Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 6, 2025

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 30Csp/135/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021203767
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Červeňák

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:0021203767.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Vladimírom Červeňákom v spore žalobcu: A. B., narodený

XX.X.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., právne zast. C. D. D., advokátom, so sídlom Makovická 768/20,
089 01 Svidník, adresa pracoviska D. E. XX/X, F., IČO: 42 230 691, proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516,
o primerané finančné zadosťučinenie 500,- Eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 500 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania od žalovanej v plnej výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca si žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.8.2021 uplatnil proti žalovanému nárok na
zaplatenie 500 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod. sp.zn.
7Csp/234/2017 sa domáhal ochrany svojich spotrebiteľských práv v súvislosti so zmluvou o
revolvingovom úvere č. 8300063294 zo dňa 24.07.2013, na základe ktorej bol žalovaným ako veriteľom
poskytnutý žalobcovi ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 1.170 Eur. Rozsudkom Okresného súdu

Michalovce zo dňa 12.2.2020 sp.zn. 7Csp/234/2017-98, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.5.2020
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.7.2020 sp.zn. 7Csp/234/2017
bolo rozhodnuté tiež o tom, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8300063294 zo dňa 24.07.2013 je
neplatná a rovnako, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8300063294 zo dňa 24.07.2013 je neplatná.
Poukázal pri tom na znenie bodu 35 odôvodnenia uvedeného rozsudku kde je uvedené, že z uvedeného
je preto potrebné jednoznačne vyvodiť, že dlžník t.j. žalobca v čase podpisu žiadosti /zmlúv/ podpísal iba
žiadosťoposkytnutierevolvingovéhoúveru,tedanávrhnauzavretiezmluvy.Pripodpisezmlúvžalobcom

nebol revolvingový úver, vrátane revolvingu individualizovaný všetkými podstatnými náležitosťami z
hľadiska zákona o spotrebiteľskom úvere. Obsah bodu 6 žiadosti /zmlúv/, teda nové doplnené údaje
adresované s vyjadrením žalovaného žalobcovi je potrebné posúdiť ako nový návrh na uzavretie zmluvy,
pričom nebolo preukázané, že žalobca takýto nový návrh písomne akceptoval. Súhlas žalovaného s
revolvingovým úverom doplnený o bod 6 jednotlivých žiadostí /zmlúv/ predstavuje len jednostranný
úkon, ktorý nie je zmluvou a neobsahuje dohodu strán o výške úveru, splátkach, o výške úroku a
ani o iných náležitostiach spotrebiteľského úveru. Poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že žalobca

sa ako spotrebiteľ voči žalovanému ako dodávateľovi úspešne domohol svojich spotrebiteľských práv,
vzniklo mu právo na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu aby sa
dodávateľ nedopúšťal voči spotrebiteľovi recidívy a má mať aj funkciu relutárnu. Uviedol, že keďžezmluva o revolvingovom úvere je neplatná, žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu
zaplatenú žalobcom nad rámec žalobcovi poskytnutého úveru pričom žalobca ďalej uviedol, že nemá
presnú informáciu o výške sumy, ktorú žalobca žalovanému na základe tejto zmluvy zaplatil, avšak

poukázal na to, že úver poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300063294
bol žalovanému v celom rozsahu splatený a z listu žalovaného zo dňa 13.6.2017 vyplýva zaplatenie
sumy až 1.677,16 Eur pričom takéto obohatenie by predstavovalo sumu viac ako 507,16 Eur. Vzhľadom
na uvedené si uplatňuje finančné zadosťučinenie vo výške 500 Eur, ktorá výška zohľadňuje skutočnosti,
že žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil o sumu minimálne vo výške 507,16 Eur.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe namietol nedôvodnosť uplatneného nároku, čo do základu a
výšky, uplatňovanie tvrdeného nároku v rozpore s dobrými mravmi a šikanózny výkon domnelého práva
a premlčanie nároku tvrdeného v žalobe. Uviedol, že z podanej žaloby nevyplýva označenie žiadneho
rozhodnutia, ktorým by bolo preukázané porušenie ustanovenia určeného na ochranu spotrebiteľa s
tým, že zákon č. 250/2007 Z.z. v § 3 ods. 5 neupravuje vznik nároku na finančné zadosť učinenie v

akomkoľvekprípadealelenvtedy,akjenazákladerozhodnutiasúdupreukázanéporušenieustanovenia
určeného na ochranu spotrebiteľa. Z odôvodnenia rozhodnutia vo veci 7Csp/234/2017 zo dňa 12.2.2020
(bod 35) je zrejmé, že súd rozhodol na základe iného záveru ako porušenie práv spotrebiteľa resp.
právnej normy určenej na ochranu spotrebiteľa a to konkrétne na základe všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka, ktoré nie sú právnou normou určenou špecificky na ochranu spotrebiteľa

a preto nie je naplnená podmienka plynúca z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. Poukázal na to,
že z ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. nevyplýva, že nárok na finančné zadosťučinenie vzniká
až okamihom úspešnosti žaloby podanej spotrebiteľom, ale výlučne len vtedy, ak spotrebiteľ súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi
a z podanej žaloby nevyplýva ani označenie práva spotrebiteľa, ktoré malo byť porušené a vo vzťahu

