Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 31C/63/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123207031
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2123207031.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v spore žalobcov: 1. A. B. C., narodená

XX.X.XXXX, bytom D. XXX, C., 2. A. E., narodený X.XX.XXXX, bytom F. XX, G., žalobcovia zastúpení:
JUDr.KatarínouGalovou,advokátkousosídlomE.Belluša10,Piešťany,protižalovanej:A.D.,narodená
XX.X.XXXX, bytom D. XX, G., zastúpená: AK Petrovič, s.r.o., so sídlom Kollárova 32, Trnava, IČO:
54980682, o určenie neplatnosti závetu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že závet poručiteľky H. E., I. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX v G., datovaný
dňa 17.11.2020, podpísaný poručiteľkou a svedkami A. K. C. a I. L., je neplatný.

II. Žalobcovia majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 12.9.2023 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by
súd určil závet poručiteľky H. E., I. J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX v G., datovaný dňa
17.11.2020, podpísaný poručiteľkou a svedkami A. K. C. a I. L., za neplatný.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že ku dňu podania žaloby je vedené konanie o dedičstve po
poručiteľke H. E., I. J., nar. XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt G., E. XXXX/XX, zomrela XX.XX.XXXX
v Trnave (ďalej len „poručiteľka“). Konanie vedie tunajší súd prostredníctvom notárky JUDr. Ľubice

Zaťkovej poverenej súdom funkciou súdnej komisárky pod č. k. 61D/5/2022, Dnot 141/2022 (ďalej len
„dedičské konanie po poručiteľke“ a „súdna komisárka“). Žalobcovia sú zákonnými dedičmi (dcéra a
syn) po poručiteľke. Žalovaná je zákonnou dedičkou (dcéra) po poručiteľke. Poručiteľka zanechala
závet, v ktorom ustanovila za výlučnú závetnú dedičku žalovanú. Žalobcovia v dedičskom konaní po
poručiteľke napadli závet pre relatívnu neplatnosť ako aj pre absolútnu neplatnosť tejto listiny ako
právneho úkonu. Tunajší súd prostredníctvom súdnej komisárky vydal Uznesenie zo dňa 10.07.2023,
pod č. k. 61D/5/2022-58, Dnot 141/2022, ktorým odkázal žalobcov na podanie žaloby o neplatnosť

závetu v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
16.08.2023.
Žalobcovia napadli relatívnu neplatnosť závetu, keďže so závetom nebola poručiteľkou spísaná žiadna
iná listina. Žalobcovia ako deti poručiteľky predstavujú v zmysle § 479 OZ tzv. neopomenuteľných
dedičov. V danom prípade žalobcovia ako potomkovia neboli poručiteľkou vydedení a v dedičskom
konaní sa dovolali relatívnej neplatnosti závetu.
Žalobcovia napadli v dedičskom konaní po poručiteľke závet aj pre jeho absolútnu neplatnosť. Dôvody

absolútnej neplatnosti:
a) § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) – právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Závetom sa rozumie jednostranný právny úkon, ktorým
poručiteľ prejavuje vôľu naložiť so svojim majetkom pre prípad svojej smrti. V danom prípade poručiteľkav závete neprejavila vôľu naložiť so svojim majetkom pre prípad svojej smrti, ale pre prípad smrti svojho
manžela. Tým je tento jednostranný právny úkon zmätočný a nezrozumiteľný, absentuje vážna a určitá
vôľa naložiť so svojim majetkom pre prípad svojej smrti, a tým je neplatný. Ďalšou zmätočnosťou,

nezrozumiteľnosťou,atýmajneurčitosťouzávetuspôsobujúcoujehoabsolútnuneplatnosť,jeoznačenie
majetku, s ktorým poručiteľka mala v úmysle nakladať pre prípad manželovej, nie svojej smrti.
Manžel poručiteľky zomrel XX.XX.XXXX. Závet (datovaný 17.10.2020) bol tak spísaný počas
prebiehajúcehodedičskéhokonaniaponeb.manželoviporučiteľky.Zdôvoduúmrtiamanželaporučiteľky
a zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), muselo najskôr dôjsť k vyporiadaniu

zaniknutého BSM medzi pozostalou manželkou a dedičmi (§ 195 OZ). Majetok v časti nehnuteľného
majetku patriaceho do BSM tak pripadol v spoluvlastníckom podiele 1 pozostalej manželke (poručiteľke)
z titulu vyporiadania BSM, a spoluvlastnícky podiel 1 k nehnuteľnostiam neb. manžela poručiteľky bol
prejednaný (okrem iného majetku) ako dedičstvo po neb. manželovi poručiteľky.
V závete je napísané, že poručiteľka ustanovuje „po smrti svojho manžela za dedičku jej celého
podielu na nehnuteľnom majetku žalovanú“. Závet tak pojednáva o časti majetku tvoriaceho „celý

podiel“ poručiteľky na dedičstve po neb. manželovi. Táto vôľa poručiteľky (nie pre prípad jej smrti) však
bola následne po spísaní závetu naplnená v samotnom dedičskom konaní po neb. manželovi, keď
dňa 22.06.2021 (cca 8 mesiacov po spísaní listiny „závetu“) poručiteľka naložila (za života) so svojim
dedičským podielom na dedičstve (na nehnuteľnom majetku) po neb. manželovi v prospech žalovanej.
Dedičskékonaniepodneb.manželoviporučiteľkybolovedenéaUznesenieodedičstvevydanétunajším

súdom prostredníctvom notára M. B. E. po poručiteľovi dňa 22.06.2021, č. k. 40D/136/2020-26, Dnot
166/2020
b) § 476c, 476f OZ v spojení s § 39 OZ
V dedičskom konaní po poručiteľke je nesporné, že obsah listiny závetu nespísala samotná poručiteľka
vlastnou rukou, ale závetom povolaná žalovaná, ktorá na pojednávaní v dedičskom konaní po

poručiteľke dňa 15.06.2023 na otázku žalobcu 2/ (prečo poručiteľka nespísala závet vlastnou rukou)
uviedla, že poručiteľka v čase spísania závetu už nedokázala (nevedela) písať vlastnou rukou.
V čase spísania závetu poručiteľka mala 91 rokov, trpela hluchotou, zeleným očným zákalom a
užívala lieky na svoj nepriaznivý duševný stav, ktoré ju robili neschopnou/nespôsobilou čítať a písať.
Tieto skutočnosti sú preukázateľné zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky. Vzhľadom na to, že

poručiteľka nemohla písať a ani čítať, listina závetu musí spĺňať formálne a obsahové náležitosti podľa
§ 476c OZ. Pritom ustanovenie § 476c OZ je potrebné vykladať tak, že sprísnený alografný závet je
obligatórny hoci aj len pre jednotlivý charakter hendikepu poručiteľa – nemožnosť čítať alebo nemožnosť
písať. Rovnako tak nezáleží na tom, z akého dôvodu táto nemožnosť čítať alebo písať vyplýva, či
z neznalosti čítania alebo písania, alebo z dôvodu zdravotného stavu, ktorý robí osobu poručiteľa

neschopnou čítať alebo písať. V danom prípade je však nesporné, že listina závetu bola spísaná v
rozpore s ustanoveniami § 476c OZ, a tým je absolútne neplatná. Okrem toho závetom povolaný dedič
v zmysle § 476f OZ nesmie byť pisateľom závetu ani predčitateľom, preto je i z tohto dôvodu závet
neplatný pre rozpor so zákonom. Závet spísala závetom povolaná dedička – žalovaná vlastnou rukou.
Závet nie je podpísaný 3 svedkami a listina závetu nebola prečítaná. Z výpovede svedkov – A. K. C. a

I. L., ktorí neboli v listine závetu riadne identifikovaní, a ktorí sú v spriaznenom vzťahu so žalovanou ako
závetnou dedičkou, vyplýva, že listinu závetu podpisovali, keď už táto bola spísaná. Teda neboli prítomní
spísania závetu, nevyjadrili sa, že by listina závetu bola pred nimi a poručiteľkou prečítaná, a že by
súčasneporučiteľkavyhlásilapoprečítanílistinyzávetu,želistinaobsahujejejposlednúvôľu.Žalobcovia
v súvislosti s výsluchom svedkov vykonaným súdnou komisárkou namietajú aj nezákonnosť procesného

postupu súdnej komisárky, ktorá vypočúvala svedkov B. K. C. a I. L. bez nariadenia pojednávania v
dedičskom konaní. Tým porušila procesné práva žalobcov byť prítomní na pojednávaní a klásť svedkom
otázky, teda porušila procesné práva žalobcov do takej miery, že došlo k porušeniu ich práva na
spravodlivý súdny proces. Súdnou komisárkou boli tak zisťované a zistené skutočnosti nezákonným
spôsobom.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 31.10.2023. Uviedla, že žalobcovia
napadli neplatnosť závetu po relatívnej stránke, čo plne akceptuje. Žalobcovia napadli závet aj pre jeho
absolútnu neplatnosť. Podľa § 476b OZ, závet, ktorý poručiteľ nenapísal v. r., musí vl. rukou podpísať
a pred 2 svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.

Svedkovia sa musia podpísať, čo sa aj stalo a podpisy boli aj overené. V danom závete neprejavila
poručiteľka vôľu naložiť so svojím majetkom pre prípad smrti svojho manžela, ktorý zomrel X. XX. XXXX,
ale po smrti svojho manžela. Závet nepojednáva o časti majetku tvoriaceho "celý podiel" poručiteľky
po nebohom manželovi a nestotožňuje sa so svojím dedičským podielom po manželovi, ktorého sazriekla poručiteľka v dedičskom konaní po manželovi dňa 22. 6. 2021 v prospech žalovanej, čiže táto
vôľa poručiteľky nebola naplnená na dedičskom konaní po nebohom manželovi aj z toho titulu, že závet
poručiteľky tu nebola spomenutá z toho dôvodu, že poručiteľka chcela zachovať dobré rodinné vzťahy.

Závet spísala žalovaná z toho dôvodu, že si to výslovne priala poručiteľka, neraz to spomenula aj
pred žalobcom A. E., že A. by si zaslúžila celý dom vzhľadom na to, že doopatrovala otca a stará sa aj
o ňu. Bola si vedomá, že jej manžel za svojho života už v tomto smere nič nemôže podniknúť, pretože
trpel Alzheimerom, takže mohla zanechať žalovanej aspoň svoj podiel na nehnuteľnosti. Matka bola do
poslednej jej chvíle mentálne v poriadku, absolvovala aj vyšetrenie na geriatrii, ktorých súčasťou boli

aj psychologické testy, ktoré mala v poriadku. Žalovaná protestuje proti znevažovaniu poručiteľky, že
nedokázala /nevedela/ písať vlastnou rukou, nič také žalobcovi 2/ na jeho otázku neuviedla. Poručiteľka
mala vysoký vek trpela aj čiastočnou hluchotou, bola operovaná v r. 2018 na šedý zákal, odvtedy videla
lepšie ako žalovaná. V čase spisovania závetu nebrala žiadne lieky na upokojenie. Jej depresívne
stavy sa zhoršili po roku 2021, lieky jej na odporúčanie žalobcu 1/, ktorá s nimi má vlastné skúsenosti,
predpísala obvodná lekárka. Nikdy nenavštívila psychiatra ani jej to nebolo doporučené. Poručiteľka si

plneuvedomovala, čopodpisujeabolatojejvôľa,ktorúviackrátspomenula.Žalovanásostaralaooboch
rodičov vyše 10 rokov s tým, že ku koncu života boli obidvaja ležiaci. So starostlivosťou jej pomáhali
synovia, najmä mladší. Sporadicky prichádzal aj žalobca 2/, občas pomohol, ale nikdy netrávil veľa času.
Sestra chodievala k rodičom každé 2 týždne ako spomenula v zápisnici o pojednávaní u notárky, ale to
bolo pred 15-timi rokmi, odvtedy riešila svoj život. Porušila dobré mravy aj tým, že ani nezavolala svojej

matke na 90-tku, čo poručiteľka aj pri svojej hrdej povahe niesla ťažko. Takisto nezavolanie poručiteľku
na svoje promócie, ani druhú svadbu. Žalovaná navrhla dokazovanie výsluchom svedkov B. A. a C. D..

