Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Tos/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625010127
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6625010127.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov
JUDr. Andreja Matušovica a JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M., na neverejnom zasadnutí dňa 26.
marca 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183
ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. a iné, o jeho sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa
10.03.2025, sp. zn. 41T/5/2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 80 ods. 1 písm. a) Tr. por. n e p r i j í m a záruku dôveryhodnej osoby C. D. zo dňa 12.03.2025
za ďalšie správanie obžalovaného.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Lučenec zo dňa10.03.2025, sp. zn. 41T/5/2025 samosudca podľa § 238

ods. 4 Tr. por. ponechal obvineného A. B. vo väzbe, ktorá mu bola nariadená uznesením Okresného
súdu Lučenec zo dňa 29.10.2024, sp. zn. 0Tp/479/2024 z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Tr.
por., nakoľko v čase rozhodovania o väzbe nie je možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81 Tr. por.
Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. zamietol jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu (v čase rozhodovania
krajského súdu bol už menovaný v procesnom postavení obžalovaného).

Proti tomuto uzneseniu podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu sťažnosť, a to písomným
podaním doručeným okresnému súdu dňa 12.03.2025. Argumentoval tým, že okresný súd nedostatočne
vyhodnotiltúskutočnosť,žedospáchaniaskutku,ktoréhosadopustilazktoréhojeobvinený,žilriadnym
spôsobom života, nikdy nebol trestaný, nikdy sa nedopustil násilia voči svojej manželke, ani voči inej
osobe. Znalec z odboru psychiatrie v znaleckom posudku uviedol, že jeho pobyt na slobode nie je
pre spoločnosť nebezpečný. Rozhodnutie o väzbe bolo vydané len na základe výpovedí, bez zistenia

ďalších dôkazov. Okrem jediného verbálneho vyhrážania, mali s manželkou len bežné hádky, ktoré
sa vyskytujú v každom manželstve. Z jeho terajšieho života, zo znaleckého posudku, ako aj z jeho
celkového správania počas väzby vyplýva, že v trestnej činnosti nebude pokračovať. Navrhol, aby
krajský súd uznesenie okresného súdu zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu.

K sťažnosti priložil záruku dôveryhodnej osoby C. D. za jeho ďalšie správanie zo dňa 12.03.2025. C. D. je

kmotor obžalovaného, ktorý je výlučným vlastníkom rodinného domu na adrese E. D. – F. XXX/X, kde by
v prípade nahradenia väzby mohol obžalovaný až do právoplatného skončenia jeho trestnej veci bývať.

Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený
orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom.Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený zistil, že sťažnosť podal obžalovaný ako oprávnená
osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bola prípustná. Následne preskúmal
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým obžalovaný podal sťažnosť, ako aj konanie

predchádzajúce týmto výrokom. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že sťažnosť
obžalovaného nie je dôvodná.

Z obsahu predloženého trestného spisu vyplýva, že A. B. bol uznesením sudcu pre prípravné konanie
Okresného súdu Lučenec zo dňa 29.10.2024, sp. zn. 0Tp/479/2024 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.11.2024, sp. zn. 5Tpo/55/2024, z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm.
c) Tr. por. vzatý do väzby. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. por. nebol prijatý jeho písomný sľub zo dňa
28.10.2024. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. jeho väzba nebola nenahradená dohľadom probačného
a mediačného úradníka. Väzba mu začala plynúť dňom 26.10.2024 o 16.26 hod. a vykonáva sa v G.
H. G. I. I..

Uznesením Okresného súdu Lučenec zo dňa 23.12.2024, sp. zn. 0Tp/479/2024 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 08.01.2025, sp. zn. 5Tpo/2/2025 bola zamietnutá žiadosť
obžalovaného prepustenie z väzby na slobodu. Jeho väzba nebola nahradená zárukou dôvery hodnej
osoby, ani dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Dňa 27.02.2025 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš na neho obžalobu č. Pv
338/24/6610-51, pre skutok právne kvalifikovaný bode 1/ obžaloby ako prečin sexuálneho násilia podľa
§ 200 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a § 139 ods. 1
písm. c) Tr. zák., v bode 2/ obžaloby ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods.
2 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a prečin nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a v bode 3/ obžaloby
ako prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák., ktorých
skutkov sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to v nej uvedené.

