Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. jún 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 36Pc/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200746
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Sabolová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125200746.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Alenou Sabolovou v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E. F., zast. Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r.o., so
sídlom Puškinova 16, Prešov proti odporkyni: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E. F.,
zast. JUDr. Simonou Juhasovou, LL.M., advokátkou, Advokátska kancelária Stropkov, Námestie SNP
7, Stropkov, v konaní o určenie príspevku pre manžela, takto

r o z h o d o l :

I. návrh z a m i e t a,

II. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným dňa 03.02.2025 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil povinnosť odporkyne

prispievať navrhovateľovi na výživu sumou 500 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým, že s manželkou
od decembra 2024 nežijú v spoločnej domácnosti. Od 13.04.2023 je invalidný dôchodca, jeho príjem je
251,90 Eur. Odporkyňa odchádzala každé 2 týždne za prácou do G. a nenechávala mu žiadne financie.
Žije na dlh z požičaných peňazí. Odporkyňa sa nezaujíma o jeho zdravotný stav, aj keď je to podmienené
darovacou zmluvou s tým, že sa o neho postará. Jeho zdravotný stav mu nedovoľuje zaradiť sa do
pracovného pomeru.
2. Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 03.03.2025 uviedla, že s návrhom nesúhlasí, považuje ho za účelový,

neopodstatnený a v rozpore s dobrými mravmi. Napriek tomu, že ich vzťah nikdy nebol ideálny, sa
vždy snažila udržiavať pokoj v rodine, pričom sa dlhodobo podvoľovala manželovým požiadavkám, aby
som predišla konfliktom. Manžel bol však od začiatku autoritatívny a dominantný – všetko muselo byť
podľa neho a akýkoľvek nesúhlas z jej strany bol sprevádzaný jeho hnevom. Počas manželstva často
navštevoval poľovačky, s čím bolo spojené aj jeho pravidelné popíjanie alkoholu. V roku 2022 začal mať
navrhovateľ zdravotné problémy a utrpel dva infarkty, čo viedlo k jeho rozhodnutiu ukončiť pracovný
pomer. Aj keď mal navrhovateľ zdravotné problémy, nikdy nebol v stave, ktorý by mu znemožňoval

akúkoľvek pracovnú činnosť. Po dvoch infarktoch síce prestal pracovať, avšak fyzicky nenáročnú prácu
je schopný vykonávať bez akýchkoľvek obmedzení. V poslednom období si odporkyňa všimla, že
napriek jeho neustálym sťažnostiam na zdravotný stav začal manuálne pracovať na pozemku, kde
sa nachádza ich chatka, opakovane ho videla, ako tam fyzicky pracuje, pričom neprejavoval žiadne
zdravotné ťažkosti. Okrem toho od januára 2025 pravidelne odchádza na rôzne výlety a venuje sa
aktivitám, ktoré sú v priamom rozpore s jeho tvrdeniami o zlom zdravotnom stave. Začiatkom januára,
keď bola doma na B., oznámil, že si berie auto a odchádza na lyžovačku. Rovnaká situácia sa opakovala

vo februári, keď si zobral auto, zbalil si kufor a opäť niekam odišiel. Ak je manžel schopný lyžovať
a aktívne tráviť čas mimo domova, evidentne nie je v takom zdravotnom stave, ktorý by mu bránil
vykonávať prácu. Napriek dlhoročnému správaniu manžela sa k nemu vždy správala s úctou a snažila
sa zabezpečiť pre rodinu všetko, čo bolo potrebné. Z jej príjmu hradí od roka 2022 všetky účty zaenergie, poistenia, splátky úverov – vrátane tých, ktoré manžel uzavrel samostatne, internet, televíziu
a paušály za mobilné telefóny. Okrem toho financuje výdavky ich dcéry a nákupy do domácnosti. Do
leta 2024 mal manžel plný prístup k jej bankovému účtu, na ktorý bola poukazovaná mzda, pričom

