Rozsudok – Dôchodky ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 13Sas/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8025200069
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8025200069.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v A., sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobkyne: B. C., nar.:

XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Martina Řeřichová PhD.
advokátka s.r.o., so sídlom Námestie slobody č. 13/25, 066 01 Humenné, IČO: 53 065 042, proti
žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO:
30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne
č. 835 701 8648 0 zo dňa 26.03.2025, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.12.2024 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“), postupom podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť
žalobkyneoinvalidnýdôchodok(nárokuplatnenýdňa29.05.2024,žiadosťspísanádňa07.11.2024),ato

z dôvodu, že miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou, a preto podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalobkyňa nie je
invalidná.

2. Podkladom prvostupňového rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite zo dňa 07.11.2024
posudkového lekára sociálneho poistenia SP, pobočky Humenné (G. H. A.), podľa ktorého miera poklesu
schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 30 % v porovnaní so zdravou

fyzickou osobou.

3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.03.2025 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu v celom
rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

4. Podkladom napadnutého rozhodnutia bol (kontrolný) posudok o invalidite zo dňa 19.03.2025

posudkového lekára sociálneho poistenia ústredie so sídlom v Košiciach, ktorý rozhodujúce zdravotné
postihnutie žalobkyne – duševné choroby a poruchy správania (kód MKCH 10) - zaradil podľa prílohy
č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly V – duševné choroby a poruchy správania, položka
4 – neurotické, stresové a somatoformné poruchy, písm. a) stredne ťažké formy s rozpätím mierypoklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 15 % - 25%, a určil u nej mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 25% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň podľa
tohto posudku, ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne dokumentované v diagnostických záveroch

doložených lekárskych správ (priedušková astma - nikotinizmus, bolesť chrbta) odôvodňujú u nej
zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% podľa § 71 ods. 8 zákona o
sociálnom poistení. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým
lekárom sociálneho poistenia žalovaného, ústredia so sídlom v Košiciach, u žalobkyne určená na 35%
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zo záveru uvedeného posudku teda vyplýva, že menovaná

nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

II.

Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného, replika

5. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Prešove dňa 26.05.2025 a ním postúpenou Správnemu súdu
v Košiciach (ktorému vec došla 29.05.2025), v zákonom stanovenej lehote, sa žalobkyňa domáhala
prostredníctvom právnej zástupkyne preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Svoje žalobné námietky vymedzila žalobkyňa v podstatnej časti vyjadrením všeobecného nesúhlasu
so závermi napadnutého rozhodnutia a určenou mierou poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť na úrovni 35 % majúc za to, že lekárske správy preukazujú vyššiu percentuálnu mieru poklesu
jej schopností. V správnej žalobe právna zástupkyňa tiež uviedla, že posúdenie zdravotného stavu
žalobkyne nebolo dostatočne jednoznačné, úplné a neboli zohľadnené všetky predložené lekárske

nálezy. Ďalej uviedla, že žalovaný mal v prípade posúdenia zdravotného stavu ustanoviť znalca
a vykonať znalecké dokazovanie, nakoľko odborným posudkom zo dňa 07.11.2024 bola určená
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30% a odborným (kontrolným) posudkom
o invalidite zo dňa 19.03.2025 bola u žalobkyni určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť na 35%. Poukázala na to, že posúdenie závažnosti zdravotného stavu a miery poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo nesprávne, nakoľko dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav žalobkyne pretrvával už pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia. Právna zástupkyňa žalobkyne
navrhla, aby správny súd z horeuvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojitosti
s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznať jej voči
žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 19.06.2025 zotrval na svojich záveroch uvedených
v napadnutom rozhodnutí, na správnom a komplexnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne,
dostatočnom zistení skutkového stavu a vecnej správnosti svojich záverov, a preto žalobu navrhol
zamietnuť. Zdôraznil, že pochybnosti žalobkyne o správnosti hodnotenia jej zdravotného stavu sú