Dňa 28.02.2025 bola okresnému súdu doručená žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby.

Prokurátor okresnej prokuratúry uviedol, že väzobné dôvody obžalovaného nepominuli, preto navrhol
jeho žiadosť o prepustenie zamietnuť a túto nenahradiť dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Podľa § 71 ods. 1 Tr. por., obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti

nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného
činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších
konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že

a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho

totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest,
b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností
závažných pre trestné stíhanie, alebo

c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin,

ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil,
a ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne
stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo § 81.

Podľa § 79 ods. 2 Tr. por., policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať

v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo či sa zmenili. Sudca pre prípravné
konanie tak koná iba pri rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby alebo o zmene
dôvodov väzby a pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby podľa odseku 3. Ak
v prípravnom konaní prokurátor zistí, že dôvody väzby sa zmenili, podá návrh sudcovi pre prípravné
konanie na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby. Sudca pre prípravné konanie o takom návrhu rozhodne

bezmeškania.Akpominieniektorýzdôvodovväzby,rozhodneozmenedôvodovväzbypredsedasenátu
a v prípravnom konaní prokurátor písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený. Ak súd
vyhlásil oslobodzujúci rozsudok, predseda senátu bezodkladne vydá príkaz na prepustenie obvinenéhoz väzby s uvedením dôvodu prepustenia a uvedie túto okolnosť v zápisnici; takto postupuje predseda
senátu aj vtedy, ak v súdnom konaní uplynula lehota väzby podľa § 76 ods. 6.

Podľa § 79 ods. 3 Tr. por., obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v
prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží ju bez meškania, najneskôr do piatich
pracovných dní po predložení celého doposiaľ získaného spisového materiálu, so svojím stanoviskom
a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho
obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený,

ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho
predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 238 ods. 4 Tr. por., ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd o väzbe prednostne a urýchlene a
ak to okolnosti prípadu umožňujú, tak súčasne s rozhodnutím podľa § 239 ods. 1, § 241, § 244 alebo
§ 331 ods. 1, najneskôr však tak, aby postupom podľa § 76 ods. 10 došlo k rozhodnutiu o väzbe alebo

postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4 došlo k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe do uplynutia lehoty,
ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní.

Po podaní obžaloby prokurátorom okresnej prokuratúry bolo povinnosťou súdu rozhodnúť o ďalšom
trvaní väzby obžalovaného v tomto štádiu trestného konania s poukazom na § 238 ods. 4 Tr. por., a to

prednostne a urýchlene.

Formálne podmienky rozhodovania o väzbe v predmetnej veci boli splnené, pričom doterajšia dĺžka
trvania väzby obžalovaného zodpovedá zákonnému ustanoveniu § 76 Tr. por.

Pokiaľ ide o materiálne podmienky rozhodovania o väzbe je potrebné konštatovať, že doposiaľ zistené
skutočnosti a zabezpečené dôkazy nasvedčujú tomu, že skutky, ktorý sa kladú obžalovanému za vinu,
boli spáchané, tieto majú znaky daných trestných činov a zo spisového materiálu rovnako vyplýva
dôvodné podozrenie, že tieto skutky spáchal obžalovaný, ktorý sa k ich spáchaniu čiastočne priznal.
Od posledného rozhodnutia okresného súdu o zamietnutí žiadosti obžalovaného o prepustenie z

väzby nedošlo k zásadnej zmene v dôkaznej situácii v jeho prospech v takej miere, že by bolo dané
podozrenie v dostatočnom rozsahu rozptýlené. V tomto smere krajský súd poukazuje na výpovede
svedkyne poškodenej E. B., ktorá konanie obžalovaného podrobne popísala, svedkyne J. B. a zápisnicu
o vydaní veci zo dňa 27.10.2024. Sťažnostný súd opätovne zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o väzbe súdy
nerozhodujú o vine, resp. nevine obvineného, ale posudzujú len to, či v danom štádiu trestného konania

zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú podozrenie, že konkrétna osoba je páchateľom skutku, ktorý
má byť trestným činom. Miera dôvodnosti podozrenia zo spáchania trestnej činnosti obžalovaným bola
umocnená aj tým, že po ukončení prípravného konania bola na neho podaná obžaloba.