z týchto finančných prostriedkov si hradil všetky svoje osobné výdavky. V lete 2024 mu tento prístup
zrušila, nakoľko zistila, že finančné prostriedky z účtu nevyužíva na zabezpečenie spoločnej domácnosti
a osobných potrieb, ale na hranie v online kasínach. Manžel z jej účtu prehral sumu 2 000,- €, ktoré
zarobila, Po zrušení jeho prístupu k účtu fungovali tak, že počas jej pobytu doma zabezpečovala všetky
výdavkynadomácnosťahradilapotrebnénákupy.KeďodchádzaladoprácedoG.,pravidelnemanželovi

nechávala finančné prostriedky v hotovosti, aby mal pokryté všetky nevyhnutné výdavky, a zároveň mu
niekoľkokrát zaslala peniaze aj na jeho bankový účet. Z uvedeného dôvodu sú tvrdenia manžela v jeho
návrhu, že mu neposkytovala žiadne finančné prostriedky, nepravdivé a zavádzajúce. Všetky náklady na
chod domácnosti – bývanie, stravu, energie či iné výdavky – dlhodobo hradí výlučne zo svojho príjmu.
Dôchodok navrhovateľa a nemocenské dávky mu slúžia len ako „vreckové“, ktoré však, ako dokazujú
priložené bankové výpisy (za november 2024 až január 2025), pravidelne míňa na hazardné hry a online

kasína. Manžel je dlhodobo závislý od hazardu, pričom nemá problém zadlžovať sa a utrácať aj peniaze,
ktoré nemá. Na opakované prosby, aby s tým prestal, reagoval výlučne krikom a hádkami (dôkaz: výpisy
z účtu H. I. za obdobia november 2024, december 2024 a január 2025). Situácia sa vyhrotila v decembri
2024, keď sa manžel v stave opitosti dopustil konania, ktoré prekročilo všetky prijateľné hranice. Dňa
11.12.2024, keď mu odmietla naliať ďalší pohárik alkoholu, pretože už bol opitý sa nahneval, začal kričať

a následne odišiel po kanister s benzínom. Vrátil sa s kanistrom a zápalkami do obývačky, kde bola
spolu s dcérou, pričom začal kričať, že podpáli rodinný dom. Z dôvodu obavy o život sa mu pokúsila
kanister z ruky vytrhnúť a dcéra hneď privolala políciu. Tento incident je predmetom prebiehajúceho
trestného konania vedeného na J. H. K. C. E. K., J. J. K. E. F.. Uznesením L.: J./E. zo dňa 12.12.2024
bolo voči manželovi vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2

písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c). Po incidente v decembri 2024 sa
život v spoločnej domácnosti stal úplne neznesiteľným. Manžel ju neustále psychicky týral, vyvíjal na ňu
obrovský nátlak a opakovane vravel, že si neželá, aby v dome ostala. Každý návrat domov z práce v G.
sprevádzala obrovská nervozita a strach z toho, čo ju doma čaká – neustále hádky, vyhrážky, psychický
nátlak a ponižovanie. V polovici februára 2025 sa spolu s dcérou odsťahovala do nájomného bytu. Tento

krok znamená aj výrazné finančné zaťaženie, pretože jej vznikli ďalšie výdavky spojené s nájmom a
novým bývaním. Jej priemerný mesačný príjem predstavuje približne 1 750,- € a z jej príjmu pravidelne
mesačne uhrádza nasledujúce povinné výdavky: Energie za dom (voda, elektrina, plyn) - 185,- €, K. B. B.
A.-100,-€,K.B.B.A.-166,38€,H.pôžička-179,49€,M.N.pôžička-218,10€,Telekom(internet,tv,3x
paušál) - 130,- €, Dcéra (škola, MHD) - 62,- €, Nájom bytu od 02/2025 650,- €. Okrem týchto pravidelných

mesačných výdavkov znáša všetky ďalšie bežné náklady spojené s chodom domácnosti, výdavky na
potraviny, drogériu, lieky, oblečenie, obuv či rôzne iné nevyhnutné položky, ktoré súvisia s každodenným
fungovaním a zabezpečením základných životných potrieb. S prihliadnutím na všetky povinné výdavky,
ktoré hradí výlučne zo svojho príjmu, sa jej finančná situácia stáva dlhodobo neudržateľnou, pričom jej
príjem už len s ťažkosťami postačuje na pokrytie základných životných nákladov.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov, oboznámením sa ostatným spisovým materiálom a
zistil tento skutkový stav:

4. Účastníci konania uzatvorili manželstvo v roku 2005, z ktorého pochádza jedno dieťa, ktoré je plnoleté.

5. Dňa 22.05.2025 súd manželstvo účastníkov rozviedol sp. zn. XXXX/XX/XXXX, rozsudok nie je
právoplatný.

6. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že návrh dal z hľadiska toho, že doteraz sa o svoju rodinu

finančne viac - menej staral a je hendikepovaný.

7. Advokát navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že tvrdenia žalovanej strany ktoré by mali smerovať
proti uplatnenému nároku nie sú dôvodné, jednak čo sa týka bývania alebo povinností platiť svoje
nájomné bývanie, žalovaná podľa informácií je vlastníčkou polovice rodinného domu, ktorý nadobudla

darovacou dispozíciou od navrhovateľa. Navrhovateľ neholduje v súčasnosti alebo dlhodobo neholduje
žiadnym alkoholickým alebo iným závislostiam, v dôsledku, ktoré boli tiež tam svojím spôsobom tvrdené
v tej oponentúre zo strany žalovanej. Trestné stíhanie nie je vedené a jednalo sa možno o ojedinelý
skutok zo strany, v dôsledku ktorých takisto nie je možné hovoriť o tom, že by ten nárok nebol dôvodný.8. Odporkyňa na pojednávaní sa vyjadrila v zmysle doterajšieho písomného podania.

9. Advokátka odporkyne na pojednávaní uviedla, že výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore
s dobrými mravmi. V tomto prípade je rozpor s dobrými mravmi zrejmý a závažný. Správanie
navrhovateľa je, bolo tak závažné voči, voči odporkyni, že v decembri 2024 sa manžel navrhovateľ
dopustiltrestnéhočinunebezpečnéhovyhrážaniavočisvojejmanželkeadcére.Orgányčinnévtrestnom
konaní posúdili, že toto konanie dosiahlo intenzitu trestného činu, ku ktorému sa navrhovateľ aj priznal

a toto konanie bolo podmienečne zastavené. Priznať výživné za takýchto okolností by bolo v priamom
rozporesdobrýmimravmi.Niejepriznanátrvaláinvalidita,kompletná,alečiastočná.Čižezdravotnýstav
navrhovateľovi umožňuje pracovať hoci na čiastočný úväzok. V januári bol navrhovateľ na lyžovačke,
na dovolenke, tak človek ktorý je schopný chodiť lyžovať, pracovať okolo domu, pracovať v dome,
rekonštruovať, je schopný aj čiastočne robiť na nejaký úväzok. V posledných rokoch, kedy odporkyňa
zabezpečovala finančne rodinu po všetkých stránkach, či už ide o domácnosť, alebo o všetky bežné

výdavky a potreby, tak manžel zneužíval dôveru manželky tým, že vlastne používal jej peniaze na hranie
hazardných hier v online kasínach, čo bolo doložené aj výpismi z troch mesiacov. Táto herná činnosť
bola kontinuálna a sústavná, kedy vlastne manželka, keď ju manžel požiadal keď bola v práci, aby jej
poslal, aby mu poslala nejaké peniaze, tak mu poslala v dobrej vôli na to, že to bude využívať na svoje,
na svoje potreby, na nejaké lieky, na, na výživu a on to vlastne využíval na hranie hazardných hier.

10. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o rodine“) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si
verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé
rodinné prostredie.

