Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 110T/30/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124013156

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Antalová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124013156.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Lenkou Antalovou v trestnej veci obžalovaného ml. A. B.,
nar. XX.XX.XXXX v C., pre zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona v znení
účinnom do 06.08.2024, na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 11. novembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: ml. A. B., nar. XX.XX.XXXX D. C.

trvalé bydlisko: A. E. XXXX/X, XXX XX C.
adresa na doručovanie: RC F., G. X

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 30.08.2023 v presne nezistenom čase v Trnave, v nájomnom byte v bytovom dome na H. I. A.
J. X, vykonal súlož s maloletou A., nar. XX.XX.XXXX a v presne nezistenom období od 30.08.2023

do 04.09.2023 v Trnave, v byte v bytovom dome na ul. A. E. J. XXXX/X, vykonal s maloletou A., nar.
XX.XX.XXXX najmenej dve súlože, pričom mal vedomosť, že maloletá A. nedovŕšila v tom čase 15 rokov
veku,

t e d a

vykonal súlož s osobou mladšou ako 15 rokov,

č í m s p á ch a l

zločin sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 06.08.2024.

Za to mu u k l a d á :

Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 06.08.2024 (ďalej len „Trestný zákon“) s

použitím § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, § 117 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri)
mesiacov.Podľa § 102 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného zákona v spojení s § 103 ods. 1 Trestného
zákona obžalovanému ukladá ochrannú výchovu, ktorá sa bude vykonávať v osobitnom výchovnom
zariadení.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená ml. A. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. s
uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 23.10.2024 obžalobu na ml. A. B., nar.
XX.XX.XXXXvC.prezločinsexuálnezneužívaniepodľa§201ods.1Trestnéhozákonavzneníúčinnom

do 06.08.2024, ktorý mal byť spáchaný na tom skutkovom základe, že
dňa 30.08.2023 v presne nezistenom čase v Trnave, v nájomnom byte v bytovom dome na ul. I. A. J.
X, vykonal súlož s maloletou A., nar. XX.XX.XXXX a v presne nezistenom období od 30.08.2023 do
04.09.2023 v Trnave, v byte v bytovom dome na ul. Malženická cesta č. 6965/1, vykonal s maloletou
A., nar. XX.XX.XXXX najmenej dve súlože, pričom mal vedomosť, že maloletá M.K. nedovŕšila v tom

čase 15 rokov veku.

I. Prijatie vyhlásenia obžalovaného o vine

Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní bol obžalovaný poučený, že môže ku

skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto
poučení, ako aj po poučení o následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 1 písm. b) alebo c) Trestného
poriadku, a to v rozsahu podľa § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, obžalovaný vyhlásil, že je
vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava č. 2Pv
435/23/2207-37 zo dňa 23.10.2024.

Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestnéhoporiadku, pričom
na položené otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor, obhajca, zástupkyňa ÚPSVaR Trnava,
opatrovníčka poškodenej, ktorí boli prítomní na hlavnom pojednávaní, navrhli prijať jeho vyhlásenie
o vine. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného

v obžalobe bez narušenia skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený
v podanej obžalobe tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože boli naplnené všetky
4 zákonné formálne znaky trestného činu, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka,
podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania
vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie

na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výroku o treste, náhrade škody a ochranného opatrenia.

II. Výrok o treste obžalovaného a o ochrannom opatrení

Po prijatí vyhlásenia obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku

o treste a to oboznámením správy ÚPSVaR Trnava zo dňa 23.9.2025, správy z reedukácie zo dňa
08.10.2025, aktualizovaný odpis RT obžalovaného a aktualizovaná lustrácia v registri priestupkov
obžalovaného. Z oboznámených listinných dôkazov k výroku o treste vyplynulo nasledovné:

Podľa správy ÚPSVaR Trnava o osobných a rodinných pomeroch obžalovaného č.l. 296-297 bola

vprípadeobžalovanéhorozsudkomOkresnéhosúduTrnavasp.zn.13P/123/2023-62zodňa11.09.2024
zrušená náhradná osobná starostlivosť a súčasne bola nad maloletým nariadená ústavná starostlivosť,
ktorá sa bude vykonávať v Reedukačnom centre Sološnica. Priebeh pobytu maloletého v reedukačnom
centre je kontinuálne narušovaný z dôvodu opakovaných útekov maloletého zo zariadenia. Pri poslednej
návšteve v zariadení dňa 10.04.2025 sa maloletý zariadení nezdržiaval, nakoľko bol na úteku a v pátraní

polície. Maloletý sa netajil tým, že sa v zariadení nezdrží a plánuje útek. Dôvodom útekov mala byť
jeho priateľka. Psychologička zariadenia sa v tom čase vyjadrila, že nie je možné objektívne hodnotiť
výsledky reedukačného procesu, avšak počas krátkodobých pobytov v RC u maloletého rezonovali v
správaní rôzne sexistické narážky, oplzlé reči, pričom A. návrhy smeroval na odborný personál. Maloletý
A. bol dňa 28.06.2025 zadržaný hliadkou OO PZ v obci L. D. a bol privezený do zariadenia. Krátko

na to, dňa 03.07.2025 opäť utiekol počas pobytu na kúpalisku v Malackách. Od uvedeného obdobiaje kontinuálne na úteku, v pátraní polície. Postoj maloletého k autoritám je v podstate kladný, avšak
z jeho strany je to aj otázka účelovosti, nakoľko vie byť voči autoritám aj vzdorovitý. V kolektíve je
pomerne obľúbený. Pri režimových činnostiach je občas vzdorovitý a treba ho pravidelne kontrolovať.

Má tendenciu robiť veci povrchne, keď jej napomenutý za nedostatky v jeho práci, rýchlo sa nahnevá a
nechcepokračovaťďalej.Nemásociálnenarušenie,alerádmanipulujesľuďmiajehosprávaniejeobčas
účelové. Krízové situácie zvláda vcelku dobre. Z pohľadu hodnotenia osobnosti má občas tendenciu
zaujať pozíciu vodcu v kolektíve, snažil sa ju získať silou a zastrašovaním. V oblasti vzdelávacieho
procesu sú jeho výsledky ovplyvnené vývinovými poruchami učenia a poruchami správania. Maloletý

by mal preto pracovať podľa individuálneho vzdelávacieho plánu vo všetkých predmetoch. Maloletý
si zo všetkého robí srandu, neustále sa nevhodným spôsobom dožaduje pozornosti od dospelých,
nerešpektuje intímnu zónu druhých ľudí. Vyžaduje neustálu kontrolu a usmerňovanie. K dospelým
sa chová neúctivo, drzo, expresívne, nemá problém dospelému týkať. Osobnosť maloletého je stále
vo vývine, detská, pubescentná, v sociálnych kontaktoch sa prejavuje skôr ako extrovert. Niektoré
spoločenské pravidlá môže vnímať ako obmedzujúce, rád by sa z nich vymanil a robil si veci podľa

vlastného uváženia. Je pre neho dôležité stanovenie jasných hraníc. Nepripúšťa si svoje chyby, má
ľahostajný postoj voči skutkom, ktorých sa dopustil, čo dokazujú jeho opakované úteky z reedukačného
centra. Neprejavuje sa u neho žiadna motivácia a pozitívny postoj k zmene, pričom aj on sám prezentuje,
že nevidí dôvod na zmenu svojho správania. Z dôvodu dlhodobého zdržiavania sa maloletého na úteku
sa dá konštatovať, že reedukačný proces si neplní svoj účel. Dôvody, pre ktoré bola nad maloletým

nariadená ústavná starostlivosť nepominuli, maloletého nie je možné zveriť ani do náhradnej osobnej
starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti. Reedukačný proces u maloletého nie je ešte ani zďaleka
zavŕšený a odporúčajú v ňom pokračovať naďalej.

