Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. apríl 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5Csp/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124299285
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Rebej

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:6124299285.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Marekom Rebejom v spore žalobcu: 365.bank, a.s., so sídlom

Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: SEDLAČKO &
PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 175, proti žalovanej: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX B., prechodne bytom D. XX/XX, XXX XX B., o
zaplatenie 4.592,65 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 4.434,44 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 4.434,44 Eur od 22.03.2023 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 93,12 %,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.04.2024 sa domáhal voči
žalovanej zaplatenia istiny vo výške 4.592,65 Eur, zmluvných úrokov vo výške 873,87 Eur, úroku

z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.592,65 Eur od 22.03.2023 do zaplatenia, úroku z omeškania
v sume 402,64 Eur, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 36,00 Eur a náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.02.2022 uzatvoril žalobca so žalovanou stranou zmluvu o
úvere č. XXXXXXXXXXXX (ďalej len „Úverová zmluva“). Na základe Úverovej zmluvy žalobca poskytol
v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZoSÚ“) žalovanej strane bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.000,00 EUR. Žalovaná
strana načerpala úver dňa 16.02.2022 (aktuálny stav úveru, posledná strana). Žalobca (veriteľ) zároveň

vyhlásil, že pri poskytovaní úveru postupoval s odbornou starostlivosťou a pred uzavretím zmluvy o
úvere (ako aj po uzavretí zmluvy o úvere) si splnil všetky zákonné povinnosti, ktoré mu ukladá ZoSÚ
a súvisiace právne predpisy (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, zákon o bankách a pod.).
Podľa Úverovej zmluvy je v prípade nesplácania úveru žalobca oprávnený vyhlásiť úver za predčasne
splatný. Žalovaná strana poskytnutý úver riadne nesplácala, napriek tomu že žalobca upozornil žalovanú
stranu na jej omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Keďže
žalovaná strana úver nesplácala, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 20.03.2023 a

požiadal žalovanú stranu o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Splatnosť jednotlivých splátok
bola dohodnutá na 20. deň v mesiaci. Viac ako tri mesiace v súlade s §53 ods.9 OZ bol v tom čase
dlžník v omeškaní so splátkou splatnou dňa 20.12.2022, pre ktorú žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť.
Žalovaná strana do zosplatnenia uhradila na úver sumu 565,56 €, z čoho pripadlo na: istinu 407,35 €;úroky 158,21 €; poplatky a poistné 0 €. Prehľad splátok vyplýva z aktuálneho stavu úveru z bankového
informačného systému vedeného v súlade so zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších
predpisov. Istina pohľadávky tak predstavuje 4.592,65 € [5.000,- € (výška poskytnutého úveru) – 407,35

€ (platby žalovanej strany započítané na istinu pred zosplatnením úveru) – 0,00 sumár úhrad po dátume
zosplatnenia € (platby žalovanej strany započítané na istinu po zosplatnení úveru)]. Žalobca si uplatňuje
nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa úverovej zmluvy v súlade s rozhodovacou praxou
Najvyššieho súdu SR (čl. 2 ods. 2 CSP). Celkové úroky, ktoré mala na úver žalovaná strana zaplatiť
predstavovali v zmysle amortizačnej tabuľky sumu 1032,08 € [celkové náklady 6032,08 € - istina [5000,-

€ - poistné 0,00 € (96 mesiacov x 0 €) – poplatok za poskytnutie úveru pri čerpaní 0 €]. Vzhľadom na
doteraz zaplatené úroky predstavujú nezaplatené úroky sumu spolu vo výške 873,87 € (1032,08 € -
158,21 €). Žalobca si zároveň uplatňuje neuhradené poplatky vo výške 36 €, ktoré predstavujú reálne
náklady spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy žalovanej strane).
Tento nárok si žalobca uplatňuje ako „náklady spojené s uplatnením pohľadávky“ v dôsledku toho,
že elektronický formulár pre podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu neobsahuje samostatné

kolónky pre poplatky. Žalobca si uplatňuje zákonné úroky z omeškania (5 % p.a. + základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 3
nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.),atoibazosumynesplatenejistinyúveru.Žalobcatedanepožaduje
zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy úrokov a poplatkov, na ktoré žalobcovi vznikol nárok do a po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.

