Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/178/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200739
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200739.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej, členov

senátu JUDr. Eriky Klimekovej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: L Racing s.r.o., IČO:
36 375 616, so sídlom Osloboditeľov 569, Krásnohorské Podhradie, právne zastúpený: JUDr. Alena
Rudohradská, advokátka, so sídlom Jantárová 2442/30, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
101694116/2021 zo dňa 09.09.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a správnu žalobu.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „pôvodný správny súd“) sa žalobca
domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101694116/2021 zo dňa 09.09.2021
(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č.
100422652/2021 zo dňa 11.03.2021 o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za
zdaňovacie obdobie september 2018 v sume 103.533,80 eur (ďalej aj „správca dane“ a „rozhodnutie
správcu dane“). Žalobca v správnej žalobe navrhol zrušiť napadnuté a rozhodnutie správcu dane a vec
vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.

2. Dňa 30.01.2019 začala u žalobcu daňová kontrola za zdaňovacie obdobia september a október 2018
(oznámenie o daňovej kontrole č. 100060824/2019 zo dňa 07.01.2019, administratívny spis, č.l. 2).
Daňová kontrola bola ukončená doručením protokolu z daňovej kontroly č. 100053356/2020 zo dňa
08.01.2020 (administratívny spis, č.l. 41) s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole č.
100053960/2020 zo dňa 08.01.2020 (ďalej aj „výzva zo dňa 08.01.2020 “, administratívny spis, č.l. 42).

3. V nadväzujúcom vyrubovacom konaní vydal správca dane vyššie uvedené rozhodnutie, ktorým
žalobcovi vyrubil predmetný rozdiel na dani z pridanej hodnoty (administratívny spis, č.l. 60). Správca
dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane [§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dani z pridanej hodnoty“)] z dodania
služieb od obchodnej spoločnosti: Focus JP s.r.o., IČO: 36584495 so sídlo Kopčianska 10, Bratislava
(ďalej aj „dodávateľ“ alebo „Focus JP s.r.o.“). Jednalo sa o služby, ktoré boli fakturované žalobcovi
faktúramivymedzenýmivTabuľkeč.1rozhodnutiesprávcudane(rozhodnutiesprávcudane,s.3).Podľa

názoru správcu dane žalobca nepreukázal, že skutočne došlo k dodaniu služieb od dodávateľa.

4. Bývalý konateľ dodávateľa A. B. uviedol, že dodávateľ zabezpečoval pre žalobcu „zabezpečenie
chodu pretekov“, pričom sa malo jednať o „24 pretekov v roku 2018“ (rozhodnutie správcu dane, s.5). Správca dane nepovažoval takúto výpoveď za dostatočnú na preukázanie reálneho uskutočnenia
dodania, keďže ku jednotlivým faktúram „nič konkrétne uviesť nevedel“ a nepredložil žiadne doklady
týkajúce sa predmetných dodaní (rozhodnutie správcu dane, s. 21). Podľa výpovede A. B. podklady

na fakturáciu mal zabezpečovať druhý z konateľov dodávateľa B. C.. Správca dane za účelom
vypočutia tejto osoby realizoval žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii č. 130000030894/2020
(ďalej aj „žiadosť o MVI“, administratívny spis, č.l. 44), na ktorú Grécke orgány odpovedali, že takúto
osobu neevidujú v databázach, ani v databázach policajného riaditeľstva (odpoveď na žiadosť o MVI,
administratívny spis, č.l. 45). Správca dane v tejto súvislosti konštatoval, že druhý z bývalých konateľov

je nekontaktný (rozhodnutie správcu dane, s. 21).

5. Dodávateľovi mala zamestnancov na výkon činnosti pre žalobcu prenajať obchodná spoločnosť: L
sport s.r.o. Konateľom tejto obchodnej spoločnosti bol D. B. E. [jedná sa o syna konateľa žalobcu], ktorý
potvrdil prenájom zamestnancov pre dodávateľa. Na podporu týchto tvrdení predložil svedok dohodou
o prenájme zamestnancov uzatvorenú medzi L sport s.r.o. a dodávateľom. Správca dane uložil tomuto

svedkovi predložiť vyjadrenie, k spôsobu úhrady za poskytnutých zamestnancov a súvisiace faktúry,
menný zoznam príslušných zamestnancov a výplatné listiny. Tieto listiny však svedok správcovi dane
nepredložil (rozhodnutie správcu dane, s. 7).

6. Vzhľadom na vyššie uvedené správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal, že mu dodávateľ

poskytol sporné služby. Dôvodom nesplnenia na odpočítanie dane bolo teda nesplnenie hmotno-právnej
podmienky spočívajúcej v dodaní služieb, z ktorej bola uplatnená daň z pridanej hodnoty (rozhodnutie
správcu dane, s. 14).