vyvolanélenjejsubjektívnympresvedčenímaniesúňouuvádzanéžiadnekonkrétnerelevantnédôvody,
ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov. Ďalej poukázal na to, že podkladom pre
vydanie napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného bol odborný posudok o invalidite
posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného, ústredie so sídlom v Košiciach zo dňa
19.03.2025, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného,
ústredia so sídlom v Košiciach určená na 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Taktiež žalovaný
vo vyjadrení poukázal na skutočnosť, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho

následkov na pracovnú schopnosť žalobkyne vyžaduje odborné lekárske znalosti, preto vo veciach
sociálneho poistenia je takéto dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia podľa
§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.. Posudkoví lekári pri výkone lekárskej posudkovej činnosti
spolupracujú s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Pri
posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem cit. zákona, aj podľa prílohy č. 4 k tomuto zákonu, ktorá

je rozdelená do príslušných kapitol podľa jednotlivých orgánov a miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená v týchto kapitolách.
Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov aj v danom prípade spočívala v náležitom
a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe vyšetrenia žalobkyne,z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Na
základe vyššie uvedeného žalovaný zhodnotil, že záver o poklese pracovnej schopnosti žalobkyne bol
prijatý na podklade doložených odborných lekárskych nálezov, ktoré vzal do úvahy komplexne a bez

rozporov.Jehoposudkovéstanoviskábolizdôvodnenévsúladesaktuálnezistenýmiaobjektivizovanými
zdravotnými ťažkosťami žalobkyne, posudkovými a zákonnými kritériami a na základe platnej právnej
úpravy. Preto žalovaný navrhol, aby správny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

7. Žalobkyňa v replike zo dňa 21.07.205 zopakovala svoj nesúhlas s hodnotením jej zdravotného stavu
a zdôraznila svoje zdravotné ťažkosti. Poukázala najmä na to, že žalovaný riadne nevysvetlil, prečo
nezaradil posúdenie jej zdravotného stavu pod kapitolu V, pol. 4, písm. b) – ťažké neurotické, stresom
podmienené a somatické poruchy, ale pod kapitolu V, pol. 4, písm. a) stredne ťažké formy, a to aj
napriek skutočnosti, že žalobkyňa sa v psychiatrickej ambulancii lieči od roku 2018 a v roku 2023 až
2024 sa jej zdravotný stav výrazne zhoršil. Preto žalobkyňa má za to, že rozhodnutie žalovaného je

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nakoľko z obsahu lekárskych správ je zrejmé, že trpela
psychiatrickou diagnózou od roku 2018. S poukazom na uvedené žalobkyňa zastávala názor, že za
účelom odborného posúdenia skutočnosti dôležitých pre posúdenie jej zdravotného stavu bolo potrebné
ustanoviťznalcaavykonaťznaleckédokazovanie,nakoľkoposudkovýlekárbeználežitéhodokazovania
zaradil rozhodujúce zdravotné ochorenie žalobkyne pod kap. V, pol. 4 písm. a), napriek skutočnosti, že

jej zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý.

8. Replika žalobkyne bola žalovanému doručená na vyjadrenie (dupliku) dňa 25.07.2025, avšak tento
na ňu v stanovenej lehote už nereagoval.

III.
Relevantná právna úprava

9. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom

poistení“) v znení neskorších predpisov, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný
stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.

10. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký

zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

11. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho

zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho
vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na
zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,
možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

12. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

13. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

14. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho
poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a)nemocenského poistenia, b)dôchodkového
poistenia, c)úrazového poistenia.15. Podľa § 153 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť dôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie a)dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, b)dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa,

choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.

16. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo

poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

17. Podľa § 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej
činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej
poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.

IV.
Posúdenie veci správnym súdom

18. Správny súd v Košiciach s poukazom na špeciálne ustanovenia žaloby v sociálnych veciach ust. §
199-§205SSP,preskúmalžalobounapadnutérozhodnutie,oboznámilsasobsahomadministratívneho
spisu a preskúmal konanie žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, a to
nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa

jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými
bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP, rozhodujúc bez nariadenia
pojednávania,zasplneniapodmienokuvedenýchvust.§107SSPadospelkzáveru,žepodanásprávna
žaloba nie je dôvodná, a preto je potrebné správnu žalobu zamietnuť postupom podľa ust. § 190 SSP.

