Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. marec 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/184/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124210327
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124210327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

XXXXXA.,C.D.XXXX/X,zastúpený:JUDr.FrantišekKomka,advokát,sosídlom08001Prešov,Hlavná
27, IČO: 37941054, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., 824 96 Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., 811 04 Bratislava,
Kubániho 16, IČO: 47233516, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
8500108238, zo dňa 24.3.2015 v bode 7. Zmluvy, v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so
zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.“ je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č.
8500108238, zo dňa 24.3.2015 v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka
2, Zmluvných dojednaní k Zmluve, v bode 8.2. v časti, v znení: „ Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2
sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol
číslo tejto Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený

nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamihom, kedy
dôjde k jej identifikácii Veriteľom.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Určuje, že zmluvná podmienka uvedená v článku I. Predmet Dohody, bod 7.1. Dohody o poskytnutí
služieb č. 8500108238, zo dňa 24.3.2015 k Zmluve o o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu
č. 8500108238, zo dňa 24.3.2015, v znení: „Zákazník sa zaväzuje, že za uzavretie Dohody zaplatí
mesačne Poskytovateľovi odplatu vo výške 2,53 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu
poplatku za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odplatu v pravidelných mesačných

splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení Veriteľa o
schválení úveru dlžníkovi.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

V. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 04.12.2024 sa domáhal podľa § 53 Občianskeho zákonníka určenia

neprijateľných zmluvných podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku, ale tiež zmluvnej podmienky
týkajúcej sa poplatku za poskytnutie úveru a zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty. Každú
z nich odôvodnil odkazom na konkrétne právoplatné súdne rozhodnutia, ktorými totožná alebo obdobná
zmluvná podmienka bola už vyhlásená za neprijateľnú.2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil popierajúc jej procesnú prípustnosť z dôvodu, že medzi zmluvnými
stranami už neexistuje žiadny zmluvný vzťah a že v predchádzajúcich sporoch medzi nimi, ktoré boli

vedené na tomto súde pod sp.zn. 11Csp/49/15, 9C/419/15, 8Csp/135/17 a 29Csp/17/19 žalobca
nežiadal rozhodnúť o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a neurobil tak ani súd. Ďalej uviedol,
že zákonným predpokladom pre každú žalobu je existencia ohrozeného alebo porušeného práva,
ktoré vyžaduje poskytnutie súdnej ochrany (§ 131 Csp). V tomto prípade však takáto situácia nie je.
Žalovaný dodal, že zákonným predpokladom pre záver o neprijateľnej zmluvnej podmienky je, aby

a/ išlo o ustanovenie spôsobujúce protiprávny stav, súčasne o b/ ustanovenie, ktoré sa odchyľuje
od právnej úpravy a zároveň c/ aby spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
na úkor spotrebiteľa. K poplatku za poskytnutie úveru uviedol, že bežne sa vyžaduje subjektmi na
finančnom trhu, žalobca bol o ňom riadne informovaný a súhlasil s ním. Navyše týka sa ceny plnenia
a jeho neprijateľnosť vylúčila aj rozhodovacia prax Súdneho dvora EÚ, pričom citoval z rozsudku C -
621/17, podľa ktorého sa nevyžaduje špecifikovať služby ako protihodnotu dotknutých súm. Navyše už

z názvu poplatku - za poskytnutie úveru - je definované jeho protiplnenie. Uvedený poplatok posúdila
aj NBS ako vecne prípustný a neporušujúci práva spotrebiteľov. Dojednávanie poplatkov spojených so
spotrebiteľským úverom sú bežnou súčasťou obchodnej praxe v súlade s právnou úpravou - poplatky
sa uvádzajú v zákone č. 258/2001 Z.z. (§ 2 písm. e/), tiež v zákone č. 129/2010 Z.z. (§ 1 ods. 3 i/,
§ 2 písm. g/). S účinnosťou od 10.06.2013 boli zakázané konkrétne poplatky, medzi nimi však nebol

uvedený poplatok za uzavretie zmluvy. Sporný poplatok predstavuje platbu za činnosť, ktorá je aj v
záujme spotrebiteľa (získanie peňažných prostriedkov). Tento záver je podporený aj zjednocujúcim
stanoviskom Najvyššieho súdu ČR Cpjn/203/2013. K záveru o tom, že pri tomto druhu poplatku nejde o
neprijateľnú zmluvnú podmienku dospel aj Najvyšší súd SR v rozhodnutiach 7Cdo/249/19, 5Cdo/47/19
a 4Cdo/292/21. K zmluvnej podmienke z bodu 7 žalovaný uviedol, že predmetné ustanovenie nerieši

žiadny prenos dôkazného bremena. Žalobca ani neuviedol o aké dôkazné bremeno by malo ísť,
ktoré zákonné ustanovenie upravuje dôkazné bremeno údajne prenesené na spotrebiteľa. Podstata
neprijateľnej zmluvnej podmienky spočíva v tom, že v rozpore a odchylne so zákonom zavádza nejakú
novú alebo inú úpravu, ktorá je v neprospech spotrebiteľa, tomu plynú z toho povinnosti alebo práva,
ktoré sú v hrubom nepomere s právami a povinnosťami veriteľa, nič z toho však žalobca ani netvrdí.

K zmluvným podmienkam uvedeným v bode 8 ohľadom zmluvnej pokuty žalovaný citoval § 53 ods.
1 písm. b/ Občianskeho zákonníka a § 3a ods. 1, 2, 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Uviedol,
že zmluvná pokuta 0,04 % denne nie je paušálna, v ročnom vyjadrení predstavuje 14,6 %, čo je
hodnota neprevyšujúca trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania (3 x 5% ročne). Navyše v
žalobe sa opomenulo obmedzenie v článku 11 ods. 11.3 korešpondujúce s § 3a ods. 1 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z. Zmluvná pokuta v danom prípade je závislá od doby, ktorá uplynula odo dňa
splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Dlžník môže zabrániť jej rastu tým, že v čo najkratšom čase splní
svoju povinnosť vrátiť dlžnú sumu. Výšku zmluvnej pokuty nemožno považovať ani za neprimeranú,
akceptovaná bola výška 1% z dlžnej sumy za každý deň omeškania (uznesenie Najvyššieho súdu SR
3Obdo/11/2019 zo 17.07.2019). K zmluvnej podmienke v bode 8.5 žalovaný uviedol, že je v súlade so