7. Žalobca podal voči rozhodnutiu správcu dane odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým

rozhodnutím, tak ako je uvedené vyššie. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný stotožnil so závermi
správcu dane. Žalovaný konštatoval, že konateľ dodávateľa A. B. neuviedol konkrétne tvrdenia
o predmete fakturácie, dodanie služieb prostredníctvom prenajatých zamestnancov sa nepotvrdilo,
pričom nepredložil žiadne doklady preukazujúce jeho tvrdenia (napadnuté rozhodnutie, s. 13). Žalovaný
ďalejpoukázalnato,žežalobcaaobchodnáspoločnosťLsports.r.o.bolipersonálneprepojenésubjekty,

a teda žalobca mal možnosť si overiť reálnosť vykonávania služieb týchto subdodávateľom. Žalovaný
zároveň poukázal na to, že žalobca „mal možnosť obstarať si dôkazy, ktoré zabezpečia preukázateľnosť
uskutočnenia zdaniteľných obchodov, tak ako je to deklarované na faktúrach“ (napadnuté rozhodnutie,
s. 15).

8. Žalobca v správnej žalobe: (i) svedok A. B. potvrdil, že došlo k uskutočneniu sporných zdaniteľných
obchodov, (ii) poukázal na to, že A. B. nemohol objektívne predložiť dôkazy preukazujúce uskutočnenie
sporných dodaní z dôvodu časového odstupu, keďže už v čase svojej výpovede nevykonával funkciu
konateľa dodávateľa, (iii) pochybnosti správcu dane nemožno považovať za preukázaný skutkový
záver o nesplnení hmotno-právnych podmienok pre odpočítanie dane, (iv) namietal neprípustný

extenzívny výklad dôkazného bremena správcom dane, (v) vo veci bolo preukázané, že dodávateľ
disponoval potrebnými priestormi, pracovníkmi a materiálnym vybavením pre uskutočnenie sporných
dodaní, (vi) žalovaný ignoroval dôkazy v prospech žalobcu, pričom k hodnoteniu dôkaznej situácie
pristupoval tendenčne, (vii) zistenie skutkového stavu bolo neúplné pre nevykonanie výsluchu C.
B., (viii) zistenie skutkového stavu bolo neúplné pre nevykonanie miestneho zisťovania v sídle

žalobcu, (ix) odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, pričom je v ňom uvedené iba
všeobecné konštatovanie o nesplnení podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane žalobcom
(x) odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, keďže žalovaný neodôvodnil svoje závery
individuálne k jednotlivým faktúram, ktorými boli fakturované sporné zdaniteľné obchody.

[vyššie uvedené číslovanie bolo z dôvodu prehľadnosti zvolené správnym súdom, na toto číslovanie
bude odkazovať správny súd v texte rozsudku]
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí v spojení
s rozhodnutím správcu dane a navrhol žalobu zamietnuť.

10. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo
súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých jeod 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

11. Správny súd zistil, že vo veci žalobcu s totožným predmetom konania už rozhodol správny súd
rozsudkom č.k. KE-6S/95/2021-124 zo dňa 08.04.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.06.2024
(ďalej aj „rozsudok správneho súdu zo dňa 08.04.2025“). Napriek tomu, že táto vec sa vzťahovala na
iné zdaňovacie obdobie [október 2018], tak zhoda s prejednávanou vecou bola daná okruhom sporných
skutkových otázok [dodanie služieb od Focus JP s.r.o.] a právnych otázok [zhodný hmotno-právny

dôvod nepriznania práva na odpočítanie dane žalobcovi]. Takáto skutková totožnosť vyplýva taktiež aj z
vymedzenia žalobných bodov v oboch právnych veciach žalobcu. Z tohto dôvodu správny súd vo svojom
odôvodnení poukáže a stručne zopakuje relevantné body taktiež z príslušného rozsudku správneho
súdu [postupom podľa § 140 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej aj „SSP“)]. Zároveň správny súd zistil, že v obdobnej veci žalobcu rozhodol taktiež
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svojim rozsudok sp.zn. 2Sfk/58/2023 zo dňa 26.11.2024

(ďalej aj „rozsudok kasačného súdu zo dňa 26.11.2024“).

12. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 24.04.2025, na ktoré sa dostavil žalovaný.
Právny zástupca žalobcu sa nedostavil na pojednávanie a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.
Žalovaný v prednese zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol vo svojich vyjadreniach v súdnom konaní.