Ani na konkrétnych dôvodoch väzby sa doposiaľ nič nezmenilo, sú rovnaké tak, ako ich ustálili konajúce

súdy, keď rozhodovali o vzatí obžalovaného do väzby, resp. o jeho žiadosti o prepustenie z väzby. Z
odpisu registra trestov obžalovaného síce vyplýva, že nebol súdne trestaný, avšak z výpisu z centrálnej
evidencie priestupkov vyplýva, že bol sedemkrát priestupkovo postihnutý, pričom priestupok z roku
2020 svedčí o jeho výbušnej povahe, keď zodvihol zo zeme črepník a búchal ním po streche cudzieho
motorového vozidla, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 250,- Eur. Podľa výpovede poškodenej

má obžalovaný problém s užívaním alkoholu, pod ktorého vplyvom koná agresívne a nevyspytateľne,
pričom možno uzavrieť, že takéto jeho správanie voči poškodenej má stupňujúci charakter. Naviac
samotná poškodená pri výsluchu uviedla, že sa obžalovaného veľmi bojí. Nemožno opomenúť ani to, že
obžalovaný býva s poškodenou v spoločnej domácnosti, pričom v tomto smere nedoložil doklady, ktoré
by verifikovali, že by reálne mohol ísť bývať k svojej rodine. Vzhľadom na uvedené preto krajský súd

rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že u obžalovaného je v súčasnom štádiu trestného konania
dôvodná obava v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., teda, že po prepustení z väzby na slobodu bude v
trestnej činnosti voči poškodenej pokračovať, prípadne dokoná trestný čin ktorým hrozil, berúc do úvahy
opakovanie jeho konania, ako aj dĺžku času trvania skutku, pre ktorý je stíhaný.

Sťažnostný súd sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, keď tento väzbu obžalovaného nenahradil
dohľadom probačného a mediačného úradníka nad jeho správaním, keďže tento inštitút v súčasnom
štádiu trestného konania nie je na nahradenie väzby dostatočný, a to jednak s ohľadom na povahu
prejednávaného prípadu, berúc do úvahy závažnosť a okolnosti, za ktorých sa mal obžalovaný dopustiťtrestnej činnosti a taktiež vzhľadom na jeho osobu, keď spôsobom svojho doterajšieho života nedáva
dostatočnú záruku, že by podmienky probačného dohľadu dodržiaval. Z rovnakých dôvodov neprijal ani
záruku dôveryhodnej osoby za správanie obžalovaného, pretože by nebola dostatočná, keďže v tomto

konkrétnom prípade nemožno príbuzného obžalovaného, jeho kmotra považovať za takú osobu, ktorá
by mala na obžalovaného zásadný vlpyv.

Vo vzťahu k prvému výroku napadnutého uznesenia krajský súd dodáva, že okresný súd mal správne
nenahradenie väzby konkretizovať len v zmysle § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por., keďže iné inštitúty

nahradenia väzby upravené v § 80 alebo § 81 Tr. por. obžalovaný nenavrhol, a preto nebolo potrebné
o nich rozhodovať.

Záverom krajský súd uvádza, že okresný súd v uznesení uviedol nesprávne poučenie o tom, že proti
výroku uznesenia môže prokurátor a obžalovaný podať sťažnosť len ihneď po jeho vyhlásení. Takto
učinené poučenie malo byť iba vo vzťahu k výroku I. napadnutého uznesenia. Vo vzťahu k výroku

II. napadnutého uznesenia malo byť správne poučenie, že proti výroku uznesenia môže prokurátor
a obžalovaný podať sťažnosť do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Z uvedených dôvodov senát krajského súdu sťažnosť obžalovaného v súlade s citovaným ustanovením
ako nedôvodnú zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.