zákonom - § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to vylučuje jej neprijateľnosť. Pokiaľ ide o zmluvnú
podmienku v bode 8.2 zmluvných dojednaní žalovaný uviedol, že žalobca neoznačil v žalobe žiadne
zákonné ustanovenie, podľa ktorého by povinnosť dlžníka plniť záväzok mala nutne existovať bez
povinnosti ho označiť príslušným variabilným symbolom. Používanie identifikačných údajov k platbe
platí un block, teda aj v oblasti verejného sektora - napríklad § 142 zákona o sociálnom poistení, § 15

ods. 5 zákona o zdravotnom poistení. Riadne zaplatenie neznamená uvedenie platby bez variabilného
symbolu. Pri porovnaní s obsahom iných právnych predpisov (napríklad uvedených vyššie) uvedené
ustanovenie nevytvára žiadnu nerovnováhu. Žalovaný sa napokon vyjadril k zmluvnej podmienke
uvedenej v Dohode o poskytnutí služieb, pričom žalobu v tejto časti považoval za neprípustnú podľa §
53 Občianskeho zákonníka, keďže zmluvná podmienka sa týka dohody o cene, čo vylučuje prieskum

jej neprijateľnosti. Nejednalo sa podľa neho ani o podmienku pre získanie úveru, ale išlo o individuálnu
dohodu. Vyjadril sa tiež k výške odplaty, ktorá je ľahko určiteľná vo výške určitého % zo sumy, ktorá je
rozdielom medzi sumou úveru a poplatkom za poskytnutie úveru.

3. Žalobca v replike uviedol, že so žalovaným viedol len 2 spory vedené pod sp. zn. 11Csp/419/15, ktorý

sa týkal zdržania zrážok zo mzdy a 8Csp/135/17 o primerané finančné zadosťučinenie. Žalobu o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok odôvodnil verejným záujmom, ktorým je ochrana spotrebiteľa
v spojení s jeho záujmom. Uviedol, že účelom žaloby je tiež pôsobiť ako „odstrašujúci“ prostriedok
voči dodávateľom so záverom predchádzať nečestným zmluvným podmienkam a zároveň vytváraťpredpoklad na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Citoval z rozsudku Najvyššieho súdu
6Cdo/127/17 a uznesenia Ústavného súdu SR III.ÚS 124/20 a napokon uviedol, že všetky zmluvné
podmienky neboli individuálne dojednané a keďže súdy už rozhodli o ich neprijateľnosti je to rozhodujúce

aj pre tento spor.

4. Žalovaný právo na dupliku nevyužil.

5. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa

24.03.2015, zmluvnými dojednaniami, dohodou o poskytovaní služieb zo dňa 24.03.2015, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav :

6. Dňa 24.03.2015 bola uzavretá formulárová písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového
typu medzi stranami sporu. Najprv žiadosť o poskytnutie úveru vyplnil a podpísal žalobca 20.03.2015,
išlo o bod 5 zmluvy označený ako „údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu“

a bod 6 zmluvy „údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu“ vyplnil a podpísal
žalovaný 24.03.2015. Obe tieto časti zmluvy obsahujú totožné údaje, pokiaľ ide o výšku úveru 1.260
eur; mesačnú splátku spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb 73,28 eur; počet splátok 36;
mesačná splátka vrátane úrokov 44,59 eur; celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (úver, úroky a
poplatok za poskytnutie úveru) 1.731,24 eur; ročná úroková sadzba 17,77 %; priemerná RPMN 34,42%;

poplatok za poskytnutie úveru 126 eur. Rozdielna je len výška RPMN, ktorá v bode 5 je uvedená ako
predpoklad 27,03 % a v bode 6 je RPMN vo výške 26,48 %.

7. V bode 7 Zmluvy sa konštatuje, že dlžník aj veriteľ v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v
Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy, ktoré

sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V ďalšej vete sa uvádza, že dlžník a spoludlžníci sa so zmluvnými
dojednaniami zoznámili, nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.

8. Bod 8 zmluvy je pod názvom "Sankcie“. Obsahuje tieto ustanovenia:
8.1. V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo

jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník
1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň
omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s
úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy
o RÚ okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto zmluvy a/

alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania ( t.j. 14,6 % p.a.).
8.2. Okrem zmluvnej pokuty podľa čl. 8. ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník
2) povinný zaplatiť Veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku.
Výška úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1. tejto Zmluvy
o RÚ nepresahovala maximálnu výšku podľa ods. 8.3. tejto Zmluvy o RÚ.
8.3.Zmluvná pokuta podľa článku 8. ods. 8.1. tejto Zmluvy o RÚ spolu s úrokom z omeškania nesmú
spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa

zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne
nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; za rozhodujúcu
sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto
sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následne sankcie za
omeškanie Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) so splácaním peňažných prostriedkov nesmú

prevýšiť úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.8.4. V prípade omeškania Dlžníka,
Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 s úhradou akéhokoľvek splatného peňažného záväzku podľa tejto
Zmluvy o RÚ má Veriteľ právo zverejniť (použiť) osobné údaje Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2
v rozsahu mena a priezviska, adresy trvalého bydliska a dátumu narodenia, obchodného mena, sídla,
identifikačnéhočíslaspolusoskutočnosťouexistencieichzáväzkovposplatnostiprepotrebuvymáhania

svojich splatných nárokov, k čomu Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 podpisom tejto Zmluvy o RÚ
udeľujú svoj výslovný súhlas.
8.5. Akékoľvek dojednania o zmluvnej pokute obsiahnuté v tejto Zmluve o RÚ a zaplatenie akejkoľvek
zmluvnej pokuty podľa tejto Zmluvy o RÚ nemá vplyv na právo poškodenej strany požadovať náhraduškody vzniknutej porušením povinnosti, pre ktorú bola pokuta dojednaná, alebo iným porušením tejto
Zmluvy o RÚ, a to v plnej výške.

9. V zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere žalovaného v článku 8 v bode 8.2 sa
uvádza: "Dlžník, spoludlžník 1 a spoludlžník 2, v bode 8.2., v znení: „... Dlžník, Spoludlžník 1 a
Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ uvádzať
ako variabilný symbol číslo tejto Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený,
resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až

okamihom, kedy dôjde k jej identifikácii Veriteľom“.

10. V ten istý deň ako zmluva o revolvingovom úvere bola podpísaná stranami na samostatnej listene
aj Dohoda o poskytovaní služieb podľa § 51 Občianskeho zákonníka, ktorej celý text bol už vopred
spracovaný a dopísali sa v nej len osobné údaje žalobcu. V časti I. je obsiahnutý predmet dohody.
V bode 1 sa konštatuje, že sa viaže na uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere. V bode 2 sa uvádza,

že ide o doplnkové a dobrovoľné služby, ktoré nie sú podmienkou získania spotrebiteľského úveru za
ponúkaných podmienok.