Správny súd na tomto pojednávaní vyhlásil tento rozsudok, ktorým žalobu zamietol a účastníkom
konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

II.
Vybrané ustanovenia právnych predpisov

13. Podľa § 9 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty Dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo

inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

14. Podľa § 49 ods. 2 písm. zákona o dani z pridanej hodnoty Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7.
a) Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a

služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

III.
Posúdenie správnym súdom

15. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím, rozhodnutím správcu dane, konaním, ktoré
ich vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle
žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.´

16. K žalobnému bodu (i) správny súd uvádza, že vo svojej výpovedi svedok A. B. neuviedol žiadne
konkrétne okolnosti, ktoré by popisovali rozsah, druh a bližšiu špecifikáciu sporných služieb. Všeobecné
konštatovanie o tom, že vykonal „veľmi veľa služieb“ nemožno považovať za dôkaz preukazujúci reálne
uskutočnenie služieb. Práve naopak, takéto nedostatky vo výpovedi konateľa priameho dodávateľa

žalobcu sú spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, či skutočne došlo k realizácii príslušných služieb.
Správny súd sa v tomto smere stotožnil s hodnotením dôkazu žalovaným. Preto správny súd považoval
tento žalobný bod za nedôvodný [rozsudok správneho súdu zo dňa 08.04.2025, ods. 36].17. K žalobnému bodu (ii) správny súd uvádza, že to mal byť predovšetkým žalobca, ktorý mal predložiť
také dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie sporných služieb. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje
na to, že zdaniteľné obchody nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke [vystavenou faktúrou], ale

predloženédokladymusiabyťodrazomreálnehoplnenia,ktorévprípadevznikupochybnostípreukazuje
daňový subjekt [rozsudok kasačného súdu zo dňa 26.11.2024, ods. 28]. Tento žalobný bod nepovažoval
správny súd za dôvodný.

18. K žalobným bodom (iii) a (iv) správny súd uvádza, že pochybnosti správcu dane sa týkali priameho

dodávateľa žalobcu a boli založené na nekonkrétnom charaktere dodaných služieb, ktoré sám dodávateľ
nevedel bližšie popísať. Zároveň pochybnosti správcu dane boli založené na tom, že vo veci chýbali
ďalšie súvisiace dôkazy, ktoré by preukazovali druh a špecifikáciu sporných služieb. Takéto pochybnosti
možno hodnotiť ako relevantné pre účely spochybnenia príslušnej hmotno-právnej podmienky práva na
odpočítanie dane, keďže spochybnili reálne uskutočnenie sporných služieb. V tejto súvislosti správny
súd poukazuje na to, že k faktúram, ktoré neobsahovali presnú špecifikáciu druhu, rozsahu ani množstva

vykonanýchprácžalobcanepredložilkontrolnéprotokolyovykonanýchslužbách,anisúpisyvykonaných
prác. Takéto dôkazné prostriedky by mal mať žalobca za obvyklých okolností k dispozícii [minimálne
ako podklad fakturácie a kontroly dodaných služieb]. Preto dôkazné bremeno uplatnené vo veci
nemožno hodnotiť ako extenzívne. Bez toho, aby žalobca sám príslušné dôkazné prostriedky predložil
do daňového konania, tak nebolo možné jednoznačne sporné služby popísať a identifikovať [rozsudok

správnehosúduzodňa08.04.2025,ods.38].Uvedenétedabrániloovereniuichreálnehododania.Preto
možno hodnotiť záver o neunesení dôkazného bremena týkajúceho sa preukázania reálneho dodania
sporných služieb ako vecne správny. Z tohto dôvodu nepovažoval správny súd tieto žalobné body za
dôvodné.

19. K žalobnému bodu (v) správny súd uvádza, že vo veci nebolo preukázané, že dodávateľ disponoval
ďalším personálnym aparátom. Konateľ obchodnej spoločnosti L sport s.r.o. nepredložil do konania
súvisiace doklady, ktoré by preukázali prenájom konkrétnych zamestnancov pre dodávateľa [napriek
tomu, že sa jednalo o osobu blízku konateľovi žalobcu]. Tento žalobný bod hodnotil správny súd ako
nedôvodný. Na dôvažok správny súd podotýka, že vzhľadom k svojim záverom uvedeným k žalobným

bodom (i) až (iv), túto otázku nepovažoval za rozhodujúcu pre ustálenie splnenia podmienok uplatnenie
práva na odpočítanie dane u žalobcu zo sporných služieb.

