Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29P/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200824
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125200824.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľky A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX proti manželovi navrhovateľky D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XX, G.,
v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom H. B., nar. XX.XX.XXXX a I. B.,
nar. XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov A. B., B. J., nar. XX.XX.XXXX a D. B., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa
XX.XX.XXXX D. G., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu G., vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.

II. Na čas po rozvode z v e r u j e maloleté deti H. a I. do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

IV. U r č u j e otcovi prispievať na výživu mal. H. sumou 135,00 Eur mesačne a na výživu mal. I. sumou
135,00 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť vždy do 15.dňa vopred, na účet navrhovateľky IBAN: F.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

V. Styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka svojím návrhom, podaným na tunajší súd dňa 05.02.2025, žiadala rozviesť manželstvo
s manželom, na čas po rozvode zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca určiť
výživné po 50 Eur mesačne. Styk otca s maloletými upraviť nežiadala. Matka svoj návrh odôvodnila tým,
že s odporcom sú manželia od roku 2014 a bolo uzatvorené z lásky. Postupne však podľa navrhovateľky

začali vznikať problémy potom, čo sa im narodili deti. Odporca bol často nervózny, málo pomáhal s deťmi
a pri vedení domácnosti. Neriešil bežné rodinné problémy. Na starostlivosť o deti a vedenie domácnosti
bola v podstate sama. V tom čase účastníci žili v I.. Z tohto dôvodu sa rozhodli, keďže starostlivosť
sama navrhovateľky nezvládala, že sa vrátia na Slovensko. Od mesiaca jún 2016 žijú na Slovensku. Aj
napriek tomu sa manžel málo venoval deťom a nepomáhal v domácnosti. Už v roku 2016 kvôli neustálym
konfliktom, navrhovateľka navrhla rozvod manželstva. Následne na ňu odporca fyzicky zaútočil, čo aj
bolo oznámené orgánom činným v trestnom konaní. Po tomto útoku sa odsťahovala k svojim rodičom.

Po čase sa vrátila a manželia začali navštevovať manželskú poradňu. Ani to však neviedlo k náprave
vzťahu. Následne začal odporca požívať alkohol, bol aj na protialkoholickom liečení. V súčasnosti
navrhovateľka býva u sestry a jej manžela v byte a vzťah k odporcovi hodnotí ako ľahostajný. Manželstvo
neplní žiadnu zo svojich funkcií a je hlboko rozvrátené.2. Účastníci po podaní návrhu, ale pred stretnutím pred vyšším súdnym úradníkom absolvovali stretnutie
na Referáte poradenskopsychologických služieb, ciele sa však nepodarilo naplniť, keďže odporca

nesúhlasilsnávrhomnarozvod.Navrhovateľkavšaknarozvodetrvalaažiadalalenspoluprácuohľadom
rodičovskej komunikácie. Odporca nesúhlasil s návrhom na rozvod ani pred vyšším súdnym úradníkom
aaninapojednávaní.Uviedol,žesijevedomýsvojejzávislostinaalkohole,aleabstinujeajeambulantne
liečený. Potvrdil, že nežijú v spoločnej domácnosti a kontakt s deťmi prebieha podľa vzájomnej dohody
rodičov.

3. Opatrovník v prípade rozvodu navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, styk
neupravovať a čo sa týka výživného, navrhol vyššie výživné, pretože matkou navrhované výživné
nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s potvrdeniami o príjme

účastníkov konania, správou opatrovníka o rodinných a výchovných pomeroch, sobášnym listom,
potvrdením o spoločnom pobyte, správou z poradenskopsychologického procesu, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento stav:

5. Účastníci uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX D. G., pričom u oboch ide o prvé manželstvo.