11. Podľa bodu 5 na základe Dohody sa poskytujú nižšie uvedené služby za dohodnutú odplatu. Tá sa
uvádza v bode 7.1 a predstavuje 2,53% mesačne zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku

za poskytnutie úveru. Zákazník sa zaviazal túto odplatu splácať v pravidelných mesačných splátkach
spolu so splátkami úveru a úrokov uvedenej v oznámení veriteľa o schválení úveru. V tomto prípade
možno dospieť k záveru, že výška mesačnej odplaty predstavovala 28,69 Eur (1.260 – 126 = 1.134
a z tejto sumy 2,53%), čo znamená, že žalobca mal za 36 mesiacov splácania úveru zaplatiť odplatu na
základe tejto dohody o poskytovaní služieb vo výške 1.032 Eur.

12. Podľa bodu 7.2 Dohody, ak dôjde k zosplatneniu splátok podľa zmluvy o úvere, neuhradené splátky
odplaty sa stanú splatnými dňom zosplatnenia splátok a zákazník je povinný ich uhradiť spolu so
zosplatnenýmisplátkamipodľapríslušnejzmluvyoúvere.Zánikompríslušnejzmluvyoúveresvýnimkou
odstúpenia podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu podľa tejto dohody.

13. Definícia služieb tvoriacich predmet Dohody je uvedená v časti II. Dohody a predstavuje nasledovné
služby:
1. informácia o zostávajúcich záväzkoch, ktorá sa poskytuje jedenkrát mesačne vo forme sms alebo
emailovej správy

2. odklad splatnosti splátok spočíva v možnosti zákazníka odložiť si splatnosť troch akýchkoľvek splátok
podľa zmluvy o úvere po splatení prvých troch splátok úveru v prípade
a/ dlhodobej práceneschopnosti, pričom dlhodobou práceneschopnosťou sa rozumie pracovná
neschopnosťzačatánajskôrvdeňdoručeniažiadostioposkytnutieslužbyatrvajúcadlhšieako3týždne,
b/ straty zamestnania, pričom stratou zamestnania sa rozumie skončenie pracovného pomeru,

c/ úmrtie manžela, príbuzného v priamom rade.
3. informácia pred splatnosťou splátky, ktorá sa realizuje prostredníctvom sms jeden až tri kalendárne
dni pred dátumom splatnosti splátky
4. informácia o prijatí platby
5. vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, pričom zákazník je oprávnený túto službu využiť najviac

trikrát po dobu trvania jeho záväzkov
6. zmena zmluvy na podnet klienta, ktorá sa však nemôže týkať základných podmienok poskytnutia
a splácania úveru. Zmena môže spočívať napr. v zmene kontaktných údajov, zmene bankového
spojenia.
7. preparovanie platieb na príslušnú zmluvu spočíva v zmene určenia platby uskutočnenej zákazníkom

alebo treťou osobou v jeho mene na iný zmluvný vzťah v prospech úhrady záväzku z príslušnej zmluvy
o úvere. Služba sa pritom poskytuje na základe písomnej žiadosti zákazníka
8. druhá upomienka zdarma
9. služba, podpora callcentra a osobné stretnutie s viazaným finančným agentom spočíva v podpore
prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky a kontaktných centier na pobočkách spoločnosti

v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere, právach a povinnostiach zákazníka podľa tejto zmluvy.
Stretnutie s viazaným finančným agentom môže zákazník uplatniť najviac jedenkrát mesačne počas
trvania tejto dohody, túto požiadavku však musí oznámiť aspoň tri pracovné dni vopred.14. K službe pod bodom 2 súd ešte dodáva, že v súvislosti s odkladom splatnosti splátok musí žiadosť
byť písomná, musí obsahovať konkrétne náležitosti a právo na odklad zaniká, pokiaľ žiadosť vrátane
dokladov bude doručená v deň nasledujúci po dni, v ktorom omeškanie zákazníka s úhradou splátky

dosiahlo 30 dní.

15. Časť III. Dohody obsahuje záverečné ustanovenia, v ktorých v bode 3 sa uvádza, že odstúpením od
zmluvy o revolvingovom úvere podľa § 13 zákona č. 129/2010 Z.z. zaniká aj táto dohoda. V bode 2 sa
konštatuje, že táto dohoda sa vzťahuje aj na prípad revolvingu a v tom prípade zákazník je oprávnený

dohodu kedykoľvek písomne vypovedať najneskôr 15 dní pred splatnosťou splátky.

16. Žalobca sa domáhal určenia neprijateľných zmluvných podmienok, pričom ide o žalobu podľa § 137
písm. d/ CSP. Oprávnenie na jej podanie má spotrebiteľ s poukazom na § 3 ods. 3, 5 vetu prvú zákona
č. 250/2007 Z.z., § 53 a § 53a Občianskeho zákonníka a § 298 CSP.

17. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

18. Podľa § 3 ods. 5 vety prvej citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany

svojho práva.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

25. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

27. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodutakejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť

škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

28. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

29. Podľa § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd

uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

30. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu

neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

31. Zákon č. 250/2007 Z.z. bol síce zrušený zákonom č. 108/2024 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2024, avšak
podľa jeho prechodného ustanovenia § 53 ods. 1 nároky vzniknuté zo zmlúv uzavretých pred 1.7.2024
sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30.6.2024. Preto aj na posúdenie tejto žaloby sa
aplikuje zákon č. 250/2007 Z.z.

32. Najvyšší súd SR v rozsudku 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019 uviedol, že zánik záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi
domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa
proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad
v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho zákonníka), § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa Najvyššieho súdu nie je potrebné tvrdiť

a preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol
chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom je
aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Účelom žaloby je aj pôsobiť
ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným
podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej

podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný
predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a to
v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019.

33. Súd teda vzhľadom na princíp právnej istoty zakomponovaný v článku 2 ods. 2 CSP aplikoval vyššie
uvedené právne závery Najvyššieho súdu SR, ale aj Krajského súdu v Prešove (napr. 10Co/30/2018
z 9.4.2019, uznesenie 20Co/295/2014 z 21.4.2016) a vyvodil záver o procesnej prípustnosti žaloby
o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a to aj v prípade ukončenia zmluvy.