2. Žalobca písomným podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 05.06.2024 na
výzvu tohto súdu, aby predložil dôkazy, akým spôsobom žalobca/pôvodný veriteľ postupoval pri
posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, t.j. aby žalobca predložil súdu údaje
o zistených príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave žalovanej ako spotrebiteľa, resp. uviedol a preukázal

či žalobca prihliadol na údaje z príslušnej databázy alebo registra vedeného pre účely posudzovania
schopnosti žalovanej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle príslušných ustanovení
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov uviedol, že pred poskytnutím úveru riadne skúmal bonitu
žalovanej, a to nasledujúcim spôsobom. Deklarovaný príjem žiadateľa typu zamestnanec v SR banka

overila z externého nezávislého zdroja a akceptovala príjem žiadateľa vo výške 744,- €. V rámci
posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch žiadateľa (výdavky)
zo Spoločného registra bankových informácií. Žiadateľ si uvádzal rodinný stav rozvedený/á a počet
vyživovaných detí 0. Finančná analýza, platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo
výške 5.000,- € na 96 mesiacov s mesačnou splátkou 62,84 €. Dôkazné prostriedky: žiadosť o úver zo

dňa10.02.2022;dátazoSociálnejpoisťovnezodňa10.02.2022;dátazoSRBIzodňa10.02.2022.Vtejto
súvislosti zdôraznil, že v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.4.2024 sp.zn. 4Cdo/84/2023
platí,že:„Podľanázorudovolaciehosúdužalobcovizožiadnehoprávnehopredpisunevyplývapovinnosť
preukázať dodržanie zákonného procesu skúmania bonity bez relevantnej námietky protistrany; nešlo
ani len o rozhodujúce skutkové tvrdenie, z ktorého by žalobca odvodzoval uplatnený nárok. Aj podľa

odbornej spisby strana nie je povinná tvrdiť, objasňovať a dokazovať skutočnosti, ktoré nesúvisia s
jej procesným postavením a slúžia výlučne procesnému záujmu protistrany (MACUR, J.: Vysvětlovací
povinnoststranynezatíženédůkaznímbřemenemvcivilnímsoudnímřízení.In:Právnírozhledyč.5/200,
s. 200).“. Vzhľadom na uvedené žalobca nemá povinnosť už v žalobe (návrhu na vydanie platobného
rozkazu) uvádzať tvrdenia týkajúce sa jeho postupu pri skúmaní bonity žalovanej strany (dlžníkov a

spoludlžníkov). Práve naopak, je to výlučne povinnosťou tohto subjektu, aby relevantným spôsobom
spochybnil (namietol), že žalobca nepostupoval pri skúmaní jeho schopnosti splácať úver v zmysle
príslušných ustanovení zákona. Ak súd ex offo žalobcu vyzýva (napr. ešte pred vydaním platobného
rozkazu), aby doplnil skutkové tvrdenia a predložil dôkazné prostriedky týkajúce sa skúmania bonity
žalovanej strany, výrazne tým narúša princíp rovnosti sporových strán a kontradiktórnosť sporového

konania, ktorá tvorí jeho fundamentálnu podstatu, a to aj v spotrebiteľských sporoch. Na uvedenom
nič nemení ani oprávnenie súdu podľa § 295 CSP, ku ktorému dovolací súd v identifikovanom
uznesení uzavrel, že: „Uvedené hodnotenie veci potom legitimizuje právny názor dovolacieho súdu,
že v sporoch s ochranou slabšej strany (v spotrebiteľských veciach) pri dokazovaní podľa § 295 CSP
porušenie práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP) nezakladá taký postup súdu, ktorý vykoná

komplexné dokazovanie k uplatneným námietkam spotrebiteľa, ale nedokazuje tie skutočnosti, ktoré (na
preukázanie alebo vyvrátenie) nenamietla ani jedna zo sporových strán.“.3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 27.06.2024 platobný rozkaz sp.zn.
17Up/1018/2024, ktorým uložil žalovanej povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu
zaplatiť žalobcovi istinu 4.592,65 Eur, úrok v sume 873,87 Eur, úrok z omeškania 8,00 % ročne zo

sumy 4.592,65 Eur od 22.03.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania v sume 402,64 Eur, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky v sume 36,00 Eur alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň uložil
žalovanej povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania
vo výške 765,35 Eur a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní. Vydaný platobný rozkaz
nebolo možné doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto na návrh žalobcu pokračovať v konaní na súde

príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, Okresný súd Banská Bystrica
postúpil vec Okresnému súdu Bardejov, ktorému bola vec postúpená dňa 29.11.2024.