Manželstvo bolo uzatvorené z lásky po 6 ročnej známosti. Účastníci si v roku 2011 kúpili 2 izbový byt,
pričom po uzavretí manželstva bývali a pracovali v I.. Tam sa im narodili aj dvojičky, deti, pochádzajúce
z manželstva. Po vzájomných nezhodách, ktoré plynuli predovšetkým z toho, že navrhovateľka mala
za to, že odporca sa málo venuje jej aj rodine, sa vrátila v roku 2016 na Slovensko a na Slovensko
prišiel aj odporca. Začali bývať v byte, ktorý mali zakúpený, avšak ich konflikty a vzájomné odcudzenie

pokračovalo. Už v roku 2016 chcela navrhovateľka podať návrh na rozvod manželstva, vtedy došlo
k jej napadnutiu zo strany manžela, čo riešili aj orgány činné v trestnom konaní. Po čase sa
však navrhovateľka k manželovi vrátila, riešili problémy prostredníctvom manželskej poradne. Manžel
následne začal vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje a v súčasnosti je závislý na alkohole.
Absolvoval už niekoľko liečení a v súčasnosti uvádza, že abstinuje.

6. Manžel potvrdil, že komunikácia medzi účastníkmi viazla, ale z dôvodu, že sa nechcel hádať pred
deťmi, aby sa na to deti nepozerali. Uviedol, že už predtým ako sa zoznámili pil a manželka o tom vedela.
Uviedol, že postupne sa jej na ňom nepáčilo všetko.

7. Na Referáte poradenskopsychologických služieb navrhovateľka trvala na rozvode a ukončení
manželstva a odporca veril v obnovenie spolužitia.
Účastníci už niekoľko mesiacov žili v oddelených domácnostiach a starostlivosti zabezpečovala matka.
Vzájomná komunikácia medzi účastníkmi je strohá, prebieha prevažne formou sms správ a týka sa
najnutnejších informácií, v súvislosti s maloletými deťmi. Pokiaľ sa súd pýtal odporcu, z akého dôvodu

nesúhlasil s rozvodom, uviedol, že sa pozerá na deti a do budúcnosti chce zachovať manželstvo hlavne
zpohľadumajetku,chce,abyimzostalbyt,ktorýalemanželkavprípaderozvoduchcepredaťachce,aby
deti boli viac s ním. V prípade rozvodu, na otázku, či súhlasí so zverením detí do osobnej starostlivosti
matky, odporca uviedol, že pokiaľ by bola dohoda, že by prispieval výživným 50 Eur mesačne, tak by
s tým súhlasil. Ak by takéto výživné určené nebolo, chcel by striedavú osobnú starostlivosť. Zároveň

pripustil, že pokiaľ by matka nepodala návrh na rozvod manželstva, zrejme by situácia bola taká, ako
doteraz, teda že deti by boli v starostlivosti matky a s ním by boli len cez víkendy a občas by si pozreli film.
Na otázku súdu, či sa bavil s deťmi o striedavej starostlivosti uviedol, že áno a deti uviedli, že chcú byť
viac u mamy. Matka uviedla, že skúšali striedavú osobnú starostlivosť cez víkend, avšak otec k večeru
odišiel s tým, že deti jej volali, že sú nervózne, bolí ich brucho z dôvodu, že majú obavy, či otec nepríde

pod vplyvom alkoholu. Mali tam byť týždeň, boli 2 noci, vrátili sa k nej. Otec pripustil, že večer odišiel,
keď deti zaspali, resp. mali spať, ale bol len večer von a neprišiel opitý.

8. Matka žiadala zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti tak, ako je to v súčasnosti. Uviedla,
že od januára 2025 nežije s manželom v spoločnej domácnosti a starostlivosti o deti zabezpečuje ona.

V súčasnosti ohľadom detí komunikujú len cez sms správy. Ohľadom stretávania sa v súčasnosti rodičia
vedia dohodnúť. Matka žiadala určiť výživné po 50 Eur mesačne, avšak uviedla ďalej, že otec na výživu
nad rámec tohto výživného neprispieva, ale prispeje, ak ho požiada polovicou, či už na oblečenie,
pomôcok na školy a podobne. Je to ale mesačne suma asi 30 alebo 40 Eur pre obe deti.Matka poberá rodinné prídavky ako aj daňový bonus. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Jej čistý mesačný
príjem je asi X XXX K. v čistom. Jej výdavky sú mesačné nájomné 450 Eur, výdavky na jedlo, drogériu,
hygienu asi 450 Eur. Deti sú zdravé, stravujú sa v škole, kde platí po 9 Eur mesačne. 30 Eur zaplatila

depozit na začiatku školského roka. Deti platené mimoškolské aktivity nemajú, matka im dobíja kredit
mesačne asi po 4 Eur. Matka platí polovicu spoločného úveru, ktorý spláca manžel vo výške 146 Eur,
pričom polovicu mu posiela matka. Matka si zakupuje mesačný lístok na MHD, ale len v zime vo výške
32 Eur. Platí si telefón, asi 13 Eur mesačne a maloleté majú ročný lístok na MHD po 1 Eur.