34. Následne teda súd podrobil prieskumu žalované zmluvné podmienky v zmysle § 53 Občianskeho
zákonníka.35. Nepochybne pritom ide o zmluvné podmienky podliehajúce tomuto súdnemu prieskumu, nie sú
totiž z neho vylúčené v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže nepredstavujú hlavný
predmet plnenia a netýkajú sa ani primeranosti ceny, okrem poplatku za poskytnutie úveru. Súd má za

preukázané aj to, že všetky tieto zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané, keďže boli súčasťou
predtlačeného formulára zmluvy zo strany žalovanej, ktorých obsah v tejto časti žalobca nemohol
žiadnym spôsobom ovplyvniť. Dôkazné bremeno o opaku bolo na žalovanom, ktorý však ani netvrdil, že
by malo ísť o individuálne dojednané zmluvné podmienky.

36. Následne sa preto súd zaoberal tým, či žalované zmluvné podmienky predstavujú vyvážený právny
vzťah medzi zmluvnými stranami a či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v ich právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Je potrebné vyhodnotiť aké dopady má zmluvné dojednanie (alebo môže
mať) a ním spôsobená nerovnováha v právach a povinnostiach na spotrebiteľa. Musí ísť o negatívne
dopady značnej intenzity. Značnú nerovnováhu možno tiež posúdiť ako hrubú nerovnováhu a tá je
spájaná s posúdením zmluvného ustanovenia s dobrými mravmi ako určitými morálnymi pravidlami

alebo etickými hodnotami, ktoré právna teória a súdna prax všeobecne uznáva. Pri neprijateľnej
zmluvnej podmienke musí ísť o zmluvné dojednanie v neprospech spotrebiteľa, teda také, ktoré
zvýhodňuje dodávateľa a zároveň znevýhodňuje spotrebiteľa.

37. Dôležité je však aj to, že právne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa sústreďuje

na objektívne posúdenie zmluvnej podmienky vo vzťahu k spotrebiteľovi a teda je bezvýznamné, či
dodávateľ ju použije alebo nie, nakoľko rozhodujúce je to, či je objektívne spôsobilá vyvolať stav hrubej
nerovnováhy bez ohľadu na pôsobenie tejto klauzuly v skutkových okolnostiach konkrétneho prípadu.
V tejto súvislosti súd poukazuje na článok 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nie je o výhodnosti
právnych následkov neprijateľnej zmluvnej podmienky pre spotrebiteľa, ale o objektivizácii jeho ochrany,

ktorá je vyjadrená pozitívnym príkazom, podľa ktorého členské štáty a ich orgány zabezpečia, aby
spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

38. Súd nezdieľa názor žalobcu o neprijateľnosti poplatku za poskytnutie úveru. Ten je v zmluve jasne a
zrozumiteľne uvedený hneď medzi základnými údajmi o úvere. Aj keď možno dôvodiť, že tento poplatok

nebol individuálne dojednaný, keďže je súčasťou predtlačeného formulára, obsah ktorého nemohol
žalobca ovplyvniť, nič to nemení na skutočnosti, že je zrozumiteľný a určitý a jasne z jeho označenia
vyplýva, že protiplnením je spracovanie zmluvy a poskytnutie úveru. Nie je možné opomenúť, že právna
úprava nevylučuje, aby účastníci úverovej zmluvy si nemohli dohodnúť ako odplatu za poskytnutie úveru
okrem úroku aj jednorazový poplatok. Možnosť dojednania odplaty pri úverovej zmluve jasne vyplýva z §

499 Obchodného zákonníka, ale aj § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, prípadne § 1 ods. 1 nariadenia
Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ale poukázať možno aj na § 2 písm. g/ a § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010
Z.z., keďže vo všetkých týchto ustanoveniach sa uvádza, že veriteľ môže od spotrebiteľa požadovať
úrok a poplatky.

39. V danom prípade zmluvne dohodnutý poplatok 126 Eur pri úvere vo výške 1.260 Eur je dostatočne
transparentný a preto žalobca bol zrozumiteľne uzrozumený s tým, že okrem dohodnutého úroku má
zaplatiť aj tento poplatok. Vylúčenie súdnej kontroly zmluvnej podmienky nastáva (okrem iného) v
prípade, ak sú zmluvné podmienky formulované jasne a zrozumiteľne ako sa to uvádza v paragrafe
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tento záver vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C –

26/13 zo dňa 30.4.2014, v ktorom Európsky súd uviedol, že rozhodujúce je to, či zmluva transparentným
spôsobom uvádza príslušnú zmluvnú podmienku, či spotrebiteľ bol o nej riadne informovaný pred
uzavretím zmluvy a či mohol na základe jasných a zrozumiteľných kritérií predpokladať hospodárske
dôsledky, ktoré z nej pre neho vyplývajú. Podobný záver prijala aj Európska komisia v prejudiciálnom
konaní vedenom na návrh Krajského súdu v Prešove v spore E. F. proti spoločnosti Provident Financial

s.r.o. Európska komisia vo svojich pripomienkach z 3.2.2014 posudzovala takzvaný administratívny
poplatok v zmluve o spotrebiteľskom úvere a uviedla, že smernica 93/13/EHS sa má vykladať v
tom zmysle, že zmluvná podmienka určujúca výšku administratívneho poplatku sa môže považovať
za jasnú a zrozumiteľnú vtedy, ak je jasná a zrozumiteľná z formálneho a gramatického hľadiska a
umožňuje spotrebiteľovi posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré pre neho z danej zmluvnej podmienky

vyplývajú. K podobnému záveru napokon dospel aj Súdny dvor EÚ vo veci C – 621/17 v rozsudku z
3.10.2019 vo veci Gyula Kiss proti CIB bánk Zrt a spol., v zmysle ktorého článok 4 ods. 2 a článok
5 smernice Rady 93/13/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že z požiadavky, podľa ktorej musí
byť zmluvná podmienka formulovaná jasne a zrozumiteľne, nevyplýva povinnosť, aby také zmluvnépodmienky, o aké ide vo veci samej, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú obsiahnuté v zmluve o
úvere uzatvorenej so spotrebiteľmi, pričom presne určujú sumu poplatkov za správu a za poskytnutie
úveru, ktoré znáša spotrebiteľ, spôsob ich výpočtu a dátum ich splatnosti, tiež podrobne špecifikovali