Podľa správy z reedukácie Reedukačného centra Sološnica č.l. 298-299 bol obžalovaný do zariadenia

umiestnený dňa 18.03.2024 rozhodnutím Okresného súdu Trnava o neodkladnom opatrení sp. zn.
13P/123/2023. Obžalovaný je žiak s vývinovými poruchami učenia (disortografia stredne ťažkého
stupňa, prejavy dyslektického charakteru v oblasti rýchlosti čítania, oslabená krátkodobá sluchová a
zraková pamäť) a poruchami správania. Preto pracuje podľa individuálneho vzdelávacieho plánu vo
všetkých predmetoch. A. vníma pobyt v škole a vyučovanie celkom pozitívne. Prejavy má prirodzené k

svojmu veku, vyjadrovanie na slušnej úrovni. Na vyučovacích hodinách je snaživý, plní ciele stanovené
úlohy, logické myslenie je slabšie. Ak však nemal svoj deň, vyskytovali sa u neho sexistické narážky a
návrhy, ktoré ani po niekoľkých upozornenia neodzneli. Vyžaduje si neustálu kontrolu a usmerňovanie.
K dospelým sa často chová neúctivo, drzo, expresívne, nemá problém dospelému týkať. V novom
školskom roku 2025/2026 je zaradený do pracovnej skupiny, do ktorej však ešte nenastúpil. Školský

poriadok často porušuje opakovanými útekmi z reedukačného centra, v súčasnosti je evidovaný tiež
na úteku, jeho úteky sú dlhodobé. Prvý útek absolvoval dňa 22.05.2024, ale bol ihneď zadržaný
políciou. Na letné prázdniny 2024 bol uvoľnený do rodinného prostredia k bratovi v čase od 19.07.2024
do 18.08.2024. Z prázdnin sa vrátil čas, avšak dňa 20.08.2024 spolu s ďalším chlapcom utiekol zo
zariadenia. Na úteku bol vedený až do 05.10.2024. Dňa 29.11.2024 sa dopustil ďalšieho úteku, na úteku

bol do 25.01.2025. Nasledovali úteky od 27.01.2025 do 08.03.2025, od 09.03.2025 do 29.06.2025 a
posledný útek je evidovaný od 03.07.2025 až do dnešného dňa 08.10.2025. Dôvodom opakovaných
útekov je jeho priateľka. Preto sa hlavne zdržiaval v osade v Záhorskej Vsi, kde mal požívať návykové
látky a jeho správanie v obci malo byť problémové. Postoj maloletého k autoritám je v podstate kladný,
avšak z jeho strany je to aj otázka účelovosti, nakoľko vie byť voči autoritám aj vzdorovitý. V kolektíve

je pomerne obľúbený. Pri režimových činnostiach je občas vzdorovitý a treba ho pravidelne kontrolovať.
Má tendenciu robiť veci povrchne, keď jej napomenutý za nedostatky v jeho práci, rýchlo sa nahnevá a
nechcepokračovaťďalej.Nemásociálnenarušenie,alerádmanipulujesľuďmiajehosprávaniejeobčas
účelové. Krízové situácie zvláda vcelku dobre. Z pohľadu hodnotenia osobnosti má občas tendenciu
zaujať pozíciu vodcu v kolektíve, snažil sa ju získať silou a zastrašovaním. Osobnosť maloletého je stále

vo vývine, detská, pubescentná, v sociálnych kontaktoch sa prejavuje skôr ako extrovert. Jeho aktuálna
úroveň rozumových schopností sa nachádza v dolnom pásme priemeru. Môžeme pozorovať silnú
potrebu o presadenie sa, odlíšenie sa, potrebuje uznanie svojej osobnosti a primerané rešpektovanie
svojich, niekedy aj svojráznych názorov. Konvenčné pravidlá môže vnímať ako obmedzujúce. Vyskytlo
sa u neho sexuálne odbrzdené správanie. Je dôležité stanovenie jasných hraníc. Dosiahol vysoké skóre

vo faktore priebojnosti, čo naznačuje, že je sebavedomý, aktívny a schopný presadiť svoje názory a
ciele. Dosiahol vysoké skóre vo faktore smelosti, čo môže indikovať, že je osoba s veľkou mierou
odvahy a ochotou riskovať. Je prehnane sebaistý, je ochotný čeliť novým výzvam a experimentovať s
novými vecami. Na druhej strane je možné toto jeho správanie vnímať ako riskantné alebo neuvážené,najmä ak je jeho odhodlanie príliš silné a niekedy ignoruje možné následky a odmieta prijať dôsledky za
svoje správanie. Je nezávislý, ale zároveň je rezervovaná a osamelá osobnosť. Obžalovaný si vôbec
nepripúšťa svojej chyby, má ľahostajný postoj voči svojim skutkom, ktorých sa dopustil, čo dokazujú aj

jeho opakované úteky. Neprejavuje sa u neho žiadna motivácia a pozitívny postoj k zmene, nakoľko sám
deklaruje, že nevidí dôvod na zmenu svojho správania. Reedukácia maloletého zatiaľ nie je ukončená,
neplní svoj účel, nakoľko sa dopúšťa opätovný účinkoch, ktoré negujú akúkoľvek nápravu a vzájomnú
spoluprácu.