4. Žalobcovia v replike uviedli, že listina označená ako závet, posúdením jej obsahu, neobsahuje prejav
vôle zanechať svoj majetok pre prípad svojej smrti a neobsahuje ani určitý a zrozumiteľný prejav vôle

poručiteľky čo do označenia majetku poručiteľky, ktorý má byť predmetom „zanechania“ pre žalovanú
(listina tak obsahuje vady prejavu vôle poručiteľky, z dôvodu ktorých je podľa § 37 ods. 1 OZ listina
závetu neplatným právnym úkonom). Žalovaná k tomuto žalobcami tvrdenému dôvodu neplatnosti
závetu neuviedla žiadnu relevantnú skutkovú argumentáciu, na základe ktorej by sa dali odstrániť vady
prejavu vôle poručiteľky podľa výkladových pravidiel v zmysle ustanovenia § 35 ods. 2 OZ. Poručiteľka,

matka žalobcov, nemala vôľu „pre prípad svojej smrti“ zanechávať majetok výlučne len v prospech
žalovanej. Popierajú tvrdenie žalovanej, že „Závet spísala žalovaná z toho dôvodu, že si to výslovne
priala poručiteľka, neraz to spomenula aj pred žalobcom A. E., že A. by si zaslúžila celý dom vzhľadom
na to, že doopatrovala otca a stará sa aj o ňu.“ Žalobkyňa 1/ k tomuto nepravdivému tvrdeniu žalovanej
uviedla, že s poručiteľkou, svojou matkou, sa niekoľkokrát rozprávala, aby ak chce sestre (žalovanej) dať

po smrti dom, aby tento úkon právne poriešila za svojho života. Odpoveď matky bola vždy jednoznačná,
že má tri deti.
Žalobca 2/ k tomuto nepravdivému tvrdeniu žalovanej uvádza, že nie je pravda, že poručiteľka (matka)
chcela prepísať celú nehnuteľnosť na žalovanú, a ani z dôvodu že žalovaná doopatrovala otca, a že
sa stará o matku, keďže krátko po otcovej smrti matka žalobcovi 2/ povedala, že žalovaná ju chce

zobrať k notárovi niečo spísať (matka sa ani nevedela vyjadriť, čo to má byť), ale chcela aby tam išiel
s ňou žalobca 2/ a bol pri tom. Žalobca 2/ povedal matke, že tam s ňou pôjde, aby mu dala vedieť, keď
tam pôjdu. Pri tomto rozhovore bola prítomná aj žalovaná. Keď sa žalobca 2/ s odstupom času matky
pýtal na notára, matka uviedla, že žalovaná jej povedala, že už je na to neskoro vzhľadom na jej vek a
zdravotný stav a mala to urobiť skôr. Inokedy matka žalobcovi 2/ hovorila, že žalovaná chce, aby matka

vydedila žalobcu 2/ a žalobkyňu 1/, čo matka rázne odmietala. O tom, že matka nechcela napísať celú
nehnuteľnosť len na žalovanú, svedčí aj to, ako matka žalobcovi 2/ rozprávala, keď ju viezol od lekára,
že ju zastavila neznáma žena (údajne kamarátka zosnulej sestry H.) a dohovárala je, že prečo nechce
prepísať dom na žalovanú. Matka jej povedala, že má aj syna (žalobca 2/), ktorý tam chodí, pričom táto
žena jej odpovedala, že aj tak si tam chodí iba opravovať auto. Keď žalobca 2/ mamu viezol z kúpeľnej

liečby, kde bola matka spolu so žalovanou, tak sa matka žalobcovi 2/ sťažovala, že pani, ktorá sedela
s nimi pri stole jej dohovárala, aby prepísala dom na žalovanú, a že jej to bolo nepríjemné, prečo sa
cudzia žena do toho stará. Matka pri rozhovore uvádzala, že má tri deti a čo jej deti spravia s domom po
jej smrti je ich vec. Na základe týchto skutočností a nezrozumiteľného, neurčitého obsahu listiny závetu,
žalobcovia majú za to, že listina závetu, nielen že neobsahuje skutočný prejav vôle poručiteľky (ide o

prejav vôle žalovanej, pisateľky závetu), ale obsahuje natoľko vadný prejav vôle, ktorý nie je možné
odstrániť ani výkladovými pravidlami prejavu vôle v zmysle § 35 OZ.
Žalovaná tiež neoznačila ani nepredložila dôkaz o tom, že poručiteľka v čase spísania listiny závetu
mohla písať a aj čítať. Žalovaná bez vysvetlenia, k akým svojim skutkovým tvrdenia vo vyjadrení prikladájednotlivé prílohy vyjadrenia, priložila ako jednu z príloh „Čestné vyhlásenie pacientky – vlastnoručný
podpis H. E. zo dňa 25.11.2021“. Z tejto listiny je zrejmé, že na tejto listine sa nachádza iba podpis
poručiteľky, teda nie súvislý text napísaný rukou poručiteľky, čo samo o sebe nie je dôkazom toho,

že poručiteľka v čase spísania listiny závetu v roku 2020 mohla písať. Ďalej je zrejmé, že podpis
vykazuje znaky značných ťažkostí pri jeho napísaní na listinu a jeho umiestnenie nasvedčuje tomu, že
poručiteľka nevidela, kde sa podpisuje. Žalobcovia tak zotrvali na tom, že poručiteľka v čase spísania
listiny nemohla písať a ani čítať, pričom nezáleží na tom, z akého dôvodu táto nemožnosť čítať alebo
písať vyplýva, či z neznalosti čítania alebo písania, alebo z dôvodu zdravotného stavu, ktorý robí osobu

poručiteľa neschopnou čítať alebo písať.
Kuvzájomnýmvzťahomvrodineuviedli,žežalovanábolavčasezačiatkovaneskôrstarostlivostirodičov
nezamestnaná. Po dohode s matkou sa stala jej opatrovníkom. Zo začiatku opatrovala otca a neskôr aj
matku. Za túto službu dostávala od úradu peňažný príspevok. O tomto sa žalobcovia dozvedeli náhodou,
žalovaná žalobcov neinformovala o poberaní tohto príspevku. Tvrdila žalobcom a dlho presviedčala i
matku, že neberie nič. Žalobcovia presvedčili matku, aby z dôchodkov prispievala žalovanej čiastkou

200,- eur, čo žalovaná neskôr aj priznala, že matka jej prispievala touto čiastkou.
Peňažnéúčty,ktorémalirodičia,aoktorýchbolainformovanáamalaprístuplenžalovaná,tietožalovaná
nespomenula v dedičskom konaní. Žalobcovia vedia o sume 8.000,- eur, ktoré matka dala žalovanej za
starostlivosť. Túto skutočnosť žalovaná priznala a neskôr to zaprela. Po rodičoch zostali aj iné peniaze,
ktoré neboli na účtoch. Časť peňazí žalovaná použila na hrobové miesto a úkony s pohrebmi spojené.

Matka mala dlhé roky zelený zákal a po operácii šedého zákalu (v roku 2018, t. j. cca 3 roky pred
spísaním listiny závetu) sa neustále sťažovala, že táto nedopadla dobre.
Žalobkyňa 1/ nemala dobré vzťahy so žalovanou, pretože táto posledné roky neustále manipulovala
matku, čo vyvolávalo duševný nepokoj i u žalobkyne 1/. Žalobkyňa 1/ rodičov pravidelne navštevovala
každé dva týždne (aj so synom) vždy na víkend. Terajší manžel žalobkyne 1/ po dohode s matkou jej

k 80. narodeninám dorobil schodisko (dlažbu) pri vstupe do domu s pomocou žalobcu 2/. Žalobkyňa
1/ dodáva, že matka strán sporu vychovala oboch synov žalovanej a žalovaná mala obdobie, keď ona
opatrovala cudzie deti a matka jej. Žalobkyňa 1/ s bývalým mužom taktiež prispievali k výchove detí
žalovanej, lebo matke neustále podsúvala skutočnosť, že ona je sama a nemá z čoho žiť, čo nikdy
nebola pravda. Čo sa týka gratulácii: v rodine nebol zaužívaný takýto zvyk. Áno, žalobkyňa 1/ matke

negratulovala k 90. narodeninám. Bolo to po hádke žalovanej s matkou, ktorá sa potom „vyvŕšila“ aj na
žalobkyni 1/. Neskôr si to žalobkyňa 1/ s matkou vyrozprávali. Čo sa týka promócii, matka nechcela ísť,
pretože v tom období nemala dobrý vzťah s terajším manželom žalobkyne 1/. Rok pred smrťou sa tento
vzťah napravil a matka bola spokojná. Taktiež matka navštívila žalobkyňu 1/ v novom byte v spoločnosti
žalobcu 2/. Sobáš mali žalobkyňa 1/ len s dvoma svedkami, keďže sa jednalo o jej druhé manželstvo

a konal sa v Trenčianskych Tepliciach pri pobyte v kúpeľoch. Matke aj žalovanej žalobkyňa 1/ zaslala
oznámenie.
Žalovaná klame, zavádza, že matka bola do poslednej chvíle v poriadku a nemala depresívne stavy
pred rokom 2021. Matka mala problémy so psychikou nepravidelne, dlhšiu dobu, zvlášť keď si niečo
vsugerovala, alebo sa pohádala so žalovanou. Vtedy odmietala jesť, užívať predpísané lieky, zamykala

sa v spálni, nechcela komunikovať, alebo sa hádala so žalovanou. V takýchto situáciách žalovaná
žalobcovi 2/ telefonovala, aby sa prišiel porozprávať s matkou. Keď tam žalobca 2/ prišiel v drvivej
väčšine prípadov to nepomáhalo, matka všetko odmietala, poprípade po hodine dohovárania uviedla,
že žalobca 2/ je taký istý ako žalovaná a ďalej so žalobcom 2/ už nekomunikovala. Keď žalobca 2/
odišiel domov, pravidelne mu žalovaná volávala, aby sa vrátil. Žalovanej žalobca 2/ vysvetľoval, že nie

je psychológ ani psychiater a nedokáže matke pomôcť, nech to žalovaná rieši s obvodnou lekárkou,
alebo nech skúsi dať matke liek na upokojenie. Niekedy žalovaná uviedla, že matka liek nechce užiť,
alebo jej ho už dala a nepomáha to.
Žalobca 2/ nespochybňuje starostlivosť žalovanej o rodičov, keďže keď bola nezamestnaná dobrovoľne
sa rozhodla na opatrovateľstvo otca. Neskôr opatrovateľstvo rozšírila aj o mamu. Keď bol nezamestnaný

jej syn N., tak opatrovateľstvo otca vybavila na syna, ktorý keď si našiel zamestnanie, tak opatrovateľstvo
o oboch rodičov prevzala opäť žalovaná. Ale treba uviesť, že so starostlivosťou o rodičov pomáhali i
žalobcovia, podľa toho, ako im to situácia dovoľovala, keď obaja boli stále pracujúci.
Za rodičmi žalobca 2/ chodieval pravidelne a nie sporadicky, keď bolo treba vozieval otca aj matku
k lekárovi, zubárovi, kaderníkovi, na poštu, na liečebné pobyty. Keď bol u rodičov pomáhal trvalo,

nie občas, so strihaním otca, holením otca, prebaľovaním otca, postavením otca z postele. Keď už
bol ležiaci, tak aj s ošetrovaním preležanín a kŕmením. Keďže otec trpel Alzheimerom, celú údržbu
domu, kosenie trávnikov, strihanie viniča a ovocných stromov vykonával žalobca 2/. Matka, keď mala
nejaký problém a ešte vedela telefonovať, vždy zavolala žalobcovi 2/, aby prišiel, či sa už jednalo ootca, ktorý spadol a nevládala ho postaviť alebo riešiť tečúci radiátor, nefunkčný bojler, vodovodné
batérie,tečúcutoaletu,nefunkčnúelektriku,naštartovanieplynovéhokotla...Keďbolamatkanakúpeľnej
liečbe spoločne so žalovanou, tak starostlivosť o otca si po týždni rozdelili spoločne so žalobkyňou 1/

a synovcami N. a C.. Pričom žalovaná chcela, aby žalobkyňa 1/ prišla opatrovať aj deň, ktorý to mali
zabezpečiť synovci a nebolo to pred 15 rokmi. Viď zaslaná SMS dňa 19.7.2019 o 09.26h – „Miňo povedz
Irenenechprídezatatkomaj29.7.Peternastupujedoroboty29.7.aN.nedajúdovolenku“.Taktiežmatka
žalobcovi 2/ volala, keď pochopila, že žalovaná ju obrala o 15.000,- eur. Dňa 27.3.2020 v čase šíriacej
sa nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 sa žalovaná neštítila spolu so svojím synom C. odviesť matku

do C. D., kde matka spoločne s otcom mali investovaných 15.000.-eur do podielových listov realitných
fondov Prvej penzijnej správcovskej spoločnosti. Žalovaná matke nahovorila, že doba je neistá a treba
peniaze vybrať. Ale peniaze jej nemôžu vyplatiť v hotovosti, ale iba na účet. Rodičia žiadny účet nemali,
a tak povedala matke, že to prevedú na žalovanej účet, spoločný účet so synom C., kde bude mať aspoň
úroky. Keď žalobca 2/ matke vysvetlil, že s tými peniazmi už nedisponuje ona, ale sú na cudzom účte,
matka trvala na tom, že sú to jej peniaze a ona ich nikomu nedarovala. Pritom v tom čase mal otec na

svoje meno v Poštovej banke vkladnú knižku, na ktorú sa dali peniaze vložiť.
K rozhodnutiu z roku 2011 o priznaní príspevku za opatrovanie matky ako osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím (ZŤP) uviedli, že už sama táto skutočnosť preukazuje, že poručiteľka (matka strán sporu)
už 9 rokov pred podpisom listiny závetu dňa 17.11.2020 bola ZŤP osobou pričom žalovaná vo svojom
vyjadrení neopísala, pre aké zdravotné problémy bola matka považovaná za fyzickú osobu so ZŤP.