ku ktorému (porušeniu) sa finančné zadosťučinenie uplatňuje. Ďalej uviedol, že žalobca si podanou
žalobou uplatnil nárok na finančné zadosťučinenie, čo je z povahy veci nárok nemajetkovej povahy.
Žalobca však v podanej žalobe neoznačil a neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mali taký charakter,
aby zodpovedali nemajetkovej povahe zadosťučinenia. Žaloba tak neobsahuje ani žiadne skutočnosti,
ktoré by preukazovali, že žalobcom tvrdený nárok je primeraný. Vo svojom vyjadrení ďalej žalovaný

uviedol, že žalobca okrem žaloby v tomto konaní podal v rovnaký deň obsahovo úplne identické žaloby,
o ktorých sú vedené konania pod sp. zn. 27Csp/l04/2021, 16Csp/l05/2021, 29Csp/53/2021, 30Csp/
l35/2021. V nich si žalobca uplatňuje samostatné požiadavky na finančné zadosťučinenie s odvolaním
sa na ten istý rozsudok vždy v časti týkajúcej sa tej - ktorej úverovej zmluvy. Text všetkých žalôb je
rovnaký (mení sa len v časti číselného označenia zmluvného vzťahu) a výšky sumy, ktorú žalobca

v žiadnom z uvedených prípadov žalôb nekonkretizuje. Všetky žaloby boli vyhotovené v jeden deň,
s rovnakým obsahom. V žiadnej žalobe sa neuvádza a netvrdí, že by pre ich samostatné podanie
vôbec existoval právne uznateľný dôvod. Žalobcovi nebránila žiadna objektívna prekážka uplatňovania
požiadavky na primerané finančné zadosťučinenie jednou žalobou, ak by mu vôbec taký nárok vznikol.
Postup žalobcu sa podľa žalovaného javí tak, že začatím separátnych konaní neumožňuje posúdiť ním

tvrdený nárok { komplexne, ale vždy len na základe parciálnych skutočností a skutkových okolností.
Takýto postup je podľa žalovaného nielen príkladom toho, že ide o snahu znevýhodniť druhú stranu a
spôsobiť jej ujmu. Súčasne je zrejmé, že žalobca takýmto spôsobom zneužíva ustanovenie § 3 ods. 5
uvedeného zákona, pretože nesleduje dosiahnutie účelu - nastolenie rovnováhy zmluvných strán, ale
vytvorenie neoprávneného obohatenia. Žalovaný namietol premlčanie uplatňovania práva na primerané

finančné zadosťučinenie. Uviedol, že žalovaný nárok si žalobca mohol uplatniť v konaní 7Csp/234/20
17, nakoľko ani ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a ani iný právny predpis pre uplatňovanie
finančného zadosťučinenia neurčujú žiadne iné podmienky ako uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa
na súde (čo mimochodom žalobca ani netvrdí a ani nepreukazuje v podanej žalobe). V tejto súvislosti
poukázal na to, že rozhodnutie NS SR, č.k, 6Cdo/127/2017 bolo dovolacím súdom vydané v konaní, v

ktorom si žalobcovia (v postavení spotrebiteľov) uplatnili právo na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia súčasne s návrhom na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Čiže Najvyšší súd
SR, a ani súdy nižšieho stupňa, nezamietli žalobu spotrebiteľov o finančné zadosťučinenie (uplatňované
spolu s návrhom na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky) ako podanú predčasne preto, lebo by
najskôr malo prebehnúť samostatné konanie o určenie neprijateľnej podmienky, a rozhodnutie o tom

by sa muselo stať právoplatné a vykonateľné. Podľa žalovaného je nárok žalobcu uplatnený už po
premlčacej dobe, ktorá je tri roky a ktorá podľa neho začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
poprvýrazatojepodľažalovanéhonajneskôrtrirokypopodanížaloby,oktorejbolokonanievedenépodsp. zn. 7Csp/234/2017 a preto, uplynula táto trojročná premlčacia doba najneskôr ku dňu 31.12.2020,
čo je viac ako tri roky po podaní žaloby v konaní 7Csp/234/2017.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 22.10.2021, v ktorom uviedol, že nemôže
byť žiadne pochybnosti o tom, že v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 7Csp/234/2017, kde
bol tiež žalobca v procesnej pozícii žalobcu a bol úspešný, keď sa domáhal ochrany pred konaním,
postupom žalovaného a ohľadne porušenia povinnosti vyplývajúcich zo zákona č. 129/2010 Z.z. a
nemôže byť pochybnosť, že sa domohol svojho práva a že bolo súdom vyslovené, že došlo k porušeniu

povinnosti na strane žalovaného a to povinnosti ohľadne použitia neprijateľných zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka. Ide o neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré boli v predmetnej zmluve, a na základe ktorých žalovaný inkasoval od žalobcu ako
spotrebiteľa také plnenia, na ktoré nemal nárok podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. Práve
rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 7Csp/234/2017 zo dňa 12.02.2020, právoplatným dňa
15.5.2020 bolo jednoznačne preukázané, že došlo k porušeniu spotrebiteľského práva žalobcu a už

táto skutočnosť postačuje na to, aby si mohol žalobca uplatniť primerané finančné zadosťučinenie voči
žalovanému. Žalovaný reálne inkasoval plnenia, na ktoré nemal právo, pričom reálne zinkasoval sumu
minimálne vo výške 507,16 Eur (poskytnutý úver 1.170,00 Eur, zaplatený úver 26 splátok x 62,69 Eur
+ 47,22 Eur = 1.677,16 Eur) a inkasovať mal v úmysle omnoho vyššiu sumu, čo potvrdzuje dôvodnosť
hroziacej vyššej ujmy žalobcu ako tej, ktorá aj reálne vznikla, a svedčí to aj o nepoctivom konaní zo

