Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. február 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 23Cb/149/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122211023
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8122211023.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou spore žalobcu: LEDEKON s.r.o., so sídlom

Horárska 27, 080 01 Prešov, IČO: 45 369 356, právne zastúpeného: Masnyk Legal s.r.o., Ťahanovské
riadky 25, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 36 668 257, proti žalovaným: 1/ Mesto Prešov,
Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, právne zastúpenému: JUDr. Alojz Naništa, advokát,
Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 35 519 193, 2./ PREŠOV REAL, s.r.o., Slovenská 40, 080 01
Prešov, IČO: 31 722 814, právne zastúpenému: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., Rázusova
1, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 50 560 611, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o určenie neúčinnosti dohody o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia

predmetu nájmu uzatvorenej medzi žalovaným 1/, žalovaným 2/ a spoločnosťou T & J Tenis club s.r.o.
a úkonov z nej vyplývajúcich, o k r e m zápočtu pohľadávky Mesta Prešov voči spoločnosti T & J
Tenis club s.r.o., vo výške 59.200 Eur s časťou pohľadávky T & J Tenis club s.r.o., voči Mestu Prešov
vo výške 222.191,22 Eur obsiahnutej v článku II. bod 7. dohody o prevzatí a vysporiadaní technického
zhodnotenia zo dňa 18.12.2019 uzatvorenej medzi T & J Tenis club s.r.o., Mestom Prešov a Prešov Real
s.r.o. z a s t a v u j e .

II. Žalobu o určenie neúčinnosti zápočtu pohľadávky Mesta Prešov voči spoločnosti T & J Tenis
club s.r.o., vo výške 59.200 Eur s časťou pohľadávky T & J Tenis club s.r.o., voči Mestu Prešov vo
výške 222.191,22 Eur obsiahnutej v článku II. bod 7. dohody o prevzatí a vysporiadaní technického
zhodnotenia zo dňa 18.12.2019 uzatvorenej medzi T & J Tenis club s.r.o., Mestom Prešov a Prešov Real
s.r.o. voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ z a m i e t a .

III. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania každý v
rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.12.2022 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol tak, že
dohoda o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu uzatvorená medzi mestom
Prešov a spoločnosťou Prešov Real s.r.o. a spoločnosťou T & J Tenis club s.r.o. ako aj právne úkony z
nej vyplývajúce sú voči spoločnosti LEDEKON s.r.o. neúčinné. V znení po čiastočnom späťvzatí žaloby
žiadal o určiť neúčinnosť zápočtu pohľadávky mesta Prešov voči spoločnosti T & J Tenis club s.r.o., vo
výške 59 200 eur s časťou pohľadávky T & J Tenis club s.r.o., voči mestu Prešov vo výške 222 191,22

eur obsiahnutej v článku II. bod 7. dohody o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia zo dňa
18.12.2019 uzatvorenej medzi T & J Tenis club s.r.o.,, mestom Prešov a Prešov Real s.r.o.2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je spoločnosťou, ktorá poskytla spoločnosti T & J Tenis club
s.r.o. pôžičku vo výške 200 000 EUR.

3. Záväzok povinného pôžičku spolu s príslušenstvom vrátiť žalobcovi, uznanie dlhu v plnom rozsahu
a výslovný súhlas povinného s tým, aby notárska zápisnica bola vykonateľným exekučným titulom sú
súčasťou notárskej zápisnice č. N106/2016, Nz 21419/2016, NCRls 20262/2016 zo dňa 15.06.2016 v
dôsledku čoho je notárska zápisnica vykonateľným exekučným titulom žalobcu.

4. Teda žalobca je veriteľom povinného T & J Tenis club s.r.o. a disponuje vykonateľným exekučným
titulom voči povinnému. Žalobca uvedené tvrdenia podporil dôkazmi a to výpisom z obchodného registra
spoločnosti žalobcu, výpisom z obchodného registra T & J Tenis club s.r.o. a vyhlásením o uznaní
záväzku vo forme notárskej zápisnice.

5. Uviedol, že povinný svoj dlh nesplnil a na základe poverenia na vykonanie exekúcie spisovej

značky 29Ek/132/2017 zo dňa 18.10.2017 bolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi
Kormaníkovi bola začatá exekúcia. Poukázal na vydané poverenie.

6. Uviedol, že žalovaní sú zmluvnými stranami z nájomnej zmluvy č. 211600007 uzatvorenej medzi
povinným (T & J Tenis club s.r.o.) v pozícii nájomcu a žalovaným 1/ ako vyhlasovateľom a zároveň

vlastníkom nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom nájmu a žalovaným 2/ ako prenajímateľom.

7. Žalobca uviedol, že nájomná zmluva (č. l. 55) je právnym úkonom, ktorého účastníkmi okrem
povinného sú žalovaný 1/ ako vlastník nehnuteľnosti a žalovaný 2/ ako prenajímateľ, ktorý uzatvára
zmluvy na účet žalovaného 1/ na základe komisionárskej zmluvy zo dňa 30.12.2015 účinnej od

01.06.2016. Uviedol, že žalovaná spoločnosť, ktorá vznikla uznesením mestského zastupiteľstva
Prešov, a ktorej jediným spoločníkom je žalovaný 1/ a to mesto Prešov. Uviedol, že žalovaný 2/ ako
je zrejmé zo zakladajúcich dokumentov a informácií zverejnených na webovej stránke sa zaoberá
správou a údržbou objektov majetku mesta, ktoré má v správe a v priamej prevádzke. Poukázal na
to, že v zmysle článku I. nájomnej zmluvy prenajímateľ prenechal nájomcovi povinnému nehnuteľnosti

nachádzajúce sa v k.ú. A. evidované na liste vlastníctva č. XXXX a to pozemok, č. 8464/12 o výmere
2135 m2, zariadenie tenisových kurtov, stavbu súpisné č. XXXX postavenú na pozemku č. 8463/2.
Tieto skutočnosti preukazoval nájomnou zmluvou zo dňa 11.01.2016, komisionárskou zmluvou zo dňa
30.12.2015 a listom vlastníctva č. XXXX. Uviedol, že v zmysle nájomnej zmluvy sa zaviazal povinný
investovať do predmetu nájmu sumu 222.191,22 eur v rozsahu určenom v prílohe nájomnej zmluvy

- „ investičný zámer - vecný, časový a finančný rozpis (areál tenisových kurtov, ulica B. X, A.) “.
Uviedol, že zmluvné strany sa v nájomnej zmluve (č.l. 43) uzatvorenej na dobu určitú v trvaní 15 rokov
dohodli na vzájomnom (budúcom) započítavaní vyčísleného nájomného a preinvestovaných finančných
prostriedkov a to takto prenajímateľovi vznikne pohľadávka voči nájomcovi z titulu nájmu a nájomcovi
vznikne pohľadávka voči prenajímateľovi z titulu nákladov na investíciu. K zápočtu investícií s nájomným

môže dôjsť až po ukončení jednotlivých ucelených častí čo bude doložené kolaudačným rozhodnutím,
resp.preberacímprotokolomvprípadestavebnýchúprav,ktorénevyžadujúproceskolaudácie.Žalovaný
v súlade s nájomnou zmluvou vykonal na predmete nájmu vo vlastníctve žalovaného 1/ investície v
celkovej sume 222.191,22 eur. Jednotlivé práce / rekonštrukcie boli odsúhlasené a prevzaté na základe
protokolov podpísaných zo strany žalovaného 1/, žalovaného 2/ a povinného. Žalobca poukázal na

preberacíprotokolX/XXXX-C.dňa09.11.2017apreberacíprotokol2/2018zodňa15.11.2018aodkázal
na internetovú adresu (č. l. 56). Žalobca ďalej uviedol, že keďže povinný nesplnil záväzok dobrovoľne
voči žalobcovi dňa 15.11.2017 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie č. k.202EX 50/17
- 12, ktoré povinný prevzal dňa 21.11.2017, kde bol vyzvaný, aby v lehote pätnástich dní dobrovoľne
zaplatilpohľadávkuvovýškeistiny200.000eurspríslušenstvom.Zároveňbolupovedomený,ženemôže

nakladať so svojím majetkom podľa § 61 ods.1 exekučného poriadku. Povinný dlh neuhradil a žalobca
poukázal na upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 15.11.2017 spolu s doručenkou a poverenie
na vykonanie exekúcie zo dňa 18.10.2017. Ďalej uviedol, že v dôsledku toho, že povinný má so
žalovaným uzatvorenú nájomnú zmluvu na základe, ktorej mala vzniknúť povinnému pohľadávka z
titulu nákladov na investíciu zo dňa 15.11.2017 vydal súdny exekútor príkaz na začatie exekúcie č.k

202X50/17 - 16 zo dňa 15.11.2017, podľa ustanovenia § 106 ods. 1 exekučného poriadku, ktorým
prikázal žalovaným nevyplatiť povinnému pohľadávku vo výške 292 176,46 eur. Žalobca poukázal na
príkaz na začatie exekúcie zo dňa 22.01.2018 pre žalovaného 1/ a zo dňa 15.11.2017 pre žalovaného 1/.
Uviedol, že súdny exekútor následne podľa § 107 ods. 1 exekučného poriadku dňa 21.03.2019, ktorý boldoručený žalovanému 1/ do elektronickej schránky 24.03.2019 a exekučný príkaz, ktorý bol žalovanému
2/ doručený do elektronickej schránky 25.03.2019 vydal súdny exekútor príkaz. Následne bolo tiež
vydané doplnenie exekučného príkazu, ktorým súdny exekútor prikázal žalovaným a prenajímateľovi,

aby pohľadávky povinného uhrádzali na súdnym exekútorom uvedené č. účtu. Tiež opakovane upozornil
súdny exekútor žalovaných, že nesmú uplatniť postup dohodnutý v nájomnej zmluve v článku 4 bod 4.
3, nakoľko bolo v rozpore s ustanovením § 109 exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že dňa 18.12.2019
bola medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a povinným T & J Tenis club s.r.o. uzavretá dohoda o
prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu v zmysle, ktorej žalovaný 1/ ako

vlastník nehnuteľnosti prebral investície vykonané povinným ako technické zhodnotenie svojho majetku
a v dôsledku toho mu vzniká záväzok vo výške 222 191,22 eur z titulu nákladov vynaložených na
zrealizované investície na predmete nájmu a tiež v zmysle tejto dohody došlo k dohode o vzájomnom
započítaní vyššie uvedenej pohľadávky povinného s časťou pohľadávky žalovaného 1/ voči povinnému
z titulu nájomného vo výške 59.200 EUR, ktorá predstavuje nájomné za 4 roky užívania predmetu nájmu.
Žalobcaodkázalnalistinnýdôkazdohoduoprevzatíavysporiadanietechnickéhozhodnoteniapredmetu

nájmu zo dňa 18.12.2019. Žalobca uviedol, že táto dohoda je vykonaná v rozpore s ustanoveniami
právneho poriadku predovšetkým s ustanovením § 61d exekučného poriadku, pretože k nemu došlo v
čase po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj po doručení príkazu na začatie exekúcie po
doručení exekučných príkazov, ako aj ich doplnenie. Uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade neboli oprávnení
disponovať majetkom povinného teda pohľadávkou, ktorú exekútor prikázal uhradiť žalobcovi.

8. Žalobca uviedol, že postúpenie záväzku vyplývajúceho z vykonaných investícií o predmete nájmu zo
žalovaného 2/ na žalovaného 1/ a následne započítanie s časťou nájomného sú úkonmi, ktorými došlo
k zmenšeniu majetku povinného zmysle vyššie citovaných ustanovení exekučného poriadku sú voči
žalobcovi v pozícii oprávneného neúčinné. Poukázal na ustanovenia § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.

Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov ( ďalej len Občianskeho zákonníka ) a
§ 42b Občianskeho zákonníka ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/21/2020
zo dňa 18.05.2020 a aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 575/2020 zo
dňa 10.11.2020.

9. Uznesením zo dňa 19.01.2023 č.k. 23Cb/149/2022-73 súd doručil žalovanému 1/ dňa 19.01.2023
žalobu spolu s prílohami a vyzval žalovaného 1/, aby sa písomne vyjadril k žalobe.

10. Vyjadrenie žalovaného 1/

11. Žalovaný 1/ sa podaním doručeným súdu dňa 09.02.2023 po predĺžení lehoty vyjadril a uviedol,
že žalobca v žalobe neuvádza, ale z predloženej notárskej zápisnice vyplýva, že jej obsahom je aj
vyhlásenie o uznaní záväzku a právny záväzok osoby povinnej voči osobe oprávnenej podľa § 41 ods.
2 zák. č. 233/1995 Z. z. exekučného poriadku v platnom znení. V bode I./1 notárskej zápisnice sa
konštatuje, že dňa 15.06.2016 spoločnosť T& J Tenis club, s.r.o. ako povinná osoba a žalobca ako

osoba oprávnená uzatvorili zmluvu o pôžičke, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice.
V čl. I./2 notárskej zápisnice sa uvádza, že na základe zmluvy o pôžičke osoba oprávnená poskytla
osobe povinnej pôžičku vo výške 200 000 eur dohodnutým spôsobom a za presne stanovených
zmluvných podmienok. Podľa čl. II/3,4,5 zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 15.06.2016 medzi žalobcom
ako veriteľom a dlžníkom T&J Tenis club, s.r.o. mal žalobca dlžníkovi-povinnej osobe poukázať sumu 30

000 eur a to bezhotovostným prevodom na bankový účet dlžníka dňa 13.06.2016. Ďalšia časť pôžičky vo
výške70000eurmalabyťposkytnutávdeňvktoromdlžníkpredložíveriteľovi:riadneaúplnepodpísanú
zmluvu o pôžičke zo dňa 15.06.2016, notársku zápisnicu s obsahom uznania záväzku vyplývajúceho zo
zmluvy o pôžičke a súhlas s jej vykonateľnosťou, blankozmenku spolu s dohodou o vyplňovacom práve
k blankozmenke, zmluvy o zriadení záložného práva na obchodný podiel spoločnosti Twin-Win s.r.o. a

T&J Tenis club s.r.o. spolu s podpísanými návrhmi na zápis zmien v obchodnom registri, rozhodnutím
jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia a plnomocenstvom na zastupovanie v
konaní pred Obchodným registrom, a to bezhotovostným prevodom peňažných prostriedkov na bankový
účet dlžníka D. D., E. , č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Tretia časť pôžičky v sume 100 000 eur mala byť
poskytnutá v deň v ktorom dlžník predloží veriteľovi právoplatné rozhodnutie o povolení zápisu zmien do

Obchodného registra so zriadením záložného práva na obchodné podiely v obchodných spoločnostiach
Twin - Win s. r. o. so sídlom Prešov, Levočská 2, IČO: 45 990 484 a T&J Tenis club, s.r.o, Nábrežná 5,
IČO: 44 611 587. Tieto ustanovenia zmluvy o pôžičke boli prevzaté do notárskej zápisnice.12. Žalovaný 1/ súčasne uviedol, že zmluva o pôžičke ako aj notárska zápisnica boli napísané v ten
istý deň t. j. 15.06.2016, zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.06.2016 a ani z notárskej zápisnice, nevyplýva
ako mal veriteľ-žalobca zaplatiť dlžníkovi tretiu splátku pôžičky vo výške 100 000 eur t. j. či na účet

alebo iným spôsobom. Zo samotnej zmluvy o pôžičke a ani z notárskej zápisnice nevyplýva, aby v deň
keď boli tieto právne úkony napísané t. j. 15.06.2016, bola suma 200 000 eur aj reálne žalobcom ako
veriteľom poskytnutá dlžníkovi, napriek tomu sa v notárskej zápisnici v čl. I./2 konštatuje, že „osoba
oprávnená poskytla osobe povinnej pôžičku“. V článkoch III. až V. zmluvy o pôžičke bola dohodnutá
odplata ako úrok z požičaných peňazí, sankcie ako úrok z omeškania z dohodnutej mesačnej splátky

úroku, právo veriteľa odstúpiť od zmluvy o pôžičke v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky úroku z
omeškania. Okrem uvedených majetkových sankcií bolo zároveň dohodnutá zmluvná pokuta vo výške
25 % z nezaplatenej istiny. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.06.2016 z čl. II. bod 2 vyplýva, že dlžník sa
zaviazal vrátiť pôžičku veriteľovi v lehote dvanástich ( 12 ) mesiacov od jej poskytnutia v celom rozsahu.
Z notárskej zápisnice napísanej dňa 15.06.2016 z čl. IV a čl. V. v časti doba plnenia vyplýva povinnosť
osoby povinnej ( dlžníka ) vrátiť sumu 200 000 eur dohodnutým spôsobom a to v lehote dvanástich

mesiacov od jej poskytnutia v celom rozsahu na bankový účet oprávnenej osoby ( veriteľovi).

13. Žalovaný v 1. rade ďalej poukázal, že nebol účastníkom uvedených právnych úkonov a ani o nich
nemal vedomosť. Zo skutkových tvrdení žalobcu nevyplýva, či a kedy žalobca ako veriteľ reálne poskytol
dlžníkovi ako povinnému pôžičku podľa podmienok uvedených v zmluve o pôžičke a notárskej zápisnici.