Rozhodnutie sa odvoláva na posudok ÚPSVaR č. H. zo dňa 26.01.2011, ktorý žalobcovia označujú
ako dôkaz, ktorý žiadajú vykonať spolu s vykonaním dôkazu – vyžiadaním kompletnej zdravotnej
dokumentácie poručiteľky.

5. Žalovaná v duplike uviedla, že závet ako listina obsahuje zrozumiteľný a skutočný prejav vôle

poručiteľky zanechať svoj podiel nehnuteľnosti svojej dcére A. D., ako sa vyjadrila aj notárka, že na
obsahu záveti nie je nič nezrozumiteľné. Poručiteľka v čase spísania závetu vedela písať aj čítať a bola
uzrozumená o čom závet pojednáva, a preto sa nevyžadovalo spísanie závetu sprísnenou alografnou
formou podľa § 476c OZ. O spísanie závetu poručiteľka sama požiadala, pretože jej písmo ako
sama povedala, vzhľadom aj na jej vek, by nebolo najlepšie čitateľné. Sama len ľutovala, že nemôže

celú nehnuteľnosť prepísať na žalovanú, pretože podľa jej vlastných slov, za dlhoročnú opateru otca
a matky si to zaslúžila. Závet obsahuje všetky náležitosti § 476b OZ. Tvrdenie žalobkyne 1/, že sa s
poručiteľkouniekoľkokrátrozprávalaoporiešenienehnuteľnostivprospechžalovanejsúnepravdivéužz
toho dôvodu, že o poručiteľku nejavila posledné roky záujem, nenavštevovala ju ani netelefonovala.
Výrok, že matka má 3 deti pochádza od žalobcu 2/, ktorý sa tak vyjadril pred poručiteľkou, keď pred

ním spomenula, že žalovaná by si zaslúžila celú nehnuteľnosť. Tvrdenie, že poručiteľka spomínala
pred žalobcom 2/, že žalovaná ju chce zobrať k notárovi niečo spísať a chce, aby bol pri tom je lož, takisto
je lož, že žalovaná pri tom bola prítomná. Poručiteľka závet nechcela riešiť pred notárom pre zachovanie
dobrých rodinných vzťahov. Žalovaná nesúhlasila s tým, že závet je absolútne neplatný podľa § 37 ods.
1 OZ. Poručiteľka si bola plne vedomá, čo podpisuje a bola to jej vôľa, o ktorej pred žalovanou viackrát

rozprávala, a ktorú by mali jej deti rešpektovať. Poručiteľka o spísanie závetu sama žalovanú požiadala,
pretože jej písmo vzhľadom na jej vek a nie celkom pevné ruky, by bolo roztrasené, čo dokazuje aj
podpis v prílohe "Čestné vyhlásenie pacientky - vlastnoručný podpis H. E. zo dňa 25. 11. 2021“. Toto
však svedčí o tom, že matka mohla písať aj čítať.
Ku vzájomným vzťahom uviedla, že nie je pravdou, že žalovaná bola v čase začiatku starostlivosti

nezamestnaná, pracovala na pošte, a keď jej končila doba určitá, mala možnosť naďalej pracovať na
pošte, avšak dala prednosť opatrovaniu rodičov. Za túto prácu mala priznaný príspevok 72,66 eur, čo
aj doložila v Rozhodnutí z ÚPSVaR, ktorý jej bol priznaný 28.4.2011, hoci opatrovateľskú službu
vykonávala od 1. 4. 2011, takže je pravda, že na začiatku nemala žiaden príjem, ktorý sa každoročne
znižoval o sumu valorizovaného dôchodku rodiča. Peniaze, ktoré mali rodičia doma na hotovosti sa

používali na dokupovanie plienok, liekov, kúpeľnú starostlivosť, nakoniec na hrobové miesto, pomník
a úkony s pohrebmi spojené. Poručiteľka navrhla žalovanej, že jej bude prispievať 200,- eur mesačne,
vzhľadom na to, že peňažný príspevok za opatrovanie bol veľmi nízky. Tento príspevok však otcovou
smrťou 2.10.2020 prestala prijímať, vzhľadom na to, že finančné pomery matky sa zhoršili a MPSVR
upravilo príspevok za opatrovanie oveľa neskôr. Žalobkyňa 1/ nemala dobré vzťahy so žalovanou

preto, že neraz žalovaná žalobkyni 1/ telefonovala, či by neprišla navštíviť matku a žalovanú trocha
odbremeniť, no odpoveď žalobkyne 1/ bola, že ona nemôže a ona má svoj život. Žalovaná mala
nárok tak ako ostatní pracujúci na dovolenku avšak žalobcovia neboli ochotní pomôcť. Žalobkyňa
nenavštevovala svoju matku každé 2 týždne, to bolo cca pred 15-timi rokmi odvtedy si riešila svoj život.Niekedy sa neukázala u matky takmer celý rok /čo sa prieči dobrým mravom, lebo o poručiteľku
neprejavovala záujem/, odôvodnila to tým, že nemôže prísť so svojim druhým manželom, s ktorým
poručiteľka nemala dobrý vzťah. Žalobkyňa negratulovala matke k 90-tým narodeninám preto, že

pred dlhšou dobou mal konflikt s matkou jej terajší manžel a žalobkyňa neprišla ani nezatelefonovala.
Poručiteľku to do smrti trápilo, často to pred žalovanou spomínala. Sobáš mala žalobkyňa len
so svedkami, to je pravda, ale ako svedok bol žalobca, ktorý matku mohol na svadbu odviezť.
Nezakladá sa na pravde, že vzťah žalobkyne sa rok pred smrťou poručiteľky upravil. Tento vzťah
sa napravil pár týždňov pred jej smrťou, keď už trávila viac času v nemocnici ako doma. Matka

navštívila žalobkyňu v novom byte asi mesiac pred smrťou, bolo to však na popud žalovanej, inak by k
nej nikdy nešla. Po príchode domov sa poručiteľka sťažovala, že nemala tam chodiť, takéto správanie
vyplývalo z jej povahy, ale aj tak bola žalovaná rada, že vzťahy žalobkyne s matkou sa nakoniec
viacmennej upravili. Je pravda, že matka mala pesimistickú povahu vždy, vyplývalo to z jej nespokojnosti
v manželstve. Trpela tiež tým, že jej 2 deti jej venujú tak málo času, okrem toho žalobca ju nikdy
nepozval k sebe na svoj byt, takže matka ani nevedela, kde býva. Žalobkyňa brala nejakú dobu aj

antidepresíva, žalobca sa sťažoval mame na problémy v tomto smere. Žalovaná mala dobré vzťahy
s matkou. Od opatrovania má zdravotné problémy, čo si privodila dvíhaním nevládnych rodičov, aj
keď jej boli nápomocní synovia alebo niekedy aj žalobca, ku koncu bola na to väčšinou sama.
Odporuje pravde, že žalovaná manipulovala s poručiteľkou, matka mala hrdú a tvrdohlavú povahu,
skôr žalovaná sa celý svoj život podriaďovala želaniam matky, uprednostňovala potreby matky,

nemala žiadny svoj súkromný život, podriadila ho plne rodičom. Mama sa jej niekoľko dní pred svojím
skonom ospravedlňovala za všetko čím jej ublížila, takže si plne uvedomovala, ako sa niekedy voči nej
chovala. Súhlasí s tým, že žalobca občas pomáhal s otcom, najmä dvíhať ho z postele, staral sa aj o
kosenie trávnika a potrebnú údržbu domu, čo však zabezpečovala aj žalovaná /natieranie radiátorov,
zárubní, vybavenie výmeny nefunkčnej toaletnej misy a plastových okien, darovanie 2 TV prijímačov

od syna/. Takisto starostlivosť o záhradu bola výhradne na pleciach žalovanej a jej 2 synov /rýľovanie,
sadenie, oberanie a spracovanie úrody/. Po smrti rodičov starostlivosť o dom a domáce zvieratá,
náklady spojené s temperovaním domu, elektrina, voda, poistenie, kosenie trávy, údržba záhrady, domu
atď. ostalo výlučne na pleciach žalovanej. K darovaným financiám sa nechce podrobne vyjadrovať,
pretožežalobasatýkaporučiteľkinhopodieluznehnuteľnosti,ktorývyplývazozáveti.Žalobcoviazabudli

podotknúť, že oni takisto dostali finančné dary, najmä žalobkyňa dostala nemalé peniaze na kúpu 2-
izbového bytu v r. 2002, keď otec zrušil celé svoje stavebné sporenie a žalobkyňa dala žalovanej číslo
svojho účtu, na ktoré mal otec previesť peniaze. Takisto dostal jej prvý muž sumu 40.000 Sk, ktorú sľúbil
vrátiť, čo sa nikdy nestalo, a keď to poručiteľka spomínala pred žalobkyňou, odpovedala jej, že to nech
si rieši s jej bývalým manželom.

6. Žalobcovia právom záverečnej reči uviedli, že predmetom konania je určenie neplatnosti závetu z
dôvodov absolútnej neplatnosti v zmy § 37 a § 476c a 476f OZ v spojení s § 39 OZ. Žalobcovia popreli
tvrdenia žalovanej, že poručiteľka (ich matka) mala vôľu pre prípad svojej smrti zanechávať majetok
výlučne len v prospech žalovanej a uviedli vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach (§

151 CSP). Ako dôkaz označili a navrhli zabezpečiť zdravotnú dokumentáciu poručiteľky. Žalobcovia
tiež poukázali, že žalovaná k tvrdeniam žalobcov o tom, že poručiteľka v čase spísania závetu trpela
rôznymi zdravotnými problémami a nemohla písať a ani čítať, tieto iba formálne poprela, ale neuviedla
relevantnú skutkovú protiargumentáciu. Žalovaná sa vo vyjadrení k žalobe vyjadrovala i k rodinným
vzťahom a k starostlivosti strán sporu o rodičov, tvrdenia ktoré boli pre predmet konania irelevantné. I

napriek tomu sa k nim žalobcovia v replike vyjadrili, pričom nespochybňovali starostlivosť žalovanej o
rodičov. Uviedli však svoje vlastné tvrdenia o rodinných vzťahov, ich kvalite, o vzťahoch k poručiteľke, o
starostlivosti strán sporu o poručiteľku, vyjadrili sa k zdravotnému stavu poručiteľky, ktorá netrpela len
problémami so zrakom, sluchom, ale mala aj psychické problémy, následkom ktorých často odmietala
jesť, užívať predpísané lieky, zamykala sa v izbe, nechcela komunikovať, a hádala sa so stranami

sporu (svojimi deťmi). Žalobcovia predložili i prepis sms komunikácie, ktorá dokazovala, že i sama
žalovaná si veľakrát nevedela rady s poručiteľkou pre jej nevyspytateľné správanie, hoci vo vyjadrení
k žalobe žalovaná tvrdila, že poručiteľka netrpela žiadnymi psychickými problémami. Žalobcovia v
replike označili ako dôkaz k nepriaznivému zdravotnému stavu poručiteľky i posudok ÚPSVaR, na
ktorý odkazovalo rozhodnutie príslušného orgánu o priznaní príspevku za opatrovanie poručiteľky ako