11. Podľa § 71 ods. 1 zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

12. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

14. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

15. Dobré mravy sú súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých

dodržiavanie je často zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so
všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Tento všeobecný horizont, ktorý vývojom
spoločnosti rozvíja aj svoj morálny obsah v priestore a čase, musí byť posudzovaný z hľadiska
konkrétneho prípadu tiež práve v danom čase, na danom mieste a vo vzájomnom konaní účastníkov
právneho vzťahu (uznesenie Ústavného súdu zo dňa 26.02.1998, sp. zn. O./XXX/XX).

16. Za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi možno považovať len také konanie, ktorého cieľom nie
je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale ktoré je v rozpore s ustálenými dobrými
mravmi vedené priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo
dňa 12.11.2014 sp. zn. XXXXX/XXXX/XXXX).

17. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, čo sa mohlo
javiť aj v tomto konaní, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi.
Odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorýmsú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie
príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za
spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia, založené práve na

takomto osobnom vzťahu. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, a
ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolnosti prípadu.

18. Zásada dobrých mravov je teda korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke
rovnakejživotnejúrovnevmanželstve,vdôsledkuichporušeniasataktátozásadanemusíuplatniť.Jeto

odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky, je založený na určitých morálnych
a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s
manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch
vyživovacej povinnosti. Pomôckou v konaní môže byť morálne vymedzenie obsahu manželstva (§ 18
Zákona o rodine), podľa ktorého manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju
dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie (Zákon o rodine,

P. M., P. E., Iura edition, 2009). Automaticky to ale neznamená, že pri porušení niektorej z uvedených
povinností zaniká vyživovacia povinnosť, ale treba posúdiť v konkrétnom prípade ako si manžel, ktorý
požaduje výživné, plní svoje povinnosti, respektíve prečo ich neplní.

19. V súvislosti s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine odporkyňa vyživovaciu povinnosť voči

manželovi si preukázateľne dlhodobo plnila. Životná úroveň oboch manželov bola dlhodobo rovnaká,
a to výlučne z jej príjmu, z ktorého boli plne hradené všetky náklady spojené s chodom domácnosti a
zabezpečením základných potrieb. Je úplne neprijateľné, aby navrhovateľ požadoval výživné s cieľom
zneužiť ho na financovanie svojej závislosti od hazardných hier, namiesto toho, aby si zabezpečoval
vlastné prostriedky riadnou pracovnou činnosťou. S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené skutočnosti

by priznanie výživného v prospech navrhovateľa predstavovalo hrubý rozpor s dobrými mravmi. Zákon
o rodine v zmysle § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 súdu vymedzuje rámec za akých môže priznať alebo
nepriznať manželské výživné. Na rozpor s dobrými mravmi súd prihliada ex offo.

20. V tomto konaní sa súd stotožnil s názorom odporkyne, že konaním navrhovateľa vo vzťahu k nej

a ich dcére došlo výrazným spôsobom k porušeniu dobrých mravov, na základe sledu udalostí bola
odporkyňa nútená opustiť spoločnú domácnosť spolu s dcérou. S dcérou býva v podnájme, voči dcére
má vyživovaciu povinnosť. Rozpor s dobrými mravmi je daný tým, že chovanie navrhovateľa spočívajúce
v dlhodobej manipulácii, ktorého dôsledkom je zničenie vzťahu manželov aj vzťahu otca a dcéry je takým
konaním, ktoré je nepochybne možné označiť za rozporné s dobrými mravmi a ktoré bolo smerované

proti odporkyni a jeho dôsledky odporkyňu hlboko zasiahli. Na základe vyššie uvedených dôvodov, súd
návrh zamietol.

21. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

22. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.
23. Podľa § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 257 CSP, nakoľko
tu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže navrhovateľ v tomto konaní nebol úspešný a jeho
majetkové pomery odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania a taktiež vzhľadom na charakter
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Okresný
súd Prešov v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.