Preukázanie uvedenej skutočnosti je podstatné vo vzťahu k zisteniu dátumu vykonateľnosti notárskej
zápisnice. Žalovaný 1/ uviedol, že zmluva o pôžičke predstavuje reálny kontrakt a je potrebné, aby
okremkonsenzuzmluvnýchstrándošlokreálnemuúkonu-odovzdaniudruhovourčenýchvecíveriteľom
dlžníkovi. Dlžník a veriteľ teda nie sú navzájom v synalagmatickom postavení. Preto ak došlo len k
dohode zmluvných strán o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, ale k odovzdaniu predmetu

pôžičky nedošlo, nemožno sa s úspechom domáhať, aby veriteľ plnil z titulu zmluvy o pôžičke, pretože
zmluva nevznikla. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo 238/2010). Pre vznik zmluvy nie je
podstatné, kedy došlo k podpisu písomnej zmluvy o pôžičke, ale to, kedy došlo k dohode zmluvných
strán a k reálnemu odovzdaniu vecí. Tak ako už bolo vyššie uvedené z predloženej notárskej zápisnice
vyplýva, že jej obsahom je aj vyhlásenie o uznaní záväzku a právny záväzok osoby povinnej voči osobe

oprávnenej podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. exekučného poriadku v platnom znení. Z čl. IV
notárskej zápisnice vyplýva, že osoba povinná ( dlžník) uznáva v plnom rozsahu čo do základu, dôvodu
i výšky svoj záväzok vrátiť pôžičku vo výške 200 000 eur. K uznaniu záväzku ( dlhu) žalovaný 1/ uviedol,
že uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka v notárskej zápisnici s účinkami exekučného
titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v

čase, keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, nie je platným právnym úkonom a takto
spísaná notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že zmluva o
pôžičke je reálny kontrakt a v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval. Ústavný súd SR, opakovane
konštatoval, že uznanie dlhu z pôžičky alebo úveru si vyžaduje, aby v čase uznania boli peňažné
prostriedky pôžičky alebo úveru už vyplatené (II.ÚS 667/2014, I.ÚS 261/2015, I.ÚS 349/2016, II.ÚS

136/2017). Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu materiálne
preskúmavať notársku zápisnicu v exekučnom konaní a uviedol, že predmetom exekúcie nemôže byť
výkon takého exekučného titulu, ktorý svojou hmotnoprávnou podstatou právnemu poriadku odporuje
a už vôbec nie iba s odvolaním sa na procesné zakotvenie inštitútu exekučnej notárskej zápisnice. S
poukazom na uvedené žalovaný 1/ mal za to, že je dôvodná námietka neplatnosti právneho úkonu

uznania dlhu v notárskej zápisnici zo dňa 15.06.2016 a materiálne nie je notárska zápisnica ako
exekučný titul vykonateľná.

14. Žalovaný 1/ poukázal aj na notársku zápisnicu zo dňa 15.06.2016 konkrétne na čl. VI kde sa
konštatuje, že notárska zápisnica obsahuje právny záväzok v ktorom sú presne označené, okrem iného

je tam označený predmet plnenia tak, že : povinnosť vrátiť dlžnú sumu ( pôžičku) vo výške 200 000
eur v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 15.06.2016. Namieste je námietka, že v predmete plnenia sa
neuvádzajú úroky z pôžičky resp. úroky z omeškania. Žalobca predložil súdu príkaz na začatie exekúcie
zo dňa 15.11.2017 č. k. 202EX/50/2017-16, ktorým súdny exekútor JUDr. D. Kormaník prikázal mestu
Prešov, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie nevyplatila povinnému T&J Tenis club, s.r.o,

pohľadávku vo výške 292 176,46 eur s poučením, že proti príkazu nie sú prípustne námietky.

15. Žalovaný 1/ taktiež poukázal na to, že v čase doručenia príkazu na začatie exekúcie zo dňa
15.11.2017 neevidovala žiaden záväzok vo vzťahu k povinnej osobe dlžníkovi T&J Tenis club, s.r.o.. Vsúvislosti s nájomnou zmluvou uzatvorenou dňa 11.01.2016 medzi prenajímateľom PREŠOV REAL,
s. r. o. a nájomcom T&J Tenis club, s.r.o.. za účasti vyhlasovateľa obchodnej verejnej súťaže mesta
Prešov. Z článku IV./ 4.3.1 nájomnej zmluvy vyplýva, že prenajímateľovi vznikne pohľadávka voči

nájomcovi z titulu nákladov na investíciu za predmet nájmu uvedený v čl. I. 1.1 nájomnej zmluvy. Z
čl. IV./ 4.3.2 nájomcovi vznikne pohľadávka voči prenajímateľovi z titulu nákladov na investíciu, ktoré
budú nájomcom fakturované. K zápočtu investícií s nájomným mohlo prísť až po ukončení ucelených
jednotlivých častí, čo malo byť preukázané kolaudačným rozhodnutím resp. preberacím protokolom v
prípade stavebných úprav nevyžadujúcich kolaudáciu. Žalobca predložil preberacie protokoly zo dňa

09.11.2017 a 15.11.2018 č. 2/2018 o odovzdaní a prebratí verejnej práce. Podľa žalovaného 1/ z
vyššie uvedených listinných dôkazov nevyplýva, aby mesto Prešov v čase doručenia príkazu na začatie
exekúcie bolo dlžníkom nájomcu T&J Tenis club, s.r.o.. Z uvedeného dôvodu príkaz na začatie exekúcie
zo dňa 15.11.2017 nebol spôsobilý vyvolať tie právne účinky na ktoré poukazuje žalobca. Žalobca
predložil súdu exekučný príkaz zo dňa 21.03.2019 č. k. 202EX/50/17-164 vydaný súdnym exekútorom
JUDr. D. Kormaníkom, ktorým exekútor prikázal vykonať exekúciu prikázaním iných pohľadávok vo

veci oprávneného LEDEKON, s.r.o., proti povinnému T&J Tenis club, s.r.o. Z predloženého exekučného
príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním iných pohľadávok vyplýva, že exekútor podľa § 107 ods. 1
exekučného poriadku na vymoženie pohľadávky oprávneného spolu v sume 397 739,07 eur prikázal
dlžníkovi povinného Mestskému úradu Prešov, aby vyplatil pohľadávku povinného do výšky spolu v
sume 397 739,07 eur na účet uvedený v príkaze. K uvedenému žalovaný 1/ namietal, že v príkaze je

ako dlžník povinného označený Mestský úrad Prešov, ktorý nemá právnu subjektivitu a zároveň v čase
doručenia tohto príkazu žalovaná strana nebola dlžníkom povinného. Vzhľadom na námietku žalovanej
strany o nedostatku právnej subjektivity označeného Mestského úradu Prešov ako dlžníka povinného
v exekučnom príkaze zo dňa 21.03.2019, súdny exekútor podľa § 107 ods. 1 exekučného poriadku
vydal dňa 04.09.2019 č. k. 202EK/50/17 – 177 tzv. doplnenie exekučného príkazu. Tzv. doplnenie

exekučného príkazu dopĺňa exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním iných pohľadávok zo
dňa 21.03.2019, ktorým prikázal dlžníkovi mestu Prešov, aby po doručení príkazu vyplatil pohľadávky
povinného do výšky 430.808,31 eur na účet uvedený v príkaze. Žalovaný 1/ poukázal na to, že. tzv.
doplnenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním iných pohľadávok zo dňa 21.03.2019
je ako procesný úkon zmätočný. Ustanovenie § 107 ods. 1 exekučného poriadku nepozná pojem

doplnenie exekučného príkazu. Podanie exekútora označené ako doplnenie exekučného príkazu svojou
formou a aj obsahom nie je jeho doplnením. Žalobca v žalobe neuviedol, že na tunajšom súde pod sp.
zn. 21Cb/97/2021 sa vedie konanie v ktorom spoločnosť LEDEKON, s.r.o. proti mesto Prešov podľa §
109 ods. 1 Exekučného poriadku podala poddlžnícku žalobu, ktorou žiada mesto Prešov o zaplatenie
sumy 222.191,22 eur. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 24.02.2022 žalobu zamietol. Žalobca

podal proti tomuto rozsudku odvolanie a vec je na odvolacom súde. V odôvodnení rozsudku súd prvej
inštancie okrem iného skonštatoval, že „Dlžníkom je osoba, ktorej vznikla povinnosť splniť záväzok.
Povinnosť splniť záväzok (aj v budúcnosti zročný) musí reálne existovať v čase doručenia exekučného
príkazu dlžníkovi povinného. V tejto súvislosti uviedol, že až dňa 18.12.2019 bola uzatvorená dohoda
o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu medzi žalovaným mestom Prešov,

prenajímateľom a nájomcom. Až odo dňa 19.12.2019 vznikol mestu Prešov záväzok voči nájomcovi T &
J Tenis club s.r.o. od tohto dňa mal nájomca pohľadávku voči mestu Prešov, a teda až dňa 19.12.2019 sa
vlastne mesto Prešov dostalo do pozície dlžníka povinného. Žalobca však nepreukázal, že by po tomto
dni bol mestu Prešov ako dlžníkovi povinného doručený relevantný exekučný príkaz. mesto Prešov ako
vlastník nehnuteľnosti, PREŠOV REAL, s.r.o. ako prenajímateľ nehnuteľností a T&J Tenis club s.r.o.

ako nájomca nehnuteľností, uzatvorili dňa 18.12.2019. V čl. II. dohody strany dohody konštatujú, že
ku dňu podpisu tejto zmluvy nájomca investoval v zmysle nájomnej zmluvy do predmetu nájmu sumu
225292,96 eur, na základe súhlasov vlastníka zo dňa 23.02.2016 a 11.12.2017. Uvedené investície boli
na základe splnenia podmienok nájomnej zmluvy prevzaté preberacími protokolmi zo dňa 09.11.2017
a 15.11.2018, podpísané všetkými zmluvnými stranami, s príslušnou dokumentáciou tvoriacou prílohy

tohto protokolu. Zmluvné strany sa dohodli, že vzhľadom na skutočnosť, že investíciami realizovanými
v zmysle bodu 1 tohto článku došlo k technickému zhodnoteniu predmetu nájmu ako majetku vlastníka,
vlastník tieto investície ako technické zhodnotenie preberá do svojho majetku a v dôsledku toho mu
vzniká záväzok uhradiť nájomcovi náklady na preukázané realizované investície na predmete nájmu vo
výške 222.191,22 EUR (hodnota technického zhodnotenia schválená uznesením MsZ mesta Prešov č.

223/2015 zo dňa 16.12.2015) a nájomcovi vzniká z tohto titulu pohľadávka voči vlastníkovi. Prenajímateľ
touto zmluvou bezodplatne postúpil vlastníkovi pohľadávku voči nájomcovi z titulu nájomného za
uplynulú dobu nájmu splatného v zmysle nájomnej zmluvy k 20.12.2016, 20.12.2017, 20.12.2018,
20.12.2019 spolu vo výške 4 x 14800 eur, t. j. 59200 eur (slovom päťdesiatdeväťtisíc dvesto eur).Prenajímateľ tiež touto zmluvou bezodplatne postúpil vlastníkovi všetky budúce pohľadávky voči
nájomcovi, ktoré vzniknú z titulu nájomného v zmysle nájomnej zmluvy za všetky jednotlivé ďalšie roky v
rámci dohodnutej doby nájmu 15 rokov, ktoré budú jednotlivo vo výške 14800 eur splatné vždy k 20.12.

príslušného kalendárneho roka. Vlastník dňom nadobudnutia účinnosti tejto dohody preberá pohľadávky
v zmysle bodu 4 tohto článku aj s príslušenstvom, ako aj budúce pohľadávky v zmysle bodu 5 tohto
článku a stáva sa z tohto titulu v právnych vzťahoch zodpovedajúcich preberaným pohľadávkam novým
veriteľom, resp. budúcim veriteľom. Vlastník ako nový veriteľ z pohľadávky špecifikovanej v bode 4 tohto
článku a nájomca ako dlžník sa dohodli na započítaní tejto pohľadávky s časťou pohľadávky nájomcu

voči vlastníkovi špecifikovanej v bode 3 tohto článku vo výške 59200 eur. Ďalej sa vlastník ako budúci
veriteľ budúcich pohľadávok špecifikovaných v bode tohto článku a nájomca ako budúci dlžník dohodli,
že okamihom splatnosti každej z týchto pohľadávok v zmysle nájomnej zmluvy sa tieto po zvyšnú dobu
nájmu budú jednotlivo započítavať s časťou pohľadávky nájomcu voči vlastníkovi špecifikovanej v bode
3 tohto článku vo výške týchto jednotlivých pohľadávok vlastníka, t. j. vo výške 14 800 eur, a to až do
zániku pohľadávky nájomcu voči vlastníkovi. Vlastník a nájomca sa zároveň dohodli, že tieto budúce

započítania sa uskutočnia v okamihu stretu predmetných pohľadávok na základe tejto dohody, takže
k započítaniu nebude potrebný žiadny ďalší jednostranný úkon účastníkov tohto záväzkového vzťahu
ani ich ďalšia dohoda.

16. Tak ako to vyplýva z dohody o vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu zo dňa

18.12.2019 žalovaný ako vlastník tieto investície ako technické zhodnotenie preberá do svojho majetku
a nájomcovi (dlžníkovi žalobcu) vznikla z tohto titulu pohľadávka voči vlastníkovi.

17. Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že účelom § 42 a násl. Občianskeho zákonníka o odporovateľnosti
právnych úkonov je zabrániť úkonom dlžníka , ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa.

Podstatnou podmienkou odporovateľnosti je ukrátenie veriteľa, ktoré spočíva v obmedzení alebo strate
veriteľovej schopnosti uspokojiť sa z dlžníkovho majetku. V judikatúre i literatúre vzťahujúcej sa na túto
problematiku prevláda názor, že k odporovateľnému kráteniu vedie len zmenšenie dlžníkovho majetku.
Odporovateľnými nemôžu byť tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu
zmenšeniu majetku dlžníka.

18. Poukázal na to, že podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21Cdo 4333/2007 v prípade, že dlžníkov právny
úkon nemal za následok zmenšenie jeho majetku, pretože za prevod veci, práva, alebo inej majetkovej
hodnoty obdŕžal ich obvyklú cenu, alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná)
náhrada, nemôže dôjsť ku kráteniu uspokojenia veriteľovom pohľadávky. Odporovateľnými nemôžu byť

teda tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka.
Je však nevyhnutné, aby išlo o reálne ekvivalentné právne úkony. V konaní o odporovacej žalobe musí
byť preto záver, že napadnutý právny úkon je úkonom ekvivalentným, vždy bezpečne preukázaný, a
to nielen odkazom na samotné znenie právneho úkonu, ale zistením, že za plnenie, ktoré ním dlžník
stratil, nadobudol iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy (porovnaj NS ČR sp. zn. 30Cdo 2435/2006,

pozri aj NS ČR, sp. zn. 21Cdo 2426/1999). V prípade, že dlžníkov právny úkon nemal za následok
zmenšenie jeho majetku, nakoľko za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty obdŕžal ich
obvyklú cenu alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada, nemôže dôjsť k
ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky.

19.Žalovaný1/uviedol,ževychádzajúczvyššieuvedenýchzáverovpotomvposudzovanejvecižalobca
ako veriteľ nebol právnym úkonom zo dňa 18.12.2019 – dohodou o prevzatí a vysporiadaní technického
zhodnotenia predmetu nájmu uzatvoreným medzi mestom Prešov, sídlo Hlavná 73, 080 01 Prešov,
IČO : 00 327 646, spoločnosťou PREŠOV REAL, s. r. o., sídlo Slovenská 40, 080 01 Prešov, IČO :
31722 814 a spoločnosťou T& J Tenis club s. r. o. , sídlo Nábrežná 5, 080 01 Prešov, IČO : 44 611

587, ukrátený pretože nemal za následok zmenšenie majetku dlžníka. Dlžníkovi bolo poskytnuté právo
nájmu v nehnuteľnostiach za obvyklú cenu a nedošlo k ukráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky.
V posudzovanej veci išlo o ekvivalentný právny úkon, pri ktorom nedošlo k objektívnemu zmenšeniu
majetku dlžníka. Vzhľadom na uvedené žalovaný 1/ žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať
žalovanej strane voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

20. Vyjadrenie žalovaného 2/21. Súd uznesenie podľa § 167 ods. 2 CSP doručoval žalovanému 2/, ktorý sa v zákonom stanovenej
lehote vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.04.2023 (č. l. 108) sa a uviedol, že žalobca
celkom opomína základné predpoklady, ktoré sú zákonom vyžadované k tomu, aby určitý právny

úkon bolo možné považovať za odporovateľný právny úkon. Poukázal na to, že v zmysle § 61d
exekučného poriadku, povinný môže vykonávať bežné právne úkony, pričom za bežný úkon podnikateľa
a všeobecne právnickej osoby sa na účely exekučného konania považuje právny úkon nevyhnutne
potrebný na zabezpečenie riadneho výkonu predmetu podnikania či predmetu činnosti ( § 61c ods.
2 exekučného poriadku ). Žalovaný 2/ poukázal na výpis povinného zo živnostenského registra.

Uviedol, že povinný nevykonáva podnikateľskú činnosť na iných miestach resp. nemá zriadené iné
prevádzkarneacelúsvojučinnosťsústreďujevpredmetenájmuvzmyslenájomnejzmluvyz11.01.2016.
Je zrejmé, že úhrada nájomného, ku ktorej malo dôjsť započítaním proti pohľadávke povinného (na
náhradu za zhodnotenie predmetu nájmu), je bežným právnym úkonom povinného, pretože ním bola
zabezpečovaná úhrada za užívanie nehnuteľností so zásadným (kľúčovým) významom pre výkon
podnikateľskej činnosti povinného. Súčasne poukázal na to, že v samotnej nájomnej zmluve bolo

dohodnuté, že sa pohľadávky titulom nájomného voči povinnému budú započítavať proti pohľadávke
povinného na náhradu za investície vynaložené za účelom zhodnotenia predmetu nájmu (viď napr. čl.
IV Nájomnej zmluvy). Žalovaný 2/ zdôraznil, že nájomná zmluva bola uzatvorená podstatne skôr než
vznikla žalobcom tvrdená pohľadáva voči povinnému. Bol toho názoru, že nájomná zmluva obsahuje
klauzulu, ktorou bol dojednaný mechanizmus automatického započítavania budúcich pohľadávok, t. j.

pohľadávok prenajímateľa z titulu nájomného a pohľadávok nájomcu z titulu nákladov na investíciu do
predmetu nájmu – táto dohoda o automatickom započítavaní bola dojednaná pred tým ako došlo k
vzniku a vymáhaniu pohľadávky žalobcu vo vzťahu k povinnému. Dohoda o prevzatí a vysporiadaní
technického zhodnotenia predmetu nájmu mala v časti týkajúcej sa započítania deklaratórny charakter,
t. j. potvrdila len stav, ktorý existoval. Dohoda teda bola bežným právnym úkonom z pohľadu všetkých

jej účastníkov. Poukázal na to, že nebola majetková sféra povinného akokoľvek negatívne ovplyvnená
oproti stavu, ktorý vyplýval už z nájomnej zmluvy. Uviedol, že majetková situácia povinného sa teda
vôbec nijako nezhoršila tým, že žalovaný 1/ sa na základe dohody stal namiesto žalovaného 2/ veriteľom
pohľadávky na zaplatenie nájomného proti povinnému a súčasne dlžníkom pohľadávky povinného na
nahradenie nákladov na zhodnotenie predmetu nájmu. Okrem tejto zmeny v osobe veriteľa/dlžníka sa

však dohodou obsah a rozsah pohľadávok a záväzkov povinného nijako nezmenil. Vo vzťahu k dohode
teda nielenže ide o bežný právny úkon, ale navyše v žiadnom prípade nejde o úkon in fraudem creditoris.