všetky služby poskytované ako protihodnota dotknutých súm. Európsky súd uviedol aj to, že článok 3
ods. 1 citovanej smernice sa má vykladať v tom zmysle, že taká zmluvná podmienka, ktorá sa týka
poplatkov za správu zmluvy o úvere, ktorá neumožňuje jednoznačne určiť konkrétne služby poskytované
ako protihodnota, v zásade nespôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery na úkor spotrebiteľa
značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami strán, ktoré vyplývajú zo zmluvy. Súd rozhodne

nesúhlasí s argumentáciou, že tento rozsudok sa týka výkladu maďarského práva. Súdny dvor EÚ
nemôževykladaťprávnenormyčlenskýchštátovEÚ,alelenprávnenormyEÚ(vtomtoprípadesmernice
Rady 93/13/EHS) a jeho výklad je záväzný pre všetky členské štáty EÚ, teda aj SR. Napokon v tejto
súvislosti súd poukazuje aj na stanovisko občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu
ČR Cpjn 200/2014 zo dňa 23.4.2014, podľa ktorého sa nevyžaduje pre poplatok za správu úveru, aby
boli uvedené všetky činnosti, za ktoré je poplatok dohodnutý a napokon k tejto problematike zaujal názor

aj Ústavný súd ČR v náleze III. Ú 3725/13 zo dňa 10.4.2014. Aj Ústavný súd uviedol, že nie je potrebné
špecifikovať služby, ktoré sú poskytované bankou za paušálny poplatok, ale klient musí byť dostatočne
informovaný, tak aby po zrelej úvahe akceptoval alebo odmietol ponúknuté podmienky. Je potrebné si
uvedomiť, že banka pri uzatváraní úverovej zmluvy kalkulovala s tým, že jej výnos bude tvorený úrokom
a poplatkami, ak by počítala iba s príjmom z úrokov nepochybne by sa to premietlo do výšky úrokovej

sadzby.

40.SozáveromrozsudkuSúdnehodvoraEÚvoveciC-621/17sastotožnilajNajvyššísúdSRvrozsudku
7Cdo/294/2019 zo dňa 28.2.2020, v ktorom uviedol, že z označenia sporného poplatku vyplýva, že ide
o poplatok za poskytnutie úveru, teda za úkony na strane veriteľ, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie

zmluvy a ktoré sú jeho internou záležitosťou a súčasťou jeho nákladov, teda za úkony veriteľa súvisiace
s poskytnutím úveru a to vypracovanie zmluvy, jej uzatvorenie a pod. Poplatok za poskytnutie úveru teda
predstavujecenuzaposkytovanieslužbyveriteľom,pričommožnosťjehouplatňovaniapripúšťaajzákon
č. 129/2010 Z.z. a táto možnosť vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ. Nemožno teda v súvislosti
s dojednaním poplatku za poskytnutie úveru dospieť k záveru o existencii nekalej zmluvnej podmienky.

Najvyšší súd poukázal aj na to, že nemožno opomenúť tú skutočnosť, že bolo na spotrebiteľovi, ktorý
mohol posúdiť hospodárske dôsledky vyplývajúce zo zmluvy, či ju uzavrie a ak sa mu poplatok za
poskytnutie úveru, ktorý bol v zmluve vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne, javil vysoký, nič mu
nebránilo obrátiť sa na iný subjekt. Dovolací súd mal za to, že nemožno tolerovať, aby dovolateľ
(spotrebiteľ), ktorý vopred vedel, že bude musieť zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru a zároveň poznal

jeho výšku, zmluvu aj napriek tomu uzavrel, teda s poplatok a jeho výškou súhlasil a následne zaujal
stanovisko, že poplatok predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

41. Súd si osvojil aj závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Prešove 23CoCsp/6/2022
zo dňa 20.4.2023, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 29Csp/9/2022-40 zo dňa

1.6.2022, ktorým bola žaloba o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky ohľadom spracovateľského
poplatku a poplatku za správu úveru voči žalovanej Tatra banke a.s. zamietnutá. Odvolací súd
uviedol, že z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-621/17 vyplýva záver o tom, že smernicu
Rady 93/13/EHS je potrebné vykladať tom zmysle, že pripúšťa dojednanie poplatkov za správu
a poplatkov za správu a poplatku za poskytnutie úveru, ktoré znáša spotrebiteľ, pričom nemusia byť

špecifikované všetky služby poskytované ako protihodnota dotknutých súm. Aj keď sa jednalo o výklad
maďarského práva, podľa názoru odvolacieho súdu, tento výklad sa bude vzťahovať aj na slovenský
právny poriadok, pokiaľ ide o posúdenie prijateľnosti obdobných poplatkov, pretože slovenské právo
pripúšťa dojednanie uvedených poplatkov. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 7Cdo/294/2019 zo
dňa 28.2.2020 tiež vyplýva, že toto rozhodnutie Súdneho dvora EÚ je relevantné aj pre slovenské

právo. Súd 2.inštancie ďalej konštatoval, že predmetné poplatky nepredstavujú poplatky za služby,
ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej časti nesleduje záujmy spotrebiteľa (§ 53 ods. 4 písm. t/
Občianskeho zákonníka). Dojednanie a správa úveru sú rovnako v záujme dodávateľa aj spotrebiteľa,
ktorý predsa mal záujem o poskytnutie úveru a má záujem na tom, aby jeho úverový vzťah naďalej
trval, aby mohol podľa svojich predstáv disponovať so sumou úveru. Nedostatok správy úveru by mohol

viesť k tomu, že by úverový vzťah predčasne skončil, čo nie je záujmom poctivého dlžníka. Napokon
odvolací súd uviedol aj to, že aj keď rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Cdo/294/2019 neuvádza, že
sa zaoberal aplikáciou § 53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho zákonníka, z obsahu rozhodnutia vecne
vyplýva, že dovolací súd sa v tejto veci zaoberal prijateľnosťou dojednania poplatku za poskytnutieúveru t.j. za úkony na strane veriteľa, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie zmluvy a ktoré sú jeho
internou záležitosťou a súčasťou jeho nákladov. Z tohto rozhodnutia vyplýva záver o tom, že takýto
poplatok je prijateľný. Napokon odvolací súd uviedol, že aj keď by predmetné zmluvné podmienky vo

vzťahu k žalovanému, skoršími súdnymi rozhodnutiami boli určené za neprijateľné, právne posúdenie je
potrebné zmeniť s ohľadom na spomínaný rozsudok Najvyššieho súdu SR 7Cdo/294/2019 z 28.2.2022.
K záveru o tom, že nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku pri spomínaných poplatkoch dospel
aj Krajský súdu v Nitre v rozsudku 9CoCsp/21/2021 z 28.7.2021, ale tiež Krajský súd v Prešove
v rozsudku 17CoCsp/46/2022 z 31.1.2023, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Prešov č.k.