4. Súdu sa postupom podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. nepodarilo doručiť žalobu žalovanej na adresu
evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky a zároveň podľa § 116 ods. 1 C.s.p. sa nepodarilo
zistiť skutočný pobyt žalovanej, preto postupom podľa § 116 ods. 2 C.s.p. súd zverejnil dňa 11.02.2025

oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu, pričom po 15
dňoch od zverejnenia sa žaloba považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa žalovaná o tom nedozvedela.
Oznámenie o podanej žalobe bolo zvesené z úradnej tabule a z webovej stránky tunajšieho súdu dňa
05.03.2025. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

5. Súd na prejednanie a rozhodnutie sporu nariadil pojednávanie na deň 11.04.2025, na ktoré riadne a
včas predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným
súdu dňa 09.04.2025 ospravedlnil svoju neúčasť a zároveň súhlasil s konaním bez jeho účasti.
Žalovanej bolo predvolanie na pojednávaniei doručené fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 C.s.p. dňom
11.03.2025, pričom táto sa na pojednávanie nedostavila a svoju neúčasť nijako neospravedlnila. Keďže

boli splnené procesné podmienky podľa § 180 C.s.p. na prejednanie veci v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a žalovanej, súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listín a to stavu žiadosti o úver,
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, obchodných podmienok pre spotrebiteľské úvery, všeobecných

obchodných podmienok, sadzobníka poplatkov pre fyzické osoby, formulára pre štandardné informácie
o spotrebiteľskom úvere, informácie o RPMN, podacieho lístka, upozornenia – výzvy na splatenie dlžnej
časti úveru, fotokópie poštovej obálky, e-potvrdenky, výzvy na úhradu dlžnej sumy, fotokópie poštovej
obálky, predžalobnej výzvy na plnenie, e-potvrdenky, aktuálneho stavu úveru ku dňa 20.03.2024, dáta
dopytu zo Sociálnej poisťovne, dáta dopytu zo SRBI, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento

skutkový stav:

7. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere – digitálna pôžička č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 16.02.2022
uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom vyplýva, že veriteľ poskytol
dlžníkovi úver vo výške 5.000,00 Eur. V zmluve bolo ďalej uvedené: Počet mesačných splátok 96

mesiacov; Termín konečnej splatnosti úveru 20.01.2030; Výška mesačnej splátky 62,84 Eur; Výška
poslednej mesačnej splátky 62,28 Eur; Fixná úroková sadzba 4,90 % ročne, RPMN 5,10 % ročne,
Priemerná RPMN 8,95 % ročne, Odplata za poskytnutie úveru 4,90 % ročne, Najvyššia prípustná
hodnota odplaty 17,90 % ročne, Celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť 6.032,08 Eur; Splatnosť prvej
mesačnej splátky: 20.02.2022; Splatnosť mesačnej splátky, vždy k: k 20 dňu v mesiaci. Doba trvania

zmluvy: zmluva je uzatvorená na dobu určitú, do splatenia všetkých záväzkov dlžníka voči veriteľovi
vyplývajúcich zo zmluvy, v prípade splácania úveru v zmysle zmluvy zanikne zmluva v deň uvedený ako
termín konečnej splatnosti úveru.

8. Z aktuálneho stavu úveru ku dňu 12.03.2024 predloženého žalobcom vyplýva, že dlžník vyčerpal

celkovú výšku úveru vo výške 5.000,00 Eur a to dňa 16.02.2022. Ďalej z neho vyplýva, že dlžník na
úhradu úveru zaplatil veriteľovi celkovo 565,56 Eur.

9. Z upozornenia - výzvy žalobcu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 21.02.2023 adresovanej
žalovanej vyplýva, že podstatným spôsobom porušila ustanovenie Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXX

zo dňa 16.02.2022 a obchodných podmienok a ani napriek predchádzajúcej upomienke do dnešného
dňa neuhradila svoje záväzky voči žalobcovi. V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalobca
upozornil žalovanú, že ku dňu 20.02.2023 je pohľadávka banky vyplývajúca zo Zmluvy o úvere viac
ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 278,36 Eur pozostávajúcej z omeškanej splátky vo výške251,36 Eur a poplatkov vo výške 27,00 Eur. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie uvedenej sumy v
lehote 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. V prípade, ak nedôjde k úhrade vyššie uvedenej
dlžnej sumy záväzku, banka je oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným a žiadať úhradu celej

úverovej pohľadávky. Z pripojenej fotokópie poštovej obálky vyplýva, že žalovaná si predmetnú zásielku
v odbernej lehote neprevzala a dňa 16.03.2023 bola vrátená žalobcovi.