20. K žalobnému bodu (vi) správny súd uvádza, že žalovaný vo veci vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti [§ 3 ods. 3 daňového poriadku]. Správny súd nezistil

žiaden tendenčný prístup v hodnotení dôkazov u žalovaného. Žalovaný správne identifikoval medzery
v dôkaznej situácii, ktoré ho viedli k pochybnostiam vo vzťahu k splneniu príslušnej hmotno-právnej
podmienky práva na odpočítanie dane. Tento žalobný bod nepovažoval správny súd za dôvodný.

21. K žalobnému bodu (vii) správny súd uvádza, že vykonanie výsluchu C. B. nebolo možné objektívne

uskutočniť, čo vyplývalo z informácii zistených na základe príslušnej žiadosti o MVI. Túto skutočnosť
žalovaný riadne odôvodnil v napadnutom rozhodnutí. Uvedené preto nebolo možné hodnotiť ako
nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovaným [rozsudok kasačného súdu zo dňa 26.11.2024, 26].
Preto správny súd hodnotil tento žalobný bod ako nedôvodný.

22. K žalobnému bodu (viii) správny súd uvádza, že prípadné miestne zisťovanie nemohlo viesť
k získaniu relevantných dôkazných informácii o sporných službách. K dodaniu sporných služieb
malo dôjsť v minulosti, pričom žalobca v správnej žalobe nezdôvodnil, aké dôkazné informácie by
mohlo takéto ex post miestne zisťovanie priniesť. Zároveň vzhľadom na nedostatočné vymedzenie
sporných služieb žalobcom nebolo možné zamerať takéto miestne zisťovanie na preukázanie dodania

konkrétnych služieb [bez toho, aby boli najprv žalobcom dostatočne špecifikované]. Preto správny súd
hodnotil tento žalobný bod ako nedôvodný.

23.Kžalobnémubodu(ix)správnysúduvádza,žeodôvodnenienapadnutéhorozhodnutiavnadväznosti
na rozhodnutie správcu dane konkrétne vymedzuje vyššie uvedené skutočnosti, ktoré viedli žalovaného

k pochybnostiam o reálnom uskutočnení sporných služieb. Zároveň popisuje právnu úvahu žalovaného
o tom, prečo dôkazy predložené vo veci neboli dostatočné na unesenie dôkazného bremena ohľadom
reálneho uskutočnenia sporných služieb. V tejto súvislosti žalovaný správne určil súvisiacu hmotno-právnu podmienku práva na odpočítanie dane, ktorej splnenie žalobca nepreukázal. Preto tento žalobný
bod považoval správny súd za nedôvodný.

24. K žalobnému bodu (x) správny súd uvádza, že v prípade, ak sa odmietnutie práva na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty zakladá na tom istom dôvode a tých istých zisteniach vo vzťahu ku všetkým
sporným zdaniteľným obchodom označeným v napadnutom rozhodnutí, potom žalovaný nebol povinný
uvádzať [takéto totožné dôvody] osobitne k jednotlivým faktúram [rozsudok kasačného súdu zo dňa
26.11.2024, 32]. Za týchto okolností je napadnuté rozhodnutie preskúmateľné, keďže popisuje rovnaký

dôvod, ktorý sa vzťahuje zhodne na všetky faktúry. Tento žalobný bod preto nepovažoval správny súd
za dôvodný.

25. Na základe vyššie uvedeného správny súd správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190
SSP.

26. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,
že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre
rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12,

§ 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,
Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj
povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) [nález

Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39].

27. Správny súd v tomto rozsudku odpovedal na relevantné žalobné body, ktoré žalobca konkrétne
popísal a ich obsah argumentačne aspoň v minimálnej miere rozvinul. Žalobca popri týchto žalobných
bodoch v správnej žalobe taktiež iba všeobecne označil dôvody na zrušenie rozhodnutia podľa §

191 ods. 1 SSP. Správny súd k tomuto taktiež len všeobecne uzatvára, že napadnuté rozhodnutie
v spojení s rozhodnutím správcu dane takýmito vadami netrpí. Rozhodnutia súdnych autorít, na ktoré
žalobca poukázal nemali priamu relevantnú väzbu na nosné sporné otázky prejedávanej veci [teda
žalobcom citované právne názory neviedli k opačným záverom ako k tým, ktoré vo vzťahu k žalobným
bodom formuloval správny súd]. Ďalšie dôvody uvádzané v podaniach a prednesoch účastníkov konania

nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho
rozhodnutia osobitne nevenoval.

28. Správny súd v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal (a contrario
§ 167 SSP). Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd právo na náhradu trov konania

nepriznal,keďževovecineboliprítomnétakéokolnosti,abybolomožnénáhradutrovkonaniaodžalobcu
spravodlivo požadovať (§ 168 SSP).

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach
v lehote 30 dní od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.