29Csp/19/2022-140 z 30.6.2022.

42. Pre súd je neaplikovateľný rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C - 224/19 a C - 259/19 zo
16.07.2020. Tento rozsudok sa týka prejudiciálneho konania na návrh španielskeho súdu a zaoberá
sa takzvanou províziou za poskytnutie úveru a to z dôvodu, že podľa španielskeho práva je možné
pri zmluve o spotrebiteľskom úvere si dohodnúť aj províziu, ale tiež aj poplatky, ako to vyplýva z

článku 5 ods. 1 zákona č. 2/2009, ktorým sa upravuje uzatváranie spotrebiteľských zmlúv o úvere
v Španielsku, pričom podľa citovaného ustanovenia provízie, ale aj poplatky účtované zákazníkovi
musia zodpovedať skutočne poskytnutým službám alebo nákladom, ktoré vznikli. Predmetom sporu
bola dohodnutá provízia za poskytnutie úveru vo výške 1 % z úveru. Keďže v slovenskej právnej
úprave sa neuvádza v súvislosti s poskytnutím úverov vrátane spotrebiteľských termín provízia, ale

len poplatok, prípadne odplata, nie je možné aplikovať záver o tom, že provízia za poskytnutie úveru
môže v rozpore s požiadavkou dobrej viery vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán v neprospech spotrebiteľa, ak finančná inštitúcia nepreukáže, že táto provízia zodpovedá skutočne
poskytnutým službám a vynaloženým nákladom. Navyše po vydaní citovaného rozsudku boli vyhlásené
ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré sa stotožnili so záverom rozhodnutia 7Cdo/294/2019 o

tom, že poplatok za poskytnutie úveru nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ide o uznesenie
Najvyššieho súdu SR 4Cdo/292/2021 zo dňa 26.01.2023 a rozsudok 5Cdo/47/2019 z 29.06.2021
a uznesenie 6Cdo/89/2023 z 30.10.2024.

43. K zmluvnej podmienke uvedenej v bode 7 zmluvy sa súd stotožňuje s názorom, ktorý bol vyslovený v

rozhodnutí Ústredného inšpektorátu a SOI č. SK/0207/99/2014 zo dňa 24.03.2014, ktorým za obdobnú
zmluvnú podmienku, vrátane ďalších, bola uložená banke sankcia vo výške 10.000 Eur. Išlo o zmluvnú
podmienku týkajúcu sa vyhlásenia dlžníka, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú
VOP, úverové podmienky a ďalšie a že súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Toto rozhodnutie síce
bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 6S/91/2014 zo dňa 29.04.2016 a konanie bolo

zastavené,alelenzdôvodunedostatkuprávomociSOIkonaťvpreskúmavanomkonaní,keďžeorgánom
dohľadu vo veciach ochrany spotrebiteľa pri výkone bankových činnosti je NBS. Táto skutočnosť
však neznamená, že súd v tomto spore si nemôže osvojiť argumentáciu SOI použitú pri zdôvodnení
záveru o neprijateľnosti danej zmluvnej podmienky. V spomínanom rozhodnutí bolo uvedené, že ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. l/ Občianskeho zákonníka, ktorá má za

následok, že na spotrebiteľa je de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia
sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Práve skryté prenesenie
dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu
jeho práv na súde a u iných štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej
podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom.

Uvedenými zmluvnými podmienkami sa na spotrebiteľa neprijateľne prenáša dôkazné bremeno v otázke
oboznámenia sa s esenciálnymi informáciami podstatnými pre posúdenie vhodnosti a únosnosti úveru
podľa zmluvy v kontexte jeho majetkových pomerov a finančných možností. V ustanoveniach § 4 a §
5 zákona o spotrebiteľských úveroch sú priamo definované informačné povinnosti veriteľa a taktiež z
ustanovenia § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že veriteľ je povinný pred uzatvorením

zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver po zohľadnení skutočností uvedených v zákone. Je neprijateľné, aby bolo na
spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so
zmluvnými podmienkami a splnenia si povinnosti veriteľa zo zákona. Priemerný spotrebiteľ nemusí byť
znalý povinností, ktoré veriteľovi ukladá zákon.

44. Ohľadom zmluvnej pokuty dohodnutej v bode 8.1, 8.2, 8.5 zmluvy súd poukazuje na § 3a ods. 1,
2, 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.45. Podľa § 3a ods. 1 citovaného nariadenia ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy

zverejnenú podľa osobitného predpisu2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov
ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za
rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

46. Podľa § 3a ods. 2 citovaného nariadenia za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z

omeškania,zmluvnépokutyaakékoľvekinéplneniazaomeškaniespotrebiteľasosplácanímpeňažných
prostriedkov.

47. Podľa § 3a ods. 3 citovaného nariadenia ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných
prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

48. V danom prípade zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 0,04% denne z omeškanej sumy.
Nebola teda stanovená paušálne (v takom prípade by išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku), ale
zohľadňovala dobu omeškania dlžníka a tým spĺňala aj jednu zo svojich funkcií – stimulovať dlžníka
k tomu, aby čo najskôr vyrovnal svoj omeškaný dlh. Súd nesúhlasí ani s tým, že by išlo o neprimeranú

výšku zmluvnej pokuty. Ročne predstavuje 14,6%, čo znamená, že neprekročila zákonný limit, ktorý
je stanovený v § 3a ods. 1 citovaného nariadenia vlády. V zmysle neho spomínaný limit pre sankcie
(ktorými sú zmluvná pokuta a úroky z omeškania) činili v čase uzavretia zmluvy 15% ročne (3 x 5%
úrok z omeškania), v súčasnosti napr. činí tento limit až 16,80% ročne, ak sa vychádza z kritéria výšky
úrokov z omeškania. Žalovaný pritom v bode 8.3 zmluvy citoval spomínaný zákonný limit uvedený

v § 3a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Znamená to, že dohoda o zmluvnej pokute plne
korešponduje s právnou úpravou, keďže zmluvnú pokutu si dohodli strany sporu písomne v súlade s
§ 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dohoda je transparentná, nie je ukrytá v mnohých zmluvných
ustanoveniach ako to býva v niektorých iných prípadoch, je zreteľne označená pod názvom „sankcie“,
celá zmluva je stručná a teda žalobca nemohol prehliadnuť túto zmluvnú podmienku. Výška zmluvnej