22. Žalovaný 2/ poukázal na to, že v prípade odporovateľného právneho úkonu musí ísť okrem iného
o úkon, ktorý ukrátil veriteľa, teda ak je kumulatívne naplnená subjektívna stránka odporovateľnosti,

spočívajúca v úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, a súčasne aj objektívna stránka odporovateľnosti,
spočívajúcavreálnomúbytkuvmajetkovejsféredlžníka.Oodporovateľnýprávnyúkonidelenvprípade,
že ním bol majetok dlžníka prevedený na tretiu osobu bez zodpovedajúceho protiplnenia; v opačnom
prípade o odporovateľne prevedený majetok nejde (odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
spisovej značky 3Cdo 61/ 2008).

23. Žalovaný 2/ poukázal aj na to, že výška nájomného a výška zhodnotenia predmetu nájmu (teda
obe pohľadávky zaniknuté započítaním) boli pritom vopred dohodnuté už v nájomnej zmluve, kde
bolo súčasne dohodnuté aj ich budúce vzájomné započítanie k okamihu ich stretnutia (viď napr. čl.
IV Nájomnej zmluvy). Výška nájomného bola pritom stanovená v rámci obchodnej verejnej súťaže

vyhlásenej žalovaným 1/, je preto zrejmé, že v prípade započítavaného nájomného ide o plne adekvátne
protiplnenie. V prípade zápočtu pohľadávky na nájomné oproti pohľadávke povinného na náhradu za
zhodnotenie predmetu nájmu (v súlade s Nájomnou zmluvou a Dohodou) ide preto jednoznačne o
ekvivalentný právny úkon, a ako taký nemôže ukracovať veriteľov povinného. Navyše, pokiaľ ide o
dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok v určitej sume, je už z povahy tohto úkonu vylúčené,

aby došlo k akémukoľvek ukráteniu veriteľov ktoréhokoľvek účastníka takejto dohody (samozrejme,
ak príslušné započítavané pohľadávky existujú, čo však v danom prípade nie je sporné). Pri každom
z účastníkov takéhoto právneho úkonu totiž zanikajú jeho pohľadávky v rovnakej výške, ako mu
zároveň zanikajú aj jeho záväzky. Jeho majetková situácia sa teda vôbec nemení. Započítaním sa totiž
majetok dlžníka nezmenšuje, pretože dochádza k zníženiu jeho záväzkov – vo svojej podstate ide len

o zmenu štruktúry tohto majetku, pričom v danom prípade dostal povinný oproti investícii do prenajatej
nehnuteľnosti možnosť užívať nehnuteľnosť.24. Žalovaný 2/ teda uviedol, že k zániku pohľadávky povinného započítaním v súlade s nájomnou
zmluvou a dohodou došlo za ekvivalentného protiplnenia spočívajúceho v zániku záväzkov povinného
v rovnakej výške. Žiaden z veriteľov povinného, teda ani žalobca, uzavretím dohody nebol vôbec nijako

ukrátený, pretože dohodou nedošlo k žiadnemu zmenšeniu majetku povinného oproti právnemu stavu
pred uzatvorením dohody. Čo sa týka samotnej dohody o započítaní pohľadávok poukázal na to,
že túto považuje v kontexte posudzovania odporovateľnosti právnych úkonov vo všeobecnosti za
právne irelevantnú, pretože žalovaný 1/ bol v zmysle zákonnej právnej úpravy oprávnený vykonať aj
jednostrannézapočítanie.Jednostrannémuzapočítaniuprotistranysanedáodporovať,keďžeideoúkon

inej osoby ako dlžníka, hoci môže viesť k zániku pohľadávky dlžníka. Z tohto pohľadu je bezpredmetné
či započítanie malo formu dohody alebo jednostranného úkonu, ak boli splnené podmienky aj na
jednostranný zápočet pohľadávky. V tejto súvislosti si poukázal na to, že podľa § 109 ods. 1 in
fine exekučného poriadku dlžník povinného nemôže započítať svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má
voči oprávnenému; textácia zákona nepojednáva o započítaní vlastnej pohľadávky, ktorú má dlžník
povinného proti povinnému zákon. Ak by bol úmysel zákonodarcu jednostranné započítanie zo strany

dlžníka povinného voči povinnému zakázať, upravil by to výslovne, rovnako ako pri pohľadávke dlžníka
povinného proti oprávnenému. Podľa odbornej literatúry dlžník povinného nesmie od okamihu doručenia
príkazu plniť povinnému napriek tomu, že ten vystupuje v ich vzťahu ako veriteľ (arestatórium). Dlžník si
však môže túto pohľadávku voči povinnému vzájomne započítať (BARTKO, M. – TISOVÁ, S.: Komentár
k zákonu č. 233/1995 Z. z. exekučný poriadok. Dostupné online na epi.sk). Z vyššie uvedeného podľa

názoru žalovaného 2/ vyplývajú ďalšie dve skutočnosti svedčiace o nedôvodnosti predmetnej žaloby:
a) Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaných a b) absencia úmyslu povinného na
ukrátenie žalobcu.

25. Žalovaný 2/ uviedol, že z podanej žaloby nie je zrejmé, aký prospech by mali mať ten - ktorý

žalovaný z toho, že by mu započítaním zanikla jeho pohľadávka voči povinnému v úplne rovnakej
výške, ako mu zanikli jeho vlastné záväzky voči povinnému. Tak, ako sa započítaním pohľadávok v
zmysle nájomnej zmluvy a dohody nezmenila majetková situácia na strane žalobcu, pretože v rovnakej
výške ako sa mu zanikli pohľadávky mu súčasne zanikli aj záväzky, z rovnakého dôvodu sa nezmenila
majetková situácia ani na strane žalovaných. Žaloba je však aj v tomto smere príliš všeobecná a žalobca

neuvádza, ktorý zo žalovaných mal, podľa názoru žalobcu aký prospech z uzavretia dohody. Ide pritom
o nevyhnutný zákonom požadovaný hmotnoprávny predpoklad pre úspešnosť predmetnej žaloby voči
žalovanému 1/ a/alebo žalovanému 2/. Osobitne poukázal vo vzťahu k žalovanému 2/, že nie je pasívne
vecne legitimovaným subjektom sporu, pretože podľa ustanovenia § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka
absentuje akýkoľvek prospech na jeho strane z dohody, ktorú žalobca odporuje. V tomto smere treba

rozlišovať spôsobilý predmet odporovania a osobu proti ktorej má odporovacia žaloba smerovať – to,
že bol žalovaný 2/ účastníkom odporovanej dohody neznamená, že je pasívne vecne legitimovaný, ak
z tejto dohody nemal žiadny prospech.

26. Pokiaľ ide o absenciu úmyslu uviedol, že je zrejme, v prípade dohody ide o právny úkon, ktorý vôbec

nijakonemenístavmajetkupovinnéhooprotiprávnemustavupreduzavretímdohody. Poukázalnato,že
obsah práva a povinnosti uvedené v dohode plne korešponduje s obsahom nájomnej zmluvy uzavretej
dávno pred dohodou. Jedinou zmenou bola zmena v osobe veriteľa a dlžníka povinného zo žalovaného
2/ na žalovaného 1/. Vo zvyšku sa obsah práv a povinností povinného dohodou nijako nezmenil. V
tejto súvislosti uviedol, že sa domnieva, že pokiaľ by dohodou malo dôjsť k ukráteniu žalobcu uvedené

okolnosti uzavretia dohody a jej obsah nepochybne vylučujú, že by existoval na strane povinného
akýkoľvek úmysel ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Ešte menej pravdepodobnejšou sa potom
javí vedomosť žalovaných o takomto úmysle. Pokiaľ ide o započítanie pohľadávky tento úkon nemá
atribút odporovateľnosti, pretože predstavuje ekvivalentný právny úkon, ktorý nebol realizovaný s cieľom
ukrátiť žalobcu, ale z dôvodu usporiadania vzájomných pohľadávok medzi žalovaným 1/ a povinným,

ktoré malo svoj základ už v nájomnej zmluve.

27. K existencii nároku žalobcu proti povinnému uviedol, že nemá vedomosť, z akého dôvodu povinný
neuhradil žalobcom ním tvrdenú pohľadávku, ktorú si žalobca voči povinnému vymáha v exekučnom
konaní. Žalovaný 2/ upriamil pozornosť na samotný žalobcom prezentovaný právny dôvod vzniku

pohľadávky žalobcu voči povinnému, a v tejto súvislosti najmä na eventuálnu neexistenciu pohľadávky
žalobcu voči povinnému. Týmto právnym dôvodom má byť zmluva o pôžičke spísaná 15. júna 2016
a poňatá do notárskej zápisnice N 106/2016, Nz 21419/2016, NCRIs 22062/2016 (ďalej len „Notárska
zápisnica“) spísanej v ten istý deň. Poukázal na to, že povinný sa v zmysle Notárskej zápisnicezaviazal vrátiť žalobcovi pôžičku vo výške 200.000 eur, ktorá mala byť žalobcom povinnému poskytnutá
nasledovne: - v sume 30.000 eur dňa 13. júna 2016 bezhotovostným prevodom v zmysle ods. 2/ písm.
b) Notárskej zápisnice, - v sume 70.000 eur až v budúcnosti po spísaní Notárskej zápisnice, za splnenia

podmienok uvedených v ods. 2/ písm. c) Notárskej zápisnice, - v sume 100.000 eur až v budúcnosti po
spísaní Notárskej zápisnice, za splnenia podmienok uvedených v ods. 2/ písm. d) Notárskej zápisnice.
Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i

skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR
z 30. 6. 2010, sp. zn. 3Cdo 325/2009).

28. Žalovaný 2/ namietal, že žalobca doposiaľ nepreukázal, že by mu vôbec vznikla pohľadávka, ktorú
si vymáha, a to minimálne v sume 170.000 eur (posledné 2 splátky údajnej pôžičky), ktoré mali byť

splatné až po spísaní Notárskej zápisnice a nepreukázal ani poskytnutie prvej časti pôžičky v sume
30.000 eur v zmysle ods. 2/ písm. b) Notárskej zápisnice, keďže uznanie záväzku povinného v rámci
Notárskej zápisnice vzbudzuje pochybnosti o jeho platnosti. Napriek uznaniu dlhu zo strany povinného
v rámci čl. IV Notárskej zápisnice, uviedol, že poukazuje na to, že ak má mať notárska zápisnica ako
verejná listina účinok explicitného exekučného titulu, potom musí byť splnená požiadavka na to, aby

v čase jej podpisovania „dlžníkom“ a zároveň jeho vyjadrením súhlasu s jej vykonateľnosťou (t. j. aj
nútenou exekúciou) reálne bola pôžička (úver) aj vyplatená. Ak to tak nebolo, potom notárska zápisnica
nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiadny dlh
neexistoval (napr. uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 261/2015-17 zo dňa 10. júna 2015, uznesenie
II. ÚS 136/2017-27 z 1. marca 2017, alebo skoršie rozhodnutia II. ÚS 667/2014, I. ÚS 349/2016).

Uznanie záväzku povinným v čl. IV. Notárskej zápisnice je v príkrom rozpore s ostatným obsahom
Notárskej zápisnice, z ktorého je zrejmé, že tento záväzok minimálne v sume 170.000 EUR v čase
zamýšľaného uznania neexistoval a preto v tejto časti je uznanie záväzku zjavne neplatné a súčasne
Notárska zápisnica v tejto časti nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.

29. Žalovaný 2/ taktiež namietal nedostatky exekučného príkazu a uviedol, že exekučný príkaz zo dňa
21.03.2019 adresovaný Mestskému úradu v Prešove ako aj exekučný príkaz adresovaný žalovanému
2/ neobsahujú žiadnu špecifikáciu prikazované pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktoré prikázaním má byť
exekúciavykonanátaktiežuviedol,žepríkazyvzmyslepredchádzajúcejvetyobsahujúvýlučneuvedenie
výšky uspokojované v exekúcii vymáhanej pohľadávky žalobcu absentuje špecifikácia pohľadávky

dlžníka povinného, ktorú mienil exekútor prikázať na plnenie oprávnenému. A odkázal, že ako potvrdzujú
doktrinálnej názory uvedenie aspoň druhového označenia pohľadávky povinného je nevyhnutnou
podstatnou náležitosťou. Uviedol, že takéto exekučné príkazy sú zmätočné, nevykonateľné a nulitné.
Pokiaľ ide o doplnenie exekučného príkazu zo dňa 04.09.2019, z ich obsahu je zrejmé, že nie sú novými
exekučnými príkazmi, ale exekútor zamýšľal iba doplniť skôr vydané exekučné príkazy pričom však

zmätočné a neúčinné pôvodné listiny nebolo možné takto doplniť. Súčasne poukázal na to, že exekučný
poriadok nepozná „doplnenie exekučného príkazu“.

30. Žalovaný 2/ súčasne uviedol, že podanou žalobou sa žalobca domáha, aby bola za neúčinný právny
úkon určená dohoda ako celok, a teda v prípade dohody však ide o pomerne rozsiahly dokument, ktorý

obsahuje širokú škálu práva povinnosti účastníkov dohody, podľa žalovaného 2/ ide teda o nedôvodne
široko formulovaný petit žaloby , ktorý nie je krytý zdôvodnením žaloby.

31. Žalovaný 2/ teda uzavrel, že absentuje podmienka odporovateľnosti, ktorou je ukrátenie veriteľa,
pretože prechod dlhu zo žalovaného 2/ na žalovaného 1/ neznamená, že dochádza k ukráteniu

uspokojenia veriteľovej pohľadávky – veriteľ sa prostredníctvom po dlžníckej žaloby môže vo
všeobecnosti domáhať uspokojenia svojho nároku vo vzťahu aj k novému dlžníkovi. Ďalej uviedol, že
odporovateľný právny úkon by bol, ak by dlžník žalobcu prevzal na seba záväzok bez zodpovedajúceho,
respektíve nie primeraného protiplnenia čo však nie je tento prípad a uviedol, že v prejednávanej veci
nemal právny úkon charakter úkonu in fraudem creditoris. Takýto charakter možno právnemu úkonu

prisúdiť vtedy, ak je kumulatívne naplnená subjektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúcom v úmysle
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a vedomosť druhej strany o takom to úmysle. Taktiež uviedol, že v
zmysle právnej úpravy platí, že odporovať odplatnému právnemu úkonu nemožno, pokiaľ bolo dlžníkominkasované primerané protiplnenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhovateľ navrhoval žalovaný 2/
žalobu zamietnuť a priznať žalovanému 2/ náhradu trov konania.

32. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného 1/

33. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného 1/ k žalobe po doručení uznesenia podľa § 167 ods. 3 CSP
vyjadril podaním zo dňa 07.03.2023 (č.l. 93) a uviedol, že predložil súdu aj vykonateľný exekučný titul
žalobcu - notársku zápisnicu č. N 106/2016, Nz 21419/2016, NCRls 22062/2016 zo dňa 15.06.2016

(ďalej len ako „notárska zápisnica“). Ďalej žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný 1/ vzniesol námietku
týkajúcu sa neplatnosti právneho úkonu uznania dlhu v notárskej zápisnici a absencie vykonateľnosti
notárskej zápisnice a poukazoval na nálezy, uviedol, že tieto sú prekonané novšími a poukázal na
nález ÚS II. 427/2018 a ii. nález ÚS II. 293/2019. V zmysle týchto nálezov: ,, V dôsledku súhlasu
povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej
povahy, sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky,

aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu.“ Uviedol, že ako vyplýva z nálezu ÚS II. 293/2019:
„Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného v čase spísania notárskej zápisnice, pozn.) je
exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok. Podľa § 41 ods. 2 druhej vety Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je

vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba
v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Notárska zápisnica je zo zákona verejnou listinou a pri
splnení zákonom požadovaných podmienok vyplývajúcich z § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku
je aj exekučným titulom. “ Ústavný súd ďalej konštatoval aj to, že:,, Okrem toho musí notárska zápisnica
obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas

povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného
titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá
na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Ak podstatou tohto prejavu je vyjadrenie povinného,
že súhlasí s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, jej vykonateľnosť je jeho základným účelom a cieľom.
Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne

len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Inými slovami, výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu
povinného, ktorý je vzhľadom na svoj cieľ a účel procesnej povahy; sa z notárskej zápisnice stáva
exekučnýtitul,ktorémuzákonpriznávarovnaképrávneúčinky,aképriznávavykonateľnémurozhodnutiu
súdu. “

34. Žalobca tiež poukázal na vyjadrenia notárskej komory vo vyššie uvedených konaniach pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky, kde Notárska komora Slovenskej republiky poukázala na
rozhodovaciu prax najvyššieho súdu (sp. zn. 3 Cdo 63/2009, sp. zn. 3 ECdo 154/2013), z ktorej vyvodila,
že aj najvyšší súd hmotnoprávny prieskum notárskej zápisnice ako exekučného titulu zásadne vylúčil.
Notárska komora poukázala aj na to, že notárska zápisnica ako exekučný titul je prejavom autonómie

vôle a liberalizácie a pružnosti v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, pretože umožňuje subjektu pred
notárom spísať zápisnicu, ktorá bude formálne aj materiálne vykonateľná, a teda veľmi rýchlo umožňuje
získať účastníkom právnych vzťahov exekučný titul, ktorý zabezpečí právny vzťah, odstráni stav neistoty
a umožní ďalšiu realizáciu práv a povinností, a teda poskytuje účastníkom právnych vzťahov právnu
istotu.