19. Predmetom prieskumu v danej veci je rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti žalobkyne o priznanie invalidného dôchodku, kde bol nárok uplatnený
dňa 29.05.2024 a žiadosť spísaná dňa 07.11.2024.

20. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem

iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§
71 ods. 1), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4
(§ 71 ods. 5).

21. Podkladom prvostupňového rozhodnutia, potvrdeného napadnutým rozhodnutím, bol lekársky
posudok posudkového lekára sociálneho poistenia, pobočky Humenné zo dňa 07.11.2024. Žalovaný
v odvolacom konaní zopakoval posudkovú činnosť za účelom preverenia správnosti záverov
prvostupňového rozhodnutia a podkladom jeho rozhodnutia bol lekársky posudok (ústredia) zo dňa
19.03.2025, ktorý bol preto ako podklad napadnutého rozhodnutia relevantný aj pre posúdenie veci

správnym súdom. Podľa lekárskeho posudku (ústredia), miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať
zárobkovú činnosť počnúc je len 35 %, teda nedosahuje mieru poklesu viac ako o 40 %, ktorá je
podmienkou invalidity v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

22. K námietke žalobkyne týkajúcej sa záverov posudkových lekárov o miere poklesu jej schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť (invalidity) v lekárskom posudku tvoriacom podklad rozhodnutia
žalovaného, správny súd vo všeobecnosti zdôrazňuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej
osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu, je vecou výlučne odborno -
medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia
zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej

posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods.3 písm.
a/ zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho
poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného
zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osobaje, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že
táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou
príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných

postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný
lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky
skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Zistenia posudkových lekárov
sú teda odbornými závermi na podklade odborných nálezov, pričom uvedené činnosti vykonávajú
posudkoví lekári ako odborníci na základe zákona po splnení zákonom stanovených podmienok na

výkon ich činnosti.

23. Lekársky posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd
(vzhľadom na absenciu odborno - medicínskej kvalifikácie) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na
jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v
ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými

skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery
náležite odôvodní.

24. Správny súd po oboznámení sa s obsahom dávkového a posudkového spisu konštatuje,
že posudkovým lekárom ústredia boli zohľadnené všetky lekárske správy predložené žalobkyňou

správnemu orgánu a nachádzajúce sa v posudkovom spise a ustálenie chorôb žalobkyne v posudku
ústredia korešponduje s predloženými lekárskymi správami zo strany žalobkyne, pre vykonanie
posudkovej činnosti pred vydaním napadnutého rozhodnutia a nachádzajúcimi sa v posudkovom spise.

25. V posudku ústredia je zrozumiteľne odôvodnený záver o ustálení rozhodujúceho ochorenia

žalobkyne – duševné choroby a poruchy správania (kód MKCH 10) – zaradené podľa prílohy č. 4
k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly V – duševné choroby a poruchy správania, položka 4 –
neurotické, stresové a somatoformné poruchy, písm. a) stredne ťažké formy s určenou mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne na úrovni 25% v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Zároveň podľa tohto posudku ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne dokumentované v

diagnostických záveroch doložených lekárskych správ (priedušková astma - nikotinizmus, bolesť chrbta)
odôvodňujú u nej zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% podľa §
71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Teda celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť zo strany žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovaného, ústredia so
sídlom v Košiciach, určená na 35% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

26. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ
a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením
diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, a b) komplexných
funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,

možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

27. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4 a určuje
sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí s tým, že

jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71
ods. 4, 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení.

28. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú možno zvýšiť najviac o 10%,
ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť, pričom na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej
činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak
pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

29. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatná otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Posúdenie rozsahu zdravotného
poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odbornélekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho
poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania.

30.Správnysúdpoukazujenaustálenúrozhodovaciuprax,vzmyslektorejsúdnemôžesámposudzovať
odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych
posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj
s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok (na porovnanie rozsudok NS SR sp. zn.

10So/97/2014 zo dňa 15.07.2015).