pokuty je stanovená tak, že je pod vyššie uvedeným zákonným limitom a keďže z celého obsahu dohody
o zmluvnej pokute vyplýva aj to, že zmluvná pokuta a úroky z omeškania nemôžu presiahnuť spomínaný
zákonný limit nie je možné konštatovať, že je neprimeraná. V tej súvislosti súd poukazuje aj na závery
vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR 5Cdo/61/2023 zo dňa 27.3.2024 a 4Cdo/191/2022 zo dňa
26.1.2023,ktorýsasícezaoberáproblematikouvýškyodplatyprispotrebiteľskýchúverochvnadväznosti

na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a zákonný limit odplaty v § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z., keďže niektoré súdy napriek tejto právnej úprave posudzujú samostatne výšku zmluvného
úroku (ako jednej súčasti odplaty) so zásadou dobrých mravov, pričom dovolací súd uviedol, že ide
onesprávnypostupzasahujúcidoprincípuprávnejistoty.Rozhodujúcatotižpodľanehojeprávnaúprava
zavádzajúca limit pre výšku odplaty a pokiaľ zmluvné úroky nepresiahnu tento limit (za predpokladu,

že iná odplata nebola dohodnutá), potom nie je možné dohodu o úrokoch posudzovať podľa § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Tento záver možno aplikovať aj pri sankciách, teda aj pri zmluvnej pokute,
ktorej výška je v súlade s právnou úpravou a teda nemožno dospieť k záveru o jej neprimeranosti.
Podľa európskej judikatúry test neprijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva v porovnaní s právnou
úpravou príslušného členského štátu. Ide vlastne o skúmanie podmienky „hrubej nerovnováhy“ teda, či

zmluvná podmienka nepredstavuje odklon od zákonnej úpravy v neprospech spotrebiteľov. Poukázať
možno na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-321/22 zo dňa 23.11.2023. Podľa neho značná
nerovnováha môže vyplývať zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho
postavenia, v ktorom sa spotrebiteľ nachádza na základe platných vnútroštátnych predpisov, či už
formou zúženia obsahu práv, ktoré mu podľa týchto predpisov vyplývajú zo zmluvy, prekážky v ich

výkonealebotiežformoupreneseniadodatočnejpovinnosti,ktorúvnútroštátnepredpisynestanovujú,na
spotrebiteľa. Ešte jednoznačnejší záver vyplýva z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13 zo dňa
10.09.2014 (G. H. proti SMART Capital, a.s., podľa ktorého článok 1 ods. 2 smernice 93/13 z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná
podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená

z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného
zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. Súd teda zastáva
názor, že pokiaľ zmluvná podmienka korešponduje s vnútroštátnou právnou úpravou, potom ťažko
možno dospieť k záveru o jej neprijateľnosti tak ako je tomu aj v tomto prípade. Pokiaľ žalobca poukázalna konkrétne rozsudky nimi bola určená neprijateľná zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty,
ktorávšakboladohodnutávovyššejsumeakovtomtoprípade.Konkrétneišloovýšku0,065%denne,čo
ročne predstavuje 23,725%, konkrétne išlo o rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp/35/2021-102

z 3.12.2021, pričom k vyhláseniu neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky došlo aj v dôsledku toho,
že zmluvná pokuta nebola dohodnutá v samotnej zmluve, ale len v zmluvných ustanoveniach. Pokiaľ
ide o ďalší rozsudok tohto súdu, na ktorý poukázal žalobca č.k. 24Csp/2/2023-164 ten bol zrušený
uznesením Krajského súdu v Prešove 9CoCsp/10/2024 zo dňa 29.4.2024. Rozsudok Krajského
súdu v Prešove 7CoCsp/52/2021 z 30.5.2022 sa týkal žaloby o primerané finančné zadosťučinenie

a rozsudky Okresného súdu Bardejov vo veciach 2Csp/21/2022, 6Csp/15/2022 a Okresného súdu
Poprad 11Csp/6/2025 sa opäť týkali zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne. Vo vzťahu k ním však
súd uvádza, že už samotná zmluvná pokuta v prípadoch týchto zmlúv presiahla spomínaný zákonný
limit 15% ročne na rozdiel od tohto prípadu. Preto uvedené rozsudky sú pre tento spor irelevantné.
Súd dodáva, že do určitej miery naznačil svoj právny názor na túto problematiku aj Najvyšší súd
SR v uznesení 1Cdo/143/2023 zo dňa 29.01.2025, ktorý zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove,

ktorý potvrdil neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty v nasledovnom znení:
V prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti zmluvnú
pokutu vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. z dlžnej čiastky za každý aj začatý deň
omeškania. Výška zmluvnej pokuty sa rovná priemernej hodnote RPMN naposledy zverejnenej podľa
osobitného predpisu pred vznikom omeškania navýšenej o 10 percentuálnych bodov ročne, pričom

nesmie prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa uvedeného nariadenia vlády. Dovolací súd
pritom vytkol odvolaciemu súdu nepreskúmateľné a nedostatočné odôvodnenie jeho rozsudku a to
predovšetkým k základnej námietke žalovaného, že zmluvná podmienka, ktorá odráža zákonnú úpravu
vyjadrenú v nariadení vlády č. 87/1995 Z.z. nemôže byť vyhlásená za neprijateľnú, pričom tento názor
bol odobrený aj stanoviskom NBS.

49. Podobne aj vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej v bode 8.5 zmluvy vzhľadom na to, že táto
opäť korešponduje aj s právnou úpravou konkrétne § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka nebolo možné
žalobe vyhovieť ani v tejto časti.