10. Z výzvy žalobcu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 21.03.2023 adresovanej žalovanej vyplýva, že
nakoľko žalovaná svojím konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia Zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXXXXX zo dňa 16.02.2022 a obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť zmluvy
o úvere, sa úverová pohľadávka stala predčasne splatnou k 20.03.2023 v celom rozsahu, pričom výška
pohľadávky k uvedenému dňu je 4.725,32 Eur a pozostáva z dlžnej istiny 4.592,65 Eur, úroku 96,67 Eur,
poplatkov za upomienky 36,00 Eur a vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy v lehote 10 dní od doručenia
tejto výzvy. Z pripojenej fotokópie poštovej obálky vyplýva, že žalovaná si predmetnú zásielku v odbernej
lehote neprevzala a dňa 14.04.2023 bola vrátená žalobcovi.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,

príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.17)

18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť
v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová „spotrebiteľský úver“ v príslušnom
gramatickom tvare.

19. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný abez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou
ako dlžníkom bola dňa 16.02.2022 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere – digitálna pôžička č.
XXXXXXXXXXXX,nazákladektorejveriteľposkytoldlžníkoviúvervovýške5.000,00Eur,ktorýsadlžník

zaviazal splatiť v 96 mesačných splátkach a to prvých 95 splátok po 62,84 Eur a posledná splátka po
62,28Eur.Keďžežalovanáposkytnutýúverriadneavčasnesplácala,žalobcavýzvouzodňa21.02.2023
vyzval žalovanú k úhrade dlžnej sumy a následne ku dňu 20.03.2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru.

22. Vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie zastáva
názor, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže veriteľ ako dodávateľ pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s
dlžníčkou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné aplikovať
príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku, zároveň je

potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo, predovšetkým zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a to v znení účinnom v čase
uzatvoreniazmluvy,ďalejzákonoochranespotrebiteľaavneupravenýchotázkachObčianskyzákonník.
Použitie Obchodného zákonníka prichádza do úvahy len v prípade, kde neodporuje občianskoprávnej

úprave spotrebiteľských vzťahov. Podľa § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach
použije právna úprava, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia. V Obchodnom zákonníku je síce zmluva
o úvere upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver
poskytovaný spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je
potrebné prednostne aplikovať občianskoprávne predpisy. Spotrebiteľské právo je aj vo vzťahu k

Obchodnému zákonníku špeciálnym právom a má teda prednosť.

23. Veriteľ bol podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch povinný pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť dlžníka splácať spotrebiteľský
úver. Pri posudzovaní úverovej schopnosti dlžníka bol veriteľ povinný brať do úvahy najmä dobu, na

ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem dlžníka a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. Z odseku 2 § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch zároveň vyplýva, že veriteľ
pri posudzovaní úverovej schopnosti dlžníka vychádza z informácií a dokladov poskytnutých na jeho
žiadosť samotným dlžníkom a súčasne si je veriteľ povinný sám zabezpečiť informácie o dlžníkovi z
príslušných databáz. Veriteľ pre posúdenie úverovej schopnosti dlžníka je povinný získané informácie

zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je potrebné ďalej overovať.
Veriteľ musí disponovať takými informáciami o príjmoch a výdavkoch dlžníka, z ktorých bude schopný
čo najobjektívnejšie posúdiť finančnú situáciu dlžníka. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver je potrebné chápať ako situáciu, keď spotrebiteľ s poukazom na svoje pravidelné príjmy a výdavky
disponuje dostatkom finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení

splácať spotrebiteľský úver v predpokladanej výške.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené a vykonané dokazovanie súd konštatuje, že žalobca v konaní
neuniesol dôkazné bremeno, ktorým by preukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere s dlžníkom. Žalobca v

zmysle odseku 2. odôvodnenia reagoval na výzvu súdu ohľadne skúmania bonity dlžníka, avšak
nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal dodržanie postupu podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že veriteľ zisťoval príjem dlžníka, keď tento v žiadosti
o úver deklaroval príjem zo zamestnania vo výške 900,00 Eur mesačne, pričom tento si overovaldopytom v Sociálnej poisťovni. Žalobca zisťoval úverovú zaťaženosť dlžníka v úverovom registri, avšak
zákonodarca uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, čo znamená
povinnosť zistiť nielen jeho príjem, ale aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti

klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať.
Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky
riadne uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie
dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so

žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný
zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje
ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí.