31. Správny súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel
kzáveru,žeskutkovéokolnosti,týkajúcesarozsahuzdravotnéhopoškodeniažalobkyne,bolidostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, či už pred vydaním rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, ktorí vo svojich posudkoch dostatočne

vyhodnotili zdravotné postihnutie žalobkyne na základe predložených odborných lekárskych vyšetrení,
ktoré im boli zo strany žalobkyne, ku dňu ich rozhodovania, predložené. Náležitým spôsobom zdôvodnili,
prečo, vzhľadom na zdravotné postihnutie žalobkyne, je za rozhodujúce zdravotné postihnutie potrebné
považovať - duševné choroby a poruchy správania, neurotické, stresové a somatoformné poruchy,
stredne ťažké formy (kód MKCH 10), so zaradením do kap. V, pol. 4, písm. a) s určenou mierou poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 25%, a vzhľadom na iné zdravotné postihnutia
podrobne popísané tak v rozhodnutí žalovaného, ako aj v predmetných posudkoch, posudkoví lekári
navýšili mieru poklesu o 10%, keďže tieto ďalšie zdravotné postihnutia žalobkyne sú posudkovo závažné
a podmieňujú percentuálne navýšenie. Správny súd tiež dopĺňa, že v prípade zhoršenia sa zdravotného
stavu žalobkyne od ostatného lekárskeho posúdenia, je možné z jej strany domáhať sa priznania

invalidného dôchodku novou žiadosťou, ktorá bude opätovne prehodnotená.

32. Správny súd dodáva, že v konaní neboli preukázané žiadne ďalšie nové skutočnosti, ktoré
by neboli známe príslušným posudkovým lekárom pri vypracovaní posudkov a ktoré by mohli ich
jednoznačné závery spochybniť. Nebolo v konaní preukázané, že žalobkynin zdravotný stav (aj keď táto

svoj zdravotný stav vníma subjektívne inak) odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, ako bolo ustálené príslušnými posudkovými lekármi v podaných posudkoch.

33. Pokiaľ žalobkyňa navrhla, aby bol (zrejme v súdnom konaní) vyhotovený nový nezávislý lekársky
posudok znalcom, ktorý presne zhodnotí jej zdravotný stav a schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť,

správny súd nevyhovel jej návrhu, nakoľko tak, ako je vyššie uvedené, klinický obraz ako ani diagnostika
žalobkyne v predmetnej veci nie sú rozporné so zdravotnou dokumentáciou predloženou žalobkyňou,
z ktorej vychádzal posudkový lekár. Preto tu neexistuje rozpor, ktorý by navrhovaným dokazovaním
bolo možné a potrebné odstrániť. Nad rámec toho správny súd zdôrazňuje, že primárne zisťovanie
skutkového stavu a vykonávanie dokazovania prináleží vždy konajúcemu správnemu orgánu a správny

súd vykoná dokazovanie sám len vo výnimočne odôvodnených prípadoch.

34. Správny súd tiež zisťoval, či posudková činnosť posudkových lekárov zodpovedá ustanoveniu §
153 zákona o sociálnom poistení, teda či ich posudky sú logické a či presvedčivo objasňujú záver
o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pochybenia, ktoré by svedčili o nesprávnosti
posudkových lekárov v priebehu konania zistené neboli a dôvod na opätovné prešetrenie zdravotného
stavu žalobkyne znalcom a odstránenie prípadných pochybností správny súd nezistil. Ak by však
v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu žalobkyne v dôsledku jeho zhoršenia, môže táto
opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho postihnutia

a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

35. Preto správny súd, s poukazom na vyššie uvedené, má za to, že v priebehu konania sa nevyskytli
také skutočnosti, ktoré by prijatý záver vyplývajúci z lekárskych posudkov (MPSV ZČ u žalobkyne je
35%) spochybnili alebo vyvrátili, pri aplikácii ustanovenia § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú

zamietol.36. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania, iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

37. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, nakoľko žalobkyňa nemala v konaní
ani len čiastočný úspech a v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať a žalovanému výnimočne priznať, správny súd
žalovanému nárok na náhradu trov voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §

440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že

sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.