ZŤP, rozhodnutie ktoré predložila do konania žalovaná. C. D. (syn žalovanej) má osobný záujem
na veci - výsledok sporu má vplyv na záujem svedka. Svedok má záujem na úspechu žalovanej,
pretože ním získa prostredníctvom žalovanej ako svojej matky majetkovú výhodu; na výsluch sa
dostavil s rozsiahlymi poznámkami; po upozornení súdom, že ich nemôže používať, zostal nervózny,neistý, nevedel súvislo vypovedať a požiadal o kladenie otázok. Počas výsluchu svedka žalovaná
viackrát vstupovala do položených otázok a komunikovala so svedkom alebo kývala hlavou na znak
súhlasu, či nesúhlasu. V rozhodných okolnostiach je výpoveď svedka vnútorne protirečivá. A keďže

výsluchy svedkov (11.12.2024) nasledovali až po výsluchu žalovanej na pojednávaní dňa 02.10.2024, o
niektorých okolnostiach pôsobila výpoveď svedka naučená v intenciách toho ako žalovaná vypovedala
dňa 02.10.2024. A napokon výpoveď svedka je rozporná aj s tvrdeniami žalovanej (počas celého
konania) a s výpoveďou druhej svedkyne I. L.. K výpovedi tohto svedka žalobcovia tiež uviedli, že
žalovaná v tomto konaní, a ani svedkovia I. L. a K. C. v dedičskom konaní vo svojich výpovediach

netvrdili, že svedok C. D. bol v deň podpisu závetu v dome poručiteľky. I. L. ako svedok podpísaný
na závete a kamarátka žalovanej má rovnako osobný záujem (pomôcť kamarátke). V rozhodných
okolnostiach je výpoveď svedkyne vnútorne protirečivá a rozporná s vlastnou výpoveďou svedkyne pred
notárkou v dedičskom konaní. Napokon výpoveď svedkyne je rozporná aj s tvrdeniami žalovanej počas
konania a s výpoveďou svedka C. D..
Svedok C. D. vypovedal, že poručiteľka bola mentálne v poriadku. Výpoveď svedka je v rozpore s

tvrdeniami žalobcov o psychických problémoch poručiteľky - zamykanie sa v spálni, odmietala jesť,
piť, užívať lieky, odmietala komunikovať. Svedok ďalej vypovedal, že zrak a sluch mala poručiteľka
bezproblémový. Táto výpoveď je v rozpore s výpoveďou a tvrdeniami žalobcov a v rozpore s výpoveďou
žalovanej z jej výsluchu. Svedok si zároveň vnútorne protirečí v zásadnej rozhodnej okolnosti (či
bol alebo nebol pri spisovaní závetu) majúcej vplyv na posúdenie, či sa na listine závetu nachádza

skutočný, vážny a určitý a zrozumiteľný prejav vôle poručiteľky pre prípad smrti. Svedok vypovedal,
že „ja som bol v dome, keď to išli spisovať, nebol som fyzicky pri tom, ani keď to podpisovali...“ (O ŽV
7). Následne v ďalšej odpovedi na otázku vypovedá opačne, že „bolo to (rozumej závet) spísaný rukou
jeho mamy ... ja som to videl (rozumej spisovanie závetu), ale nezasahoval som do toho (O ŽV 9) alebo
ešte ďalšia výpoveď svedka „Ja som bol pri tom, keď to mama s babičkou spisovali, nezasahoval som

do toho...“ Okrem toho svedok sa nevyžiadane vyjadril k obsahu závetu, že je maximálne zrozumiteľný
(ide o právne hodnotenie), lebo údajne tam bol nejaký sporný bod. Uvedené naznačuje, že svedok bol
informovaný o dovtedajšom priebehu konania. Pochybnosti/nezrozumiteľnosť v prejave vôle poručiteľky,
aký nehnuteľný majetok chcela listinou závetu zanechať žalovanej (zo závetu vyplýva formulácia: „...za
dedičku môjho celého podielu na nehnuteľnostiach...“), výpoveď svedka neodstránila. Práve naopak. V

spojení s výpoveďou svedka, že poručiteľka vlastní okrem domu aj iné nehnuteľnosti – nehnuteľnosti v
K. a na O. (viď B ŽB 3), potvrdila nezrozumiteľnosť listiny závetu v označení nehnuteľného majetku, keď
slovo „celé“ sa viaže k „podielu“, a nie k slovu „nehnuteľnostiam“. Nie je tak zrejmé, či poručiteľka mienila
všetky nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, alebo či len niektoré, a ak niektoré tak ktoré. K výpovedi
žalobcu, že poručiteľka vedela, že žalobcovia sú zabezpečení, majú svoje domy, žalobcovia uvádzajú,

že nemajú žiadne domy. V čase spísania závetu žalovaná a jej 3-členná rodina vlastní 3-izbový byt, 2-
izbový byt a garsónku, teda tri nehnuteľnosti, žalobkyňa I a jej 2-členná rodina vlastní 2-izbový byt a
žalobca II a jeho 3-členná rodina vlastní 3-izbový byt. Svedok si presne (bez akéhokoľvek zaváhania,
premýšľania) pamätal, že závet bol spísaný 17.11.2024, že to bol sviatok a utorok. Naproti výpovedi
svedka si žalovaná pri svojej skoršej výpovedi v konaní deň spísania závetu nepamätala. V zápisnici o

pojednávaní dňa 02.10.2024 na otázku č. 7 PZ žalobcov uviedla, že to bol koniec týždňa piatok alebo
sobota a už vôbec neuvádzala, že to bol štátny sviatok. Toto sú skutočnosti (posudzujúc výpoveď svedka
jednotlivo i komplexne) nasvedčujúce nedôveryhodnosti svedka, ktorý s najväčšou pravdepodobnosť v
čase spísania a podpísania závetu nebol v dome, že svedok bol informovaný o dovtedajšom priebehu
súdneho konania a o sporných okolnostiach, ktoré sa majú v konaní preukazovať a výpoveď mal v

rozhodných okolnostiach naučenú. Svedok uviedol, že poručiteľka závet u notára nechcela spisovať,
lebo žalobca chodí údajne na stránky katastra a stále sleduje, kto je vlastníkom domu a nechcela zničiť
rodinné vzťahy. Je málo pravdepodobné, aby poručiteľka ako osoba v pokročilom veku, s nalomeným
zdravím a psychikou, vedela, že nejaký kataster nehnuteľnosti existuje, a akú plní úlohu. Žalobcovia
poukázali na identické vyjadrenie žalovanej na pojednávaní dňa 02.10.2024. Žalobcovia majú za to, že

ide o naučenú výpoveď svedka. Svedok vypovedal, že poručiteľka svedkov závetu predtým poznala,
bol svedkom toho, že svedkovia p. L. a p. C. sa častejšie videli, sedávali s poručiteľkou spoločne
na lavičke. Výpoveď svedka je v rozpore s výpoveďou svedkyne L. na otázku č. 3 PZ žalobcov, či
poručiteľka predtým poznala K. C., odpovedala že nie; že poručiteľka s ním bola prvýkrát pri podpise
závetu. Žalovaná na pojednávaní dňa 2.10.2024 na otázku č.12 PZ žalobcov, či poručiteľka poznala

osobne týchto svedkov, uviedla áno. Poznala I. L.. K. C. predtým videla raz....
Svedkyňa L. uviedla, že poručiteľka počula aj videla dobre. V rozpore s výpoveďou žalovanej (s
ktorou je svedkyňa v kamarátskom vzťahu) na pojednávaní dňa 02.10.2024 ktorá vypovedala, že
poručiteľka nepočula a mala predpísané načúvacie zariadenie, ktoré odmietala poručiteľka používať.Svedkyňa tiež opakovala naučenú formulu s katastrom, že poručiteľka sa vyjadrila, že nechce to robiť
u notára lebo mala pocit, že jej deti sledujú všetky údaje ohľadne katastra, a toto by zistili. Takéto
vyjadrenie poručiteľky svedkyňa neuviedla vo svojej prvotnej výpovedi v dedičskom konaní. Svedkyňa

uviedla, že poručiteľka K. C. nepoznala, že s ním bola prvý krát pri podpise závetu. Svedok K. C. v
dedičskom konaní (zápisnica v dedičskom konaní zo dňa 18.5.2023) vyhlásil, že H. E. (poručiteľka) asi
mesiac, alebo dva mesiace pred podpisom závetu aj pred ním hovorila, že chce napísať závet, ktorým
svoj majetok zanechá svojej dcére A. D., ktorá sa o ňu stará. Výpoveď svedkyne je tak v zásadnej
okolnosti v rozpore (protirečivá) s výpoveďou K. C. v dedičskom konaní. Svedkyňa uviedla, že keď tam

prišli závet už bol napísaný. Výpoveď svedkyne je v rozpore s výpoveďou žalovanej na pojednávaní
dňa 2.10.2024. Výpoveď svedkyne je v časových okolnostiach rozporná aj s čestným vyhlásením p. K.
C., ktorý vo svojom čestnom vyhlásení zo dňa 7.3.2024 čestne prehlásil, že bol osobne prítomný pri
spísaní závetu. K čestnému vyhláseniu K. C. žalobcovia poznamenali, že je písané rukou žalovanej
a ako uviedla žalovaná vo svojej výpovedi (02.10.2024) pri písaní obsah prehlásenia konzultovala s
p. C., ona to formulovala a on povedal, že to tak môže byť. Výpovede svedkov, ktorí mali byť údajne

spoločne prítomní jednej a tej istej udalosti si vzájomne v rozhodných okolnostiach odporujú a tieto
výpovede odporujú i výpovedi žalovanej (ktorá je tiež vnútorne protirečivá). Svedok C. napriek tomu, že
podľa svedkyne bol u poručiteľky prvý raz pri podpise závetu, sa podľa jeho čestného vyhlásenia, bežne
rozprával s poručiteľkou o jej zdraví. Svedkyňa uviedla, že poručiteľka jej v deň podpisu uviedla, že vie,
že sa závety podpisujú u notára, ale tam to nechcela podpísať, aby sme to žalobcovia nezistili. Dôkaz

naučenej frázy a toho, že svedkyňa bolo informovaná o dovtedajšom priebehu konania. Z tejto výpovede
svedkyne vyplýva, že poručiteľka neprejavila pred súčasne prítomnými svedkami, že závet predstavuje
jej poslednú vôľu (§ 476b OZ). Svedkyňa uviedla, že poručiteľka povedala, že by bola rada, aby bol dom
„napísaný“ na žalovanú. Avšak svedkyňa neuviedla kedy mal byť dom napísaný na žalovanú, na základe
akej právnej skutočnosti. Svedkyňa ohľadom označenia majetku, ktorý mal byť „napísaný“ na žalovanú

uviedla, že poručiteľka sa vyjadrila, že jej vôľou je, aby bol „dom“ napísaný na žalovanú. V dedičskom
konaní sa však svedkyňa vyjadrila v rozpore so svojou výpoveďou v súdnom konaní, keď uviedla:
-žejejporučiteľkaprijejnávšteváchhovorila,žebysižalovanázaslúžilajej„podielnanehnuteľnostiach“,
- že poručiteľka vyhlásila pred svedkami, že sa podpisuje závet, ktorým zanecháva „svoj majetok“. K
tejto rozhodnej okolnosti, aký majetok v skutočnosti mienila poručiteľka zanechať žalovanej K. C. vo

svojej výpovedi v dedičskom konaní uviedol:
- že poručiteľka asi mesiac, alebo dva mesiace pred podpisom závetu aj pred ním hovorila, že chce
napísať závet, ktorým „svoj majetok“ zanechá svojej dcére A. D., ktorá sa o ňu stará.
- že poručiteľka vyhlásila pred svedkami, že sa podpisuje závet, ktorým zanecháva „svoj majetok“. Z
týchto rozporných výpovedi svedkov je preukázaná nezrozumiteľnosť a neurčitosť závetu v označení

majetku, ktorý mienila poručiteľka zanechať žalovanej.
Žalobcovia tak majú za to, že z vykonaného dokazovania, z rozporov k rozhodným otázkam vo
výpovediach svedkov, žalovanej, vo výpovediach svedkov závetu v dedičskom konaní, je nanajvýš
pravdepodobné, že svedok C. D., a svedkovia závetu p. L. a p. C. neboli pri podpise závetu poručiteľkou,
ale, že iba v presne nezistenom čase podpísali žalovanej listinu závetu. Žalobcovia majú za to, že z

vykonaného dokazovania bolo preukázané:
- že poručiteľka si závet neprečítala,
- že poručiteľka neprejavila pred súčasne prítomnými svedkami, že listina závetu predstavuje jej
poslednú vôľu,
- že poručiteľka nevedela/nedokázala/nebola schopná písať,

- že závet je spísaný žalovanou ako závetnou dedičkou,
- že poručiteľka trpela hluchotou, a načúvacie zariadenie v čase podpisu závetu nemala - teda nebolo
možné, aby poručiteľka porozumela obsahu závetu, ktorý údajne svedkyňa L. prečítala nahlas,
- že formulácia použitá v závete „...za dedičku môjho celého podielu na nehnuteľnom majetku...“ je
neurčitýmanezrozumiteľnýmprejavomvôleporučiteľky,ktorýnebolodstránenýanižiadnymvykonaným

dôkazom za použitia § 35 ods. 2 OZ (naopak výpovede svedkov, svedkov závetu a žalovanej sú v tejto
rozhodnej otázke rozporné a protirečivé).