9. Otec pracuje ako F.. Podľa jeho vyjadrenia abstinuje, jeho čistý mesačný príjem je asi XXX Eur. Jeho
výdavky sú hypotéka 146 Eur, ale z toho platí polovicu, Spravbyt 168 Eur, internet 17,50 Eur, mobil 12
Eur, pohonné hmoty asi 20 Eur, povinné zmluvné poistenie 120 Eur ročne, poistenie auta 30 až 50 Eur
ročne. Ďalšie mesačné výdavky otca sú plyn 6 Eur, elektrina 31 Eur. Ani otec inú vyživovaciu povinnosť
nemá.

10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú
povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri

rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

12. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku, s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie
o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

13. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude

zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine , rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

15. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine , súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

16. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

17. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

20. Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne
neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže
na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

22. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. V predmetnom konaní bolo preukázané, že manželstvo je dlhodobo nefunkčné a účastníci od
januára, teda takmer rok nežijú v spoločnej domácnosti. Odporca síce s návrhom nesúhlasil, ale pre
záchranu manželstva neurobil nič a na otázku súdu, prečo chce zachovať manželstvo uviedol kvôli bytu

a kvôli deťom. Teda nie kvôli vzťahu k manželke, alebo ich vzájomnému spolužitiu. Súd teda prihliadol
na toto vyjadrenie odporcu a vyjadrenie navrhovateľky, ktorá absolútne odmietala akúkoľvek obnovu
spolužitia.Manželstvojedobrovoľnýzväzokdvochľudí,ktoríchcúvytváraťvzájomnéspoločenstvolásky
a vzájomného porozumenia a je zrejmé aj z výpovedí účastníkov, že už od narodenia detí, spoločenstvo
účastníkov nebolo o vzájomnom porozumení, ale o napätí, hádkach a o nestotožnení sa s tým, aký mali

obaja navzájom postoj, resp. aké očakávania mali jeden od druhého pri vstupe do manželstva, o tom,
ako sa ten druhý bude správať. Toto všetko viedlo k dlhodobému odcudzeniu účastníkov a k rezolútnemu
postoju navrhovateľky ukončiť tento nefunkčný vzťah. Účastníci spolu dlhodobo nežijú, komunikujú len
minimálne, nezdieľajú sa, nepomáhajú si, intímne spolu nežijú. Podstatnú časť výchovy zabezpečuje
navrhovateľka a účastníci spolu ani ekonomicky nefungujú.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd potvrdil fakticky rozvrat tohto vzťahu aj právne a manželstvo
rozviedol. Manželstvo nemôže byť postavené na materiálnych statkoch alebo na tom, že budeme nútiť
jedného z účastníkov zotrvávať v nefunkčnom vzťahu kvôli tomu, aby nedošlo k prípadnej zmene
vlastníctva spoločnej nehnuteľnosti. Taktiež je treba rozlišovať manželstvo a rodičovstvo. Manželstvo je
vzájomný partnerský zväzok dvoch dospelých ľudí. Z manželstva môžu pochádzať deti, ale nemusia.