25. Skúmanie výdavkov len nahliadnutím do databáz banky a úverových registrov nie je podľa súdu

dostatočné, pretože záväzky klienta nemusia vyplývať z verejných databáz, môže sa jednať o súkromné
pôžičky. Tieto databázy nemôžu dať úplný obraz o výdavkoch klienta, keďže medzi tie možno zarátať
aj bežné mesačné výdavky súvisiace s domácnosťou. Pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov
klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Veriteľ
dôsledne neskúmal výdavky spotrebiteľa na zabezpečenie základných životných potrieb, pričom ak v

zmluve uvádza mobilné číslo spotrebiteľa, tak minimálne náklad s jeho používaním má, rovnako tak
žije v dome/byte, tzn. že sa minimálne musí podieľať na nákladoch spojených s užívaním nehnuteľnosti
a taktiež musí z niečoho žiť, teda mať výdavky na stravovanie, ošatenie, čo veriteľ vôbec neskúmal.
Podľa § 2 ods. 5 Opatrenia NBS č. 10/2017 sa výška nákladov na zabezpečenie základných životných
potrieb spotrebiteľa určuje najmenej vo výške sumy životného minima spotrebiteľa, avšak uvedené

ustanovenie nezbavuje povinnosti veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
zisťovať reálne náklady spotrebiteľa na zabezpečenie základných životných potrieb. Iba v prípade, ak by
veriteľom zistené reálne náklady spotrebiteľa na zabezpečenia základných životných potrieb boli nižšie
ako suma životného minima, tak pri výpočte ukazovateľa schopnosti splácať úver musí vychádzať zo
sumy životného minima a nie z reálne zistených nákladov. Veriteľ je však v každom prípade povinný

zisťovať reálne náklady spotrebiteľa, čo v danom prípade žalobca nepreukázal.

26. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami
spotrebiteľa a posúdenia toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných mesačných výdavkov
taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o

príjmoch a výdavkoch spotrebiteľa, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu,
keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte
dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku
v predpokladanej výške. Preto veriteľ ako dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný

a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu
žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti
nepostačuje. Žalobca vykonaným dokazovaním nepreukázal, že veriteľ pred uzatvorením zmluvy o
spotrebiteľskom úvere riadne zisťoval výdavky žalovaného.

27. Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že žalobca nepredložil potrebné dôkazy, ktorými
by preukázal, že ako veriteľ pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalovanou skúmal
riadne jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súd má za to, že veriteľ hrubo porušil svoju povinnosť podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch, keďže nepredložil žiadne dôkazy, aby schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver

posudzoval s prihliadnutím k jej pravidelným mesačným výdavkom. Uvedené má za následok, že
poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 druhá veta zákona o spotrebiteľských
úveroch.

28. Keďže poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd priznal žalobcovi iba sumu

4.434,44 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 5.000,00 Eur a výškou splátok
vykonaných žalovanou do dňa podania žaloby vo výške 565,56 Eur.29. Žalobca ďalej žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.592,65 Eur od
22.03.2023 do zaplatenia a v sume 402,64 Eur. Súd postupom podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania

vo výške 8 % ročne, avšak iba z priznanej istiny vo výške 4.434,44 Eur od 22.03.2023 do zaplatenia.

30. Z vyššie uvedeného zároveň vyplýva, že žalobu v časti o zaplatenie úveru v sume 158,21 Eur (čo
predstavuje rozdiel medzi uplatnenou sumou vo výške 4.592,65 Eur a priznanou sumou 4.434,44 Eur),
úroku vo výške 873,87 Eur a úroku z omeškania nad priznanú časť zamietol ako nedôvodnú, keďže

poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

31. Ďalej žalobcom uplatnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 36,00 Eur súd
považoval za nepreukázané. Žalobca v žalobe síce tvrdil, že v súvislosti s vymáhaním pohľadávky mu
vznikli náklady v celkovej výške 36,00 Eur, avšak nepreukázal, aby skutočne vynaložil v súvislosti s
vymáhaním pohľadávky sumu 36,00 Eur. Vzhľadom na uvedené, súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie

nákladov v sume 36,00 Eur ako nedôvodnú taktiež II. výrokom rozsudku zamietol.

32.Podľa§262ods.1C.s.p.,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 4.592,65 Eur, pričom úspech mal v
časti o zaplatenie 4.434,44 Eur, t.j. v rozsahu 96,56 % a neúspech v rozsahu 3,44 % (158,21 Eur). V
zmysle § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi voči žalovanej
nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 93,12 % (96,56 % - 3,44 %). O samotnej výške
týchto trov konania bude v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Bardejov, v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Podľa ust. § 365 ods.1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ust. § 365 ods.3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).