7. Žalovaná právom záverečnej reči uviedla, že bolo preukázané, že závet poručiteľky (matky strán
sporu) je platný okrem časti, ktorou sa žalobcom ako plnoletým potomkom nedostalo závetom aspoň

toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Je nesporné, a to z výpovedí
svedkov, že závet bol podpísaný poručiteľkou. Tiež sa vyžaduje, aby poručiteľ pred dvoma svedkami
súčasne prítomnými výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu, k čomu taktiež prišlo.
Závet obsahuje aj podmienku podpisu svedkov na závete a tiež aj ďalšiu náležitosť, ktorou je jehodatovanie (deň, mesiac a rok). Zo závetu nevyplýva, že by bol urobený pre prípad smrti manžela
poručiteľky, ako to konštatujú žalobcovia, pretože by sa jednalo o úplnú absurditu. V čase, keď bol závet
spísaný a podpísaný, už totiž manžel poručiteľky nežil. Závet bol spísaný dňa 17. 11. 2020 a manžel

poručiteľky zomrel dňa X. XX. XXXX, preto by nemalo žiaden zmysel prejavovať vôľu vo forme závetu,
ktorý smeruje do budúcnosti, pre prípad nie vlastnej smrti, ale smrti manžela, ktorý už v tom čase nežil.
Takáto konštrukcia žalobcov je preto úplne vylúčená a naopak je zrejmé, že poručiteľka prejavila vôľu,
ako si praje, aby bolo naložené s jej majetkom po vlastnej smrti s tým, že v závete sa uvádza, že jej
manžel je už po smrti. Závet nepojednáva o dedičskom podiele poručiteľky po jej zomrelom manželovi,

ale o jej celom podiele na nehnuteľnom majetku, t.j. o celom majetku poručiteľky, ktorá nebola výlučnou,
ale podielovou spoluvlastníčkou. V konaní nebolo (žalobcami) preukázané, že by poručiteľka nemohla
čítať a ani písať, preto zákon vyžadoval prítomnosť dvoch svedkov. Tvrdená nespôsobilosť poručiteľky,
že by nemohla písať a ani čítať, nebola podložená žiadnym dôkazom, toto tvrdenie bolo žalovanou
popreté a svedkami navrhnutými žalovanou a vypočutými na pojednávaní dňa 11. 12. 2024 (C. D., I.
L.) bolo toto tvrdenie žalobcov navyše aj vyvrátené. Žalovaná poukázala aj na morálnu stránku veci a

žalobcov, ktorí ako deti poručiteľky nerešpektujú poslednú vôľu svojej matky a súčasne nezohľadňujú
ani to, že sa na sklonku života starala o poručiteľku žalovaná sama, so sporadickou pomocou žalobcu
rade a úplne bez výpomoci žalobkyne.
Taktiež právom záverečnej reči doplnila, že starostlivosť o rodičov vyplývala z chorôb fyzického rázu /
ischemia srdca, zelený zákal – neskôr operovaný, arytmia srdca, zvýšený tlak, ťažkosti pri chôdzi,

inkontinencia,Alzheimerotca.Prepísaťcelúnehnuteľnosťnažalovanú,akotomalaporučiteľkavúmysle
a často spomínala, nebolo možné z dôvodu ochorenia jej manžela – Alhzeimer. Aj preto sa poručiteľka
zriekla na dedičskom konaní u notárky jej podielu v prospech žalovanej. Už tento akt poručiteľky
u notárky svedčí o tom, že poručiteľka mala záujem vyriešiť aj svoj podiel na nehnuteľnosti v prospech
žalovanej. Poručiteľka pred notárskym pojednávaním po nebohom manželovi celý čas tvrdila a verila, že

jej dcéra-žalobkyňa sa na notárske pojednávanie po nebohom manželovi nedostaví vzhľadom na to, že
predtým sa u poručiteľky neukázala od smrti svojho otca. Toto musel počuť aj žalobca vzhľadom na to, že
to poručiteľka spomínala aj v aute, v ktorom ju viezol na pojednávanie. Napriek tomu, že o rodičov dlhší
čas žalobkyňa nejavila záujem, predsa sa na dedičské konanie po otcovi dostavila. Svedok D. pôvodne
nebol navrhnutý, ale vzhľadom na to, že svedok, ktorý by mal veľa, čo povedať – sused poručiteľky

zomrel X. X. XXXX, vypovedal C. D. ako sám povedal, babička mu bola ako druhá mama, trávil u nej
v dome veľa času, bol u poručiteľky vychovávaný od malička. Tvrdenie, že svedok ako syn žalovanej
má osobný záujem na úspechu žalovanej z titulu majetkového prospechu je irelevantné a nepravdivé.
Svedok nie je materiálne založený, o čom svedčí aj to, že v r. 2020 sa zriekol svojho podielu na garsónke
po svojom nebohom otcovi v prospech svojho mladšieho brata aj napriek tomu, že s bratom nikdy nemal

vrúcny vzťah. Svedok vždy tvrdil, že tak je to spravodlivé, kto dochová rodičov, mal by zdediť aj dom
po rodičoch. Že bol v dome pri podpise závetu uviedla L. 11. 12. 2024 pri výsluchu svedkov na súde,
čo nakoniec vypovedal aj svedok C. D.. A. C. K. ešte, keď mu to zdravotný stav dovoľoval, vozil svojim
autom I. L., keď šla za poručiteľkou, nechodil však do domu poručiteľky. Ak pre svedkyňu I. L. prišiel
autom, pri bráne domu s poručiteľkou zo slušnosti prehodil pár slov o zdravotnom stave ako to uvádza v

čestnom vyhlásení pred notárkou. Priamo v dome bol iba pri podpise závetu. Dátum na závete napísala
poručiteľka svojou vl. rukou, ako je to vidieť ľahko porovnaním písma.

8. V konaní nebolo sporným, že žalovaná pripravila listinu závetu, ktorú dňa 17.11.2020 podpísala
poručiteľka (matka sporových strán) a následne dvaja svedkovia, že svedkyňa L. je kamarátka žalovanej

a druhým svedkom bol jej partner, pričom títo neboli prítomní pri spísaní listiny, že v dedičskom konaní
v 06/2021 po manželovi poručiteľky sa táto vzdala svojho dedičského podielu na nehnuteľnom majetku
v prospech žalovanej. Sporné bolo, či poručiteľka vedela v čase zriadenia závetu písať vlastnou rukou/
čítať, či v čase spísania závetu trpela duševnou poruchou, ktorá by ju robila nespôsobilou na spísanie,
či je závet zrozumiteľný a určitý, čo do označenia majetku, ktorý je predmetom nakladania v závete, či

ide pri závete o prejav vôle po smrti poručiteľky. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom sporových
strán, svedkov H. L. a C. D., ako aj oboznámením listín obsiahnutých v spise, pričom vo veci rozhodol
na pojednávaní dňa 21.2.2025. Súd nevykonal dokazovanie vyžiadaním zdravotnej dokumentácie
žalovanej a posudku ÚPSVaR č. H. zo dňa 26.1.2011, keď zistený skutkový stav z v konaní vykonaných
dôkazov mal za dostačujúci na rozhodnutie vo veci a vykonanie takéhoto dodatočného dokazovania

by konanie zbytočne predĺžilo bez vplyvu na konečné rozhodnutie, a teda by bolo nehospodárnym
a neefektívnym.9. Predmetom konania je rozhodovanie o neplatnosti závetu poručiteľky H. E., zo dňa 17.11.2020. Súd
vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

10. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vyhotovenia závetu (OZ), právny úkon
je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 1 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.
Podľa § 38 ods. 2 OZ, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí

na tento právny úkon neschopnou.
Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
Podľa § 476 ods. 1,2,3 OZ, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej
písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. (1) V každom závete musí

byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. (2) Spoločný závet viacerých
poručiteľov je neplatný. (3)
Podľa § 476b OZ, závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a
pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Podľa § 476c OZ, poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi
súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná.
Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže
byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom.
Podľa § 476e OZ, svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami nemôžu

byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí, a osoby,
ktoré majú podľa závetu dediť.
Podľa § 476f OZ, závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní
závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.
Podľa § 477 OZ, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré

im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.
Podľa § 479 OZ, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo
zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
Podľa § 480 ods. 1,2 OZ, závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť,

alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet. (1) Poručiteľ zruší závet
aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný. (2)
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

11. Vzhľadom na určovaciu povahu žaloby, súd v konaní ako prvé vyhodnocoval, či žalobcovia majú
na nimi požadovanom určení (neplatnosti závetu) naliehavý právny záujem. Vyhodnotil, že žaloba o
určenie neplatnosti právneho úkonu závetu je v tomto prípade legitímnym spôsobom možnej ochrany
žalobcov ako zákonných dedičov, ktorí majú za to, že závet je neplatný, pričom vyhovenie žalobe by
viedlo k zmene právnych vzťahov v súvislosti s dedením po priamom predkovi žalobcov, a preto vec

meritórne posudzoval.

12. V konaní nebolo sporným, že poručiteľka nevyhotovila žiadnu listinu o vydedení žalobcov, ktorí
ako jej potomkovia predstavujú jej neopomenuteľných dedičov, a teda nebolo tiež sporným, že závet
je neplatným relatívne pre nerešpektovanie ustanovenia § 479 OZ v časti, podľa ktorej sa plnoletým

potomkom nedostalo ani toľko, koľko je polovica ich zákonného dedičského podielu, keď žalobcovia sa
tejto neplatnosti dovolali ešte v dedičskom konaní (čo potvrdzuje zápisnica o pojednávaní notárky JUDr.
Ľubice Zaťkovej vo veci sp. zn. 61D/5/2022 zo dňa 10.7.2023 – č.l. 10).13. Základná argumentácia žalobcov v konaní však smerovala k určeniu absolútnej neplatnosti závetu
vo viacerých súvislostiach. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že závet je neplatný
absolútne, a to pre jeho nezrozumiteľnosť a obsahovú neurčitosť v časti označenia majetku, o ktorom

má pojednávať.

14. V konaní nebolo sporným, že poručiteľka zomrela dňa X.X.XXXX, pričom po nej prebiehalo dedičské
konanie vedené JUDr. Ľubicou Zaťkovou ako súdnou komisárkou a v tomto dedičskom konaní boli
žalobcovia ako zákonní dedičia odkázaní na podanie tejto určovacej žaloby (uznesenie súdneho

komisára JUDr. Ľubicou Zaťkovou č.k. 61D/5/2022-58 zo dňa 10.7.2023 – č.l. 13). Zo zápisnice o
pojednávaní zo dňa 15.6.2023 (pojednávanie notárky JUDr. Zaťkovej - č.l. 14) vyplýva, že poručiteľka
zanechala závet, ktorý predložila dňa 23.9.2022 žalovaná, “je napísaný na čistom papieri formátu A4,
podľa vyhlásenia účastníčky A. D. nie je písaný vlastnou rukou poručiteľky, písala ho A. D., podľa
vyhlásenia A. D. dátum závetu napísala vlastnou rukou poručiteľka a vlastnou rukou ho poručiteľka
podpísala 17.11.2020, pod podpisom poručiteľky je napísané 1. svedok: A. K. C. a pod tým podpis, 2.

svedok: I. L. a pod tým podpis.”

