplneniazákonnýchpodmienok
postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92 ods. 8
prvá veta zákona o bankách, v dôsledku čoho odvolací súd správne skonštatoval nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobkyne v spore.“ Nakoniec uvedené právne závery boli prijaté na zasadnutí

Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu konanom dňa 04. júna 2025, ktoré prijalo stanovisko,
ktoré je publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod
R 21/2025, ktorého právna veta znie: „Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie
je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok
(uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024).

Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“.

39. S poukazom na závery najvyššej súdnej autority odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej
inštancie, že skutkové tvrdenia ohľadom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré by spĺňali

podmienky pre platné zosplatnenie úveru (v podobe uvedenia troch omeškaných splátok, pre ktoré sa
veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť) z obsahu „Výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 23.12.2024“
vzmyslepožiadaviekvyslovenýchvust.§53ods.9a10OZniejemožnézistiť.Zkonštrukciepredmetnej
výzvy je možné vyvodiť závery o tom, že žalobca výzvou upozornil žalovanú na celkovú dlžnú sumu vo
výške 416,82 eur a vo vzťahu k uvedenej výške pohľadávky, vyzval žalovanú ako dlžníka na okamžitú

úhradu v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia predmetnej výzvy. Zároveň vo výzve žalovanú
upozornil,žeakpohľadávkuvomeškanívstanovenomtermíneneuhradí,celéplnenie zospotrebiteľskej
zmluvy sa stáva splatným. Žalobca síce v predmetnej výzve uviedol určitú sumu údajného omeškania,
avšak nešpecifikoval, ktorých konkrétnych splátok sa omeškanie týka, ani za aké obdobie boli tieto
splátky považované za neuhradené. Žalovaná z obsahu uvedeného písomného upozornenia zo dňa

23.12.2024 nemohla vedieť, s ktorými tromi splátkami sa dostala do omeškania so splácaním dlhu
pre obsahovú všeobecnosť tohto upozornenia. Žalobca v presvedčení, že žalovaná riadne a včas
nereagovala na písomnú výzvu zo dňa 23.12.2024 (t.j. nesplatila dlh uvedený v upozornení), písomnou
výzvou k splateniu celého úveru zosplatnil predmetný úver a s poukazom na vyššie uvedené vyzvalžalovanú, aby celú dlžnú sumu vo výške 7.673,18 eur s príslušenstvom splatila v lehote 15 od spísania
predmetnej výzvy, pričom ani predmetné zosplatnenie neobsahuje špecifikáciu konkrétnych splátok,
pre ktoré došlo alebo malo dôjsť k zosplatneniu celého dlhu so spotrebiteľskej zmluvy žalobcom.

Uvedenie riadneho a zrozumiteľného právneho dôvodu pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru,
teda ktoré splátky z predmetného úveru neboli zaplatené je možné vyvodiť aj gramatickým výkladom
ust. § 53 ods. 10 OZ v účinnom od 01.11.2024, podľa ktorého ak sú splnené podmienky podľa odseku
9, obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, poskytnúť
spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy.

Zo slovného spojenia „s ktorými je v omeškaní“, je možno dospieť k záveru, že splátky, s ktorými
je spotrebiteľ v omeškaní musia byť z vyššie popísaných dôvodov presne špecifikované. Uvedený
nedostatok v podobe neurčito formulovanej výzvy (a rovnako oznámenia o zosplatnení) neumožňuje
pre konajúci súd jednoznačným a nesporným spôsobom vyabstrahovať tie splátky, pre ktoré veriteľ
pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru. V potrebe zabezpečenia „rovnoprávnej“ právnej ochrany
protistrany (spotrebiteľa) nie je žiadúce, aby bol dlžník nútený čakať až na spor vyvolaný veriteľom, v

ktorom by veriteľ až dodatočne špecifikoval splátky (napr. v žalobe), pre ktoré dlh zosplatnil a s ktorou
skutočnosťou, by sa tak dlžník po prvý raz oboznámil až v rámci súdneho konania. Absenciu špecifikácie
splátok, pre ktoré veriteľ dlh mimoriadne zosplatnil, nie je možné konvalidovať ani žiadnym dodatočným
(skutkovým) vymedzením v rámci súdneho konania (napr. v žalobe či v priebehu odvolacieho konania),
ako sa v danom prípade snažil dosiahnuť žalobca v podanej žalobe tvrdením o tom, že pristúpil

k zosplatneniu úveru pre omeškanie s úhradou splátky splatnej 20.10.2024, t.j. splátky č. 16.