35. Pokiaľ ide o námietky žalovaného 1/ ohľadom vykonateľnosti notárskej zápisnice, ústavný súd vo
vyššie označených nálezoch konštatoval, že obdobne ako v prípade vykonateľnosti súdnych rozhodnutí,
tak aj v prípade obsahových náležitostí exekučnej notárskej zápisnice platí, ak má byť vykonateľná, že
tieto musia byť určené presným a nepochybným spôsobom, teda v tomto zmysle exekučná notárska

zápisnica musí obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práv
a povinností na plnenie, presný rozsah a obsah plnenia atď. K námietkam žalovaného 1/ tykajúcich
sa absencie vykonateľnosti notárskej zápisnice teda uvádza, že v danom prípade sú všetky podmienky
vykonateľnosti splnené, preto námietky žalovaných treba vyhodnotiť ako nedôvodné. Na základe vyššie
uvedeného, v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu nie je prípustné preskúmavať vykonateľnosť

exekučného titulu žalobcu ani sa zaoberať námietkami tykajúcimi sa spôsobu poskytnutia pôžičky
zo strany žalobcu v pozícii veriteľa svojmu dlžníkovi/povinnému. Žalobca pôžičku povinnému riadne
v zmysle ich vzájomnej dohody a dohodnutých podmienok poskytol, povinný, napriek tomu, že sa
zaviazal na jej vrátenie žalobcovi pôžičku do dnešného dňa nevrátil. Žalobca poukázal na to, že jeteda preukázateľne v pozícii veriteľa povinného a v žalobe označeným právnym úkonom povinného
a žalovaných došlo k jeho ukráteniu. Zároveň poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 21Cb/56/2019-85 zo dňa 23.09.2021, na základe ktorého konajúci súd zamietol v plnom

rozsahu návrh T & J Tenis club s.r.o., o určenie neplatnosti Exekučného titulu - Notárskej zápisnice č.
N106/2016,Nz 21419/2016. NCR 1 s 2206/2016 zo dňa 15.06.2016.

36. Žalobca poukázal na to, že nájomná zmluva jasne definuje záväzok povinného (T&J Tenis club
s.r.o.) voči žalovanému 2/, a to z titulu nájmu. Nájomná zmluva jasne definuje záväzok žalovaného

2/ za dodaný materiál a vykonané práce na objekte. V zmysle nájomnej zmluvy je žalovaný 1/ len
ako vyhlasovateľ súťaže. Žalovaný 2/ postúpil už splatné pohľadávky voči povinnému (T&J Tenis club
s.r.o.) z titulu nájmu na žalovaného 1/ (rozpor so súdnym exekučným príkazom). Žalovaný 1/ prebral
dlh žalovaného 2/ voči povinnému (T&J Tenis club s.r.o. ) za dodaný materiál a vykonané práce, čím
deklaruje zhodnotenie svojho majetku a deklaruje vznik záväzku voči povinnému (T & J Tenis club s.r.o.).
Vznikol teda nový záväzok žalovaného 1/ voči povinnému (T&J Tenis club s.r.o.), ktorý bol prikázaný

súdnym exekučným príkazom (budúci záväzok voči povinnému). Žalovaný 1/ prijal plnenie za splatný
nájom. Žalovaný 1/ vykonal plnenie zo svojho dlhu voči povinnému.

37. Žalobca uviedol, že všetky tieto úkony nastali po doručení príkazu na začatie exekúcie a exekučného
príkazu, pričom: povinný zaplatil svoj splatný záväzok na účet inej osoby ako exekútorovi, povinný

prijal plnenie v čase po začatí exekúcie. Poukázal na to, že súdny exekučný príkaz výslovne zakazuje
akékoľvek nakladanie so záväzkami a pohľadávkami povinného (taktiež aj dlžníkom alebo budúcim
dlžníkom). Je evidentné, že budúca pohľadávka vznikne, čo je písomne deklarované v nájomnej zmluve
(teda, že záväzok žalovaného 2/ alebo žalovaného 1/ vznikne). K zápočtu investícií s nájomným môže
dôjsť až po ukončení jednotlivých ucelených častí čo bude doložené kolaudačným rozhodnutím, resp.

preberacím protokolom v prípade stavebných úprav, ktoré nevyžadujú proces kolaudácie. Zo samotnej
nájomnej zmluvy zrejmé, že nájomcovi = dlžníkovi vznikne pohľadávka z titulu nákladov na investície
vynaložené do majetku žalovaného 1/. Povinný vykonal na predmete nájmu- nehnuteľnostiach vo
vlastníctve žalovaného 1/ investície v celkovej sume 222.191,22 eur. Jednotlivé práce/rekonštrukcie
boli odsúhlasené a prevzaté na základe protokolov podpísaných zo strany žalovaného 1/, žalovaného

2/ a povinného. Súdny exekútor JUDr. Dušan Kormaník po začatí exekučného konania vykonával
úkony tak, ako boli popísané v žalobe a teda exekútor: vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré
povinný riadne prevzal dňa 21.11.2017. Povinný bol vyzvaný, aby v lehote do 15 dní od doručenia tohto
upovedomenia dobrovoľne zaplatil pohľadávku vo výške istiny 200.000 eur s príslušenstvom. Zároveň
bol týmto upovedomením povinný upovedomený o tom, že nemôže nakladať so svojím majetkom

podľa ustanovenia § 61d Exekučného poriadku. Vydal príkaz na začatie exekúcie, ktorý bol riadne
doručený žalovaným. Týmto úkonom exekútor prikázal žalovaným nevyplatiť povinnému pohľadávku.
Vydalexekučnýpríkaz,ktorýbolriadnedoručenýžalovaným.Vydaldoplnenieexekučnéhopríkazu,ktoré
bolo riadne doručené žalovaným. Exekútor prikázal žalovaným, aby pohľadávky povinného uhrádzali
na súdnym exekútorom uvedené č. účtu. Súčasne súdny exekútor opakovane vyslovene upozornil

žalovaných na skutočnosť, že nesmú uplatniť postup dohodnutý v nájomnej zmluve v čl. 4 bod 4.3
nakoľko je v rozpore s ustanovením § 109 Exekučného poriadku. Napriek vyššie uvedeným úkonom
súdneho exekútora, dňa 18.12.2019 bola medzi žalovanými a povinným uzavretá dohoda o prevzatí
a vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu - teda úkon, ktorého vyhlásenia neúčinnosti
sa žalobca podanou žalobou domáha. Dohoda je úkonom vykonaným v celkom zrejmom rozpore s

ustanoveniami právneho poriadku, predovšetkým v rozpore s § 61d Exekučného poriadku, pretože k
nemu došlo v čase po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj po doručení príkazu na začatie
exekúcie, po doručení exekučných príkazov, ako aj ich doplnení. Ani žalovaný 1/, ani žalovaný 2/ a ani
povinný neboli oprávnení disponovať majetkom povinného, teda pohľadávkou, ktorú exekútor prikázal
uhradiť žalobcovi.

38. Pokiaľ žalovaný 1/ poukazoval, že „žalovaná strana v čase doručenia príkazu na začatie exekúcie
zo dňa 15.11.2017 neevidovala žiaden záväzok vo vzťahu k povinnej osobe -dlžníkovi T&J Tenis club
s.r.o. “. Vzhľadom k ustanoveniam nájomnej zmluvy je zrejmé, že minimálne jeden zo žalovaných však
musel záväzok voči povinnému evidovať. Ďalej žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný 1/ uvádza, že

„podľa žalovanej strany z vyššie uvedených listinných dôkazov (POZN.: žalobcu : preberacie protokoly,)
nevyplýva, aby mesto Prešov v čase doručenia príkazu na začatie exekúcie bolo dlžníkom nájomcu T&J
Tenis club s.r.o. “ Bez povšimnutia však žalovaný 1/ ponechal fakt, že príkaz na začatie exekúcie bol
doručený aj žalovanému 2/.39. Pokiaľ ide o námietku žalovaného 1/, že príkaz doručený žalovanému 1/ bol adresovaný
Mestskému úradu Prešov. Túto námietku považuje žalobca za nedôvodnú, pretože v uvedenom

príkaze je uvedené okrem iného aj IČO žalovaného 1/, z ktorého nepochybne vyplýva, že povinnosť
vyplývajúca z exekučného príkazu sa vzťahuje na žalovaného 1/. Čo sa týka argumentácie z
odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp. zn. 21Cb/97/2021, v ktorom súd rozhodoval o
poddlžníckej žalobe, žalobca poukázal na to, že konanie nie je skončené rozsudok nie je právoplatný
a odvolanie podal žalobca okrem iného aj z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozsudku a jeho

nepreskúmateľnosti. Žalobca ďalej poukázal na to, že mesto Prešov bolo dlžníkom povinného, dodnes
ním je, najmä však mesto Prešov nebolo oprávnené vzhľadom k procesným úkonom exekútora uzatvoriť
dohodu a tým ukrátiť žalobcu - v pozícii veriteľa povinného. Konajúcemu súdu žalobca uviedol, že
predkladá dôkaz o tom, že mesto Prešov voči povinnému eviduje záväzok vo výške 148.191,22 eur.

40. Čo sa týka odporovateľnosti právneho úkonu uviedol, že žalovaný 1/ poukazuje predovšetkým

len na časť právneho úkonu v tejto súvislosti žalobca poukázal na komentár k odporovateľnosti
(ekvivalentných) odplatných právnych úkonov, kde autori uvádzajú: ,, V súvislosti s podstatou
ukracujúceho právneho úkonu dlžníka je predmetom odborných polemík otázka odporovateľnosti
odplatných právnych úkonov. Súdna prax, na rozdiel od niektorých predstaviteľov právnej vedy;
tendenčne a paušalizovane presadzuje názor, podľa ktorého vo všeobecnosti nemožno úspešne

odporovať odplatnému právnemu úkonu, pokiaľ bolo dlžníkom inkasované primerané protiplnenie.
Dôvodom má byť absencia ukracujúceho charakteru právneho úkonu, pretože majetok dlžníka sa v
konečnom dôsledku žiadnym spôsobom nezmenšil; došlo iba k modifikácii jeho štruktúry, pri zachovaní
pôvodnej hodnoty (napr. výmena veci za peniaze v jej trhovej cene). Tento záver však nemožno
generalizovať, keďže je z hľadiska účelu odporového práva argumentačne neudržateľný. Ekvivalentná

odplatnosť právneho úkonu je rozhodne zásadným argumentom proti jeho odporovateľnosti, najmä z
hľadiska ukracujúceho charakteru a dopadu účinkov tohto úkonu na reálnu majetkovú sféru dlžníka
(zmenšenie majetku). Zároveň však nemožno objektívne prijať záver, že odporovateľné sú výlučne
neekvivalentné právne úkony dlžníka. Pokiaľ veriteľ v konaní tvrdí, že došlo k ukráteniu jeho uspokojenia
ekvivalentným odplatným právnym úkonom, je povinnosťou súdu vyhodnotiť všetky právne relevantné

okolnosti prípadu a predísť schematickému záveru o nedôvodnosti podanej žaloby iba s odvolaním sa
na ekvivalentný charakter prevodu. “ .

41. Žalobca poukázal tiež na rozhodnutia súdov, ktoré sa zaoberali otázkou odporovateľnosti
ekvivalentných úkonov, napr. v zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu zo dňa 27. 10. 2021, sp. zn.

5Obdo/84/2020: Aj keď samotná transformácia majetku dlžníka nemôže spôsobiť ukrátenie veriteľa,
zmena štruktúry majetku v dôsledku započítania pohľadávok, je spôsobilá ukrátiť veriteľa v dôsledku
reálneho nenadobudnutia protiplnenia, z (aktív) ktorého by sa veritelia úpadcu následne mohli
uspokojiť... Je neprípustné, aby dlžník uprednostnil úplné uspokojenie jedného veriteľa a ostatných
veriteľovneuspokojilvôbec.Pokiaľtakdlžníkpostupuje,zvýhodnítýmjednéhoveriteľanaúkorostatných

veriteľov, ktorí ostanú takýmto konaním dlžníka ukrátení. V tejto súvislosti je právne irelevantné, že
dlžník, ktorý nebol schopný splniť všetky svoje splatné záväzky, svojim úkonom plnil to, na čo by ma ten -
ktorý (zvýhodnený) veriteľ právny nárok, keďže povinnosťou dlžníka bolo prihliadať na záujem všetkých
svojich veriteľov.“. V zmysle rozsudku z 25. novembra 2020, sp. zn. 3Obdo/31/2020: „Pre záver súdu
- či sú splnené podmienky odporovateľnosti - je rozhodujúce, aký by bol stav majetku úpadcu, keby

napadnutý právny úkon neuskutočnil. “

42. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že žalovaný 1/ aj žalovaný 2/ spolu s povinným dohodu
uzatvorili po vzniku a počas trvania inhibitória, kedy všetky zúčastnené strany preukázateľne vedeli
o začatí exekučného konania a vydanom príkaze na začatie exekúcie zo strany súdneho exekútora.

Postúpenie záväzku vyplývajúceho z vykonaných investícií na predmete nájmu (ktorého vznik už
bol deklarovaný v nájomnej zmluve ) zo žalovaného 2/ na žalovaného 1/ a následné započítanie
s časťou nájomného sú úkonmi, ktorými došlo k zmenšeniu majetku povinného, a v zmysle vyššie
citovaných ustanovení exekučného poriadku sú voči žalobcovi /v pozícii oprávneného neúčinné. Je
zrejmé, že na základe vyššie uvedených skutočností má žalobca postavenie veriteľa a označené

právne úkony (dohoda) ukracujú uspokojenie pohľadávky žalobcu voči povinnému. Rozsudok súdu
o odporovateľnosti je nevyhnutným podkladom na to, aby sa veriteľ na základe exekučného titulu
vydaného proti dlžníkovi mohol domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným
(neúčinným) právnym úkonom ušlo z jeho majetku.43. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného 2/

44. K vyjadreniu žalovaného 2/ žalobca sa vyjadril (č.l. 144) podaním zo dňa 19.05.2023 a uviedol, že
poukazuje na svoje predchádzajúce podania.

45. Uviedol, že trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu. Pokiaľ ide o údajnú absenciu hmotnoprávnych
predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu a považovanie úhrady nájomného, ku ktorej došlo

započítaním za bežný právny úkon: „.... so zásadným (kľúčovým) významom pre výkon podnikateľskej
činnosti povinného“. Žalobca uviedol, že predložený výpis spoločnosti T&J Tenis club s.r.o. zo
živnostenského registra je „neúplný“. Ak by žalovaný 2/ predložil súdu úplný výpis spoločnosti T&J Tenis
club s.r.o. zo živnostenského registra (žalobca ho predložil súdu spolu s týmto stanoviskom), bolo by
úplne zrejmé, že pre viaceré predmety jeho činnosti bola prevádzkareň na predmetnej adrese (Nábrežná
5, Prešov) zrušená dňom 07.12.2018. Na predmetnej adrese (B. X, A.) má naopak prevádzkarne

zriadené spoločnosť TENISKA s.r.o., so sídlom : Nábrežná 5, 080 01 Prešov, IČO: 52 805 280, a
to od 06.12.2019. Prevádzkarne sú na danej adrese zriadené práve na činnosti ako: prevádzkovanie
športových zariadení a zariadení slúžiacich na regeneráciu a rekondíciu, poskytovanie služieb rýchleho
občerstvenia v spojení s predajom na priamu konzumáciu a pod. Samotná spoločnosť TENISKA s.r.o.
(ktorej jediným spoločníkom a konateľom je p. F., ktorý je zároveň súčasne aj jediným spoločníkom

a konateľom povinného - T&J spoločnosti Tenis club s.r.o.) vznikla dňa 06.12.2019, teda len pár dní
pred tým než došlo k podpisu dohody. Okrem uvedeného žalobca poukázal aj na verejne dostupné
informácie (G.) o hospodárskych výsledkoch spoločnosti T&J Tenis club s.r.o., z ktorého vyplýva, že: za
rok 2021 mala spoločnosť T&J Tenis Club s. r. o. dokonca negatívne výnosy / záporné tržby vo výške - 11
820 eur, čo nesvedčí o riadnom výkone podnikateľskej činnosti, ale naopak preukazuje to, že spoločnosť

T&J Tenis Club s. r. o. vôbec nevykonáva podnikateľskú činnosť; spoločnosť T&J Tenis Club s. r. o. nemá
ani len zverejnené výsledky svojej hospodárskej činnosti za rok 2022. Skutočnosť, že v predmetných
priestoroch prevádzkuje svoju činnosť spoločnosť TENISKA s. r. o. potvrdzuje aj fakt, že práve zo strany
žalovaného 2/ bol udelený súhlas vo veci podnájmu. Žalovaný 2/ má teda o činnosti TENISKA s. r. o.
preukázateľne vedomosť. Žalobca uviedol, že z toho vyplýva, že povinný - spoločnosť T & J Tenis club

s. r. o. pravdepodobne nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, a preto sa v danom prípade vôbec
nemohlo z jeho strany jednať obežný úkon, ktorého uskutočnenie v zmysle exekučného poriadku logicky
predpokladá to, že je vykonaný pri podnikateľskej činnosti.

46. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ ide o mechanizmus automatického započítavania budúcich

pohľadávok má za to, že žiadny takýto mechanizmus „automatického“ započítavania nebol dohodnutý.
Stranysivnájomnejzmluvelendohodli,ževbudúcnostibudemožnévzájomnépohľadávkyzapočítaťza
splneniaďalšíchpodmienok.Navyše,dohodavnájomnejzmluvenemávplyvnanemožnosťzapočítania.
Ako už bolo v predchádzajúcich vyjadreniach žalobcu v tomto konaní uvádzané, žalobca podal dňa
04.05.2021 na Okresný súd Prešov poddlžnícku žalobu v súlade s ustan. § 109 exekučného poriadku

(konanie vedené pod sp. zn.: 21 Cb/97/2021). Žaloba bola súdom prvej inštancie dňa 24.02.2022
zamietnutá, no na základe odvolania žalobcu odvolací súd uznesením sp. zn.: 7Cob/89/2022 zo dňa
16.03.2023 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení okrem iného súd výslovne uviedol: „Vyššie uvedené
započítanie je preto neplatný úkon a nemožno naň prihliadať, pretože k nemu došlo v čase po doručení

upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj po doručení príkazu na začatie exekúcie, a ani žalovaný,
ani povinný neboli oprávnení disponovať pohľadávkou, ktorú exekútor prikázal uhradiť žalobcovi. “ Na
inom mieste uznesenia odvolacieho súdu sa uvádza: ,, V tejto súvislosti treba opätovne zdôrazniť, že
táto dohoda bola uzavretá po začatí exekúcie a vydaní exekučného príkazu, pričom tieto procesné
úkony exekútora a exekučného súdu vylučujú eventuálne započítanie vzájomných pohľadávok medzi

povinným a jeho dlžníkom, teda žalovaným. “. Žalobca uviedol, že na základe vyššie uvedeného je
zrejmé, že žalovaní konali v rozpore so zákonom (čo potvrdzuje aj vyššie citovaný právne záväzný názor
odvolacieho súdu). Pokiaľ ide o argument žalovaného 2/ v bode 11. svojho vyjadrenia kde sa uvádza:
„VovzťahukDohodetedanielenžeideobežnýprávnyúkon,alenavyševžiadnomprípadenejdeoúkon
in fraudem creditoris. “ S uvedeným žalobca nesúhlasil a opätovne poukázal na to, že súdny exekútor

opakovaneupozornilžalovanýchnaskutočnosť,ženesmúuplatniťpostupdohodnutývnájomnejzmluve
v čl. 4 bod 4.3 nakoľko je v rozpore s ustanovením § 109 Exekučného poriadku. Napriek vedomosti
žalovaných o uvedenej skutočnosti konali žalovaní v rozpore s exekučným poriadkom, ako aj pokynmi
súdneho exekútora. Tvrdenie žalovaného 2/ o tom, že dohodou nebola majetková sféra povinnéhoakokoľvek negatívne ovplyvnená oproti stavu, ktorý vyplýval už z nájomnej zmluvy sa nezakladá na
pravde. Žalobca pripomenul, že v zmysle dohody žalovaný 1/ ako vlastník nehnuteľnosti v zmysle
nájomnej zmluvy prebral investície vykonané povinným ako technické zhodnotenie do svojho majetku

a v dôsledku toho mu vznikol záväzok vo výške 222.191, 22 eur, z titulu nákladov vynaložených na
zrealizované investície na predmete nájmu. V dohode došlo zároveň k dohode strán o vzájomnom
započítaní vyššie uvedenej pohľadávky povinného s časťou pohľadávky žalovaného 1/ voči povinnému
z titulu nájomného (suma vo výške 59.200 eur, ktorá predstavuje nájomné za 4 roky užívania predmetu
nájmu). V prípade, ak by k uvedenému zápočtu nedošlo, povinnému by prakticky hneď vznikol voči

žalovaným nárok na výplatu zhodnotených investícií a inkasované prostriedky by mohli byť priamo
postihnuté vykonaním exekúcie tak, aby bol uspokojený žalobca (prípadne iní veritelia povinného,
napr., žalovaní). Protiprávnym postupom však žalovaní fakticky favorizovali svoju pohľadávku na úkor
žalobcu, hoc o pohľadávke žalobcu preukázateľne vedeli a zo strany súdneho exekútora boli vyslovene
upozornenýnato,žepostupdohodnutývnájomnejzmluvenemôžuuplatniť.Dohodaovýškenájomného
stanovenej v rámci obchodnej verejnej súťaže nie je v tomto ohľade relevantná. Opätovne poukázal

na rozhodnutia súdov a to Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 10. 2021, sp. zn. 5Obdo/84/2020 a
z 25. novembra 2020, sp. zn. 3Obdo/3 1/2020, ako aj na uznesenie Krajského súdu Trnava, zo
dňa 26.09.2022 sp. zn.: 3CoKR/1/2022. Pokiaľ ide o to, že žalovaný 2. rade vo svojom vyjadrení v
bode 21 poukazoval na to, že dohoda o započítaní je právne irelevantná v kontexte posudzovania
odporovateľnosti právnych úkonov vo všeobecnosti a zdôvodňuje to nasledovne: „...žalovaný 1/ bol

v zmysle zákonnej právnej úpravy oprávnený vykonať aj jednostranné započítanie. Jednostrannému
započítaniu protistrany sa nedá odporovať, keďže ide o úkon inej osoby ako dlžníka, hoci môže viesť
k zániku pohľadávky dlžníka. Z tohto pohľadu je bezpredmetné či započítanie malo formu dohody
alebo jednostranného úkonu, ak boli splnené podmienky aj na jednostranný zápočet pohľadávky.“.
Žalobca uviedol, že dôležitý je fakt, že v danom prípade reálne došlo k uzavretiu dohody o započítaní

pohľadávok a žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení len hypoteticky pripúšťa a teoretizuje o možnosti
jednostranného započítania. Čo sa týka následkov porušenia inhibitória zákonodarca explicitne vyjadril
zákaz započítania pohľadávky dlžníka povinného voči oprávnenému. Z logiky veci ale vyplýva, že
jednostranné započítanie zo strany dlžníka povinného voči povinnému počas inhibitória, po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie, nie je možné. Žalobca taktiež dal do pozornosti komentár k § 109

exekučného poriadku, rok vydania 2018, autori: H. I. a A. I., podľa ktorého: „Ak poddlžník jednostranným
právnym úkonom namietol započítanie vo vzťahu k povinnému už predtým, než mu bol doručený príkaz
na začatie exekúcie, procesne môže namietať, že došlo k zániku postihnutej pohľadávky, a žalobca
nemôže byť úspešný. V prípade, keď poddlžník namieta započítanie až v spore alebo svoju pohľadávku
započítal až po doručení príkazu na začatie exekúcie, takáto námietka je neúčinná, lebo v čase vzniku

inhibitória pohľadávka existovala.“

47. Žalobca opätovne upozornil na nález ÚS II. 427/2018 a nález ÚS II. 293/2019 a na vyjadrenia
notárskej komory. Ďalej žalobca poukázal na to, že vo veci údajnej neplatnosti notárskej bolo zo
strany T&J Tenis club iniciované súdne konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 21

Cb/56/2019-85, pričom súd v tomto konaní rozsudkom zo dňa 23.09.2021 právoplatne rozhodol tak,
že návrh T&J Tenis club na určenie neplatnosti notárskej zápisnice zamietol v plnom rozsahu. Na
základe vyššie uvedeného, v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu nie je prípustné preskúmavať
vykonateľnosť exekučného titulu žalobcu ani sa zaoberať námietkami týkajúcimi sa spôsobu poskytnutia
pôžičky zo strany žalobcu v pozícii veriteľa svojmu dlžníkovi/povinnému. Žalobca pôžičku povinnému

riadne v zmysle ich vzájomnej dohody a dohodnutých podmienok poskytol, povinný, napriek tomu, že
sa zaviazal na jej vrátenie žalobcovi pôžičku do dnešného dňa nevrátil. Žalobca je teda preukázateľne
v pozícii veriteľa povinného a v žalobe označeným právnym úkonom povinného a žalovaných došlo k
jeho ukráteniu. Nakoniec, poukázal tiež aj na to, že námietkam žalovaných tykajúcich sa exekučného
titulu žalobcu nevyhovel odvolací súd ani v konaní o poddlžníckej žalobe, možno ich teda aj vzhľadom

na už vyššie uvedené považovať za nedôvodné.

48. Pokiaľ ide o exekučný príkaz žalobca poukázal na to, že žalovaný 2/ účelovo poukazuje na
exekučný príkaz, ktorý podľa neho neobsahuje žiadnu špecifikáciu pohľadávky, ktorej prikázaním ma byť
exekúcia vykonaná. Podľa žalobcovi zistení takto formulovaný exekučný príkaz súdny exekútor vydal

na základe zisťovania majetkových pomerov a z vyhlásení o majetku povinného, pričom zistil, že medzi
žalovaným 2/ a povinným bola uzavretá nájomná zmluva, ktorá zakladala aj záväzok pre žalovaného 2/
z titulu investície do predmetu nájmu na sumu 222.191,22 eur, ku ktorej sa povinný zaviazal. Námietku
žalovaného 2/, že exekučný príkaz bol adresovaný „Mestskému úradu v Prešove“ považuje za právneirelevantnú, exekučný príkaz smeroval k subjektu označeným pod IČO: 00327646, ktoré je pridelené
pre mesto Prešov. Po tom, čo bol súdnemu exekútorovi doručený opis Nájomnej zmluvy č. 201600007
uzavretej medzi povinným a žalovaným 2/ dňa 11.01.2016, súdny exekútor dňa 04.09.2019 doplnil svoj

Exekučný príkaz, v ktorom upresnil na základe akého právneho dôvodu pohľadávka vznikla, jej výšku,
a správne označil aj osobu dlžníka /a z dôvodu právnej istoty doplnenie doručil žalovaným.

49. Podľa žalobcu exekúcia prikázaním iných pohľadávok predstavuje druhú modalitu exekúcie
prikázaním peňažných pohľadávok. Vo všeobecnosti pôjde o najširší diapazón pohľadávok, ktorý má

povinný voči tretím osobám, s výnimkou tých pohľadávok, ktoré sú s exekúcie prikázaním pohľadávok
vylúčené.Postihnúťmožnoajpohľadávky,ktoréešteniesúsplatné,akoajpohľadávky,ktorébudúztoho
istého dôvodu čiastkovo a postupne vznikať z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti. Nevyhnutným
predpokladom tak nie je splatnosť pohľadávky povinného voči tretej osobe, ale jeho existencia.

50. V prípade, že sa exekúcia vykonáva spôsobom podľa ust. § 107 exekučného poriadku zákon

neupravuje povinnosť súdneho exekútora aspoň druhovo určiť pohľadávku povinného. V predmetnom
exekučnom konaní súdny exekútor však aj toto, nad rámec zákonnej povinnosti, splnil, keď v doplnení
exekučného príkazu zo dňa 04.09.2019 presne označil postihovanú peňažnú pohľadávku, právny dôvod
jej vzniku z konkrétneho zmluvného vzťahu a presného označenia osoby dlžníka spôsobom, ktorý
prepisujú právne predpisy.

51. Žalovaný 1/ sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa zo dňa 07.03.2023 podaním zo dňa 15.03.2023
( č. l. 102 ) vyjadril a uviedol, že okrem predloženej zmluvy o pôžičke a notárskej zápisnice žalobca
nepredložil doposiaľ žiaden dôkaz, že aj reálne dlžníkovi sumu poskytol. Uviedol, že žalovaná strana
nebola účastníkom, či už zmluvy o pôžičke resp. notárskej zápisnice. A z toho dôvodu je zo strany

žalovanej legitímne, aby žalobca uvedené skutkové tvrdenia aj preukázal. Žalovaný 1/ poukázal na to,
že pre vznik zmluvy nie je podstatné, kedy došlo k podpisu písomnej zmluvy o pôžičke, ale to, kedy
došlo k dohode zmluvných strán a k reálnemu odovzdaniu vecí. Ak napríklad k odovzdaniu objektu
zmluvy dôjde až po podpise zmluvy, zmluva je perfektná až v okamihu odovzdania. (porovnaj Števček,
M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. akol. Občiansky zákonník II. §

451 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, 1578 s., str.2427 - 2440). Namietal, že z
predloženej notárskej zápisnice vyplýva, že jej obsahom je aj vyhlásenie o uznaní záväzku a právny
záväzok osoby povinnej voči osobe oprávnenej podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z. exekučného
poriadku v platnom znení. Z čl. IV notárskej zápisnice vyplýva, že osoba povinná( dlžník) uznáva v
plnom rozsahu čo do základu, dôvodu i výšky svoj záväzok vrátiť pôžičku vo výške 200 000 eur. Pokiaľ

žalobca vo vyjadrení citoval z nálezu II. ÚS 293/2019, žalovaný 1/ uviedol, že toto rozhodnutie ústavného
súdu vychádza z odlišných skutkových zistení, ako je to v posudzovanej veci. Z citovaného rozhodnutia
ústavného súdu okrem iného vyplýva, že povinná osoba musí súhlasiť s vykonateľnosťou právneho
záväzku. Podľa žalovaného v čase vyhlásenia povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku
(vrátenia poskytnutej pôžičky ) tento právny vzťah musel aj reálne existovať t. j. pôžička by mala byť

v čase vyhlásenia aj reálne poskytnutá. V posudzovanej veci tak zjavne nebolo. Žalovaný 1/ následne
poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie.

52. Žalovaný 2/ sa vyjadril taktiež a to podaním zo dňa 19.06.2023 (č. l. 167) poukázal na to, že naďalej
platí, že povinný nevykonával podnikateľskú činnosť na iných miestach, ale svoju činnosť sústreďuje v

predmete nájmu v zmysle nájomnej zmluvy. Z toho dôvodu mal za to, že žalobca nijako nevyvrátil záver,
že úhrada nájomného, ku ktorej malo dôjsť započítaním proti pohľadávke povinného je len bežným
právnym úkonom povinného, pretože ním bola zabezpečovaná úhrada za užívanie nehnuteľností so
zásadným (kľúčovým) významom pre výkon jeho podnikateľskej činnosti. Na uvedené poukázal v
súvislosti, že zrušenie prevádzkarne na danej adrese nemalo žiadny vplyv na to, že aj po zrušení

týchto prevádzkarní mal povinný jediné registrované sídlo v obchodnom aj živnostenskom registri
výlučne na danej adrese. Pokiaľ ide o spoločnosť TENISKA s.r.o., ktorá vznikla 09.12.2019, táto
vznikla iba pár dní pred uzavretím spornej dohody teda v čase, už dávno existujúcich vzájomných
práv a povinnosti účastníkov tejto dohody. Žalovaný 2/ uviedol, že pokiaľ žalobca hodnotí výsledky
podnikania povinného v roku 2021 a 2022 tieto sú irelevantné k predmetu sporu. Poukázal na to, že

žalobca nespochybnil skutočnosti tvrdené a preukázané žalovanými, že povinný uzatváral dohodu pri
zabezpečovaní základných potrieb v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný 2/ ďalej namietal
relevanciu citovaných pasáži z uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Cob/89/2022 zo dňa
16.03.2023. Zotrval na svojom stanovisku, že v nájomnej zmluve bolo dohodnuté, že sa pohľadávkytitulom nájomného voči povinnému budú započítavať proti pohľadávke povinného na náhradu za
investície vynaložené za účelom zhodnotenia predmetu nájmu. S tým, že nájomná zmluva bola uzavretá
podstatne skôr než vznikla žalobcom tvrdená pohľadávka voči povinnému a už vtedy obsahovala

klauzulu, kde bol dojednaný mechanizmus automatického započítavania budúcich pohľadávok, t.j.
pohľadávok prenajímateľa z titulu nájomného a pohľadávok nájomcu z titulu nákladov na investíciu
do predmetu nájmu. Neskôr uzavretá dohoda o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia
predmetu nájmu mala v časti týkajúcej sa započítania deklaratórny charakter, t.j. tvrdila len stav, ktorý
existoval. Súčasne poukázal na to, že v kontexte žalobcovho odkazu na uznesenie Krajského súdu

sp. zn.7Cob/89/2022 zo dňa 16.03.2023 dáva do pozornosti, že krajský súd vyslovil názor o absolútnej
neplatnosti započítania vykonaného dohodou a teda, ak by bol správny názor krajského súdu, potom
je vylúčený úspech žalobcu v tomto spore, pretože odporovať absolútne neplatnému právnemu úkonu
nie je možné.

53.Žalovaný2/pokiaľideovyjadrenia,žežalovanímalikonaťvrozporesexekučnýmporiadkomuviedol,

ženemajúžiadenvplyvnacharakterdohodyakoprávnehoúkonu,ktorýbymalbyťpodľatvrdenížalobcu
úkonom in fraudem creditioris. Žalovaný 2/ namietal, že žalobca opakovane len veľmi všeobecne
konštatuje, že malo dôjsť k zhoršeniu vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu, čo však žalobca žiadnym
spôsobom nepodložil. Uviedol, že trvá na tom, že dohodou nebola majetková sféra povinného akokoľvek
negatívne ovplyvnená oproti stavu, ktorý vyplýval už z nájomnej zmluvy. Preto dohodou nedošlo a

ani nemohlo dôjsť k zhoršeniu vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu voči povinnému. Započítaním sa
majetok dlžníka nezmenšuje, pretože pri zániku jeho započítavaných pohľadávok dochádza súčasne
k adekvátnemu zníženiu jeho záväzkov.