Obžalovaný nemá v odpise registra trestov žiadny záznam.

V registri priestupkov má obžalovaný 2 záznamy- dňa 14.10.2024 sa dopustil priestupku proti majetku,
keď v RC Sološnica poškodil dvere, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30 eur a dňa 06.11.2025
sa dopustil priestupku proti majetku, drobnej krádeže, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 40 eur.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného,
jeho pomery a možnosti jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, na jeho úsilie o
náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie o dosiahnutie urovnania
s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Vzhľadom na to, že

obžalovaný je mladistvý, súd pri ukladaní trestu prihliadol na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú
a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery. Vychádzal tiež z toho,
že účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má
zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť, uložený trest
má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného

a sociálneho prostredia.

Obžalovaný bol uznaný za vinného zo zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného
zákona, kde je zákonom ustanovená trestná sadzba na 3 až 10 rokov. Nakoľko v prípade obžalovaného
ide o mladistvého, v zmysle § 117 ods. 1 Trestného zákona sa trestné sadzby znižujú na polovicu.

Obžalovaný sa k trestnej činnosti priznal a svoje konanie oľutoval a pred spáchaním skutku viedol
riadny život. Súd tak zistil dve poľahčujúce okolnosti (§ 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona). Súd
u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností
súd v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona prihliadol a v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona,

keďžeprevažovalpomerpoľahčujúcichokolností,súdznížilhornúhranicuzákonomustanovenejtrestnej
sadzby o jednu tretinu.

Súd ďalej prihliadol na to, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, že je vinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe a podľa názoru súdu sú splnené podmienky na použitie

ustanovení týkajúcich sa mimoriadneho zníženia trestu pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej
sadzby v zmysle § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam. Súd mal za to,
že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, teda celú 1/3 pod
zákonom ustanovenú trestnú sadzbu vzhľadom na okolnosti spáchania skutku a osoby mladistvého
obžalovaného. Trest odňatia slobody v uvedenej výške je podľa názoru súdu adekvátny vo vzťahu

k spáchanému skutku a tiež vo vzťahu k osobe obžalovaného a tiež trestom v uvedenom trvaní bude
podľa názoru súdu najlepšie zabezpečený účel trestu v podobe jeho výchovnej funkcie.

Podľa názoru súdu jeho osobnosť nie je kriminogénne narušená, aby bolo nutné na jeho prevýchovu
pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody a preto súd trest odňatia slobody obžalovanému

podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, počas ktorej súd bude hodnotiť
správanie obžalovaného. Súd určil obžalovanému dlhšiu skúšobnú dobu vzhľadom na skutočnosť,
že po spáchaní skutku má evidované dva priestupky proti majetku a vzhľadom na to, že reedukácia
obžalovaného aktuálne neplní svoj účel z dôvodu opakovaných a dlhotrvajúcich útekoch obžalovaného
z Reedukačného centra Sološnica. V prípade obžalovaného je teda podľa názoru súdu potrebné dlhšie

obdobie, počas ktorého bude súd sledovať správanie sa obžalovaného a jeho schopnosť viesť riadny
život.Záverom treba dodať, že takto uloženým trestom sa potrestanie obžalovaného nekončí. Ak sa v priebehu
skúšobnej doby dopustí akejkoľvek protiprávnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený či
priestupkovo postihnutý, môže takáto skutočnosť zakladať kvalifikovaný dôvod na premenu uloženého

podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. Podmienečné odsúdenie pre obžalovaného
predstavuje výstrahu pred páchaním akejkoľvek protiprávnej činnosti a zároveň motiváciu k tomu, aby
viedol riadny život. Je na obžalovanom, či počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia
preukáže, či hrozba výkonu trestu postačuje na jeho nápravu a zaradenie sa do riadneho života za
súčasného dodržiavania spoločenských noriem, alebo je nevyhnutný výkon uloženého trestu.