40. Nespôsobilé k odlišnému záveru (nad rámec ťažiskového a plne postačujúceho dôvodu pre
nemožnosť zosplatnenia z dôvodu neuvedenia omeškaných splátok vo výzve na zaplatenie dlžnej sumy)
sú námietky žalobcu, že zmluva uzatvorená na dobu neurčitú je uzatvorená na viac ako 10 rokov, tzv. v

sume splátky najmenej dva a pol percenta z poskytnutej sumy úverového rámca v zmysle ust. § 53 ods. 9
písm. c/ OZ. V konkrétnostiach tejto veci sa s touto problematikou vysporiadal súd prvej inštancie v bode
20/ odôvodnenia svojho rozhodnutia, na ktoré odvolací súd v bode 24/ v podrobnostiach poukazuje,
keďže sa s nimi identifikuje. V tomto smere odvolací súd len opakuje skutkový stav zistený súdom prvej
inštancie, že vzhľadom na podmienky splácania úveru upravené v Hlave 5. Úverových podmienok,

má dlžník presne vymedzenú povinnosť splácať skutočne vyčerpaný úver pravidelnými mesačnými
splátkami, ktorých výška je konkrétne určená, a to v presne stanovených lehotách. Povinnosť dlžníka
splácať úver je teda časovo aj vecne determinovaná, keďže viaže sa vždy na konkrétne čerpanie a je
realizovaná prostredníctvom splátok splatných v určených termínoch. Za týchto okolností nie je možné
vyvodiť, že by záväzok dlžníka mal povahu záväzku na neurčitý čas alebo že by zmluva ako taká mala

trvať viac ako desať rokov.

41. V tomto smere má odvolací súd potrebu upriamiť pozornosť na problematické postavenie
zosplatnenia ako inštitútu záväzkového práva, ktoré má totiž vážne následky pre strany úverového
vzťahu, v podobe straty výhody splátok spojenej s predčasným zosplatnením pohľadávky ako celku.

So zosplatnením je spojená aj otázka uplatniteľnosti pohľadávky na súde a tomu zodpovedajúcimi
prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktorú môžu strany sporu v konaní pred súdom
využiť; vrátane možnej námietky premlčania, či tvrdenie, že pre splátky, pre ktorú veriteľ pristúpil k
zosplatneniu úveru, neboli splnené zákonom predpokladané podmienky. Uvedenie konkrétnych splátok,
pre ktoré veriteľ pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, vyplýva z požiadavky ochrany

spotrebiteľa ako slabšej strany sporu. Odvolací súd pripomína, že pri požiadavke určitosti právnych
úkonov žalobcu nie je úlohou spotrebiteľa (ani súdu) si tento podstatný údaj z niečoho/ podľa niečoho
vyvodzovať, či doslova po ňom pátrať, keď navyše je známou skutočnosťou, že veritelia resp. ich právni
nástupcovia podávajú žaloby formulárového charakteru s množstvom dokumentov, z ktorých okrem
iného nie je zistiteľné, pre ktoré konkrétne nezaplatené splátky došlo k zosplatneniu úveru. Rovnako

nie je úlohou súdu preskúmavaním platobnej histórie úverového vzťahu, zisťovať (čo naráža aj na
procesné limity regulované v zmysle § 132 ods. 2 CSP), pre ktoré dlžné splátky mohol veriteľ úver
zosplatniť. V opačnom prípade by konajúci súd len na základe vlastnej iniciatívy (a namiesto žalobcu,
ktorého takáto povinnosť zaťažuje) vymedzil, resp. vytvoril priestor takému skutkovému stavu, ktorý
zodpovedá hypotéze príslušnej právnej normy a na základe ktorého by bol žalobca v spore (aspoň

čiastočne) úspešný. Takáto požiadavka by nezodpovedala princípu civilného sporového konania a
rovnosti postavenia strán pred súdom.42. Uvedenie omeškaných splátok a sumy splátok, pre ktoré veriteľ dlh mieni zosplatniť už vo
výzve na zaplatenie resp. v oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru totiž spotrebiteľovi
predstavuje notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi

„dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento
následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnych splátok je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí
byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu či sumy splátok, s ktorým
je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného
údaja nemôže bez ďalšieho určiť, ktoré splátky môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného

zosplatnenia, Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si
dodávateľ uplatní svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

43. Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej
veci a interpretácii relevantných právnych úkonov nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti
predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti). V spotrebiteľských veciach, akou je

aj predmetná právna vec, sa spotrebiteľ v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti. Vzhľadom
na takéto znevýhodnené postavenie musí konajúci súd pri rozhodovaní o právach a povinnostiach
zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj pri žalobách na plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy ako je táto)
nahradiť formálnu rovnováhu skutočnou rovnováhou. To platí aj pri skúmaní výkladu právnych úkonov