strany žalovaného. Žalovaný porušil práva žalobcu ako spotrebiteľa opakovane a viacnásobne, a preto
musí znášať, že nároky žalobcu z takéhoto porušenia budú voči nemu uplatňované. Poukázal tiež
na to, že v zmluve bol dojednaný zmluvný úrok vo výške 70,02 % p.a., čo je pri priemernej úrokovej
sadzbe 7/2013, ktorá bola 11,27% ročne, rozdiel o 58,75% vyšší, teda žalovaným určené úroky sú viac
ako 6-násobne, čo znamená značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej

zmluvy. Právo na primerané finančné zadosťučinenie je dané bez toho, aby porušenie spotrebiteľských
práv alebo povinností voči spotrebiteľovi spôsobovalo na strane spotrebiteľa akúkoľvek ujmu, nakoľko
postačuje už samotná spôsobilosť ujmu spôsobiť, teda postačuje samotná spôsobilosť porušenia práv
alebo povinností viesť k ujme.

5. Proti námietke premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, žalobca uviedol, že s ňou nemôže súhlasiť,
nakoľko uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie predchádza úspešné uplatnenie
porušenia spotrebiteľského práva alebo povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi na súde. Nie je síce
vylúčené,abyspotrebiteľprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieuplatnilužajvzákladnomkonaní,
ale nárok naň vzniká a zároveň vtedy začína plynúť aj premlčacia doba ohľadne tohto nároku, až

momentom úspešného priznania súdnym rozhodnutím takéhoto práva, čo je spájané s právoplatnosťou
súdneho rozhodnutia judikujúceho porušenie spotrebiteľovho práva alebo povinnosti voči spotrebiteľovi.
Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.10.2019, sp. zn. 9Co/274/2019, v
ktorom je okrem iného uvedené, že po úspešnom uplatnení porušenia práva alebo povinnosti v zmysle
ustanovenia ohľadne nároku na primerané finančné zadosťučinenie, treba rozumieť, že súd judikuje

v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti. Podľa žalobcu je teda
námietka premlčania vznesená zo strany žalovaného neúčinná a právne irelevantná.

6. V predmetnom konaní súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom sp. zn. 30Csp/135/2021-100 zo dňa
14.03.2022, a to tak že žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

7. Na základe podaného odvolania zo strany žalovaného Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa
27.09.2023, č.k. 5CoCsp/75/2022-154 zrušil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 14.03.2022 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vyslovil právny názor, že po vrátení veci sa treba
vysporiadaťsovznesenounámietkoupremlčania,atosozreteľomnato,ženároknaprimeranéfinančné

zadosťučinenie nemožno uplatniť skôr, ako je porušenie práva spotrebiteľa úspešne právoplatne
judikované súdom, a preto aj premlčacia doba na uplatnenie tohto nároku nemôže začať plynúť skôr,
než dňom nasledujúcim po právoplatnosti príslušného rozhodnutia.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 03.06.2024. Pojednávania sa nezúčastnil žalovaný, ktorá

svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti, nenavyšovania trov konania.
Navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
Nariadeného pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Na základe týchto skutočností súdpojednával v neprítomnosti žalovaného (podľa §180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /
ďalej len „CSP“/).

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 03.06.2024, uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe
vplnomrozsahu,atedaajnapriznaníprimeranéhofinančnéhozadosťučineniavovýške500€.Poukázal
na to, že nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je plne dôvodný. Tento nárok je
spájaný s porušením spotrebiteľských práv, ktoré boli judikované v rozhodnutí tunajšieho súdu zo dňa
20.2.2020, sp.zn. 7Csp/234/2017, ktorého rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.5.2020. Nakoľko

žaloba bola podaná rok na to (31.8.2021), nie je možné tento nárok považovať za premlčaný, nakoľko až
právoplatnosťou rozhodnutia tunajšieho súdu citovaného, a tu uvádzaného sa mohol žalobca domáhať,
teda mohol riadne a preukázateľne tvrdiť porušenie spotrebiteľských práv na strane žalovaného. V tejto
súvislosti považujeme námietku žalovaného tvrdiac, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie
je premlčané, ako zjavne neopodstatnenú. Ostatne takto judikujú obdobné veci a v súvislosti s týmto
aj právne názor. Je absolútne ustálený právny názor na túto otázku a týkajúcu sa premlčania, keďže

nárok na primerané finančné zadosťučinenie je riadnym majetkovým nárokom premlčaným v 3-ročnej
premlčacej dobe, preto nie je možné hovoriť o premlčanom nároku, nakoľko žaloba bola podaná včas,
teda v 3-ročnej premlčacej lehote. Vo vzťahu k dôvodnosti nároku, nemôže existovať pochybnosť
o tom, že nárok čo do základu je plne dôvodný. Súd musí vychádzať z rozhodnutia v tzv. základnom
konaní, ktoré je v tejto súvislosti konanie sp. zn. 7Csp/234/2017, kde bolo jasne konštatované porušenie