Takto uložený trest obžalovanému zohľadňuje všetky kritériá, ktoré Trestný zákon pri ich ukladaní
ustanovuje, pričom súd mal za to, že uložený trest splní jednak výchovnú funkciu (vychovať
obžalovaného na riadneho občana), funkciu ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (primerane chrániť spoločnosť) a prvok individuálnej
prevencie (predchádzanie protiprávnych činov) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym

páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti), pričom takto uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených
sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia, ktorý aktuálne so
začlenením do sociálneho prostredia problémy má a trest by ho mal primäť k správaniu sa spoločensky
akceptovateľným spôsobom.

Okrem uloženého trestu za spáchanú trestnú činnosť mal súd za to, že sú splnené všetky podmienky
na uloženie ochranného opatrenia- ochrannej výchovy mladistvému obžalovanému. Základnou
podmienkou na uloženie ochrannej výchovy mladistvému je, že došlo k jeho odsúdeniu, t.j. k uznaniu
za vinného, k čomu v konkrétnom prípade došlo. Súd mal ďalej zo správ o jeho sociálnych pomeroch

za splnené podmienky na uloženie ochrannej výchovy uvedené v § 102 ods. 1 písm. a), písm. b), písm.
c) Trestného zákona.

Vpísmenea)jeriešenásituáciazlyhaniavýchovymladistvéhonajmävdôsledkuabsencieosôb,ktoréby
sa mali podieľať na jeho výchove (najmä rodičov), resp. v dôsledku zanedbania výchovných povinností

týmito osobami, pričom takýto stav nie je možné riešiť aplikáciou iných inštitútov nevyžadujúcich si
umiestnenie mladistvého mimo rodinného prostredia. Týmito inštitútmi sú najmä výchovné opatrenia
podľa § 106 až 108 Trestného zákona alebo výchovné opatrenia ukladané podľa zákona o rodine,
resp. podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. V konkrétnom prípade ide
o mladistvého obžalovaného, nad ktorým bola nariadená ústavná starostlivosť v RC Sološnica z dôvodu,

že v prirodzenom prostredí sa opakovane vyskytovalo problémové správanie, nerešpektoval autority, bol
verbálne aj brachiálne agresívny, vyšetrovaný za trestný čin, túlanie sa po vonku s problémovou partiou,
klamstvá, záškoláctvo, experimentovanie s návykovými látkami a alkoholom. V rodine obžalovaného
teda o jeho výchovu nebolo postarané a z toho dôvodu bola nad obžalovaným nariadená ústavná
starostlivosť, pričom vzhľadom na opakované a dlhotrvajúce úteky obžalovaného z RC Sološnica jeho

reedukácia aktuálne neplní účel.

Súd má z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní preukázané, že doterajšia výchova
mladistvého bola zanedbaná. Stav zanedbania možno definovať ako stav závažného narušenia výchovy
mladistvého, majúci za následok vážne defekty v jeho správaní, rozumovom a mravnom vývoji alebo v

kvalite ním vytváraných sociálnych vzťahov, pričom uvedený stav sa podieľal na protiprávnom konaní
tejto osoby. Súd opätovne poukazuje na správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava a RC
Sološnica, podľa ktorých v prirodzenom prostredí obžalovaného sa opakovane vyskytovalo problémové
správanie, nerešpektoval autority, bol verbálne aj brachiálne agresívny, vyšetrovaný za trestný čin,
túlanie sa po vonku s problémovou partiou, klamstvá, záškoláctvo, experimentovanie s návykovými

látkami a alkoholom. Zanedbanie výchovy mladistvého malo na neho vplyv aj v tom zmysle, že bola nad
ním v civilnom konaní nariadená ústavná starostlivosť, ktorá ale aktuálne svoj účel neplní pre opakované
a dlhodobé úteky obžalovaného a teda nápravu doposiaľ nebolo možné zabezpečiť ani prostriedkami
v civilnom konaní.