adresovaných dodávateľom spotrebiteľovi (tu výzva na plnenie omeškanej splátky). Ak zákon stanovil,
že veriteľ môže pristúpiť k predčasnému zosplatneniu len vtedy, ak je dlžník-spotrebiteľ v omeškaní
aspoň s tromi splátkami a suma splátok dosiahne zákonom stanovenú minimálnu sumu v zmysle §
53 ods. 9 a/ až c/ OZ a veriteľ súčasne upozornil dlžníka-spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva, môže priemerný spotrebiteľ legitímne očakávať, že zaplatením týchto

omeškaných splátok sa vyhne následku predčasného zosplatnenia celého dlhu, a preto je oprávnený
očakávať, že dodávateľ ho vo svojej výzve na vrátenie splátok zrozumiteľne vyzve na zaplatenie troch
omeškaných splátok. Len takýmto spôsobom môže byť naplnený účel samotnej výzvy veriteľa dlžníkovi-
spotrebiteľovi pred predčasným zosplatnením, ktorým nie je vytvorenie nástroja pre dodávateľa, ktorý
spotrebiteľa svojou výzvou s „hrozbou“ zosplatnenia pohne k zaplateniu jeho omeškaného dlhu ale

vytvorenie dodatočného časového rámca, v ktorom sa môže spotrebiteľ splnením omeškaných splátok
vyhnúť zosplatneniu celého dlhu. Preto musí konajúci súd, ktorý má zaistiť plnú mieru ochrany práv
spotrebiteľa, trvať na uvedení konkrétnych troch omeškaných splátok vo výzve na vrátenie splátok aj
pri vedomí si zásady preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.

44. So zreteľom na uvedené odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nedošlo
k platnému a zákonnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru v dôsledku neplatného právneho
úkonu výzvy žalobcu zo dňa 23.12.2024 pre rozpor s ust. § 53 ods. 9 a 10 v spojení s ust. § 37 ods. 1 OZ.

45. Sumárne tak možno konštatovať, že vecné námietky produkované odvolateľom neboli spôsobilé

k záveru o naplnení dôvodov na odvolanie uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

46. V ďalšom sa odvolací súd zaoberal zostávajúcou odvolacou námietkou žalobcu, vo svetle ním
tvrdeného porušenia práva na spravodlivý proces, ktorá je subsumovateľná pod dôvody na odvolanie
uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

47.Podporušenímprávanaspravodlivýprocesvzmysleuvedenéhoodvolaciehodôvodutrebarozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci v porušení zaručených procesných práv spojených so
súdnou ochranou práva. Nemožno totiž pochybovať, ako to uvádza vo svojom rozhodnutí tiež NS SR
(uznesenie zo dňa 17.10.2011 pod sp.zn. 7Cdo 42/2010), so závermi ktorého sa odvolací súd plne

identifikuje, že konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom
ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Ako však tiež uvádza vo svojom rozhodnutí
pod sp. zn. 8Cdo 84/2017 NS SR ...základné právo na spravodlivé súdne konanie treba chápať ako
zásadne „výsledkové“, z čoho vyplýva, že pri skúmaní, či (ne)došlo k zásahu do tohto práva treba
mať na zreteli proces ako celok (III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Určujúci

z tohto hľadiska nie je jednotlivý úkon súdu, alebo niektorá časť súdneho konania (ako celku), kľúčový
význam má jeho výsledok. Z uvedeného tak vyplýva, že konkrétne pochybenie súdu (ak by aj bolo
prítomné, o ktorý prípad v okolnostiach tejto veci však nejde) musí byť teda hodnotené v kontexte celého
konania, t. j. jeho vplyvu na prípadné ďalšie pochybenia, či možnosť zvrátenia nesprávneho postupu,následky atď. Zároveň tiež nie je možné opomenúť, že niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na
spravodlivý proces, zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. V okolnostiach tejto veci žiadne
takétopochybeniezaznamenanéneboloapokiaľnaplnenietohtoodvolaciehodôvoduvzhliadaodvolateľ

v spôsobe, akým súd prvej inštancie rozhodol, z hľadiska takto formulovanej námietky nebolo možné
konštatovať naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

48. Sumárne teda žalobcom produkované odvolacie námietky neboli spôsobilé privodiť v prospech
neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

49.Zvyššieuvedenýchdôvodov,keďžedospelodvolacísúdkzáveru, že súdprvejinštancie postupoval
pri posúdení rozhodujúcich otázok správne, za súčasného záveru o správnosti rozhodnutia aj v časti o
náhrade trov konania, podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

50. Rozhodovanie o náhrade trov konania tvorí integrálnu súčasť súdneho konania, prostredníctvom

ktorého sa realizuje aj základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej
republiky.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. V danej veci v odvolacom konaní zaznamenala úspech žalovaná, preto jej odvolací súd podľa §
396 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
vzniknutých v odvolacom konaní v rozsahu 100 %.

55. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovanej vzniknutých v odvolacom konaní rozhodne
súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).