15. Z listiny závetu (č.l. 37) vyplýva jeho textové znenie: “Ja dolupodpísaná H. E., nar. X.XX.XXXX,
trvale bytom G., E. XX, r.č. XXXXXXXXX, plne si uvedomujem závažnosť tohto rozhodnutia. Týmto
ustanovujem po smrti môjho manžela, ktorý zosnul X.XX.XXXX, za dedičku môjho celého podielu na

nehnuteľnom majetku moju dcéru A. D., bytom G., D. XX, r.č. XXXXXXXXXX. Tento závet je spísaný s
mojim súhlasom, slobodne a bez donútenia.”

16. Závet predstavuje jednostranný striktne formálny právny úkon pre prípad smrti. Nastúpenie
právnych účinkov závetu prirodzene predpokladá jeho platnosť. Za tým účelom musí závet zodpovedať

všetkým formálnym i obsahovým náležitostiam ustanoveným právnymi predpismi pre tento právny úkon.
Vzhľadom na skutočnosť, že závet sa zriaďuje pre prípad smrti je pri vyhotovovaní závetu obzvlášť
zásadná jeho určitosť a zrozumiteľnosť, keďže neskoršie zisťovanie skutočnej vôle poručiteľa v čase
zriadenia závetu je podstatne sťažené. Podľa ustálenej judikatúry je právny úkon v zmysle § 37 ods. 1
OZ neurčitý, a teda neplatný iba v takom prípade, ak túto neurčitosť nemožno odstrániť ani s použitím

výkladu podľa § 35 ods. 2 OZ. Závet musí pre svoju platnosť nevyhnutne obsahovať označenie dediča,
povolaného na jeho základe dediť po poručiteľovi. Súčasne obsahom závetu môže byť i označenie
majetku, ktorý sa má dediť na základe závetu. Závetom pritom môže poručiteľ rozhodnúť o všetkom
svojom majetku (aj o tom, ktorý prípadne ešte v čase zriadenia závetu nevlastní), alebo iba o jeho časti
(v ktorom prípade sa časť majetku, ktorá nie je obsiahnutá v závete prededí podľa zákona). Slovenský

právny poriadok tak počíta i s možnosťou kombinácie dedenia, v časti podľa závetu a v časti podľa
zákona. Ak však poručiteľ pristúpi v závete k označeniu majetku, ktorého sa závet týka, musí byť toto
označenie jednoznačné a určité.

17. Pokiaľ ide o neurčitosť prejavu vôle, táto môže spočívať jednak v jeho rozpornosti, o ktorej možno

hovoriť napríklad vtedy, ak by boli v závete obsiahnuté dve protichodné dispozície, či ustanovenia.
(VOJČÍK, P. a kol. Občiansky zákonník. Stručný komentár. Bratislava: IURA EDITION, 2008, s. 121:
„Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah”). Za neurčitý však možno
považovať i taký prejav, ktorý, hoci je zrozumiteľný po stránke výrazovej (použité výrazové prostriedky,
najčastejšieslová,súpochopiteľné,zreteľné),jeformulovanýtakým(vágnym,prílišširokým,nepresným)

spôsobom, že jeho obsah nie je známy, nemožno bez pochybností určiť, čo je jeho predmetom, čoho
sa dotýka, či k čomu smeruje. (obdobne aj ŠVESTKA, J. – SPÁČIL, J. – ŠKÁROVÁ, M. – HULMÁK, M.
a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vyd. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 337).

18. Zrozumiteľnosť právneho úkonu je náležitosťou prejavu vôle takýto právny úkon urobiť.

Nezrozumiteľnosť právneho úkonu je všeobecne „daná vtedy, ak ani jeho výkladom nemožno objektívne
zistiť, čo ním malo byť po slovnej (jazykovej) či inej stránke vyjadrené, v dôsledku čoho nie je iným
subjektom umožnené sa s obsahom právneho úkonu zoznámiť a chápať ho. V tomto smere je treba
rozlišovať jednak nezrozumiteľnosť absolútnu (voči všetkým) a jednak nezrozumiteľnosť relatívnu (voči
niekomu)…. Ak vzniknú v tomto smere pochybnosti, musí súd použiť príslušné výkladové pravidlá a

prihliadnuť aj k tomu, za akých okolností „bol prejav vôle urobený a či za týchto okolností bolo medzi
účastníkmi zrejmé, o aký právny úkon ide (aké práva alebo povinnosti mali podľa neho vzniknúť, zmeniť
sa alebo zaniknúť), a to vo vzťahu k času, v ktorom bol prejav vôle urobený (rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky zo dňa 11.03.2008, sp. zn. 21 Cdo 1760/2007)19. Súd sa pri posudzovaní určitosti a zrozumiteľnosti závetu riadil vyššie uvedenými pravidlami a dospel
kzáveru,žezávetjeneplatnýmprejehoobsahovúneurčitosť(akovaduprejavuvôle),atovčastiurčenia

majetku, ktorý má byť na základe závetu predmetom dedenia, pre ktorú nie je možné na základe závetu
dediť v žiadnom rozsahu. Závet je tak neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ.

20. Súd nezistil v konaní žalobcami namietanú neplatnosť závetu z dôvodu nedodržania zákonnej
formy závetu. Súd má za to, že závet bol zhotovený správne vo forme podľa §476b OZ. Nešlo o závet

holografný, keď v konaní nebolo sporným, že ho spísala sama žalovaná, a teda na formálnu platnosť
závetu bolo potrebné dodržať predpoklady v podobe podpísania závetu poručiteľkou a svedkami (ktoré
podpísanie je zrejmé zo samotnej listiny závetu a potvrdené výsluchmi žalovanej – odpoveď na otázku
PZ žalobcov č. 8 č.l. 109 a svedkyne L. – odpoveď na otázku PZ žalobcov č. 6 - č.l.115), a výslovného
prejavu poručiteľky pred dvoma súčasne prítomnými svedkami (ktorých prítomnosť potvrdzujú i ich
čestné prehlásenia č.l. 38,39), že listina obsahuje jej poslednú vôľu. Súčasnú prítomnosť svedkov má

súd za preukázanú z výsluchu žalovanej - odpoveď na otázku PZ žalobcov č. 6 – č.l. 109, prednesu
svedkyne L. pri výsluchu, kde uviedla, že “žalovaná oslovila mňa a môjho priateľa, či by sme mohli
prísť ako svedkovia podpísať závet. Dňa 17.11. sme prišli k nim na rodinný dom. Závet bola napísaná,
prečítali sme si ju potichu, potom som ju prečítala nahlas. Potom ju podpísala poručiteľka a potom
my dvaja ako svedkovia.”, a potvrdenú tiež výsluchom svedka D. – odpoveď na otázku PZ žalobcov

č. 7 – č.l. 115). Skutočnosť, že poručiteľka prejavila pred svedkami, že listina obsahuje jej poslednú
vôľu vyplýva zo situácie popisovanej v prednese svedkyňou L. o tom, že svedkyňa závet prečítala
nahlas, došlo k podpisu a “Potom sme sa rozprávali. Poručiteľka povedala, že by bola rada, aby bol
dom napísaný na žalovanú, že si to zaslúži.” Obdobne z výpovede žalovanej (odpoveď na otázku č.
6 PZ žalobcov – č.l. 109) vyplýva, že “Predtým prišla L. a C.. Mama ich požiadala, že či to podpíšu,

že chce svoj podiel prepísať na mňa. Súhlasili, prečítali si to, aj to prečítali nahlas. I. to prečítala.” Súd
sa nestotožňuje z názorom žalobcov, že poručiteľ musí pri závete podľa § 476b OZ výslovne uviesť
formuláciu, že “listina obsahuje jeho poslednú vôľu”. Textové znenie daného ustanovenia vyžaduje
výslovné “prejavenie” (čo je podstatne všeobecnejší pojem ako vyslovenie, ktoré by mohol zákonodarca
použiť, ak by trval na konkrétnej formulácii poručiteľa, avšak neurobil tak) toho, že listina obsahuje

poslednú vôľu, čo v tomto prípade bolo zachované svedkyňou aj žalovanou potvrdenými výslovnými
vyhláseniami poručiteľky týkajúcimi sa ňou želaného nadobudnutia (poručiteľkou podľa svedkyne a
žalovanej rôzne špecifikovaného) majetku žalovanou v spojení s tým, že podpisovaná listina bola
jednoznačne označená ako Závet a túto poručiteľka sama podpisovala, a to i za použitia okuliarov (čo
je preukázané z výsluchu svedkyne L. - odpovede na otázku č. 6 PZ žalobcov – č.l. 116). Striktné

trvanie na iba jednej bezvýnimočnej formulácii poručiteľa v podobe “listina obsahuje moju poslednú vôľu”
s následkom neplatnosti závetu by súd považoval za neprimerane formálny prístup, ktorý by bol tak v
rozpore s princípom favor testamenti (snahou o zachovanie platnosti závetu) ako i všeobecného princípu
prednosti zachovania platnosti právnych úkonov.

21. Súd v konaní nemal za preukázané, že na platnosť závetu by bola potrebná osobitná forma podľa
§ 476c OZ, keď v konaní nedošlo k preukázaniu skutočnosti, že by poručiteľka nemohla čítať alebo
písať. Skutočnosť, že by poručiteľka nemohla písať vylučuje už to, že závet sama podpísala, pričom
hoci jej podpis je ťažšie čitateľným, nie je nečitateľným. Z ustanovenia § 476c OZ je zrejmé, že zákon
tu nevyžaduje vôbec podpis poručiteľa, čo je pochopiteľným v situácii, kedy poručiteľ písať (vôbec)

nemôže. Skutočnosť, že písanie bolo pre poručiteľku, aj vzhľadom na jej vek, náročnejšie a jej písmo
menej čitateľné, neznamená, že by písať nevedela, či nemohla. Obdobne súd nemal za preukázané,
že by poručiteľka nevedela čítať. Preukázanie takejto skutočnosti bolo pritom na dôkaznom bremene
žalobcov (ako tých, ktorí tvrdia taký dôvod neplatnosti právneho úkonu, ktorý však priamo zo samotného
znenia úkonu nevyplýva), ktorí ho však neuniesli a danú skutočnosť nepreukázali. To, že poručiteľka

mala niektoré lekárske diagnózy týkajúce sa i jej zraku automaticky neznamená, že by nemohla vôbec
písať, či čítať. Súd mal v konaní za preukázané, že poručiteľka videla dostačujúcim spôsobom na
prečítanie závetu, čo vyplýva tak z výsluchu svedkyne L., podľa ktorej pri podpise poručiteľka mala
okuliare (ktorý úkon by nemal význam v situácii, ak by svedkyňa celkovo nevidela dostatočne na to,
aby okuliare umožnili vidieť text). To, že poručiteľka mohla čítať a závet si i sama prečítala potvrdzuje i

odpoveď žalovanej pri jej výsluchu, podľa ktorej si závet i sama po vetách prečítala (odpoveď na otázku
PZ žalobcov č. 8 – č.l. 109). Rovnako skutočnosť, že poručiteľka videla a počula, a teda i mohla čítať
potvrdzuje i výsluch svedka D. (odpoveď na otázku č. 2 PZ žalovanej – č.l. 114).22. Rovnako neplatnosť závetu nespôsobuje ani to, že závet je spísaný samotnou dedičkou, keď za
“pisateľa závetu” podľa § 476f OZ (na ktorého sa vzťahujú obmedzenia podľa § 476f OZ, a ktorým
nemôže byť dedič zo zákona či závetu) sa považuje iba ten, koho za takého pisateľa zákon sám

označuje. Pojem “pisateľ závetu” pritom používa OZ iba v prípade § 476c OZ, a teda toto obmedzenie
sa nevzťahuje na osobu, ktorá spíše alografný testament podľa § 476b OZ. Uvedené potvrdzuje i
rozhodnutie R(ČR) 28/2000, podľa ktorého “Dedičom zo závetu zriadeného podľa § 476b OZ môže
byť aj osoba, ktorá na žiadosť poručiteľa tento závet napísala.” V zmysle vyššie uvedeného tak súd
nepovažoval formu závetu v zmysle § 476b OZ za nesprávne zvolenú, a závet z hľadiska formálneho

nepovažoval za neplatný, keď boli dodržané všetky náležitosti podľa § 476b OZ, keď poručiteľka závet
nesporne sama podpísala, pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne prejavila, že listina
obsahuje jej poslednú vôľu a na závet sa podpísali aj samotní svedkovia.