54. Pokiaľ ide o vyjadrenia žalobcu k ustanoveniu § 109 exekučného poriadku, žalovaný 2/ poukázal

na to, že podľa tohto v konaní o poddlžníckej žalobe dlžník povinného nemôže namietať započítanie
vlastnej pohľadávky voči povinnému, ak k takémuto zápočtu malo dôjsť po doručení príkazu na začatie
exekúcie. Hoci sú žalovaní iného názoru aj v prípade akceptovania žalobcom citovaného právneho
názoru tento nehovorí o neúčinnosti námietky v rámci konania o poddlžníckej žalobe. Poukázal na to, že
otázka neúčinnosti dohody v naznačenom kontexte sa má posudzovať, ako predbežná otázka v konaní

o poddlžníckej žalobe a nie v tomto konaní, ktoré vedie iba k zbytočnému rozmnožovaniu sporov.

55. Žalovaný 2/ poukázal na to, že žalobca nemá na požadovanom určení ani naliehavý právny záujem,
pretože rovnaké skutočnosti vo vzťahu k dohode žalobca tvrdí v konaní o poddlžníckej žalobe, vedenom
na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 21 Cb/97/2021.

56. Žalovaný 2/ ďalej najmä poukazoval na absenciu pasívnej legitimácie na strane žalovaných, nakoľko
žalobca nebol schopný ani len tvrdiť, nieto preukázať aký prospech mali žalovaní zo vzájomného
započítania pohľadávok v zmysle nájomnej zmluvy a dohody.

57. Namietal, že sporným započítaním sa nezmenila majetková situácia povinného, rovnako sa tak sa
nezmenila majetková situácia na strane žalovaných. Na každej zo strán zápočtu došlo k zániku vlastnej
pohľadávky oproti súčasnému zániku vlastných záväzkov v adekvátnom rozsahu. Osobitne žalovaný
2/ uviedol, že nebol stranou zápočtov v zmysle dohody, pretože v rámci dohody postúpil predmetné
pohľadávky voči povinnému na žalovaného 1/, ktorý ich následne započítaval oproti pohľadávkam

povinného. Uviedol, že žalobca rezignoval na vysporiadanie sa so žalovanými nastolenou otázkou
absencie úmyslu na strane žalovaných vo vzťahu k ukráteniu žalobcu. Žalovaní konzistentne od začiatku
poukazovali na svoje presvedčenie, že predmetný zápočet nebol v rozpore so zákonom ani platnými
a účinnými úkonmi súdneho exekútora, pričom išlo o ekvivalentné protiplnenia a dohoda iba opätovne
potvrdila právny stav dohodnutý medzi povinným a žalovanými už v nájomnej zmluve. Teda tieto

okolnosti vylučujú existenciu úmyslu žalovaných smerujúceho k ukráteniu žalobcu.

58. Žalovaný 2/ taktiež poukázal na to, že z notárskej zápisnice nevyplýva skutočnosť, v akej výške bola
pôžička poskytnutá, ktorá skutočnosť závisí od plnenia v notárskej zápisnici dohodnutých podmienok.
S poukazom na to uvádzané rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky žalobcom riešia

tú otázku, či zápisnica je exekučným titulom, ktorú skutočnosť však žalovaný 2/ nespochybňuje.
Dotknutá notárska zápisnica však počíta s troma variantmi výšky pôžičky v závislosti od splnenia
definovaných podmienok a žalovaný nerozporuje, že v prípade preukázania skutočného naplnenia v
notárskej zápisnici dohodnutých podmienok a poskytnutia pôžičky povinnému zo strany žalobcu môžebyť notárska zápisnica vykonateľným exekučným titulom, a žalobca nemusí pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie uplatniť svoju pohľadávku v súdnom konaní.

59. Žalovaný 2/ poukazoval na to, že na základe takto formulovanej notárskej zápisnice nie je možné bez
ďalšieho tvrdiť existenciu pohľadávky, pokiaľ nie je zrejmé, či podmienky v zmysle notárskej zápisnice
boli vo vzťahu k tejto variante výšky pôžičky naplnené a v akej konečnej skutočnej výške bola pôžička
v zmysle notárskej zápisnice skutočne poskytnutá. Pokiaľ totiž predmetná pôžička nebola poskytnutá v
plnej výške, jej „nevrátením“ nemohlo dôjsť k ukráteniu žalobcu.

60. Ďalej žalovaný 2/ poukázal na to, že nemožno akceptovať názor žalobcu, že pri exekúcii prikázaním
inej pohľadávky nemusí súdny exekútor špecifikovať pohľadávku, ktorú exekučným príkazom mieni
prikázať oprávnenému. Naopak súdny exekútor bezpodmienečne musí byť schopný označiť konkrétnu
pohľadávku podľa § 105 a nasledujúcich exekučného poriadku, prikázaním, ktorej mieni vykonať
exekúciu. Súdny exekútor nemá oprávnenie zablokovať a prikázať paušálne všetky a akékoľvek

pohľadávky povinného voči dlžníkovi povinného. Potreba špecifikácie konkrétne existujúcej pohľadávky
povinného tu vyplýva priamo z textu exekučného poriadku. Taktiež poukázal na to, že sa žalobca
nevysporiadal s nemožnosťou spätného „doplnenia exekučného príkazu“ súdnym exekútorom, pretože
takýto úkon súdneho exekútora zákon nepozná.

61. Súčasne žalovaný 2/ namietal, že sa žalobca nevysporiadal s nedostatkom petitu žaloby a s tým, že
žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení neúčinnosti dohody, pretože rovnaké
skutočnosti vo vzťahu k dohode žalobca tvrdí v konaní o poddlžníckej žalobe vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp.zn. 21 Cb/97/2021. Navrhol žalobu zamietnuť vo vzťahu k žalovanému v celom
rozsahu a priznať nárok na náhradu trov konania.

62. Súd následne nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie všetkými predloženými
listinnými dôkazmi.

63. Podľa zmluvy o pôžičke uzatvorenej podľa § 657 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka

uzatvorenej dňa 15.06.2016 medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou T & J Tenis club s.r.o. ako
dlžníkom , bolo predmetom poskytnutie peňažnej pôžičky veriteľom dlžníkovi za odplatu. Podľa článku
II. bodu 1 zmluvy veriteľ sa uzatvorením tejto zmluvy zaviazal požičať dlžníkovi peňažné prostriedky vo
výške 200 000 eur spôsobom a za podmienok dohodnutých ďalej v tejto zmluve.

64. Podľa článku II. bodu 2 zmluvy dlžník sa zaviazal vrátiť pôžičku veriteľovi v lehote dvanástich
mesiacov od ich poskytnutia v celom rozsahu. Podľa bodu 3 dlžník podpisom potvrdil, že prvú časť
pôžičky v sume 30 000 eur mu veriteľ poskytol dňa 13.06.2016 a to bezhotovostným prevodom
peňažných prostriedkov na bankový účet dlžníka. Podľa bodu 4 druhú časť pôžičky v sume 70 000
eur sa zaviazal veriteľ poskytnúť dlžníkovi v deň, v ktorom dlžník predloží veriteľovi riadne a úplne

podpísanú zmluvu o pôžičke, notársku zápisnicu s obsahom uznania záväzku vyplývajúceho z tejto
zmluvy o pôžičke a súhlas s jej vykonateľnosťou. Blankozmenku spolu s dohodou o vyplňovať som
práve k blankozmenke (zmluvu o zriadení záložného práva na obchodný podiel obchodnej spoločnosti
Twin - Win s.r.o., spolu s riadne a úplne podpísaným návrhom na zápis zmien v obchodnom registri.
Ďalej zmluvu o zriadení záložného práva na obchodné podiely v obchodnej spoločnosti T & J Tenis

club s.r.o. podľa bodu 5 článku II zmluvy tretiu časť pôžičky v sume 100 000 eur sa zaviazal veriteľ
poskytnúť dlžníkovi v deň, ktorom dlžník predloží veriteľovi právoplatné rozhodnutie o povolení zápisu
zmien do obchodného registra súvisiacich so zriadením záložného práva na obchodné podiely vo vyššie
uvedených spoločnostiach.

65. Podľa notárskej zápisnice č. N 106/2016, Nz 21419/2016, NCRls 22 062/2016 (č. l. 7) zo dňa
15.06.2016 sa pred notárku dostavil H. F. ako konateľ spoločnosti T & J Tenis club s.r.o. a po vyhlásení,
že je spôsobilý na právne úkony realizoval vyhlásenia o uznaní záväzku a právny záväzok osoby
povinnej voči osobe oprávnenej podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (exekučný poriadok ). V zmysle článku I. notárskej zápisnice bolo uvedené, že

obchodná spoločnosť T & J Tenis club s.r.o. ako osoba povinná, uzavrela dňa 15.06.2016 s veriteľom
- žalobcom tejto právnej veci ako osobou oprávnenou zmluvu o pôžičke, ktorá tvorí neoddeliteľnú
súčasť tejto notárskej zápisnice. Podľa bodu 2 na základe uvedenej zmluvy o pôžičke osoba oprávnená
poskytla osobe povinnej pôžičku vo výške 200 000 eur, dohodnutým spôsobom a za presne stanovenýchzmluvných podmienok a to a) osoba povinná sa zaviazala vrátiť pôžičku osobe oprávnenej v lehote
dvanástich mesiacov od jej poskytnutia v celom rozsahu. Osoba povinná je povinná vrátiť pôžičku na
bankový účet osoby oprávnenej, b) osoba povinná potvrdila svojim podpisom na zmluve o pôžičke, že

prvúčasťpôžičkyvsume30000eurmuoprávnenáosobaposkytladňa13.06.2016atobezhotovostným
prevodom peňažných prostriedkov na bankový účet od osoby oprávnenej, c) druhú časť pôžičky
sume 70 000 eur sa osoba oprávnená zaviazala poskytnúť osobe povinnej deň v ktorom povinná
osoba predloží osobe oprávnenej riadne a úplne podpísanú zmluvu o pôžičke zo dňa 15.06.2016,
notársku zápisnicu s obsahom uznania záväzku vyplývajúceho z tejto zmluvy o pôžičke a súhlas s jej

vykonateľnosťou (exekúciou), blankozmenku spolu s dohodou o vyplňovať som práve k blankozmenke,
zmluvu o zriadení záložného práva na obchodný podiel obchodnej spoločnosti Twin - Win s.r.o. z
riadne a úplne podpísaným návrhom na zápis zmien v obchodnom registri, zmluvu o zriadení záložného
práva na obchodné podiely v obchodnej spoločnosti T & J Tenis club s.r.o., spolu s riadne a úplne
podpísaným návrhom na zápis zmien v obchodnom registri, zápisnicou z valného zhromaždenia
obchodnej spoločnosti a s plnomocenstvom na zastupovanie v konaní pred obchodným registrom a

to bezhotovostným prevodom peňažných prostriedkov na bankový účet dlžníka, d) tretiu časť pôžičky
v sume 100 000 eur sa osoba oprávnená zaviazala poskytnúť osobe povinnej v deň, v ktorom dlžník
predloží osobe oprávnenej právoplatné rozhodnutie o povolení zápisu zmien v obchodnom registri
súvisiacich so s zriadením záložného práva na obchodné podiely oboch vyššie uvedených spoločností,
e)osobapovinnájeoprávnenávrátiťosobeoprávnenejpôžičkuajpreddátumomsplatnostidojednaných

v bode 2 článku II zmluvy o pôžičke.

66. Podľa článku IV. notárskej zápisnice osoba povinná T & J Tenis club s.r.o. vyhlásila, že svoj záväzok
vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke t.j. záväzok vrátiť osobe oprávnenej pôžičku vo výške 200 000 eur
dohodnutým spôsobom a to v lehote dvanástich mesiacov od jej poskytnutia v celom rozsahu, na

bankový účet osoby oprávnenej uznáva v plnom rozsahu čo do základu, dôvodu aj čo do výšky.

67. Podľa článku V. notárskej zápisnice osoba povinná a to obchodná spoločnosť T & J Tenis club
s.r.o. vyhlásila, že výslovne súhlasí s tým, aby v prípade nesplnenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy
o pôžičke t.j. v prípade nevrátenia dlžnej sumy 200 000 eur dohodnutým spôsobom, a to v lehote

12 mesiacov od jej poskytnutia v celom rozsahu na bankový účet osoby oprávnenej je táto notárska
zápisnica vykonateľným exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučného poriadku) v znení neskorších právnych predpisov, a to
na celý majetok osoby povinnej, t.j. osoba povinná súhlasí s exekúciou vedenou v zmysle exekučného
poriadku.

68. Podľa potvrdenia o transakcii zo dňa 26.10.2023 (č. l. 240 až 232) Tatra banka a.s. týmto potvrdila,
že na bežnom účte klienta boli realizované transakcie s poznámkami pôžička na základe zmluvy a to v
sume 10 000 eur dňa 07.07.2016, 30 000 eur dňa 06.07.2016, 30 000 eur dňa 04.07.2016, 30 000 eur
dňa 28.06.2016, 70 000 eur dňa 20.06.2016, 30 000 eur dňa 13.06.2016, Spolu v sume 200 000 eur.

69. V dôsledku vyššie uvedeného bola notárska zápisnica vykonateľným exekučným titulom žalobcu.

70. Keďže povinná svoj dlh voči žalobcovi nesplnila, žalobca na základe vykonateľného titulu podal
návrh na začatie exekúcie a na základe poverenia na vykonanie exekúcie, sp. zn. 29Ek/132/2017 zo

dňa 18.10.2017 vydaného Okresným súdom Banská Bystrica súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi
Kormaníkovi, so sídlom Námestie generála Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, bola začatá
exekúcia.

71. Dňa 15.11.2017 vydal súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie (č. l. 29) č. k.

202Ex/50/2017-12,ktorépovinnáprevzala dňa21.11.2017(č.l.31).Týmtoupovedomenímbolapovinná
v zmysle ustanovenia § 61 ods. 1 exekučného poriadku vyzvaná, aby v lehote do 15 dní od doručenia
tohto upovedomenia dobrovoľne zaplatila pohľadávku vo výške istiny 200.000 eur s príslušenstvom.
Zároveň bola týmto upovedomením povinná upovedomená o tom, že nemôže nakladať so svojim
majetkom, podľa ustanovenia § 61d exekučného poriadku. Povinná žalobcovi dlh neuhradila.

72. Dňa 15.11.2017 vydal súdny exekútor príkaz na začatie exekúcie (č. l. 32) , č. k. 202 Ex 50/17-16
zo dňa 15.11.2017, podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého prikázal
žalovanému 1/ nevyplatiť povinnému pohľadávku vo výške 292.176,76 eur a to až do vydaniaexekučného príkazu podľa § 107 Exekučného poriadku. Príkaz na začatie exekúcie bol doručený
žalovanému 1/ dňa 16.01.2017 (č. l. 33).

73. Exekučný príkaz podľa § 107 ods. 1 exekučného poriadku (č. l. 38) voči žalovanému 1/ súdny
exekútor vydal dňa 21.03.2019 a to tak, že prikázal dlžníkovi povinnému označenému ako - Mestský
úrad Prešov, Hlavná 73, Prešov, IČO:00327646, aby po doručení tohto exekučného príkazu vyplatil
pohľadávky povinného aj po častiach do výšky spolu v sume 397 739,07 eur na účet súdneho exekútora.

74. Tento exekučný príkaz doručený žalovanému 1/ dňa 03.04.2019.

75. Súdny exekútor však vydal aj doplnenie exekučného príkazu sp. zn. 202EX 50/17 - 177 dňa
04.09.2019, ktoré bolo doručené žalovanému 1/ 06.09.2019 (č. l. 40 až 41), kde už podľa ustanovenia
§ 107 ods. 1 exekučného poriadku vymáhal pohľadávku oprávneného sume 430 808,31 eur a označil
dlžníka povinného mesto Prešov (nie Mestský úrad Prešov)

76. Dňa 22.01.2018 súdny exekútor vydal ďalší príkaz na začatie exekúcie (č. l. 34) 202EX 50/17 - 51
podľa ustanovenia § 106 ods. 1 exekučného poriadku v zmysle, ktorého prikázal žalovanému 2/ aby po
doručení tohto príkazu nevyplatil povinnému pohľadávku vo výške 313 976,97 eur a to až do vydania
exekučného príkazu podľa ustanovenia § 107 exekučného poriadku. Podľa podacieho hárku uvedené

bolo doručované žalovanému 2/ dňa 22.01.2018 (č. l. 35).

77. Exekučný príkaz podľa § 107 ods. 1 Exekučného poriadku žalovanému 2/ bol súdnym exekútorom
vydaný dňa 21.03.2019, s tým že žalovanému 2/ bolo súdnym exekútorom prikázané, aby po doručení
tohto exekučného príkazu vyplatil pohľadávky povinného (aj po častiach) do výšky 397 739,07 eur na

účet súdneho exekútora, pričom príkaz bol doručený žalovanému 2/ dňa 25.03.2019.

78. Aj v tomto prípade, bolo vydané doplnenie exekučného príkazu sp. zn. 202EX 50/17 - 178 (č. l. 42
a 43 ) dňa 04.09.2019, ktoré bolo žalovanému 2/ doručené dňa 06.09.2019 kde už bola uvedená výška
pohľadávky oprávneného 430 808,31 eur.

79. Žalovaný v 1. rade bol zmluvnou stranou nájomnej zmluvy, uzatvorenej medzi povinnou (T&J
Tenis club s.r.o.) v pozícii nájomcu, žalovaný 1/ ako vyhlasovateľ, resp. vlastník nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom nájmu a žalovaný 2/ spoločnosť PREŠOV REAL s.r.o., so sídlom Slovenská 40, 080 01
Prešov, IČO: 31 722 814 ako prenajímateľ (č. l. 16 ).