spotrebiteľských práv na viacerých miestach a v tejto súvislosti teda právo žalobcu na domáhanie sa
primeraného finančného zadosťučinenia je plne dôvodné. Tento nárok vznikol v zmysle zákona § 3 ods.
3tretiavetavtedyplatnéhozákonaoochranespotrebiteľač.250/2007Z.z.aboluplatnenýriadneavčas.
Poukázal na to, čo sa týka dôvodnosti, námietky premlčania vznesenej zo strany žalovaného nemožno
akceptovať, nakoľko žaloba bola podaná v 3-ročnej premlčacej lehote plynúcej od právoplatnosti

rozhodnutia v tzv. základnom konaní, v ktorom boli konštatované porušenia spotrebiteľských práv na
strane žalobcu. Poukázal pri tom na bod 9 podanej žaloby a list zo dňa 13.06.2017, z ktorého vyplýva,
že žalovaný žiadal žalobcu na doplatenie 1.677 Eur, pričom pôvodný úver bol poskytnutý vo výške 1.170
Eur, takže žalovaný sa chcel obohatiť o minimálne 507 Eur.

10.V danom spore súd rozhodol na pojednávaní dňa 06.02.2025, ktoré vykonal v neprítomnosti
žalovaného a jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Právny zástupca zotrval na
svojej doterajšej argumentácii.

11.Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento

skutkový stav:

12.V konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 7Csp/234/2017 bol žalobca
v postavení spotrebiteľa. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 12.2.2020 sp.zn.
7Csp/234/2017 bolo vo výroku I. okrem iného, určené, že zmluva o revolvingovom úvere č.8300063294

zo dňa 24.07.2013 je neplatná. Rovnako týmto rozsudkom bolo okrem iného vo výroku II. určené, že
dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8300063294 zo dňa 24.07.2013 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
je neplatná. Vo výroku č. III. súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. V bode 35. odôvodnenia vyššie
citovaného rozsudku je uvedené, že z dôkazov je zrejmé, že až v čase podpisu zmluvy veriteľom -
žalovaný tento doplnil konkrétne údaje o schválenom revolvingovom úvere / bod 6 / a takéto zmluvy o

revolvingovom úvere nemožno bez akýchkoľvek pochybností nemožno považovať za riadne a platne
uzavreté. Obsahom zmlúv v čase, kedy zmluvy o revolvingovom úvere podpisoval žalobca vôbec neboli
údaje o schválenom úvere, kde / pri bode 6 je v zátvorke uvedené nevypĺňajte / a preto ani žalobcom ako
dlžníkom nemohlo dôjsť k ich písomnej akceptácii. Z uvedeného je preto potrebné jednoznačne vyvodil',
že dlžník t. j. žalobca v čase podpisu žiadosti / zmlúv / podpísal iba žiadosť o poskytnutie revolvingového

úveru, teda návrh na uzavretie zmluvy. Pri podpise zmlúv žalobcom nebol revolvingový úver vrátane
revolvingu individualizovaný všetkými podstatnými náležitosťami z hľadiska zákona o spotrebiteľskom
úvere. Obsah bodu 6 žiadosti /zmlúv/, teda nové doplnené údaje adresované s vyjadrením žalovaného
žalobcovi je potrebné posúdiť' ako nový návrh na uzavretie zmluvy, pričom nebolo preukázané, že
žalobca takýto nový návrh písomne akceptoval. Súhlas žalovaného s revolvingovým úverom doplnený o

bod6jednotlivýchžiadostí /zmlúv/predstavujelenjednostrannýúkon,ktorýniejezmluvouaneobsahuje
dohodu strán o výške úveru, splátkach, o výške úroku a ani iných náležitostiach spotrebiteľského úveru.
V bode 36. odôvodnenia rozsudku je uvedené, s poukazom na skôr uvedené nedostatok písomného
prejavu vôle žalobcu byt' účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveruje z hľadiska zákona sankciované neplatnosťou právneho úkonu, a preto súd v zmysle výroku I.
rozsudku určil, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom
ako dlžníkom a to č. 8300063294 zo dňa 24.07.2013, je v celom rozsahu neplatná. Zo žiadosti o

poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8300063294 vyplýva, že žalovaný
poskytol žalobcovi úver vo výške 1.170,00 Eur. Žalobca teda v pôvodnom konaní uplatnil úspešne
porušenie svojich práv na súde a bola tým splnená hypotéza právnej normy § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľa,nazákladektorejpožadujeprimeranéfinančnézadosťučinenievovýške500Eur.Rozsudok
Okresného súdu Michalovce zo dňa 12.02.2020, sp. zn. 7Csp/234/2017 je hmotnoprávnou podmienkou

nároku na primerané finančné zadosťučinenie a z tejto hmotnoprávnej podmienky je potrebné vychádzať
ako záväznej.

13. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti.

15.Podľa§53ods.1aods.5OZ,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 1 ods. 1,2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon č. 250/2007
Z.z.)Tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a

dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických
osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie
výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu
dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej
republiky.