Deti môžu pochádzať aj z partnerského zväzku, ktorý nie je manželstvom. Rodičovstvo teda nie je
podmienené manželstvom. Ak chce odporca mať dobrý vzťah k deťom, ak s nimi chce tráviť čas, k tomu
mu manželstvo nie je potrebné. Má uchopiť svoje rodičovstvo a začať sa správať ako zodpovedný otec,
ktorý chce byť súčasťou života svojich maloletých detí. Toto presvedčenie odporcu ako otca a toto
rozhodnutie tu má byť bez ohľadu na to, či je alebo nie je v manželstve s ich matkou. Pokiaľ doteraz za

trvania manželstva odporca nebol prítomný

v živote maloletých dcér, ani prípadné trvanie manželstva mu nezaručí, že jeho vzťah k dcéram
bude dobrý a naopak, ak v súčasnosti po rozvode manželstva sa rozhodne odporca, že uchopí svoje

rodičovstvo náležite a začne sa podieľať adekvátne, samozrejme bez požívania alkoholických nápojov
na výchove maloletých detí, potom sa tu môže obnoviť alebo vytvoriť vzťah ako medzi rodičmi a deťmi
má byt, bez ohľadu na to, že rodičia budú rozvedení. Teda ani toto nemohlo byť dôvodom, prečo by súd
návrhu na rozvod nevyhovel.Na čas po rozvode potom bolo potrebné upravovať pomery k maloletým deťom. Tieto sú od januára
nepochybne v starostlivosti matky a otec na starostlivosti participuje len minimálne. Otec uviedol, že
súhlasí s takýmto návrhom, pokiaľ bude výživné nízke. Pokiaľ by bolo vyššie, žiadal by striedavú osobnú

starostlivosť. Je teda zrejmé, že otec meria to, či chce byť s maloletými deťmi, alebo zabezpečovať ich
starostlivosť podľa peňazí a podľa výšky vyživovacej povinnosti. Toto však nie je adekvátny rodičovský
prístup. Rodič, buď chce participovať na osobnej starostlivosti a adekvátne sa k tomu postaví, alebo
nechce. Alebo fakticky participuje, alebo nie. Odporca od januára 2025, kedy rodičia nežijú v spoločnej
domácnosti akceptoval starostlivosti matky a nijako sa nedomáhal širšej starostlivosti než tej, na ktorej

sa dohodli rodiča, teda cez víkendy. Dokonca ani neinicioval návrat maloletých detí cez letné prázdniny.
Je teda zrejmé, že otcovi takéto usporiadanie v rodine vyhovuje. Vyjadrenia otca, že chce deti do
striedavej osobnej starostlivosti, alebo sa chce podieľať viac na ich výchove sú potom len účelové, ale
nezodpovedajú skutočnej realite, keďže sa neodrážajú v činoch otca. Súd teda vychádzal z toho, že otec
sa v skutočnosti riadne nechce podieľať na zvýšenej starostlivosti o maloleté deti, ale jeho vyjadrenia sú
ovplyvnené len navrhovanou výškou výživného. Súd vychádza z toho, že starostlivosti o maloleté deti

chce a zabezpečuje matka a zabezpečuje ju riadne, takže jej zveril deti do osobnej starostlivosti.
Zo strany otca ale súd musel určiť adekvátne výživné. Matkou navrhované výživné tak, ako správne
podotkol opatrovník sa približuje minimálnemu výživnému, je to niečo cez 1 Eur na deň. Takéto výživné
pri povinnom, ktorý je zdravý a schopný práce je neprijateľné. Tabuľkové výživné pri dvoch maloletých
deťoch na 1. stupni základnej školy určuje povinnému rodičovi platiť po 14% zo svojej čistej mesačnej

mzdy. Určené výživné 135 Eur na jedno dieťa sa súdu javí za primerané pri sume zhruba 960 Eur. Podľa
súdu otec v súčasnosti pracuje za takmer minimálnu mzdu. Je však v jeho možnostiach a schopnostiach
dosahovať príjem aspoň 1000 Eur mesačne. Taktiež pokiaľ by otec zostal pracovať v danej firme,
je zrejmé, že sumu do 1000 Eur si môže zabezpečiť brigádnickou činnosťou. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam a potrebám maloletých detí, súd určil takéto výživné otcovi.

Keďže rodičia nežiadali upraviť styk vzhľadom k tomu, že v súčasnosti si vedia do určite miery styk
menežovať, súd styk otca s maloletými deťmi neupravil.

25. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu

z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach.
(§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve
odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP)

Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má

maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP)

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP)

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko,
môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému
matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.