50. Zmluvná podmienka, obsahom ktorej bola povinnosť uvádzať pri úhradách variabilný symbol a to
číslo zmluvy, podľa súdu zhoršuje právne postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, keďže zo žiadnej právnej
normy upravujúcej súkromnoprávny vzťah nevyplýva povinnosť uvádzania pri úhradách peňažného
záväzkuvariabilnýsymbol.Pritomakžalobcabymallen1peňažnýzáväzokvočižalovanému,neexistuje
žiadny problém s priradením jeho platby. V prípade, ak by mal viaceré záväzky, pokiaľ sa neuvedie účel

platby, je potrebné vychádzať z judikátu R 13/1990, v zmysle ktorého sa uhradí dlh najskôr splatný.
Žalovaná zmluvná podmienka je tak v rozpore s § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
splnením dlh zanikne, keďže žalovaný tento časový moment splnenia dlhu posunul až do momentu
identifikácie platby, čo zhoršuje postavenie spotrebiteľa, keďže dôsledkom tejto zmluvnej podmienky je
to, že pri neidentifikovanej platbe sa spotrebiteľ dostáva do omeškania, s čím je spojené právo veriteľa

na úroky z omeškania. Súd len dodáva, že aj keď podmienkou splnenia dlhu v zmysle § 550 29 ods.
2 Občianskeho zákonníka je to, aby bol dlh splnený nielen včas, ale aj riadne, riadne však znamená
len to, že sa plní záväzok vrátane príslušenstva oprávnenej osobe, teda predovšetkým veriteľovi a
teda neznamená to, že musí byť pri platbe peňažného dlhu uvádzaná jej identifikácia. Podľa súdu teda
môže byť dlžníkovi pri jeho viacerých peňažných dlhoch voči tomu istému veriteľovi uložená povinnosť

identifikácie platby, čo je napokon aj v záujme samotného dlžníka, avšak nie s tým dôsledkom, že k
splneniudlhudôjdeažpoidentifikáciiplatby.Tojetotižužvrozporesozákonomapretoideoneprijateľnú
zmluvnú podmienku zhoršujúcu postavenie spotrebiteľa.

51. V súvislosti so zmluvnou podmienkou ohľadom odplaty v Dohode o poskytovaní služieb súd uvádza,

že vylúčenie súdneho prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka je aj v prípade hlavného
predmetu zmluvy a primeranosti ceny, ak tieto podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

52. Ako vyplýva z tohto ustanovenia, zo súdnej kontroly nie je vylúčená cena ako odplata za službu,
vylúčená je len primeranosť ceny na jednej strane a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie

(napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ C-26/13 zo dňa 30.4.2014 bod. 54). Podmienky týkajúce sa
protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto kategórie podmienok vylučujúcich súdnukontrolu s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná
službe veriteľa (rozsudok Súdneho dvora EÚ C-143/13 zo dňa 26.2.2015 body 55,56).

53. Navyše aj pre primeranosť ceny, aby nebola podriadená skúmaniu neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, muselo by byť splnené, že cena bola vyjadrená zrozumiteľne, určito a jasne, čo v tomto
prípade nebolo naplnené. V Dohode totiž spomínaná cena bola uvedená nie konkrétnou sumou, čo
napĺňalo požadovaný atribút určitosti, ale bolo potrebné ju vypočítať, keďže predstavovala mesačne
2,56% zo schváleného úveru po odpočítaní poplatku za poskytnutie úveru a je úplne irelevantné, že

vďalšejlistine–oznámeníveriteľaoschváleníúverubolaužuvedenákonkrétnavýškamesačnejsplátky.
Súd totiž posudzuje to, čo bolo uvedené v spornej Dohode.

54. Uvedená Dohoda teda nie je vylúčená zo súdneho prieskumu neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
preto sa súd zaoberal tým, či vytýkané ustanovenia spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. V danom prípade žalobca mal

mesačne platiť 28,69 eur za celé obdobie trvania zmluvy, t.j. za 36 mesiacov mal zaplatiť sumu 1.032 eur,
čo je suma takmer rovnajúca sa výške reálne poskytnutého úveru po odpočítaní poplatku za poskytnutie
úveru, teda sumy 1.134 eur. Navyše túto sumu by musel zaplatiť aj v prípade predčasného zosplatnenia
úveru, teda aj v prípade, že by dané služby v podstate už neboli reálne. Služby, ktoré predstavujú
predmet dohody možno považovať za zbytočné a nepodstatné pre žalobcu (informácia pred splatnosťou

splátky, informácia o prijatí platby, podpora callcentra, informácia o zostávajúcich záväzkoch), keďže
každý dlžník vie, kedy je splátka splatná a kedy ju zaplatí. Niektoré sú povinnosťou veriteľa ako je zmena
zmluvy, vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie a niektoré predstavujú len hypotetické služby ako
je odklad splátok alebo druhá upomienka zdarma. Spotrebiteľ má v týchto prípadoch platiť za službu,
o ktorú ani nemá záujem a ktorú nepožiada (odklad splátok) alebo nemusí nastať jej potreba (druhá

upomienka zdarma).

55. Neprijateľné zmluvné podmienky sú demonštratívne uvedené v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
a medzi nimi pod písm. t/ sú uvedené ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu,
ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa

a pod písm. v/ požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím
zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

56. Za týchto okolností hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je

nepochybná, keďže spotrebiteľ má platiť za služby, o ktoré nemá záujem alebo ktoré sa nerealizujú
a navyše aj vtedy, ak by sa úver predčasne zosplatnil, a to všetko za cenu takmer rovnakú ako je reálne
poskytnutý úver. Nepochybne teda žalovaná zmluvná podmienka v súvislosti s Dohodou predstavuje
neprijateľnú zmluvná podmienku a teda je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

57. Za nenáležitú obranu súd považuje argumentáciu žalovaného, že v predchádzajúcich súdnych
sporoch sa žalobca nedomáhal určenia neprijateľných zmluvných podmienok. Súdu totiž nie je zrejmé
z čoho by mala vyplývať pre žalobcu povinnosť v jednom spore uplatniť rôzne nároky a podobne ani
súd nemá povinnosť ex offo rozhodnúť o neprijateľných zmluvných podmienkach, pokiaľ sa nedotýkajú
predmetu sporu. Predchádzajúce spory sa pritom týkali zdržania použitia dohody o zrážkach zo mzdy a

primeranéhofinančnéhozadosťučinenia,takžerozhodnesúdnemaldôvodzaoberaťsaneprijateľnosťou
zmluvných podmienok žalovaných v tomto spore. Ide konkrétne o spory 11C/419/15 a 9C/419/15,
vktoromžalobcasadomáhalzdržaniasapoužitiadohodyozrážkachzomzdy(tedanie11Csp/49/15ako
uviedol žalovaný) a spor 8Csp/135/17 a 29Csp/17/2019, v ktorom žalobca uplatnil nárok na primerané
finančné zadosťučinenie.

58. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP.
Žalobca žaloval 5 neprijateľných zmluvných podmienok, súd vyhovel žalobe ohľadom troch zmluvných
podmienok, to znamená, že žalobca mal úspech v podiele 60% a žalovaný v podiele 40% (keďže žaloba
bola zamietnutá ohľadom 2 zmluvných podmienok) a preto podľa zásady pomeru úspechu strán v spore

súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20% (60-40).

59. O výške náhrady trov konania rozhodne súd I. inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením, ktoré vydal súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.