18. Podľa § 3 ods. 3 cit. zákona, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

19. Podľa § 3 ods. 5 cit. zákona, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom

ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania
a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom

(ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.20. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia
zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka

musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

21. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

22.Vykonanýmdokazovanímmalsúdpreukázané,žežalobcaažalovanýviedlivkonaní7Csp/234/2017
na Okresnom súde Michalovce spor, v ktorom sa žalobca domáhal aj určenia neplatnosti zmluvy o

revolvingovom úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným č. 8300063294 zo dňa 24.07.2013. Súd
žalobe v tejto časti vyhovel a určil uvedenú zmluvu za neplatnú s poukazom na § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

23. V predmetnej veci je zrejmé, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu spotrebiteľských práv

žalobcu, čo je preukázané rozsudkom zo dňa 12.2.2020 vo veci sp. zn. 7Csp/234/2017 v spojení s
opravným uznesením zo dňa 15.7.2020 sp.zn. 7Csp/234/2017, v ktorom určil zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8300063294 zo dňa 24.07.2013 za neplatnú. Dôvodom toho, že tunajší súd v konaní
7Csp/234/2017 posúdil citovanú zmluvu za neplatnú bolo nedodržanie písomnej formy, pretože dlžník
(žalobca) v čase podpisu žiadosti / zmluvy/ podpísal iba žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru

a teda pri podpise zmluvy žalobcom nebol revolvingový úver individualizovaný všetkými podstatnými
náležitosťami z hľadiska zákona o spotrebiteľskom úvere. Následný súhlas žalovaného s revolvingovým
úverom,(žiadosťžalobcudoplnenáobod6)predstavujelenjednostrannýúkon, novýnávrhnauzavretie
zmluvy, ktorý nie je zmluvou, pretože nebolo preukázané, že zo strany žalobcu došlo k akceptácii tohto
súhlasu podpisom, a teda zmluva neobsahuje dohodu strán o výške úveru, splátkach, o výška úroku a

ani iných základných náležitostiach spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
prespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov platnéhoaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy
(ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá

zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

25. Podľa § 9 ods. 2. zákona č. 129/2010 Z.z,, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

g ) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet, frekvenciu splátok a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

26. Súd má za nepochybne preukázané, že žalobca plnil na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorá nemala písomnú formu a neobsahovala údaje o výške úveru, splátkach, o výške úroku a
iných náležitostiach spotrebiteľského úveru. Teda je zrejmé, že žalobca plnil na základe zmluvy,
ktorá nemala zákonom stanovenú písomnú formu a neobsahovala podstatné náležitosti zmluvy ospotrebiteľskom úvere stanovené zákonom. Vzhľadom na uvedené je nespochybniteľné, že došlo k
porušeniu práv spotrebiteľa. Veď predsa bolo právoplatným rozsudkom okresného súdu judikované,
že žalobca (spotrebiteľ) plnil na základe neplatnej zmluvy pričom je úplne základným právom, nielen

spotrebiteľa, ale každej zmluvnej strany, aby zmluva ktorú uzatvára, a na základe ktorej plní, bola platná.
Zároveň je z citovaného rozsudku zrejmé, že zmluva , na základe ktorej bol žalobcovi ako spotrebiteľovi
poskytnutý spotrebiteľský úver , nemala obligatórne náležitosti stanovené zákonom č. 129/2010 Z.z o
spotrebiteľských úveroch. napr. o výške úveru, splátkach, o výška úroku Je povinnosťou dodávateľa, aby
v zmluve o spotrebiteľskom úver tieto údaje boli uvedené a ich neuvedenie v zmluve je sankcionované

bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Vzhľadom na uvedené súd nemá pochybnosti, že si žalobca
úspešne uplatnil porušenie práv a povinností ustanovených osobitnými predpismi.

27. V tejto súvislosti súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
vyvodzujeprávnezáveryanazistenýskutkovýstavaplikujekonkrétnuprávnunormu.Nesprávneprávne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil

správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

28. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

29. Podľa § 194 ods. 1,2 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako
orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. inak otázky, o ktorých patrí
rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným
orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také

rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

30. Právoplatným rozsudkom súdu sa adresátom účinkov záväznosti tohto rozhodnutia označeným v
ustanovení § 228 ods. 1 CSP zakladá prekážka právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 CSP). Účinky tohto
právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na účastníkov konania, v ktorom bolo vydané; jeho výrok je tiež

záväzný pre súdy a iné štátne orgány, a to aj vtedy, ak ako predbežnú otázku posudzujú právny vzťah
medzi týmito účastníkmi, ktorý sa vyriešil uvedeným právoplatným súdnym rozhodnutím (porovnaj napr.
G., H. a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár, Praha 2009, str. 425).

31. Účastník konania, v ktorom súd vydal právoplatné rozhodnutie, je týmto rozhodnutím (jeho výrokom)

viazaný. Pokiaľ ide o iný (nie ten istý) nárok (predmet konania), zásadne platí, že ak v skončenom konaní
účastníkov došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého
sa aj tento (nový) nárok (neidentický s predmetom skončeného konania) odvodzuje, je súd v tomto
ďalšom (novom) občianskom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným
súdnym výrokom sa už vyriešila ako vec sama) týmto vyriešením viazaný (ustanovenie § 228 ods. 1

CSP predstavuje totiž vo vzťahu k ustanoveniu § 194 ods. 2 CSP, osobitnú procesnú úpravu). Súd preto
nesmie vychádzať z iného záveru o (ne)existencii povinnosti medzi tými istými účastníkmi, než ako o
tomto ich právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté.