80. Predmetom nájomnej zmluvy boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ktoré povinná - T
& J Tenis club s.r.o. na základe nájomnej zmluvy užívala. Povinná - T & J Tenis club s.r.o. sa v
nájomnej zmluve zároveň zaviazala investovať do predmetu nájmu sumu vo výške 222.191,22 eur v
rozsahu určenom v prílohe nájomnej zmluvy - „Investičný zámer - vecný, časový a finančný rozpis (areál

tenisových kurtov, ul. Nábrežná 5, Prešov).“
81. Podľa článku I. bodu 1. 2 zmluvy prenajímateľ na základe tejto zmluvy prenechal nájomcovi do nájmu
predmet nájmu uvedený v bode 1 tohto článku za podmienok uvedených v zmluve samej. Podľa článku
II. bodu 2. 1 nájomný vzťah vznikol dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy a jeho trvanie bolo stanovené
na dobu 15 rokov .

82. Podľa článku IV bodu 4. 1 zmluvy cena nájmu je schválená mestským zastupiteľstvom mesta Prešov
uznesením č. 223/2015 zo dňa 16.12.2015 ako výsledok obchodu verejnej súťaže vo výške 14 800 eur
s DPH/rok. Náklady za služby spojené s užívaním predmetu nájmu hradí nájomca. Podľa článku IV bodu
4. 2 spôsob úhrady nájomného si dojednali tak, že podľa 4. 2. 1 prenajímateľa a nájomca sa dohodli na
spôsobe úhrady za predmet nájmu podľa tejto zmluvy, ktorý sa bude realizovať na základe predloženia

faktúry zo strany prenajímateľa nájomcovi raz ročne, a to k 01.12. každého roka.
83. Podľa bodu 4. 2. 2 zmluvy nájomca prehlásil, že nájomné bude platiť riadne a včas a to do 20.12.
každého roka. V opačnom prípade mal prenajímateľ právo od nájomnej zmluvy odstúpiť. Podľa bodu
4. 2. 3 zmluvy povinnosť nájomcu zaplatiť nájomné je splnená dňom pripísania platby v prospech účtu
prenajímateľa. Podľa bodu 4. 2. 4 zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania nájomcu s

plnením nájomného má prenajímateľ právo požadovať úroky z omeškania v zmysle ustanovení zákona
č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.
84. Podľa bodu 4. 3 spôsob vysporiadania sa zmluvných strán vo vzťahu k realizácii navrhovaných
investícií : zmluvné strany sa dohodli na vzájomnom započítavaní vyčísleného nájomného apreinvestovaných finančných prostriedkov uvedených v článku V bod 5. 1 tejto zmluvy nasledovným
spôsobom :
4. 3. 1 Prenajímateľovi vznikne pohľadávka voči nájomcovi z titulu nájmu za predmet nájmu uvedený

v článku I bod 1. 1 tejto zmluvy.
4. 3. 2 Nájomcovi vznikne pohľadávka voči prenajímateľovi z titulu nákladov na investíciu, ktoré budú
nájomcom fakturované.
4. 3. 3 K zápočtu investícií s nájomným môže dôjsť až po ukončení jednotlivých ucelených častí, čo bude
doložené kolaudačným rozhodnutím, respektíve preberacím protokolom v prípade stavebných úprav,

ktoré nevyžadujú proces kolaudácie.
4. 3. 4 V prípade, že nájomca v jednom roku preinvestuje finančné prostriedky vo výške vyššej
ako je ročná výška nájomného, investície budú započítané s budúcim nájomným, ale len do výšky
neprekračujúc jej celkovú výšku nájomného za celú dobu nájmu.
85. Podľa bodu 4. 4 po ukončení investovania nájomcom a po započítaní celkovej investície s nájomným
je nájomca povinný platiť nájom podľa podmienok stanovených v bode 4. 2 tohto článku.

86. Podľa článku V. bodu 5. 1 zmluvy nájomca sa zaviazal investovať do predmetu nájmu 222.191,22 eur
s DPH v súlade s vecným a časovým rozpisom realizácie investícií, ktorý tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy
po odsúhlasení prenajímateľom a vyhlasovateľom v zmysle bodu 5. 4 tejto zmluvy.
87. Podľa bodu 5. 2 nájomca sa zaviazal, že v prvých troch rokoch investovania nájomného vzťahu
zrealizuje v objeme 80 % z celkovej výšky investícií do predmetu nájmu rekonštruuje akciu budovy s

dôrazom na zníženie energetickej náročnosti, rekonštrukciu interiéru , rekonštrukciu tenisových kurtov
a vonkajších spevnených plôch tak, aby spĺňali kritériá pre medzinárodné tenisové turnaje.
88. Podľa článku V. bodu 5. 3 zmluvy nájomca sa zaviazal, že investície začne realizovať už v
prvom roku nájmu podľa predloženého harmonogramu investícií. V opačnom prípade má prenajímateľ
právo od nájomnej zmluvy odstúpiť. Podľa článku V bodu 5. 4 zmluvy nájomca sa zaviazal, že si

s prenajímateľom a vyhlasovateľom vopred odsúhlasiť realizáciu každej investície vrátane výšky jej
predpokladanej hodnoty nasledovným spôsobom :, ak nájomca písomne požiadal prenajímateľa o
súhlas na investovanie do predmetu nájmu, uskutoční sa spoločná ohliadka, súhlas alebo nesúhlas k
investíciám udeľuje výhradne mesto Prešov, ktorý bezodkladne odošle nájomcovi a prenajímateľovi,
v prípade udelenia súhlasu nájomca zabezpečí prípravu investície v zmysle ustanovení stavebného

zákona, vyhlasovateľ a prenajímateľ bude vyzývaný počas realizácie investícií na kontrolné dni.

89. Dňa 18.12.2019 bola medzi žalovanými v prvom a druhom rade a povinným T & J Tenis club
s.r.o. uzatvorená dohoda o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu podľa
žalobného návrhu odporovateľný právny úkon respektíve ako úkon, ktorým mal byť žalobca ako veriteľ

ukrátený.

90. Podľa dohody (č. l. 44) o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu jej
preambuly nadväzovala na platnú a účinnú nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa 11.01.2016 s tým, že
v zmysle tejto nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na vzájomnom započítavaní vyčísleného

nájomného a preinvestovaných finančných prostriedkov, pričom k zápočtu mohlo dôjsť až po ukončení
jednotlivých ucelených častí, čo bude doložené kolaudačným rozhodnutím, respektíve preberacím
protokolom v prípade stavebných úprav, ktoré nevyžadujú proces kolaudácie.

91. Podľa článku II. ku dňu podpisu tejto dohody, nájomca investoval zmysle nájomnej zmluvy do

predmetunájmusumu225292,96eurnazákladesúhlasuvlastníkazodňa23.02.2016,pričominvestície
boli prevzaté preberacím protokolmi zo dňa 09.11.2017 a 15.11.2018. Zmluvné strany sa dohodli,
že vzhľadom na skutočnosť, že investíciami realizovanými v zmysle bodu 1 došlo k technickému
zhodnoteniupredmetunájmuakomajetkuvlastníkavlastníktietoinvestícieprebraldosvojhomajetkuav
dôsledku toho mu vznikol záväzok uhradiť nájomcovi náklady na preukázané zrealizované investície na

predmete nájmu vo výške 222 191,22 eur a nájomcovi vznikla z tohto titulu pohľadávka voči vlastníkovi.
Na uvedené nadväzuje bod 4 s tým, že prenajímateľ touto zmluvou bezodplatne postúpil vlastníkovi
pohľadávku voči nájomcovi z titulu nájomného za uplynulú dobu nájmu splatného v zmysle nájomnej
zmluvy k 20.12.2016, k 20.12.2017, 20.12.2018 a 20.12.2019 spolu 59 200 eur. Taktiež touto zmluvou
prenajímateľ bezodplatne postúpil vlastníkovi všetky budúce pohľadávky voči nájomcovi, ktoré vzniknú z

titulu nájomného. K tomu nadväzuje bod 7, že vlastník ako nový veriteľ pohľadávky špecifikovanej v bode
4 t.j. nájomného a nájomca ako dlžník sa dohodli na započítaní tejto pohľadávky s časťou pohľadávky
nájomcu voči vlastníkovi špecifikovanej v bode 3 tohto článku vo výške 59 200 eur a ďalej (bod 8) vlastník
ako budúci veriteľ budúcich pohľadávok a nájomca sa dohodli, že okamihom splatnosti každej z týchtopohľadávok v zmysle nájomnej zmluvy sa tieto po zvyšnú dobu nájmu budú jednotlivo započítavať s
časťou pohľadávky nájomcu voči vlastníkovi až do zániku pohľadávky nájomcu voči vlastníkovi s tým,
že tieto budúce započítania sa uskutočnia v okamihu stretu predmetných pohľadávok na základe tejto

dohody.

92. Žalovaný v 2/ vystupoval ako prenajímateľ, vlastníkom dotknutých nehnuteľností bol žalovaný v 1/
títo mali medzi sebou uzatvorenú komisionársku zmluvu (č.l.48) zo dňa 30.12.2015 predmetom zmluvy
bolo zabezpečenie a sprostredkovanie prevádzky, údržby a opráv nebytových priestorov a samostatne

stojacíchstavieb,pozemkovpodnebytovýmipriestormiastavbamivovlastníctvemestaPrešovapriame
prevádzkovanie nehnuteľností vo vlastníctve mesta Prešov. Komisionár v rámci zmluvy sa zaviazal
okreminéhopriamouzatváraťnájomnézmluvy.Podľačl.V.zmluvykomitenttedažalovanýv1/sivyhradil
právorozhodovaťonájomcochnebytovýchpriestorovaurčovaťvýškunájomnéhozanebytovépriestory.

93.Podľaodpovedeoposkytnutiesúčinnostizodňa13.06.2022žalovaného1/(č.l.92)určenejsúdnemu

exekútorovižalovanýakovyhlasovateľ-vlastníkaprenajímateľžalovaný2/odstúpiliodnájomnejzmluvy
č. 20100007 zo dňa 11.01.2016, ktoré bolo nájomcovi doručené dňa 10.05.2022 ďalej oznamoval že
nedošlo k dobrovoľnému odovzdaniu nebytových priestorov a situáciu je nútený riešiť súdnou cestou.
Súčasne žalovaný tento odpovedi uviedol, že z predložených účtovných dokladov vyplýva záväzok
žalovaného 1/ , voči spoločnosti T & J Tenis club s.r.o., v zmysle dohody o prevzatí a vysporiadaní

technického zhodnotenia predmetu nájmu zo dňa 18.12.2019 k 31.12.2021 v sume 148 191,22 eur
a naopak záväzok spoločnosti T & J Tenis club s.r.o.,v zmysle dohody voči mestu k 31.12.2021 bol
evidovaný vo výške 14 800 eur nájomné za rok 2021.

94. Podľa výpisu zo živnostenského registra spoločnosť T & J Tenis club s.r.o., (č. l. 114) má sídlo

v Prešove na ulici Nábrežná 5 načo žalovaný 2/ upozorňoval súvislosti s tým, že spoločnosť T & J
Tenis club s.r.o.,ako povinný nevykonáva podnikateľskú činnosť na iných miestach, respektíve nemá
zriadené iné prevádzkarne a celú činnosť sústreďuje v predmete nájmu v zmysle nájomnej zmluvy zo
dňa 11.01.2016 a je teda zrejmé, že úhrada nájomného, ku ktorej malo dôjsť započítaním je podľa
jeho názoru bežným právnym úkonom povinného, pretože ním bola zabezpečovaná úhrada za užívanie

nehnuteľností so zásadný význam pre výkon jeho podnikateľskej činnosti.

95. Žalobca na uvedené reagoval tým že predložil úplný výpis z obchodného registra povinného
spoločnosti T & J Tenis club s.r.o.,(č. l. spisu 133) a súvislosti s tým poukazoval na to, že pre viaceré
predmety jeho činnosti bola prevádzkareň na adrese - B. X, A. zrušená dňom 07.12.2018. Súčasne

poukazoval na to, že na predmetnej adrese má naopak prevádzkarne zriadené spoločnosť TENISKA
s.r.o.. Súčasne žalobca argumentoval tým, že podľa informácií zo stránky G. spoločnosť T & J Tenis
club s.r.o., má negatívne výnosy to nesvedčí o riadnom výkone podnikateľskej činnosti.

96. Žalobca predložil uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Cob/89/2022 zo dňa 16.03.2023 (č. l.

136) a poukazoval na to, že podal dňa 04.05.2021 na Okresný súd Prešov poddlžnícku žalobu v súlade s
ustanovením§109exekučnéhoporiadku. uviedol,žežalobabolasúdomprvejinštanciedňa24.02.2022
zamietnutá v konaní vedenom pod sp.zn. 21 Cb/97/1021 a na základe podaného odvolania žalobcom
odvolací súd rozsudok súdu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že k
zrušujúcom uznesení okrem iného sú výslovne uviedol: „Vyššie uvedené započítanie je preto neplatný

úkon a nemožno naň prihliadať, pretože k nemu došlo v čase po doručení upovedomenia o začatí
exekúcie, ako aj po doručení príkazu na začatie exekúcie, a ani žalovaný, ani povinný neboli oprávnení
disponovať pohľadávkou, ktorú exekútor prikázal uhradiť žalobcovi.“ Žalobca z toho dôvodil, že žalovaní
konali v rozpore so zákonom.

97. Žalovaný 2/ v priebehu konania sa vyjadril (č. l. 207) a poukazoval opakovane najmä na to, že
samotnej nájomnej zmluve ako aj dohode bolo dohodnuté, že sa pohľadávky titulom nájomného voči
povinnému budú započítavať proti pohľadávke povinného na náhradu za investície vynaložené za
účelom zhodnotenia predmetu nájmu (viď, napríklad článok IV bod 4. 3 nájomnej zmluvy, článok II
bod 8 dohody ). Poukazoval na to , že nájomná zmluva obsahuje klauzulu, ktorou bol dojednaný

mechanizmus automatického započítavania budúcich pohľadávok, t.j. pohľadávok prenajímateľa z titulu
nájomného a pohľadávok nájomcu z titulu nákladov na investíciu do predmetu nájmu, v prípade splnenia
dohodnutých podmienok. Z tohto dôvodu by prípadné budúce započítanie pohľadávok predstavovalo iba
akési formálne potvrdenie ex post o zrealizovaní zápočtu, ktorého jediným účelom by bola prehľadnosťvzájomného salda. Dohoda teda potvrdila dojednanie na automatickom započítavanie vzájomných
pohľadávok a podľa názoru žalovaného 2/ nebolo potrebné vykonávať ďalšie právne úkony a odkázal
na obsah nájomnej zmluvy článok IV. ods. 1.

98. Žalovaný 1/ sa taktiež vyjadril (č. l. 212) a uviedol, že poukazuje na nájomnú zmluvu konkrétne článok
IV bod 4. 3, v ktorej si zmluvné strany dohodli vzájomné započítavanie nájomného a preinvestovaných
finančných prostriedkov špecifikovaných v článku V bod 3. 1 nájomnej zmluvy. Mesto podaním zo dňa
30.12.2020 jednostranne započítal o vzájomnú pohľadávku na nájomnom voči spoločnosti T & J Tenis

club s.r.o., za rok 2020 a za roky 2021 a 2022 započíta započítaniu doposiaľ nedošlo.

99. Podľa jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok (č. l. 213 ) vyhotoveného dňa 30.12.2020,
poverenou vedúcou odboru financií a mestského majetku MsÚ v Prešove v tomto bolo oznámené, že v
zmysle § 358 až 360 Obchodného zákonníka vykonal žalovaný 1/ započítanie vzájomných pohľadávok a
to z nájomného za roky 2016 a 2019 postúpené zo zmluvy č. 202000032 so splatnosťou dňa 20.12.2019

celkovej jednotkovej sume 59 200 eur a z nájomnej zmluvy za rok 2020 postúpená pohľadávka č. zmluvy
20200032 so splatnosťou dňa 20.12.2020 v sume 14 800 eur spolu 74000, voči pohľadávke T & J
Tenis club s.r.o., z investície na základe zmluvy prvá časť do zápočtu časť roku 2018 - 31.03.2018 z
celkovej sumy pohľadávky 222 191,22 eur v sume do zápočtu 59 200 eur so zostatkom pohľadávky 162
991,22 eur a sumu 14 800 eur ako investície na základe zmluvy druhá časť zápočtu s tým, že zostatok

pohľadávky následne bol vyčíslený vo výške 148 191,22 eur.

100. Takto zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

101. Podľa § 61d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, po doručení upovedomenia o začatí
exekúcie nemožno nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného
súhlasu exekútora s výnimkou bežných právnych úkonov. Nakladanie s majetkom v rozpore so zákazom
podľa odseku 1 nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Takýto právny úkon je však voči oprávnenému

neúčinný a nárok oprávneného môže byť uspokojený v exekúcii z toho, čo ušlo, a to bez toho, aby musel
takémuto právnemu úkonu odporovať, ak ide o nakladanie s majetkom v prospech osôb podľa § 42a
ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, ktoré o prebiehajúcej exekúcii vedeli alebo pri vynaložení náležitej
starostlivosti museli vedieť.

102. Podľa § 42a ods. 1, 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5,
ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má
veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo
ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch

v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu,
ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.

103. Podľa 42b ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne
neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym

úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto
úkonu prospech.