23. Vzhľadom na namietanie neplatnosti závetu aj zo všeobecných dôvodov neplatnosti právnych
úkonov podľa § 37 ods. 1 OZ, súd skúmal jeho platnosť i v danom smere. Súd nemal za to, že by závet

nepredstavoval právny úkon pre prípad smrti poručiteľky, ale jej manžela (ako namietali žalobcovia), keď
je vylúčeným, že by bol zhotovený pre prípad smrti manžela, keďže tento bol v čase jeho zhotovenia
už mŕtvy. Žalobcovia taktiež namietali neurčitosť a nezrozumiteľnosť závetu, keď z neho nie je možné
zistiť, čo konkrétne poručiteľka má zanechať žalovanej. V tejto časti súd dospel k záveru, že závet
nie je platným právnym úkonom, keď jeho obsahové znenie naozaj vzbudzuje objektívne pochybnosti

o tom, aký konkrétny majetok má na jeho základe žalovaná ako závetný dedič nadobudnúť, a tieto
pochybnosti sa nepodarilo odstrániť ani v konaní uskutočneným dokazovaním a výkladom podľa § 35
ods. 2 OZ. Obsahové znenie závetu je všeobecne neurčitým a po jeho jednoduchom prečítaní nie je
jednoznačným, aký konkrétny majetok má byť podľa neho predmetom dedenia. Z uvedeného dôvodu
súd pristúpil k podrobnejšiemu gramatickému a logickému výkladu závetu. Textové znenie závetu je

veľmi špecifické tým, že spomína smrť manžela poručiteľky (“po smrti môjho manžela, ktorý zosnul
X.XX.XXXX ustanovujem za dedičku môjho celého podielu na nehnuteľnom majetku moju dcéru…”),
ktorá časť nie je bežným obsahom závetov. Žalovaná pritom pri svojom výsluchu uvádzala, že závet
pripravovala podľa vzoru na internete a tento postupne tvorila spolu s poručiteľkou (odpoveď na otázku
č. 8 PZ žalobcov – č.l. 109). Keďže takýto odkaz na úmrtie inej osoby nebýva bežným obsahom závetov

(či ich vzorov na internete), nie je pravdepodobné, že by uvedenie smrti manžela poručiteľky bolo
v texte iba náhodným prvkom bez významu. Následné označenie odkazovaného majetku v podobe
“celého podielu poručiteľky na nehnuteľnom majetku” potom prirodzene evokuje významovú väzbu na
počiatok vety, a teda tak, že predmetom dedičstva podľa závetu má byť podiel poručiteľky na majetku
zosnulého manžela po jeho smrti, t.j. jej dedičský podiel. Takéto významové vyhodnotenie samotného

textu závetu je pre súd záverom nielen gramatického ale i logického výkladu obsahu tohto právneho
úkonu. Nedávalo by totiž žiaden zmysel spomínať v závete po poručiteľke jej zosnulého manžela a
nespájať s týmto odkazom žiaden význam. Rovnako samotné slovné spojenie “podielu na nehnuteľnom
majetku” (namiesto bežne používaného spojenia v závetoch “všetok majetok, celý majetok”) poukazuje
na definovanie odkazovaného majetku iba v rozsahu určitej časti nehnuteľného majetku poručiteľky, a vo

svetle vyššie spomenutého má zrejmý význam práve v spojení s úmrtím manžela poručiteľky a budúcim
dedičským “podielom” na jeho nehnuteľnom majetku po jeho smrti.

24.Okremposúdeniajazykovéhovyjadreniasasúdvkonanípokúsiliovýkladzávetuvsmerezisťovania
skutočnej vôle zhotoviteľa úkonu podľa § 35 ods. 2 OZ, keď žalovaná uvádzala, že vôľou poručiteľky

bolo odkázať jej všetok nehnuteľný majetok. Vzhľadom na skutočnosť, že pri závete ide o právny
úkon pre prípad smrti je takéto dokazovanie zvlášť náročným, keď poručiteľ už nemôže sám potvrdiť
existenciu jeho určitej vôle, a na preukázanie určitej konkrétnej vôle už nežijúcej osoby sú nevyhnutné
presvedčivé a naozaj jednoznačné dôkazy, doplnené celkovými okolnosťami veci, ktoré nie sú v rozpore
s preukazovanou vôľou poručiteľa a existenciu takejto vôle potvrdzujú. Vzhľadom na vyššie uvedené

textové znenie závetu má súd za to, že v tomto konkrétnom prípade by ani preukázanie konkrétne
formulovanejvôleporučiteľky,vsmeretvrdenomžalovanou,t.j.žepredmetomzávetumalbyťbuďvšetok
nehnuteľný majetok, alebo konkrétne dom (bez pochybností vyvolaných protichodnými vyjadreniami
žalobcov a celkovými okolnosťami veci, ktoré nepotvrdzujú danosť vôle u poručiteľky v smere tvrdenom
žalovanou) neviedlo k považovaniu závetu za platný v znení uplatňovanom žalovanou, keď súd má za to,

že takáto vôľa, by bola v konečnom dôsledku v rozpore s jazykovým prejavom samotného závetu (podľa
§ 35 ods. 2 OZ). Po vykonanom dokazovaní však súd dospel k záveru, že sa nepodarilo preukázať ani
určitú konkrétnu vôľu poručiteľky a neurčitosť prejavu vôle poručiteľky v závete sa nepodarilo odstrániť.Súd danosť vôle poručiteľky vyhodnocoval tak podľa konkrétnych okolností veci, ako aj na základe v
konaní uskutočnených výsluchov a v spise prítomných listinných dôkazov, vrátane čestných prehlásení.

25. Jazykové vyjadrenie závetu vedie k tomu, že závet sa netýkal celého majetku poručiteľky, ale iba
jej dedičského podielu na nehnuteľnom majetku zomrelého manžela. Uvedenému výkladu nasvedčujú
i celkové okolnosti veci a faktická situácia v čase zhotovovania závetu a správanie poručiteľky po ňom.
Závet bol zhotovovaný nie dlho po smrti manžela poručiteľky a ešte pred dedičským konaním po jej
manželovi, v ktorom napokon i fakticky došlo k tomu, že poručiteľka ako ustupujúca dedička prenechala

bez nároku na výplatu svoj podiel na dome ako i ostatnom nehnuteľnom majetku po jej manželovi
práve žalovanej (uznesenie 40D/136/2020-26 zo dňa 22.6.2021 – č.l. 16-18). Súdu sa potom javí ako
pravdepodobné a logické práve to, že poručiteľka zhotovila závet, ktorým chcela preklenúť obdobie do
času dedičského konania po jej manželovi (keby náhodou zomrela pred týmto dedičským konaním, v
ktorom chcela žalovanej prenechať jej dedičský podiel na nehnuteľnom majetku po manželovi), a za
tým účelom zhotovila závet s takýmto konkrétnym znením, v ktorom spomínala smrť svojho manžela a

podiel na nehnuteľnom majetku.
Ak by sa závet mal týkať i iného majetku ako toho, s ktorým už bolo naložené v dedičskom konaní po
manželovi poručiteľky (rozhodnutie z 22.6.2021), nemalo by súčasne žiaden význam, aby (ako žalovaná
pri jej výsluchu uviedla – samostatný prednes č.l. 109) poručiteľka ešte v júli 2022 riešila otázku, kedy
pôjdu spísať veci (závet) k notárovi. Ak by bola poručiteľka presvedčená o tom, že už bol závetom

odkázanývšetokjej(podstatný)majetok,nemalobytakétoduplicitnékonaniepraktickývýznam.Význam
má takéto konanie práve vtedy, ak si bola poručiteľka vedomá, že závet zo dňa 17.11.2020 pokrýval
iba jej podiel po zomrelom manželovi, ktorý bol vyriešený v dedičskom konaní po ňom a následne by
chcela naložiť novým závetom spísaným u notára so svojím ostatným majetkom. Odpoveď žalovanej
pri jej výsluchu na otázku PZ žalobcov č. 3, ktorej predmetom bola práve táto súvislosť neodstránila

uvedenú rozpornosť. Žalovaná uviedla, že poručiteľka vedela, že závet je spísaný, ale chcela to dať
na poriadok ešte cez notára a motivoval ju k tomu aj žalovanej syn C., ktorý jej hovoril, že by to mala
oficiálne vyriešiť. Následne to mala byť práve žalovaná, ktorá posúdila, že takýto závet u notára už spísať
nejde, z dôvodu zdravotného stavu poručiteľky. Súd tu nepovažoval uvedené za dostatočné vysvetlenie,
ktoré by malo preukazovať, že poručiteľka skutočne mala vôľu naložiť závetom zo 17.11.2020 s celým

svojím majetkom, a teda by mala za to, že už závetom z 17.11.2020 bolo naložené s celým majetkom a
spísanie u notára by bolo iba doplňujúcim. Súdu sa nejaví byť uveriteľným, že ak poručiteľka skutočne
mala záujem o spísanie (iba doplňujúceho) závetu u notára, žalovaná by toto spísanie nezabezpečila,
ak by si bola istá, že vôľa poručiteľky je odkázať všetko jej ako dedičke, o to viac, keď ju k tomu nabádal
jej syn, resp. že by si v danej súvislosti nezisťovala, že spísanie závetu notárom je možné bez ohľadu

na fyzický zdravotný stav poručiteľky. To, že rozhodnutie žalovanej nevziať poručiteľku k notárovi by
bolo iba o konkrétnom horšom fyzickom stave poručiteľky je tiež v rozpore s tým, čo uvádzal pri svojom
výsluchu žalobca, keď “po smrti otca v XX/XXXX, keď som bol za mamou, pri odchode mi povedala, že
A. ju chce zobrať notárovi niečo spísať a ona chce, aby som bol aj ja pritom. Povedal som jej, že keď sa
rozhodne, nech mi dá vedieť, vybavím si voľno a pôjdem tam s ňou.…Keď som sa asi po 2-3 týždňoch

spýtal, že čo s tým notárom, mama mi povedala, že A. jej povedala, že vzhľadom na jej vek a zdravotný
stav je už neskoro”. Aj z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie nevziať poručiteľku k notárovi bolo na
samotnej žalovanej, ktorá najprv takýto postup sama plánovala a už o pár týždňov od neho sama (bez
podstatnej zmeny stavu u poručiteľky) ustúpila, avšak napriek spísaniu závetu 17.11.2020 sa ho matka
i neskôr dožadovala. Uvedená skutočnosť, že poručiteľka mala vôľu ísť spísať, a to už po závete zo

17.11.2020, ďalší závet k notárovi, však v každom prípade nasvedčuje tomu, že závet zo 17.11.2020 sa
netýkal celého nehnuteľného majetku poručiteľky.
Neexistencii vôle poručiteľky odkázať závetom žalovanej celý svoj majetok, nasvedčuje i to, že svoje
ostatné deti ako neopomenuteľných dedičov nesporne nikdy nevydedila. Bez ohľadu na konkrétne
právne povedomie poručiteľky ako staršej osoby je pritom zrejmé, že tejto otázke “vydedenia” sa pri

komunikácii so žalobcami viackrát venovala, pričom vždy bola jednoznačná v smere vyjadrení, že
“má 3 deti a tak to aj bude” (výsluch žalobkyne), alebo že “ona nikoho vydeďovať nebude” (výsluch
žalobcu). Všetky vyššie uvedené okolnosti veci tak potvrdzujú výklad jazykového vyjadrenia závetu
súdom uvedený v ods. 21.