32. Otázkou prejudiciálneho účinku právoplatného rozhodnutia sa zaoberala nielen judikatúra

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (porovnaj najmä uznesenie z 29. apríla 2010 sp. zn. 1 Cdo
133/2009), ale aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky v
náleze II. ÚS 349/09-36 z 20. januára 2010 rozhodol o porušení základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „dohovor“),

zdôrazniac, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 2 O.s.p., (teraz
194 ods. 2 CSP) ako aj na zásadu viazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom
konaní podľa § 159 ods. 2 O.s.p. (teraz § 228 ods. 1 CSP) všeobecný súd nemá možnosť výberu votázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši otázku javiacu
sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu.

33. Keďže súd nemôže ako predbežnú otázku znovu riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté
v osobitnom spore účastníkov, nie je rozhodujúce, či súd v právoplatne skončenom konaní vec
správne alebo nesprávne právne posúdil. So zreteľom na právoplatnosť a z toho plynúcu záväznosť
a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia nesmie byť táto otázka položená a akékoľvek jej „nové“
právne posudzovanie v inom (ďalšom) konaní tých istých účastníkov je neprípustné. Iné riešenie by

znamenalo, že súd môže porušiť viazanosť uloženú mu zákonom v § 230 CSP. Pokiaľ súd spomenutý
prejudiciálny účinok ignoruje (nevezme za základ pre svoje rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny
vzťah a rozhodne v rozpore s prejudikovaným hmotnoprávnym vzťahom), nerešpektuje záväzné súdne
rozhodnutie a koná v rozpore s ústavou, v zmysle ktorej môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (viď čl. 2 ústavy). Zásada právnej istoty
je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Popretie prejudiciálnej záväznosti právoplatného

súdneho rozhodnutia znamená zásah do stability práva a právnych vzťahov ako aj do riadneho výkonu
spravodlivosti.

34. Súd si dovoľuje poukázať, že v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch je v prípade toho, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu

následkom bezúročnosť a bez poplatkovosť spotrebiteľského úveru a nie neplatnosť zmluvy. Avšak
vzhľadomnabody23až32odôvodneniatohtorozsudku,súdnemôžeprijaťinýzávernežten,žezmluva
o revolvingovom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným č. 8300063294 zo dňa 24.07.2013 je
neplatná, pre nedostatok písomného prejavu ( nedodržanie písomnej formy v súlade s § 40 Občianskeho
zákonníka.)

35. Vzhľadom na uvedené podmienky stanovené v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z.z.
potrebné pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie tak boli splnené, keďže žalobca
sa v inom súdnom konaní úspešne domohol určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
z dôvodu nedodržania písomnej formy, v ktorom rozsudku súd judikoval aj absenciu zákonom

stanovených podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z rozsudku tunajšieho súdu
sp.zn. 7Csp/234/2017 vyplýva, že súd zamietol žalobu v časti vydania bezdôvodného obohatenia z
toho dôvodu, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol premlčaný. Teda nejudikoval, že k
bezdôvodnému obohateniu nedošlo. Žalobca v konaní tvrdil, že úver mu poskytnutý žalovaným na
základe zmluvy č. 8300063294 zo dňa 24.07.2013 bol v celom rozsahu splatený, pričom žalovaný toto

tvrdenie žalobcu v priebehu konania vôbec nerozporoval a preto súd toto tvrdenie v zmysle § 151 ods.
1 CSP považuje za nesporné.

36. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca plnil na základe neplatnej zmluvy, pričom na
základe tejto zmluvy mu bola poskytnutá suma 1.170,00 Eur a zároveň plnil 26 splátok po 62,69 Eur a

1 splátku 47,22 Eur, teda 1.677,16 Eur. Vzhľadom na to, že išlo o plnenie na základe neplatnej zmluvy,
všetko čo plnil žalobca, a čo presahuje sumu 1.170,00 Eur je bezdôvodným obohatením žalovaného.
Je nesporné, že úver bol v celom rozsahu splatený. Keďže žalobcovi bola na základe tejto zmluvy
poskytnutá suma 1.170,00 Eur a zaplatil na ňu 1.677,16 Eur, tak výška bezdôvodného obohatenia je
507,16 Eur.

37.Pokiaľsatýkavýškypožadovanéhofinančnéhozadosťučinenia,tájenaúvahesúdu,pričomsúdjeho
primeranosť posudzuje vzhľadom k okolnostiam. Finančné zadosťučinenie odzrkadľuje najmä mieru
závažnosti, intenzitu zásahu do práv spotrebiteľa, výšku nedôvodne požadovanej sumy žalovaným,
dĺžku trvania závadného stavu, objektívna spôsobilosť vyvolať negatívne dôsledky v súkromnom živote

žalobcu a pod. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že k bezdôvodnému obohateniu
žalovaného z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy došlo. Čo sa týka intenzity zásahu, tak bolo v konaní
7Csp/234/2017 judikované, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentovali obligatórne náležitosti a
nemala písomnú formu. V danom prípade ide podľa názoru súdu o závažné porušenie práv spotrebiteľa,
resp. porušenie viacerých povinností veriteľa ( nedodržanie písomnej formy zmluvy, neuvedenie

viacerých obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vyplývajúcich z právneho predpisu,
ktoré bezprostredne spôsobilo spotrebiteľovi ujmu, ukrátenie jeho majetku. Súd ďalej uvádza, že
výška primeraného finančného zadosťučinenia má byť taká, aby bola spôsobilá odradiť žalovaného odďalšieho protiprávneho konania. V tejto súvislosti je súd toho názoru, že žalobcom požadovaná výška
finančného zadosťučinenia túto funkciu plní .

38. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovo právo na plnenie na základe platnej písomnej
zmluvy obsahujúcej zákonom predpísané náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere so žalovaným
zo dňa 24.07.2013 porušené bolo a s prihliadnutím na vyššie uvedené, najmä na dobu trvania
protiprávneho stavu a na značnú intenzitu zásahu do práv spotrebiteľa, kde v danom prípade došlo k
závažnému protiprávnemu konaniu žalovaného a k značnému zásahu do majetkovej sféry žalobcu resp.

k negatívnym dôsledkom v jeho súkromnom živote, považuje súd za primerané finančné zadosťučinenie
vo výške 500,00 Eur.

39. Pokiaľ sa týka námietky premlčania súd uvádza, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.
6Cdo/127/2017 je v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. jediným predpokladom na uplatnenie
práva na primerané finančné zadosťučinenie je to, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie

právaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonomaosobitnýmipredpismi,apodúspešnýmuplatnením
porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech
spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti.

40. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

41. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky

majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na
vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

42. Vychádzajúc z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, predpokladom

pre uplatnenie práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie, je úspešné uplatnenie
porušenia práva, alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi,
zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia
nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma a postačuje, ak k
takémuto porušeniu práva, alebo povinnosti dôjde. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti

účinné znenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného
finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva,
alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, alebo osobitnými
predpismi, bolo spôsobilé privodiť ujmy spotrebiteľovi. Právo na primerané finančné zadosťučinenie
vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva, alebo povinnosti

ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z., alebo osobitnými predpismi. Čo sa týka úspešného uplatnenia
porušenia práva, alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné
zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie práva, alebo povinností
žalobou proti dodávateľovi, resp. v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku.

43. Z vyššie uvedeného vyplýva, že uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie predchádza
úspešné uplatnenie porušenia spotrebiteľského práva alebo povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, k
čomudošlovovzťahumedzižalobcomažalovanýmprizmluveorevolvingovomúvereč.8300063294zo
dňa24.07.20213rozsudkomOkresnéhosúduMichalovcesp.zn.7Csp/234/2017zodňa12.2.2020,ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 15.5.2020. 3-ročná premlčacia lehota na uplatnenie práva na primerané

finančné zadosťučinenie teda začala plynúť 16.5.2020 a keďže predmetná žaloba bola podaná na súd
dňa 31.8.2021 bola podaná v rámci premlčacej lehoty a teda nárok žalobcu nie je premlčaný.

44. V tomto konaní mal súd za preukázané, že žalobca si ako spotrebiteľ na súde v konaní tunajšieho
súdu pod sp. zn. 7Csp/234/2017, úspešne uplatnil porušenie práva spotrebiteľa, ktoré právo je

ustanovené zákonom a preto mu vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie voči žalobcovi
za porušenie tohto práva, ktoré je ustanovené zákonom a osobitnými predpismi a za porušenie
ktorého žalovaný ako veriteľ zodpovedá. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7Csp/234/2017 zo dňa
12.2.2020, ktorého právoplatnosť nastala 15.5.2020, totiž bolo jednoznačne preukázané, že bola zmluvao revolvingovom úvere č. 8300063294 zo dňa 24.7.2013 vyhlásená za neplatnú a to z dôvodu, že
pri podpise zmlúv medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, nebol revolvingový
úver vrátane revolvingu individualizovaný všetkými podstatnými náležitosťami z hľadiska zákona o

spotrebiteľskom úvere a preto, nebol ani daný zo strany žalovaného súhlas k dohode strán o výške
úveru, splátkach, o výške úroku a iných náležitostiach spotrebiteľského úveru. Tým došlo zo strany
žalovaného k porušeniu práva spotrebiteľa, ktoré sú uvedené v Občianskom zákonníku v § 53 a
nasledujúce. Súd poukazuje na to, že v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, predpokladom pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie pre spotrebiteľa

je to, že spotrebiteľ sa na súde úspešne domohol svojich práv a nie je už potrebné preukazovať, že
spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, teda v akej výške mu vznikla. Navyše treba poukázať na
to, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného
finančného zadosťučinenia, pretože toto už v súčasnosti sa poskytuje aj bez toho, aby porušenia
práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa osobitným predpisom
bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Žalobcovi pritom bolo v spomínanom súdnom konaní 7Csp

234/2017 priznané, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu ustanovení zákona, ktorý vymedzuje
práva a povinnosti pri uzatváraní spotrebiteľských úverov a to konkrétne, že neboli splnené podmienky
pre uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere a táto bola vzhľadom na uvedené vyhlásená za neplatnú.
Pokiaľ ide o výšku 500,- €, ktorá bola žalobcovi priznaná ako primerané finančné zadosťučinenie
súd vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť

dodávateľa, ktorý porušil práva spotrebiteľa od ďalšieho takéhoto konania. Finančné zadosťučinenie
nemožno totiž vnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu
pre žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú také účinky ako
opatrenia orgánu dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Pri rozhodovaní o nároku
na finančné zadosťučinenie súd tiež prihliadal na okolnosti prípadu, teda, že oproti poskytnutému úveru