104. Podľa § 61c ods. 1, 2 Exekučného poriadku, povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie
musí obmedziť svoju činnosť na uskutočňovanie bežných právnych úkonov v rozsahu, v ktorom to od

neho možno spravodlivo požadovať, s ohľadom na výšku a význam vymáhaného nároku. Za bežné
právne úkony právnickej osoby alebo podnikateľa podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka sa považujú
právne úkony, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie riadneho výkonu tých činností, ktoré sú
predmetom ich činnosti alebo podnikania.105.Podľa§580Občianskehozákonníka,akveriteľadlžníkmajúvzájomnépohľadávky,ktorýchplnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

106. Predmetom žaloby, bolo pred čiastočným späťvzatím žaloby určenie neúčinnosti dohody o prevzatí
a vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu uzatvorenej dňa 18.12.2019 medzi žalovaným

1/, žalovaný 2/ a spoločnosťou T & J Tenis club s.r.o., ako aj úkonov z nej vyplývajúcich a to s
poukazom na ustanovenie § 61d ods. 1, 2 exekučného poriadku spojení s ustanovením § 42a ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka žalobca uvádzal, že podpisu dohody došlo po vzniku a počas trvania inhibitória
teda po tom ako dňa 21.03.2019 vydal súdny exekútor exekučný príkaz na vykonanie exekúcie
prikázaním iných pohľadávok podľa ustanovenia § 107 ods. 1 exekučného poriadku voči žalovanému
1/ - mestu Prešov. Súdny exekútor žalovanému 1/ (podľa názoru žalobcu ako dlžníkovi povinného -

poddlžníkovi) uložil povinnosť z titulu exekučného príkazu na vykonanie exekúcie, aby zaplatil sumu
vo výške 397 739,07 eur (pohľadávka v tejto výške bola vyčíslená súdnym exekútorom s ohľadom
na výšku dlhu - istina plus príslušenstvo). Dňa 22.01.2018 bol príkaz na začatie exekúcie doručovaný
aj žalovanému 2/ prikázaním iných pohľadávok podľa ustanovenia § 107 ods. 1 exekučného poriadku
celkovej sume 313 976,97 eur.

107. Dňa 18.12.2019 (teda potom, čo bol žalovanému doručený príkaz na začatie exekúcie) bola
medzi žalovaným - mestom Prešov, prenajímateľom a povinným - T & J Tenis club s.r.o., uzavretá
dohoda o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu, podľa ktorej žalovaný ako
vlastník nehnuteľnosti v zmysle nájomnej zmluvy preberá investície vykonané povinným ako technické

zhodnotenie do svojho majetku a v dôsledku toho mu vzniká záväzok vo výške 222.191,22 eura z
titulu nákladov vynaložených na zrealizované investície na predmete nájmu. V dohode došlo zároveň
k dohode strán o vzájomnom započítaní vyššie uvedenej pohľadávky povinného s časťou pohľadávky
žalovaného voči povinnému z titulu nájomného /suma vo výške 59.200 eur, čo predstavuje nájomné
za 4 roky užívania predmetu nájmu/. Vyššie uvedené započítanie je podľa názoru žalobcu neúčinný

právny úkon a nemožno naň prihliadať, pretože k nemu došlo v čase po doručení upovedomenia o
začatí exekúcie, ako aj po doručení príkazu na začatie exekúcie a ani žalovaný a ani povinný neboli
oprávnení disponovať pohľadávkou, ktorú exekútor prikázal uhradiť žalobcovi.

108. Súd nevykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi žalobcom spolu s vyjadrením

žalobcu o predloženie dôkazov preukazujúcich skutočnosti, ktoré boli uvedené v žiadosti o odročenie
pojednávania zo dňa 18.12.2023 nakoľko ide o skutočnosti ktoré sú irelevantné k skutočnostiam vo veci
samej a boli predložené zo strany žalobcu len z dôvodu dodatočného preukázania existencie skutočnosti
pre, ktoré žiadal odročiť pojednávanie, ktoré bolo vytýčené dňa 21.11.2023.

109. Súd taktiež nevykonával dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalobcu spolu
s podaním zo dňa 16.01.2024, ktoré boli súdu doručené 17.01.2024, čo bol totožný deň kedy bolo
pojednávanie, vzhľadom na koncentráciu konania.

110. K dôvodnosti uplatnenia koncentrácie konania odvolací súd dodáva, že účelom koncentrácie

konania je zabrániť tomu, aby strany sporu zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi;
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v zásade nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr ak by konala starostlivo a so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V zásade
platí, že nie je prípustné, aby strana sporu predkladala ďalšie prostriedky procesného úkonu alebo
procesnej obrany až na pojednávaní, čo by znamenalo zmarenie už nariadeného a prebiehajúceho

pojednávania a potrebu vytýčiť ďalšie pojednávanie vo veci. Podanie žalobcu nebolo ani reakciou na
nové, doposiaľ jej neznáme skutočnosti (blanko zmenka zo dňa 15.06.2016, dohoda o vyplňovacom
práve k blankozmenke zo dňa 15.06.2016, zmluva o prevode obchodného podielu zo dňa 27.03.2017,
zmluva o budúcej zmluve zo dňa 05.05.2017, zmluva o uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve zo dňa
03.05.2017, znalecký posudok zo dňa 07.06.2021, doplnenie znaleckého posudku zo dňa 03.01.2023),

ktoré by vyplynuli z vykonaného dokazovania; o obsahu žaloby a vyjadreniach strán sporu žalobca
mal vedomosť, prostriedkami procesného útoku a ani prostriedkami procesnej obrany včas nereagoval.
Žalobca ako strana sporu má povinnosť pri postupe v súlade so zásadou hospodárnosti označiť a
predložiť dôkazy; súd ho na vyjadrenie vzhľadom na reakcie žalovaných vyzval, doručil mu vyjadreniabol aj prednesený predbežný právny záver už na pojednávaní konanom dňa 12.09.2023. Pokiaľ však
žalobca predkladal ďalšie dôkazy menej ako 24 hodinovej lehote pre súd ako aj pre žalovaných pred
pojednávaním o, ktorom vedel od 07.12.2023, prostriedky procesnej obrany nepoužil včas.

111. Ďalej pokiaľ ide o procesné postupy súd poukazuje na to, že žalobca na pojednávaní konanom
dňa 17.01.2024 v úvodnom vyjadrení žiadal pripustiť zmenu žaloby o to tak, že žiadal, aby súd
vyslovil neúčinnosť zápočtu obsiahnutého v dohode o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia
predmetu nájmu zo dňa 18.12.2019.

112. Podľa § 142 ods. 1 Csp, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania. Podľa § 140 Csp zmena žaloby je návrh, ktorým
sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

113. Podľa § 145 ods. 1, 2, Csp, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

114. Žalovaní mali všeobecné námietky vo vzťahu k žalobného petitu ako neurčitému, avšak so

späťvzatím žaloby vyslovene nevyjadrili nesúhlas.

115. Súd ústne predložený návrh žalobcu podľa jeho obsahu posúdil ako čiastočné späťvzatie
žaloby, nakoľko pôvodnou žalobou sa domáhal určenia neúčinnosti celej dohody ako aj úkonov z nej
vyplývajúcich a po čiastočnom späťvzatí žiadal, aby súd vyslovil neúčinnosť (len) zápočtu obsiahnutého

v článku 2 bod 7 v dohode o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu zo dňa
18.12.2019.

116. Bolo preukázané, že žalobca má postavenie veriteľa voči dlžníkovi a do spoločnosti T & J
Tenis club s.r.o., titulom zmluvy o pôžičke, pričom žalobca predloženými listinnými dôkazmi v tomto

smere uniesol dôkazné bremeno a preukázal reálne odovzdanie finančných prostriedkov bezhotovostne
svojmu dlžníkovi potvrdením o transakcii (č. l. 240 až 242 ).

117. Súd poukazuje na to, že posudzoval skutkový stav bez ohľadu na vyjadrené právne závery
uvádzané v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove 7Cob/89/2022 - 301 zo dňa 16.03.2023, nakoľko v

tomto konaní súd nebol viazaný týmito závermi.

118. Platná právna úprava výslovne ustanovuje, že úkon povinného porušujúci inhibitorium nemá za
následok neplatnosť úkonu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či bolo porušené všeobecné inhibitórium
alebo inhibitorium in concreto. Ďalej v danej právnej veci nešlo o nakladanie s majetkom v prospech

osôb podľa § 42a ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, a preto bolo nutné podať žalobu o neúčinnosť
odporovateľného úkonu, pričom v konaní o takejto žalobe podľa názoru súdu je potrebné preukázať
splnenie všetkých zákonných podmienok.

119. Výsledkom určenia neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka

je tzv. relatívna neúčinnosť právneho úkonu voči ukrátenému veriteľovi, to znamená, že veriteľ môže
požadovať z tohto čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.

120. Odporovacia žaloba je právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa v exekučnom konaní, keďže postihuje veci, práva alebo iné majetkové hodnoty, ktoré

odporovaným právnym úkonom ušli z majetku dlžníka. Základným zákonným predpokladom úspešnosti
odporovacej žaloby je správne označenie aktívne a pasívne vecne legitimované strany sporu a splnenie
ďalších zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka. Aktívne vecne
legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý mal v dobe, kedy bol urobený odporovaný
právny úkon voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku na základe vykonateľného rozhodnutia, alebo

iného exekučného titulu. Ďalšou podmienkou aktívnej vecnej legitimácie je, že odporovateľným úkonom
dlžníka došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, čím sa ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že pohľadávka je vymáhateľná, ako i to, že dlžníkove
právne úkony ukracujú jej uspokojenie, a úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ako i vedomosť druhejstrany o ňom, znáša veriteľ, teda žalobca. Pasívne vecne legitimovaným z odporovacej žaloby je osoba,
s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený, teda osoba, ktorá mala z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech, keďže získala majetok, a to bez ohľadu na to, či bol majetok získaný

na základe odplatného alebo bezodplatného právneho úkonu. Odporovateľným je právny úkon dlžníka,
ktorý urobil v posledných 3 rokoch, v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej
strane známy. Predpokladmi odporovateľnosti právneho úkonu sú teda existencia právneho úkonu,
ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, platnosť odporovateľného právneho úkonu, vymáhateľnosť
pohľadávky veriteľa, ukrátenie veriteľa a úmysel ukrátiť veriteľa.

121. Žalobca disponuje vymáhateľnou pohľadávkou, pod ktorou sa rozumie pohľadávka, ktorú možno
úspešne vymáhať, v danom prípade o tom svedčí aj vydané poverenie na vykonanie exekúcie, pričom
pohľadávka vyplýva zo zmluvy o pôžičke zo dňa 15.06.2016, rozporované bolo reálne poskytnutie
pôžičky bolo žalobcom preukázané.

122. Pokiaľ ide námietky žalovaných vo vzťahu k notárskej zápisnici súd poukazuje na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 435/2020 z 11. októbra 2022, kde ústavný súd v právnej
vete uviedol, že od notárov nemožno požadovať, aby pred vydaním notárskej zápisnice vykonávali
dokazovanie porovnateľné s dokazovaním v rámci súdneho konania. Potom je ale nutné vyžadovať
od exekučného súdu, aby sa v prípade, ak povinní nastolia pochybnosti viažuce sa na reálnosť

hmotnoprávneho základu notárskej zápisnice, touto otázkou zaoberal.

123. V prejednávanej veci súd poukazuje na to, že pochybnosti k formálnym a materiálnym
predpokladom vykonateľnosti notárskej zápisnice vyvracia to , že bolo reálne vydané poverenie na
vykonanie exekúcie exekučným súdom.

124. Ďalšou podmienkou aktívnej vecnej legitimácie je, že odporovateľným úkonom dlžníka došlo k
zmenšeniu majetku dlžníka, čím sa ukracuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. V danom prípade súd
poukazuje na to, že v nájomnej zmluve okrem dojednaného „mechanizmu“ započítavania nájomného
a preinvestovaných finančných prostriedkov do predmetu nájmu, nájomca prehlásil, že nájomné bude

platiť riadne a včas a to do 20.12. každého roka 14 800 eur. Riadne platenie nájomného ako také, nie
je možné považovať za ukracovanie žalobcu, keďže na druhej strane je tu ekvivalent užívania predmetu
nájmu dlžníkom žalobcu spoločnosťou T& J Tenis club, s.r.o. v zmysle nájomnej zmluvy.

125. Súd má za to, že na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že v zmysle výpisu zo živnostenského

registra došlo k zrušeniu prevádzkarne T& J Tenis club, s.r.o. na adrese B. X, A. ku dňu 07.12.2018,
nakoľko súd nemal preukázané, že by zo strany prenajímateľa došlo odstúpeniu od zmluvy z týchto
dôvodov. Naopak podľa odpovede Mestského úradu Prešov (č. l. 92 ) odstúpenie od nájomnej zmluvy
bolo nájomcovi doručené až dňa 10.05.2022, pričom k dobrovoľnému odovzdaniu nehnuteľnosti
nedošlo.

126. Podľa dohody o prevzatí a vysporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu, dlžník žalobcu
T& J Tenis club, s.r.o. síce investoval v zmysle nájomnej zmluvy sumu 225 292,96 eur, ale započítacím
úkonom, ktorého odporovateľnosti sa žalobca dovoláva, došlo k zaplateniu nájomného za roky 2016,
2017, 2018 a 2019 vo výške 4 krát 14 800 eur spolu 59 200 eur, splatnosť nájomného bola dohodnutá

ročne do 20.12.. Pri podpise dohody v rámci, ktorej je započítací úkon (odporovaný) realizovaný dňa
18.12.2019, bolo dlžníkom žalobcu v tomto čase užívanie prenajatých nehnuteľností už konzumované
a to za rok 2016, 2017, 2018, a aj za takmer celý rok 2019, teda započítanie nájomného bolo vyvážené
ekvivalentom užívania týchto nehnuteľností dlžníkom žalobcu, inak povedané išlo o „oneskorené“
zaplatenie (s, ktorým ako so zmluvnou podmienkou však zmluva o nájme počítala) reálne poskytnutej

protiváhy užívacieho práva prenajatých nehnuteľností.

127. Súd dospel k záveru, že týmto úkonom nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka nakoľko na druhej
strane mal k dispozícii užívanie predmetných nehnuteľností na výkon svojej podnikateľskej činnosti,
respektíve v súlade s dojednaným účelom nájmu v nájomnej zmluve (realizácia činností spojených s

účelom užívania areálu a to profesionálny tenis, rekreačný tenis pre širokú verejnosť, vrátane možnosti
využitia zázemia pre športovcov, organizovanie turnajov pre profesionálnych športovcov, organizovanie
športových, kultúrnych a spoločenských podujatí pre verejnosť, poskytovanie doplnkových služieb atď.).128. V neposlednom rade, logicky tieto nehnuteľnosti poslúžili dlžníkovi žalobcu aj na investovanie
finančných prostriedkov z čoho napokon vznikol záväzok dlžníka žalobcu voči žalovanému 1/, ktorý do
tohto času nie je celý konzumovaný ich užívaním dlžníkom žalobcu ako to vyplynulo z odpovede na

žiadosť o poskytnutie súčinnosti, žalovaný 1/ ako vlastník odstúpil od nájomnej zmluvy a z doložených
dokladov vyplýva záväzok žalovaného 1/ vo výške 148 191,22 eur ku dňu 31.12.2021.

129. Je možné, že žalobca nepovažuje nájomné za primerané teda, že suma 14 800 eur ročne oproti
oprávneniu užívať predmet nájmu nie je ekvivalentná, v tomto smere však žalobca neprodukoval žiadne

dôkazy.

130. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu súd poukazuje na to, že po zmene žaloby žalobca za odporovaný
právny úkon označil len zápočet pohľadávky mesto Prešov voči spoločnosti T & J Tenis club s.r.o.,vo
výške 59 200 eur s časťou pohľadávky T & J Tenis club s.r.o., voči mestu Prešov vo výške 222 191,22
eur. Pasívna legitimácia odporovacej žaloby je upravená v ustanovení § 42b ods. 2 a Občianskeho

zákonníka. Žaloba o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len
vtedy, ak bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol urobený právny úkon. Pasívne
vecne legitimovaná je tak zásadne osoba, ktorá získala odporovateľným právnym úkonom majetkový
prospech (R 86/2003). Po úprave žalobného petitu žalobcom nie je zrejmý dopad tohto právneho úkonu
na žalovaného 2/ a na druhej strane žaloba žalobcu postráda aj uvedenie skutočností z, ktorých by

bolo možné odvodiť pasívnu legitimáciu žalovaného 2/ po čiastočnom späťvzatí žaloby. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že tento bol prenajímateľ ktorému mal dlžník žalobcu uhrádzať nájomné a svoju
pohľadávku postúpil žalovanému 1/ bezodplatne ako to vyplýva z článku II. bodu 4 dohody o prevzatí
a vyporiadaní technického zhodnotenia predmetu nájmu (č. l. 45). Súd preto pre nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie žalobu vo vzťahu k žalovanému 2/ v celom rozsahu zamietol.

131. V neposlednom rade, odporovateľným je právny úkon dlžníka, ktorý urobil, v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, v danej právnej veci sám žalobca
k tomuto žalobe ani vo svojich vyjadreniach osobitne nevyjadroval. Súd však poukazuje na to,
že k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, kde bol „mechanizmus“ ako zmluvná podmienka o vzájomnom

započítavaní dojednaný, došlo dňa 11.01.2016 a k poskytnutiu pôžičky žalobcom dlžníkovi spoločnosti
T& J Tenis club, s.r.o. došlo až 15.06.2016, a k samotnému započítaciemu úkonu došlo na základe
nájomnej zmluvy, je preto ťažké hovoriť o úmysle žalovaného 1/ smerujúcom k ukráteniu žalobcu.
Súd zdôrazňuje, že neposudzoval posúdenie úmyslu žalovaného v 1/ len samotný moment kedy došlo
k započítaniu pohľadávok medzi dlžníkom žalobcu a žalovaným 1/, ale aj samotnú kauzu vzniku

započítavaných pohľadávok, z čoho rovnako úmysel žalovaného 1/ v žiadnom prípade nevyplýva.

132. Pre úplnosť súd uvádza, že pre úspešnosť žaloby o neúčinnosť právneho úkonu je nevyhnutné
aj preukázanie toho, že dlžník nevlastnil taký majetok, ktorý aj po uzatvorení odporovaného právneho
úkonu postačoval na to, aby sa z neho veriteľ mohol uspokojiť. V tomto smere však nebol navrhnutý

ani jeden dôkaz. Iba za predpokladu, že by dlžník takým majetkom nedisponoval, mohlo by ísť o
odporovateľný právny úkon.

133. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

134. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

135. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po

právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.