26. Súd v konaní nemal za preukázanú konkrétnu vôľu poručiteľky ohľadne majetku, ktorého sa mal
týkať závet zo 17.11.2020, keď v konaní bolo vyslovených už len zo strany žalovanou navrhnutých
svedkov viacero formátov vôle poručiteľky. Z dedičskej zápisnice o výsluchu svedka č.k. 61D/5/2022-48
zo dňa 18.5.2023 (č.l. 19) vyplýva, že svedkyňa I. L. uviedla, že poručiteľka jej hovorila, že žalovaná“by si zaslúžila jej podiel na nehnuteľnostiach a chce jej svoj podiel závetom zanechať” a následne,
že poručiteľka mala vyhlásiť, že “sa podpisuje závet, ktorým zanecháva svoj majetok svojej dcére A.
D.”. Obdobne z dedičskej zápisnice o výsluchu svedka č.k. 61D/5/2022-49 zo dňa 18.5.2023 (č.l. 20)

vyplýva, že aj K. C. vyhlásil, že poručiteľka asi mesiac alebo dva pred podpísaním závetu “aj pred ním
hovorila, že chce napísať závet, ktorým svoj majetok zanechá svojej dcére A. D., ktorá sa o ňu stará”
a následne, že poručiteľka mala pri podpisovaní závetu vyhlásiť, že “svoj majetok týmto chce nechať
svojej dcére A. D., ktorá sa o ňu stará.” V čestnom prehlásení zo dňa 7.3.2024 (č.l. 70) však svedok
uviedol, že poručiteľka sa vyjadrila, že “je vďačná A. D. za starostlivosť, a že rodičovský dom celý by

mal patriť jej, takže to porieši aspoň svojím podielom na dome v prospech dcéry A..” Už tu je zrejmá iná
formulácia, keď v dedičskom konaní uvádzal svedok, že poručiteľka uviedla, že chce žalovanej odkázať
svoj majetok (pričom v konaní je nesporným, že poručiteľka mala okrem domu i iný nehnuteľný majetok).
Obdobný rozpor je medzi dedičskou zápisnicou o výsluchu svedkyne L. a jej výsluchom na pojednávaní
dňa 11.12.2024 (č.l. 115), kde uviedla, že poručiteľka povedala, že “by bola rada, aby bol dom napísaný
nažalovanú,žesitozaslúži”.Žalovanásamavtejtosúvislostiuviedla,žesvedkovpripodpisovanízávetu

“mamapožiadala,žečitopodpíšu,žechcesvojpodielprepísaťnamňa”.Zuvedenéhojezrejmé,žeužaj
pri samotných svedkoch žalovanej a žalovanej, ktorí boli účastní podpisovania závetu, sú nezrovnalosti
ohľadne toho, čo konkrétne poručiteľka uvádzala, že má byť predmetom závetu, a teda akú vôľu pred
nimi verbálne formulovala.
Taktiež súd zistil rozpor medzi tvrdením K. C. v dedičskej zápisnici, kde uvádzal, že poručiteľka asi

mesiac alebo dva pred podpísaním závetu “aj pred ním hovorila, že chce napísať závet, ktorým svoj
majetok zanechá svojej dcére A. D., ktorá sa o ňu stará”, avšak svedkyňa L. pri výsluchu na pojednávaní
uviedla,žeporučiteľkanepoznalaK.C.aprvýkrátsnímbolapripodpisezávetu,čosamoosebevylučuje,
aby poručiteľka K. D. mesiac dva pred podpísaním závetu hovorila o zanechaní majetku žalovanej.
Existenciu inej vôle poručiteľky naopak tvrdili v konaní žalobcovia, pričom to preukazovali ich výsluchmi

(pri ktorých neboli zistené vzájomné rozpory, či ich rozpornosť s pôvodnými skutkovými tvrdeniami
žalobcov),kdežalobkyňauviedla(zápisnicaopojednávanízodňa2.10.2024–č.l.107),žejejporučiteľka
hovorila, na jar 2021 (pozn. už po spísaní závetu), že “sestra A. chce, aby mama vydedila mňa aj
brata. Povedala som jej, nech spíše čokoľvek čo chce, kým žije, lebo potom sa my rozhádame. Ona mi
povedala, že má 3 deti a tak to aj bude.” Žalobca pri svojom výsluchu uvádzal (zápisnica o pojednávaní

zo dňa 2.10.2024 – č.l. 107), že deň pred dedičským konaním po otcovi mu sestra oznámila, aby sa
nečudoval, že poručiteľka ten podiel prepíše na ňu, on jej povedal, že ak je to jej rozhodnutie, tak je
to v poriadku, na čo mu poručiteľka pritakala, že áno. Doplnil, že na dedičskom pojednávaní, keď sa
poručiteľka sama nevedela ohľadne jej podielu vyjadriť, on sám povedal notárke, že svoj podiel po
manželovi chce darovať žalovanej. Taktiež uviedol, že sa mu poručiteľka sťažovala, že ju zastavila

nejaká pani, ktorá “ jej dohovárala, prečo nechce dom prepísať na A.. Mame to bolo nepríjemné, že
prečo sa cudzia osoba do toho stará, tejto uviedla, že ona má aj syna, ktorý za ňou chodí..” Taktiež
uviedol, že “po smrti otca v XX/XXXX, keď som bol za mamou, pri odchode na chodbe mi povedala,
že A. ju chce zobrať k notárovi niečo spísať a ona chce, aby som bol aj ja pri tom. Povedal som jej, že
keď sa rozhodne, nech mi dá vedieť, vybavím si voľno a pôjdem tam s ňou…Inokedy mi pri odchode

rozprávala, že A. chce, aby mňa a B. vydedila. Na to sestra povedala, že mňa nie, iba B., mama sa
hneď ohradila, že rozprávala aj A., aj A. si chcela vydediť. Potom, keď som sa asi po 2-3 týždňoch
mamy spýtal, že čo s tým notárom, mama mi povedala, že A. jej povedala, že vzhľadom na jej vek a
zdravotný stav už je neskoro.” Taktiež uviedol, že poručiteľka mu povedala, že ona nikoho vydeďovať
nebude a v lete 2021 mu povedala, že čo urobia po smrti s domom, to bude už len ich vec. Všetky

uvedené vyjadrenia poručiteľky nasvedčujú tomu, že svoje dedičstvo nemala za vyriešené v prospech
žalovanej, čo spochybňuje žalovanou tvrdenú vôľu poručiteľky pri spísaní závetu.
Rovnako nie je úplne vysvetliteľným, že poručiteľka podľa výsluchu svedkyne L. nespisovala závet (v
roku 2020) pred notárom, lebo “mala pocit, že jej deti sledujú všetky údaje ohľadne katastra a toto by
zistili”, pričom o uvedenej skutočnosti rovnako vypovedala samotná žalovaná a jej syn – svedok C. D.,

ktorý k tomu dodal, že “babička nechcela zničiť rodinné vzťahy, lebo už s dcérou B. mala zlý vzťah a
nechcela prísť aj o syna. Závet chcela udržať v tajnosti.” Na druhú stranu následne v roku 2022 už i
poručiteľka sama chcela podľa výsluchu žalovanej ísť spísať závet k notárovi (výsluch žalovanej č.l.
109 - “ Ešte v júli 2022 mi hovorila, že by chcela ísť spísať veci k notárovi, ja som jej povedala, že
veď teraz je chorá, tak povedala, že potom, keď sa vyzdravie, ona mala hlavu v poriadku.”), čo sa

však nakoniec nerealizovalo, avšak v konaní nebolo vysvetleným, prečo by sa toho už vtedy poručiteľka
nebála a dôvodom nespísania mal byť už iba zdravotný stav poručiteľky. Rovnako strachu poručiteľky,
že by žalobcovia zistili jej “skutočnú vôľu” všetko prenechať žalovanej nenasvedčuje to, že v dedičskom
konaní došlo k prenechaniu dedičského podielu žalovanej, a to zjavne bez akéhokoľvek negatívnehovplyvu na vzťahy poručiteľky a jej detí. Za uvedenej situácie sa potom súdu javí nepravdepodobné,
že ak by poručiteľka skutočne mala vôľu majetok, či celý dom prenechať žalovanej (ako mala viackrát
opakovať pred žalovanou, či svedkami), že by tento krok neurobila ešte za svojho života a neuistila sa,

že všetko je tak ako chce.
Tu súd uvádza, že bez ohľadu na jednotlivé verbálne formulácie poručiteľky pri spisovaní závetu (ktoré
nie sú ani konkrétne preukázanými vzhľadom na vyššie spomenutú rozpornosť), táto zjavne priebežne
verbalizovala niečo iné (inú vôľu) pred žalovanou a svedkami a niečo iné pred žalobcami. Je pritom
dobre možné, ako bolo uvedené i žalovanou, že nechcela pokaziť rodinné vzťahy. Ak by však mala

takúto motiváciu vo vzťahu k žalobcom, z úplne rovnakého dôvodu (aby si nepohnevala žalovanú,
ktorá sa o ňu starala a na ktorú bola odkázaná) mohla uskutočňovať pred žalovanou a svedkami
určité verbálne vyjadrenia, avšak súčasne mohla chcieť závet vedome a cielene naformulovať, resp.
súhlasiť s naformulovaním závetu práve a iba spôsobom, akým je naformulovaný, a ktorý nesporne bola
ochotná podpísať, ktorý sa bude vzťahovať iba na dedičský podiel na nehnuteľnom majetku, ktorý jej mal
pripadnúť po smrti manžela. Takýto priebeh veci nie je možné vylúčiť, a to o viac, keď mu nasvedčujú

aj celkové okolnosti veci spomenuté v ods. 24.
Zo všetkých spomenutých pochybností a rôznych protichodných vyjadrení strán i svedkov o skutočnej
vôli poručiteľky, kde súčasne celkové okolnosti veci nenasvedčujú danosti vôle poručiteľky tvrdenej
v konaní žalovanou, súd dospel k záveru, že konkrétna vôľa poručiteľky nemôže byť odvodzovaná
priamo iba z jej jednotlivých vyjadrení v určitom okamihu, ktoré mohli byť ovplyvnené práve spomenutou

motiváciou neublížiť žiadnemu z rodinných príslušníkov (vrátane samotnej žalovanej), keď súčasne
vôľa žalovanej nebola ani preukázaná v žiadnej konkrétnej podobe. Súd tak v situácii pretrvávajúcich
pochybností o konkrétnej skutočnej vôli poručiteľky nemohol túto nepreukázanú vôľu použiť na
odstránenie pochybností o obsahu závetu v časti určenia majetku, ktorého sa závet týka, a v tejto časti
zostal tak závet napriek vykonanému dokazovaniu neurčitým, pripúšťajúcim viaceré možné výklady,

pričom zo samotného textového znenia závetu (bez preukázania jasnej vôle poručiteľky) nemožno
nijakým jednoznačným spôsobom výkladu ustáliť, že by sa mal vzťahovať i na majetok, ktorý je aktuálne
predmetom dedičstva po poručiteľke. Súd tak dospel k záveru, že závet (a to ani po použití výkladu
podľa § 35 ods. 2 OZ) nie je určitý vo vzťahu k označeniu majetku, ktorého sa má týkať. Po zhodnotení
všetkých okolností veci tak súd dospel k záveru, že závet spísaný poručiteľkou dňa 17.11.2020 je pre

neurčitosť neplatný.

27. Záverom súd dodáva, že u poručiteľky nebola nijako preukázaná nespôsobilosť vykonať právny
úkon v čase spísania závetu, bola nesporne osobou s plnou spôsobilosťou na právne úkony, pričom
zo stranami a svedkami uvádzanej komunikácie poručiteľky nemožno vyvodiť akékoľvek obmedzenie

jej rozumových schopností, ktoré by malo vplyv na platnosť závetu. Rovnako jej akúkoľvek duševnú
nespôsobilosť, či konanie v duševnej poruche nepreukazujú ani lekárske správy, ktoré sú súčasťou
spisového materiálu, podľa ktorých bola poručiteľka pri vyšetreniach u lekárov orientovaná miestom
a časom (správa FN Trnava zo dňa 6.1.2020 – č.l. 45 a správa FN Trnava zo dňa 11.8.2021 – č.l.
46) a žiaden z lekárov neinicioval potrebu jej podrobnejšieho psychiatrického vyšetrovania. Samotná

skutočnosť v konaní tvrdených depresívnych stavov poručiteľky, či jej občasnej emočnej nevyrovnanosti
nespôsobuje jej neschopnosť spísať platný závet.

28. Ak súd v rozsudku neuviedol niektoré tvrdenia sporových strán alebo sa určitými tvrdeniami v
rozsudku výslovne nezaoberal, je to z dôvodu, že tieto tvrdenia nepovažoval za právne relevantné

a podstatné z hľadiska rozhodnutia prejednávanej veci. Ak sa súd v tomto rozsudku osobitne
nevysporiadal s niektorým z predložených dôkazov, bolo to preto, pretože ho nepovažoval za potrebné
osobitne vyhodnocovať, a to z dôvodu, že by to neviedlo k odlišnému rozhodnutiu vo veci a bolo by to
rozporné so zásadou hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania, prípadne preto, že tvrdenia, ktoré mal
daný dôkaz preukazovať neboli v konaní spornými..

29. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1, 2 CSP).31. Vzhľadom na úplný úspech žalobcov v spore, keď žalobe súd vyhovel, súd vo výroku II.
rozsudku rozhodol, že žalobcovia majú voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).