V písmene c) sú ako dôvod na uloženie ochrannej výchovy uvedené skôr podmienky externého
charakteru jestvujúce nezávisle od vôle mladistvého, týkajúce sa buď materiálno-technického
zabezpečenia jeho výchovy, resp. personálneho zabezpečenia najmä v súvislosti s prítomnosťou
osôb v okolí mladistvého negatívne vplývajúcich na jeho správanie sa a vývoj, resp. ho motivujúcichk protiprávnemu konaniu. Súd znova poukazuje na správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava a RC Sološnica, podľa ktorých aktuálne nariadená ústavná starostlivosť nad obžalovaným svoj
účel neplní z dôvodu dlhodobých a opakovaných útekov obžalovaného z RC Sološnica. Dôvodom

opakovaných útekov je jeho priateľka a preto sa hlavne zdržiaval v osade v Záhorskej Vsi, kde mal
požívať návykové látky a jeho správanie v obci malo byť problémové. Súd má teda za to, že prostredie,
do ktorého obžalovaný uteká, neposkytuje záruku jeho riadnej výchovy, keďže mu je umožnené požívať
návykové látky a správať sa problémovo.

Vo vzťahu k prednesenému sľubu obžalovaného, že už z RC Sološnica neutečie, súd uvádza, že tomuto
neuveril, nakoľko obžalovaný sa úmyselne a opakovane dopúšťal útekov zo zariadenia, tieto viaceré boli
dlhodobé a viackrát bol na pátraní polície. Podľa názoru súdu skúsenosti s jeho doterajším správaním
nenasvedčujú tomu, že by obžalovaný svoj sľub dával skutočne vážne, keďže od opakovaných útekov
ho neodradila ani skutočnosť, že bol do zariadenia vrátený príslušníkmi polície. Keďže nad mladistvým
obžalovaným je v civilnom konaní nariadená ústavná starostlivosť, súd mal za to, že je potrebné, aby

sa aj ochranná výchova vykonávala v osobitnom výchovnom zariadení a preto súd obžalovanému uložil
tzv. ústavnú ochrannú výchovu.

Takto uložené ochranné opatrenie zohľadňuje všetky kritériá, ktoré Trestný zákon pri jeho ukladaní
ustanovuje, pričom súd mal za to, že uložená ochranná ústavná výchova splní všetky svoje funkcie

spočívajúce v kladnom ovplyvnení duševného, mravného a sociálneho vývoja mladistvého so zreteľom
na dosiahnutý stupeň jeho rozumového a mravného vývoja, jeho osobné vlastnosti, rodinnú výchovu
a prostredie, z ktorého pochádza a tým mladistvého zároveň ochrániť pred škodlivými vplyvmi
a spoločnosť pre páchaním trestnej činnosti.

III. Výrok o náhrade škody

Po prijatí vyhlásenia obžalovaného bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie aj k výroku o
náhrade škody a to oboznámením znaleckého posudku č. 35/2024 znalca MUDr. Ivana Karbulu.

Podľa záverom znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
MUDr. Ivana Karbulu č. 35/2024 (znalecký posudok čítaný podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku)
u poškodenej nebola zistená posttraumatická stresová porucha a ani žiadna duševná porucha
v pravom slova zmysle, ktorá by mala vplyv na obvyklý spôsob života maloletej. Menovaná nebola
doteraz psychiatricky ústavne liečená v psychiatrickom zariadení. Dispenzarizovaná je u ambulantného

psychiatra „asi preto, lebo som robila zle, utekala som.“ V liekovej elektronickej karte má probandka 2
zápisy detského psychiatra, zo dňa 19.02.2024 a 21.03.2024 predpis lieku Prothazin na diagnózu F51.0
– Neorganická nespavosť.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie

(jednak ku vzniku nemajetkovej ujmy poškodenej a zároveň aj k jej výške), ktoré prekračuje potreby
trestného konania a ktoré by trestné konanie predĺžilo a preto súd poškodenú s uplatneným nárokom
na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

I. Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania
podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.

II. Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste a náhrady škody je možné podať odvolanie do 15 (pätnásť)

dní od oznámenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti
ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo. Odvolanie
prokurátora, podané obhajcom alebo splnomocnencom musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo

zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktorérozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V
prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí

s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom,
osvojencom, manželom a druhom. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo
ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho
prospechodvolaniepodaťajjehozákonnýzástupcaalebojehoobhajca.Opravnéprostriedkyvprospech
mladistvého môže podať, a to i proti jeho vôli, aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately;

lehota na podanie opravného prostriedku mu plynie samostatne. Odvolanie má odkladný účinok.