1.170,- €, zaplatil žalobca viac pre žalovaného a to sumu 1.677,16 €. Pokiaľ ide o výšku primeraného
finančného zadosťučinenia súd poukazuje na to, že aj keď v základom konaní bolo nesporné, že sa
dodávateľ, teda žalovaný na úkor žalobcu, ako spotrebiteľa obohatil o sumu 507,16 € a v tomto konaní
žiada žalobca primerané finančné zadosťučinenia vo výške 500 €, nejde o rovnaké nároky. Primerané
finančné zadosťučinenie však v tomto prípade je priznávané na základe nielen toho, že závadné

konanie žalovaného ako dodávateľa trvalo niekoľko rokov, a to od samotného uzavretia predmetnej
zmluvy dňa 24.7.2013 až do právoplatného skončenia konania 7Csp/234/2017 dňa 15.5.2020, pričom
samotné súdne konanie sp. zn. 7Csp/234/2017 trvalo od 18.9.2017 do 15.5.2020, čo je dlhá doba,
kedy sa žalobca ako spotrebiteľ nachádzal v neistote, či mu bude jeho právo priznané, a či sa domôže
spravodlivosti. Pri neexistencii kritérií pre určovanie výšky finančného zadosťučinenia tak súd má za to,

že pre výšku finančného zadosťučinenia môže byť podstatnou aj suma, o ktorú sa dodávateľ chcel na
úkor spotrebiteľa obohatiť. V tomto prípade, ak sa chcel dodávateľ obohatiť o sumu 507,16 € má súd
finančné zadosťučinenia v sume 500 € za primerané ( rovnako bolo rozhodnuté napr. aj potvrdeným
rozsudkom OS Prešov sp. zn. 9Csp/138/2020 zo dňa 19.10.2020 ). Navyše v tomto prípade bezdôvodné
obohatenie dodávateľ spotrebiteľovi, teda žalobcovi doposiaľ nevydal, pretože v základom konaní bolo

konštatované, že nárok na vydanie bezdôvodného je premlčaný. Samotná funkcia a výška primeraného
finančného zadosťučinenia pritom má byť taká, aby bola chápaná ako odmena za to, že sa spotrebiteľ
pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim úspechom priniesol
benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého
sadopustilvočinemuužvočiďalšímspotrebiteľomnedopustí,prípadnesahonedopustívtakejintenzite.

45. V tomto konkrétnom prípade bolo preukázané, že u žalobcu ako spotrebiteľa boli zo strany
dodávateľa hrubo porušené spotrebiteľské práva, keď na základe predmetnej úverovej zmluvy bol
žalobcovi ako spotrebiteľovi poskytnutý úver pri neprimerane vysokom úroku 70,02 %, čo je v rozpore
s dobrými mravmi a tento niekoľko násobne prevyšoval primeranú úrokovú sadzbu obchodných bánk

pri spotrebiteľských úveroch. Je teda zrejmé, že žalovaný ako dodávateľ požadoval od spotrebiteľa
priam úžerné úroky a za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného zadosťučinenia je okrem
iného mať reálny a efektívny odrádzajúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi, aby upustil od porušenia
spotrebiteľských práv, tak je finančné zadosťučinenie vo výške 500 € primerané a zároveň aj
postačujúce. Obdobne napr. bolo rozhodnuté aj v konaní, na ktoré poukazoval právny zástupca žalobcu,

atonarozsudokKSvPrešovesp.zn.20CoCsp/5/2023-111zodňa30.3.2023,kdesúdpriznalprimerané
finančné zadosťučinenia v sume 2 958,54 € a suma o ktorú sa obohatil dodávateľ na úkor spotrebiteľa
bola v uvedenom konaní vedenom na OS Svidník sp. zn. 8Csp/64/2019, vo výške 3 000 €. Aj v tomto
prípade, teda bol priznaný nárok primeraného finančného zadosťučinenia takmer v takej istej výške, akobola výška bezdôvodného obohatenia. Súd však poukazuje na to, že nejde o rovnaké nároky, ale práve
suma bezdôvodného obohatenia je tiež dôležitým kritériom, od ktorého môže spotrebiteľ odvodzovať
primerané finančné zadosťučinenie.

46. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že nárok žalobcu vôbec nie je daný, táto námietka nie je
opodstatnená vzhľadom na vyššie popísané. Tiež nie je odôvodnená námietka premlčania, ktorú
vzniesol žalovaný ohľadne nároku na primerané finančné zadosťučinenie, kedy poukazoval na to, že
trojročná premlčacia lehota sa mala počítať už od podania žaloby v konaní 7Csp/234/2017, a že uplynula

už v roku 2020, teda pred podaním žaloby v tomto konaní, ktorá bola podaná dňa 31.8.2021. Súd
poukazuje na to, že k premlčaniu nároku žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie nemohlo dôjsť,
nakoľko súd mu právoplatne priznal jeho nárok na to, že mu bolo porušené zo strany žalovaného
právo z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.5.2020.
Až od uvedenej doby mohla plynúť a aj plynula premlčacia lehota na uplatnenie si nároku na primerané
finančné zadosťučinenie, a keďže žaloba bola súdu doručená dňa 31.8.2021, tak bola podaná ešte v

rámci trojročnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na uvedené súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu a priznal
žalobcovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- €.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že súd úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100% od žalovaného s tým, že o výške tohto nároku
bude rozhodnuté v osobitnom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§
362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)